Informacie o STUZ/SR - Cislo 51/2001

Z d r o j: Nazov casopisu: Informacie o STUZ/SR Vydavatel: Spolocnost pre trvalo udrzatelny zivot SR Rok : 2001 , Cislo : 51 - februar Pripomienky ku Konceptu riešenia ÚP hlavného mesta SR Bratislavy Vybrané konštatácie zo 43 stranového materiálu STUŽ/SR Pripomienky ku Konceptu riešenia ÚP (UP - zemneho planu) hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré sú reakciou na jednotlivé tvrdenia a zámery Konceptu ÚP Hlavné ciele riešenia Koncept ÚP nedáva záruky harmonického rozvoja mesta a jeho zázemia, rešpektovania jeho jestvujúcich prírodných a kultúrnych hodnôt a zvyšovania kvality životného prostredia v dostatocnom rozsahu. Koncept ÚP sa neriadi princípmi a kritériami trvalej udržatelnosti, nie je aplikáciou Miestnej Agendy 21 na Bratislavu, ani nereflektuje zásady tvorby Zdravých ci Trvalo udržatelných miest. Neoperuje s víziou trvalo udržatelného mesta a nedefinuje vecné a casové horizonty smerovania k trvalej udržatelnosti ani indikátory na posudzovanie a vyhodnocovanie takéhoto smerovania. Koncept ÚP v prípade svojej realizácie, napriek viacerým pozitívnym proklamáciám, hrozí skôr dalším znižovaním pohostinnosti Bratislavy pre svojich obyvatelov a návštevníkov. Koncept ÚP neposkytuje záruky, že hodnota mestských priestorov po realizácii rozvojových zámerov bude vyššia, než pred nou. Vysoký medzinárodný význam Bratislavy nie je priamo úmerný poctu reprezentacných budov, mrakodrapov, bankových inštitúcií a hypermarketov, ale je daný skôr osobitostou a celkovou prítažlivostou mesta, ktorá sa realizáciou vyššie uvedených ”symbolov svetovosti” môže lahko znížit, namiesto toho, aby sa zvýšila. Najmä, ak bude pretrvávat naša príslovecná laxnost vo vztahu k hygiene, údržbe, prevádzke, skrátka ku každodennej starostlivosti. Koncept ÚP je ústretovejší voci individuálnej automobilovej, než voci hromadnej doprave. Koncepcia územného rozvoja Slovenska a Koncept ÚP Bratislavy Koncept ÚP nevytvára predpoklady pre zásadné zlepšenie životného prostredia a rozvojové zámery v nom obsiahnuté zakladajú - prinajmenšom pre najbližšie generácie - celý rad nových environmentálnych problémov (asanácie, prašnost, výstavba v prírodnom prostredí, nežiadúca zmena hydrologických pomerov, konflikt s niektorými biocentrami a biokoridormi a dalšie). Koncept ÚP nezabezpecuje dostatocnú ochranu a trvalo udržatelné využívanie environmentálne citlivých území a území s kultúrno-historickými hodnotami. Aj ked obsahuje niektoré pozitívne zámery, na druhej strane predpokladá celý rad rozvojových zámerov v konflikte s ochranou prírody a zachovaním kultúrno-historických hodnôt. Návrh na vytvorenie podmienok pre uskutocnenie avizovaného medzinárodného projektu Národného parku Podunajsko sa do Konceptu ÚP ani do žiadneho z variantov nepremietol (na rozdiel od nereálneho VD Wolfsthal ci Kanálu D-O-L s prístavom na rieke Morave, ktoré sa do Konceptu ÚP premietli). Ostatné návrhy ochrany prírody sa ciastocne premietli, ale na druhej strane viaceré rozvojové zámery hrozia znížením ekologickej stability a dalším odzelenením mesta. Koncept ÚP nepresadzuje dôslednú reštrukturalizáciu priemyselnej základne. Požiadavky na zásadnú racionalizáciu hospodárenia s energiou sa do Konceptu ÚP v citelnej miere nepremietli. Koncept nezabezpecuje komplexnú ochranu všetkých zložiek ŽP, priaznivú hygienickú situáciu ani zvýšenie kvality potravinového retazca. Zahranicné skúsenosti a poznatky vo sfére ŽP a TUR sa takmer programovo ignorujú. Pozitívne rakúske skúsenosti vo sfére narábania s energiou a ochrany ŽP sa taktiež ignorujú. Doprava V súvislosti s dynamickou dopravou konštatujeme, že jej prognózy vychádzajú z chybných (vysoko nadsadených) demografických prognóz a nezodpovedajú proklamovanému zámeru preferencie MHD. Kapacitu a lokalizáciu parkovacích garáží navrhujeme prehodnotit. V prípade realizácie budovat podpovrchovým spôsobom, aby sa zachovala zelen, historické štruktúry a dalšie hodnoty nadzemných castí. Nárast dl;žky dialnic a tzv. vybranej komunikacnej siete na území mesta považujeme za predimenzovaný. Viaceré zámery, napr. tzv. Severná tangenta, protirecia proklamáciám Konceptu ÚP o ekologizácii dopravy a priorite ochrany životného prostredia. Nesúhlasíme s mimoúrovnovou križovatkou na Patrónke. Problém by mal riešit tunel pod Sitinami a tunel pod Malými Karpatami. Most Košická - žiadame uskutocnit posúdenie prostredníctvom procedúry EIA (pozri bližšie petícia obcanov). Nesúhlasíme s navrhovaným trasovaním Severnej tangenty (pozri bližšie petícia obcanov). Nesúhlasíme s výstavbou trolejbusovej trasy Slávicie údolie - Tichá - Jancova, ktorá by znamenala príliš velký a svojmu úcelu neadekvátny zásah do prostredia. Podotýkame, že problém kombinovanej dopravy sa vybudovaním tovarového centra nákladnej dopravy nevyrieši. Plánovaný nárast dl;žky cyklotrás i celkovú pozornost venovanú cyklistickej doprave v Bratislave považujeme za úplne nedostatocné. Viaceré trasy komunikacných systémov (riešenie Dolnej Mlynskej Doliny, Severná tangenta, dialnica D61 v polohe Einsteinova ai.) protirecí slubovanému rešpektovaniu ekologických požiadaviek. Riešenie, ktoré slubuje byt skutocne ekologické, t.j. prevedenie tzv. nultého okruhu popod Malé Karpaty sa odsúva až do casového horizontu r. 2030. Malá pozornost sa venuje kombinovanej doprave. Životné prostredie Zintenzívnenie IAD v meste, ktoré predpokladá Koncept ÚP ani v prípade urcitej protihlukovej ochrany zrejme neprispeje k zníženiu hlukovej zátaže. Navrhuje sa zrušenie ekologicky nevhodných výrobných technológií (ktoré sami autori Konceptu ÚP oznacujú ako neschopné ekologizácie), ale tak oznacené zariadenia sa nekonkretizujú, a preto zámer mesta v tomto bode zostáva úplne neadresný. Zintenzívnenie automobilovej dopravy zrejme neprispeje k znižovaniu exhalácie spalín z dopravy. Požiadavky na znižovanie znecistenia ovzdušia a vody sú nedostatocné, nie dost adresné, chýbajú konkrétne prahové hodnoty a casové limity. Zelen Podla prehladu vybraných, najmä hlavných miest európskych krajín je Bratislava vo výmere zelene na obyvatela na jednom z posledných miest a v prepocte na plochu intravilánu dokonca na predposlednom (Európska environmentálna agentúra, 1998). Ako sme už viackrát verejne požadovali, v zastavanom území je treba vyhlásit embargo na likvidáciu vzrastlej zelene, resp. plôch jestvujúcej zelene. Ak sa prioritne zachovávajú plochy lesov, preco sa potom pripúšta redukcia ich výmery? Deklaruje sa zachovanie vinohradov, ale v skutocnosti sa súhlasí s urbanizáciou znacnej casti z nich, s cím nesúhlasíme. Proklamovaná ochrana prírodných a kultúrnych daností protirecí návrhom na výstavbu nárocných zariadení cestovného ruchu medzinárodného významu na prírodoochranne hodnotných územiach. Územný systém ekologickej stability (ÚSES) Požadujeme, aby sa jestvujúce biocentrá a biokoridory rešpektovali v plnom rozsahu a nesúhlasíme so zhoršovaním funkcnosti biokoridorov. Nesúhlasíme s tým, aby sa BK JV svahov M. Karpát dalej prerušoval navrhovanou urbanizáciou. Navrhujeme, aby sa zásady a limity ÚSES zahrnuli medzi záväzné podmienky realizovatelnosti zámerov ÚP. Ochrana prírody Táto kapitola pozostáva z 18 riadkov textu!!!, z ktorých návrhový charakter má de facto iba 1 veta: "Navrhuje sa tiež rozšírenie 5 vyhlásených chránených území Gajc, Ostrov Kopác, Polovnícky les, Topolové hony a Ostrovné lúcky." Takáto malá pozornost venovaná ochrane prírody je v priamom protiklade k východiskám konceptu ÚP, kde sa ochrana prírodných hodnôt definuje ako jedna z priorít. Upozornujeme na skutocnost, že pri viacerých aktivitách protipovodnovej ochrany môže dôjst ku konfliktom s ochranou prírody a žiadame takýmto konfliktom predchádzat. Regulatívy Sme za zachovanie záhradného charakteru s urcitým podielom rodinných domov, a proti výstavbe tzv. málopodlažných domov v lokalitách Kalvária, Slavín a Mudronova. Nevieme, co viedlo spracovatelov Konceptu ÚP k stanoveniu priemernej podlažnosti 12 nadzemných podlaží pre komplexy administratívy v Centrálnej mestskej oblasti (CMO), co je viac, ako v ostatných castiach mesta, hoci práve centrálna mestská oblast a jej silueta sú najcitlivejšie na porušenie výškovej hladiny tradicnej zástavby. Navrhujeme znížit na 8 podlaží a ujednotit so zvyškom vnútorného mesta, vzhladom na doterajšiu zlú skúsenost s nerešpektovaním tradicných výškových pomerov v centre mesta. Navrhujeme zakotvit medzi regulatívy zákaz výstavby výškových budov v CMO. Žiadame rozšírit regulatívy o ekologické a estetické požiadavky vrátane požiadaviek na zachovanie krajinného rázu, výhladových kuželov, siluety a dalších hodnôt. Regulatívy priestorového usporiadania doplnit o chránené územia a územia vyclenené pre zabezpecenie ekologickej stability a stanovit zásady ich manažmentu. Urbanistická koncepcia rozvoja mestských castí MC Staré Mesto Kategoricky nesúhlasíme s tým, aby sa parky na Kollárovom nám. a Racianskom mýte, zóna Karpatská, Dunajská, Machnác, Bôrik a Slavín chápali ako disponibilné zóny na nové investicné zámery. Nesúhlasíme s principiálnymi zásahmi do zóny Karpatská, žiadame jej revitalizáciu a uchovanie s funkciou pamiatkovej zóny. Kategoricky nesúhlasíme s tým, aby sa záhrady v záhradnej casti MC Staré Mesto definovali ako disponibilné plochy a aby sa navrhovala ich urbanizácia v prospech málopodlažnej obytnej zástavby. Navrhujeme, aby tejto casti mesta zostal charakter záhrad s ciastocnou zástavbou rodinnými domami, s dominantným zastúpením vzrastlej zelene a významným podielom na zelenej siluete mesta. MC Nové Mesto Konštatuje sa o.i., že jedným z dominantných mestotvorných priestorov bude Racianske mýto. Nesúhlasíme s tým, aby sa to udialo na úkor jestvujúcej parkovej zelene. Nesúhlasíme s tým, aby lokality Stráže a Kamenné sady stratili svoj prírodný, resp. tradicný charakter, významný o.i. pre tvorbu zelenej siluety mesta. Súhlasíme len s lokalizáciou planetária a hvezdárne s prilahlým parkov a jestvujúcou zelenou záhrad, vinohradov, dôležitých o.i. z hladiska zachovania genofondu. Rozvojové zámery vo všetkých vyššie uvedených lokalitách navrhujeme prehodnotit a zásadne zredukovat v záujme ochrany prírody a krajiny (biocentrá a biokoridory, cezúry), siluety, zachovania zón kludu, rekreacného potenciálu a zachovania kontinuity prírodných masívov. MC Petržalka Žiadame zachovat jestvujúcu zelen v plnom rozsahu a rozšírit ju aj na momentálne devastované, odlesnené plochy na pravom brehu Dunaja. Žiadame pravobrežie chápat ako poloprírodný až prírodný park viac-menej kontinuálneho charakteru od Pecenského lesa až po Cunovo, cím by sa jednak v centre Bratislavy v spolupôsobení Dunaja a zelene vytvorila akási chrbtová kost klúcového ekologického (provincionálny biokoridor pozdl;ž Dunaja), estetického a rekreacného významu, jednak by sa tým aspon ciastocne kompenzoval katastrofálny úbytok zelene, ktorý Bratislavu v ostatných troch desatrociach postihol. Nesúhlasíme s prekategorizovaním Einsteinovej na súcast dialnicného okruhu D61, lebo by sa tým zvýraznila bariéra medzi Petržalkou a lavobrežnou castou mesta a zároven by tým trpela pravobrežná zóna zelene. Podporujeme co najväcšie prepojenie pre peších a cyklistov ponad Einsteinovu. Navrhujeme nadkrytie Einsteinovej a vovedenie pod terén, aby sa obnovil bezprostredný kontakt obyvatelov petržalských obytných súborov so Sadom Janka Krála a pravobrežím Dunaja. Navrhujeme, aby sa do Petržalky preniesla väcšia cast aktivít administratívneho, hotelového a kultúrno-spolocenského charakteru, ktoré sa v koncepte ÚP navrhujú do už dnes príliš exponovaného Starého Mesta. Je to výzva, urobit na jednej strane z pravobrežnej casti plnohodnotnú súcast mesta a na druhej odbremenit od neadekvátneho tlaku aktivít lavobrežnú cast mesta. Navrhujeme citlivo riešit vodohospodársku problematiku tak, aby navrhovanými opatreniami netrpela vzrastlá zelen, závislá okrem iného od výšky hladiny podzemnej vody. Neodporúcame realizáciu hydraulickej clony v navrhovanej podobe. MC Rusovce Upozornujeme na existenciu citlivých prírodných ekosystémov, kultúrno-historických hodnôt a blízkost vodného zdroja, navrhujeme preto maximálnu citlivost a zachovanie, prípadne revitalizáciu všetkých vyššie uvedených hodnôt. Týka sa to o.i. Rusovského jazera navrhovaného ako polyfunkcný priestor mestského charakteru - navrhujeme zachovat prírodný charakter s citlivo a hygienicky nezávadne lokalizovanými hygienickými zariadeniami. Podporujeme opätovné prinavrátenie plôch vzrastlej zelene do polnohospodárskej krajiny a zavodnenie Rusovského ramena. MC Cunovo Upozornujeme, že možnosti zosúladit ochranu dunajskej prírody s rozvojom športovo-rekreacných aktivít sú velmi limitované. V prvom rade žiadame revitalizovat a renaturalizovat plochy devastované výstavbou VD a dalšími aktivitami. K výstavbe a prevádzke akýchkolvek zariadení v tomto priestore pristupovat maximálne citlivo a bez zásahov do jestvujúcich ekosystémov i ohrozenia zásob podzemných vôd. Zhodnotenie potenciálu inundácie, ktoré sa požaduje medzi hlavnými cielmi, vidíme v prvom rade v posilnení prírodných hodnôt dunajskej krajiny, co by aspon ciastocne kompenzovalo obrovské straty prírodných ekosystémov z titulu výstavby VD Gabcíkovo a dalších aktivít. Podporujeme opätovné dotváranie volnej polnohospodárskej krajiny pásmi vzrastlej zelene a remízami. Pozn.: Celé stanovisko je k dispozícii na Internetovej adrese: www.stuz.sk a na Changenete http://www.changenet.sk Mikuláš Huba Z d r o j: Nazov casopisu: Informacie STUZ/SR Vydavatel: Spolocnost pre trvalo udrzatelny zivot SR Rok : 2001 , Cislo : 51 - februar

Informacie o STUZ/SR - Cislo 51/2001