Rio plus 10, Johannesburg, Višegrád a my Pražská iniciatíva desať rokov po Riu a v predvečer Johannesburgu Download (zazipovany subor vo Worde) : zip Začiatkom apríla 2002 sa v Prahe uskutočnila konferencia, aká sa v našich krajinách nekoná každý deň. Nezvyčajný bol už jej názov, ktorý sa výstižne končil otáznikom: Rio + 10 (Višegrádska Agenda 21): Od centrálne plánovanej ekonomiky k trvalo udržateľnej spoločnosti ? Konferencia bola súčasťou projektu zameraného na hodnotenie pokroku v smerovaní k trvalej udržateľnosti vo Višegrádskom regióne v priebehu desiatich rokov, ktoré uplynuli od Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) v Rio de Janeiro. (Závery z Ria sú záväzné aj pre krajiny V4 – pozn. aut.). Zároveň bola súčasťou prípravného procesu pred Svetovým summitom o trvalo udržateľnom rozvoji 2002 v Johannesburgu. Konferenciu organizovali štyri mimovládne organizácie think-tankového typu: Ústav pre ekopolitiku v Prahe, Inštitút trvalo udržateľného rozvoja vo Varšave, Ústav pre environmentálnu politiku v Budapešti a Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v Bratislave. Akcia sa uskutočnila vďaka finančnej podpore Medzinárodného višegrádskeho fondu a záštitu nad ňou prevzal prezident Václav Havel. České Ministerstvo zahraničných vecí poskytlo reprezentačné priestory Černínskeho paláca a na úvod odzneli úvahy Václava Havla, Tomáša Halíka, Ivana Klímu, Urbana Rusnáka, Ivana Wilhelma, Ivana Gabala, zástupcov diplomatických misií pôsobiacich v Prahe a ďalšie. Aj keď v centre pozornosti bol Višegrádsky región, mnohé úvahy, konštatovania i záverečné odporúčania majú všeobecnejšiu platnosť a podľa môjho názoru sú veľmi solídnym dôkazom toho, že mimovládny sektor vo Višegrádskom regióne neignoruje globálne problémy ani Svetový summit v Johannesburgu. Účastníci konferencie v záverečnom dokumente nazvanom Pražská iniciatíva smerom k Svetovému summitu o trvalo udržateľnom rozvoji okrem iného konštatujú, že sú znepokojení laxným prístupom medzinárodného spoločenstva k implementácii princípov trvalej udržateľnosti, sú presvedčení, že zmena ľudských hodnôt a postojov, zvýšené občianske povedomie, ako aj kvalitnejšia výchova a vzdelávanie sú hlavnými hybnými silami zmeny nášho správania. Zároveň si uvedomujú nevyhnutnosť zmeny nášho životného štýlu, menovite vzorcov výroby a spotreby. Sú si vedomí toho, že ľudské blaho je koncept ďaleko presahujúci rámce samotnej materiálnej spotreby. Sú presvedčení, že na dosiahnutie trvalej udržateľnosti je nevyhnutný medzirezortný, interdisciplinárny prístup. Pripomínajú právo každej ľudskej bytosti, vrátane dosiaľ nenarodených, na zdravé životné prostredie. Uvedomujú si, že ochrana a posilnenie planetárnych život podporujúcich systémov je najdôležitejšou úlohou ľudstva a rozhodujúcim predpokladom súčasného i budúceho rozvoja. Vyjadrujú obavy z toho, že spotreba prírodných zdrojov v našich krajinách presahuje udržateľné medze. Uvedomujú si, že trvalá udržateľnosť, najmä globálna sociálna rovnoprávnosť ako aj udržateľná výroba a spotreba, sú kľúčovými faktormi vo vzťahoch medzi Severom a Juhom. Pripomínajú, že proces globalizácie a jeho výsledky predstavujú výzvu, ktorá si vyžaduje koordinovanú reakciu. Účastníci pražskej konferencie tiež navrhujú na globálnej úrovni zaviesť mechanizmy vymáhateľnosti do medzinárodného environmentálneho práva a vytvoriť medzinárodný environmentálny tribunál, ktorý by sa zaoberal porušovaním environmentálneho práva a kompenzáciami škôd na životnom prostredí. Odporúčajú zaviazať nadnárodné spoločnosti riadiť sa pravidlami transparentnosti vo sfére životného prostredia, sociálnych záležitostí, kultúry i samotnej ekonomiky. Apelujú na krajiny s najväčším dopadom na globálne životné prostredie, aby prevzali osobitnú zodpovednosť za planétu Zem. Žiadajú uplatniť opatrenia na stabilizáciu svetovej ekonomiky, ako aj integrovaný manažment zdrojov na predchádzanie vysúšaniu krajiny, obnovu hydrologického cyklu na kontinentoch a prevenciu pred nevhodným využívaním poľnohospodárskej pôdy ako základne pre produkciu potravín. Na úrovni vlastného regiónu účastníci pražskej konferencie o.i. žiadajú posilniť pozíciu trvalo udržateľného rozvoja v rámci višegrádskej politickej agendy, zachovať viaceré pozitívne hodnoty, návyky a zručnosti, ktoré sa v regióne dosiaľ vyskytujú, zahrnúť externé náklady do cien výrobkov. Podporiť presun 10% daňovej záťaže z práce na prírodné zdroje v priebehu nasledujúcich 10 rokov. Zamerať sa na zvýšenie účinnosti využívania prírodných zdrojov, eliminovať dotácie poškodzujúce životné prostredie, používať indikátory na meranie a hodnotenie vývoja, podporiť medzinárodnú a cezhraničnú spoluprácu v regióne, zlepšiť využívanie miestneho potenciálu a tým znížiť závislosť na vonkajších zdrojoch, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe energie i účinnosť regionálneho plánovania ako nástroja na elimináciu rastúcich regionálnych disparít a tvorbu nových pracovných príležitostí. Apelujú tiež na cirkvi a ďalšie morálne autority, aby prispeli k tvorbe hodnotového systému zlučiteľného s princípmi trvalej udržateľnosti. Pozitívnu úlohu mimovládneho sektoru v tomto procese vyzdvihol aj Václav Havel, ktorý v posolstve adresovanom účastníkom pražskej konferencie o.i povedal: “Je prínosné, že túto konferenciu organizuje mimovládny sektor, zastúpený poprednými odborníkmi, zástupcami samosprávy a ďalšími zložkami občianskej spoločnosti. Dozrel čas na to, aby sa ďaleko viac ako dosiaľ spájali sily všetkých, ktorí cítia zodpovednosť za budúcnosť ľudského rodu na tejto planéte. Na dosiahnutie žiaducej zmeny v správaní sa ľudskej spoločnosti je účasť mimovládneho sektoru dôležitým, povedal by som, že dokonca kľúčovým prvkom. Nielen, že dopĺňa štátne, nadštátne a medzivládne štruktúry, ale môže pôsobiť ako hýbateľ týchto zmien.” Všetky príspevky z konferencie vyšli v anglickom jazyku a v plnom znení v podobe reprezentačného zborníka i na CD-ROMe. Závery pražskej konferencie prezentovali organizátori na brífingu priamo v Černínskom paláci a V. Třebický s M. Hubom aj na tlačovej konferencii počas summitu v Johannesburgu. Aj vďaka vyššie spomenutým aktivitám, nebol náš región na Svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji vnímaný ako biele miesto či čierna diera na mape sveta, ako tomu bolo pred desiatimi rokmi na Summite Zeme v Rio de Janeiro. Svetový summit o trvalo udržateľnom rozvoji a Višegrádsky región Na prelome augusta a septembra 2002 sa v juhoafrickom Johannesburgu, konkrétne v jeho luxusnej štvrti Sandton, uskutočnil prvý Svetový summit o trvalo udržateľnom rozvoji. Sprevádzali ho stovky sprievodných podujatí vo veľtržno-oddychovom komplexe NASREC (hlavné stredisko aktivít mimovládnych organizácií), modernom výstavnom areáli Waterdome (výstavy, tlačové besedy), v parku so štylizovanou africkou dedinou Ubuntu village (expozície, konferencie, vedecké fórum, umelecké produkcie) a na mnohých iných miestach. Ambíciou summitu bolo voľne nadviazať na Summit Zeme, ktorý sa konal pred 10 rokmi v Rio de Janeiro. Navyše, príprava tohtoročného summitu bola nerozlučne spätá s hodnotiacim procesom Rio + 10. Aj preto sa obe podujatia nedajú od seba oddeliť a skôr sa žiada porovnávať ich. A hneď na úvod takéhoto porovnania treba povedať, že napriek viacerým superlatívom, ktorými sa vyznačoval johannesburský summit (viac zúčastnených krajín i akreditovaných účastníkov ako v Riu, bezprecedentná účasť predstaviteľov mimovládnych organizácií ale i veľkého biznisu, dobré organizačné zabezpečenie a pod.), predsa historickým významom za Summitom Zeme citeľne zaostal. Dôvodov je viacero: Rio bolo predsa len prvé svetové podujatie takéhoto komplexného zamerania a prijalo sa tam päť významných dokumentov. Účastníci summitu v Johannesburgu síce tiež schválili dokumenty ako Politická deklarácia, Plán implementácie či Partnerstvá, ale žiadny z nich nemožno považovať za počin prelomového významu. Zdá sa, že iniciátori a organizátori svetového summitu ani nemali ambície ísť príliš nad rámec toho, čo sa dosiahlo v Riu, akoby im stačilo, ak sa závery z Ria a potreba smerovania k trvalo udržateľnej budúcnosti nespochybnia. To sa viac-menej podarilo a aj preto sa Johannesburg nepovažuje za fiasko. Už dávno pred konaním summitu bolo verejným tajomstvom, že niektoré nesplnené záväzky z Ria vyvolali dva fenomény: krízu dôvery (najmä medzi bohatým Severom planéty a chudobným Juhom, trpiacim prehlbujúcimi sa rozdielmi a sklamaným nedodržaním záväzkov, ohľadom rozvojovej pomoci) ako aj krízu implementácie, vyvolanú celkovo nedostatočným dodržiavaním a uplatňovaním odporúčaní z Ria. Na zmiernenie vyššie uvedeného deficitu sa zamerala príprava Plánu implementácie i medzisektorových a medzinárodných partnerstiev v oblasti konkrétnych projektov. Inými slovami, hlavným motívom ich prípravy bolo skonkretizovať pekné, lež nie príliš záväzné slová z Ria. Aj keď nie všetci boli závermi Summitu Zeme v Riu nadšení, predsa len Summit Zeme spred 10 rokov predstavoval nový impulz, prišiel s tézou, že životné prostredie a rozvoj sú dve strany tej istej mince, etabloval dovtedy takmer neznámu koncepciu trvalo udržateľného rozvoja a zaradil ju medzi kľúčové body agendy svetového spoločenstva, upútal pozornosť svetovej verejnosti na environmentálne a ďalšie relevantné problémy a dal dovtedy bezprecedentný priestor neformálnym, alternatívnym hlasom zdola. Navyše, možno aj vďaka atraktívnemu miestu konania, pritiahol mnohé kľúčové morálne, umelecké a vedecké autority vtedajšieho sveta. Napriek ľahšiemu prístupu i celkovo lepším podmienkam na prácu, hlas mimovládneho sektora nerezonoval na podujatí v Johannesburgu tak výrazne, ako v Riu. Aj svetoznámych osobnosti prišlo do Johannesburgu, veľkomesta s povesťou najnebezpečnejšieho na svete, poskromne. Svoju účasť odriekala jedna hviezda za druhou, priamo úmerne správam o očakávanom neúspechu summitu. Aj keď také Kapské mesto by bolo atraktívnejšie, voľba Johannesburgu bola pre summit takéhoto zamerania predsa len adekvátnejšia. Veď nájsť tak blízko seba také luxusné obchodno-kongresové centrum ako je Sandton a tak biedne slumy, ako sú v tri kilometre od neho vzdialenej Alexandrii, nie je ani na južnej pologuli také samozrejmé. Johannesburg stelesňuje okrem čierno-bieleho protirečenia aj celý rad ďalších antagonizmov súčasného sveta, či už sociálneho, ekonomického, alebo environmentálneho charakteru. Ak by sme boli tak trochu fatalisti či historickí deterministi, mohli by sme povedať, že Rio sa konalo za podstatne “šťastnejšej konštelácie hviezd” než Johannesburg. Začiatok 90. rokov sa niesol v znamení konca studenej vojny, čo aspoň v časti sveta vyvolávalo eufóriu podobnú koncu vojny skutočnej. Vznikla nádej, že veľmoci sa dokážu dohodnúť na všeobecne prijateľných riešeniach a pritom ešte aj rešpektovať právo malých národov na sebaurčenie. Zdalo sa, že éra industrializmu je aspoň na severnej pologuli prekonaná a ozelenenie sveta je len otázkou (krátkeho) času. Veď práve vtedy vrcholila prvá vlna environmentálnej revolúcie, ktorá sa začala koncom 60. rokov na Západe a ktorá koncom 80. rokov získala novú krv a impulzy z Východu. V Riu bolo cítiť ešte dosť optimizmu, spontánnosti a nadšenia. Johannesburg sa naopak konal pod dojmom rastúcich obáv zo svetového terorizmu a vojny proti nemu, násilia v susednom Zimbabwe, ktoré hrozí prerásť cez hranice i konfliktu medzi protagonistami a odporcami globalizácie. Ale aj v tieni súčasnej americkej administratívy, ktorá bola v Johannesburgu takpovediac “proti všetkému” a “proti všetkým”, aby sa vzápätí dokázala dohodnúť s krajinami G77 na bojkotovaní akýchkoľvek obmedzení priemyselného využívania prírodných zdrojov či produkcie emisií. Hodnotenie podujatia bude rôzne a neraz i protichodné. Spokojný s jeho výsledkami bude málokto. Ale ani sklamanie nie je to správne slovo. Podstatne lepší výsledok sa v informovaných kruhoch totiž ani neočakával. Prvý Svetový summit o trvalo udržateľnom rozvoji sa skončil, každodenná práca na praktickom uskutočňovaní koncepcie trvalej udržateľnosti je však stále iba na začiatku. Bude to nielen o jednotlivých problémoch, ale najmä o vzťahoch medzi nimi. Desať dní v Johannesburgu nemohlo nechať nikoho na pochybách, že je to úloha ešte náročnejšia, než sme si mysleli pred summitom. Ale robiť si ilúzie, že to pôjde ľahko, by bolo oveľa horšie, ako priznať si tvrdú realitu. Akú úlohu zohrával v Johannesburgu Višegrádsky región, resp. jeho jednotlivé členské štáty, či lepšie povedané, ich reprezentanti? Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že štandardnú, či inak povedané, primeranú svojej veľkosti a významu v globálnom kontexte. Okrem toho, že vystupovali spoločne v rôznych oficiálnych zoskupeniach a v podstate podporovali spoločné stanoviská, či postoje lídrov týchto skupín, boli tiež významnou súčasťou “polooficiálnej” tzv. Centrálnej skupiny, ktorú v Johannesburgu vytvorilo 10 krajín, uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej únii, vrátane všetkých krajín regiónu V4. Oficiálnym cieľom tejto ad hoc skupiny bola podpora stanovísk EÚ, neoficiálnym zviditeľnením sa a zlepšením “predvstupového imidžu” týchto krajín. Aj keď praktický dosah pôsobenia Centrálnej skupiny nebol (a ani nemohol byť) veľký, pokrok je možné vidieť už v tom, že sa tieto krajiny dokázali združiť, koordinovať, prijímať a tlmočiť spoločné stanoviská. Nič z toho sa v Riu, napriek intenzívnemu úsiliu takých osobností ako Josef Vavroušek či Bedřich Moldan, nášmu regiónu nepodarilo. Ak by sme mali hodnotiť vystupovanie a prínos jednotlivých višegrádskych krajín, každá mala svoje plusy a mínusy. Najviac skúseností s medzinárodnou diplomaciou v tejto oblasti má Česká republika. Jej delegácia disponovala takými osobnosťami, ako je profesor Bedřich Moldan, jedna z kľúčových postáv Summitu Zeme v Riu a neskorší prezident Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj (CSD), či Dr. Jan Kára, jeden z viceprezidentov prípravného procesu, predchádzajúceho Johannesburgu, zodpovedný za prípravu zoznamu partnerstiev, ako neformálneho “koša” dokumentov zo Svetového summitu. V rámci hodnotiaceho procesu Rio + 10 sa z nášho regiónu pravdepodobne najviac angažovali Maďari. Poľsko a Slovensko mali zasa najskôr vytvorené resp. prijaté príslušné štruktúry i dokumenty na národnej úrovni (v SR to bola Rada vlády pre trvalo udržateľný rozvoj a Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR). Na druhej strane Slovensko malo vládnu delegáciu s vedením na hierarchicky najnižšej možnej úrovni. Na rozdiel od väčšiny iných krajín, kde na čele delegácií boli prezidenti, kancelári, predsedovia alebo aspoň podpredsedovia vlád, slovenskú delegáciu viedol “len” minister životného prostredia. Slovensko však nevyužilo ani možnosť zapojiť do prípravy summitu relevantný orgán: Radu vlády pre TUR, či spropagovať pomerne kvalitnú Národnú stratégiu TUR, ktorú malo prijatú vládou a parlamentom ako prvá z krajín V4. Toľko k stručnému hodnoteniu vládnych delegácií. Na summite a sprievodných podujatiach sa však zúčastnilo aj niekoľko desiatok mimovládnych aktivistov a expertov z regiónu V4. Zo Slovenska najväčšiu pozornosť na seba pútala košická MVO Ľudia a voda, ktorá mala v hale Waterdome dokonca minipavilón a jej predseda, Michal Kravčík, patril nepochybne k najzamestnanejším ľuďom z nášho regiónu. Ďalší prínos znamenalo pôsobenie aktivistov z regiónu V4 v rámci medzinárodných organizácií, ktoré v Johannesburgu zastupovali. Či to už bol Emil Bédi z Medzinárodnej siete pre trvalo udržateľnú energetiku alebo Mikuláš Huba a Viktor Třebický z ANPEDu. Veľa pre propagáciu aktivít v našom regióne urobilo Regionálne centrum pre strednú a východnú Európu so sídlom v Szentendre a s kanceláriami vo všetkých krajinách V4. A napokon je to pôsobenie ľudí z nášho regiónu v štruktúrach OSN, kde okrem už spomínaného Jana Káru možno spomenúť Brigitu Schmögnerovú, reprezentujúcu UN ECE. V rámci prípravného procesu možno tiež uviesť bratislavskú kanceláriu UNDP, ktorá bola koordinátorom regionálnej hodnotiaco-prípravnej konferencie krajín strednej a východnej Európy v r. 2001 v Bukurešti (z jej hlavných organizátorov a moderátorov možno spomenúť Rastislava Vrbenského). Čo ďalej? Regiónu sa týkajú v prvom rade tie závery summitu, ktoré sú adresované aj ostatným krajinám a regiónom sveta: implementácia základných dokumentov z Johannesburgu, teda Politickej deklarácie a Plánu implementácie, resp. Implementačného plánu. Čo sa týka Implementačného plánu, za osobitnú pozornosť stoja, z pohľadu regiónu V4, tieto ustanovenia: Na dosiahnutie TUR je absolútne nevyhnutné od základu zmeniť spôsob, akým spoločnosť vyrába a spotrebúva (13). Je treba podporovať rozvoj desaťročného programu na podporu regionálnych a národných iniciatív na urýchlenie prechodu k trvalo udržateľnej (TU) spotrebe a výrobe, prijať a uskutočniť politiky a opatrenia na podporu vzorcov TU výroby a spotreby, o.i. aj uplatňovaním zásady “znečisťovateľ platí”, vypracovať programy na zvýšenie povedomia o význame TU výroby a spotreby, zároveň znižovať dopad na životné prostredie a zdravie, ako aj zlepšiť informovanosť spotrebiteľov (14). Zvýšiť investície do čistejšej výroby a eko-efektívnosti, podporovať výmenu osvedčených metód a know-how o takýchto technológiách, šetriacich životné prostredie (15). Integrovať otázku vzorcov výroby a spotreby do rozvojových politík (16). Posilniť environmentálnu a sociálnu zodpovednosť podnikov, podporovať ich dialóg s miestnymi komunitami, podnecovať finančné inštitúcie, aby zaradili TUR do svojich politík (17). Viesť príslušné úrady na všetkých úrovniach, aby pri rozhodovaní zohľadnili aj otázky TUR (18). Vyzvať vlády, aby podporovali rozvoj trvalo udržateľnej energetiky, venovať prvoradú pozornosť alternatívnym, resp. obnoviteľným zdrojom energie, účinnejšiemu využívaniu energie a zavádzaniu čistejších technológií, diverzifikovať a decentralizovať zásobovanie energiami, podporiť intenzívnejší výskum a vývoj v týchto oblastiach, zabrániť škodlivým štátnym dotáciám do nežiaducich foriem energetiky a prijať ekonomické nástroje na podporu TU energetiky, podporovať medzinárodnú a regionálnu spoluprácu na podporu TUR v tejto oblasti, podporovať vytvorenie fóra na dialóg medzi regionálnymi, národnými a medzinárodnými aktérmi (19). Podporovať integrovaný prístup k tvorbe dopravnej politiky na národnej, regionálnej i miestnej úrovni s cieľom podporiť TUR, podporovať investície a partnerskú spoluprácu pri vývoji udržateľných dopravných systémov, vrátane systémov verejnej hromadnej dopravy (20). Predchádzať a minimalizovať tvorbu odpadov a naopak, maximalizovať opätovné využitie, recykláciu a používanie alternatívnych materiálov, šetriacich životné prostredie, aby sa minimalizovali nepriaznivé účinky na životné prostredie a zlepšila sa účinnosť využívania prírodných zdrojov (21). Obnoviť záväzky v súvislosti s riadnym zaobchádzaním s chemickými látkami a nebezpečným odpadom počas celého ich životného cyklu v prospech TUR, životného prostredia, ľudského zdravia, podporovať úsilie o prevenciu medzinárodného ilegálneho obchodu s nebezpečnými chemikáliami a odpadom (22). Aby sa čo najskôr podarilo zvrátiť súčasný trend degradácie prírodných zdrojov, je treba uplatniť stratégie zamerané na ochranu ekosystémov a dosiahnutie komplexného manažmentu pôdy, vody a živých zdrojov, pričom by sa posilnili regionálne, národné i miestne kapacity (23). Zintenzívniť prevenciu znečistenia vodných zdrojov s cieľom znížiť zdravotné riziká a ochrániť ekosystémy, prijať preventívne a ochranné opatrenia na podporu TU využívania vody, do r. 2006 vypracovať plány komplexného manažmentu vodných zdrojov a hospodárneho využívania vody, prejsť na integrovaný prístup k manažmentu povodí, pri spravodlivom a racionálnom využívaní vodných zdrojov klásť dôraz na rovnováhu medzi uspokojovaním základných ľudských potrieb a ochranou či revitalizáciou ekosystémov a ich funkcií, predovšetkým vo zvlášť citlivom prostredí, vypracovať programy na zmiernenie extrémnych javov v súvislosti s vodami, podporiť lepšie monitorovanie a hodnotenie kvality a kvantity vodných zdrojov, zlepšiť manažment vodných zdrojov a vedecké chápanie vodného cyklu. Podporovať efektívnu koordináciu medzi rôznymi medzinárodnými a medzivládnymi orgánmi a postupmi v otázkach vody, vrátane spolupráce v rámci Medzinárodného roku vody, za ktorý bol vyhlásený práve rok 2003 (28). Pre vybudovanie bezpečnejšieho sveta v 21. storočí je nevyhnutný integrovaný a komplexný prístup, ktorý zahŕňa všetky riziká, vrátane prevencie, pripravenosti reagovať a zmierňovania následkov. Znížiť riziko záplav a sucha v ohrozených oblastiach, a to aj podporou mokradí, ochranou a obnovou povodí, zdokonaleným územným plánovaním a pod., podporovať a využívať účasť relevantných mimovládnych organizácií, vedeckej obce a ďalších partnerov v súvislosti s prírodnými katastrofami. Podporovať spoluprácu pri pripravenosti, predchádzaní a zmierňovaní následkov veľkých technologických a iných katastrôf s nepriaznivým účinkom na životné prostredie tak, aby sa posilnila schopnosť postihnutých krajín vyrovnať sa s danými situáciami (35). Čo sa týka globálnej klimatickej zmeny a jej nepriaznivých účinkov je potrebné na všetkých úrovniach prijať opatrenia s cieľom budovať kapacity na realizáciu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (36). Je treba posilniť spoluprácu na medzinárodnej, regionálnej i národnej úrovni pri znižovaní znečistenia ovzdušia, vrátane znečistenia presahujúceho štátne hranice, kyslých dažďov a úbytku ozónu, posilňovať kapacity rozvojových krajín a krajín s tranzitívnou ekonomikou, zamerané na meranie, znižovanie a hodnotenie vplyvov znečisteného ovzdušia, vrátane jeho vplyvov na zdravie (37). Poľnohospodárstvo hrá hlavnú úlohu pri riešení potrieb rastúcej svetovej populácie. O.i. je treba vypracovať a uskutočniť plány obhospodarovania pôdy a využívania vody, založené na udržateľnom využívaní obnoviteľných zdrojov a na komplexnom hodnotení ekonomického a ekologického potenciálu a posilňovať kompetenciu vlád, miestnych orgánov a spoločnosti, sledovať a manažovať množstvo a kvalitu pôdneho fondu a vodných zdrojov, zvrátiť klesajúci trend prostriedkov na podporu TU poľnohospodárstva v sektore verejných financií, zintenzívniť sanáciu devastovaných území a podporovať zachovanie, udržateľné využívanie a manažment tradičných a pôvodných poľnohospodárskych systémov (38). Horské ekosystémy podporujú špecifický spôsob obživy a zahŕňajú významné vodné zdroje, rozličné biologické druhy a jedinečnú flóru a faunu. Mnohé sú obzvlášť krehké a zraniteľné voči nepriaznivým klimatickým zmenám a vyžadujú si špeciálnu ochranu. Je preto treba vypracovať a podporiť programy, politiky a prístupy, ktoré integrujú ekologické, ekonomické a sociálne aspekty TUR horských oblastí a zintenzívniť spoluprácu pri riešení ich problémov. Realizovať programy zamerané na otázky odlesňovania, degradácie pôd, straty biodiverzity, narušovania vodných tokov a ústupu ľadovcov, zaviesť programy na podporu diverzifikácie a tradičného horského hospodárenia, udržateľných spôsobov obživy a malých výrobných systémov, podporovať plnú účasť a zapojenie obyvateľov horských oblastí do rozhodovania a využiť ich pôvodné vedomosti, dedičstvo a hodnoty do podpory TUR, poskytovať finančnú a technickú pomoc pri realizácii TUR horských ekosystémov v rozvojových štátoch a krajinách s tranzitívnou ekonomikou (40). Podporovať udržateľný rozvoj cestovného ruchu, vrátane nekonzumného a nekomerčného cestovného ruchu a ekoturizmu s cieľom zvýšiť prínosy z cestovného ruchu pre obyvateľov hostiteľských krajín, pričom sa zachová kultúrna a ekologická integrita miestnych komunít a podporí sa ochrana ekologicky citlivých oblastí a prírodného dedičstva (41). Biodiverzita hrá kľúčovú úlohu v celom TUR, pri potieraní chudoby a je existenčne nevyhnutná pre zachovanie biosféry, uspokojovanie ľudských potrieb i pre zachovanie kultúrnej integrity miestnych obyvateľov. V dôsledku ľudskej činnosti dochádza v súčasnosti k rýchlemu úbytku druhovej rozmanitosti a tento trend je možné zastaviť, iba ak miestni obyvatelia budú mať prínos zo zachovania a udržateľného využívania biodiverzity, hlavne v krajinách pôvodu genetických zdrojov, v zmysle čl. 15 Dohovoru o biodiverzite. Bude si to vyžadovať začleniť ciele Dohovoru do globálnych, regionálnych a národných sektorálnych a multisektorálnych programov a politík. Podporovať široké uplatnenie a ďalší rozvoj ekosystémového prístupu. Podporovať konkrétnu medzinárodnú podporu a partnerskú spoluprácu pri ochrane a udržateľnom využívaní biodiverzity na lokalitách svetového dedičstva a pri ochrane zvlášť ohrozených druhov a ekosystémov (42). Udržateľné lesné hospodárstvo je pre TUR absolútne nevyhnutné a je kritickým nástrojom na odstránenie chudoby, zníženie miery nežiaduceho odlesňovania, na zastavenie úbytku lesnej biodiverzity a degradácie pôdy i ďalších zdrojov, na lepšie zabezpečenie potravín a prístupu k pitnej vode a dostupnej energii a pod. Je preto potrebné posilniť politický záväzok na dosiahnutie TU lesného hospodárstva tak, že daná téma bude v medzinárodnej politickej agende uvádzaná ako priorita, pričom sa maximálne zohľadnia vzťahy medzi lesníctvom a ďalšími sektormi prostredníctvom integrovaných prístupov (43). Je treba podporiť snahy o reguláciu nežiaducich environmentálnych, ekonomických, zdravotných a sociálnych dopadov a zvýšiť prínosy z ťažby nerastov počas celého ich životného cyklu a podporovať TU postupy ťažby (44). Globalizácia prináša nové príležitosti a výzvy pre TUR. Zvlášť rozvojové štáty a krajiny s tranzitívnou ekonomikou čelia veľkým problémom pri reagovaní na dané výzvy a príležitosti. Bude si to o.i. vyžadovať podporu transparentných, spravodlivých, predvídateľných a nediskriminačných mnohostranných obchodných a finančných systémov, založených na pevných pravidlách, ktoré budú prínosom pre všetky krajiny, usilujúce sa o TUR (45). V Deklarácii z Rio de Janeiro sa hovorí, že ľudské bytosti sú v centre záujmu o TUR a že majú právo na zdravie a produktívny život v harmónii s prírodou. Žiada sa poskytovať technickú a finančnú pomoc rozvojovým štátom a štátom s tranzitívnou ekonomikou pri realizácii stratégií zdravia pre všetkých, vrátane zdravotných informačných systémov a integrovaných databáz o rizikách vývoja, podporovať a rozvíjať partnerskú spoluprácu na zvýšenie kvality zdravotného vzdelania, účinne podporovať zdravie a život všetkých jednotlivcov v príslušnom veku. Zahájiť medzinárodné iniciatívy na vyhodnotenie väzieb medzi zdravím a životným prostredím, zabezpečiť dostatok zdravotne nezávadnej vody a potravín pre všetkým a zvýšiť pozornosť venovanú ochrane spotrebiteľov (47). Európska hospodárska komisia sa v súvislosti so Summitom zhodla na tom, že jej región musí v súvislosti s TUR hrať kľúčovú úlohu a niesť zodpovednosť za celosvetové úsilie o dosiahnutie TUR konkrétnymi krokmi. Zároveň uznala, že rozličná úroveň ekonomického rozvoja v regióne si môže vyžadovať rôzny prístup a rôzne mechanizmy, pokiaľ ide o medializáciu Agendy 21 (73). Konkrétne sa spomína o.i. podpora procesu Životné prostredie pre Európu, ktorý v máji 2003 vyvrcholí 5. konferenciou ministrov životného prostredia v Kyjeve, podpora aktivít OECD vo sfére TUR, stratégia TUR pre EÚ, ako aj regionálne a subregionálne dohody a procesy významné pre TUR (74). Medzinárodne schválené rozvojové ciele, vrátane cieľov v Milléniovej deklarácii a v Agende 21, ako aj ciele v tomto Implementačnom pláne si budú vyžadovať značné navýšenie toku finančných prostriedkov (75). K našim prvoradým krokom v záujme TUR bude patriť mobilizácia a zvýšenie efektivity využívania finančných zdrojov (76). Kritickým problémom je zabezpečenie nevyhnutných interných podmienok pre mobilizáciu domácich úspor, zvýšenie produktivity, udržanie produktívnych investícií na udržateľnej úrovni a zvýšenie účinnosti, súdržnosti a súladu makroekonomických politík (77). Je potrebné znížiť neudržateľnú zadĺženosť formou takých opatrení, ako je napr. odpustenie časti dlhov, prípadne zrušenie dlhov (83). Je potrebné podporovať, uľahčovať a prípadne financovať prístup k ekologicky šetriacim technológiám a patričnému know-how a ich rozvoj, transfer a šírenie, hlavne do rozvojových krajín a do krajín s tranzitívnou ekonomikou za výhodných podmienok (99). Pomáhať rozvojovým štátom budovať kapacity na získanie prístupu k väčšej časti mnohostranných a svetových výskumných a rozvojových programov. V tejto súvislosti posilniť, prípadne vybudovať strediská pre TUR v rozvojových krajinách (101). Vybudovať väčšie kapacity v oblasti vedy a technológie pre TUR, s opatreniami na zvýšenie spolupráce partnerstvom vo výskume a vývoji a zabezpečiť ich širokú aplikáciu medzi výskumnými inštitúciami, univerzitami, súkromným sektorom, vládami, mimovládnymi organizáciami a sieťami, ako aj medzi vedcami a akademickými pracovníkmi rozvojových a vyspelých štátov a v tomto ohľade podporovať tvorbu sietí medzi vedeckými strediskami v rozvojových krajinách (102). Zvýšiť využívanie integrovaného vedeckého hodnotenia, odhadov rizika a interdisciplinárnych a intersektorálnych prístupov (103). Integrovať udržateľný rozvoj do vzdelávacích systémov na všetkých úrovniach vzdelania s cieľom podporiť vzdelanie ako hybnú páku na dosiahnutie zmeny (114). Vypracovať a podporovať širšie uplatňovanie modelov hodnotenia dopadov na životné prostredie, medzi iným aj ako národného nástroja na poskytovanie informácií na podporu rozhodovania o projektoch, ktoré by mohli mať významné nepriaznivé dôsledky na životné prostredie. Podporovať a ďalej rozvíjať metodiky na úrovni politík, stratégií a projektov pre rozhodovanie o TUR na miestnej a národnej úrovni, prípadne na regionálnej úrovni. Je potrebné zdôrazniť, že výber vhodnej metodiky, ktorá sa má použiť v tej-ktorej krajine, by mal byť v súlade s podmienkami a špecifickou situáciou danej krajiny, mal by vychádzať zo zásady dobrovoľnosti a mal by potvrdzovať prioritné potreby danej krajiny (119). Inštitucionálny rámec pre TUR Účinný inštitucionálny rámec pre TUR na všetkých úrovniach je kľúčom k dôslednej implementácii Agendy 21, sledovaniu výsledkov Svetového summitu a vysporiadaniu sa s novovzniknutými problémami a úlohami TUR (120). Cieľom musí byť rovnovážne začlenenie ekonomických, sociálnych a ekologických dimenzií do TUR, posilnenie účasti a aktívneho zapojenia občianskej spoločnosti a ďalších významných zainteresovaných strán do implementácie Agendy 21, podpora transparentnosti a účasť širokej verejnosti, posilnenie kapacít pre TUR na všetkých úrovniach, ako aj zvýšenie medzinárodnej spolupráce s cieľom posilniť implementáciu Agendy 21 a výsledkov summitu (121). Väčšia aktivita sa očakáva aj pri vytváraní a praktickom uskutočňovaní medzinárodných a medzisektorových partnerstiev. Medzi cca 300 evidovanými sa dosiaľ dve týkajú nášho regiónu: Škola rozvojovej pomoci, iniciovaná Dr. Pavlom Nováčkom z Palackého univerzity a STUŽ v Olomouci a medzinárodná spolupráca v povodí Dunaja. Predpokladá sa viac partnerstiev napr. v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a celkovo trvalo udržateľnej energetiky. Prihovára sa za to hneď niekoľko skutočností: pretrvávanie neudržateľnej energetickej štruktúry v regióne V4, prítomnosť takých aktívnych, medzinárodne uznávaných a vysoko profesionálnych subjektov v tejto oblasti, ako je napr. český SEVEN či slovenský Fond pre alternatívne energie, ale aj iniciatívy EÚ a spomedzi jej lídrov najmä Nemecka, ktoré by mohli slúžiť ako významná podpora takto zameraných aktivít či partnerstiev. Najbližšiu výzvu pre vlády i mimovládne štruktúry z regiónu V4 predstavuje 5. Pan-európska konferencia ministrov životného prostredia, ktorá sa bude konať v máji 2003 v Kyjeve. Prebraté z publikácie Višegrádsky región desať rokov po Riu (STUŽ/SR, IEP 2003).