Vyhlaseny na 1. Medzinarodnom stretnuti ludi ohrozenych vystavbou priehrad v Brazilskej Curitibe v marci 1997
Vystavba velkych priehrad zacala v Spojenych statoch americkych.(r. 1931 bola dokoncena priehrada Boulder). A prave tato krajina bola prva, kde doslo ku zmene koncepcnych priorit vyuzivania riek a nasledne k poklesu vystavby priehrad. Dokonca aj Bureao of Reclamation - organizacia sprostredkujuca vystavbu priehrad, sa od roku 1987 orientuje na 'udrzatelne vyuzivanie prirodnych zdrojov v povodiach'. Vlna vystavby priehrad sa presunula do krajin tretieho sveta.
Vysoke dane a zaujem o presadzovanie ekologickych poziadaviek pri navrhovani vodohospodarskych investicii vekonomicky silnych statoch obratili verejnu mienku proti stavitelom priehrad. V poslednom case nie je jednoznacna ani jedna vystavba aj v rozvojovych krajinach, namiesto ocakavanej podpory sa investori stretavaju s coraz vacsim odporom. Je to dosledok nielen ekonomickych strat, ktore pri vystavbe vznikaju, ale aj zretelneho zubozenia ludi, devastacie prirodnych kultur a straty ludskych prav v dotknutych oblastiach.
V udoli Narmada v Indii 3 roky protestovali dedincania proti vladnemu projektu vystavby najvacsej sustavy riecnych nadrzi na svete (podporovaneho Svetovou bankou), co by v konecnom dosledku pripravilo o podu viac ako milion ludi. V roku 1989 zorganizovali Indiani kmena Kajapo nebyvale stretnutie povodnych obyvatelov Ameriky pri priehrade Altamira v Brazilii, aby obratili medzinarodnu pozornost na ohrozenie amazonskych Indianov a dazdoveho pralesa. Brazilsky 'Plan 2010' predpoklada vzbudovanie 22 velkych priehrad na Amazonke.
Rastuci odpor cinskych vedcov i verejnosti proti navrhovanemu projektu 'Troch priehrad' s najvacsou hydroelektrarnou na svete potlacila vlna zatykania po masakre na namesti Tien men (Nebeskeho mieru).
Na Slovensku sa podarilo prvy krat v historii oddialit zamery vystavby priehrady na Tichom Potoku vdaka dobrej spoluprace obcanov hornej Torysy, mimovladnych organizacii a s vyraznou podporou novinarskej komunity.
Eduard Goldsmith a Nicholaa Hildyard vydali roku 1984 pozoruhodnu dvojzvazkovu knihu Socialne a environmentalne dosledky velkych priehrad. Autori prisli k uzaveru, ze priehrady predstavuju ekonomicku, socialnu, kulturnu a environmentalnu pohromu pre obyvatelov dotknutych oblasti a namiesto toho, aby prinasali uzitok chudobnym v rozvojovych krajinach, su prave ony vyznamnou pricinou schudobnenia, ekonomickeho upadku i medzinarodneho zadåzenia i tak oslabeneho hospodarstva.
Pod tlakom tychto argumentov, ktore sa nazbierali v priebehu poslednych rokov sa zacali menit aj postoje a nazory politikov, bankarov, poradcov pre rozvoj, ba dokonca aj niektorych projektantov. Prevlada v nich znacna davka skepticizmu ku otazke vystavby velkych priehrad. Dokazom je vyjadrenie vyznamneho predstavitela spominanej americkej agentury Bureao of Reclamation Daniela P. Bearda, ktory na medzinarodnom summite 'Tvorenie vizie riek pre 21. storocie' v Japonskej Nagaragawe povedal: 'Mnoho mojich kolegov sa zufalo chce vratit ku starym zlatym casom ery budovania priehrad. Chapem ich tuzbu budovat viac a vacsich priehrad. No era budovania priehrad je uz za nami. Potrebujeme sa pozerat do buducnosti. Buduce diskusie o vode nebudu diskusiami o priehradach. Vo vacsine pripadoch nebudu priehrady prijatelnym riesenim. Nove priehrady, najma tie, ktore su urcene pre dodavky vody, uz nie su viac vhodne'.
Zaujimave su analyzy tykajuce sa ekonomickej efektivnosti investicii, pouzitych pri realizacii projektov priehrad:
V sucasnoti sa velke mnozstvo financnych prostriedkov venuje na eliminaciu negativnych dopadov priehrad. Prijali sa zakony, ktore vyzaduju komplexnejsie posudenie environmentalnych, kulturnych, socialnych a ekonomickych vplyvov. Taktiez sa dospelo k nazoru, ze existuje mnozstvo alternativ pre riesenie ziskavania vodnych zdrojov, bez vystavby priehrad. Skusenosti potvrdzuju, ze realizacia tychto alternativ si vyzaduje avela nizsie naklady a s minimalnymi environmentalnymi dopadmi.
Nazory na budovanie priehrad na Slovensku
Na Slovensku este stale prevlada nazor, ze priehrady su neodmyslitelnou sucastou riesenia vodohospodarskych problemov. Taky je nazor vladnych agentur svodohospodarskym, ekonomickym i ekologickym zameranim. Obdobny je i nazor politikov, ktori kvoli nedostatku informacii sa priklanaju kstatnym autoritam. Ani po roku 1989 sa nezastavila vystavba nadrzi o ktorych sa diskutovalo uz od zaciatku 80. tych rokov: Turcek, VD Zilina, planovane a presadzovane nadrze - Tichy Potok a Slatinka a najnovsie Hroncek.
Kontraverznost priehrady Turcek je zaujimava tym, ze vpovodi nadrze sa nachadza 400 rokov funkcny Turcekovsky vodovod spriemernou kapacitou 560 l/s, ktory po vystavbe priehrady s kapacitou vodneho zdroja 500 l/s stratil vyznam. Planovane financne priame naklady na priehradu boli 700 - 800 milionov korun, ale presiahli viac ako 2 mld. Sk a na revitalizaciu Turcekovskeho vodovodu by postacovalo iba 200 mil. Sk. Zaujimave je tiez financovanie VD Zilina, na ktore sa planovalo 4,2 mld. Sk a pred dokoncenim stavby naklady presahuju 6,7 mld. Sk Vsucasnosti statny podnik Vodohospodarska vystavba je zadlzena 18-timi mld. Sk (Slovensky profit). Mimovladne organizacie uz vroku 1993 vypracovali alternativnu vodohospodarsku koncepciu Slovenska 'VODA PRE TRETIE TISICROCIE', ktora ak by sa realizovala, by bola lacnejsia pre danovych poplatnikov Slovenska o 18 mld. Sk. Napriek tomu, ze NR SR 2.juna 1994 zaviazala Vladu SR zapracovat alternativu do vodohospodarskej politiky Slovenska, neakceptuje sa!
Preto si dovolujeme upozornit verejnost Slovenska na tieto skutocnosti, ako aj na to, ake su rozvojove strategie slovenskych vodohospodarskych lidrov pre nasledujuce tisicrocie.
Ku koncu roka 1997 bola vypracovana koncepcia uzemneho rozvoja a pre sektor vodneho hospodarstva je navrhnuty plan vystavby do 10 rokov - 6 nadrzi - Nagymaros, Garajky, Sered, Hroncek, Slatinka a Tichy Potok, plan vystavby do 25 rokov - 8 priehrad - Jakubany, Wolstaf-Bratislava, Nezbudska Lucka, Liestany, Kamenin, Rejdova, Lehota, Lukov a plan vystavby po 25 rokoch - 25 priehrad - Busovce, Prietrz, Sobotiste, Lubochna, Oravska Polhora, Rusnakovci, Tuzina, Obyce, Rohozna, Ocova, Horne Hamre, Senne, Horne Plachtince, Medovarce, Nizna Jablonka, Adidovce, Hanusovce, Ladmovce, Nadabula, Meliata, Jablonov Medzev, Sopy, Obisovce, Pecovska Nova Ves. Existuje aj zoznam evidovanych lokalit potencialych vodohospodarskych diel vcelkovom pocte 51 priehrad (uvadzame ich preto, ze su sucastou dlhodobej strategie uzemeho rozvoja a objavuju sa vo vsetkych uzemnych planoch) - Podolinec a Holumnica - Kezmarok, Lopasov - Senica, Studienka - Malacky, Hybe - Liptovsky Mikulas, Liptovska Osada a Biely Potok - Ruzomberok, Lomna a Mutne - Namestovo, Dierova - Dolny Kubin, Fackov a Razsocha - Zilina, Chvojnica a Nitrianske Sucany - Prievidza, Radisa - Banovce nad Bebravou, Bojna - Topolcany, Hostie - Zlate Moravce, Hronec a Osrblie - Brezno, Zarnovica a Okrut - Zarnovica, Kamenica - Nove Zamky, Rovnany a Breznicka - Poltar, Mula a Hamor - Velky Krtis, Plastovce a Horne Turovce - Levice, Vlachovo, Betliar a Kunova Teplica - Roznava, Kamenany a Brusnik - Revuca, Panovce a Vysna Mysla - Kosice, Vydran a Koskovce - Medzilaborce, Kamienka - Humenne, Duplin - Svidnik, Vojtovce - Stropkov, Jasenovce - Vranov nad Toplou, Gerlachov a Bogliarka - Bardejov, Lastovce - Trebisov, Spisske Bystre - Poprad, Hrabusice a Slovinky - Spisska Nova Ves, Zahajnica a Helcmanovce - Gelnica, Olejnikov - Sabinov.
Zakladna charakteristika priehrad
Vodohospodarsky priemysel definuje velku priehradu vyssiu ako 15 metrov (porovnatelna s vyssou 4-poschodovou budovou.) Na svete existuje viac ako 40.000 takychto velkych vodnych diel. Viac ako 300 z nich su tie najvacsie - obrovske priehrady, ktorych vyska hradye dosahuje najmenej 150 metrov.
Ktore krajiny maju najviac tychto velkych priehrad?
Cina ma asi 19 000 velkych priehrad. USA su na druhom mieste- s asi 5 500, za nimi nasleduje byvaly ZSSR, potom Japonsko a India. Brazilia je na desiatom mieste s asi 516 velkymi priehradami. Na Slovensku je viac ako 40 velkych priehrad.
USA maju najviac najvacsich vodnych diel - 50, za nimi nasleduje ex-ZSSR, Kanada a Brazilia so 16 priehradami.
Kolko sa ich buduje dnes ?
V 50. tych rokoch sa rocne dokoncilo asi 1 000 velkych priehrad. Na zaciatku 90. tych rokov uz len 160 priehrad. Ku krajinam s najvacsim poctom rozostavanych velkych priehrad patri v sucasnosti Cina, Turecko, Juzna Korea a Japonsko. Na Slovensku je vsucasnosti rozostavane Vodne dielo Zilina, ktore je pred dokoncenim. Presadzuje sa stavba Ticheho Potoka , Slatinky a Nagymarosu.
Preco existuje tak silna opozicia proti velkym priehradam?
Velke priehrady vyprovokovali silnu vlnu protestov z mnohych socialnych, environmentalnych, ekonomickych a kulturnych dovodov. Hlavnym dovodom celosvetovej opozicie je obrovske mnozstvo obyvatelstva vystahovaneho z ich pody a domovov kvoli priehradam. Miliony ludi, zijucich pod priehradami, utrpeli stratou zivobytia- boli znicene rybne reviry, znecistila sa voda, znizilo sa mnozstvo vody, znizila sa urodnost polnohospodarskej pody a lesov v dosledku straty prirodzeneho hnojenia a zavlazovania periodickymi zaplavami. Oponenti sa tiez domnievaju, ze uzitok priehrad sa casto umyselne zvelicuje a ze sluzby, ktoru nam velke priehrady poskytuju, by sa dali zabezpecit ucinnejsimi a trvalo udrzatelnejsimi prostriedkami.
Kolko ludi bolo premiestnenych kvoli priehradam ?
Rozpatie poctu vystahovanych sa pohybuje od 30 do 60 milionov obyvatelov, prevazne v Cine a v Indii. V sucasnosti sa kvoli velkym priehradam musi vystahovat asi 2 miliony ludi rocne. Na Slovensku bolo zlikvidovanych viac ako 35 dedin. Najviac obci bolo zlikvidovanych koli vystavbe priehrady Liptovska Mara, (14 dedin) a Starina (7 dedin).
Su straty tychto vystahovanych ludi nalezite kompezovane ?
Roysah skod, ktore postihli povodnych vzstahovanych obyvatelov nie je vzdy vycislitelny. Chudobni farmari a domorodi obyvatelia trpeli stratou vlastnej kulturnej identity, zvysila sa chorobnost a umrtnost, boli poznaceni obrovskymi stresmi, ktore dovtedy sotva zazili. V niektorych pripadoch ludia nedostali ani len zanedbatelnu alebo ziadnu nahradu za svoje domovy a podu.
Kolko pody bolo zaplavenej vodnymi nadrzami ?
Na celom svete bolo zaplavenych vodnymi nadrzami viac ako 400.000 km2 - oblast velka ako Kalifornia. V tychto nadrziach je akumulovanych cca 25 mld. m3 . To predstavuje 0,3 % plochy pody na svete, no vyznam tejto straty je vacsi ako hovoria cisla, kedze udolia riek predstavuju tu najurodnejsiu polnohospodarsku podu na svete snesmierne cennou ekologickou hodnotou i najbohatsou biodiverzitou.
Kolko ludi zahynulo v dosledku pretrhnutia priehrad ?
Viac ako 13.500 ludi zahynulo pri zruteni priblizne 200 priehrad mimo Ciny v priebehu 20. storocia. Dve velke priehrady, ktore sa prelomili pocas obrovskeho tajfunu v cinskej provincii Henan v auguste 1975 sposobili podla odhadov smrt 80.000-230.000 ludom. Cinska vlada tajila tuto katastrofu a svet sa o nej dozvedel az v roku 1995. Ludia zahynuli aj nasledkom zemetraseni vo velkych priehradach, ked doslo k uvolneniu obrovskeho tlaku vody s naslednymi vånami. Vlny zo zemetrasenia o sile 6,3 v priehrade Koyna v Indii zabili v roku 1967 asi 180 ludi.
Aky je uzitok z velkych priehrad ?
Vacsina priehrad sa buduje kvoli vytvaraniu vodnych zdrojov pre vodarenske ucely a na zavlazovanie. Takmer vsetky najvacsie priehrady su budovane pre vyrobu energie. Takmer patina svetovej produkcie elektrickeho prudu sa vyraba vo vodnych elektrarnach. Priehrady zabezpecuju aj ochranu proti povodniam, dodavaju vodu mestam a pomahaju pri splavneni riek.
Naozaj potrebujeme priehrady na produkciu lacnej a cistej elektriny?
Vyroba elektriny z vodnych elektrarni je lacna - totiz ked je uz stavba postavena. Problemom su vsak ohromne naklady na budovanie velkych priehrad i cas na ich vybudovanie. Napriklad priehrada Itapu stala 20 miliard USD a budovala sa 18 rokov. Skutocne naklady na budovanie vodnych elektrarni su takmer vzdy omnoho vyssie ako odhadovane naklady - v priemere asi o 48 %. Napriklad vsucasnosti budovane vodne dielo Zilina presahuje povodne projektovane naklady 4,2 mld. Sk o 1,3 mld. Sk. Zaujimave by bolo ekonomicky vyhodnotit priehrady na Slovensku splanovanymi a nasledne vyvolanymi, skutocne vynalozenymi financnymi prostriedkami (Vazska kaskada, Cierny Vah, Gabcikovo, Turcek, Zilina). Ide o to, aby sa vyhodnotenia priehrad zrealnili a stanovila sa ich skutocna cena.
Do nakladov sa zaratavaju viacmenej iba priame naklady na stavbu. Naklady na pripravu priehrady, prieskumy, rozbory a studie vsak tvoria vynamnu cast nakladov nielen na priamu stavbu, ale aj na prevadzku a udrzbu, ci rekonstrukciu vodneho diela.
Pritom niektore vodne diela su malo vyuzivane.
Vodne dielo Starina je vyuzivane iba na 38,5 %, cim je spochybnena ekonomicka efektivnost vlozenych investicii.
Ked sa tieto vysoke naklady, predåzene terminy a rizika nizkych prietokov vriekach, zanasanie priehrad i environmentalne skody na prirodnych ekosystemoch zapocitaju do nakladov na vyrobu elektrickeho prudu a prevadku vodneho zdroja, stava sa vyrobena energia i voda drahou. V medyinarodnom meritku sa sukromni energetici a investori radsej vyhybaju velkym vodnym elektrarnam a davaju prednost investiciam do lacnejsich a menej rizikovych paroplynovych cyklov. To iste plati aj pre zasobovanie obyvatelstva pitnou vodou.
Su priehrady efektivnou ochranou proti povodniam?
Priehrady dokazu zastavit bezne kazdorocne zaplavy, no pri mimoriadne velkych zaplavach skor zlyhavaju. Ked sa naozaj objavi velka povodnova vlna, sposobene skody su casto vacsie ako by boli byvali bez priehrady, pretoze je dokazane, ze ohradzovanie tokov aj spriehradami sposobuju urychlovanie prudenia vody vupravenych korytach so zvysovanim prietokov. Naviac priehrada dokaze udrzat len limitovane mnozstvo vody. Ak su dazde, ci prival vody pocas povodni vydatnejsi ako kapacita priehrady, nemoze priehrada vodu zadrzat.
Podla vlanajsich povodni sa odhaduje, ze Gabcikovo by dokazalo zadrzat vodu za plneho stavu v nadrzi maximalne 6 hodin.
Su kritici velkych vodnych diel proti vsetkym priehradam ?
Oponenti velkych vodnych diel sa nedomnievaju, ze by sa priehrady nemali stavat vobec. Navrhuju vsak, aby priehrady (ako aj ostatne rozvojove projekty) sa stavali len za predpokladu, ze vsetky informacie tykajuce sa projektu budu zverejnene, navrhy predkladatelov projektu verifikovane po ekonomickej, environmentalnej i socialnej stranke nezavislymi expertmi. S priehradami by v kazdom pripade mali suhlasit obyvatelia dotknuteho uzemia. Az potom je priprava, ci realizacia stavby korektna a opodstatnena.
Takyto postup by predisiel stavbe nadrzi, ktore sa napokon nevzuzivaju. Pitnou vodou sa da setrit, nenusi sa vzdz yabeypecovat stavbou nadrze. Nadyze na yavlazovanie sa nemaju stavat, ak sa nasledne nevzuzivaju, ako je tomu dnes na Slovensku, lebo na ich prevadyku niet financii.
Dosledky budovania vodnych nadrzi vo svete a na Slovensku
Krajina a voda su ekologicky prepojene v prirodnom ekosysteme zvanom povodie. Od najmensej kvapky az po najmohutnejsiu rieku tvaruje voda krajinu, unasajuc so sebou sedimenty a rozpusteny material, ktory priteka do koryta riek a vo vacsine pripadoch, az do mora. Ked su tieto vazby medzi krajinou a riekou prerusene velkou priehradou, nasledky mozno citit v celom povodi.
Dnes prehradzuje rieky sveta asi 40.000 velkych priehrad, z ktorych vacsina bola vybudovana v priebehu poslednych 50 rokov. Na celom svete bolo zaplavenych priehradami celkove viac ako 40.000 km2 - co je oblast vacsia ako Zimbabwe a 13x vacsia ako Lesotho. Najvacsia priehrada sveta je 8.500 km2 priehrada Akasombo na rieke Volta v Ghane, zaplavila 4 % uzemia tejto krajiny. USA s 5,500 velkymi priehradami (druhe miesto na svete v pocte priehrad) uz prestali s vystavbou velkych vodnych diel. V sucasnosti vynakladaju velke sumy penazi na zmiernenie problemov, ktore sposobili uz existujuce priehrady.
Environmentalne nasledky velkych priehrad.
Aj ked uz boli definovovane dopady velkych priehrad na zivotne prostredie a tiez uz su niejaky cas velmi dobre zdokumentovane, planuju sa stale nove priehrady, ktorych environmentalne nasledky su bud bagatelizovane alebo dokonca ignorovane.
Analyza priehrad, urobena Svetovou bankou v roku 1990 ukazala, ze 58 % z nich bolo planovanych a vybudovanych bez akehokolvek posudenia vplyvu stavby na riecny ekosystem a povodie.
Vplyvy na riecne ekosystemy
Znizenie prietoku meni krajinu, ktorou rieka preteka a to ma vplyv na floru a faunu ekosystemov. Priehrada zadrziava sedimenty, najma tazky strk a valuny. Rieka zbavena svojich sedimentov hlada sposob, ako by ich ziskala znovu eroziou brehov po prude pod priehradou, podmyvanim mostov a inych pobreznych stavieb. Koryto rieky sa zahlbuje aj o niekolko metrov pocas niekolkych rokov po napusteni priehrady. Poskodzovanie koryta sa moze tahat desiatky, ba stovky kilometrov pod priehradou. V priebehu 9 rokov po napusteni priehrady Hoover Dam v USA sa koryto pod priehradou zahlbilo o viac ako 4 metre. Prehåbovanie koryta rieky znizuje hladinu podzemnej vody v povodi, cim je ohrozovana vegetacia a miestne studne vpobreznych nivach, co vyvolava potrebu zavlazovania polnohospodarskych kultur na miestach, kde to predtym nebolo nutne. Zmeny hydrologie riek v Severnej Amerike vyvolali aj 93 % zmien sladkovodnej fauny.
Pred vybudovanim Asuanskej priehrady na Nile prinasala tato rieka rocne asi 124 milionov ton sedimentov do mora. Nil ukladal asi 10 milionov ton usadenin na zatopovom uzemi a v delte rieky. Dnes ostava 98 % tychto sedimentov za priehradou. Vysledkom je, okrem inych vaznych zmien v egyptskom polnohospodarstve, pokles urodnosti. Asuanska priehrada sposobila aj vaznu pobreznu eroziu, co je dalsi z problemov vyplyvajuci zo straty sedimentov v rieke, na ktorej je priehrada.
Na Slovensku su najevidentnejsie problemy s riecnymi sedimantami na Vazskej kaskade, kde po 30 rocnej prevadzke sa priehrady naplnili sedimentami a ktomu kontaminovane cudzorodymi latkami zpriemyselnej cinnosti vpovodi. Ich likvidacia si vyziada obrovske financne naklady. Mimochodom, tieto naklady tiez nebyvaju zahrnute do celkovych nakladov vodneho diela.
Najnovsie analyzy zmien bilancii zrazok na Slovensku i ich priestorove rozlozenie poukazuje na to, ze v oblastiach priehrad dochadza k vytvaraniu zrazkovych tienov. Napriklad v oblasti Zemplina je trendovy pokles zrazok v tomto storoci 30 az 70 mm (zo severu na juh pokles narasta). Avsak v Michalovciach a Sobranciach je pokles az o 150 - 170 mm! Obdobne vysledky su aj v oblasti Liptova a Oravy. Na severe Slovenska je trendovy narast zrazok. Avsak v okoli Liptovskej a Oravskej priehrady je trendovy pokles. Ukazuje sa, ze je to dosledok difuznych javov a atmosfere, ktore su sposobene nerovnakou teplotou zemskeho povrchu. Vodna plocha priehrady snizkou teplotou a okolite prostredie s vysokou teplotou zemskeho povrchu sposobuje difuzne javy. Cim je vacsi rozdiel teploty medzi vodnou plochou a okolitym prostredim, tym vacsi zrazkovy tien vznika, napriklad ako v oblasti Zemplinskej siravy, kde okolite prostredie je vyrazne presusene.
Zmeny v prirodzenych zaplavach
Regulacia riek a vystavba priehrad znizuje a odsuva prirodzene zaplavy v povodi riek. Povodne druhy rastlin a zivocichov, ich reprodukcia, liahnutie, migracia a ine dolezite stadia ich zivotneho cyklu su zavisle od prirodzenej periodicite prietokov vriekach. Kazdorocne zaplavy obohacuju podu o ziviny, premyvaju koryta bocnych ramien a obnovuju mokrade. Medzi biologmi je obecne zname, ze priehrady su najnicivejsim faktorom zneuzitia riek. Sposobuju rapidne miznutie riecnych druhov. Asi 20 % z celkovo 8.000 znamych sladkovodnych druhov na celom svete hrozi vymiznutie.
Aj samotne pobrezne nivne ekosystemy su ovplyvnovane priehradami. Studie pobreznych niv na rieke Pongolo v juznej Afrike ukazali redukciu diverzity lesnych druhov po tom, ako bola na nej vybudovana priehrada. Zda sa, ze aj lesy pozd'z rieky Tana v Keni pomaly vymieraju kvoli redukcii povodni sposobenej seriou priehrad. Takyto dosledok je mozne ocakavat aj vplyvom VD Gabcikovo. Su uz prve poznatky o takomto negativnom vplyve.
Uzavery
Pred 50 rokmi sa USA s vervou pustili do rozvojoveho programu riek len s malym poznanim negativnych dopadov, ktore by mohol mat tento program na jej rieky a vsetko, co s tym suvisi. Dnes sa zacinaju 'niest naklady tohto spasu' v podobe upadku rybarstva, znicenych ekosystemov, ustupovania pobreznych zon a mnohych dalsich problemov suvisiacich s priehradami na nasich riekach. USA dnes pri prevadzkovani priehrad musia poskytovat velke mnozstvo vody pre prirodne prostredie, aby limitovali destrukciu ekosystemov. Tym su priehrady menej vyuzivane na svoj povodny ucel.
USA su pripravene za obrovske peniaze aj demontovat niektore z obzvlast nevhodnych priehrad. Su rozhodnute viac velke priehrady nestavat.
V USA a v inych krajinach s velkym poctom priehrad uz nie je mozne bez problemov stavat rozporuplne vodohospodarske projekty na riekach. Bohuzial, vodohospodarsky priemysel a financne institucie pokracuju nadalej v exporte tejto zastaralej technologie, co sa velmi podoba sposobu, akym chce chemicky priemysel pokracovat v exporte pesticidov davno po tom, ako bol preukazane negativa v krajine svojho povodu. Na konferenciach o priehradach sa dnes toci rec okolo hladania 'cerstvych trhov' a novych sposobov ako predat projekty na stavbu priehrad rozvojovym krajinam.
Prave dnes ma svet prilezitost zostavit taku vodohospodarsku politiku, ktora zohladnuje poznatky za poslednych 50 rokov . Tie jednoznacne potvrdili, ze za toto obdobie sa rieky viac zneuzivali, ako chranili. O buducnosti riek uz nemozu rozhodovat len ti, ktori maju firmy na vodohospodarske stavebne prace, ale skor odbornici, ktori vedia, ze rieka je jeden z najcennejsich zdrojov sveta a to je yakladny limit pre jej vyuzivanie.
Ak chcete dalsie informacie, radi Vam ich poskytneme na kontaktnej adrese:
Tlacove spravy k priehradam: