Z Vládneho návrhu Zákona o štátnom rozpočte SR na r. 2004 (vybrané podstatné informácie) Download (zazipovany subor vo Worde) : zip Celkové príjmy: 250 027 485 000 Sk, z toho prostriedky z rozpočtu EÚ 14 232 410 000 Sk. Celkové výdavky: 310 012 485 000 Sk. Z toho výdavky na odvody do rozpočtu EÚ v sume 9 012 000 000 Sk. a na spolufinancovanie programov EÚ/SR 11 292 410 000 Sk. Schodok ŠR na r. 2004 sa určuje sumou 59 985 000 000 Sk Dotácie do rozpočtov obcí: 3 443 817 000 Sk. Dotácie do rozpočtov VÚC: 6 545 116 000 Sk. Okrem toho dotácie obciam a VÚC na výkon samosprávnych funkcií vo sfére školstva v sume 8 962 967 000 Sk. Rezervy ŠR: 2 427 836 000 Sk. Účelové prostriedky jednotlivých rozpočtových kapitol: 140 652 659 000 Sk. Objem záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu v r. 2004: 145 988 390 000 Sk. Vláda je oprávnená v r. 2004 prevziať úvery od EIB na výstavbu diaľnic vo výške necelých 1,8 mld. Sk. Čo sa týka príjmov jednotlivých rozpočtových kapitol, najvyššie príjmy z domácich zdrojov i z EÚ má MP. V príjmoch z EÚ je ďalšie poradie: Všeobecná pokladničná správa, MPSVR, MDPT, MH, MVRR a MŽP. Najvyššie výdavky spomedzi kapitol ŠR (po viac ako 30 mld. Sk) sa rozpočtujú pre: MPSVR, MŠ a Štátny dlh. Dotácie pre 5 krajských miest na MHD sa rozpočtujú vo výške 1 559 700 000 Sk, dopravcom pri zabezpečovaní výkonov vo verejnom záujme 1 220 446 000 Sk a na výstavbu mosta Košická v Bratislave 625 048 000 Sk. ------------------------------------------------------------------------------------------------------- Komentár: Dopad navrhovaného rozpočtu na životné prostredie opäť nebol posúdený v zmysle zákona 127/94 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, čím sa obišiel zákon. Tabuľková časť návrhu Štátneho rozpočtu na r. 2004 (vybrané informácie) Z celkovej rozpočtovanej výšky výdavkov ŠR (cca 310 mld. Sk) je na ochranu životného prostredia určených cca 3,381 mld. Sk, čiže cca 1,1 % celkových výdavkov ŠR. Pre porovnanie na tzv. ekonomickú oblasť výdavkov ŠR je určených takmer 63 mld. Sk., teda bezmála dvadsaťnásobok. Priame prostriedky z rozpočtu EÚ majú celkovo predstavovať 3,725 mld. Sk, z čoho na ŽP je určených 397 mil. Sk., čo je cca 11%. Dotácie nefinančným subjektom – podnikateľom v poľnohospodárstve predstavujú 7,653 mld. Sk., v rezorte hospodárstva 993 mil. Sk, z toho na útlm následkov ťažby v rudnom a uhoľnom baníctve 174 mil. Sk., na úsporu energie a využitie alternatívnych zdrojov energie 81 mil. Sk a na racionalizáciu spotreby energie a využitia alternatívnych zdrojov energie 30 mil. Sk, v železničnej 6,63 mld. Sk, v kombinovanej doprave: 20 mil. Sk, v ŽP bližšie nešpecifikované dotácie nefinančným subjektom: 20 mil. Sk. Prostriedky EÚ (bez uvedenia zdrojov ŠR) sú určené o.i. na: Podporu budovania a rekonštrukcie infraštruktúry 145,9 mil. Sk Podporu úspor energie a využitia obnoviteľných zdrojov 54,7 mil. Sk. Na rozvoj a propagáciu cestovného ruchu 298,4 mil. Sk. Na rozvoj ľudských zdrojov 1,272 mld. Sk. Na zlepšenie zamestnanosti skupín ohrozených sociálnym vylúčením 61,2 mil. Sk. Na multifunkčné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 927,8 mil. Sk. Na modernizáciu a rozvoj železničnej dopravy 356,5 mil. Sk. Na environmentálnu infraštruktúru (najmä voda, ovzdušie, odpad) 446,4 mil. Sk. Na miestnu infraštruktúru 345,6 mil. Sk. (z toho na renováciu a rozvoj obcí a zachovanie dedičstva vidieka) 96,9 mil. Sk. Na podporu hospodárskej činnosti a trvalo udržať. rozv. Bratislavy 159,3 mil. Sk. (z toho na obnovu a rozvoj obcí a zachovanie kultúrneho dedičstva) 33,2 mil. Sk. Na Interreg A Rakúsko-SR 42,6 mil. Sk Na Interreg A Poľsko – SR 42,6 mil. Sk. Na Interreg A SR-ČR 20,1 mil. Sk. Na Interreg A Maďarsko-SR-Ukrajina 42,6 mil. Sk. Na Interreg CADSES 27,9 mil. Sk. Na Kohézny fond – Životné prostredie (voda, odpady) 84,0 mil. Sk. Na rozvoj vidiek (záručná sekcia EAGGF) 4,014 mld. Sk. (z toho najmä na znevýhodnené oblasti 2,685 mld. Sk. ale aj agroenvironmentálne programy) 417,5 mil. Sk. Z toho MŽP spravuje zdroje z EÚ vo výške 567,450 mil. Sk. Medzirezortné programy (vybrané informácie) Národný program rozvoja vedy a techniky Úlohy podporené APVT (MŠ) 201 mil. Sk. Štátne programy SAV 96 mil. Sk. Program spolu 1,045 mld. Sk. Výdavky ŠR na vedu a techniku (spolu) 3,985 mld. Sk., t.j. cca 1,3% výdavkov ŠR. Z toho v kapitole MŽP 56,8 mil. Sk. Individuálne kapitálové výdavky (vybrané informácie) MP VN Slatinka (kapitálové výdavky) 12,5 mil. Sk Úrad pre normalizáciu… Výstavba Cyklotrónového centra SR 32,8 mil. Sk MŠ ŠD Drotárska cesta v Bratislave 40,0 mil. Sk MK (pamiatky) Rekonštrukcia Reduty, Univ. knižnice, SNG, SNM a Hradu Červený Kameň, spolu cca 125 mil. Sk., Výdavky kapitoly Štátny dlh Spolu vnútorný dlh 23, 002 mld. Sk. Spolu zahraničný dlh 7, 266 mld. Sk. Vnútorný a zahraničný dlh celkom 30, 268 mld. Sk. Program PHARE (predpokladaný prísun z EÚ) MŽP – 100,6 mil. Sk. na 6 aktivít (spolufinancovanie 11,5 mil. Sk.).. ISPA MŽP – 997,3 mil. Sk. + spolufinancovanie + vládny úver + financovanie zo zdrojov konečného prijímateľa pomoci. Celkovo sa uvažuje o 23 projektoch vo výške 13,4 mld. Sk. Štátny dlh a štátne záruky Teoretický limit na prevzatie štátnych záruk v r. 2004 predstavuje 4,8 mld. Sk. V skutočnosti sa predpokladá poskytnúť štátne záruky len v objeme do 1 mld. Sk na projekty spojené s čerpaním fondov EÚ, pri ktorých sa predpokladá návratnosť. V roku 2004 sa má splatiť 10,3 mld. Sk splatných úverov so štátnymi zárukami. Najväčšie riziká sa spájajú s úvermi za Železnice SR. Potreby štátneho dlhu predstavujú spolu astronomické číslo 146 mld. Sk, z čoho 2,338 mld. Sk sa má uhradiť zo ŠR a zvyšok emisiami štátnych cenných papierov. Účelové prostriedky rozpočtových kapitol (vybrané informácie zaujímavé z hľadiska ŽP a TUR) MŽP - výdavky ŠR na spolufinancovanie predvstupových programov EÚ 117,620 mil. Sk - náhrady majetkovej ujmy v CHÚ 100,000 mil. Sk. - finančné prostriedky zo zákona o lotériách určené na environmentálne aktivity 11,350 mil. Sk. MPSVR - aktívna politika trhu práce 2,0 mld. Sk. - komplexný program rómskych osád 18,600 mil. Sk. - reforma detských domovov 232,000 mil. Sk. MK - bežný transfer pre cirkvi a náboženské spoločnosti 686,877 mil. Sk MH - investícia v regióne Trnava-Juh (PEUGEOT-Citroen) 1,742511 mld.. Sk - podpora zriaďovania priemyselných parkov 300,000 mil. Sk. MVRR - transfer do Štátneho fondu rozvoja bývania 2,5194 mld. Sk. MDPT - výstavba diaľnic a rýchlostných ciest 8,571460 mld. Sk. - na výkony vo verejnom záujme v železničnej doprave 6,630000 mld. Sk. - na podporu prevádzky kombinovanej dopravy 20,000 mil. Sk. Vo vzťahu k obciam a VÚC - výstavba mosta Košická (Bratislava) 625,048 mil. Sk. - z toho: odstránenie starej ekologickej záťaže 65,714 mil. Sk. Návrh rozpočtu kapitoly Ministerstva životného prostredia SR (MŽP) Príjmy kapitoly: 1,518 706 mld. Sk z toho prostriedky z rozpočtu EÚ 567,450 mil. Sk Výdavky kapitoly: 3,145 036 mld. Sk z toho bežné výdavky 1,809 139 mld. Sk z toho kapitálové výdavky 1,335 897 mld. Sk V návrhu rozpočtu kapitoly nie sú zapracované zmeny, vyplývajúce z presunu kompetencií v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku, ako aj vodného hospodárstva. Sú v ňom zapracované prostriedky z rozpočtu EÚ na finančné zabezpečenie projektov v rámci spoločných programov EÚ a SR: Tak isto obsahuje aj výdavky na novovznikajúcu špecializovanú miestnu štátnu správu v životnom prostredí (ŽP) (aj keď tu úplne chýba nárok na akékoľvek kapitálová výdavky nových úradov - pozn. aut.). Najväčší odhadovaný zdroj príjmov predstavujú poplatky za znečisťovanie ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme (819 mil. Sk). Po odrátaní príspevku z fondov EÚ a výdavkov na zriadenie a činnosť úradov ŽP v sume 286 mil. Sk, dochádza k zníženiu výdavkov oproti roku 2003 o 345,8 mil. Sk Naviac, MŽP má v rozpočte účelovo viazané výdavky na spolufinancovanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v sume 117,620 mil. Sk, ktoré sú taktiež vyčlenené zo zdrojov, v súčasnosti poskytovaných najmä obciam a mestám, a neboli pridelené nad rámec rozpočtu na r. 2004. Vyššie uvedené malo za následok o.i. zníženie výdavkov na program realizácie environmentálnych investícií o 300 mil. Sk (oproti východiskám rozpočtu)! a znížilo výdavky na spolufinancovanie štrukturálnych fondov o 85,050 mil. Sk (oproti pôvodnému návrhu)! Naopak, k výraznému medziročnému nárastu dochádza (len) v oblasti kompenzácie majetkovej ujmy v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny (nárast z 10 mil. Sk na 100 mil. Sk). Aj keď z pôvodnej oprávnene požadovanej čiastky 400 mil. Sk je to stále iba jedna štvrtina. Mimoriadna reštriktívnosť rozpočtu sa týka vari najcitlivejšej sféry: realizácie environmentálnych opatrení a riešenia starých environmentálnych dlhov, kde v r. 2003 má rezort k dispozícii 1,143 mld. Sk a v r. 2004 to má byť iba 540,738 mil. Sk., čo je pokles o 52,8%!!! Podobne reštriktívna situácia je i v rozpočte výdavkov na vodné hospodárstvo, t.č. rozpočtované v kapitole MP SR, kde pôvodná čiastka kapitálových výdavkov, rozpočtovaná v sume 820 mil. Sk bola postupne znížená na 372 mil. Sk. Všetko zlé je však na niečo dobré. V tomto prípade je to skutočnosť, že druhá najviac redukovaná položka sú vodohospodárske stavby (z 338,3 mil. Sk v r. 2003 na 140,3 mil. Sk v r. 2004), ktoré v nedávnej minulosti priniesli životnému prostrediu i celej spoločnosti viac škody ako osohu (o tom, že vodohospodárska loby má tuhý život, svedčí aj skutočnosť, že v rozpočte sa napriek všetkým úsporným opatreniam naďalej rozpočtujú investície napr. na výstavbu dodnes neschválenej Vodárenskej nádrže Slatinka). Napriek tomu, že rezort na rok 2004 zdôvodnil potrebu zvýšenia počtu zamestnancov z titulu plnenia integračných úloh o 47, v skutočnosti má dôjsť k poklesu počtu pracovníkov ústredného orgánu o 20. Väčší objem výdavkov je rozpočtovaný v súvislosti so zabezpečovaním úloh, vyplývajúcich zo vstupu Slovenska do EÚ (zahraničné pracovné cesty a pod.). Zaujímavé je, že formou dotácií na rozvoj ŽP v rámci programov sa rozpočtuje 20 mil. Sk pre právnické a fyzické podnikateľské subjekty. (pre porovnanie: na podporu aktivít MVO je plánovaný opäť len tradičný symbolický 1 mil. Sk. Prostriedky z EÚ budú smerovať najmä na zlepšenie situácie v oblasti vôd, ovzdušia a odpadov. Výdavky MŽP z hľadiska programovej štruktúry sú rozdelené do 7 podprogramov. Program 075 – Starostlivosť o životné prostredie pozostáva zo 7 podprogramov (ochrana a racionálne využívanie vôd, ochrana ovzdušia, odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory, geologický výskum a prieskum, ochrana prírody a krajiny, územný rozvoj a tvorba krajiny a staré environmentálne záťaže) Z toho ďaleko najväčšie prostriedky majú smerovať do ochrany a racionálneho využívania vôd. Program 076 – Tvorba a implementácia politík pozostáva z 5 podprogramov (koncipovanie a riadenie environmentálnej politiky, koordinácia programov, inšpekčná činnosť, technická pomoc, posilnenie inštitucionálnych kapacít, integrovaná starostlivosť o životné prostredie, úrady životného prostredia). Najvyššie prostriedky majú smerovať do prvého a posledného z uvedených podprogramov. Okrem toho je MŽP účastníkom 2 medzirezortných programov. Nad rámec rozpočtu kapitoly má MŽP rozpočtované v kapitole Všeobecná pokladničná správa (VSP) na predvstupové nástroje – Programy PHARE a ISPA: prostriedky na spolufinancovanie v sume 446,286 mil. Sk (z toho viac ako 95% na program ISPA). Z hľadiska ŽP je zaujímavý aj Kohézny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja. Okrem toho ďalším zdrojom majú byť nedočerpané prostriedky z predchádzajúcich rokov. Programovo alokované výdavky v kapitole VPS určené na starostlivosť o životné prostredie majú v rozhodujúcej miere smerovať do ochrany a racionálneho využívania vôd. Mimorozpočtové prostriedky ES/EÚ na predvstupové fondy sa očakávajú v čiastke 1 097 918 tis. Sk. V závere návrhu rozpočtovej kapitoly MŽP, ktorý vypracoval rezort ministra László Miklós, sa konštatuje, že vládny návrh rozpočtu výdavkov kapitoly MŽP na r. 2004 nezabezpečuje potreby v oblasti podpory environmentálnych investícií, kapitálové výdavky na novozriaďovanú štátnu správu, ako aj riziká v oblasti vodného hospodárstva. Za riziko sa považujú aj nadhodnotené rozpočtované príjmy vo sfére vodného hospodárstva, ktoré sú vyššie o 150 mil. Sk, než je reálne možné dosiahnuť. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že v kapitole MŽP sa po prvýkrát objavuje aj položka Oficiálna rozvojová pomoc, a to vo výške 4,1 mil. Sk. Finančné prostriedky vyplývajúce zo zákona o lotériách a iných podobných hrách vo výške 11, 350 mil. Sk sú účelovo viazané na environmentálne aktivity. V Registri investícií sú plánované investície rozpísané relatívne konkrétne. Dozvieme sa z neho napr. to, že rezort sa chystá nakúpiť osobné automobily v cene 13 mil. Sk, na rozšírenie klimatizácie v administratívnej budove MŽP v Bratislave sa požadujú 4 mil. Sk a na kopírovací stroj 1,4 mil. Sk. O tom, či sú tieto požiadavky adekvátne, alebo neadekvátne sa v krajine, kde na jednej na nič nie sú prostriedky a zároveň sa nimi stále ešte plytvá, dá diskutovať. Ak si však uvedomíme, aký fatálny nedostatok zdrojov je v rezorte napríklad na výkon praktickej ochrany prírody, alebo to, že na podporu projektov MVO ide púhy 1 mil. Sk., potom sa vyššie uvedené, ale aj ďalšie investičné požiadavky, vrátane 25 miliónov na dostavbu areálu Dobšinskej ľadovej jaskyne, javia ako prehnané. V časti vládneho Návrhu štátneho rozpočtu na str. 46 dolu sa o.i. konštatuje: “V návrhu rozpočtu celkových výdavkov pre ŽP sú výdavky v porovnaní s r. 2003 vyššie o 240,6 mil. Sk. V týchto celkových zdrojoch sú premietnuté zdroje zabezpečené v kapitole MŽP, v kapitole VPS a z prostriedkov EÚ”. To úplne protirečí kritickému tónu predkladateľov kapitoly MŽP z radov samotného rezortu. Kto má pravdu? Pravda je v tomto prípade niekde v strede. Rezort z domácich zdrojov získa na výkon doterajších kompetencií skutočne podstatne menej ako vlani, silne podvyživená bude novovznikajúca miestna štátna správa pre ŽP, či správy národných parkov a chránených krajinných oblastí. Opäť len symbolická bude podpora projektov mimovládnych organizácií. . Ale na druhej strane, konkrétne programy v oblasti ŽP získajú viac zdrojov z EÚ. Inými slovami, ministerstvo na tom bude biednejšie ako vlani, ale starostlivosť o životné prostredie by utrpieť nemala: ak však budeme schopní pripraviť dobré projekty. Rozpočtová kapitola MŽP – literárne spracovanie Nedávno sa po dlhšom čase zviditeľnil minister životného prostredia László Miklós, keď vo vláde hlasoval proti vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte. U tohto ministra sme na podobné gestá nie zvyknutí, a tak ma zaujímalo, či mu návrh budúcoročného rozpočtu pre jeho rezort dáva na takýto razantný postoj skutočne vecný dôvod. Základné fakty hovoria, že Príjmy kapitoly rezortu životného prostredia majú predstavovať zaokrúhlene 1,519 mld. Sk, z čoho prostriedky z rozpočtu EÚ bezmála 40%, konkrétne 567,450 mil. Sk Celkové výdavky kapitoly sú rozpočtované na 3,145 mld. Sk z toho bežné výdavky predstavujú cca 60% a kapitálové zvyšných 40%. V návrhu rozpočtu kapitoly nie sú zapracované zmeny, vyplývajúce z presunu kompetencií v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku, ako aj vodného hospodárstva. Sú v ňom zapracované prostriedky z rozpočtu EÚ na finančné zabezpečenie projektov v rámci spoločných programov EÚ a SR: Tak isto obsahuje aj výdavky na novovznikajúcu špecializovanú miestnu štátnu správu v životnom prostredí (ŽP) (aj keď tu úplne chýba nárok na akékoľvek kapitálová výdavky nových úradov - pozn. aut.). Najväčší odhadovaný zdroj príjmov predstavujú poplatky za znečisťovanie ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme (819 mil. Sk). Samotné absolútne čísla a konštatácie metodického charakteru nám však veľmi nepomôžu urobiť si predstavu o tom, či na sanáciu nášho životného prostredia pôjde v budúcom roku peňazí dosť, alebo dosť málo. To sa dozvieme až z porovnaní, či už s týmto rokom, s porovnateľným zahraničím, alebo s reálnymi potrebami. Z porovnania s rokom 2003 vyplýva, že po odrátaní príspevku z fondov EÚ a výdavkov na zriadenie a činnosť úradov ŽP v sume 286 mil. Sk, dochádza k zníženiu výdavkov pre rezort oproti tomuto roku o 345,8 mil. Sk Naviac, Ministerstvo má v rozpočte účelovo viazané výdavky na spolufinancovanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v sume bezmála 118 mil. Sk, ktoré sú taktiež vyčlenené zo zdrojov, v súčasnosti poskytovaných ministerstvom najmä obciam a mestám, a neboli pridelené nad rámec rozpočtu na r. 2004. Vyššie uvedené malo okrem iného za následok zníženie výdavkov na program realizácie environmentálnych investícií o 300 mil. Sk (oproti východiskám rozpočtu)! a znížilo výdavky na spolufinancovanie štrukturálnych fondov o 85,050 mil. Sk (oproti pôvodnému návrhu)! Naopak, k výraznému medziročnému nárastu dochádza (len) v oblasti kompenzácie majetkovej ujmy v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny (nárast z 10 mil. Sk na 100 mil. Sk). Aj keď z pôvodnej, oprávnene požadovanej čiastky 400 mil. Sk, je to stále iba jedna štvrtina. Mimoriadne veľké rozpočtové škrty sa týkajú vari najcitlivejšej sféry: realizácie environmentálnych opatrení a riešenia starých environmentálnych dlhov, kde v r. 2003 mal rezort k dispozícii 1,143 mld. Sk a v r. 2004 to má byť iba 540,738 mil. Sk., čo je pokles o 52,8%!!! Napriek tomu, že rezort na rok 2004 zdôvodnil potrebu zvýšenia počtu zamestnancov z titulu plnenia integračných úloh o 47, v skutočnosti má dôjsť k poklesu počtu pracovníkov ústredného orgánu o 20. Nad rámec rozpočtu kapitoly má MŽP rozpočtované v kapitole Všeobecná pokladničná správa (VSP) na predvstupové nástroje – Programy PHARE a ISPA: prostriedky na spolufinancovanie v sume 446,286 mil. Sk (z toho viac ako 95% na program ISPA). Z hľadiska ŽP je zaujímavý aj Kohézny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja. Programovo alokované výdavky v kapitole Všeobecná pokladničná správa, určené na starostlivosť o životné prostredie, majú v rozhodujúcej miere smerovať do ochrany a racionálneho využívania vôd. Prostriedky z EÚ budú určené najmä na zlepšenie situácie v oblasti vôd, ovzdušia a odpadov. Mimorozpočtové prostriedky EÚ na predvstupové fondy sa očakávajú v čiastke 1, 098 mld. Sk. V závere návrhu rozpočtovej kapitoly MŽP, ktorý vypracoval rezort ministra László Miklósa, sa konštatuje, že vládny návrh rozpočtu výdavkov kapitoly ministerstva na r. 2004 nezabezpečuje potreby v oblasti podpory environmentálnych investícií, kapitálové výdavky na novozriaďovanú štátnu správu a zakladá riziká v oblasti vodného hospodárstva. Za riziko sa považujú aj nadhodnotené rozpočtované príjmy vo sfére vodného hospodárstva, ktoré sú vyššie o 150 mil. Sk, než je reálne možné dosiahnuť. V Registri investícií sú rozpísané konkrétne plánované investície. Dozvieme sa z neho napr. to, že rezort sa chystá nakúpiť osobné automobily v cene 13 mil. Sk, na rozšírenie klimatizácie v administratívnej budove MŽP v Bratislave sa požadujú 4 mil. Sk a na kopírovací stroj 1,4 mil. Sk. To, či sú tieto požiadavky adekvátne, alebo neadekvátne v krajine, kde na jednej na nič nie sú prostriedky a zároveň sa nimi stále ešte plytvá, je vecou diskusie. Ak si však uvedomíme, aký fatálny nedostatok zdrojov je v rezorte napríklad na výkon praktickej ochrany prírody, alebo to, že na podporu projektov MVO ide púhy 1 mil. Sk., potom sa vyššie uvedené, ale aj ďalšie investičné požiadavky, vrátane 25 miliónov na dostavbu areálu Dobšinskej ľadovej jaskyne, javia ako prehnané. V časti vládneho Návrhu štátneho rozpočtu na str. 46 dolu sa o.i. konštatuje: “V návrhu rozpočtu celkových výdavkov pre ŽP sú výdavky v porovnaní s r. 2003 vyššie o 240,6 mil. Sk”. To úplne protirečí kritickému tónu predkladateľov kapitoly MŽP z radov samotného rezortu. Kto má pravdu? Tá je aj v tomto prípade opäť niekde v strede. Rezort z domácich zdrojov získa na výkon doterajších kompetencií skutočne podstatne menej ako vlani, silne podvyživená bude novovznikajúca miestna štátna správa pre ŽP, či správy národných parkov a chránených krajinných oblastí. Opäť len symbolická bude podpora projektov mimovládnych organizácií. . Ale na druhej strane, konkrétne programy v oblasti ŽP môžu získať viac zdrojov z EÚ. Inými slovami, ministerstvo na tom bude biednejšie ako vlani, ale starostlivosť o životné prostredie by utrpieť nemala: ak však budeme schopní pripraviť dobré projekty. Iná vec je tá, že napríklad v susednej Českej republike bude rezort životného prostredia hospodáriť s niekoľnonásobne vyšším rozpočtom. Ale najväčší problém je v tom, že na životné prostredie je vyčlenených len niečo viac ako 1 percento výdavkov štátneho rozpočtu, čo je neúmerne málo. Ale najhoršie vyznieva porovnanie plánovaných investícií s reálnymi potrebami. Len v oblasti infraštruktúry pre ochranu a racionálne využívanie vôd, by Slovensko na splnenie podmienok prechodného obdobia – teda do r. 2015 – potrebovalo investovať ročne bezmála desaťnásobok. Ak minister Miklós preto hlasoval proti, potom mu možno dať len zapravdu. Mohlo to však celé dopadnúť lepšie, keby bol trval na splnení zákonnej povinnosti, posúdiť vplyv navrhovaného zákona o štátnom rozpočte na životné prostredie. Mikuláš Huba, predseda STUŽ/SR