|
Zdroj : T R E N D - tyzdennik o hospodarstve a podnikani Rok : 1999, Cislo : 38, Zo dna: 22. 09. 1999, Tema tyzdna: Diskusia o energetickej politike SR Email : redakcia@trend.sk , Web : http://www.trend.sk Vydavatel : Trendy, spol. s.r.o. Bratislava (Rezedova 5, P.O.Box 31, 820 07 Bratislava) Navrh sucasnej energetickej koncepcie SR konstatuje, ze "strategickym zamerom v oblasti znizovania energetickej narocnosti a uspor energii je dosiahnut v priemysle do roku 2005 energeticku narocnost porovnatelnu s vyspelymi priemyselnymi krajinami". Z udajov roku 1997 o podiele alikvotnej casti pripadajucej z primarnych energetickych zdrojov (PEZ) na priemysel a casti hrubeho domaceho produktu (HDP), ktorou sa priemysel zucastnil na jeho tvorbe, vyplyva, ze celkova energeticka narocnost priemyslu bola 19,6 kWh/USD a narocnost tvorby HDP na elektricku energiu v priemysle 2,8 kWh/USD. Tu treba poukazat na skutocnost, ze ak celkova energeticka narocnost Slovenska bola 11,76 kWh/USD, potom energeticka narocnost v priemysle bola 1,6-nasobne vyssia. Takmer rovnaka je situacia v energetickej narocnosti tvorby HDP na elektricku energiu, ked v priemysle je 1,7-nasobne vyssia oproti slovenskemu priemeru. V roku 1997 sa priemysel podielal na tvorbe HDP vo Francuzsku 26,5 percenta, v Nemecku 34,5 percenta, Taliansku 33 percentami, Dansku 27 percentami a v Holandsku 18 percentami. Spriemerovana energeticka narocnost priemyslu tychto krajin bola 2,2 kWh/USD. Z uvedeneho vyplyva, ze energeticka narocnost slovenskeho priemyslu oproti priemyslu krajin EU je takmer devatkrat vyssia. Byvaly minister zivotneho prostredia SR J. Zlocha vo februari minuleho roku podla dennika Sme uviedol, ze energeticka narocnost slovenskeho hospodarstva je 4,3-krat vyssia ako celosvetovy priemer. Ak teda chce SR podla navrhu koncepcie dosiahnut do roku 2005 energeticku narocnost svojho priemyslu porovnatelnu s vyspelymi priemyselnymi statmi, usiluje sa o nerealny ciel. Z uvedeneho rovnako ako z udajov o predchadzajucich energetickych koncepcii samostatneho Slovenska vyplyva, ze SR sice takmer kazde dva az styri roky prijima novu energeticku koncepciu (politiku), respektive jej aktualizaciu, ale kazda nasledujuca si stanovuje ine, diametralne odlisne strategicke ciele. Analyzy a prognozy energetickych potrieb v clenskych krajinach EU pritom tvoria jeden zo zakladnych strategickych ramcov vyvoja hospodarstva tychto krajin. V tejto suvislosti jasnejsie vyznievaju slova hlavneho vyjednavaca Europskej komisie Nikolausa van der Pasa, ked 29. jula tohto roku pre rakuske noviny Die Presse uviedol, ze "z politickeho hladiska sa sice na Slovensku uskutocnili velke pokroky, hospodarsky vsak zaostalo". Najlepsie sance prisudil Malte a Lotyssku, o Bulharsku a Rumunsku sa vyjadril, ze este nie su "stopercentne pripravene". O tom, ze dosiahnut aj skromnejsie ciele nebude pre SR take jednoduche, svedci tiez fakt, ze v spotrebe elektrickej energie pri tvorbe HDP Slovensko zaostava za Ceskou republikou, Polskom, Madarskom a este vyraznejsie za najmenej rozvinutymi krajinami EU - Greckom a Portugalskom. Autor : JOZEF VLHA, (v rokoch 1980 az 1995 pracoval ako veduci oddelenia konstrukcie udrzby v Jadrovej elektrarni Jaslovske Bohunice) a reporterka KATARINA ZACKOVA
Zdroj : T R E N D - tyzdennik o hospodarstve a podnikani Rok : 1999, Cislo : 38, Zo dna: 22. 09. 1999, Tema tyzdna: Diskusia o energetickej politike SR Email : redakcia@trend.sk , Web : http://www.trend.sk Vydavatel : Trendy, spol. s.r.o. Bratislava (Rezedova 5, P.O.Box 31, 820 07 Bratislava) |