STANOVISKO k navrhu Zakona NR SR o statnom rozpocte na rok 1999 Vybrane zakladne informacie Celkove prijmy statneho rozpoctu na rok 1999 (dalej len SR) sa rozpoctuju sumou 179,9 mld Sk a celkove vydavky sumou 194,9 mld Sk. Schodok SR sa urcuje sumou 15 mld Sk, co je o 4,2 mld menej ako v roku 1998. Do rozpoctov obci sa poskytuju dotacie v celkovej sume 1,7884 mld Sk, z toho: * 0.4 mld Sk na vykon samospravnych funkcii, * - 1,1798 mld Sk na mestsku hromadnu dopravu (pre mesta Banska Bystrica, Bratislava, Kosice, Presov a Zilina), * - 0,0786 mld Sk na riesenie individualnych potrieb obci. Prostrednictvom krajskych uradov sa rozpoctuje suma 1,0 mld Sk na nahradu casti straty dopravcom vo verejnej autobusovej doprave. Rezervy SR a ucelove prostriedky rozpoctovych kapitol sa rozpoctuju v celkovej sume 98, 90269 mld Sk. Dane z prijmov fyzickych osob su vo vyske 81% prijmom SR a vo vyske 19% prijmom obci, dane z prijmov pravnickych osob vo vyske 95,96% su prijmom SR a vo vyske 4,04 su prijmom rozpoctov obci, prijmy z cestnej vo vyske 70% su prijmom SFCH a vo vyske 30% prijmom rozpoctov obci. V roku 1999 sa rozsiruje okruh institucii, za ktore moze vlada prevziat statne zaruky za bankove uvery o.i. o Statny fond cestneho hospodarstva, Statny podporny fond podohospodarstva a potravinarstva a pre Zeleznice SR. Suhrn splatok uverov a novoposkytnutych statnych zaruk na bankove uvery v roku 1999 nesmie presiahnut 20% rozpoctovych prijmov. Objem zavazkov statu za splatky istin statneho dlhu je 88,82 mld Sk. Statny dlh mozno v roku 1999 zvysit o sumu schodku SR. MMF odhaduje, ze verejne rozpocty skoncia v r. 1999 schodkom cca 28 mld Sk, pricom v roku 1998 podla toho isteho zdroja hospodarilo Slovensko s fiskalnym schodkom 43 mld Sk. Prilohy Zakona o SR 1. Rezervy SR a ucelove prostriedky rozpoctovych kapitol Citelne sa znizuju rezervy vlady i predsedu vlady. O 1 mld. Sk sa zvysuje rezerva vyplyvajuca z pristupenia SR k Viedenskemu dohovoru o obcianskopravnej zodpovednosti za jadrove skody a statnych zaruk (z 3,0 na 4,0 mld. Sk). Okruh aktivit, na ktore je mozne pouzit vynosy z loterii sa rozsiruje od r. 1999 aj o zivotne prostredie (10 mil. Sk) a na obnovu pamiatok prostrednictvom obci (20 mil. Sk). Vybrane informacie: MZV priprava a vedenie sudneho konania pred Medzinarodnym sudnym dvorom v Haagu.25 mil. Sk MZP transfer do SFZP....140 mil. Sk MS statna sportova reprezentacia....213 mil. Sk MK transfer do Statneho fondu kultury Pro Slovakia...80 mil. Sk cirkvi a nabozenske spolocnosti...475, 508 mil. Sk Matica slovenska....96 mil. Sk MH transfer do Statneho fondu likvidacie jadrovoenergetickych zariadeni a nakladania s vyhoretym jadrovym palivom a radioaktivnymi odpadmi (konkretne na odvoz vyhoreteho paliva z JE A-1 do Ruskej federacie).... 70 mil. Sk MP transfer do Statneho fonfu zveladovania lesa...360 mil. Sk transfer do Statneho vodohospodarskeho fondu...150 mil. Sk MDPT transfer do Statneho fondu cestneho hospodarstva..6500 mil. Sk z toho: na splatky istin a urokov z uverov prevzatych na vystavbu dialnic.5700 mil. Sk Dotovanie statnych fondov ma oproti minulemu roku klesajucu tendenciu (s vynimkou SFCH). V porovnani s predchadzajucimi rokmi sa nepocita napr. so ziadnou dotaciou do Statneho fondu ochrany a zveladenia polnohospodarskeho podneho fondu, ktory by mal ziskavat prostriedky z inych zdrojov. K dovodovej sprave Upozornujeme na skutocnost, ze navrh zakona bol vo vlade prijaty, nerespektujuc ­35 zakona 127/94 Z.z. o posudzovani vplyvov na zivotne prostredie. Sprava k navrhu SR Najvacsi objem dotacii smeruje do polnohospodarsko-potravinarskeho komplexu 7620 mil Sk, co je o 783,1 mil viac ako vlani. Druhy najvacsi objem beznych transferov smeruje do rezortu dopravy (2230 mil. Sk, v roku 1998 2200 mil. Sk), z toho na krytie strat z prevadzky osobnej zeleznicnej dopravy 2210 mil. Sk a na podporu prevadzky kombinovanej dopravy 20 mil. Sk (vlani 60, predvlani 135 mil. Sk). Objem tzv. beznych vydavkov, ktore predstavuju objemovo daleko najvacsi blok vo vydavkovej casti rozpoctu, ma v roku 1999 vzrast oproti r. 1998 o 6,4%. Najviac relevantnych poloziek sa vyskytuje v rozpoctovej kapitole Vseobecna pokladnicna sprava. Z nich uvedme aspon tieto: * dotacie k cene tepelnej energie dodavanej domacnostiam..1,6 mld. Sk (detto ako v r. 1998). * podpora maleho a stredneho podnikania...300 + 30 mil. Sk * na programy zamerane na podporu cestovneho ruchu..40 mil. Sk * Program podpory postupneho vylucenia spotreby latok poskodzujucich ozonovu vrstvu Zeme ...10 mil. Sk * Program statnej ucasti pri znizovani spotreby paliv a energie v bytovych domoch a bytoch....30 mil. Sk (40 mil. Sk v roku 1998 a 120 mil. Sk v roku 1997) Financne potreby na dokoncenie rozostavanych stavieb su vykvantifikovane na 39,8 mld Sk, z coho potreba na rok 1999 je 19,9 mld. Sk. Uvazuje sa o revizii rozostavanych stavieb a hladi sposobov uspory financnych prostriedkov, ktore s nimi suvisia. V ramci kapitalovych vydavkov MDPT je z rozpoctovanych kapitalovych vydavkov urcenych 260 mil. Sk na rekonstrukciu a modernizaciu zeleznicnych dopravnych ciest (250 mil. Sk v r. 1998, 600 mil. Sk v r. 1997) a 60 mil. Sk na podporu rozvoja kombinovanej dopravy. Vybrane informacie z rozpoctovych kapitol: Ministerstvo zivotneho prostredia Prijmy sa rozpoctuju v tej istej vyske ako v roku 1998. Vydavky sa znizuju prakticky pri vsetkych polozkach, pricom kapitola ako celok i viacere jej polozky dosahuju historicke minimum od svojho vzniku. Toto konstatovanie sa o.i. tyka i transferu do SFZP a transferu obcianskym zdruzeniam, nadaciam a podobnym organizaciam. Ministerstvo kultury Podstatna cast kapitalovych vydavkov je rozpoctovana na financovanie rozostavanych stavieb, z toho na novostavbu SND sa predpoklada 100 mil. Sk na rekonstrukciu ministerstva 50 mil. Sk a na NKP Hrad Cerveny Kamen - 18 mil. Sk. Ministerstvo hospodarstva Vydavky na ozdravenie Ziarskej kotliny maju klesnut mnohonasobne - na puhy 1 mil. Sk (v r. 1998 10 mil. Sk). Nejasna je tiez polozka "Odstranenie starych ekologickych zatazi vo Volkswagene" (1,3 mil. Sk). Ministerstvo podohospodarstva Pre s.p. Vodarne a kanalizacie je na verejnoprospesne investicne akcie, ako su privody a rozvody vody, kanalizacne zberace, kanalizacie a COV urcenych 62,7 mil. Sk a na privody vody a vodovodne siete pre obce v ochrannom pasme atomovej elektrarne Mochovce 80,0 mil. Sk. Na (udajne - pozn. aut.) verejnoprospesne investicne akcie vodneho hospodarstva ako su ochranne hradze, hate, vodarenske nadrze a cistiace stanice je rozpoctovana ciastka 221,1 mil. Sk, v tom na pokracovanie realizacie presidl enia obce v zaujmovom uzemi Vodneho diela Slatinka 50,0 mil. Sk. Ministerstvo dopravy, post a telekomunikacii Z kapitalovych transferov nefinancnym (podnikatelskym) subjektom je urcenych 260,0 mil. Sk na rekonstrukciu a modernizaciu zeleznicnych dopravnych ciest a na podporu programu rozvoja kombinovanej dopravy 60,0 mil. Sk. Urad pre strategiu rozvoja spolocnosti, vedy a techniky Cast vydavkov na bezne transfery predstavuju ucelove prostriedky na financovanie projektov podporujucich regionalny rozvoj a cinnost regionalnych rozvojovych agentur v celkovej sume 75,6 mil. Sk. V suvislosti s reorganizaciou uradu sa rozpoctuje na odstupne zamestnancom 4,3 mil. Sk. Urad jadroveho dozoru 7,1 mil. Sk sa rozpoctuje na vyskumnu ulohu, zameranu na koncepciu jadrovej bezpecnosti. 2,7 mil. Sk ma ist na expertizne posudky, 20,0 mil. Sk na uhradu prispevku SR do Fondu na cernobylsky kryt a 3,3 mil. Sk na clensky prispevok v MAEE. 3,6 mil. Sk je rozpoctovanych na nakup specialnej techniky na prenos udajov o radiacnej situacii v okoli JE Mochovce. Celkovo by nas mal urad, ktory by sme v pripade nejadrovej cesty rozvoja nasej energetiky nepotrebovali, stat 188, 472 mil. Sk. Slovenska akademia vied Transfer pre vedecke spolocnosti...2,4 mil. Sk Statny dlh Vydavkova cast tejto kapitoly vzrasta oproti roku 1998 o viac ako 5 mld Sk. Vseobecna pokladnicna sprava (Pozn.: V tejto kapitole sa rozpoctuju prijmy a vydavky SR, ktore nemozno, alebo nie je ucelne zahrnut do inych rozpoctovych kapitol). Okrem vyssie uvadzanych za pozornost v tejto kapitole stoji: Vklad SR do 5. Ramcoveho programu EU pre vyskum a technicky rozvoj.60 mil. Sk Trilateralna spolupraca medzi SR, MR a Rakuskom..30 mil. Sk Prisprevky politickym stranam a politickym hnutiam po volbach r. 1998.47,474 mil. Sk Prispevky obcianskym zdruzeniam na humanitne ucely..4 mil. Sk Uhrada majetkovej ujmy v zmysle zakona o ochrane prirody a krajiny.10 mil. Sk Krajske urady Bezne vydavky sa oproti schvalenemu rozpoctu na rok 1998 sa navrhuju vyssie o 8,036l mld Sk. Podiela sa na tom o.i. zvysenie dotacie na verejnu pravidelnu autobusovu dopravu o 100 mil. Sk, t.j. na 1,0 mld Sk. Prevadzka kulturnych zariadeni a obnova pamiatok v sume 112,9 mil. Sk. Narast vydavkovej casti rozpoctu v porovnani s realnym cerpanim v r. 1998 sa navrhuje v kapitolach: Kancelaria NR SR, Kancelaria prezidenta SR, Urad vlady SR, Ustavny sud, Generalna prokuratura, NKU, MZV, MV, MS, MSPNM, MS, MZ, MDPT, UJD (relat. max. narast), SAV, Statny dlh (absol. max. narast), TASR, Krajske urady. Pokles v kapitolach: SIS (relat. max. ubytok), MO, MF, MZP (-64,5 mil - 3. najvyssi relat. ubytok), MPSVR, MK, MP (abslol. max ubytok), MVVP, STV. Porovnanie ukazuje, ze rezort zivotneho prostredia a jeho rozpoctova kapitola, sa uz tradicne ocitli v mensej skune rozpoctovych kapitol postihnutych medzirocnym poklesom prostriedkov zo statneho rozpoctu. Kedze sa nepodarilo zmobilizovat ani citelny narast mimorozpoctovych zdrojov na riesenie problemov zivotneho prostredia a zaroven nenastane ani dost vyrazny pokles investicii do oblasti a aktivit poskodzujucich zivotne prostreduie, mozme v roku 1999 realne ocakavat dalsie zhorsenie, ci v lepsom pr ipade stagnaciu v stave zivotneho prostredia na Slovensku. Zaverecne zhrnutie: Pri znacnej davke tolerancie mozno pripustit, ze celkovy pokles rozpoctovanych prostriedkov do zivotneho prostredia (najma v samotnej rozpoctovej kapitole Zivotne prostredie, ktora klesla na historicke minimum), ako aj investicii do environmenalne relativne priaznivych aktivit, najma v rezortoch podohospodarstva a hospodarstva, je prirodzenou reakciou na prevazne restriktivny charakter rozpoctu, ktory je zasa prirodzenou reakciou na neuteseny stav statnej pokladne, ktory sucasna vlada zdedila po svojej prechodkyni. Nemozno tiez nevidiet, ze v navrhu SR sa objavuju niektore nove polozky na riesenie dosial neriesenych problemov v ZP (ochrana ozonovej vrstvy, kompenzacia majetkovej ujmy z titulu ochrany prirody) a zaroven sa utlmuje, aj ked nie v dostatocnom rozsahu, aj vacsina investicnych aktivit antienvironmentalneho charakteru, takze pomer medzi "aktivami" a "pasivami" zostava v tejto sfere v porovnani s minulym rokom viac-menej vyrovnany, s tendenciou mierneho zlepsenia. Kedze vsak minu ly rok bol v tomto smere najhorsi od roku 1990, mozno povedat, ze aj rozpocet na rok 1999 tuto katastrofalnu situaciu konzervuje a zastavil sa iba trend zhorsovania tohto stavu. Zo strany tych, ktori pred volbami slubovali zasadnu zmenu, je to vsak zufalo malo. Najma, ked v mnohych polozkach sa opat nesetri tam, kde by sa dalo (ZOH 2006, dialnice, pripravne prace na nove vodne diela, pozitky poslancov a vysokych statnych uradnikov a pod.), ale tam, kde sa uz aj v predchadzajucich rokoch zilo z podstaty. Nie je tiez jasne, preco je dlhorocne poskodzovany rezort zivotneho prostredia opat medzi najviac ukratenymi, a preco navrhy na jeho realne nadlepsenie na ukor rozpoctu SIS nepresli ani vo Vybore NR SR pre zivotne prostredie a ochranu prirody. Co je vsak este viac znepokojujuce, nez samotna konstrukcia jednotlivych kapitol, to je takmer nezmenena filozofia tvroby rozpoctu, ignorujuca iniciativy na jej zmenu, ci aspon diskusiu o moznej zmene (tzv. zelene rozpocty nezavadzaju iba v krajinach Beneluxu ci Skandinacie, ale napr. aj v Slovinsku). Zaverom sme nuteni konstatovat, ze rozpocet bol vo vlade prijaty bez realizacie zakonnej povinnosti, vyplyvajucej z ­ 35 zakona 127/1994 o posudzovani vplyvov navrhovanych zakonov na zivotne prostredie. Mikulas Huba, predseda STUZ/SR Bratislava, 10. 3. 1999 Kapitoly IV -------------------------------------------------------- Hlavna stranka STUZ/SR Spolocnosti pre trvalo udrzatelny zivot v SR