Ludske hodnoty pre trvalo udrzatelnu buducnost V druhom najvacsom danskom meste Aarhus sa koncom juna 1998 konala uz 4. pan-europska konferencia ministrov zivotneho prostredia. Paralelne, resp. s niekolkodnovym casovym predstihom, sa tu stretli aj mimovladni ochranari zo vsetkych krajin Stareho kontinentu, aby sa vzajomne informovali, vyjadrili si solidaritu, ucinne koordinovali nadnarodne aktivity a v neposlednom rade, aby ovplyvnili priebeh a zavery konferencie ministrov. V pondelok, 22. juna 1998, plenarne zasadanie celoeuropskeho koordinacneho organu mimovladnych organizacii posobiacich vo sfere ochrany zivotneho prostredia, cize europskeho Ekofora (European Eco Forum), ustanovilo novu tematicku skupinu s nazvom Hodnoty pre trvalo udrzatelnu buducnost (Values for a Sustainable Future, skratene Values). Zavrsil sa tym pripravny proces, odstartovany iniciativou z posledneho koordinacneho stretnutia pred aarhuskou konferenciou, ktore hostil vlani v novembri slovinsky Bled. Iniciativa pozadovala navrat problematiky ludskych hodnot spat do agendy mimovladnych, ale i vladnych konferencii o zivotnom prostredi v Aarhus i tych, ktore budu po nom nasledovat. Hlavne dovody sme zhrnuli do piatich bodov, podla ktorych ide najma o: * reakciu na fakt skutocnej dolezitosti tychto otazok vo vztahu k individualnemu i spolocenskemu spravaniu, * snahu aspon ciastocne kompenzovat nerovnovahu medzi pragmatickymi na jednej strane a eticky (ci hodnotovo) orientovanymi pristupmi na strane druhej. Charakteristickou crtou sucasnosti je, ze prvy zo spomenutych pristupov absolutne zatienil druhy, * pokracovanie v procese, ktory sa zacal dobrisskou konferenciou a v ramci ochranarskych aktivit nasiel vyjadrenie v luzernskom Memorande, * pritiahnutie dolezitej a vplyvnej skupiny aktivistom MVO zo vsetkych casti Europy, ktori sa zaoberaju hlbinnou ekologiou, etickymi a hodnotovymi zalezitostami do procesu "Zivotne prostredie pre Europu", * pripomenutie si vynikajucej osobnosti duchovneho otca procesu "Zivotne prostredie pre Europu" Josefa Vavrouska. Z vyssie uvedeneho vyplyva, ze nejde o temu, ktora by bola v prostredi ochrancov zivotneho prostredia nova. Mozno si spominate, ze iniciatorom prvej pan-europskej konferencie environmentalnych ministrov Dobris '1991 a tym aj procesu "Zivotne prostredie pre Europu" bol Josef Vavrousek - prvy a posledny ceskoslovensky federalny minister zivotneho prostredia a neskorsi zakladatel Spolocnosti pre trvalo udrzatelny zivot. Na dobrisskej konferencii sa vdaka Vavrouskovi, Vaclavovi Havlovi, Erazimovi Kohakovi a niektorym dalsim osvietenym duchom stala tato problematika rovnocennym, tzv. tretim kosom ministerskej agendy, postavenym na roven aspektom politickym ci medzinarodnopravnym. Ale vladna misia ministra Vavrouska sa coskoro skoncila a tym aj jeho bezprostredny vplyv na formovanie oficialnych predstav o procese, ktory inicioval. A ministerski uradnici, eurobyrokrati ci uradnici zo struktur OSN velmi rychlo a radi zabudli, ze im niekto chcel prepasovat medzi ich pragmaticke a normativne temy problematiku tak tazko uchopitelnu, zaskatulkovatelnu a financne ci v paragrafoch vyjadritelnu, ako su ludske hodnoty zlucitelne s predstavou trvalo udrzatelneho zivota. A tak uz v roku 1993 na 2. ministerskej konferencii vo svajciarskom Luzerne problematika ludskych hodnot v hlavnom programe absentovala. Josef Vavrousek sa z ministra stal opat ochranarom s velkou autoritou v medzinarodnych kruhoch, co sa prejavilo i v tom, ze problematika hodnot zaujimala v luzernskom ochranarskom Memorande adresovanom ministrom dolezite, ak nie klucove, postavenie. Po Josefovej smrti vsak zostala akasi bezprizorna a ochranarske spicky, ktore sa dali mozno az privelmi zviest pragmatickou stopou svojich ministersko-uradnickych partnerov, napokon na tuto temu akoby zabudli tiez. A tak bolo tak trochu logicke a tak trochu symbolicke, ze s iniciativou na znovaozivenie tejto temy prisli slovenski a ceski ochranari a prave zo Spolocnosti pre trvalo udrzatelny zivot. Ked si uvedomime, ze v ministerskej casti programu Slovensko sklamalo svojim odsabotovanim Dohovoru o pristupe k informaciam o zivotnom prostredi..., ktory podpisali zastupcovia takmer vsetkych europskych krajin, ze sa casto pretriasalo ako basta jadrovej lobby, ze na rozdiel od ostatnych stredo-vychodoeuropskych krajin opat de facto neprizvalo ochranarov do svojej oficialnej delegacie, je priznanie koordinacie novovytvorenej tematickej skupiny ochranarom zo Slovenska a Ciech akou-takou naplastou na rany, ktore mu aj v tejto oblasti sposobila konciaca vladna garnitura. Napokon, medzinarodna povest nielen Slovenska, ale ani susednej Ceskej republiky v poslednom case, nie je, mierne povediac, prave najlepsia. Prejav uznania z Aarhus mozno sice chapat aj ako urcitu satisfakciu, ale v prvom rade je to zavazok. Pri jeho uskutocnovani su vitani vsetci, ktorych tato tema uprimne zaujima. Za vykonneho tajomnika tematickej skupiny "Values" bol v Aarhus zvoleny Jirka Dlouhy a za zastupcu skupiny v europskom EcoFore Vladimir Lay z Chorvatska. Upozornujeme zaroven, ze dalsie prispevky v anglickom jazyku najdete na internetovskej stranke http://www.czp.cuni.cz/values . Tam je mozne umiestnit aj vase prispevky. Mikulas Huba, vedecky koordinator tematickej skupiny "Values for a sustainable future" Pozn.: Prispevok bol v skratenej forme publikovany v tyzdenniku Mosty. Kapitoly IV -------------------------------------------------------- Hlavna stranka STUZ/SR Spolocnosti pre trvalo udrzatelny zivot v SR