Napoleonský vŕšok Februar 2000 Napoleonský vŕšok (Napoleonka) je vyvýšenina na úpätí Somárskeho vrchu medzi Hradom a Červeným krížom, ohraničená ulicami Riznerova, Radvanská a Medzierka. Názov súvisí s Napoleonovou návštevou Bratislavy 31.8.1809. Spomínaný vŕšok mu poskytol najlepší výhľad na mesto i do šírych diaľav. Miesto, z ktorého sa rozhliadal, označili na jeho počesť kameňom s písmenami N.Q. Vŕšok nad vinohradmi poskytoval jedinečné pohľady najmä na západy slnka nad Devínskou bránou až do 60-tych rokov. V tom čase tu vzniklo zariadenie staveniska nových ulíc v okolí. Neskôr pozemok znehodnotila výstavba unimobuniek Štátneho ústavu pamiatkovej starostlivosti. Toto provizórium bolo zdôvodňované snahou ochrániť lokalitu pred tlakmi súkromných staviteľov. Minulý režim totiž prevzal staršiu predvojnovú ideu postaviť na tomto mieste verejnosti prístupnú hvezdáreň. Na nezastavanej východnej časti pozemku sa nachádzali dva majestátne staré duby (dnes už len jeden), ako pozostatok údajného dubového hája. Po Novembri´89 sa skupina občanov z okolia podujala brigádnicky zrekultivovať túto časť vŕšku, na ktorej bola dovtedy skládka odpadu. Po mnohých desiatkach odpracovaných hodín sa podarilo smetisko zlikvidovať (aj vďaka pochopeniu VEPOSu, ktorý poskytol zdarma kontajnery). Splanírovali sme hrboly, vysiali trávnik, po obvode vysadili stromy, ošetrili staré duby, polievali, kosili, chránili pred vandalmi. Táto susedská spolupráca spela k vytvoreniu parčíka, kde by sa mohli bezpečne pohrať deti, ale i príjemne pod dubmi posedieť dospelí. Takáto vybavenosť v našej štvrti absolútne chýba. Dúfali sme, že to bude prvý krok k budúcemu komplexnému riešeniu areálu po odstránení unimobuniek a znovunavŕšení pôvodného kopca. Riešenia, ktoré by finančne nenáročným, prírodno-krajinárskym spôsobom vytvorilo vyhliadkový park. V posledných rokoch sme neraz upozorňovali kompetentných na celospoločenskú, dokonca nadnárodnú hodnotu tohoto územia. Prísľub vtedajšieho primátora Kresánka, že nedopustí predaj Napoleonky do súkromných rúk, dával nádej, že Bratislava získa bezkonkurenčnú vyhl iadkovú výšinu. V roku 1993 dostal unimobunky do prenájmu Ing. Fabrický a prevzal pod patronát aj zelenú časť areálu. Asi pred dvoma rokmi bol vŕšok v tichosti predaný súkromnému vlastníkovi. Zámerom nového majiteľa je postaviť viacpodlažný bytový dom s de siatkami bytov. Som presvedčený, že nezodpovedným predajom tejto finančne nevyčísliteľnej hodnoty boli súčasní i budúci Bratislavčania i návštevníci Bratislavy podvedení. Je poburujúce, že nami volení predstavitelia mesta a niektorí komunálni poslanci, ktorí by mali vyhľadávať a chrániť jedinečné hodnoty pred agresívnymi, nekultúrnymi investormi, im naopak svojimi rozhodnutiami vychádzajú v ústrety. Nepoznám nad mestom výhľadovo atraktívnejšiu vyvýšeninu, z ktorej vidno západne Devínsku Kobylu, kopce nad Hainburgom, často i predhoria Álp, južne nedozierne roviny Maďarska a južného Slovenska, smerom na východ Zobor nad Nitrou, severne Javorník a Kamzík v Malých Karpatoch, v bezprostrednej blízkosti Bratislavský hrad s historickým jadrom, mesto na oboch br ehoch rieky, Slavín, vilové štvrte nad mestom, ako aj zrkadliaci sa veľtok Dunaja v majestátnej dĺžke od Rakúska až po Maďarsko. Nedá mi na záver nespomenúť, že sme dedičmi mesta s vari prvým verejným parkom v Európe (v Petržalke, 1775), že v Bratislave pôsobil od roku 1868 Mestský okrášľovací spolok, ktorý zo svojich zbierok financoval zakladanie a údržbu parkov. V okolí mesta vykupoval (i vyvlastňoval) pozemky od súkromníkov a menil ich na krajinárske parky pre verejnosť. Zásluhou spolku vznikol napríkla d Horský park s rozhľadňou na Murmanskej výšine. Spolok sa tešil úcte a vážnosti obyvateľov, mal slovo v Mestskej rade a jeho predsedom bol sám mešťanosta Henrich Justi. Marián Huba Bratislava, február 2000 Kapitoly z environmentalnej politiky V. (5.cast) |