Rozpočet (podľa tvrdenia svojich autorov) zohľadňuje postupnú redukciu spotreby štátu a štátnej správy, prerozdeľovania finančných zdrojov verejných rozpočtov a zvýšenie motivačného pôsobenia verejných financií na podnikateľskú sféru.
Prioritami sú: reštrukturalizácia finančného a podnikového sektora, rozvoj bytovej výstavby, pokračovanie výstavby diaľnic a podpora konkurencieschopnosti ekonomiky.
Výdavky v roku 2000 sa v absolútnom vyjadrení v porovnaní s rozpočtom na rok 1999 zvýšia o 6,7 mld Sk.
Na raste sa podieľa najmä rast výdavkov kapitoly Štátny dlh (o 5,2 mld Sk), bytová výstavba (+2,2 mld Sk), výstavba diaľnic a ciest (+800 mil. Sk) a výdavky na spolufinancovanie projektov EÚ (1,3 mld Sk).
Prostriedky, ktoré Slovensko získa z predvstupových fondov EÚ, sa nezohľadňujú v bilancii štátneho rozpočtu, rovnako ako príjmy z privatizácie, ktoré sú vyjadrené v rámci tzv. memorandovej položky.
V roku 1999 sa očakáva reálny medziročný rast ekonomiky na úrovni 2,8%, miera inflácie sa očakáva vo výške 10,5 - 10,7 % a miera ne zamestnanosti 16,6%.
Očakáva sa pozitívny vývoj obchodnej bilancie a jej zlepšenie až o 40%.
priemerná miera nezamestnanosti 16 - 17%.
Príjmy ŠR na rok 2000 sa odhadujú o 3,7 mld Sk vyššie v porovnaní s r. 1999.
Daňové príjmy by mali tvoriť až 90% príjmov rozpočtu.. V porovnaní s predchádzajúcim rokom dochádza k zníženiu priamy ch daní v prospech nepriamych.
Rastie podiel obcí na dani z príjmov fyzických osôb napriek ich celkovému poklesu, podiel na dani z príjmov právnických osôb zostáva na tej istej úrovni.
DPH, spotrebné dane a dane z používania tovarov a pod. tvoria v štruktúre daňových príjmov najvyššiu položku (54,4%).
Najvyšší relatívny nárast by mali zaznamenať spotrebné dane, pričom z uhľovodíkových palív a mazív by malo plynúť 15,9 mld Sk, z liehu 4,6 mld Sk a z tabaku a tabakových výrobkov 4,85 mld Sk.
Predpokladá sa výrazný nárast príjmov (až o 6,8 mld Sk) z dôvodu uplatňovania dovoznej prirážky.
Na druhej strane dochádza k medziročnému zníženiu výdavkov na tovary a služby, príspevku príspevkovým organizáciám a transferu poisťovniam.
Najvyšší podiel výdavkov bude smerovať do verejnej spotreby obyvateľstva (45,7%), do verejnej spotreby štátu (28,6%) a na úroky zo štátneho dlhu (13,4%).
Výdavky súvisiace s vnútornou zadĺženosťou vzrastajú o 3,204 mil. Sk, v oblasti zahraničného dlhu dochádza k nárastu o 2,459 mld Sk, najmä z dôvodu štátnych dlhopisov, emitovaných v zahraničí.
Stratégia kapitálových výdavkov predpokladá prednostné zabezpečenie rozostavaných stavieb, obmedziť začínanie nových stavieb a výrazne znížiť nákup zariadenia a motorových vozidiel.
Na rekonštrukciu a modernizáciu železničných tratí je určených 275,6 mil. Sk a na podporu kombinovanej dopravy 60 mil. Sk.
Rezerva vlády má predstavovať 200 mil. Sk (v roku 1999 290 mil. Sk). O 10% na 20 mil Sk klesá aj rezerva predsedu vlády.
Výdavky na vedu a techniku v celkovej sume 3,296 mld Sk predstavujú 1,63% z navrhovaných výdavkov ŠR, resp. 0,36% z prepokladaného HDP a sú o 3% nižšie ako v roku 1999. Medzi položkami figuruje aj štátna objednávka na riešenie znižovania energetickej náročnosti pri prevádzke bu dov.
Celkový prísľub EÚ vyplývajúci z podpísaných memoránd dosahuje výšku cca 10,3 mld Sk. Požadovaná spoluúčasť SR pre rok 2000 je vo výške 2,2 mld SK, t.j. 21,1%.
Program PHARE bude z EÚ zabezpečený sumou 5,9 mld Sk, SAPARD 823,5 mil. Sk a ISPA 3,6 mld Sk, pričom príspevok SR by mal v roku 2000 predstavovať 400 mil. Sk.
Smerovanie príjmov z privatizácie:
|
do financovania systému zdravotníctva |
3 mld Sk |
|
na splatenie časti záväzkov ŠF cestného hospodárstva |
1,06 mld Sk |
|
výdavky na realizáciu št. záruk za bankové úvery |
10 mld Sk |
Schodok ŠR by mal predstavovať necelé 2% z objemu HDP, ale pri zarátaní skutočne všetkých deficitných položiek ho niektorí analytici odhadujú na viac ako 4%.
Pozitíva:
Pokles priamych a nárast nepriamych daní.
Nárast spotrebných daní z uhľovodíkových palív a mazív, tabakových výrobkov a alkoholu.
Čiastočný rast podielu obcí na daniach.
Pokles verejnej spotreby obvateľov i štátu.
Zlepšenie obchodnej bilancie.
Účasť SR na programoch a fondoch EÚ.
Nárast financovania rekonštrukcie a modernizácie železníc a kompenzácia časti dlhu štátu voči dopravcom vo verejnej doprave.
Negatíva:
Nárast štátneho dlhu a úrokov z neho.
Príliš “optimistický” predpoklad tvorby príjmovej časti rozpočtu.
Nárast prostriedkov na financovanie výstavby diaľnic a deklarovanie výstavby diaľnic ako jednej zo 4 priorít ŠR.
Nárast prostriedkov do diskutabilných až nežiadúcich stavieb a aktivít (novostavba SND, stavba nových objektov pre NR SR, presídlovanie a likvidácia obce Slatinka, financovanie ni ektorých aktivít na podporu rozvoja jadrovej energetiky ai.)
Zníženie výdavkov na vedu a výskum.
Celkové zníženie príspevkov pre mimovládne organizácie (tretrí sektor).
Opätovná reštrikcia rozpočtu pre kapitolu MŽP a celková redukcia v už dosiaľ poddimenzovanej štátnej správe a odborných organizáciách štátnej ochrany prírody a inšpekčnej služby.
"Prejedenie" veľkej časti plánovaných príjmov z privatizácie.
Schodkový charakter rozpočtu.
november, 1999
Mikuláš Huba
Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v Slovenskej republike