Kapitoly z environmentalnej politiky V. (5.cast) FORUM 2000 rok pred rokom 2000 Oktober 1999 Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v Slovenskej republike Staroturský chodník 1, 811 01 Bratislava 1, tel./fax: 07/5441 0647, stuz@nextra.sk FORUM 2000 rok pred rokom 2000 Tretie FORUM 2000, stretnutie popredných nezávislých osobností z celého sveta, ktoré od roku 1997 každoročne zvoláva na Pražský hrad prezident Václav Havel, sa tentoraz konalo pod heslom: “Proces svetovej integrácie - alternatívne vízie” v dňoch 10. - 13. 10. 1999. Tohtoročné Forum 2000 pozostávalo z otváracieho ceremoniálu, na ktorom prehovorili Václav Havel, Johei Sas akawa, prezident Nippon Foundation, ktorá je hlavným sponzorom podujatia a svetoznámy finančník a filantrop George Soros. Uvažovanie o svetovej integrácii a alternatívnych víziách adresovali účastníci postupne víziám rozvojového sveta, víziám krajín v prechode a rozvinutého sveta a napokon spoločným, teda globálnym v íziám. Samostatné stretnutie sa zaoberalo víziami jednotlivých náboženstiev a voľne naň nadviazali multireligiózne b ohoslužby v Chráme Sv. Víta. Po úvodných poznámkach pôvodných iniciátorov myšlienky usporadúvať toto unikátne stretnutie: Václava Havla a nositeľa Nobelovej ceny z roku 1986, filozofa a spisovateľa Elie Wiesela, predniesli hlavné príspevky v je dnotlivých blokoch postupne jordánsky korunný princ H.R.H. El Hassan bin Talal, bývalý juhoafrický prezident a nositeľ Nobelovej ceny za mier z roku 1993 Frederik Willem de Klerk, u nás dobre známy anglický historik a publicista zaoberajúci sa problémami strednej a východnej Európy Timothy Garton Ash, jeden z autorov scenára ekonomickej reformy v postkomunistických kr ajinách prof. Jeffrey Sachs a podpredsedkyňa nemeckého Bundestagu, teologička Antje Vollmer. Za moderátorským mikrofónom sa vystriedali Jacques Rupnik, Jiří Pehe, Martin Putna, Josef Jařab, Martin J. Stránský, Jiří Musil a vedúca osobnosť Št udentského FORA 2000 - Petr Lebeda. V rámci panelových diskusií vystúpili indický filozof Ašis Nandy, čílsky ekonóm Osvaldo Sunkel, palestínska politička Hanan Ašravi, patriarcha Bartolomej, rabín Albert H. Friedlander, poľský nez ávislý intelektuál, bývalý disident a dnes šéfredaktor novín Gazeta Wyborcza Adam Michnik, Tomáš Baťa, ruský bojovník za ľudské práva Sergej Kovaľov, japonský historik Takeaki Hori, fyzik, environmentalista a vizionár Fritjof Capra, americká futurologička Hazel Hendsersonová, vydav ateľka a prekladateľka Marion Wiesel, spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1993 Toni Morrison a viaceré ďalšie osobnosti sveta vedy, filozofie, politiky, obchodu, umenia či náboženstva. V tomto roku s nimi za tým istým stolom sedelo a diskutovalo aj viacero predstaviteľov Študentského FORA 2000, ktoré sa ako samostatné podujatie uskutočnilo začiatkom leta, taktiež v Prahe. Slovensko medzi nimi zastupovala Ditta Dolejšiová v roli koordinátorky tohtoročného študentského Fóra, čím sme sa aspoň čiastočne priblížili roku 1998, kedy medzi hlavnými rečníkmi figurovali hneď dvaja reprezentanti Slovenska: Martin Bútora a Magdaléna Vášár yová. Paralelne s FOROM 2000 sa uskutočnilo niekoľko sprievodných podujatí. Jedným z nich bol diskusný podvečer organizovaný STUŽ a Nadáciou FORA 2000 venovaný téme “Globalizácia a trvalo udržateľný život”. V staroslávnych priestoroch Karolina so svojimi príspevkami na úvod diskusie vystúpili F. Capra, A. Nandy, M. Sükusd a M. Huba. Podujatie s prehľadom moderoval exminister M. Bursík. V čom som videl, napriek všetkým formálnym podobnostiam určité rozdiely oproti minulým rokom? Okrem už spomínanej stále citeľnejšej účasti študentov to bola premyslenejšia vnútorná štruktúra programu. V p orovnaní s minulým rokom sa tentoraz do Prahy nepodarilo prilákať magnety typu vlaňajších hlavných rečníkov Henr yho Kissingera či Hillary Clintonovej. Aj počet ospravedlnených bol väčší ako po minulé roky (svoju prihlášku na p oslednú chvíľu odvolali napr. Hans-Dietrich Genscher, Nikita Micha lkov či Šimon Peres). Ale aj v tomto prípade bolo “všetko zlé na niečo dobré”, a tak charakter podujatia bol viac pracovný a účasť bola takpovediac vyrovnanejšia. Určitým špecifikom bol tiež dôraz venovaný krajinám “v prechode” pri príležitosti desiat eho výročia pádu komunizmu v našej časti Európy. K tomu, že práve táto časť podujatia patrila k najzaujímavejším a najpodnetnejším prispela nepochybne aj aktívna účasť tých najpovolanejších, pánov Rupnika, Asha, Michnika a sam ozrejme Václava Havla. Tým nechcem povedať, že by problémy tretieho sveta zostali v tieni. Naopak, v tomto roku k ich tradičným advokátom, pochádzajúcim zo samotných rozvojových krajín, pribudli nečakane aj ľudia zdanlivo z celkom druhého brehu, ako napríklad George Soros či Je ffrey D. Sachs. “Prvý” svet sa stal terčom kritiky nielen za ignorovanie mnohých problémov tretieho sveta, za svoj neúmerný p odiel na čerpaní zdrojov a znečisťovaní planéty, ako aj za necitlivé šírenie ekonomických záujmov i kultúrnych vzorcov v rámci procesu globalizácie, ale aj za nezvládnutú pomoc strednej a východnej Európe, a najmä Rusku. A tak vari najdôslednejším zástancom západných hodnôt bol na FORE Rus Sergej Kovaľjov a vari jediným nekritickým zásta ncom tradičného kapitalizmu najstarší účastník Tomáš Baťa. Hodnotenie uplynulých rokov v našom regióne vyznelo nejednoznačne. Na jednej strane sa konštatovalo, že tran sformácia prebehla a prebieha možno bezproblémovejšie a s výnimkou Balkánu mierumilovnejšie, než mnohí predp okladali, a že všetky pozitívne zmeny máme tendenciu chápať ako samozrejmosť a všímať si len negatíva. Na druhej strane sa kriticky hodnotila určitá rezignácia na ideály a myšlienky roku 1989 a ich náhrada za epigónske a neraz nep odarenú karikatúru pripomínajúce napodobňovanie Západu (ako konkrétne príklady z českého prostredia sa uvádzali napríklad súkromná televízna stanica NOVA či bývalý premiér Klaus). Problémy životného prostredia, rastúcej odtrhnutosti svetovej ekonomiky od reality, riziká neregulovanej global izácie, prehlbujúce sa sociálne rozdiely, otázky mieru, bezpečnosti a zdravia sa frekventovali v takmer každom vystúp ení. Možno je to trochu odvážne zovšeobecnenie, ale zdá sa, že povedomie nástojčivosti globálnych problémov a potreby sa k nim aspoň vyjadriť, pociťuje stále viac repreze ntantov svetového spoločenstva. Niekoľko myšlienok, ktoré odzneli na tohtoročnej konferencii FORUM 2000: “...Realita nového akvária v strednej Európe je taká realita, ktorú veľmi dobre poznáme na existujúcom Západe... V istom zmysle slova je stredná Európa zrka dlom nastaveným nám na Západe, zrkadlom v krutom jasnom svetle, zrkadlom, do ktorého sa pozriete o siedmej ráno, keď trpíte trochu kocovinou... Hovorím tu o spotrebnom živote, o násilí, o deštrukcii, o veciach, ktoré sú taktiež súčasťou moderného a demokratického života a tiež o krátkodobosti, krátkozr akosti v ekonomickom správaní, v politike, v osobnom živote...” T.G. Ash “...Demokratická opozícia pred rokom 1989 mala svoj špecifický etos. Bol to etos ľudských práv, bol to etos, ako vravel Václav Havel, moci bezmocných, bol to etos poľskej Solidarity. Povedané rečou Evanjelia, “jedni druhých br emená nosia”. To, čo sa objavilo po porážke komunizmu, to je etos konkurencie, súťaž e, etos obohacovania sa a ak demokratická opozícia presadzovala občiansky etos, etos občianskej spoločnosti, potom táto demokracia, ktorá bola alebo ešte aj je, ako povedal priateľ Timothy, niekedy zlou kópiou západných demokracií, vytvára etos štátu straníckeho, republiky kamarátšaftov... Keby som mal k tomu, čo sa udialo za posledn ých desať rokov, napísať pointu, tak pre mňa sa definitívne skončilo delenie na pravicu a ľavicu. Toto rozdelenie zahájila francúzska revolúcia a dokončila revolúcia antikomunistická. V súčasnosti je zásadné rozdelenie na tých, ktorí chcú otvorenú spoločno sť založenú na individuálnych ľudských právach, spoločnosť mnohokultúrnu a na tých, ktorí vytrvalo a húževnato budujú tvŕdze uzavretých spoloč ností...” Michnik “...Rozvojové spoločnosti sú vlastne ako matky, ktoré svoje deti rodia na rušnej ulici. Niektorí ľudia sú zvedaví, zastavia sa, aby sa pozreli, čo sa deje, niektorí majú obavy a tie obavy vyjadria určitými slovami a mnohí z tých okolo idúcich im tiež chcú radiť, akým spôsobom to vlastne poriadne urobiť. Obávam sa, že počas celého tohto procesu nez ostane ani kúsok súkromia či dôstojnosti. Ale aby som sa vrátil k tzv. rozvíjajúcim sa spoločnostiam a ich víziám. Toto spojenie je vlastne protirečením, oxymoronom, pretože rozvíjajúce sa spoločnosti nemajú vízie. Je im zakázané mať vízie. Rozvíjajúce sa sp oločnosti majú len svoje minulosti, svoju súčasnosť a svoju budúcnosť. Ale budúcnosť, tá je im daná. Ich minulosť a prítomnosť je tá istá, pretože väčšina týchto spoločností je ahistorická, to znamená, že ich min ulosť a prítomnosť splynula a ich prítomnosť je zároveň aj ich minulosťou. Nelíši sa od minulosti rozvinutých spoločností. A aká je budúcnosť rozvíjajúcich sa spoločností? To je dnešok rozvinutých spoločností, to znamená, že zatiaľ čo súčasnosť a budúcnosť rozvíjajúcich sa spoločností bola ukradnutá, ich prítomnosť sa nelíši od minulosti rozvinutých a ich budúcnosť sa nelíši od prítomnosti rozvinutých spoločností. Inými slovami, nemáme žiadnu nezávislosť a autonómnu budúcnosť...” Nandy “...Problém súvisiaci s debatou o tom, či HDP vzrástlo alebo nie, je problém veľmi iluzórny. Nezaoberá sa štru ktúrou, ale skôr “cash-flow”, a pritom v štruktúre americkej ekonomiky sú veľké problémy. Stále menej a menej inve stujeme do verejných aktivít, rúcajú sa nám mosty a ďalšie veci, ktorým sme nevenovali dostatočnú pozornosť. Od roku 1970 tvrdíme, že je treba venovať sa údržbe infraštruktúry, údržbe nášho vzdelávacieho, sociálneho kapitálu, ľudskému kapitálu, životnému prostrediu... Je treba sa sústrediť na nemonetarizovanú neformálnu ekonomiku, ktorá sa v štatist ikách neobjavuje. Ja tomu hovorím ekonomika lásky. Je to vlastne výsledok produktívnej práce, ktorý sa neodráža v hrubom domácom produkte. Sú to také sektory ako rodičovská starostlivosť, dobročinná práca v komunitách... O dva týždne vydáme svoje vlastné u kazovatele, ktorými sa pokúsime opraviť pohľad na túto problematiku. Dúfam, že sa nám podarí pravdivejší obraz...” H. Hendersonová ”... Tak ako sa naše storočie blíži k svojmu koncu, stojí pred nami celý rad globálnych problémov, ktoré majú n egatívny dopad na biosféru a na ľudský život, a to spôsobmi, ktoré by sa možno mohli stať nezvratnými. Starosť o živo tné prostredie už nemôžeme chápať ako jeden z problémov. Musíme ho zabudovať do kontextu všetkého ostatného, do každodenného života, do podnikania, do politiky. Veľkou úlohou našej doby je vybudovať a udržať v udržateľnej sp oločnosti sociálne, kultúrne a fyzické prostredie, v ktorom budeme môcť naplniť svoje potreby a svoje túžby bez toho, aby sme znižovali šance pre budúce generácie. Už od začiatku 80. rokov bola koncepcia trvalej udržateľnosti často deformovaná, bola zahŕňaná do iných teórií, bola trivializovaná a veľmi často bola prezentovaná bez ekologického kontextu, ktorý jej dodáva skutočný zmysel. To, čo by sa malo udržať v udržateľnej spoločno sti nie je len ekonomický rast alebo rozvoj, ale celá štruktúra, celá textúra života, na ktorej závisí dlhodobé prežitie. Inými slovami, udržateľná spoločnosť musí byť vystavaná tak, aby život, podnikanie, ekonomika, fyzikálne štruktúry, technológie atď. neboli v rozpore s inherentnou schopnosťou prír ody udržať život...” F. Capra Pripravil: Mikuláš Huba Globálne problémy a Slovensko 1. Globálne problémy podla Svetovej banky (World Development Report, 1999/2000) Hlavnými globálnymi problémami, pred ktorými stojí ludstvo na prelome tisícrocí, sú najmä chudoba a populacný rast, potravinová bezpecnost, starnutie populácie a jej sústredovanie v mestách, nedostatok vody, environmentálne problémy (najmä klimatické zmeny), strata prírodnej a kultúrnej diverzity. 2. Globálne problémy podla Rozvojového programu OSN (Human Development Report 1999) V uplynulom období sa viaceré svetové problémy a protirecenia vyhrotili. Ostatná dekáda viedla k zvyšujúcej sa jednostrannej koncentrácii príjmov, zdrojov a bohatstva a následne k prehl;beniu rozdielov medzi jednotlivcami, spolocnostami a jednotlivými krajinami. Z nepriaznivého vývoja vyplýva potreba zmeny globálneho riadenia tak, aby výhody a zisky z globálnych zdrojov a procesov mohli byt zdielané spolocne, a nielen úzkymi skupinami jednotlivcov, spolocností a krajín. Medzi dalšími problémami aktuálneho svetového vývoja UNDP uvádza: financnú nestabilita (citlivost) a ekonomickú nezabezpecenost, ohrozenie práce a príjmov, ohrozenie zdravia, ohrozenie kultúrnej diverzity, ohrozenie bezpecnosti, environmentálne ohrozenie, politické a spolocenské ohrozenie. 3. Globálne problémy, príležitosti a výzvy podla Millennium Project, 1996 - 1999 Uvádza prehlad 15 globálnych problémov, príležitostí a výziev, pricom medzi príležitostami sa na prvom mieste uvádza prechod na trajektóriu trvalo udržatelného rozvoja a medzi výzvami hladanie odpovede na otázku, ako tento prechod uskutocnit. 4. Súhrnný pohlad na globálne problémy ludstva - súbor environmentálnych problémov (prírodné hazardy a riziká, clovekom vyvolané hazardy a riziká, spotreba prírodných zdrojov, produkcia a ukladanie odpadov, znecistenie ovzdušia a kyslé dažde, znecistenie povrchových vôd, morí a oceánov, ohrozenie biodiverzity, globálne oteplovanie a klimatické zmeny, úbytok ozónovej vrstvy, urbanizácia a životné prostredie). - súbor ekonomických problémov (chudoba verzus bohatstvo a nerovnomerné rozdelenie príjmov, vývoj ekonomiky v etape globalizácie). 5. Inštitúcie zaoberajúce sa globálnou problematikou vo vztahu k TUR Pocet medzinárodných inštitúcií, zaoberajúcich sa globálnou problematikou z aspektov relevantných z hladiska TUR, neustále rastie. Klasifikovat sa dajú podla rôznych hladísk. Ci už podla toho, že sú súcastou organizacnej štruktúry OSN alebo nie, alebo podla toho, ci majú problematiku TUR uvedenú vo svojej náplni explicitne, alebo len implicitne. Spomedzi najvýznamnejších aktérov v tejto oblasti je potrebné uviest aspon tieto inštitúcie: a/ OSN a jej rozvojové programy a komisie Komisia pre trvalo udržatelný rozvoj (CSD) Program OSN pre životné prostredie (UNEP) Organizácia OSN pre výživu a polnohospodárstvo (FAO) Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) UNESCO World Bank Group - zriadený inštitút viceprezidenta pre TUR b/ Iné medzinárodné organizácie Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Vedecký výbor pre problémy životného prostredia (SCOPE) Medzinárodná únia ochrany prírody a prírodných zdrojov (IUCN) Svetový fond na ochranu prírody (WWF) Medzinárodný inštitút pre trvalo udržatelný rozvoj (IISD) Svetový ústav pre výskum zdrojov (WRI) Ústav pre sledovanie sveta (WWI) Millennium Project 6. Slovensko a svet podla vybraných parametrov Zdroje údajov pre tvorbu vybraných štatistických ukazovatelov sú uvedené vyššie. Ukazovatele, ktoré sme považovali za klúcové, sú zhrnuté v priemeroch za všetky krajiny sveta (pre ktoré boli k dispozícii údaje - pozn. aut.) v clenení: tzv. rozvojové krajiny, vyspelé priemyselné krajiny, z ktorých sme sa podrobnejšie zaoberali krajinami EÚ a najpodrobnejšie sú charakterizované krajiny V 4. Dôraz sa kladie na porovnanie ukazovatelov charakterizujúcich uvedené krajiny, resp. zoskupenia krajín so Slovenskom. Energetická a surovinová nárocnost ekonomiky V spotrebe elektrickej energie na obyvatela sa v roku 1997 nachádzalo Slovensko na 31. mieste na svete (druhá najvyššia spotreba spomedzi krajín V4), podla indexu nárocnosti ekonomiky na zdroje na 45. mieste (druhé miesto v rámci V4). HDP Co sa týka HDP na obyvatela pod¾a parity kúpnej sily sa Slovensko nachádzalo na 51. mieste vo svete a na 2. mieste v rámci V4. Vo všetkých príbuzných makroekonomických ukazovateloch Slovensko prevyšovalo (v pozitívnom i negatívnom zmysle) svetový priemer a v rámci krajín V4 nasledovalo za Ceskou republikou. Efektívnost využitia zdrojov Co sa týka efektívnosti využitia zdrojov (HDP na jednotku spotreby zdrojov) patrí Slovensko spolu s ostatnými krajinami V4 do kategórie krajín s malou efektívnostou využitia zdrojov a patrí mu 79. priecka vo svetovom meradle. Zahranicná zadl;ženost a prijatá zahranicná pomoc Celkový zahranicný dlh 10 mld Sk zaradoval Slovensko na 42. miesto vo svetovom rebrícku za Polsko a Ceskú republiku. V prepocte na obyvatela sa však Slovensko v tomto ukazovateli nachádzalo na 22. mieste na svete za Madarskom a CR, ale pred Polskom. Prijatá zahranicná pomoc v prepocte na obyvatela radila Slovensko na 105. miesto svetového rebrícka do skupiny, v ktorej sa nachádzajú aj ostatné krajiny V4. Rozvojovú pomoc neposkytovalo Slovensko takmer žiadnu. Produkcia nebezpecných odpadov Slovensko je, spolu s ostatnými krajinami V4, významný producent nebezpecného odpadu v prepocte na obyvatela (4. miesto na svete, za Madarskom a pred Ceskou republikou). Znecistenie ovzdušia Slovensko patrí v prepocte na obyvatela aj medzi významných producentov CO2. S produkciou takmer dvakrát vyššou ako bol svetový priemer sa nachádzalo na 36. mieste na svete za Ceskou republikou a Polskom. Ešte negatívnejšie bolo postavenie SR ako producenta SO2 v tonách na obyvatela, kde mu patrilo 13. miesto, aj ked v rámci krajín V4 “zaostáva” za Ceskou republikou a Polskom. Miera odlesnovania a podiel chránených území Co sa týka priemernej rocnej miery odlesnovania, patria krajiny V4 k štátom s minimálnymi zmenami plochy LPF (0,1 - -0,1 %/rok). Podla podielu chránených území na ploche štátu, patrí Slovensko spolu s Ceskou republikou do kategórie štátov s najvyšším podielom chránených území. Vybrané demografické ukazovatele Slovensko, ako aj ostatné krajiny V4, charakterizovala nízka až velmi nízka miera pôrodnosti, nedosahujúca ani polovicu úrovne svetového priemeru, co má za následok faktickú stagnáciu poctu obyvatelov. Podiel obyvatelov vo veku nad 60 rokov (11%) radí Slovensko na 42. miesto na svete, pricom podiel starých obyvatelov v ostatných krajinách V4 je vyšší. Vybrané ukazovatele zdravotného stavu a zdravotnej starostlivosti Chorobnost na AIDS je vo všetkých krajinách V4 zatial relatívne velmi nízka (priemer 1,54 prípadu na 100 000 obyv.). Chorobnost na TBC predstavuje nieco viac ako jednu tretinu svetového priemeru a v rámci krajín V4 bola na Slovensku 2. najnižšia po CR. Co sa týka verejných výdavkov na zdravotníctvo, dosahujú v krajinách V4 nižšiu hodnotu než ako je svetový priemer, ale SR sa s 6,1% HDP nachádzala na 19. mieste. Podobne ako v pocte lekárov (325 na 100 000 obyvatelov) - 20. miesto na svete. Ocakávaná dl;žka dožitia je síce vyššia ako je celosvetový priemer i ako priemer v krajinách V4, ale celkovo výrazne zaostáva za tým istým ukazovatelom v priemyselne rozvinutých krajinách, vdaka comu sa nachádza so 73 rokmi až na 50. mieste svetového rebrícka. S dojcenskou úmrtnostou vo výške 1,0 % sa Slovensko nachádza na 40. mieste na svete, pricom do tej istej skupiny krajín s nízkou dojcenskou úmrtnostou patria aj ostatné krajiny V4. Ukazovatele vzdelanostnej úrovne obyvatelstva V ukazovateli gramotnost obyvatelstva sa Slovensko, podobne ako aj ostatné krajiny V4, nachádza v najvyššej kategórii krajín. Kombinovaný ukazovatel školskej dochádzky (dochádzka mladých ludí do škôl 1. - 3. stupna) 75% zaraduje Slovensko na 55. miesto svetového rebrícka tesne za priemer V4, pricom lepšie je na tom z týchto krajín len Polsko. Co sa týka verejných výdavkov na vzdelanie ako percenta z HDP sa Slovensko, spolu s ostatnými krajinami V4, nachádzalo tesne nad svetovým priemerom. V rámci V4 je na tom v tomto ukazovateli horšie iba Madarsko. Index ludského rozvoja V Indexe ludského rozvoja (HDI) ako integrovanom ukazovateli integrujúcom ukazovatele ekonomické, vzdelanostné a ocakávanej dl;žky života sa Slovensko spolu s Ceskou republikou a Polskom nachádzalo v dolnej casti krajín s vysokou mierou ludského rozvoja (42. miesto). Spomedzi krajín V4 patrí do nižšej kategórie krajín so strednou úrovnou HDI iba Madarsko. Spotreba kalórií, nadspotreba a podvýživa Co sa týka priemernej spotreby kalórií, je táto v krajinách V4 o 20% vyššia ako celosvetový priemer. Slovensko s 3030 kcal prevyšovalo svetový priemer (2751 kcal) asi o 10% a nachádzalo sa na 46. mieste svetového rebrícka s relatívne najnižšou dennou spotrebou kalórií spomedzi krajín V4. Na rozdiel od mnohých krajín tretieho sveta Slovensko dosial v evidentnej miere netrpí problémom podvýživy detí a problémom obmedzeného prístupu k nezávadnej vode, ktorým trpí až 28% obyvatelov tzv. rozvojového sveta. Podiel ornej pôdy Priemerný svetový ukazovatel ornej pôdy na obyvatela bol 0,24 ha/obyv. a bol len o nieco nižšší ako 0,28 ha obyv. na Slovensku. V rámci krajín V4 bol práve na Slovensku tento ukazovatel najnižší a radil ho na 52. miesto svetového rebrícka. Ukazovatele trestných cinov V ukazovateli násilných trestných cinov (vraždy a znásilnenia) je priemerný údaj za krajiny s dostupnými informáciami 7,7 vrážd na 100 000 obyvatelov. Krajiny V4 majú tento ukazovatel na úrovni rozvinutých krajín a Slovensko s 2,4 vraždy na 100 000 obyvatelov sa nachádzalo na 64. mieste spomedzi 88 sledovaných krajín (v rámci V4 na tom bola lepšie iba Ceská republika). Podobnú pozíciu (65. miesto - najnižšie v rámci V4 - spomedzi 86 krajín) malo Slovensko aj v pocte znásilnení na 100 000 obyvatelov. Stále aktuálnejší je ukazovatel vyjadrujúci podiel drogových trestných cinov na 100 000 obyvatelov. Údaje (za rok 1994) boli k dispozícii pre 85 krajín a ich priemer bol 22 trestných cinov na 100 000 obyvatelov. V krajinách EÚ dosahovala táto hodnota až císla 115. Naproti tomu krajiny V4 mali priemer “drogových trestných cinov” v uvedenom roku relatívne nízky, pricom najnižší bol práve na Slovensku (1,6 na 100 000 obyvatelov a 79. miesto spomedzi porovnávaných krajín). Index kriminality (rok 1994) Na základe výskytu vybraných zlocinov (vrážd, znásilnení a drogových trestných cinov) bol zostavený pomocný index kriminality, vyjadrený pre 92 krajín. Priemer tohto indexu pre vyspelé priemyselné krajiny je dva až trikrát vyšší ako pre rozvojové krajiny. Na rozdiel od krajín bývalého Sovietskeho zväzu, index kriminality v krajinách V4 bol v uvedenom roku relatívne velmi nízky, pricom najnižší spomedzi nich bol práve na Slovensku (84. miesto spomedzi 92 porovnávaných krajín) - viac ako dvakrát nižší napr. v porovnaní so susedným Polskom. Výdavky na zbrojenie ako percento z HDP Svetový priemer za rok 1996 predstavoval 2,4 % a bol zhruba rovnaký pre rozvojové i rozvinuté krajiny. Priemer krajín V4 bol v uvedenom roku tiež na úrovni svetového priemeru (2,4%). Najvyšší podiel vykazovalo Polsko a najnižší Madarsko. Slovensko s 2,3% sa nachádzalo na 38. mieste svetového rebrícka. Utecenci podla krajiny pôvodu a azylovej krajiny V r. 1997 bolo vo svete registrovaných takmer 9,5 mil. utecencov. Po prepocítaní na pocet obyvatelov bol svetový priemer 2,99 utecencov na milión obyvatelov. V krajinách V4 bol pocet utecencov malý. Smerovalo do nich 9,1 tis utecencov - najviac do Madarska a relatívne najmenej na Slovensko. Strucný komentár k podkapitole o ukazovateloch Skupina ukazovatelov, týkajúcich sa životného prostredia - uvedených vyššie, ale aj dalších, týkajúcich sa napríklad znecistenia povrchových a podzemných vôd ci podielu pôd postihnutých vodnou eróziou - radí Slovensko do skupiny krajín s vážne postihnutým životným prostredím a zároven medzi významných producentov environmentálneho znecistenia v prepocte na pocet obyvatelov. Za pozitívne výnimky spomedzi environmentálnych ukazovatelov možno oznacit vysoký a neklesajúci podiel lesných plôch a relatívne vysoký podiel výmery chránených území na celkovej rozlohe štátu. Ekonomické ukazovatele radia Slovensko do strednej kategórie krajín. Na nízkej úrovni je efektívnost využívania energetických i neenergetických prírodných zdrojov a tým aj celková energetická a surovinová efektívnost národného hospodárstva. Ukazovatele sociálneho charakteru majú nejednoznacný, ale vo vztahu k celosvetovému priemeru dosial viac pozitívny ako negatívny charakter. Negatívny vývoj zaznamenáva v ostatnom období vývoj demografických ukazovatelov, sprevádzaný nízkou až velmi nízkou mierou pôrodnosti a procesom starnutia obyvatelstva. Väcšina ostatných ukazovatelov sociálneho charakteru mala naproti tomu - najmä v porovnaní so svetovým priemerom, ale zväcša aj v rámci krajín V4 - relatívne pozitívny charakter, co sa týka ukazovatelov zdravotného stavu, vzdelanosti ci trestných cinov. Dokumentuje to aj relatívne dobrá pozícia Slovenska podla integrovaného Indexu ludského rozvoja (HDI). Najmä v súvislosti s touto kategóriou ukazovatelov je treba upozornit, že aspon z kvantitatívneho hladiska majú tendenciu skôr sa zhoršovat, než zlepšovat (kriminalita, drogy, pokles výdavkov do školstva i zdravotníctva, výskyt ochorení na AIDS a pod.). Pre úplnosť sa zmienime aj o inštitucionálnych ukazovateľoch, hoci vo vyššie uvedenom prehľade sa explicitne nevyskytujú. Čo sa týka rozvoja inštitúcií, právnych a strategických nástrojov súvisiacich so starostlivosťou o životné prostredie a čiastočne i uplatňovaním koncepcie TUR, urobilo Slovensko od roku 1989 značný, aj keď nie dostatočný, pokrok. Najväcší problém bol s efektívnostou fungovania inštitúcií a s uplatnovaním právnych nástrojov a strategických dokumentov v praxi. Peter Mederly Mikuláš Huba Kapitoly z environmentalnej politiky V. (5.cast)