Podklad pre ramcovy ideovy zamer narodnej strategie trvalo udrzatelneho rozvoja pre Slovensku republiku 1. Zhodnotenie vychodiskovej situacie SR v kontexte trvalo udrzatelneho rozvoja (TUR) Vychodiskovu situaciu mozno hodnotit z viacerych hladisk a zaroven plati, ze sa neda hodnotit jednoznacne. Po stranke vecnej prinasa ciastocny pohlad na sucasnu situaciu a smerovanie Slovenska vo vztahu k realizacii koncepcie trvalo udrzatelneho rozvoja Narodna sprava Smerovanie k trvalo udrzatelnemu Slovensku (STUZ/SR, 1995, 1996). Podla jej zaverov Slovensko mnohonasobne prekracuje akceptovatelne limity spotreby tzv. environmentalneho priestoru vo vacsine sledovanych komodit, ako napr. v spotrebe energie vyrobenej na baze jadra a fosilnych paliv, vo vyrobe a spotrebe zeleza a ocele, vo vyrobe, spotrebe a vyvoze cementu, ako aj vo vyrobe a vyvoze hlinika a niektorych dalsich komodit. Ani viac ako 9 rokov po systemovej zmene spolocnosti a napriek citelnemu poklesu tazby neenergetickych nerastnych surovin, nedoslo v tomto smere k zasadnemu obratu. V niektorych oblastiach (napr. rozsirenie vyroby hlinika ci spustenie 1. bloku JE Mochovce) sa spotreba environmentalneho priestoru v neziaducich oblastiach este zvysila. O nieco lepsia je situacia - aspon v kvantitativnych ukazovateloch - co sa tyka relativne nizkeho podielu zastavanej plochy, vysokeho stupna zalesnenosti, ci relativne velkeho podielu chranenych uzemi, avsak ak by sme pouzili kvalitativne kriteria, nie je situacia ani v tychto oblastiach uspokojiva (pozri zdravotny stav slovenskych lesov ci rezim ochrany chranenych uzemi, neregulovany a neraz nelegalny rozvoj komercnej infrastruktury na uzemi narodnych parkov, absencia starostlivosti o TANAP a dalsie). V odvetvi, ktoremu sa v sprave nevenovala osobitna pozornost, ale napriek tomu patri medzi klucove, a to v doprave, sa situacia po stranke kvantitativnej zhorsila tym, ze na ukor upadajucej a zadlzenej hromadnej dopravy sa intenzivne rozvija individualna automobilova doprava a nadvazna infrastruktura. Po stranke kvalitativnej mozno ako pozitivum spomenut, ze sa v priemere zlepsil technicky stav automobilov a relativne sa znizila produkcia hlavnych druhov emisii z mobilnych zdrojov. Ukazovatele znecistenia zivotneho prostredia vykazali za uplynulych 9 rokov v priemere zlepsenie, aj ked nepravidelne rozlozene v case a priestore i co sa tyka druhu emitovanych latok. Nedavna devalvacia zakona na ochranu ovzdusia tym, ze sa oddialil casovy horizont, v ramci ktoreho su emitenti povinni zosuladit svoje spravanie so stanovenymi limitmi znecistenia o celych 8 rokov, je velmi nebezpecnym ustupkom voci producentom znecistenia. Podobne dlhorocna neschopnost zasadnejsim sposobom novelizovat legislativu tykajucu sa ochrany vod ci pody nesvedci o dostatocnej pozornosti venovanej pravnemu ramcu ochrany zivotneho prostredia. Este ovela horsia situacia je vo sfere uplatnovania, dodrziavania a vymahania environmentalneho prava, ako aj vo sfere pravneho vedomia v tejto oblasti ako celku. To sa vztahuje aj na realizaciu, resp. ignoraciu pozitivnych zamerov zakotvenych v statnej environmentalnej politike a dalsim odvetvovych ci prierezovych rozvojovych politikach s priamym i nepriamym vplyvom na realizaciu koncepcie trvalo udrzatelneho rozvoja. Tu sa navyse daju rozlisit minimalne dve roviny problemov - formalnu a obsahovu. Vo formalnej mozno za hlavne negativa povazovat zasadu obchadzania odbornej a verejnej diskusie pri priprave a schvalovani tychto dokumentov, ako aj absenciu alternativnosti ci viacvariantnosti. V rovine obsahovej charakterizuje vacsinu rozvojovych politik a koncepcii vnutorne protirecenie medzi zvacsa prijatelnymi az progresivnymi proklamaciami v prospech TUR a praktickou podporou doterajsieho typu neudrzatelneho rozvoja toho-ktoreho odvetvia, uzemnej jednotky a pod. Co sa tyka pozitivnych zamerov, cielov a poziadaviek, zakotvenych v takychto dokumentoch, spravidla chyba odpocet ich plnenia. V rovine institucionalnej je mozne konstatovat, ze najma v poslednych rokoch kompetencie a autorita ministerstva zivotneho prostredia, ktore bolo na Slovensku dosial chapane ako akysi gestor problematiky trvalo udrzatelneho rozvoja, poklesli. Z konkretnych prejavov je mozne spomenut najma likvidaciu osobitnej statnej pre zivotne prostredie, neustale klesajuci rozpocet ministerstva zivotneho prostredia, situaciu v TANAP-e a neschopnost ucinne vetovat, nieto este postihovat, protipravne aktivity. Patri sem tiez uz spominana devalvacia zakonov o ovzdusi a z pripravovanych opatreni napr. navrhovany presun kompetencii v oblasti uzemneho planovania a stavebneho poriadku na ministerstvo vystavby a verejnych prac. Napokon sa ziada spomenut este aspon rovinu percepcie, teda charakter vnimania problematiky trvalej udrzatelnosti, jej vyznamu a implementacie tzv. hlavnymi skupinami spolocnosti. STUZ/SR uskutocnil na prelome rokov 1996/97 dotaznikovy prieskum na vzorke 85 respondentov pochadzajucich z uvedenych hlavnych skupin. Napriek tomu, ze celkovo islo o nadpriemerne informovane osoby, zvacsa priamo ci nepriamo pracujuce s problematikou trvalej udrzatelnosti, vyjadrili sa, ze sa necitia byt dostatocne informovane o tejto problematike a zo subjektov ovplyvnujucich otazky trvalej udrzatelnosti boli jednoznacne pozitivne hodnotene iba environmentalne zamerane MVO a celkovo prevladol negativny dojem z uplatnovania koncepcie TUR na Slovensku. Aj prieskumy verejnej mienky zamerane na prislusne otazky indikuju vyrazny pokles environmentalnych a pribuznych problemov v hierarchii problemov, ktore trapia slovensku spolocnost. Vychodiskovu situaciu vsak mozno charakterizovat aj z pohladu ekonomickych, socialnych a demografickych zmien relevantnych z hladiska dalsej vyvojovej trajektorie Slovenska. Patria medzi ne napr.: * liberalizacia ekonomickeho prostredia, * nedostatocna diverzifikacia struktury narodnej ekonomiky, * zmeny v demografickej strukture a demografickom spravani sa obyvatelstva, * redukovanie kulturnej diverzity, * predlzovanie strednej dlzky zivota, * marginalizacia niektorych regionov a absentujuca regionalna politika, * diverzifikacia spolocenskych skupin ako pozitivum, zvacsujuci sa rozdiel medzi chudobnymi a bohatymi ako negativum, * relativne vysoka (v porovnani s priemerom v krajinach EU) miera nezamestnanosti, * zvysujuci sa pocet a objavenie sa novych socialnopatologickych javov, * dlhodobo nedostatocne financovanie vedy a vyskumu, skolstva a zdravotnictva, * zvysovanie poctu vysokoskolskych studentov, * zlepsujuci sa stav informacnej infrastruktury, * zhorsujuci sa stav dopravnej infrastruktury, * vzrastajuci vyznam a diverzifikacia sluzieb, * pozitivne (napr. rastuca spotreba cerstveho ovocia a zeleniny) a negativne (napr. rastuca spotreba energie), zmeny v spotrebitelskom spravani sa obyvatelstva. 2. Ucel a ciele vypracovania narodnej strategie TUR (dalej len Strategia) 2.1 Aplikovat a adaptovat prislusne medzinarodne dokumenty a odporucania na podmienky SR. 2.2 Vytvorit medzisektorovy riadiaci a pracovny tim, ktory je na jednej strane nastrojom, na druhej strane uz samotny jeho vznik a spolupracu jeho clenov mozno chapat aj ako jeden z cielov. 2.3 Prehodnotit jestvujucu legislativu a politiky z hladiska ich suladu/nesuladu s principmi a kriteriami TUR. 2.4 Vypracovat metodiku na posudzovanie suladu/nesuladu navrhov klucovych dokumentov legislativneho i koncepcneho charakteru s principmi a kriteriami trvalej udrzatelnosti (rozsirene chapanie SEA - pozn. aut.) s navrhom prislusneho suboru (suborov) indikatorov, alebo aspon pristupu k ich tvorbe. 2.5 Zohladnit alternativne nazory a pristupy, resp. princip viacvariantnosti. 2.6 Prispiet ku koordinacii odvetvovych politik v intenciach koncepcie TUR. 2.7 Navrhnut casovy harmonogram uplatnovania (implementacie) koncepcie TUR v praxi. 2.8 Vytvorit vychodiskovu bazu ("referencny podklad") pre pracu Rady vlady pre trvalo udrzatelny rozvoj. 2.9 Vypracovat subor vzajomne zosuladenych zavaznych a co najkonkretnejsie casovo i vecne definovanych odporucani pre jednotlive realizacne subjekty a mechanizmus monitorovania, posudzovania, kontroly a vymahania ich plnenia, resp. sankcionovania ich nezdovodneneho neplnenia. 2.10. V zrozumitelnej podobe pripravit suhrnny synteticky material, ktory by sluzil na informovanie sirokej verejnosti tak, aby sa mohla oboznamit so zakladnymi ideami Strategie a aktivne tak participovat na jej praktickom uplatnovani. 3. Tematicky obsah Strategie V uzsom slova zmysle musi Strategia postihnut hlavne dimenzie trvalo udrzatelneho rozvoja, medzi ktorymi nesmie chybat environmentalna, ekonomicka a socialna, v sirsom ponimani by mala strategia sledovat relevantne okruhy, napr. v zmysle AGENDY 21 (co by zvysilo o.i. medzinarodnu kompatibilitu Strategie), ako aj pouzivanie indikatorov TUR podla Komisie OSN pre TUR. Mala byt postihovat vsetkych relevantnych adresatov (potencialnych realizatorov) (opat urcita analogia s AGENDOU 21, aj ked hlavnym "adresatom" je vlada ako gestor implementacie TUR). Mala by sa zaoberat hlavnymi vyvojovymi etapami, a to minulostou, sucasnostou a buducnostou. Mala by zohladnit zakomponovanie koncepcie TUR v SR do kontextov so sucasnymi a moznymi (predpokladanymi) globalnymi zmenami geoenvironmentalnej, geoekonomickej, geosocialnej, geokulturnej a geopolitickej povahy. Mala by zohladnit objektivne meratelne i subjektivne vnimane (zo strany obyvatelov Slovenska) predpoklady TUR, Mala zahrnat, resp. iniciovat lokalne a regionalne pripadove studie a demonstracne projekty TUR. Mala by pripravit program informovania odbornej verejnosti, rozhodovacej sfery a medializacie vysledkov projektu pre siroku verejnost. Pozn.: Blizsie definovanie tematickeho obsahu a vnutorneho clenenia Strategie bude predmetom naslednej diskusie a precizovania predstav zo strany vsetkych zainteresovanych. Uz vopred je vsak zrejme, ze problematika je natolko siroka, komplexna a mnohodimenzionalna, ze sa nebude dat logicky strukturovat len podla jedneho kluca ci jednorozmerneho kriterialneho ramca. Bude musiet zahrnat dimenziu casovu (minulost, sucasnost, kratko, stredno- a dlhodoba buducnost) priestorovu (nadnarodna, narodna a nizsie jednotky), sektorovu (sektory socialny, ekonomicky a environmentalny), odvetvovu (podla jednotlivych aktivit, pripadne rezortov), zlozkovu (napr. podla zloziek zivotneho prostredia, alebo zloziek spolocnosti), pristupovu (geograficky, sociologicky, socialno-antropologicky, behavioralny, psychologicky, axiologicky a ine mozne pristupy k skumaniu problematiky), nastrojovu (politicke, legislativne, ekonomicke, institucionalne, technologicke a ine nastroje), informacno-interpretacno-edukacnu a kontrolno-spatnovazebnu (ktora umozni posudzovanie, pripadne korigovanie uplatnovania Strategie v praxi). 4. Predpokladane vystupy Strategie 4.1 Strategia a zavazny rozvojovy dokument, prijaty vladou SR a NR SR. 4.2 Akcny plan Strategie. 4.3 Prilohy typu: zhodnotenie vychodiskoveho stavu, prehlad podobnych dokumentov v zahranici, skusenost z uplatnovanim podobnych dokumentov v zahranici, prikladove pripadove studie a pripadne alternativne strategie, alebo ich casti, pochadzajuce z prostredia profesijnych zdruzeni, MVO a pod., subor (subory) indikatorov TUR. Z hladiska casoveho by sa vystupy a odporucania Strategie mali vztahovat k 3 casovym horizontom: kratkodoby - do r. 2005 strednodoby - do r. 2010 dlhodoby - do r. 2020 a viac. 4.4 Sektorove, odvetvove a regionalne priemety Strategie. 4.5 Zaverecna synteticka sprava "Klucove prvky zmien pri smerovani Slovenska k trvalo udrzatelnemu rozvoju" (resume vyssie uvedenych 4 vystupov). 5. Zainteresovane subjekty pre tvorbu Strategie Vsetky "hlavne skupiny" spolocnosti v zmysle AGENDY 21 6. Metody a proces tvorby Strategie postupnost krokov: * spracovanie nametov zo strany oslovenych expertov, * vypracovanie "syntetickeho" nametu ideoveho zameru a jeho prezentacia pred Riadiacou komisiou, * prerokovanie a prijatie ideoveho zameru Riadiacou komisiou, * kreovanie pracovneho timu, napr. sposobom: hlavny koordinator, koordinatori ciastkovych uloh, ktori si vytvoria okolo seba tim spolupracovnikov, podla vlastneho uvazenia, alebo v zmysle usmernenia Riadiacou komisiou (pozn. okruh spolupracovnikov moze byt sirsi - moze fungovat napr. na baze konzultacii, ciastkovych oponentur, dotaznikoveho prieskumu a pod.), * vytvorenie timu (z koordinatorov a niekolkych odbornikov) zabezpecujucich syntezu analytickych materialov, * vytvorenie databazy relevantnych subjektov v stadiu pripravy, tvorby a implementacie strategie, * vytvorenie informacneho strediska o trvalo udrzatelnom rozvoji (napr. v ramci Informacneho strediska, ci kancelarie pre styk s verejnostou Uradu vlady, MZP a dalsich relevantnych subjektov). Casova etapizacia pripravy strategie: 1. Ujasnenie si a zosuladenie pojmovych, obsahovych, strukturalnych a koncepcnych vychodisk pripravy a tvorby Strategie. 2. Zhodnotenie doterajsieho vyvoja a sucasneho stavu z roznych aspektov (vecny, cleneny podla odvetvi, alebo podla zloziek prostredia s prihliadnutim na regionalne aspekty, legislativny, koncepcny, institucionalny, participacno-percepcny a pod.). 3. Definovanie parcialnych i komplexnych cielov a casovych horizontov ich dosahovania. 4. Stanovenie charakteru, obsahu a rozsahu jednotlivych casti i strategie ako celku. 5. Urcenie zodpovednych riesitelov za jednotlive oblasti, resp. jednotlive kapitoly. 6. Dohoda sposobu vzajomnej koordinacie a komunikacie. 7. "Redakcia" jednotlivych etapovych a zaverecnej podoby vystupu, vratane zvazenia sposobu interpretacie alternativnych nazorov a navrhov, 8. Priebezna oponentura (oponentury) ako aj zaverecna oponentura dosiahnutych vysledkov prostrednictvom nezavislych expertov. 9. Medializacia vysledkov projektu. 7. Perspektivy a sposoby uplatnenia Strategie v praxi Vychadzame z predpokladu, ze Strategiu prijme Vlada SR a NR SR. Nasledne bude treba vypracovat akcny program jej praktickeho uplatnovania, vytvorit politicke, legislativne, koncepcne, ekonomicke, institucionalne, personalne a ine predpoklady a vytvorit mechanizmy na kontrolu realizacie tychto odporucani v praxi. Nasledovat by malo vypracovanie sektorovych (environmentalna, ekonomicka, socialna), prip. odvetvovych a regionalnych strategii, vychadzajucich a konkretizujucich narodnu strategiu. Jednym z nastrojov uplatnovania Strategie by mali byt jednotky pre implementaciu TUR na jednotlivych rezortoch a dalsich relevantnych subjektoch (napr. na regionalnych uradoch statnej spravy). Strategia by mala v prvom rade priniest viziu a program preorientacie slovenskej spolocnosti na cestu trvalo udrzatelneho rozvoja, a to v kratkodobom, strednodobom a dlhodobom casovom horizonte, s posudenim viacerych alternativ mozneho vyvoja a ich porovnanim s navrhovanou trvalo udrzatelnou alternativou. Strategia a najma nasledny akcny program jej uplatnovania, by vsak mali dostatocne konkretne postulovat aj ciele a casove horizonty ich plnenia, zodpovedne subjekty, odhadovanu financnu narocnost a dalsie nalezitosti (napr. environmentalne a socialne impakty), ktore umoznia transparentne hodnotenie jej realizacie. 8. Problemy vzniku, prijimania a uplatnovania Strategie Odpovede su ciastocne obsiahnute v predchadzajucich bodoch. Za pravdepodobne problemy v stadiu pripravy a vzniku Strategie povazujem: * prilisnu nazorovu heterogenitu clenov Riadiacej komisie, * problematickost vytvorenia rovnorodeho timu expertov, ktori by mali na jednej strane pokryvat vsetky relevantne oblasti v celej ich sirke a roznorodosti a na druhej strane by mali byt schopni dosahovat aspon minimalnu mieru nevyhnutneho konsenzu, * napatie medzi poziadavkami na autonomiu jednotlivych casti a ich riesitelov a poziadavkami na spolocneho ducha a jednotnu formalnu podobu vysledneho dokumentu, * odlisne chapanie koncepcie trvalej udrzatelnosti a z nej vychadzajucich moznych rozvojovych trajektorii. * ortodoxne preberanie struktury vychadzajucej z Agendy 21 a inych medzinarodnych dokumentov bez kritickeho prehodnotenia zodpovedajuceho podmienkam a potrebam Slovenska, * neproporcionalita vyslednej verzie Strategie, resp. jednotlivych jej casti, odrazajuca nerovnomernost poznania a rozpracovanosti jednotlivych problematik, * sposob uplatnenia sa alternativnych nazorov, a to aj v pripade, ak nebudu akceptovane vo vyslednej verzii. Za pravdepodobne problemy v stadiu prijimania (schvalovania) Strategie povazujem: * nedostatok vedomia ci povedomia kompetentnych o problematike TUR, jej opodstatnenosti a zavaznosti, * oddalovanie prijatia Strategie, resp. jej devalvovanie v dosledku vplyvu skupinovych politickych, stranickych, ekonomickych, lobbistickych ai. zaujmov), * nezohladnenie alternativnych nazorov a navrhov, * neprijatie "zmiernenej a uhladenej" podoby Strategie, resp. jej zaverov a odporucani zo strany velkej casti MVO, odbornej komunity a inych kritickejsich, narocnejsich ci zasadovejsich zloziek spolocnosti. Za pravdepodobne problemy v stadiu uplatnovania Strategie povazujem: * nedostatok "politickej vole" uplatnovat ci aspon umoznit uplatnovat Strategiu, resp. odporucania v nej obsiahnute, * nedostatocna "spolocenska objednavka" a nedostatocny tlak verejnej mienky na uplatnovanie strategie TUR, * bojkotovanie, ci sabotovanie implementacie Strategie zo strany vyssie uvedenych skupin, * zaostavanie podpornych mechanizmov (legislativa, politicke myslenie, ekonomicke prostredie, vzdelanostna uroven, masmedia ai.) za potrebami a poziadavkami, obsiahnutymi v strategii. Vypracoval: Mikulas Huba Pripomienky a doplnky: Vladimir Ira Bratislava, 10. 2. 1999 Kapitoly IV -------------------------------------------------------- Hlavna stranka STUZ/SR Spolocnosti pre trvalo udrzatelny zivot v SR