Material Environmentalnej akademie bol vypracovany v sulade s Planom hlavnych a legislativnych uloh MZP SR na rok 2000. Predstavuje iniciativny navrh MZP SR na vytvorenie uceleneho systemu environmentalneho vzdelavania, vychovy a propagacie v SR. Pracovny navrh (november 2000) Blizsie informacie : * Kancelaria pre styk s verejnostou MZP, Nam. L. Stura 1, 812 35 Bratislava Tel: 07 5956 2557; Fax: 07 5956 2331 Email: info@flora.lifeenv.gov.sk Web : http://www.lifeenv.gov.sk OBSAH o 1. Uvod 1.1 Vymedzenie zakladnych pojmov 1.2 Obsah environmentalnej vychovy a vzdelavania 1.3 Ciele environmentalnej akademie o 2. Uceleny system environmentalnej vychovy, vzdelavania a propagacie 2.1 Cielove skupiny a formy vychovy a vzdelavania 2.2 Environmentalna vychova a vzdelavanie v rodine 2.3 Vychova a vzdelavanie na skolach 2.4 Mimoskolska vychova a vzdelavanie dospelych o 3. Potreba analyzy pracovnych miest v oblasti zivotneho prostredia 3.1 Specialisti 3.2 Manazeri 3.3 Sklbenie politiky zamestnanosti a environmentalnej politiky o 4. Nastroje o 5. Pravne zaklady environmentalnej vychovy, vzdelavania a propagacie o 6. Opatrenia na zvysenie ucinnosti programu Environmentalnej akademie PREDKLADACIA SPRAVA Material Environmentalnej akademie bol vypracovany v sulade s Planom hlavnych a legislativnych uloh MZP SR na rok 2000. Predstavuje iniciativny navrh MZP SR na vytvorenie uceleneho systemu environmentalneho vzdelavania, vychovy a propagacie v SR. Zakladne materialy, z ktorych sa vychadzalo pri tvorbe programu EK, boli: Koncepcia environmentalnej vychovy, vzdelavania a osvety (uznesenie vlady SR c. 846) z 25. novembra 1997, ktora stanovila opatrenia na zvysenie ucinnosti environmentalnej vychovy a vzdelavania. Na zaklade vyhodnotenia plnenia opatreni Koncepcie environmentalnej vychovy a vzdelavania v SR vo vsetkych relevantnych sferach spolocnosti ako su zivotne prostredie, skolstvo, zdravotnictvo, kultura, veda a vyskum, hospodarstvo, podohospodarstvo, mimovladne organizacie a v nadvaznosti na aktualne trendy v environmentalnej vychove vo svete, predlozeny iniciativny navrh Ekologickej akademie formuluje vyrazne zmeny v obsahu, metodach a zabezpeceni realizacie cielov. Co sa tyka obsahu Environmentalnej vychovy, prechadza od ochrany prirody k trvalo udrzatelnemu rozvoju. Dochadza od pasivnych metod ochrany prirody k aktivnym a pri zabezpeceni realizacie cielov vyuziva diferencovany grantovy system. Dalsim vychodiskovym materialom je Narodny environmentalny akcny program II. Slovenskej republiky (NEAP II.), schvaleny uznesenim vlady SR c. 1112 zo dna 16. decembra 1999. V Sektore I uklada v cieli 1 - Dobudovanie systemu environmentalnej vychovy. V oblasti vychovy a vzdelavania su zakladnymi dokumentami zakon o vysokych skolach c. 172/1990 Zb. v doplneni zakonom NR SR c. 41/1994 Z. z. a zakonom NR SR c. 324/1996 Z. z. Z hladiska vysokoskolskeho vzdelavania v 21. storoci je urcujuca Koncepcia dalsieho rozvoja vysokeho skolstva na Slovensku pre 21. storocie, schvalena uznesenim vlady SR c. 685 z 30. 8. 2000. Mimoriadny vyznam ma aj navrh Koncepcie rozvoja vychovy a vzdelavania v Slovenskej republike, tzv. projekt Milenium, ktory pojednava o zmenach v celozivotnom vzdelavani. Implementacia predkladaneho materialu, ktory vznikol z iniciativy MZP SR, predpoklada uzku spolupracu predkladatela so vsetkymi relevantnymi subjektami v ramci existujucich urovni statnej a verejnej spravy, samosprav, mimovladnych organizacii na dalsom rozpracovani obsahu, organizacie, metod a casovych horizontov plnenia programu Environmentalnej akademie. Schvalenim navrhu Environmentalnej akademie sa nahradi doteraz platna Koncepcia environmentalnej vychovy a vzdelavania z roku 1997, ktorej relevantne casti su sucastou predkladaneho dokumentu. Sucasna Koncepcia environmentalnej vychovy a vzdelavania prijatim dokumentu Environmentalna akademia straca platnost. 1. UVOD Ludstvo na prelome tisicroci stoji pred historickou existencnou ulohou urcit hranice extenzivneho voluntaristickeho rozvoja a vytvorit klimaxovy typ spolocnosti, ktora zije v rovnovahe s prirodnymi zdrojmi a s rychlostou ich obnovy. Reflexia snah vyrovnat sa s fenomenom globalnej ekologickej krizy poukazuje na vyznamnu zmenu v environmentalnej paradigme - od dorazu na ochranu prirody, cez ochranu zivotneho prostredia az k sucasnemu konceptu udrzatelneho rozvoja. Koncept trvalej udrzatelnosti sa na rozdiel od relativne dobre vymedzeneho predmetu ochrany prirody, podstatne tazsie definuje, comu nasvedcuje aj jedna z moznych definicii: "trvalo udrzatelny rozvoj je taky rozvoj, ktory respektuje poziadavky dneska bez potlacenia schopnosti buducich generacii uplatnovat ich vlastne potreby. Trvalo udrzatelny rozvoj spaja koncept zivotneho prostredia s aspektami ako su obcianska spolocnost, globalizacia, uspora zdrojov, chudoba a etika. Ide vlastne o vyzvu prevziat osobnu i socialnu zodpovednost za globalny stav sveta v priestore a case. V procese smerovania k trvalej udrzatelnosti ma environmentalne vzdelavanie prioritne postavenie. Najvacsou vyzvou pre vzdelavaci system je zabezpecit vhodne podmienky pre take vzdelavanie, ktore uciacim sa sprostredkuje poznatky, postoje a schopnosti, podpori vytvaranie takych hodnotovych orientacii, ktore im umoznia zaujat stanovisko a prispiet k rieseniu problemov, spojenych so zivotnym prostredim a jeho rozvojom. Environmentalna politika statu vychadza z pragmatickeho chapania zivotneho prostredia ako stavu krajiny, v ktorej sa realizuje cinnost sucasne vsetkych odvetvi a ktore synergicky v danom case a priestore vplyvaju na stav krajiny, zdravie obyvatelstva a ostatne ukazovatele udrzatelneho rozvoja. Ich priaznivy stav nie je odvetvovym, ale celospolocenskym nadodvetvovym zaujmom. Zvysovanie environmentalneho vedomia vyzaduje take riadenie spolocenskeho rozvoja v oblasti ochrany a tvorby zivotneho prostredia, ktore zabezpeci koordinaciu vedeckych, vyskumnych, vzdelavacich, osvetovych, riadiacich, planovacich, projekcnych az realizacnych cinnosti. Pred nami stoji vyznamna uloha, ktora by napomohla odstranit disharmoniu medzi vzdelavanim pre zivotne prostredie na roznych skolach a potrebami, a to dokladna analyza potreby poctu a zamerania odbornikov vo sfere zivotneho prostredia. Environmentalna vychova a vzdelavanie je narocny a zlozity celospolocensky proces, ktory patri do oblasti celozivotneho vzdelavania. V systeme vzdelavania sa poznatky o zivotnom prostredi a jeho ekologickych zakladoch budu spristupnovat postupne, systemovo, na jednotlivych stupnoch vzdelavania od predskolskych cez zakladne a stredne, pripadne odborne az po vysokoskolske, resp. nadstavbove, doktorandske a tiez univerzity tretieho veku. Paralelne s tym sa bude uskutocnovat aj mimoskolska vychova. 1.1 Vymedzenie zakladnych pojmov Zatial co v minulosti mali problemy v zivotnom prostredi len lokalny charakter, dnes ludstvo stoji pred riesenim globalnych problemov. Starostlivost dobreho hospodara o svoje prostredie v minulosti sa dnes stava starostlivostou zalozenou na poznatkoch mnohych vedeckych disciplin. Jej teoreticku zakladnu tvori environmentalizmus. Kym environmentalizmus vytvara nahlady na svet, skuma jeho vseobecne principy a zakony, urcuje sposoby zosuladovania vztahov prirody a cloveka ako jej sucasti, jeho zasady spravania sa a hodnotovu diferenciaciu, environmentalistika navrhuje a realizuje koncepcne, legislativne, organizacne, investicne, vychovno-vzdelavacie a dalsie opatrenia. Vytvara hodnoty a zisk, nove pracovne prilezitosti, novu kulturu a hlavne trvalo udrzatelne podmienky pre rozvoj a zivot. Environmentalna vychova: sirokospektralne posobenie zahrnujuce obsahovo, metodicky aj didakticky poznatky z roznych prirodovednych a spolocenskovednych odborov, t.zn. vychova takeho jedinca, ktoremu hodnotovy system umoznuje mudro a citlivo konat v prospech ochrany a zachovania biodiverzity vo vsetkych formach, ktory citi s prirodou a zivymi tvormi, a ktory ochotne prebera zodpovednost za svoje konanie, ako sposob zivota unosne zatazujuci zivotne prostredie. Ekologicka vychova: predstavuje vychovu a vzdelavanie na temu ochrana zivej prirody (ekosozologicky aspekt) a zivotneho prostredia (fyziotakticky aspekt), t.j. prezentaciu biologie primerane aktualnou formou (v praxi zamienane oznacenie pre environmentalnu vychovu; aj "ekologizacia" spolocenskeho vedomia je terminologicky nespravne oznacenie). Environmentalne poznanie: rozumieme tym poznatky a informacie osoby: a) o aktualnom stave prirody, b) o ekologickych trendoch a vyvoji, ale tiez c) o formach myslenia a tradiciach, tykajucich sa otazok zivotneho prostredia. Environmentalna uvedomelost: v nej su zachytene a) emocie, b) normativne orientacie a hodnotove struktury ako aj c) pohotovost ku spravaniu, v ktorom sa prejavuje tendencia povazovat sucasne pomery v zivotnom prostredi za neudrzatelne. Environmentalne spravanie sa: chapeme nim take spravanie sa v kazdodennych situaciach, ktore mozno oznacit ako pozitivne, nezatazujuce prostredie. Spravanie sa v sulade s prostredim: je take spravanie, ktore dana kultura povazuje za spravanie sa v sulade s prostredim. Priroda neurcuje, co je v sulade so zivotnym prostredim a co prostrediu skodi, to je dosledok kulturnej konvencie. Jedincovi mozu len ini clenovia vlastneho kulturneho okruhu potvrdit, ci je jeho spravanie voci prirode priaznive alebo nie. Mozeme povedat, ze dieta sa bude spravat v sulade s prostredim do tej miery, ako v spolocenstvach, kde vyrasta, prevlada pocit, ze tu a teraz sa musime spravat voci prirode ohladuplne. A spolocenstvo dospieva ku svojmu usudku na zaklade prislusnosti k rozsiahlemu okruhu kultury, ktoreho je sama sucastou. Environmentalne zodpovedne obcianstvo: vytvara sa z poznania geografickych, historickych, ekologickych, socialnych a kulturnych charakteristik tak vlastnej komunity jedinca, ako aj krajiny a sveta. Zodpovedny obcan uznava diverzitu svetov ludi, kultur a ekosystemov, rozumie a aktivne prispieva k pravu, spravodlivosti, mieru, demokratickemu procesu a k ochrane prostredia tak vo vlastnom bydlisku, v celej krajine aj na Zemi. Environmentalna gramotnost: predstavuje osvojenie si poznatkov a zrucnosti v oblastiach ziskavania informacii, vyskumu, kritickeho myslenia, riesenia problemov a rozhodovania. Gramotny obcan je schopny pouzit naucene k buducemu studiu, praci, vo volnom case, kazdodennom zivote a pri celozivotnom vzdelavani. Formalne a neformalne vzdelavanie: o formalnom vzdelavani hovorime v suvislosti so vzdelavanim poskytovanom akreditovanym skolami, ktore su v gescii MS SR . Neformalne vzdelavanie je odovzdavanie vedomosti poznatkov a skusenosti v mimoskolskom systeme mimovladnymi organizaciami alebo jednotlivcami, ktore su v gescii MZP SR. Manazment informacii: predstavuje schopnost orientovat sa v informacnych zdrojoch, identifikovat potreby, uskutocnit vyskum a hladat riesenie s vyuzitim mnozstva zdrojov, strategii a postupov. Schopnost vyhodnotit a pouzit svoje zistenia pri rozhodovani v sulade s prostredim a pre zodpovedne konanie. Ekologicka trvala udrzatelnost predstavuje udrzatelnost v sirokom zmysle, zachovanie, ochranu bohatosti a roznorodosti foriem zivota na Zemi. "Trvalo" udrzatelny rozvoj existuje vtedy a len vtedy, ked zabezpecuje, aby uspokojenie potrieb prezitia sucasnej ludskej populacie neohrozilo moznosti (schopnosti) buducich generacii zabezpecit ich potreby prezitia Globalna vyucba - sprostredkovanie globalneho svetonazoru, osvojovanie si schopnosti rozhodovat sa a konat z pohladu globalnej perspektivy na vsetkych stupnoch vzdelavania. Schopnost nazerat na vecne obsahy a problemy z pohladu Zeme a v ich celostnej previazanosti nie je predmetom len pre jednotlive tematicke oblasti, ale je to skor perspektiva myslenia, usudzovania, prezivania, konania, predstavuje popis dolezitej socialnej schopnosti pre buducnost. Tretia kultura jej idea spociva na presvedceni o potrebe preklenut medzeru medzi tradicne humanitne ukotvenou kulturou (vytvarne umenie, krasna literatura, hudba, divadlo, film a ciastocne aj filozofia a spolocenske vedy) a kulturou, ktoru vytvaraju (najma prirodne) vedy. Hoci sa celkom nepotvrdilo ocakavanie C.P.Snowa (The two cultures, 1959) o ich postupnom prerastani do tretej kultury, tato predsa len do istej miery existuje vdaka popularizacii vysledkov vedeckej prace, publikovanim uvah, nazorov na zmysel a ciele vedy vo verejnych komunikacnych prostriedkoch. 1.2 Obsah environmentalnej vychovy a vzdelavania Environmentalne vzdelavanie v najsirsom slova zmysle predstavuje institucionalizovany sposob odovzdavania poznatkov o zivotnom prostredi. Formuje celkovu mozaiku vztahov medzi clovekom, spolocnostou a prirodou. Jednotlivcovi sa ho dostava formalnym alebo neformalnym sposobom. Reprezentantmi formalneho vzdelavania su predskolske zariadenia, skoly kazdeho stupna a univerzity tretieho veku. Na realizaciu konceptu trvalo udrzatelneho rozvoja vsak nestacia len odborne skolenia a formalne vzdelavanie. Je potrebna zmena spravania vsetkych zloziek spolocnosti (obcania, komunity, institucie, media, reklamne agentury, priemysel, verejna sprava atd.). Vzdelavatel v oblasti zivotneho prostredia nie je viac len ucitelom siriacim poznatky o prirode, ale je hlavne manazerom zmeny, ktory vedie cielove skupiny k trvalo udrzatelnemu rozvoju. Posun v tejto oblasti je znazorneny v prilohe c. II., obr. c. 1. Neformalne environmentalne vzdelavanie reprezentuje vsetky formy mimoskolskeho vzdelavania realizovane mimovladnymi organizaciami, pracoviskami, podnikatelskymi subjektami, spolocenskymi, kulturnymi a cirkevnymi instituciami a najma rodinou. Environmentalne vzdelavanie sice moze zvacsit rozsah poznatkov o zivotnom prostredi, ale je nevyhnutne vediet, ze poznatky o zivotnom prostredi nie su v ziadnom zasadnom vztahu k uvedomelosti voci prostrediu alebo k spravaniu sa jedincov v nom. Environmentalne vzdelavanie nie je mozne chapat iba ako sucast biologie alebo dalsich prirodovednych odborov, ale ako sucast disciplin, patriacich ku kulture. Environmentalne vedomosti, uvedomelost a spravanie ako dimenzie environmentalneho vzdelavania su totiz kulturne podmienene. Environmentalne vzdelavanie v dosledku chybajucich suvislosti medzi vedomostami a spravanim sa v zivotnom prostredi, ako aj v dosledku nepoznaneho v environmentalnej oblasti vsak nestraca svoju opodstatnenost, ale oslobodzuje sa tym od natlaku na vytvaranie jednotneho nahladu na problemy a svet. Sucasne trendy ukazuju na skutocnost, ze environmentalne vzdelavanie a vychova sa menia: nepostacuje, aby sa s obcania stretavali s environmentalnou problematikou len pocas vyucby v skolach resp. pocas obdobia skolskej dochadzky, nevyhnutnym sa stava celozivotne vzdelavanie. Na jednej strane sa rozsah environmentalneho vzdelavania rozsiruje, na druhej strane sa vsak rozsah environmentalneho skolenia v odbornej priprave (zvysovanie odbornosti, trening komunikativnych sposobilosti ap.) sa stale viac specializuje. Meni sa orientacia ucebnych osnov specifickych odbornych skoleni buducich zamestnancov a dopad tychto zmien mozno ocakavat v ucebnych osnovach odbornej pripravy pre ekonomicke sektory, ako su polnohospodarstvo, priemysel, doprava, energetika a cestovny ruch. Okrem toho, trvalo udrzatelny dizajn vyrobkov vyzaduje reorientaciu ucebnych osnov na univerzitach ako aj odbornych skoleni. Zaujem o kvalitu zivota pri spolocnom riadeni vyzaduje skolenie v komunikacnych zrucnostiach napr. v instituciach zaoberajucich sa skolenim v oblasti manazmentu. Koncept zivotneho prostredia sa pocas rokov zmenil. Prve pristupy k problemom zivotneho prostredia sa koncentrovali vylucne na prirodne aspekty: znecistenie vod, ovzdusia a pody a jeho vplyvy na ekosystemy, hynutie druhov a podobne. Ako sa ziskavali nove poznatky o problemoch zivotneho prostredia a vyvijali sa politiky zamerane na tieto oblasti, vznikal aj novy pristup. Boli uznane socialne, ekonomicke a kulturne rozmery zivotneho prostredia. Zavedenie konceptu trvalo udrzatelneho rozvoja tento koncept este rozsirilo. Medzi clenskymi statmi Europskej unie existuje konsenzus o zmenenom vyzname konceptu zivotneho prostredia v zmysle posunu od cisto prirodneho k jeho viac humanistickemu chapaniu. Implikacia rozneho ponimania problemov zivotneho prostredia si vyzaduje interdisciplinarny pristup. UNESCO ho formuluje nasledovne: "Preorientovanie vzdelavania smerom k trvalej udrzatelnosti vyzaduje uznanie, ze tradicne odbory a kategorie nemozu dalej existovat vzajomne od seba izolovane a ze musime stale viac pracovat na rozhrani disciplin, aby sme sa mohli venovat zlozitym problemom dnesneho sveta." 1.3 Ciele environmentalnej akademie Vychodiskom pre uceleny system environmentalnej vychovy, vzdelavania a propagacie v SR su najdolezitejsie programove ciele Agendy 21, z ktorych si Environmentalna akademia stanovuje nasledujuce ciele: o Podpora zaclenenia environmentalnej a rozvojovej problematiky do vsetkych vzdelavacich programov. o Zvysovanie odbornosti rozhodnutie tvoriacich organov verejnej spravy v environmentalnej a rozvojovej problematike. o Podpora a formovanie plnej uvedomelosti sirokej verejnosti ako noveho hodnotoveho systemu, ktory je v sulade s trvalo udrzatelnym rozvojom. o Tvorba novych vzorcov spravania sa jednotlivcov, rodin, skupin a spolocenstiev s ohladom na kvalitu zivotneho prostredia a trvalo udrzatelny rozvoj. o Vytvaranie a posilnovanie skoliacich programov v ramci formalneho (skolskeho) a neformalneho (realizovaneho prevazne mimovladnymi organizaciami) vzdelavania. o Integracia aspektov ucenia pre trvalu udrzatelnost do oblasti marketingu, manazmentu zmien a vyrobnych cyklov. o Rozvijanie mnohostrannej spoluprace s krajinami zdruzenymi v OECD so zameranim na modernejsie a ucinnejsie skoliace programy a vychovne metody. o Riadenie medzirezortnej koordinacie v oblasti environmentalnej vychovy a trvalo udrzatelneho rozvoja. * Analyza potrieb a narastu poctu pracovnych miest spojenych so zivotnym prostredim. Tab. c. 1: Posun poskytovania poznatkov smerom k TUR Cielove skupiny Focus Materske skoly Stredne skoly Obyvatelstvo, Zakladne skoly Vysoke skoly verejna sprava, obcianske (Priprava k zdruzenia, MVO povolaniu) ------------ Priroda Zivotne prostredie Trvalo udrzatelny rozvoj 2. UCELENY SYSTEM ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY, VZDELAVANIA A PROPAGACIE 2. 1 Cielove skupiny a formy vychovy a vzdelavania Vytvorenie uceleneho systemu environmentalnej vychovy, vzdelavania a propagacie je vyznamnym predpokladom rozvoja spolocnosti v intenciach trvalej udrzatelnosti. Prioritou environmentalnej politiky od vzniku zvrchovanej SR je zvysovanie environmentalneho uvedomenia verejnosti. Cielove skupiny obyvatelstva, na ktore sa zameriava komplexne environmentalne vzdelavanie: 1.) Rodina 2.) Cielove skupiny vo formalnom systeme vzdelavania a) Materske skoly b) Zakladne, stredne skoly a odborne ucc) ilistia d) Vysoke skoly e) Univerzity tretieho veku 3.) Cielove skupiny v neformalnom (mimoskolskom) systeme vychovy a vzdelavania a) Verejna sprava b) Priemysel c) Energetika d) Doprava e) Polnohospodarstvo f) Turizmus 2.2 Environmentalna vychova a vzdelavanie v rodine Rodina je zakladnou bunkou ovplyvnujucou osobnost a postoj cloveka. Preto sa environmentalne vzdelavanie zameriava na: * prevzatie zodpovednosti za vlastny zivot a zdravie a za stav okoliteho prostredia, * vypestovanie kladneho vztahu k prirode, spolocenskemu a kulturnemu prostrediu, * uvedomovanie si zodpovednosti rodiny voci nasledujucim generaciam, * preferovanie noveho stylu zivota, beruceho do uvahy vyznam rekreacie a oddychu pri zachovani a ochrane zivotneho prostredia, * potreby starych ludi a ludi socialne odkazanych. 2.3 Vychova a vzdelavanie na skolach V suvislosti s problematikou zivotneho prostredia je castym zjavom, ze ucime o zivotnom prostredi rozpravat, ale neucime riesit problemove situacie. Laicka verejnost, ba aj niektori odbornici povazuju za nauku o zivotnom prostredi ekologiu, co vedie k zjednoduseniu resp. nepochopeniu environmentalnych problemov. Predpokladom vytvorenia integralnej vedy o zivotnom prostredi, ktora by na rozdiel od ekologie nemala len explorativnu, ale aj normativnu funkciu je interdisciplinarna spolupraca odbornikov z roznych profesii, ktora vytvara predpoklady pre nove otazky a nove kvality. Obsahovy pristup k tvorbe vyucby v sucasnosti vyrazne prevlada. Vedie k diferenciacii obsahu vyucby ekologie a environmentalistiky podla toho, ake predstavy prezivaju v jednotlivych odboroch o obsahu ekologie a environmentalistiky. Cielovy pristup zalozeny na potrebe odbornikov v urcitom odbore a v urcitom obdobi je viac-menej objektivne dany. Tento fakt treba jednoducho respektovat a vychadzat z neho. Princip cieloveho pristupu musi byt pri praktickej tvorbe koncepcii vzdelavania prioritny. Doteraz sa vsak tento princip neuplatnuje, chyba dosledna analyza potrebneho poctu a profilu odbornikov. Toto povazujeme za jedno z najdolezitejsich vychodisk rozvoja environmentalneho vzdelavania. Za hlavnu sferu uplatnenia odbornikov v oblasti starostlivosti o zivotne prostredie je povazovana verejna sprava zivotneho prostredia pre jej pocetnost, kompetencie a dosah posobnosti na zivotne prostredie. Analyza potrebneho poctu a zamerania odbornikov pre tuto sferu je relativne jednoducha. Profil a realny pocet odbornikov tejto skupiny vychadza z kompetencii spravy zivotneho prostredia a samospravy, ktora vyzaduje modifikacie vzorca vzdelavania jednak na prierezove vedomosti, jednak na specializovane vedomosti. Uplatnenie tychto principov vyzaduje okrem doslednej analyzy potrieb cielovych skupin aj prekonanie mnohych subjektivnych problemov v systeme vzdelavania, kompetencnych sporov vychadzajucich z akademickych uvah a tradicii jednotlivych vysokych skol, ako aj dosledne vyjadreny dopyt statnej spravy a ostatnych rezortov - teda cieloveho odberatela absolventov takehoto studia - musi jednoznacne stanovit ako podmienku odbornej sposobilosti vykonu funkcii v statnej sprave zivotneho prostredia, absolvovanie takehoto studia. Kratke kurzy ako priprava na skusku odbornej sposobilosti, su len docasnou a nedostatocnou nahradou takehoto programu. Okrem statnej spravy odbornici v oblasti zivotneho prostredia by mali mat perspektivu uplatnenia sa vo sfere priestoroveho planovania a projektovania aj v materialnej vyrobe roznych rezortov. Aktualna je aj sfera vedy a vzdelavania - priprava vedcov a ucitelov ekologie a environmentalistiky na vsetky stupne skol. Vo sfere vedeckeho rozvoja v oblasti zivotneho prostredia vsak treba uplatnit aj volnost. Vychovu a vzdelavanie v duchu zasad udrzatelneho rozvoja nemozno dosiahnut formou faktografickej vyucby, v tomto procese treba zvysit podiel nadhladoveho, nazoroveho, prierezoveho vzdelavania. Tieto pristupy rozvijaju najma syntetizujuce a kombinatoricke schopnosti, schopnost pracovat v time, vyhladavat, spracovat a vyhodnocovat informacie. Kym vsak bude nas system vzdelavania zalozeny na klasickom rozvrhu hodin tradicnych predmetov a na povinnych uvazkoch ucitelov, tieto trendy sa budu tazko prekonavat. Na dodrzanie kvality vzdelavania na nasich vysokych skolach dba Akreditacna komisia (AK), ktora ma aj funkciu poradneho organu vlady SR. V roku 1996 bola ministerkou skolstva podpisana zriadovacia listina a menovacie dekrety pre clenov stalej pracovnej skupiny AK pre ekologiu a environmentalistiku ako poradneho organu ministra skolstva. Podla prieskumu pracovnej skupiny (PS) pre ekologiu a environmentalistiku, ktory vykonala na vysokych skolach SR v roku 1998, az na 20 fakultach su akreditovane studijne odbory suvisiace s ekologiou a environmentalistikou. Tab. c. 2: Prehlad (vyberovy zoznam) fakult jednotlivych vysokych skol a univerzit, resp. vychovno-vzdelavacich ustanovizni v SR, ktore maju akreditovany studijny odbor (pripadne specializaci u) zamerany na ekologiu a environmentalistiku - s uvedenim formy studia Fakulta vysokej skoly resp. univerzity Forma studia studijny odbor -