Informacie o STUZ/SR - Cislo 54/2001
|
Z d r o j:
Nazov casopisu: Informacie o STUZ/SR Vydavatel: Spolocnost pre trvalo udrzatelny zivot SR Rok: 2001 , Cislo: 54 - december Motto: “Keď som sa stal prezidentom, začal som z dôvodov celkom zrozumiteľných jazdiť po svete. Podľa Ústavy prezident zastupuje štát navonok. Precestoval som možno päťdesiat, možno osemdesiat krajín všetkých kontinentov a vo všetkých krajinách som sa stretával s novými tvárami dnešnej civilizácie a všetky tie problémy, ktoré som poznal z literatúry a z múdrych kníh, sa mi náhle akoby otvárali v novej živosti a pestrofarebnosti. Znova a znova som si hovoril, ako by bolo dobré, keby sa bystrí a múdri ľudia, nielen z rôznych koncov sveta, rôznych kontinentov, rôznych kultúrnych, civilizačných a náboženských okruhov, ale aj z rôznych disciplín ľudského poznania mohli niekde stretnúť ku kľudnému rozhovoru.” Václav Havel, približujúc motívy vzniku konferencií FÓRUM 2000 Pred niekoľkými týždňami sa skončil piaty a podľa všetkého posledný (aspoň v doterajšom prevedení) ročník unikátneho podujatia nazvaného FÓRUM 2000. Je to teda vhodná príležitosť na malú rekapituláciu. Autormi tohto zámeru boli Václav Havel a nositeľ Nobelovej ceny za rok 1986 Elie Wiesel. Organizačne konferencie pripravovala Nadace Fora 2000. Rozhodujúcu finančnú podporu všetkým ročníkom FÓRA 2000 zabezpečovala nadácia japonského finančníka Yoheiu Sasakawu. Miesto konania: Pražský hrad, Chrám sv. Víta plus množstvo miest po celom meste, kde sa zvyknú konať sprievodné podujatia. Medzi ich organizátorov patrila aj Společnost pro trvale udržitelný život, ktorá sa zapísala do povedomia okrem iného sprievodným podujatím pod názvom Fórum v podzámčí na pôde Karlovej univerzity v roku 1999 či stretnutím viacerých protagonistov FÓRA, zástupcov jednotlivých svetových kultúrnych či civilizačných okruhov s cieľom hľadať možnosti a limity ich vzájomného porozumenia a diskutovať s verejnosťou, ktoré sa konalo spolu s tradičným japonským čajovým obradom v bývalom refektári Strahovského kláštora v rámci 5. ročníka. Výber účastníkov sa zameral na verejne známe osobnosti, ktoré osvedčili svoje mimoriadne schopnosti v spojitosti s morálnymi vlastnosťami, disponujúce danosťou komplexného uvažovania a zainteresované na vývoji sveta: filozofi, sociológovia, environmentalisti, spisovatelia, ekonómovia, duchovní vodcovia, ale aj politici, zväčša bývalí, lebo jedným z hlavných kritérií bola nezávislosť osobných postojov, každý na FÓRE zastupoval v prvom rade sám seba, svoje názory a postoje. Symbolickým vrcholom hľadania porozumenia medzi jednotlivými svetovými náboženstvami boli tradične multireligiózne bohoslužby, či presnejšie reflexie v Chráme sv. Víta. Novinkou ostatných rokov bolo Študentské FÓRUM 2000 s cieľom sprostredkovať stretnutie významných a angažovaných osobností z radov vysokoškolskej mládeže a upriamiť jej pozornosť na globálne problémy. A napokon v roku 2001 prišli organizátori s myšlienkou zapojiť do služieb FÓRA aj internet za vzniku diskusnej konferencie E-FÓRUM. Štruktúra podujatia: v každom bloku vždy jeden či dvaja predsedajúci, traja až štyria hlavní rečníci, potom niekoľko pripravených “koreferátov” a diskusia medzi účastníkmi hlavného stola, ktorých býva tak 30 až 40 s ojedinelou možnosťou zapojiť sa aj ostatným prítomným v 150 - 200 člennom pléne. Prahu počas uplynulých rokov navštívili a svoje názory tu predniesli Jeho eminencia šejk Mohammed M. Ali, Timothy Garton Ash, Jeho svätosť patriarcha Bartolomej, Tomáš Baťa, Robert Bernstein, Hans van den Broek, Fritjof Capra, Hillary a Bill Clintonovci, Jeho svätosť Dalajlama, lord Ralf Gustav Dahrendorf, Jeho kráľovská výsosť El Hassan bin Talal, Amitai Etzioni, Albert Friedlander, Francis Fukuyama, Jostein Gaarder, Peter Gabriel, Bronislav Geremek, Anthony Giddens, Árpád Göncz, Tomáš Halík, Hazel Henderson, Thor Heyerdahl, Takeaki Hori, Asma Jahangir, Henry A. Kissinger, Frederik Willem de Klerk, Ivan Klíma, Leszek Kolakowski, Sergej Kovaľov, Krishan Kumar, Jack Lang, James Lovelock, Adam Michnik, Ašis Nandy, Michael Novak, Šimon Peres, John Polanyi, Jacques Rupnik, Jeffrey D. Sachs, Yohei Sasakawa, Helmut Schmidt, Karan Singh, George Soros, Wole Soyinka, Anne Summers, Veton Surroi, Vandana Šiva, Antje Volmer, Richard von Weizsäcker, manželia Elie a Marion Wieselovci a viac ako stovka ďalších, vrátane Martina Bútoru, Martina Porubjaka a Magdy Vášáryovej. Ohlas v českých masmédiách: od ignorácie, cez ironizovanie, najmä zo strany médií nepriaznivo naklonených prezidentovi Havlovi, až po seriózny záujem a využitie ojedinelej príležitosti sprostredkovať názory osobnosti svetového mena, odcitovať z ich vystúpení, či zamyslieť sa spolu s nimi nad osudmi sveta. Ohlas v slovenských médiách: takmer žiadny, až na výnimky, napr. SME zastúpené šéfredaktorom, či slovenské vysielanie RFE, slovenský novinár Tibor Ičo získal za reportáž z vlaňajšieho FÓRA jednu z novinárskych cien roka. Ohlasy pravidelne prináša týždenník MOSTY či časopis Životné prostredie. Z hľadiska slovenskej účasti a reflexií však možno 5 ročníkov FÓRA 2000 hodnotiť ako viac-menej premárnenú príležitosť spoznať naživo, za lacný groš a dokonca bez nutnosti znalosti cudzích jazykov, extrakt súčasného svetového myslenia. Každý ročník mal svoje špecifiká, svoju osobitú atmosféru, každý bol poznačený iným medzinárodnopolitickým kontextom. A to napriek tomu, že všetky témy zjednocoval spoločný motív hľadania odpovedí na otvorené otázky, týkajúce sa kľúčových globálnych problémov ľudstva, či už sú to problémy ľudských práv, životného prostredia, bezpečnosti, zdravia, chudoby, ekonomickej a spoločenskej transformácie, multireligiózneho dialógu, prírodnej a kultúrnej diverzity, globalizácie, terorizmu či ďalších. Prvý ročník sa niesol v znamení premiéry a rozlet mu dodal skvelý úvodný prejav hlavného hostiteľa Václava Havla. Jeho cieľom bolo zhodnotiť stav planéty, ktorý sme zdedili, uvedomiť si, v akom svete žijeme a v čom spočíva naša nádej pre budúcnosť. Druhý sa zaoberal globalizáciou, zhrnul skúsenosti, popísal nástroje a procedúry, ktoré sa v súčasných globalizačných procesoch uplatňujú. Sprostredkoval kritické názory ľudí zo všetkých kontinentov a zo všetkých hlavných civilizačných a kultúrnych okruhov. Zároveň sa však konal tesne po parlamentných voľbách v r. 1998, ktoré prebehli postupne v Čechách, Nemecku a napokon (z pohľadu demokratického sveta veľmi úspešne) i na Slovensku, čo sa premietlo vo viacerých prejavoch prominentných rečníkov, najmä vo vystúpení akejsi patrónky občianskeho sektoru na Slovenska, Hillary Clinton. Vtedajšiu popularitu Slovenska dokazuje aj prítomnosť hneď dvoch reprezentantov tejto inak vcelku bezvýznamnej krajiny za hlavným rečníckym stolom. Tretí ročník sa konal pod názvom “Proces svetovej integrácie – alternatívne vízie” pričom bol koncipovaný tak, aby sa tu stretli hlasy zástupcov troch častí sveta: krajín rozvinutých, rozvojových a transformujúcich sa. Bol teda aj hodnotením desaťročia transformácie v strednej a východnej Európe a náčrtom scenárov jej ďalšieho vývoja. Štvrtý výrazne poznačila účasť Dalajlámu. Hlavnou témou boli “duchovné základy integrujúceho sa sveta”. Účastníci 4. Fóra 2000 sa zamerali na etické, náboženské a duchovné aspekty a ciele integrácie svetového spoločenstva Témou piateho ročníka boli Nádeje a hrozby pre ľudstvo na začiatku nového milénia. Ústrednou témou prvého dňa boli Ľudské práva a rôzne civilizačné okruhy, druhého Medzinárodné organizácie a ľudské práva a napokon tretieho dňa Ľudské práva a štátna suverenita. V porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi malo zameranie konferencie tentoraz viac praktickú, politickú povahu. Podujatie sa, logicky, ocitlo v tieni tragických udalostí 11. septembra. Aj keď neprišli všetci pozvaní, účasť hlavných rečníkov bola opäť impozantná. Navyše prišli aj niektorí z tých, účasť ktorých sa ani neočakávala: napríklad Bill Clinton. Stretnutie vyvrcholilo prijatím Pražskej deklarácie. Dovoľte mi, ako environmentalistovi, pristaviť sa pri environmentálnej dimenzii a jej reflexii zo strany účastníkov. Táto bola takmer všadeprítomná. A nielen vo vystúpeniach tých, ktorí majú životné prostredie takpovediac v popise práce, ako sú napr. Bedřich Moldan, Fritjof Capra, Vandana Šiva či James Lovelock. Skôr by sa dalo povedať, že len v menšej časti vystúpení sa ekologické či environmentálne motívy aspoň náznakovo neobjavili. Pritom najmä zástupcovia tretieho sveta, napríklad indickí myslitelia, ich neraz používali ako nosné metafory svojich úvah. Takéto vysoké preferencie problémom životného prostredia dodali okrem ich skutočnej vážnosti aj niektoré ďalšie skutočnosti, ku ktorým patrilo vystúpenie Václava Havla na úvod prvého ročníka, predchnuté étosom obáv o planetárny ekosystém, výber účastníkov uvažujúcich spravidla komplexne, synteticky, holisticky, teda zákonite integrujúc environmentálnu dimenziu. Svoju úlohu tu však zohrala aj rastúca pozornosť venovaná vynárajúcej sa paradigme trvalo udržateľného rozvoja, či lepšie povedané spôsobu života, aj vďaka ktorej sa životné prostredie i fungovanie globálnych život podporujúcich systémov a fenoménov dostávajú do centra pozornosti ako sociológov, tak aj ekonómov, kultúrnych činiteľov, duchovných a napokon aj politikov a obchodníkov. Pritom účastníci FÓRA 2000 sa nezamerali ani tak na výpočet viac či menej známych globálnych environmentálnych problémov, ako skôr na hľadanie príčinných súvislostí vo vzťahu medzi ekológiou, etikou, ľudskými právami, ekonómiou či politikou. Životné prostredie vystupovalo ako dôležitý faktor v úvahách o morálnej kríze našej civilizácie, súvislostiach porušovania ľudských práv, zdravia, chudoby, smädu, bezpečnosti, zadĺženosti, rizík globalizácie, zjednodušeného, jednostranného až deformovaného posudzovania a merania ľudského pokroku a podobne. Ale nová vlna “ekologizácie” či “environmentalizácie” globálneho vedomia sú aj novou šancou, ako čeliť negatívnym dopadom globalizácie, ako to v rôznych súvislostiach zdôraznili napríklad Fritjof Capra či Hazel Hendersenová. Za všetky takto komplexne zamerané prejavy, odcitujem aspoň z vystúpenia známej indickej spisovateľky, ekologičky a ekofeministky Vandany Šivy, z jej vystúpenia na tohtoročnom FÓRE 2000, ktoré sa stretlo s veľkým ohlasom: “...Zistila som, že násilie, ktorého sa dopúšťame na prírode, sa odráža v násilí, ktorého sa dopúšťame voči spoločnosti...toto všetko sú prejavy hnevu, ktorý úzko súvisí s budovaním stále centralizovanejších systémov, s budovaním systémov, ktoré sú tak hladné po surovinách, že chcú skolonizovať každú rieku, každý kúsoček lesa a každé nerastné ložisko. Ich nenásytnosť je prejavom neefektívneho hospodárstva. Áno, neefektívneho, pretože keď spotrebujeme 300 jednotiek surovín na vyrobenie rovnakého množstva jedla, aké by sa dalo vyprodukovať s púhymi 5 jednotkami surovín, dá sa ťažko hovoriť o nejakej hospodárnosti. Napriek tomu túto nehospodárnosť stále niekto ospravedlňuje a hovorí pritom o konkurencii a efektivite, hoci ide skôr o globálnu neefektívnosť. Myslím, že to súvisí s faktom, že naše mýtické hľadanie efektívnosti je založené výhradne na monokultúrach. Čím viac sa snažíme vytvárať monokultúry v prírode, tým skôr sme schopní tolerovať už len jednu kultúru v spoločnosti...” Mikuláš Huba Z d r o j: Nazov casopisu: Informacie STUZ/SR Vydavatel: Spolocnost pre trvalo udrzatelny zivot SR Rok:2001 , Cislo: 54 - december |
Informacie o STUZ/SR - Cislo 54/2001