Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa
Informacie o STUZ/SR - Cislo 51/2001
|
Z d r o j:
Nazov casopisu: Informacie o STUZ/SR Vydavatel: Spolocnost pre trvalo udrzatelny zivot SR Rok : 2001 , Cislo : 51 - februar 25. februára 2001
Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v Slovenskej republike Staroturský chodník 1, 811 01 Bratislava 1, tel./fax: 07/5441 0647, stuz@nextra.sk Vážení a milí priatelia, členovia STUŽ a čitatelia INFOSTUŽ, nezdá sa Vám byť pozoruhodné, v akej relatívnej tichosti prešiel na Slovensku nedávny historický prelom storočí b a tisícročí? Na jednej stráne chvalabohu, že sme boli ušetrení mnohých prázdnych rečí a bombastických fráz, ale na druhej strane sa mi zdá, že to bol aj prejav dvoch našich slabostí: neschopnosti historickej sebareflexie a absencie vízie. Pohľad dozadu asi ťažko môže našinca naplniť radosťou. Veď čo charakterizuje z pohľadu environmentalistu hoci len polstoročie l939 - 1989: Násilne kolektivizované poľnohospodárstvo a krásy i života zbavená vidiecka krajina? Likvidácia väčšiny historických jadier miest a prímestských obcí a ich premena na panelové sídliská? Obetovanie obývateľnos ti miest a ich útulných zákutí automobilovej doprave? Zväčša skanalizované a v dvoch najhorších kategóriách znečistenia sa nachádzajúce rieky? Zastaralé fabriky prakticky v každej doline či kotline, energeticky i surovinovo zúfalo neefektívne a chŕliace do prostredia odpad všetkého druhu i skupenstva? Lesy s 85-percentným podi elom chorých stromov? Odprírodnené jadrá národných parkov? Megalomanské betonárske projekty: jadrové elektrárne, priehrady, diaľnice...? Nelegálne skládky odpadov pri dedinách a potokoch? Špina a neporiadok na každom kroku? Čo sa na tom zmenilo za uplynulých 11 rokov, odkedy už nemôžeme všetko zvaľovať na cudziu porobu? Čo sa na tom zmenilo za ostatných osem rokov, odkedy si “vládneme sami”? Celkovo ubudlo priemyselného a poľnohospodárskeho znečistenia, ale pribudlo dopravného. Skrachovali niektoré stratové podniky, ale mnohonásobne vzrástol zahraničný dlh i nezamestnanosť. Zrekonštruovali sa viaceré mestské centrá, ale ubudlo v nich zelene, historických hodnôt, trvalých obyvateľov a neraz i autentična či Genia loci. Prakticky sa prestali stavať paneláky, a le o to viac sa rozbehla výstavba snobských víl a výškových stavieb na úkor všetkého cenného naokolo. Pribudlo niekoľko rýchlych vlakov, ktoré vzdialenosť medzi Bratislavou a Košicami skrátili na znesiteľnú mieru, ale celkovo sa úroveň, frekvencia a cenová dostupnosť verejnej dopravy výrazne zhoršili. O energetických úsporách a využívaní obnoviteľných zdrojov sa hovorí oveľa viac ako v minulosti, ale výstavba jadrových elektrární pokračuje a jadrového odpadu pribúda. Napriek výraznému poklesu spotreby vody pribudlo niekoľko problémových priehrad, ktoré cennú prírodu zmenili na technické diela na jedno použitie. Máme nové zákony o odpadoch i niekoľko riadených skládok, ale rapídne pribudlo nevratných obalov. Počet národných parkov sa zvýšil, ale prioritu ochrany prírody v nich rešpektuje len málokto. Pribudlo množstvo nových ochranárskych organizácií, ale autorita ochranárskeho hnutia skôr poklesla, než stúpla. Je jasné, že ak sa nemáme stať len akýmsi bezduchým objektom, náhodným štatistickým súborom jednotl ivcov, masou konzumentov, anonymným teritóriom, banánovou republikou patriacou na chvost Tretieho sveta, musíme sa dokázať kriticky vyrovnať so svojou minulosťou a zároveň si vedieť predstaviť budúcnosť, ku ktorej chceme smerovať. Na čom inom sa má zakladať vízia budúceho Slovenska, ak nie na opätovnej mobilizácii síl za formulovanie a dosiahnutie pozitívnej zmeny, na definovaní strategických cieľov a navrhnutí ciest a krokov, ako ich dosahovať. V uplynulých mesiacoch desiatky ba stovky ľudí, autorov Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja, návrhu reformy verejnej správy, školstva, zdravotníctva ai. strávili tisícky hodín úvahami a diskusiami o tom, akú podobu by malo mať Slovensko v najbližších rokoch a desaťročiach. Nemusíme s týmito návrhmi do bodky súhlasiť, ale je fakt, že by sa ťažko momentálne na Slovensku našiel potenciál na vypracovanie niečoho zásadne lepšieho a zároveň reálnejšieho. Nedovoľme preto našim milým politikom, aby zo spomínaných návrhov strategických dokumentov zostala len hŕba popísaného papiera. Nech nám je pritom výzvou i záväzkom nastávajúce milénium i pripravovaný Svetový summit o trvalej udržateľnosti, ktorý by mal predznamenať jeho vývoj. Váš
k Správe o vodnom hospodárstve v SR 2000 Tak ako každoročne aj prednedávnom sa objavila ďalšia Správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike 2000, známejšia pod názvom Zelená správa. Brožúrka formátu A5 podáva na 123 stranách prehľad o vývoji a stave vodného hospodárstva u n ás za rok 1999. Tí, ktorí poznajú predošlé Zelené správy, postrehnú len minimálne koncepčné zmeny v jej štruktúre. Stále prevláda technokratický, vodnonádržový duch staviteľov priehrad, na druhej strane nemožno si nevšimnúť aj niektoré pozitíva (ak to tak v niektorých prípadoch možno pomenovať), z ktorých je azda najpozoruhodnejším viac-menej otvorené priznanie k fiasku financovania niektorých vodohospodárskych stavieb. Z faktov a informácií obsiahnutých v Správe zaujali viaceré. Tak sa môžeme dočítať, že viac než 4100 km vodných tokov na Slovensku nemalo v sledovanom období správcu (t.j. viac než 8% celkovej dĺžky tokov u nás). Ako tradične je jedným z ideových ťažísk Správy na slovenský spôsob nekritické vychvaľovanie významu vodných nádrží - ich pozitívnych účinkov protipovodňových, vodárenských, hydroenergetických, závlahových a kadejakých iných. Pochopiteľne ani slovko o známych negatívach, problémoch so zanášaním. Úplne absentujú alternatívne riešenia, nenájdeme ani slovo o zvyšovaní prirodzenej retenčnej schopnosti povodí alebo o integrovanom riadení povodí, čo sú trendy vo vyspelom vodohospodárskom svete viac než aktuálne. Sociálne dopady výstavby priehrad sú zúžené len na dostavenie bytov presídlencov zo Slatinky. Už tradičným hitom Zelených spr áv bývajú argumenty za výstavbu vodárenských nádrží. Strašenie klimatickými zmenami a znečisťovaním vodných zdrojov bojovníci proti smädu vyťahujú ako hlavné zbrane v argumentačnej vojne za výstavbu vodárenských nádrži Tichý Potok, Garajky či Hronček. O šetrení resp. o znižovaní strát v rozvodoch sa dočítame len jedinú frázovitú vetu, zato pomerne detailné a z hľadiska koncepčného väčšinou irelevantné informácie o príprave vodárenských nádrží máme k dispozícii hneď na niekoľkých stranách. Takisto sa dozviem e, že zdroje podzemných vôd sa znečisťujú a musia sa odstaviť (veď ich nahradíme vodárenskými nádržami), zato sa nedozvieme nič o tom, ako sa má zabezpečiť a presadiť v praxi existujúca legislatíva o ochrane vôd, nič o možnostiach sanácie a revitalizácie zdr ojov, o možnostiach šetrenia, o stovkách sekundových litrov vody prenikajúcich vo verejných (a iných) budovách netesnými rozvodmi a pod. Takisto sa cudne a zanovito mlčí o nových hydrogeologických poznatkoch z východného Slovenska, ktoré preukázali ďalšie možnosti získavania značných objemov podzemných pitných vôd v tomto priestore. V problematike hydroenergetického využívania tokov (čo je popri riedení odpadových vôd zrejme jediná pozitívna funkcia tokov) sa v období všeobecného nadbytku elektrickej energie požaduje prijať viacero opatrení na urýchlené využívania energetického využitia tokov. Malé vodné elektrárne na Hrone (Zvolen, Žiar) dostávajú zelenú, nuž náš jediný väčší tok ako-tak v prírode blízkom stave to už má u našich priehradárov zrátané. Pri podobnom vývoji a tlaku kadejakých investorov je len otázkou 10-20 rokov, kedy bude Hron rovnako odpornou odprírodnenou stokou akou je Váh. Podobne sa vyvíja situácia na Ipli. Z hľadiska protipovodňovej ochrany znie viac ako podozrivo termín "prijateľné o chranné priestory", ktoré by mali akumulovať povodňové vody. Skúsenosť naznačuje, že je to len synonymum pre vodné nádrže, aj keď treba objektívne pripustiť, že sa na niektorých miestach zvažuje výstavba dočasných (občasných) retenčných priestorov (poldrov ) - táto skutočnosť však nie je v Správe explicitne spomenutá, podobne ako ani iné alternatívne spôsoby ochrany pred povodňami. Aby sme však len nekritizovali, spomeňme zopár pozitív, ktoré sa v Správe vyskytujú. Tak sa napr. sprísnili normy na obsah resp. sledovanie obsahu antimónu a arzénu v pitnej vode, v roku 1999 sa vykonalo o 25% viac analýz kvality pitnej vody než v r. 1998, za prírodný zdroj sa považuje aj pôdna voda, rieši sa, aj keď zrejme zatiaľ len v metodicko-legislatívnej polohe, majetková ujma vzniknutá pri hospodárení v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov, naďalej sa znižuje potreba pitnej vody, mierne, ale predsa narastá podiel odkanalizovaných a zásobovaných obyvateľov, pričom však treba dodať, že peniaze vynaložené v dlhodobom priemere na výstavbu vodných nádrží na jednej strane a na kanalizácie a ČOV na strane druhej , sú neporovnateľné. Mimoriadne zaujímavé cítanie ponúkajú záverecné kapitoly Správy venujúce sa tradicne financnej problematike. Tak sa tu cierne na bielom docítame, že zo Štátneho vodohospodárskeho fondu SR bolo o.i. v r. 1999 poskytnutých 20 mil. Sk na zabezpecenie technologických opráv vtokov a výtokov na plavebných komorách VD Gabcíkovo, ktoré sú po 7 rokoch vraj v havarijnom stave. Ak sú objekty na prestížnom vodohospodárskom diele po 7 rokoch prevádzky v havarijnom stave, tak asi niet co dodat. Zlatý klinec poslednej Správy prichádza temer v samotnom jej závere, v ktorom je popísaný spôsob financovania VD Gabcíkovo a VD Žilina jedným z vlajkových krížnikov meciarovskej (žial, asi nielen jej) investicnej politiky - š.p. Vodohospodárska výstavba. Konštatujú sa známe fakty o celkovej zadl;ženosti spôsobenej výstavbou spomínaných vodných diel dosahujúce 26,3 mld. Sk. Co je v kontexte celkového ducha Správy zaujímavé a istým spôsobom tragikomicky sympatické, je pochybovanie o neschopnosti splatit tieto sumy z vlastných výnosov. V súvislosti s VD Žilina sa na s. 96 dokonca uvádza, že toto VD je v rozumnom casovom horizonte z vlastných výnosov de facto nesplatné. Týmto konštatovaním konecne aj priehradné kruhy na papieri potvrdili všeobecne známu skutocnost o nerentabilite viacerých vodných diel dokonca aj pri súcasnom chozrascotnom spôsobe kalkulovania (pri ktorom sa do ceny vodného diela nezaratúvajú vyvolané, najmä environmentálne dôsledky, ako napr. obnovenie riecneho kontinua po dobe životnosti priehrady a mnohé iné). Zrejme autori v týždenníku Trend, ktorí odhadovali návratnost VD Žilina na 75 rokov, sa trafili presne. Na pozadí tejto, nazvime to sympaticky kritickej autoreflexnej epizódy je zarážajúci vyššiepopísaný nekompromisný ťah na výstavbu ďalších vodných nádrží. Informačný šum medzi autormi alebo zmena trendu? Nechajme sa prekvapiť a o rok (možno) uvidíme. Ján Hanušin V rámci projektu Zvyšovanie vedomia a informovania spoločnosti o problematike TUR sa nám v decembri podarilo vydať nasledovné publikácie. Sú financované z projektu Podpora trvalo udržateľného rozvoja v Slovenskej republike, ktorý je realizovaný Regionálnym environmentálnym centrom Slovensko, garantovaný Ministerstvom životného prostredia Slovensk ej republiky a financovaný z prostriedkov Rozvojového programu OSN (UNDP).
Uvedené publikácie sú k dispozícii na adrese STUŽ, prípadne si ich môžete objednať e-mailom na adrese stuz@nextra.sk.
Silvia Kompoltová a Maňo Huba
Silvia Kompoltová a Maňo Huba Odosielateľ:
Z d r o j: Nazov casopisu: Informacie STUZ/SR Vydavatel: Spolocnost pre trvalo udrzatelny zivot SR Rok : 2001 , Cislo : 51 - februar |
Informacie o STUZ/SR - Cislo 51/2001
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa