Kapitoly z environmentalnej politiky V. (5.cast) Pripomienky k legislatívnemu zámeru zákona o geneticky modifikovaných organizmoch Marec 2000 Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v Slovenskej republike Staroturský chodník 1, 811 01 Bratislava 1, tel./fax: 07/5441 0647, stuz@nextra.sk Vážená pani JUDr. Božena Gašparíková, CSc. riaditeľka Odboru environmentálneho práva MŽP SR MŽP SR Pripomienky k legislatívnemu zámeru zákona o geneticky modifikovaných organizmoch V prílohe tohto listu uvádzame pripomienky ku konkrétnym formuláciám uvedeným, resp. absentujúcim v legislatívnom zámere zákona o GMO, ktoré vypracovala naša členka, RNDr. Ľubica Lacinová, CSc. Zároveň sa hlásime ku kampani Five Years Freeze on Genetic Engineering and Patenting in Food and Farming, organizovanej britskou Genetic Engineering Alliance, združujúcou viac ako 110 organizácií pôsobiacich na území Veľkej Británie s cieľom dosiahnuť minimálne päťročné moratórium na genetické manipulácie v oblasti výroby potravín a poľnohospodárstva ako celku. V priebehu týchto päť a viac rokov protagonisti kampane žiadajú vyvinúť: systém, v rámci ktorého by občania mali možnosť uplatniť svoje právo na voľbu produktov, neovplyvnených genetickými manipuláciami, Prieskumy verejnej mienky vo Veľkej Británii dokazujú, že väčšina tamojších obyvateľov nechce konzumovať geneticky modifikované potraviny. Nedokonalý je v tomto smere dosial i systém labellingu, ktorý nezahŕňa celý rad produktov (od čokolády cez lieky až po kozmetiku), obsahujúcich geneticky modifikované deriváty. Veľmi nedokonalé je aj posudzovanie a regulácia potenciálnej zdravotnej závadnosti geneti cky manipulovaných potravín, vrátane ich možných vplyvov na genetickú výbavu spotrebiteľov. Nemenej alarmujúce sú etické aspekty genetických modifikácií či manipulácií - povedané s princom Charlesom: “máme právo experimentovať a obchodovať so základnými k ameňmi života?” To sa týka aj etiky voči zneužívaným zvieratám. Napokon zavádzanie geneticky modifikovaných produktov na trh je problematické aj z hľadiska sociálnej spravodlivosti, lebo sociálne slabšie vrstvy budú nútené používať takéto produkty jednoduc ho z finančných dôvodov. Riešením problému môže teda byť iba segregácia geneticky modifikovaných poľnohospodárskych produktov vo vzťahu ku konvenčným v rámci celého potravinového reťazca, zreteľné označovanie všetkých potravín a ich prísad, vystavených genetickým modifikáciám, a to vo všetkých etapách ich produkcie či spracovania, prevencia genetického transferu či kríženia medzi geneticky modifikovanými a konvenčnými plodinami, dlhodobé nezávislé posudzovanie (hodnotenie) geneticky modifikovaných potraví n vo všetkých oblastiach záujmu verejnosti, verejný prístup ku všetkým informáciám, ku ktorým v tejto oblasti dospejú veda a výskum. zabezpečenie účasti verejnosti na rozhodovaní o záležitostiach, týkajúcich sa genetických manipulácií, Prieskumy verejnej mienky dokazujú veľký záujem verejnosti o problematiku GMO. Dosiaľ uskutočnené genetické manipulácie a zavádzanie ich výsledkov na trh sa uskutočnilo “poza chrbát” verejnosti. V záujme participácie na týchto procesoch musia mať občania prístup k infor máciám na všetkých úrovniach a vo všetkých etapách týchto procesov. Východiskom je teda len neustála aktívna účasť verejnosti, poznanie alternatív voči GMO a záväzok zo strany kompetentných, že zohľadnia spätnú väzbu zo strany zúčastnenej verejnosti. prevenciu genetického znečistenia životného prostredia, Napriek rozhodnutiu britskej vlády z októbra 1998, že v priebehu 3 rokov sa nesmú používať poľnohospodárske plodiny s geneticky zabezpečenou odolnosťou voči hmyzu, ukazuje sa, že tento zákaz sa obchádza. Ešte viac sa to týka plodín s geneticky zabezpečenou odolnosťou voči burinám. Tento nový druh herbicídov pôsobí tak, že zabíja všetko, okrem plodiny, ktorá má byť chránená. Tým, že prudko klesá výskyt divo rastúcich druhov rastlín, stáva sa ohrozený hm yz a vtáky, ktorý resp. ktoré sú na divo rastúce rastliny viazané. Na túto skutočnosť upozorňujú kľúčové vládne i mimovládne ochranárske subjekty v Británii a taktiež požadujú moratórium na komerčné pestovanie geneticky modifikovaných plodín. V súčasnosti sa ukazuje, že niektoré plodiny na báze GE sú jedované pre hmyz a následne i pre jeho predátorov. Okrem toho vzniká riziko, že rastliny sa stanú natoľko odolné voči tradičným herbicídom, že bude treba vyvinúť nové, účinnejšie, s ešte negatívnejším dopadom na životné prostredie, než tomu bolo doteraz. Jestvujúce sledovanie vplyvov GE je natoľko krátkodobé a nesystematické, že neumožňuje urobiť dostatočne seriózne závery, čo je ďalším dôvodom vyhlásenia moratória (aj v zmysle princípov TUR - pozn. aut.). V záujme zabezpečenia ochrany životného prostredia a prevencie genetického znečistenia je treba zabrániť komerčnému využívaniu geneticky modifikovaných poľnohospodárskych na dobu najmenej 5 rokov, je potrebné nezávislé posudzovanie environmentálnych dopadov g enetických modifikácií (manipulácií) a sledovať ekologické impakty testov uskutočňovaných mimo laboratórnych podmienok. prísne právne predpisy, týkajúce sa vedľajších dopadov na ľudí a životné prostredie, v prípade umožnenia prístupu na trh a obchodovan ia s GMO, Takmer nejestvuje príslušná legislatíva. Aj tu by mala platiť zásada: “znečisťovateľ platí”. Potreba prísnych reštrikcií a adekvátnej legislatívy sa týka aj cezhraničného prenosu GE produktov. nezávislé posudzovanie (hodnotenie) vplyvov patentovania genetických zdrojov, Je treba podstatne sprísniť a stransparentniť prax udeľovania patentov v tejto oblasti. nezávislé posudzovanie (hodnotenie) sociálnych a ekonomických dopadov genetických manipulácií na farmárov, Hrozí, že biotechnologicky zamerané veľké a takmer spravidla nadnárodné spoločnosti začnú v tejto sfére diktovať drobným a stredným výrobcom potravín. Dúfame, že vyššie uvedené zúžitkujete pri ďalšej legislatívne práci na podporu účinnej regulácie genetických manipulácií v SR. S pozdravom Mikuláš Huba Pripomienky k legislatívnemu zámeru zákona o geneticky modifikovaných organizmoch II./3. Definícia genetickej modifikácie tu explicitne spomína vnesenie genetického materiálu darcu do príjemcu a nezahrnuje postupy, pri ktorých by bol zmenený spomínanými technikami samotný genetický materiál príjemcu bez toho, že by existoval nejaký darca. To by umožňovalo obchádzať zákon (viď aj pripomienka k prílohe č. 1 k legislatívnemu zámeru časť A). II./7. Pri definovaní uzavretého systému treba vychádzať z toho, že uzavretý systém je od okolia úplne oddelený – musia byť teda vytvorené zábrany, ktoré znemožnia únik GMO, obmedziť ich kontakt so životným prostredím nestačí. Od žiadateľa treba vyžadovať všetky v súčasnosti možné opatrenia, aby neprišlo k úniku GMO do prostre dia, či už počas prác základného výskumu alebo pri príprave na priemyselné využitie, mimo schválené prípady riadeného uvoľnenia alebo uvedenia do obehu. III/1. Je žiadúce správať sa tak, aby sa v rámci súčasných možností vedy urobili všetky opatrenia na zamedzenie škodám. Formulácia “obmedzenie potenciálne nebezpečných účinkov” umožňuje vytvoriť priestor na vedomé spôsobovanie škôd, ak budú v rozsahu menšom, než je maximálny možný. IV./2. Bezpečnostné stupne 1. – 4. musí zákon presne definovať tým, že v prílohe vymenuje jednotlivé organizmy a vektory s ich zaradením do skupín 1. – 4. Na tento zoznam sa potom môžu odvolávať žiadatelia o povolenia v ich žiadosti. Podobne bezpečnostné opatrenia vyžadované na pracoviskách zaradených do stupňa bezpečnosti 1. – 4. musia byť presne stanovené v texte zákona. V./5. Zákon by mal explicitne stanoviť ako často treba zabezpečiť poučenie pracovníkov – malo by to byť minimálne raz za pol roka a vždy pri prijatí nového pracovníka predtým, než začne pracovať. VI./7. Ministerstvo by malo byť povinné sa ku každej žiadosti vyjadriť v stanovenej lehote. Považovať mlčanie za súhlas dáva priestor na manipulácie. VIII./13. Bod navrhujem zrušiť. Rozhodnúť, čo sú “dostatočné skúsenosti” je veľmi subjektívne. Navyše, ak by boli skutočne dostatočné, nebude pre žiadateľa problém vymenovať ich. V prípade GMO je ale stále neistota možných dôsledkov priveľká a nedá sa predpokladať, kedy a či vôbec budeme mať k dispozícii dostatok vedeckých výsledkov, ktoré by umožňovali predvídať dôsled ky kontrolovaného uvoľnenia GMO do prostredia. Keďže legislatívny zámer zdôrazňuje princíp predbežnej opatrnosti, zákon by nemal umožňovať zjednodušený schvaľovací postup, naopak, každý jednotlivý prípad je potrebné podrobne posúdiť. XI./6. Lehota 60 dní je príliš krátka na tak závažné rozhodnutie, akým je uvedenie produktu do obehu. Považujem za rozumné ju zdvojnásobiť a dať širšiu možnosť na zapojenie verejnosti. XVII./d2. Opatrenia na odstránenie protiprávneho stavu by mali zahrnovať uvedenie vecí do pôvodného stavu v maximálnom možnom rozsahu. V návrhu uvedená formulácia “ak je to možné a účelné” ponúka účelové výklady typu “nemalo sa to síce stať, ale už sa stalo”. XVIII./1. V záujme posilnenia účasti verejnosti pri schvaľovaní a kontrole nakladania s GMO by v Komisii pre génové technológie mali mať dve miesta aj mimovládne organizácie, konkrétne po jednom zástupcovi z environmentálne orientovaných organizácii a z organizácii orientovaných na ochranu spotrebiteľa – majú podobný význam, ako zamestnávat eľské zväzy a odbory. XVIII./14. I keď nie všetko z jednaní komisie môže byť verejné, komisia by mala byť povinná na požiadanie verejne vysvetliť svoje stanovisko ku každej žiadosti. Správa o činnosti zverejnená raz za rok nestačí. Rovnako Kniha génových techník by mala byť verejne prístupná (návrh zákona sa k jej verejnosti alebo utajenosti nevyjadruje). XXIII.1. Pre verejnosť je najdôležitejšia možnosť spolurozhodovania a kontroly pri uvádzaní GMO a potravín obsahujúcich GMO do obehu – túto možnosť treba doplniť. V súvislosti s umožnením účasti verejnosti pri uvádzaní GMO do obehu treba zmeniť termíny schvaľovania žiadostí. Pri rozhodovaní o žiadosti o nakladanie s GMO v uzavretom systéme je schvaľovacia doba 45 alebo 90 dní, podľa zložitosti prípadu (VI./10). Pre žiadosť o riadené uvoľnenie alebo uvedenie do obehu, teda prípady z hľadiska možných rizík závažnejšie, je táto lehota už len 60 dní. Navrhujem predĺžiť ju aspoň na 90, optimálnejšie 120 dní (najmä pri uvádzaní GMO do obehu). XXIII./2. Vzhľadom na situáciu na slovenskom mediálnom trhu je žiadúce, aby ministerstvo zverejnilo informáciu o žiadosti o vydanie súhlasu v štyroch celoštátnych denníkoch, nie vo dvoch, ako je navrhované. Keďže veľa občanov angažovaných v Treťom sektore sa veciam verejným venuje vo voľnom čase a problematika GMO vyžaduje vyhľadávanie množstva informácií, ktoré navyše neustále rastú, navrhujem predĺžiť čas na reakciu na 45 dní. Taktiež je nutné umožniť vyžiadať si kópiu žiadosti, nie každý môže do nej nahliadnuť v praco vnom čase na ministerstve. Žiadosť by mala byť k dispozícii v elektronickej forme – každý žiadateľ, ktorý pracuje v oblasti GMO, má určite počítač. XXIII./4. Počas ústneho prejednávania môžu vyjsť najavo nové skutočnosti, na posúdenie ktorých bude treba vyhľadať nové podklady. Preto by verejnosť, ktorá sa podľa XXIII./3. na ústnom posúdení zúčastnila, mala mať možnosť podať nové námietky – napríklad v skrátenej lehote 14 dní. Tento čas by mohol byť zahrnutý do schvaľovacej doby, ak bude predĺžená voči navr hovaným 60 dňom. Príloha č. 1 k legislatívnemu zámeru zákona o GMO. Časť A. vylučuje z účinnosti zákona organizmy vzniknuté mutagenézou (1.) prípadne sebaklonovaním zahrnujúcim enzymatické a mechanické manipulácie s časťou DNK (4.). Táto definícia môže zahrnovať mutácie sekvencie DNK meniace jednotlivé kodóny, ktoré vedú k zmene jednej alebo niekoľkých aminokyselín v bielkovine kódovanej príslušným úsekom DNK: takéto organizmy ale sú geneticky modifikované (nemôžu vzniknúť prirodzeným spôsobom) a naklada nie s nimi preto musí byť regulované génovým zákonom. Informácie vyžadované v žiadosti o súhlas s riadeným uvoľnením GMO okrem vyšších rastlín. V odseku C.: Potenciálne dopady na životné prostredie bod 1. požaduje informáciu o potenciále pre nadmerný rast počtu obyvateľstva v danom prostredí – predpokladám, že ide o omyl, znie to až fašisticky, snáď malo ísť o potenciál pre nadmerné rozšírenie daného organizmu??? Informácie vyžadované v žiadosti o súhlas s riadeným uvoľnením GM vyšších rastlín. Uvoľnenie GM rastlín v oblasti ich geografického pôvodu je považované za natoľko rizikové (možnosť nenapraviteľného narušenia pôvodného genofondu obsahujúceho prirodzené variácie), že by sa nemalo povoľovať. Tento údaj musí preto byť súčasťou žiadosti. Optimálne by ale bolo, aby takéto rastliny boli z možnosti uvoľnenia v SR explicitne vylúčené. Príloha týkajúca sa informácií vyžadovaných k žiadosti o povolenie uvedenia do obehu GM vyšších rastlín. Pri informáciách o predchádzajúcich uvoľneniach je dôležitým údajom aj ich rozsah (políčko 3x3 m alebo 100 ha?). Ku všetkým prílohám týkajúcim sa informácií vyžadovaných k žiadostiam o povolenie nakladania s GMO. Všetky prílohy vyžadujú rôzne informácie o rizikách, na ktoré môže žiadateľ odpovedať univerzálnou formulou “Nie sú známe žiadne riziká respektíve žiadne negatívne účinky na....”. Je veľmi dôležité túto informáciu rozšíriť o údaj, či vôbec boli hľadané a v akom rozsahu boli urobené testy, ktoré žiadne riziko nezistili. Tézy vyhlášky MP SR ktorou sa ustanovujú podrobnosti o náležitostiach žiadosti o vydanie súhlasu na účely uvedenia do obehu potravín a ich zložiek s obsahom GMO. Celý text je veľmi nekonzistentný. Zdá sa, že vznikol mechanickým prenesením téz týkajúcich sa riadeného uvoľnenia GMO. Hneď úvod hovorí o možnosti upustiť od požadovania niektorých údajov “na základe výsledkov predchádzajúcich uvoľnení” – ale tu už nejde o uvoľnenie, ale o uvedenie výrobku na trh! S ohľadom na princíp predbežnej opatrnosti treba prísnosť posudzovania a kontroly smerom z laboratória (uzavretý systém) cez riadené uvoľnenie až k spotrebiteľovi sprísňovať a nie zvoľňovať. Preto je potrebné každý jednotlivý prípad podrobne posúdiť. Havarijný plán (III./C) hovorí o nečakanom rozšírení GMO, dekontaminácii postihnutých oblastí a spôsobe hubenia GMO. Potraviny, ktoré by sa mohli takto správať, by mali byť vopred vylúčené z možnosti dostať sa do obchodu! Kapitoly z environmentalnej politiky V. (5.cast)