STATNA SKOLSKA INSPEKCIA usek skolskej inspekcie Stare grunty 52, 842 44 Bratislava 4 Suhrnna sprava Plnenie opatreni vyplyvajucich z Koncepcie environmentalnej vychovy a vzdelavania a narodnej konferencie o environmentalnej vychove a vzdelavani konanej v roku 1998 a uroven environmentalnych poznatkov ziakov v strednych skolach [Image] Tematicku inspekciu vykonalo 8 skolskych inspekcnych centier, 52 inspektorov pocas 74 inspekcnych dni. Celkovo bolo sledovanych 40 strednych skol, 45 tried tretich rocnikov s 983 ziakmi (z toho 14 gymnazii v 15 triedach s 357 ziakmi, 13 strednych odbornych skol v 17 triedach s 378 ziakmi a 13 strednych odbornych ucilist v 13 triedach s 248 ziakmi). Cielom inspekcie bolo zistit stav plnenia opatreni vyplyvajucich z Koncepcie environmentalnej vychovy a vzdelavania a narodnej konferencie o environmentalnej vychove a vzdelavani konanej v roku 1998 v strednych skolach, ako aj zistit uroven environmentalnych poznatkov ziakov a ich postojov v tretom rocniku strednych skol. V prvej ulohe boli sledovane tieto opatrenia vyplyvajuce z Koncepcie environmentalnej vychovy a vzdelavania: plnenie ucebnych osnov enviromentalnej vychovy a vzdelavania pre zakladne a stredne skoly (v dalsom environmentalne minimum), dalsie vzdelavanie pedagogickych pracovnikov v environmentalnej oblasti, pouzivanie novych publikacii a ucebnych pomocok, mimovyucovacie a mimoskolske aktivity ziakov environmentalneho charakteru a realizacia projektu Skoly podporujuce zdravie. Tematicke celky environmentalneho minima su do casovo-tematickych planov zapracovane na kvalitativne rozdielnej urovni v roznych druhoch skol i v jednotlivych skolach daneho druhu, od nedostatocneho cez formalne az po priaznive. V gymnaziach su vdaka najnovsim osnovam tematicke celky environmentalneho minima zapracovane uz do osnov biologie (taziskovy predmet), chemie, geografie, dalej nauky o spolocnosti, cudzich jazykov, etickej a telesnej vychovy. V strednych odbornych skolach a strednych odbornych ucilistiach su tematicke celky environmentalneho minima zapracovane do osnov ekologie (taziskovy predmet), prirodovednych predmetov, odbornych predmetov, obcianskej nauky a etickej vychovy. Plnenie ucebnych osnov environmentalneho minima je v gymnaziach na dobrej urovni. V dvoch z gymnazii (na Metodovej ul. v Bratislave a Svateho Jana Boscu v Novej Dubnici) vsak nepoznali ucebne osnovy environmentalneho minima a nezapracovali ich do casovo-tematickych planov. Prikladnu uroven dosahuju gymnazia Bratislava, Einsteinova ul., Skalica, Nam. Slobody a Povazska Bystrica, Sportova ul. V sledovanych strednych odbornych ucilistiach a strednych odbornych skolach je plnenie ucebnych osnov environmentalneho minima len na priemernej urovni. Tematicke celky environmentalneho minima su vacsinou len ciastocne zapracovane do casovo-tematickych planov jednotlivych predmetov. V jednom SOU (SOU sluzieb Bardejov) vobec nepoznaju ucebne osnovy environmentalneho minima. V troch SOU (SOU strojarske, Bratislava, Vranovska ul. a SOU stavebne, Nove Zamky, SOU sluzieb Bardejov) nie je zavedeny povinny vseobecnovzdelavaci predmet zaklady ekologie. Prikladne sa plnia ucebne osnovy environmentalneho minima v SOU polnohospodarsko-potravinarskom vo Voderadoch, SOU drevarskom v Zarnovici a SPS chemickej v Novakoch. Vzdelavanie pedagogickych zamestnancov v oblasti environmentalnej vychovy je vo vacsine sledovanych skol na nizkej urovni vzhladom na slabu ponuku specifickych vzdelavacich aktivit zo strany metodickych centier (vynimku tvori Metodicke centrum v Bratislave). Okrem slabej ponuky vyznamnu ulohu zohrava neochota zo strany riaditelov skol uvolnovat ucitelov pre nedostatok financnych prostriedkov. Ucitelia sa vacsinou vzdelavaju individualne, pripadne v inych instituciach v ich regione. Sledovane skoly vyuzivali vzdelavacie moznosti ponukane MC Bratislava (specializovane inovacne studium zamerane na environmentalnu vychovu a vzdelavanie, ekologicka exkurzia do rakuskeho Kremsu, na Zobor, kontaktny seminar ucitelov v Grazi, ekologicke skolenie v Nitre "Ponitrie", seminar o ekologii a zivotnom prostredi), MC Banska Bystrica, odborne seminare organizovane Prirodovedeckou fakultou UK, Technologickou a Chemickotechnologickou fakultou STU, SPU Nitra a Agroinstitutom Nitra (Pilotne programy: Modul ekologickeho polnohospodarstva, Ekologicke systemy rastlinnej a zivocisnej vyroby, Ekologicke hospodarenie s ohladom na bioprodukty), VIAC Trencin a lektorsku cinnost odboru zivotneho prostredia okresnych uradov. Vyznamnejsie vzdelavacie aktivity ucitelov boli zistene v SOU: polnohospodarsko-potravinarskom Voderady, odevnom Banovce a stavebnom Povazska Bystrica, a v gymnaziach: Bratislava, Einsteinova ul., Skalica, nam. Slobody, Povazska Bystrica, Sportova ul.. V praxi najpouzivanejsie su ucebnice Ekologia pre gymnazia a Ekologia pre SOS. Ekologia pre gymnazia vsak nie je povazovana za vhodnu ucebnicu pre danu vekovu kategoriu. Na sledovanych skolach na skvalitnenie environmentalnej vychovy sa pouziva pomerne velke mnozstvo publikacii, casopisov, kompaktnych diskov, propagacnych a firemnych materialov, odborno-metodicke materialy MS SR a MZP SR, separatov vysokoskolskych ucebnic, videokaziet a ucebnych pomocok. Medzi taketo patria Chranene uzemia Slovenska, Krasy Slovenska, Enviromagazin, Geografia a biologia v skole, Chemia, Precit, publikacie agentury PONIKLEC, cesky metodicky material SYZIFOS, pracovne listy Environmentalna vychova vypracovane studentmi UKF Nitra, Zborniky z konferencii SENOS, Organizacia starostlivosti o zivotne prostredie, Skolske pokusy s environmentalnym zameranim, casopisy Biologia, Ekologia a chemia, Ekologia a zivot, Podpora zdravia, zborniky z konferencii Zdrava skola, Ekospravodajca a Environmentalne spravy (Severoslovenske celulozky a papierne Ruzomberok). Vyuziva sa databaza Narodneho centra EV SOFRON pri PvF UK. Mnohe tieto publikacie a materialy maju regionalny vyznam, vyuzivaju ich iba niektore skoly z daneho regionu a pre vyucovanie maju len parcialny vyznam. Ucitelia su tak vacsinou odkazani na svojpomocne ziskavanie materialov a informacii z vlastnych zdrojov. Metodicke materialy z metodickych centier dostavaju len sporadicky, na nedostatocnej urovni. Chyba vacsi vyber novych publikacii s environmentalnou problematikou, ktore by mohli skoly okrem ucebnic ekologie pouzivat. Skoly su zapojene do sirokej palety environmentalnych projektov: Strom zivota, Ziva voda, Modre z neba, Den Zeme, Kvapka vody, Zachranme Zem, Modra planeta, Narodny den cistoty sportovisk a sportovych arealov, Poznaj a chran svoju rieku, Ciste hory (patronat nad dvoma dolinami), Zachrana cistoty rieky Latorica (SOSNA), ziaci sa zapajaju do predmetovych olympiad, najma biologickej, geografickej a chemickej, niektore skoly maju zriadenu kniznicu ENVIRO-EKO. Vo vacsine skol vsak vo vacsej miere nie su akceptovane a skoly sa zucastnuju v priemere iba jedneho projektu. Organizovanie predmetovych olympiad a stredoskolskej odbornej cinnosti je vo vacsine skol epizodicke. Z uvedenych zisteni vynimkou je situacia v SOU polnohospodarsko-potravinarskom vo Voderadoch, kde environmentalna vychova a vzdelavanie je integralnou sucastou vseobecneho i odborneho vzdelavania a v Gymnaziach v Skalici, nam. Slodody a v Bratislave, Einsteinova. Tieto skoly su zapojene do viacerych environmentalnych projektov, ziaci sa prezentuju v SOC a maju uspechy v predmetovych olympiadach. Do specialne sledovaneho projektu Skola podporujuca zdravie sa zapojilo len 6 skol. Skoly vsak vyvijaju cinnosti, ktore s realizaciou projektu uzko suvisia (onkologicka vychova v spolupraci s Ligu proti rakovine, protidrogova vychova, prednasky a besedy s lekarmi a psychologmi o kvalite dusevneho zdravia a zivota. Celkove plnenie opatreni vyplyvajucich z Koncepcie environmentalnej vychovy a vzdelavania v strednych skolach je na priemernej urovni. V dalsej ulohe boli sledovane plnenia opatreni vyplyvajuce z 2. narodnej konferencie Environmentalna vychova a vzdelavanie na skolach v SR v roku 1998: rozpracovanost koncepcie EVV v skole, uprava ucebnych planov z hladiska zmeny hodinovych dotacii predmetov s EVV, integracia a kooperacia v oblasti vyucby ekologie a environmentalistiky a vytvaranie podmienok na realizaciu EVV priamo vo volnej prirode a krajine. Integracia a kooperacia v oblasti vyucovania ekologie a environmentalistiky v skolach prebieha podla stanovenych uloh, ktore su zakotvene v planoch skoly. Nedostatky boli zistene v riadiacej praci pri stanoveni naplne prace a rozsahu kompetencii koordinatorov environmentalnej vychovy a vzdelavania. Funkcia koordinatora je zriadena len v 7 zo 40 skol. Koordinatori sa podielaju na tvorbe planov exkurzii, sprostredkuvaju prednasky na temy, ktore prispievaju ku skvalitneniu environmentalnej vychovy a vzdelavania, informuju predmetove komisie o poznatkoch zo skoleni a seminarov a sleduju zakomponovanie environmentalneho minima do casovo-tematickych planov. V ziadnom zo sledovanych gymnazii nedoslo za posledne tri roky k znizeniu poctu hodin v predmetoch, v ktorych sa dominantne realizuje environmentalna vychova a vzdelavanie. Na Gymnaziu v Kralovskom Chlmci sa naopak zvysil pocet hodin v 3. a 4. rocniku v predmetoch biologia, chemia a fyzika o jednu hodinu. V SOU stavebnom v Nitre nahradili predmet zaklady ekologie predmetom eticka vychova. Zaklady ekologie sa nevyucuju v SOU Bratislava, Vranovska ul., SOU sluzieb Bardejov (v niektorych ucebnych odboroch predmet celkom vynechali, v niektorych presunuli ucivo do predmetov obcianska nauka a eticka vychova na zaklade listu MS SR c. 992/93-3 z 18.5.1993). Realizacia environmentalnej vychovy a vzdelavania priamo vo volnej prirode a krajine v strednych skolach je na dobrej az vysokej urovni. Realizuje sa najma formou ucelovych cviceni, kurzu ochrany cloveka a prirody, exkurzii a tematicky orientovanych skolskych vyletov. Boli organizovane exkurzie do jadrovych elektrarni Jaslovske Bohunice a Mochovce, Planetaria Hlohovec, Slovakofarmy Hlohovec, Slovnaftu Bratislava, Tetrapaku Skalica Prirodovedeckeho muzeua vo Viedni, botanickej zahrady, cisticiek odpadovych vod. V dvoch skolach (SOU v Komarne a Gymnazium, Bratislava, Metodova ul.) neboli informovani o zaveroch 2. konferencie o EVV. Aj tieto opatrenia prikladne plnili vyssieuvedene uspesne gymnazia. Opatrenia vyplyvajuce z 2. narodnej konferencie Environmentalna vychova a vzdelavanie na skolach v SR v roku 1998 sa plnia na priemernej urovni. V tretej ulohe bola zistovana uroven environmentalnych poznatkov ziakov a ich postojov v 3. rocniku strednych skol. Uroven environmentalnych poznatkov ziakov bola preverena testom, ktory bol zadany spravidla ziakom jednej triedy kazdej zo sledovanych skol. Tabulky vysledkov testu v jednotlivych druhoch skol podla poradia uspesnosti uvadza priloha c. 2. Uspesnost tried jednotlivych gymnazii sa pohybovala v intervale 74% - 87% s priemerom 82,37%, strednych odbornych skol v intervale 64% - 85% s priemerom 75,66%, strednych odbornych ucilist v intervale 53% - 85% s priemerom 66,38%. [Image] Uvedene vysledky mozno povazovat za primerane pre vsetky tri druhy skol. Najuspesnejsie gymnazium, SOS a SOU dosahovali porovnatelne vysledky (rozdiel cca 2%). Vacsie rozdiely (10-11%) boli medzi jednotlivymi druhmi strednych skol u najmenej uspesnych skol. [Image] Spolocnymi zdrojmi tazkosti u ziakov vsetkych troch druhov skol boli otazky v teste environmentalych poznatkov s cislami 30 - nevycerpatelne zdroje energie, 28 - dolezitost ozonovej vrstvy a 3 - dovod zvysenia koncentracie oxidu siriciteho v prostredi s percentom uspesnosti 45-50%. Najvyssiu uspesnost mali ulohy 21 - najdestrukcnejsi faktor posobiaci na les, 29 - kde prebieha fotosynteza a 19 - karcinogenne latky sposobujuce rakovinu a ohrozujuce zdravie organizmov s percentom uspesnosti 95-98%. [Image] Nazory ziakov na pozitivny resp. negativny vplyv spolocnosti, skoly a rodiny na environmentalne otazky vseobecne, ako aj vplyv na ich vedomosti a postoje boli vyhodnotene na zaklade postojoveho dotaznika pre ziakov. Len 42% ziakov povazuje starostlivost spolocnosti o zivotne prostredie za skor dostatocnu a 58% za skor nedostatocnu. Iba v 40% rodin ziakov sa o otazkach zivotneho prostredia aspon sporadicky hovori. Vyse 60% percent ziakov vdaci skole za svoje environmentalne vedomosti a pozitivne postoje. Hoci skola je najvyznamnejsim faktorom ovplyvnujucim environmentalne vedomie ziakov, pozitivne nazory ziakov na vplyv skoly vobec nekoreluju s ich uspesnostou vo vedomostnom teste. Na ziakov gymnazii najviac vplyvaju vyucovacie predmety v poradi biologia, geografia, chemia a fyzika, na ziakov strednych odbornych skol v poradi ekologia, biologia, odborne predmety, chemia, geografia a telesna vychova, na ziakov strednych odbornych ucilist v poradi ekologia, odborne predmety, obcianska nauka, chemia. Niektori ziaci SOS a SOU uvadzaju vplyv biologie, zemepisu a chemie, co svedci o pretrvavajucom vplyve zakladnej skoly, nakolko tieto predmety u nich v strednej skole neboli predmetom vyucovania. Vplyvy ostatnych predmetov su malo vyznamne. Najvyznamnejsim mimoskolskym faktorom ovplyvnujucim environmentalne vedomie ziakov je bezkonkurencne televizia a v dalsom poradi casopisy, knihy, rodina, priatelia a internet. Vlastne prevazne pozitivne postoje prezentovalo len necelych 60% ziakov. Uroven environmentalnych poznatkov ziakov mozno povazovat za dobru, uroven environmentalnych postojov za menej dobru. Ine zistenia: Sledovane skoly na vychodnom a strednom Slovensku zjavne zaostavaju v EVV za skolami na zapadnom Slovensku. Zaver: Opatrenia vyplyvajuce z Koncepcie environmentalnej vychovy a vzdelavania sa plnia na priemernej urovni. Zapracovanie ucebnych osnov environmentalneho minima do casovo-tematickych planov v gymnaziach je na dobrej urovni v SOS a SOU len na priemernej urovni. Dalsie vzdelavanie pedagogickych pracovnikov v environmentalnej oblasti a pouzivanie novych publikacii a ucebnych pomocok je na podpriemernej urovni, mimovyucovacie a mimoskolske aktivity ziakov environmentalneho charakteru su na priemernej urovni. Projekt Skoly podporujuce zdravie je v skolach malo rozsireny. Opatrenia vyplyvajuce z 2. narodnej konferencie Environmentalna vychova a vzdelavanie na skolach v SR v roku 1998 sa plnia na priemernej urovni. Prevlada priemerna rozpracovanost koncepcie EVV v skole, funkcia koordinatora je len v patine skol, co sposobuje, ze integracia a kooperacia v oblasti vyucovania ekologie a environmentalistiky dosahuje len priemernu uroven. Uprava ucebnych planov z hladiska zmeny hodinovych dotacii predmetov s dominantnym postavenim EVV nemala na ziadnej skole negativnu tendenciu, niektore SOU vsak nevyucuju ekologiu. Vytvaranie podmienok na realizaciu EVV priamo vo volnej prirode a krajine je dobre. Uroven environmentalnych poznatkov ziakov je na dobrej urovni vo vsetkych troch druhoch sledovanych skol. Negativom je, ze viac ako 40% ziakov prejavilo prevazne negativne postoje v pristupe pri rieseni otazok zivotneho prostredia. Negativom je aj nekorelovanie pozitivneho nazoru ziakov na skolske vzdelavanie a vychovu v environmentalnej oblasti s ich vykonom vo vedomostnom teste. Odporucania pre skoly: Venovat vacsiu pozornost koordinacii ekologie a environmentalistiky, zriadit funkciu koordinatora EVV v skole. Zapajat sa do projektu Skoly podporujuce zdravie a inych environmentalnych projektov. Odporucania pre metodicke centra: Skvalitnit a zvysit ponuku specifickych odborno-metodickych vzdelavani. Skvalitnit a zvysit ponuku odborno-metodickych materialov pre EVV . Odporucania pre MS SR: Venovat zvysenu pozornost ucebnym planom v studijnych a ucebnych odboroch v SOS a SOU z hladiska jednoznacnosti povinneho vyucovania ekologie. Upravit ucebne osnovy environmentalnej vychovy a vzdelavania pre zakladne a stredne skoly uvedenim vzdelavacich a vychovnych cielov. V Bratislave dna 18.7.2001 Spracoval RNDr. Juraj Butas Prilohy: c.1 - Zakladne kvantitativne udaje o kontrolovanych subjektoch. c.2 - Vyhodnotenie testu z environmentalnych poznatkov ziakov SS za SR. c.3 - Vyhodnotenia postojoveho dotaznika z environmentalnej vychovy pre ziakov SS. c.4 - Test environmentalnych poznatkov ziakov 3. rocnika SS