SPOLOCNOST PRE TRVALO UDRZATELNY ZIVOT V SR STUZ/SR, Starotursky chodnik 1, 811 01 Bratislava Tel/fax: 07 - 544 13 968, Email : stuz@nextra.sk Pripomienky ku Konceptu riesenia UP hlavneho mesta SR Bratislavy Pozn.: standardnym pismom su pisane vynatky z Konceptu UP kurzivou zvyraznenou tucnym pismom su pisane pripomienky Hlavne ciele riesenia - vytvorit...predpoklady harmonickeho rozvoja mesta...a jeho zazemia s respektovanim danosti uzemia, jeho jestvujucich prirodnych a kulturnych hodnot a zvysovania kvality zivotneho prostredia, Koncept UP nedava zaruky harmonickeho rozvoja mesta a jeho zazemia, respektovania jeho jestvujucich prirodnych a kulturnych hodnot a zvysovania kvality zivotneho prostredia v dostatocnom rozsahu. - navrhnut funkcne, prevadzkove a priestorove usporiadanie mesta, navrhnut usmernenie a zakladne regulativy pre vyuzitie jednotlivych ploch v sulade so strategickymi cielmi pre dobudovanie Bratislavy ako mesta, o.i.: - so zodpovedajucou "trvalo" udrzatelnou kvalitou mestskeho prostredia a jeho prirodneho zazemia, s kvalitnym existencnym ramcom zivota obcanov..., Koncept UP sa neriadi principmi a kriteriami trvalej udrzatelnosti, nie je aplikaciou Miestnej Agendy 21 na Bratislavu, ani nereflektuje zasady tvorby Zdravych ci Trvalo udrzatelnych miest. Neoperuje s viziou trvalo udrzatelneho mesta a nedefinuje vecne a casove horizonty smerovania k trvalej udrzatelnosti ani indikatory na posudzovanie a vyhodnocovanie takehoto smerovania. - pohostinneho pre dlhodobych a kratkodobych navstevnikov, Koncept UP v pripade svojej realizacie, napriek viacerym pozitivnym proklamaciam, hrozi skor dalsim znizovanim pohostinnosti pre svojich navstevnikov. - s vysokou hodnotou mestskych priestorov..., Koncept UP neposkytuje zaruky, ze hodnota mestskych priestorov po realizacii rozvojovych zamerov bude vyssia, nez pred nou. - s vysokym medzinarodnym vyznamom, Vysoky medzinarodne vyznam Bratislavy nie je priamo umerny poctu reprezentacnych budov, mrakodrapov, bankovych institucii a hypermarketov, ale je dany skor osobitostou a celkovou pritazlivostou mesta, ktora sa realizaciou vyssie uvedenych "symbolov svetovosti" moze lahko znizit, namiesto toho, aby sa zvysila. Najma, ak bude pretrvavat nasa prislovecna laxnost vo vztahu k hygiene, udrzbe, prevadzke, skratka ku kazdodennej starostlivosti. - s vysokou kvalitou dopravnej sustavy, osobitne v hromadnej preprave osob, Koncept UP je ustretovejsi voci individualnej automobilovej, nez voci hromadnej doprave. - so zdravym zivotnym prostredim a zachovanymi prirodnymi hodnotami. Detto ako pripomienka c. 1. V koncepte UP sa ZP i OP venuje len relativne velmi mala pozornost. Koncepcia uzemneho rozvoja Slovenska a Koncept UP Bratislavy Predpokladom pre zhodnotenie celoslovenskeho strategickeho potencialu Bratislavy a jej zazemia je predovsetkym naplnenie poziadavky na zlepsenie kvality zivotneho prostredia. Aj napriek pozitivnym trendom zivotne prostredie v hlavnom meste v sucasnosti nesplna poziadavky na zodpovedajucu kvalitu. Bratislava je zaradena medzi 9 najviac ohrozenych oblasti SR. Koncept UP nevytvara predpoklady pre zasadne zlepsenie zivotneho prostredia a rozvojove zamery v nom obsiahnute zakladaju - prinajmensom pre najblizsie generacie - cely rad novych environmentalnych problemov (asanacie, prasnost, vystavba v prirodnom prostredi, neziaduca zmena hydrologickych pomerov, konflikt s niektorymi biocentrami a biokoridormi a dalsie). Analyzy a rozvojove programy: Programy PHARE (Rozvojova studia region Bratislava) V definovani Priority c. 1 sa navrhuje: - zabezpecit potrebnu ochranu a trvalo udrzatelne vyuzivanie vsetkych environmentalne citlivych uzemi a uzemi s kulturne-historickymi hodnotami v sulade so schvalenymi koncepcnymi a strategickymi dokumentami gestorovanymi statnou spravou i samospravou mesta, Koncept UP nezabezpecuje dostatocnu ochranu a trvalo udrzatelne vyuzivanie environmentalne citlivych uzemi a uzemi s kulturno-historickymi hodnotami. Aj ked obsahuje niektore pozitivne zamery, na druhej strane predpoklada cely rad rozvojovych zamerov v konflikte s ochranou prirody a zachovanim kulturno-historickych hodnot. - podporit a vytvorit podmienky pre vypracovanie medzinarodneho projektu Narodneho parku Podunajsko a zabezpecit jeho realizaciu na uzemi Rakuska, Slovenska, CR a Madarska, - vytvorit pre mesto Bratislavu tzv. Zeleny plan mesta (zvlastna ochrana zelenych vnutornych dvorov a historickych zahrad), podporit aktivity na revitalizaciu uzemia a na zvysenie ekologickej stability (napr. zavodnovanie a sprietocnenie ramien Dunaja, revitalizacia projektov uzemnej stability). Navrh na vytvorenie podmienok pre vytvorenie medzinarodneho projektu Narodneho parku Podunajsko sa do Konceptu UP ani do ziadneho z variantov nepremietol (na rozdiel od nerealneho VD Wolfsthal ci Kanalu D-O-L s pristavom na rieke Morave, ktore sa do Konceptu UP premietli). Ostatne navrhy sa ciastocne premietli, ale na druhej strane viacere rozvojove zamery hrozia znizenim ekologickej stability a dalsim odzelenenim mesta. V pripade Priority 2 sa o.i. pozaduje: - pokracovat vo vazbe na progresivne technologie s restrukturalizaciou priemyselnej zakladne mesta, zabezpecit doslednu realizaciu programov odpadoveho hospodarstva a dosledne doriesit problemy cistenia odpadovych vod, Koncept UP nepresadzuje doslednu restrukturalizaciu priemyselnej zakladne. - uplatnovat nove, energeticky menej narocne technologie pri vystavbe budov a vyuzit moznosti uplatnenia obnovitelnych zdrojov energie, Poziadavky na zasadnu racionalizaciu hospodarenia s energiou sa do Konceptu UP v citelnej miere nepremietli. - zabezpecit komplexnu ochranu vsetkych zloziek ZP, priaznivu hygienicku situaciu v meste a jeho okoli so zdravymi zivotnymi a pracovnymi podmienkami a zvysenie kvality potravinoveho retazca. Koncept nezabezpecuje komplexnu ochranu vsetkych zloziek ZP, priaznivu hygienicku situaciu ani zvysenie kvality potravinoveho retazca. V Priorite c. 3 sa o.i. spominaju sporne VD Wolfsthal, Prieplav D-O-L a pristav v DNV, ale aj potreba komplexne posudit planovane hranicne priechody na uzemi nivy Moravy vo vztahu k chranenym prirodnym hodnotam tohto uzemia. Jedine Var. III. neuvazuje sporne diela typu VD Wolfsthal ci Prieplav D-O-L. Ziadame, aby spracovatelia namiesto nich uvazovali s odporucanym medzinarodnym projektom Narodneho parku Podunajsko. - dobudovat a rozsirit cyklisticke trasy a ich vybavenie v meste a okoli, V Koncepte UP sa dobudovaniu a rozsireniu cyklistickych tras venuje mala pozornost. - prehodnotit z ekol. a environ. hladiska planovany golfovy areal z hladiska jeho vplyvov na Bazantnicu. K prehodnoteniu planovaneho golfoveho arealu a jeho vplyvov nedoslo. V Priorite c. 4 su navrhnute opatrenia: - vybudovat v reg. Bratislavy technologicky park a konferencne centrum stredoeuropskeho vyznamu a vyuzit ich aj na ciele environmentalnej vychovy a vzdelavania, V skutocnosti nedokaze mesto vyuzit ani Istropolis, ktory sa s podobnym zamerom - byt konferencnym centrom nadmestskeho vyznamu - budoval. Environmentalnu vychovu a vzdelavanie je treba v prvom rade decentralizoval na uroven jednotlivych skol a mimoskolskych zariadeni vsetkych stupnov a typov. - spristupnit vysledky domacich a zahranicnych expertov a premietnut ich do tvorby a ochrany ZP, Zahranicne skusenosti a poznatky vo sfere ZP a TUR sa takmer programovo ignoruju. - podporit prenos vysoko pozitivnych rakuskych skusenosti vo sfere energetickych uspor, obnovitelnych zdrojov a ochrany ZP, Pozitivne rakuske skusenosti vo sfere narabania s energiou a ochrany ZP sa takmer programovo ignoruju. - vypracovat Environmentalny akcny program pre Viedensky a Bratislavsky region. Zmienku o odporucanom Environmentalnom akcnom programe pre Viedensky a Bratislavsky region sme v Koncepte UP neobjavili. V Priorite c. 5 sa zdoraznuje: - aktivna ucast na cinnosti Rady prislusneho Euroregionu, - spolupraca vedeckych a univerzitnych pracovisk, - vytvorenie predpokladov na financnu podporu projektov environmentalnej vychovy a ucasti verejnosti na rieseni problemov ZP. V koncepte UP sa poziadavky na podporu projektov environmentalnej vychovy sa ucasti verejnosti na rieseni problemov ZP nepremietaju. V zaveroch sa o.i. tiez predpoklada: - vyhladove vedenie tranzitnej nakladnej a osobnej dopravy mimo obytnych uzemi, Navrhy ako Severna tangenta ci prekategorizovanie Einsteinovej ulice na dialnicu nenasvedcuju naplnaniu uvedeneho zameru. - integracia osobnej hromad. dopravy Viedne a Bratislavy, - vytvaranie podmienok kombinovanej dopravy (minimalizacia cestnej dopravy). Navrhy pri integracii osobnej hromadnej dopravy Viedne a Bratislavy ci pri vytvarani podmienok kombinovanej dopravy (minimalizacie cestnej dopravy) sa do Konceptu UP dosledne nepremietli. Strategia hl. m. SR Bratislavy (1999) Preferovane alternativy: Alternativa "B" ekonomickeho rozvoja Je zalozena na preferencii vyuzitia ludskeho potencialu, preferuje progresivne vyrobne programy orientovane na sofistikovanu produkciu a doraz kladie na tzv. stvrty sektor vratane rozvoja informacnych technologii... 1. alternativa priestoroveho rozvoja: K cerpaniu prirodnych zdrojov, zalozenej urbanistickej a dopravnotechnickej infrastrukture pristupi mesto a MC koncepcne, premyslene a s dlhodobym priestorovym zamerom. Ako zakladne strategicke ciele sa definovali: - trvalo udrzatelny rozvoj mesta, Maloco nasvedcuje tomu, ze by sa spracovatelia Konceptu UP dosledne riadili principmi a kriteriami trvalo udrzatelneho rozvoja (pozri vyssie). - zvysovanie kvality ZP, Koncept UP nepredstavuje zaruku zasadneho zlepsenia ZP. - obnova a udrzanie priestorovej a funkcnej rovnovahy v uzemi, Koncept UP prehlbuje disparity medzi novymi narokmi na uz dnes pretazene centrom (MC Stare Mesto) a nedovybavenymi castami ako Petrzalka, Ruzinov a dalsie. - zvysovanie kvality prepravneho procesu...v prospech hromadnych doprav, Koncept UP nepreferuje hromadnu dopravu. - humanizacia urbanizovaneho prostredia a vytvaranie domova..., Koncept UP nevenuje dostatocnu pozornost humanizacii urbanizovaneho prostredia a vytvaraniu domova. Vo viacerych pripadoch predpoklada asanaciu historicky ci inak hodnotnych stvrti ci blokov a ine hodnotne lokality ci cele zony, ktore v Bratislavcanovi vytvaraju predstavu domova, definuje ako disponibilne plochy na realizaciu rozvojovych zamerov. - uspokojovanie individualnych a skupinovych zaujmov obyvatelov..., s respektovanim miestnych specifik. Koncept UP nerespektuje v dostatocnej miere miestne specifika. Priprava UP Spominaju sa dva druhy zamerov: - tie, ktore nie su v zasadnom rozpore so strateg. cielmi rozvoja mesta, ale predstavuju zasadne zmeny a zasahy do urbanistickej koncepcie... - tie, ktore su v zasadnom rozpore s poziadavkami na buduci rozvoj Bratislavy a boli zamietnute... Pripomienka: Chyba zmienka o rozlisovacich kriteriach medzi spominanymi druhmi zamerov. Alebo si ich mozu stanovat kompetentni subjektivne? Uzemne a hospodarske zasady (UHZ) pre riesenie UP (1998) o.i. pozaduju: - chranit specificke hodnoty Dunaja a Moravy ako sucasti nadnarodnych uzemnych systemov ekologickej stability a sucasti potencialneho Trilateralneho Narodneho parku Podunajsko, Detto, pozri vyssie. Koncept UP nepremieta zamer na vyhlasenie Trilateralneho Narodneho parku Podunajsko. - doriesit otvorene problemy typu VD Wolfsthal, Prieplav D-O-L, produktovody Slovnaft-Schwechat. Koncept UP "doriesuje" otvorene problemy typu VD Wolfsthal tak, ze 2 z 3 variantov ich viac-menej akceptuju, na rozdiel od NP Podunajsko, o ktorom sa ani nezmienuju. - horna hranica socio-ekonomickej unosnosti uzemia v katastralnych hraniciach, umoznujuca zachovanie kvality zivota obyvatelov na 600 - 650 tis. obyvatelov bez udania casoveho horizontu, Vyrazne nadsadene demograficke prognozy, od ktorych sa odvijaju nadsadene projekcie potrebneho poctu novych bytov a dalsich narokov, predstavuju zakladnu chybu, od ktorej sa odvijaju dalsie chyby Konceptu UP. Pritom alternativy demografickeho rastu, vychadzajuc z vyvoja Bratislavy i celeho Slovenska v ostatnom 1 - 2 desatrociach, ako aj z vyvoja porovnatelnych europskych miest, sa pohybuju v rozpati nulovych az minusovych hodnot (pozri depopulacny vyvoj v ostatnych 5 rokoch) po niekolko desiatok tisic, z coho vyplyva potreba novych bytov v intervale od stoviek po cca 10 000 (a nie 43000, ako predpokladaju 2 z 3 variantov). Ak si uvedomime, ze stale viac a viac obyvatelov pracujucich v Bratislave bude preferovat vyhodnejsie podmienky na byvanie mimo k.u. hlavneho mesta, potom potreba novych bytov priamo na uzemi mesta do r. 2020 nebude vyssia ako 5000 pri maximalistickom odhade. Umiestnit 5000 bytov na uzemi Bratislavy v priebehu nadchadzajucich 20 rokov je mozne bez vacsich problemov. - uprednostnovat kvalitativne kriteria tvorby a hodnotenia urbanneho prostredia, ochrany a vyuzivania zdrojov prirodneho prostredia pre dosiahnutie komplexnej kvality mestskeho prostredia, Kvalitativne kriteria su viac zavisle na permanentnej udrzbe, starostlivosti, humanizacii a ekologizacii nez na "permanentnom provizoriu" neustalej realizacie novych parcialnych a kvantitativnych "rozvojovych zamerov", ktore navyse odcerpavaju potrebne zdroje na skutocne komplexnu a kvalitativnu cestu rozvoja mesta. - uplatnovat kulturno-historicku topografiu mesta, chranit dominantne siluetarne znaky, panoramu celeho mesta ako aj mnohotvarnost kompozicnych znakov jednotlivych mestskych casti, Koncept UP a jeho varianty poziadavky na ochranu kulturno-historickej topografie mesta, panoramy a kompozicnych znakov v mnohych pripadoch nerespektuje. - akcentovat specificky fenomen Bratislavy ako mesta na Dunaji, Akcentovat specificky charakter Bratislavy ako mesta na Dunaji by umoznila v prvom rade dosledna revitalizacia, ekologizacia, estetizacia a systematicka starostlivost o pribreznu zonu Dunaja, co Koncept UP nezarucuje, ked tuto zonu vnima skor ako rozvojove uzemie. - zvysovat mestotvorne vlastnosti urbanneho prostredia a mieru integrovanych funkcii, - humanizovat mestske prostredie, Koncept UP nie je zarukou humanizacie urbanneho prostredia ani integracie funkcii. - zosuladit rozvojove koncepcie mesta a mestskych casti s poziadavkami ochrany vyznamnych biocentier a biokoridorov, Vyznamne biocentra a biokoridory sa bud chrania alebo nechrania. Zamery, ktore Koncept UP a jeho varianty pripustaju, su v rozpore s ochranou biocentier a biokoridorov. - zachovat bohatstvo prirody pre buduce generacie a vytvorit predpoklady pre obnovu ekologickej rovnovaha so znizenim exploatacie prirodnych zloziek prostredia (o.i. zachovat biodiverzitu prirodneho prostredia a jeho ekostabilizacnych hodnot, zachovat "zony ticha", dobudovat siet chranenych uzemi). Ochrane prirody sa Koncepte UP venuje celkovo velmi mala pozornost. Naopak, cely rad rozvojovych zamerov je v priamom konflikte s OP. - zachovat v obraze mesta: - jeho specificke prirodne dominanty - masiv zelene Malych Karpat a vinohradov na ich juhovychodnych svahoch, masiv zelene Devinskej Kobyly a luznych lesov, Masiv zelene Malych Karpat je natolko markantny, ze sa neda celkom potlacit. Realizacia zamerov, ktore predpoklada Koncept UP, je vsak schopna pozitivne posobenie masivu M. Karpat, vinohradov ci luznych lesov ucinne potlacit. - polnohospodarsku krajinu s jej prirodnymi a krajinotvornymi hodnotami (orna poda, sady, zahrady, jestvujuce mensie vodne toky, vodne plochy, enklavy vysokej zelene). Navrhuje sa cely rad opatreni vo sfere zivotneho prostredia: * ochrana vod, pody a potravinoveho retazca, * ochrana lesa pred skodlivymi cinitelmi i zabermi, * znizovanie znecistenia ovzdusia, * znizenie hlukovej zataze, * vytvorenie uzemnych predpokladov pre lokalizaciu zariadeni na opatovne zhodnotenie druhotnych surovin, * prinavratenie prirodnych hodnot polnohospodarskej krajine so zachovanim sadov ako charakteristickeho prvku jej obrazu. Navrhuju sa urcite opatrenia vo sfere ZP, ale nie su zarukou zasadneho zlepsenia jeho stavu, ani synchronizacie environmentalnej, socialnej a ekonomickej dimenzie jeho rozvoja v intenciach principov a kriterii TUR. Mestske casti Pripomienky pozri zaverecna cast stanoviska. MC - Stare Mesto Preverit vo variantoch riesenie: * zony Zeleznicna stanica - Karpatska - Racianske myto: * so zohladnenim juzneho vedenia Severnej tangenty, schvalenej lokalizacie novej Hlavnej stanice a lokalizaciu stanice metra v prednadrazi a ich vzajomne vazby, * funkcne, prevadzkove a priestorove doriesenie uzemia, kde dlhe roky posobila stavebna uzavera. * dotvorenie priecnej dopravnej osi celomestskeho centra - Kollarovo nam. - prieraz Dobrovskeho. MC - Nove Mesto Preverit vo variantoch riesenia: * potencial JV podkarpatskych svahov v k.u. Vinohrady pre rozvoj obytneho prostredia charakteru "zahradneho mesta" v priestore Koliba-Straze, Podkolibska-Nad depom, Sliacska, Krahulcia, pod Vtacnikom az po Biely kriz, * definitivne umiestnenie zeleznicnej stanice v priestore Racianskej radialy, * dotvaranie taziskoveho uzla obcianskej vybavenosti v priestore Racianske myto - Trnavske myto, * vzajomne vztahy a vazby noveho funkcneho usporiadania zony Pasienky, * dotvorenie priestoru priecneho dopravneho prepojenia Tomasikovej na Raciansku vratane predpolia ZS Nove Mesto, * restrukturalizaciu SV vyrobneho obvodu s taziskom Istrochem a navrhom zodpovedajuceho funkcneho vyuzitia ploch, ktore nie su potrebne pre rozvoj vyroby. MC - Raca Preverit vo variantoch riesenia: * potencial JV podkarpatskych svahov pre rozvoj obytneho uzemia, * dotvorenie nastupnych priestorov do lesoparku, * zonu Vychodneho nadrazia, Zabi majer ai. MC - Vinohrady Preverit vo variantoch riesenia: * rozvoj v smere regionalnych rozvojovych polov s respektovanim ochrany prirody, vratane SV svahu Vajnorskej doliny, * potencialny rozvoj mesta vo vazbe na potenc. rozvoj Letiska M.R. Stefanika a Letiska Vajnory. MC - Karlova Ves Preverit vo variantoch riesenia: * zosuladenie poziadaviek ochrany prirodnych hodnot a environmentalne zhodnotenie moznosti vyuzitia uzemia pre rozvoj byvania v lokalitach: svah Liscieho udolia, nad Devinskou cestou. * funkcne vyuzitie lokality Stare Grunty, * uzlovy priestor Krcace s regulaciou zastavby v prospech zachovania dominantneho posobenia zelene. MC - Dubravka Preverit vo variantoch riesenia: * overenie rozvojoveho zameru tzv. regionalneho centra v priestore medzi Lamacom a Dubravkou, * funkcne dotvorenie lokality Polianky vo vazbe na tunelovanie D2, * funkcne vyuzitie lokality Velka luka (S. svah Dev. Kobyly), * funkcne dotvorenie lokality Krcace, Tavarikova kolonia, svahy Dev. Kobyly pod Hlavicou, Dubravcie zapad ai. MC - Lamac Preverit vo variantoch riesenia: * potencialny rozvoj obytneho prostredia v lokalitach Zecak a Stare zahrady, * zhodnotenie polohoveho potencialu lokality Katusina luka. MC - Devin Preverit vo variantoch riesenia: * narokovany rozvoj obytneho prostredia v kontexte s pamiatkovou zonou v lokalitach Panske, Lomnicka, Stitova, * posudit komplexne v kontexte s historickymi a prirodnymi hodnotami obrazu MC Devin jej priestorove, funkcne a prevadzkove usporiadanie aj vo vazbe na ostatne MC rozvojove zamery v lokalitach Stitova, Zahradky, Zlaty rok a Kralova hora, * zodpovedajuce dotvaranie nabreznej casti uzemia pozdlz Dunaja i Moravy s respektovanim regionalnej cyklistickej trasy. MC - Devinska Nova Ves Preverit vo variantoch riesenia: * zosuladenie poziadaviek na ochranu prirody s rekreacnym potencialom aluvia Moravy a s posudenim rezervy uzemia pre potencialnu lokalizacia pristavu na Morave vo vyhlade, * problematika kamenolomu Glavica. MC - Zahorska Bystrica Preverit vo variantoch riesenia: * rozvojove plochy schvalene MZ a dalsie rozvojove zamery, * Planky, Frantiskov majer, * Krce, Vlkovky. MC - Petrzalka Preverit vo variantoch riesenia: * priestorove a funkcne formovanie uzemi v dotyku s Dunajom, * ochrany vodneho zdroja v Pecianskom lese, * chranenych lokalit a lokalit zelene - Sad. J. Krala, zelen medzi Starym mostom a dialnicno-zeleznicnym mostom, * tradicnych sportovych a spolocenskych zariadeni v inundacii od Pecianskeho ramena po Stary most, * vyznamnych pohladov a priehladov na historicku cast mesta, * priority vybudovania noveho mosta Kosicka, * vedenie trasy metra, * dobudovanie trasy D61 v priestore Einsteinovej ul. MC - Jarovce Preverit vo variantoch riesenia: * rozvoj uzemia MC, * prinavratenie prirodnych hodnot polnohospodarskej krajine so zachovanim sadov ako charakteristickeho prvku jej obrazu. MC - Rusovce Preverit vo variantoch riesenia: * rekreacny potencial prirodneho zazemia Rusoviec so zohladnenim vymedzenia pasiem hygienickej ochrany velkozdroja pitnej vody Rusovce - Ostrovne lucky - Mokrad, * funkcny rozvoj S casti Rusoviec, sportove a rekreacne aktivity a arealy, * rozsah novych zodpovedajucich vyrobnych kapacit, * prinavratenie prirodnych hodnot polnohospodarskej krajine. MC - Cunovo Preverit vo variantoch riesenia: * rozvoj a funkcne formovanie sportovo-rekreacneho arealu Cunovo celomestskeho az nadmestskeho vyznamu vo vazbe na VD na Dunaji, * rozvoj MC vratane jej dopravneho prepojenia na dialnicu D2, * moznosti rozsirenia ploch v chranenom uzemi i inundacii, * prinavratenie prirodnych hodnot polnohospodarskej krajine so zachovanim sadov ako charakteristickeho prvku jej obrazu. Trojvariantne spracovanie UP I. Variant Urbanisticke riesenie vypracovane na zaklade vyuzitia ciastkovych rieseni, vyplyvajucich z podkladov spracovanych MC, resp. v spolupraci mesta s MC, doplnenymi vyuzitelnymi rieseniami z predchadzajucich UPD. Riesenie I. Variantu premieta vsetky schvalene zmeny, doplnky a upravy Aktualizacie UP hl. Bratislavy z r. 1993, ktore vyplynuli zo spracovania UP dokumentov a podkladov spracovanych po r. 1993 pre jednotlive MC a specificke zony. Variant zaroven spodrobnuje vyuzitie uzemia urceneho v Aktualizacii ramcovym profilom taziskovej funkcie a navrhuje vyuzitie uzemia rezervovaneho pre rozvoj miestnych a celomestskych funkcii. II. Variant Urbanisticke riesenie vypracovane na zaklade UP podkladov - generelov, studii a uzemnotechnickych podkladov, ktore zosyntetizuje predchadzajuce riesenie. II. variant premieta, spodrobnuje, koordinuje a hodnoti...zamery rozvoja jednotlivych MC a specific. zon, ktore neboli dosial schvalene a vyplynula poziadavka ich preverenia v procese spracovania UP. Premietaju sa sem aj zakladne principy urban. koncepcie navrhnute v urban. studiach SZ a J taziskoveho smeru rozvoja mesta s dorazom na medzinarodne a domace regionalne vazby B. a zhodnotenie potencialu Viedne a Bratislavy. III. Variant Urbanisticke riesenie vypracovane na zaklade potencialu uzemia so zhodnotenim polohy mesta - uzemie geopolitickeho centra Europy. III. Variant zhodnocuje polohovy fenomen B. a rozvojove potencialy, ktore boli priorizovane v medzinarodnych studiach a v Strategii. V sulade s poziadavkami UPN VUC Bratislavskeho kraja sa osobitne prihliada na riesenie vyuzitia uzemia v rozvoj. poloch mesta - vztah mesta a jeho zazemia. V navrhu III. Variantu sa prihliada na efektivne ekonomicke, prevadzkovo a funkcne koordinovane zhodnotenie v sucasnosti zastavaneho uzemia i novych rozvojovych ploch pre jednotlive casove etapy navrhu UPN. V pripade potreby je mozne v sulade s poziadavkami UHZ navrhnut v rieseni jednotlivych variantov aj alternativne riesenie vybranych specifickych aktivit. Koncept riesenia uzemneho planu Prognoza vyvoja obyvatelstva rozlisuje tri varianty - stagnujuci, stabilizujuci a rozvojovy. Pripomienky pozri vyssie. Navrh: uvazovat varianty demografickeho vyvoja mesta do r. 2020 v rozpati populacneho prirastku 0 - 30 000 obyvatelov v Bratislave a jej bezprostrednom rezidencnom zazemi za hranicami mesta. Uroven nezamestnanosti v B. si od r. 1993 udrziava relativne ustalenu uroven 8 - 11 000. Tazobnu a intenzivnu lesohospodarsku vyrobu je treba presunut mimo uzemie mesta. V casti Urbanisticka koncepcia sa predpoklada lokalizacia vyznamnych domacich i zahranicnych zariadeni v celomestskom centre na oboch brehoch Dunaja. Pozaduje sa tiez zhodnotenie specifickeho fenomenu zivotneho prostredia akym je voda pre vybudovanie novych atraktivit medzinarodneho cestovneho ruchu v oblasti rekreacie dotvorenim jestvujucich arealov viazucich sa na vodne plochy a navrhom novych vo vazbe na vodny tok a VD. Vyssie uvedene megalomanske lokalizacne zamery (vyznamne domace a zahranicne zariadenia na oboch brehoch Dunaja, zhodnotenie, vybudovanie novych atraktivit cestovneho ruchu a pod.) su v rozpore s proklamovanymi prioritami ochrany prirody (vratane zameru na vyhlasenie NP Podunajsko) i viacerymi principmi TUR (ekologicky, predbeznej opatrnosti, vratnych zmien ai.). V casti funkcne a priestorove usporiadanie sa navrhuje lokalizacia domacich i zahranicnych reprezentacnych zariadeni v ramci dotvarania celomestskeho centra na oboch stranach Dunaja, v zone Pribinova sa uvazuje potencialne o vybudovani noveho vladneho centra. Na pravom brehu Dunaja sa uvazuje o vybudovani "city" centra (o.i. vyznamne medzinarodne institucie) a dotvorenie viacuceloveho vystavneho arealu). Zamer na vybudovanie "city" centra na pravom brehu Dunaja v ponimani Konceptu UP je v priamom rozpore so zamerom prekategorizovat Einsteinovu na dialnicu a obavame sa, ze i v rozpore so zamerom zachovat suvisly zeleny pas na pravom brehu Dunaja. Hovori sa o uzlovych priestoroch na vybudovanie reprezentacnych objektov pre vyznamne domace i zahranicne financne a hospodarske institucie, ako aj o zariadeniach obcianskej vybavenosti pozdlz Viedenskej cesty. Predpoklada sa lokalizacia zabavnych a sportovo-rekreacnych centier v dalsich atraktivnych polohach v prirodnom prostredi najma na pravom brehu Dunaja. Upozornujeme na konflikt rozvoja zabavnych a sportovo-rekreacnych centier so zaujmami ochrany prirody a zachovania kostry ekologickej stability, resp. biokoridoru medzinarodneho vyznamu s funkciou "zelenych pluc Bratislava" pozdlz Dunaja. Navrhuje sa dobudovanie nadradenych dopravnych systemov (dialnice, okruhy a pod.) a naradenych systemov technickej infrastruktury. Trasovanie nadradnych dopravnych systemov navrhujeme prehodnotit, aby viedli pokial mozno mimo zastavanych i prirodoochranne hodnotnych uzemi. Hovori sa o ekologizacii nakladnej dopravy, ale blizsie sa tento zamer nespecifikuje. V casti ochrana prirody a tvorba krajiny sa za zakladnu kostru ekologickej stability povazuje system nadnarodnych a narodnych biokoridorov a biocentier vratane velkoplosnych CHU. Najma v III. Variante sa vytvaraju predpoklady pre prinavratenie hodnot prirody luznych lesov s navrhom doplnenia lesnych ploch a dotvaranim inundacie plochami vzrastlej zelene vo volnej krajine v sulade s respektovanim zasadnych poziadaviek ochrany uzemia proti velkym vodam. Jedinym koliznym bodom je udajne zuzeny priestor nabrezia v pravobreznej casti celomest. centra, tu sa vsak navrhuje uzemie byvaleho Lida zhodnotit verejnou zelenou - parkove upravy zodpovedajuce vyznamu uzemia. V III. Variante sa neuvazuje s rezervou uzemia pre realizaciu VD Wolfsthal, uprednostnuje sa ochrana prirodnych hodnot aluvia Moravy. Rozdiely III. Variantu oproti I. a II. Pripomienky k navrhom MC pozri zaverecna cast stanoviska Celomestske centrum V zakladnych principoch urbanistickej koncepcie, funkcneho a priestoroveho usporiadania je III. totozny s II. Var. Zmeny: * v casti PKO sa pod zamienkou polyfunkcnosti navrhuje nove byvanie a obc. vybavenost, * zvysuje sa podiel ploch na byvanie v zone Chalupkova, * zona Pribinova sa navrhuje cela ako taziskovy priestor rozvoja reprezentacnej obcianskej vybavenosti s byvanim ako doplnkovou funkciou, * v zone Starohorska sa zachovava severojuzny zeleny pas v predpoli Slov. rozhlasu, * funkcne a priestorove usporiadanie uzemia navrhovaneho "city" na pravom brehu Dunaja efektivne zhodnocujuce polohu priestoru a zaroven uplatnujuce zelen formou centralneho "zeleneho namestia" v urbanizovanej casti a verejneho parku v prilahlej inundacii, * navrhuje sa zmensenie urbanizovanych ploch popri Einsteinovej ulici v kontakte so Sadom J. Krala v prospech dobudovania verejnej zelene parku. SZ rozvojovy smer zakladne principy usporiadania Karlovej Vsi, Dubravky a Lamaca su v zasade totozne s II. Var. V priestore Krcace sa v casti uzemia navrhuje malopodlazna, prevazne rodinna zastavba s poziadavkou regulacie zastavby pre zachovanie prevahy zelene v obraze lokality, podobne v lokalite Liscie udolie a Zecak. Dubravcie pri Dubravke - I. Var. pre rozvoj volnocasovych sportovych aktivit. Zasadny rozdiel oproti II. Var. predstavuje usporiadanie uzemia DNV, Lamacska brana a juzny rozvoj Zahorskej Bystrice. Navrhuje sa nova spolocenska os od Saratovskej cez Lamacsku branu az do DNV s lokalnymi centrami vybavenosti sledujucimi trasu potencialne dalsej etapy budovania metra. Dopravne zariadenia typu depo a vozovna sa presuvaju z Lamacskej brany k zelez. trati. V ramci rozvoja obytneho prostredia v DNV a Zah. B. sa predpoklada najma rozvoj roznych foriem malopodlaznej vystavby, ale v taziskovych priestoroch sa rata s doplnkovymi formami viacpodlaznych bytov s obcianskou vybavenostou. V III. Var. je redukovany navrh rozvoja obyt. prostredia v Devine na zap. svahu Dev. Kobyly v prospech zelene a CHKO. Kamenolom pri Devinskej ceste a tazobny priestor Glavica su navrhovane na reprofilaciu pre rozvoj mestotvornych struktur a zazelenenie svahov. Spickovy vedecko-technicky park je lokalizovany do priestoru Dolnej Mlynskej doliny do taziska centier vedy, VS a informatiky - STV. Lokalita Razsochy, podobne ako v ostatnych variantoch, ma sluzit pre dobudovanie FNsP. Specificke zariadenia socialnej starostlivosti su situovane aj do prirodneho prostredia pri Lamacskej brane. SV rozvoj. smer Na uzemi Noveho Mesta sa redukuje rozvoj obytneho uzemia v podkarpatskom pase (k.u. Vinohrady) do priestoru po Sliacsku ul. s respektovanim ploch chranenych vinohradov na svahu Strazi a so zachovanim rekreacneho charakteru sucasnych chatovych a zahradkarskych osad Ahoj-Briezky a Koziarka. Na uzemi Race je rozvoj obytneho uzemia v zasade totozny s II. Var. navrhuje s posun depa metra mimo uzemia chranenych vinohradov. Rozvoj Vajnor v zasade rovnaky ako v II. Var. Zhodnocuje sa priestor pozdlz komunikacie Na Pantoch. Navrhuje sa rovnake zhodnotenie priestoru BLP ako v II. Var. V smer Zakladne principy su rovnake ako v II. Var. Navrhuje sa participacia J casti uzemia rekreacneho arealu Zlate piesky ako rekreacno-sportoveho a zabavneho centra doplnujuceho reprezentacne priestory nastupneho arealu letiska... JV smer Neuvazuje s rozvojom obytneho uzemia v priestore na V od zeleznicnej trate a so zmenou funkcneho vyuzitia arealu vodneho zdroja Podunajske Biskupice, ktory je zachovany ako biocentrum. Navrhuje sa umiestnenie Tovaroveho centra nakladnej dopravy a dobudovanie kontajneroveho prekladiska juznym smerom. V rozvoji pristavu oproti II. Var. sa navrhuje zhodnotit priestor juzneho bazenu Zimneho pristavu pre rozvoj celospolocenskych funkcii a pre rekreac. vodnu dopravu ako sucast dotvarania a rozvoja celomestskeho centra. V smere JV rozvoja sa v III. Var. navrhuje dotvorenie ploch LPF a prinavratenie ploch zelene do polnohosp. krajiny s ich uzemnym a priestorovym formovanim v sulade s poziadavkami dotvarania systemov USES. J smer V sulade s II. Var. sa navrhuje pokracovanie rozvoja v medzipriestore medzi Petrzalkou a Jarovcami spolu s predlzenim trasy metra. Rozvija nielen rozne formy viacpodlazneho i malopodlazneho byvania + obc. vybavenosti, ale v zapadnej casti uzemia rozvija aj plochy vyrobnych aktivit v priamej vazbe na mestotvorne struktury a taziskovy system MHD. Zelene cezury obdobne ako v II. Var. s navrhom novych vodnych ploch a ich rekreacnym zhodnotenim vo vazbe na obytne uzemie. Oproti I. a II. variantu a rozsiruje ponuka ploch pre rozvoj malopodlazneho byvania vo vazbe na jestvujuce zastavane uzemie Jaroviec a Cunova. Pri Rusovciach sa predpoklada o.i. lokalizacia podnikatelskych aktivit zameranych na cest. ruch a agroturistiku. Specificke rekreacne a volnocasove zony su navrhnute v prirodnom prostredi pozdlz priesakoveho kanaly - sportove arealy, mestsky zabavny park vo vychodnej nadvaznosti na navrhovanu novu obytnu stvrt a vo vazbe na navrhovany areal vodnych sportov a veslarskeho bazenu v inundacii. Pre rozvoj rekreacie miestneho i celomestskeho vyznamu su navrhnute arealy v Jarovciach v priamom kontakte s obytnym prostredim a v Rusovciach - v priestore BLP a vo vazbe na vodnu plochu Rusovskeho jazera. V rozvoji a funkcnom dotvarani prirodneho prostredia vo vazbe na tok Dunaja sa uprednostnuju menej intenzivne formy rekreacie a sportu v prirodnom prostredi. Intenzivnejsia urbanizacia sa navrhuje v S casti veslarskeho arealu pri Jarovskom ramene a v priestore inundacie Vodnej zdrze Hrusov v Cunove ako sportovo-rekreacne centrum turistickeho ruchu medzinarodneho vyznamu. V uzemi J rozvoja sa v III. Var. navrhuje dotvorenie ploch LPF a zelene vo volnej krajine v priestore pozdlz toku Dunaja ako aj prinavratenie ploch zelene do polnohospodarskej krajiny s ich uzemnym a priestorovym formovanim a dotvaranim USES. Zasadnou zmenou prihranicneho uzemia s Rakuskom je oproti II. Var. zmena funkcnej profilacie v prospech rozvoja obc. vybav., podnikatelskych aktivit, vyrobnych aktivit a sluzieb. Byvanie len ako doplnok. Uprednostnuje sa ekologicke riesenie vzajomnych stykov s rakuskym uzemim a nenavrhuje sa nova vyrobna zona v kontaktnom uzemi.. Juz. smerom je rozvoj v tejto casti ukonceny navrhom golfoveho arealu s moznostou jeho pokracovania na rakuske uzemie. J smer "Viedenska cesta - Berg" v zasade rovnako ako I. a II. Var. V priestore Kapitulskeho pola sa navrhuje rozvoj byvania formou mestskej polyfunkcie s novym mestskym parkom s vodnymi plochami. V Kap. Byvanie sa o.i. pozaduje: * zosuladenie zaujmov mesta a MC pri vybere lokalit a priprave uzemia pre rozvoj roznych foriem byvania, * zohladnovat socialnu, vekovu ai. diferenciaciu obyvatelstva, * zohladnovat naroky na rezidencie a diplomaticke stvrte, Tieto naroky navrhujeme regulovat a odkupovat pre tieto ucely starsie - casto nedostatocne vyuzivane objekty - v MC Stare Mesto. Sme zasadne proti vytvaranie novych rezidencii a "diplomatickych stvrti" v hodnotnych a citlivych lokalitach. Vychadza sa z potreby cisteho prirastku cca 30. tis. bytov do r. 2010 pre vlastne obyvatelstvo Bratislavy. a dalsich 10 - 20000 bytov v nasledujucich 2 desatrociach. Viackrat sme uviedli i zdovodnili, preco prognoza potreby narastu bytov je niekolkonasobne preexponovana. Navrhujeme zredukovat ocakavanu potrebu novych bytov na uzemi mesta na max. 3000 do r. 2010 a dalsich 2000 do r. 2020. Ostatne potreby by mali kryt sidla v zazemi Bratislavy, cim by sa vytvorili predpoklady pre cca 30 000 prirastok poctu obyvatelov, co je maximum ocakavaneho rastu poctu obyvatelov Bratislavy a jej bezprostredneho zazemia do r. 2020. Pri kriteriach umiestnenia novej bytovej vystavby sa o.i. hovori o potrebe: * prednostnej lokalizacie v ramci zastavanych uzemi alebo v dotyku s nimi, * minimalizovania rozvojovych ploch v tesnom kontakte s chranenymi uzemiami prirody a krajiny. V zastavanom uzemi sa navrhuje prevazne rodinna zastavba, nove stavby po asanaciach, rekonstrukcie a nadstavby. Koncept UP vlastne proklamacie o prednostnom orientovani sa na dostavby, prestavby ci rodinne domy vo viacerych pripadoch nerespektuje a pripusta napr. tzv. malopodlaznu vystavbu aj tam, kde je vzhladom na charakter sucasnej zastavby vyslovene neziaduca. Podobne je to s umoznenim vystavby v tesnom dotyku s chranenymi uzemiami ci na ukor charakterotvornych vinohradov ci dalsich hodnot mesta. Podiel foriem byvania podla Variantov: I. Var. ............................29,62% rodin. zastavby, II. Var.............................29,42% rodin. zastavby, III. Var............................30,32% rodin. zast. I. Var. Rozmiest. bytov podla MC do r. 2020, o.i. Stare Mesto 623 b.j./RD 3395 b.j./BD spolu 4018 Raca 452 b.j./RD 365 b.j./BD spolu 808 Vajnory 366 b.j./RD 0 b.j./BD Devin 393 b.j./RD 0 b.j./BD Dubravka 100 b.j./RD 1745 b.j./BD Lamac 30 b.j./RD 809 b.j./BD DNV 650 b.j./RD 5436 b.j./BD spolu 6086 Zahor. Bystr. 1267 b.j./RD 141 b.j./BD spolu 1408 Rusovce 358 b.j./RD 0 b.j./BD Cunovo 60 0 ---------------------------------------------------------------------- Mesto spolu 10310 b.j./RD 23690 b.j./BD spolu 34 000 II. Var. Po konfrontacii celomestskych poziadaviek, limitov riesenia, poziad. hygienickych, ochrany PPF, LPF a ochrany prirody s uvazovanymi zamermi a poziadavkami, boli niektore z lokalit redukovane, resp. vylucene. Cast bola zaradena ako pripadna rezerva po r. 2020. Ide hlavne o lokality mimo alebo vzdialene od zastavaneho uzemia. V porovnani s I. Var. sa v Starom Meste predpoklada az 5812 b.j., z toho takmer 5000 v BD, v Raci 1215, vo Vajnoroch 1147, vratane 66 v BD, v Devine 327, v Dubravke 2604, v Lamaci 860, v DNV 6285, v Zah. Bystrici 1716, v Rusovciach 631 a v Cunove 115, celkovo v meste 43000 b.j., z toho 12430 v rodinnych domoch a 30580 v bytovych domoch. III. Var. Vyuziva predovsetkym potencial zastavaneho uzemia a ploch v dotyku s obytnym uzemim, v uzemi rozvojovych polov navrhuje nove rozvojove plochy s unosnym vyuzitim uzemia a pestrou skladbou roznych foriem byvania. Co sa tyka MC navrhuje: Stare Mesto az 6212 b.j., z toho az 5414 v BD, v Raci 1602, vo Vajnoroch 1003, v Devine 359, v Dubravke 2468, v Lamaci 1050, v DNV 4260, v Zah. Bystrici 1542, v Rusovciach 618 a v Cunove 135. Spolu v meste 43000, z toho v RD 11070 a v BD 31930 b.j. Vsetky 3 varianty predpokladaju nerealne velku vystavbu najma v MC Stare Mesto. Celkovy navrhovany pocet 30 000 - 43 000 novych bytov je nezdovodneny (odvija sa od uplne chybnych maximalistickych demografickych prognoz), a preto je neakceptovatelny. Jeho zasadnym prehodnotenim (redukciou) na max. 5000 novych bytov sa podstatne znizi tlak na uzemie a s nim suvisiace environmentalne, socialne a dalsie problemy. Priemyselna vyroba Podla Strategie hl. mesta Bratislavy sa ma podporovat rozvoj spracovatelskeho priemyslu cestou novych spickovych technologii, modernizaciou jestvujucich, realizaciou novych vedecko-technologickych parkov s cielom zabezpecit vysokokvalitnu sofistikovanu a konkurencieschopnu finalnu produkciu. so: * zvysenim podielu spracovatelskeho priemyslu, * s orientaciou na sofistikovane vyroby a iniciacne jadra pre vznik spickovych technologii. Pri I. variante sa vychadza z Aktualizacie UP a naslednych VZN. Podla spracovatelov UP tento variant nevytvara dostatocny priestor pre rozvoj novych modernych odvetvi, ani pre revitalizaciu jestvujucich konkurencieschopnych priem. zavodov. II. Variant uvazuje s novymi plochami v DNV, s vybudovanim priemyselneho parku v Jarovciach. Ponechava Gumon v Ruzinove i byvalu panelaren vo Vrakuni. Max. rozvojove plochy predpoklada II. Var., min. I. Var. Napriek proklamaciam, Koncept UP nepredpoklada zasadnu restrukturalizaciu priemyselnej vyroby na uzemi mesta. Stavebnictvo I. Var. Rozvoj stavebnictva sa predpoklada najma v existujucich arealoch na Seneckej ceste, v areali tehelne v DNV, na Zabom majeri a pri mestskej spalovni. II. Var. V Ruzinove v areali Hydostavu. Nova plocha - Zabi majer. III. Var. V byv. areali panelarne v Petrzalke. Maximalne. rozvojove plochy predpoklada I. Var., min. III. Var. Podstatne zredukovane ocakavania v oblasti bytovej a ciastocne i inych foriem stavebnej cinnosti by mali za nasledok redukciu narokov na stavene kapacity a s tym spojene problemy. Nerusiaca vyroba, vyrobne sluzby, sklady, distribucia Max. rozvojove plochy predpoklada II. Var., min. I. Var. Tazba surovin Tazba kamena (Devin) ma povolenie do 31.12.2005. Potom by sa mala zastavit, hoci zasoby sa odhaduju na 40 rokov - konflikt s OP a obrazom mesta. Kamenolom Devin je zachovany iba v I. Var, II. a III. Var. navrhuju zmenu funkcie na obciansku vybavenost a vyhradenu zelen. Loziska tehliarskych surovin v DNV su zachovane v I. a III. Var. Tazobny priestor Glavica nie je zachovany v ziadnom z variantov (navrhovane funkcie tu su sport a byvanie). Tazbu surovin, nielen lomoveho kamena ale aj strkopieskov navrhujeme prisne regulovat a postupne utlmovat. Polnohospodarstvo Podla Strategie m. B. Bratislava ma aj nadalej zaujem udrzat polnohosp. vyrobu na svojom uzemi s orientaciou na specificke poziadavky hl. mesta a zachovanie historickych vinohradnickych oblasti, vytvarajucich typicky obraz Bratislavy a MC na upati M. Karpat. Cielom je tiez zachovanie polnohosp. vyroby v sucasnej priestorovej dislokacii. Podla Koncepcie polnohosp. vyroby na uzemi B. sa o.i. predpoklada do r. 2010 zrusit vymeru vinic a ribezli v k.u. Devin pre vystavbu RD a sportovych arealov. Nesuhlasime s uplnym zrusenim vymery vinic a ribezli v k.u Devin, lebo patria ku koloritu obce. Odporuca sa tiez prepojenie polnohosp. vyroby s cest. ruchom - agroturistika. Navrhujeme posilnit kapacity pre agroturistiku v zazemi mesta. I. Var. uvazuje s vymiestnenim zivocisnej vyroby z Jaroviec a so znizenim chovu hosp. zvierat v Z. Bystrici a vo Vajnoroch. Rastl. vyroba sa ponechava vo vsetkych PD hospodariacich na uzemi mesta okrem PD Dunaj v Jarovciach, ktore je urcene na ine funkcne vyuzitie. Celkovy ubytok PPF na uzemi mesta predstavuje 14,8%. II. Var. ponechava ziv. vyr. v Podunaj. Biskup., Rusovciach, Cunove a Vajnoroch s podstatnym znizenim stavov. Uvazuje s rast. vyr. iba v PD Podunaj. Biskupice, Vajnory, Rusovce (PD za zeleznicou) a Cunovo. S redukciou sa uvazuje v PD Vinohrady a Raca. V ostatnych PD sa navrhuje reprofilacia resp. vymiestnenie Predpoklada sa ubytok 25% PPF. III. Var. uvazuje s ponechanim ziv. vyr. iba v hosp. dvoroch v DNV, Rusovciach a vo Vajnoroch, kde pocita s utlmom z.v. Uvazuje sa s redukciou len PD "Stary dvor", PD Vinohrady a Raca. Ubytok PPF predstavuje 21,7%. Lesne hospodarstvo V strukture LH sa ma podla Strategie respektovat prioritna ochranna, mimoprodukcna funkcia lesov na uzemi mesta a zachovanie, ochrana a zveladenie lesov ako narodneho bohatstva. Max. mozne zachovanie sucasnej plochy lesov (8038 ha) a neznizenie ich rozsahu pod 7900 ha. Pripadne nevyhnutne?! zabery kompenzovat nahradnym zalesnenim. Nesuhlasime so zmensovanim vymery LPF. Naopak, ziadame znovuzalesnit viacere plochy v inundacii Dunaja, cim by vymera LPF na uzemi mesta mala vzrast. Samosprava ma zabezpecit o.i.: * koordinovany rozvoj zariadeni sluzieb verejnosti, * ekologicku MHD do rekreacnych centier v BLP s uplnym vylucenim individualnej automobilovej dopravy a hygienicke podmienky pre zachovanie cistoty prostredia, * aktualizaciu GP BLP. Administrativa Pripravovane zariadenia a zariadenia vo vystavbe: Bratislava I. * Hotel Carlton - kanc. priest. - 11778 m2, * Nar. banka SR - 69119 m2, * Hodzovo nam. - polyfunkcny objekt - kancel. plochy 9606 m2 * Rajska, admin. budova - 5324 m2, * Barokovy objekt na Hrade pre NR SR, * administr. centrum Chalupkova - 175 600 m2 podlaznych ploch. B. II. * Plynarenska - Business cent. - 13 812 m2, * Trnavska - Tomasikova admin. centrum - 2400 m2, * Bajkalska - polyfunkcna budova VE-TEX, kancel. priest. - 5082 m2, B. III. * Polus centrum - Vajnorska - 27476 m2 pre administrativu, B. IV. * Dubravka - centrum - 29375 m2. B. V. - spolu iba 4000 m2. Nesuhlasime s tym, ze rozvoj administrativnych kapacit sa prednostne orientuje na okres Bratislava I a citelne zanedbava okres Bratislava V. Navrhujeme, aby administrativne budovy nekontrastovali s vyskovou hladinou okolitej zastavby. Navrh riesenia Uzemny potencial pre lokalizaciu administrativnych zariadeni UP vo vsetkych variantoch vytvara predpoklady na: - dobudovanie reprezent. verejnej administrativy v lokalite na Stefanovicovej, Nie je jasne, co znamena dobudovanie reprezentacnej administrativy na Stefanovicovej. * vybudovanie noveho vladneho centra na Pribinovej, * lokalizaciu zariadeni domacej i zahranicnej reprezentacie v priestore: nabr. gen. Svobodu, Podhradie, Zamocka, Nie je jasne, co znamena lokalizacia zariadeni domacej i zahranicnej reprezentacie na nabr. gen. Svobodu, Podhradi a Zamockej. Po doterajsich skusenostiach s podobnymi zariadenia to vyvolava obavy. Ziadame transparentnejsie dokumentovat. * zahran. administrat. zastupitel. uradov v polohach Historickeho jadra, v oblasti Horskeho parku, na Machnaci, Podhradi a v atraktivnych priestoroch k.u. Vinohrady, Detto vyssie. Ziadame neobetovat administrative zastupitelskych uradov najhodnotnejsie, dosial nezastavane, lokality v meste. * lokalizaciu medzinarodneho administ. a komerc. centra, alternativne bud v "city" na pravom brehu Dunaja, alebo pri letisku M.R. Stefanika. Preferujeme polohu pri letisku. * zariadenia komercnej a nekomercnej administrativy v uzemiach celomestskeho a nadmest. vyznamu: * dotvaranie priestorov mestskych tried a lokalnych centier v taziskovych mestotvornych priestoroch najma v B. I. a na jeho okoli, Navrhujeme v maximalnej moznej miere presun komercnej i nekomercnej administrativy celomestskeho a nadmestskeho vyznamu do Petrzalky s moznostou jej architektonicko-urbanistickeho dotvorenia. * v atraktivnych vstupnych priestoroch typu Lamacska brana, Upozornujeme na citlivu polohu Lamacskej brany v obraze mesta. * verejnu administrativu nizsich stupnov v lokalnych centrach jednotlivych MC. Plosne naroky na administrativu - vratane obcianskej vybavenosti - sa stanovuju na cca 1 000 000 m2 do r. 2020 vo vsetkych Var. Tvorcovia KUP sa pritom odvolavaju na ukazovatele pouzivane v statoch EU. Plosne naroky na administrativu navrhujeme prehodnotit a zredukovat s moznostou intenzivnejsieho vyuzivania sucasnych kapacit (napr. v suvislosti s dlho proklamovanou potrebou redukcie centralnych organov). Komercna vybavenost Maloobchod Ocakavane trendy: * pocet malych obchodov bude klesat, * klasicke supermarkety budu postupne ustupovat velkoplosnym supermarketom. * hypermarkety - ocakava sa vstup dalsich retazcov, * specializovane diskonty - da sa ocakavat vyznamny rozvoj, Zariadenia maloobchodu budu tvorit prevazne sucast zastavaneho uzemia - polyfunkcnych ploch, a to obcianskej vybavenosti celomestskeho a nadmestskeho charakteru a sucast zmiesaneho uzemia obchodu, sluzieb a podnikatelskych aktivit. Ziadame, aby sa Koncept UP fatalisticky neprisposoboval modnym trendom, ktore sa daju, ked nie zastavit, tak aspon vyrazne modifikovat v sulade s celkovou politikou mesta. Ubytovacie zariadenia CR Konstatuje sa velky deficit a nevyhovujuca struktura. Lokalizacia novych pathviezdickovych hotelov hl. do celomest. centra MC Stare Mesto, napr. zona Pribinova, nabr. Dunaja pri PKO a do celomest. centra na pravom brehu Dunaja a centra MC v Petrzalke. Navrhujeme decentralizovat vystavbu novych ubytovacich zariadeni tak, aby boli rovnomerne rozlozene na uzemi mesta a nezvysovali tlak na MC Stare Mesto ci inundaciu Dunaja. Lokalizacia stvorhviezdickovych hotelov do: * celomestskeho centra, * centier MC najma vnutorneho mesta. Lokalizacia penzionov do: * pripravovanej lokality Podhradie, * centier MC vonkajsieho mesta, * centier primestskych obci. Lokalizacia turistickych ubytovni, o.i. pri vstupoch do lesoparku smerom na Zeleznu studnicku a na Kolibu-Kamzik. Sme zasadne proti lokalizacii ubytovacich zariadeni cestovneho ruchu na uzemi BLP. Sluzby B. sa v sucasnosti podiela na celoslov. priemere v trzbach za trhove sluzby 45,8%. Max narast od r. 1992 trzby za sluzby v oblasti danoveho a pravneho poradenstva (676%), architekton. a inzin. cinnosti (281%), reklamy (256%) a v cinnosti v oblasti nehnutelnosti (224%). Ocakavana mortalita do r. 2020 vo vsetkych Var. prevysuje 70000, pricom volnych miest na cintorinoch je cca 3000 a vratane krematoria len cca 23000. Kultura o.i. na plochach namesti obyt. suborov Podhorske a Kostolne uvazovat s vystavbou komplexu kult. zariadeni. MC Petrzalka (dostavba - prestavba) - len 2 mensie objekty na dunajskom nabrezi pri Au Cafe a Leberfingerovi. Kina - Petrzalka 1 Poddimenzovana vybavenost. Navrhujeme tazisko tvorby novych kulturnych zariadeni preniest do Petrzalky a dalsich poddimenzovanych MC, o.i. ako sucast proklamovanej humanizacie sidlisk. Hvezdarne a pozorovatelne, planetaria do r. 2030 sa uvazuje lokalita Straze. PKO - vsetky 3 Var. MC Petrzalka - celomestske komplexne zabavne business centrum medzi Pristavnym mostom a mostom Kosicka, MC Cunovo - komplexny celorocny volnocasovy zabavny sportovo-rekreacny areal celostatneho az medzinarodneho vyznamu vo vazbe na VD, MC Petrzalka - MC Jarovce - juzne od COV - zabavny areal, MC Nove Mesto - dobudovanie komplexneho zabavneho a rekreacneho zazemia v lokalite Partizanska luka, MC Karlova Ves - dotvorenie Karloveskej zatoky volnocasovymi aktivitami, - podobne dobudovanie Zlatych pieskov, Strkovca, Pasienkov, MC Stare Mesto v lokalite Kamenolom - kulturno-sploc. a sport.- rekreac. areal a v lokalite Vodna priekopa - revitalizacia na kult.-spoloc. aktivity. Vystavbu novych zabavnych centier rozhodne nepovazujeme za prioritu. Pokial by sa dostavali do konfliktu s chranenymi uzemiami ci inymi hodnotami, sme zasadne proti ich realizacii. Zdravotnictvo, Skolstvo Predbezne bez komentara. Sport a rekreacia B. ma nedostatok telovychov. a rekreac. zariadeni - len 57% normy. Navrhujeme budovat decentralizovane - najma v nedovybavenych obytnych suboroch. V rekreacnych arealoch Zlate piesky, Zelez. studnicka, Kamzik a Velky Drazdiak okrem narokov na dotvorenie rekreac. ploch a zariadeni su nedostatocne dobudovane sportovo-telovychovne aktivity zodpovedajuce prirodnemu prostrediu. Absolutny nedostatok zariadeni sa konstatuje v Petrzalke. KUP konstatuje o.i.: - rekreacne zazemie B v ramci BLP nie je dobudovane nevyhnutnou sportovou a rekreacnou vybavenostou tak, aby nedochadzalo k devastacii chranenych uzemi. Sme proti budovaniu novych zariadeni na uzemi BLP. Podporujeme rekonstrukciu a systematicku prevadzku jestvujucich. Kazdodenna rekreacia Rekreacne zariadenia v sirokom sortimente su navrhovane vo vsetkych okresoch okrem I., ktoreho moznosti su znacne obmedzene. V BLP su navrhovane 2 centra celomestskeho vyznamu s rozptylovymi priestormi a ostatne centralne priestory mestskeho vyznamu su uzemne rozlozene v 3 castiach: * Devinska Kobyla v navaznosti na obytne subory, * BLP pri Lamaci a Kramaroch, * BLP od B. po Racu. Upozornujeme na skutocnost, ze BLP je zaroven sucastou Chranenej krajinnej oblasti a akekolvek zasahy v nom musia byt podriadene zasadam a poziadavkam ochrany prirody. Tiez priestory v inundacnom uzemi Dunaja a vodne plochy na uzemi mesta a rekreacne zazemie mesta. Kratkodoba - vikendova Zahorie * pas pozdlz Moravy, * vlastne Zahorie s polnohosp. uzemim a bormi, * sidelny pas pozdlz Karpat. Na uzemi M. Karpat sa nove rekreacne subory nenavrhuju ani sa neodporuca rozsirovanie jestvujucich vzhladom na existenciu CHKO. Vybavenost do vychodiskovych obci. Vyssie uvedene konstatovanie ciastocne protireci zamerom uvedenym vyssie. Na Podunajskej nizine pozdlz Maleho Dunaja (+ Senec, Kralova pri Senci), ine atraktivne lokality, celkovo agroturistika. Agroturistike a inym formam trvalo udrzatelnej turistiky sa nevenuje dostatocna pozornost. III Var. rozvoj rekreacie a oddychu v lokalitach: * Lieskovec, * Kopac, * Sajby - Raca, * Vajnorka a Letisko Vajnory, * Dubravicie, * Krcace, * Karloveska zatoka, * Podhaj - Lamac, * Luky - Zah. Bystrica, * pri Rolnickom druzstva - DNV, * Devin a okolie, konkretne o.i. SPR Sandberg, aluvium Moravy, inundacia Dunaja, medzihradzovy priestor - Ovsiste, Jarovske rameno (vratane osobneho pristavu), Jankovske role, Rusovce - strkovisko, Cunovo - VD. Upozornujeme, ze Kopac, Sandberg a niektore dalsie lokality su maloplosne chranene uzemia a viacere dalsie taktiez predstavuju predmet zaujmu ochrany prirody. Pripadne rekreacne vyzivanie tychto lokalit musi byt prisne regulovane. V III. Var. sa dosahuje 12,9 m2 plochy pozemku zariadeni sportu a rekreacie na 1 obyv. Doprava Samostatny material Vyvoj motorizacie: 1970..............................89 os. aut./obyv. 1998............................369 os. aut./obyv. Vyvoj prepravy osob za den a "delba prepravnej prace v %" v meste: 1981 1994 MHD 884 100 (60,4) 896 400 (48,4) IAD 167 640 (12,0) 399 700 (21,6) Peso + bicykle 386 140 (27,6) 555 400 (30,0) Hybnost obyvatelov za uplynulych 30 rokov mierne vzrastla (z 2,64 ciest za den na 3). Vyvoj automobilizacie prekonal ocakavania vsetkych minulych prognoz a preto sa prikrocilo ku korekciam za vyhladove obdobie. Dnes 369/1000 obyv. saturacia sa ocakava r. 2030 - 510, v r. 2010 - 476. Scenare dopravy A. Prudky rozvoja IAD. B. preferencia rozvoja systemu HD. A. v roku 2020 - 2030 predpoklada 40.9% MHD a 30,8% IAD. B. v roku 2020 - 2030 50,4% MHD a 21,3% IAD. Pre porovnanie, v sucasnosti zabezpecuje MHD 65 - 70%. Navrh znizuje tento podiel o 20 - 30% v prospech IAD. Oba scenare predpokladaju 28,3% pesi a bicykle. Zatazenie komunikacnej siete Pocet usekov a uzlov komunikacnej siete, kde je prekrocena pripustna intenzita v spickach, sa stale zvysuje, napr.: Pristavny most 1990 1998 25 600 80 000 Botanicka 12 100 47 080 Einsteinova 10 100 41 230 Staticka doprava Celkovo chyba na uzemi mesta cca 60 000 odstavnych a parkovacich ploch, z toho len v CMO 10000. Navrhy predpokladaju pokrytie normovych narokov na odstavenie vozidiel obyvatelov v obytnych utvaroch (mimo centra mesta), co predpoklada vybudovanie: * hromadnych garazi do vzdialenosti do 200 m od bydliska. Tieto by zaroven mali plnit funkciu protihlukovej bariery. V novych urban. plochach zabezpecenie parkovania na vlastnom pozemku. * vytvaranie podmienok na postupne znizovanie objemu cielovej dopravy do vybranych casti mesta (hl. do CMO). To vyzaduje cielavedomu dopravnu politiku. V suvislosti s dynamickou dopravou konstatujeme, ze jej prognozy vychadzaju z chybnych (vysoko nadsadenych) demografickych prognoz a nezodpovedaju proklamovanemu zameru preferencie MHD. - situovanie hromadnych parkovacich garazi na okraj pesej zony mesta s priamou vazbou na hlavne pesie trasy (system Park and Go). Predpoklada sa vybudovanie podzemnych garazi s kap. 350 - 500 miest v lokalitach Veterna, Kollarovo nam., Nam. Slobody, Hurbanove kasarne, Cukrova, Dunajska, Pribinova, Gondova, Most SNP, Drevena, Mytna, Spitalska, Rajska. Uvedene lokal. vyhovuju pre vsetky 3 Var. Kapacitu a lokalizaciu parkovacich garazi navrhujeme prehodnotit. V pripade realizacie budovat podpovrchovym sposobom, aby sa zachovala zelen, historicke struktury a dalsie hodnoty nadzemnych casti. - rezervovanie ploch na vybudovanie zachytnych parkovisk v nadvaznosti na stanice noveho kapacitneho systemu MHD (system Park and Ride),(zachytne parkoviska pre cca 500 vozidiel na okraji mesta) (zar. do 300 miest medzi okrajom mesta a strednym dopravnym okruhom - do roku 2030 tento system predpoklada 8000 - 8900 miest). I. Var. Nosny system MHD - Metro 9,7 km (Janikov dvor - Trnavske myto). Doplnkovy system MHD 11 liniek elektriciek, 15 liniek trolejbusov a 47 liniek autobusov. zmeny: * predlzenie trasy elektricky do DNV (cca 5,8 km), * trolejbusove trate Drotarska - Matusova, Jancova - Ticha - Stare grunty - Dlhe diely, * most Kosicka s novymi autobusovymi tratami, * rozvoj autobusovej MHD v Petrzalke. Predpoklad, ze v r. 2020 nosny system prevezme cca 10%, elektricky cca 24%, trolejbusy cca 16% a autobusy cca 50% z celkoveho objemu v rannej spicke. Trolej. trat Drotarska - Stare grunty nepovazujeme za opodstatnenu, vzhladom na dostupnost Mlynskej doliny, Drotarskej, Matusovej resp. Mudronovej. Konstatuje sa, ze v pripade uvedenia do prevadzky iba 1. etapy metra (Janikov dvor - Trnavske myto) sa ocakava nizka uroven kvality cestovania MHD v meste. II. Var. Nosny system * trasa A v useku Dubravcie - Kamenne nam. - Karadzicova - Trnavske myto - Predmostie, s dlzkou 18,9 km a poctom stanic 18, * trasa B (ako I. Var.) Doplnkovy system 9 liniek elektr.,16 liniek trolej., a 28 liniek autobusov. * predlzenie elekt. do DNV (cca 8,0 km), * zavedenie trolej. MHD v Petrzalke (cca 26 km), * trolej. Drotarska - Dlhe diely (ako Var. I, 7,5 km), * predlz. trolej do Lamaca (5,5 km), * most Kosicke pre autobusy a trolejbusy, * rozvoj autobusovej MHD v Raci a v Petrzalke. V r. 2020 nosny system prevezme cca 28%, elekt. cca 16%, trolej. cca 24%, autob. cca 32% z celkoveho objemu prepravy v rannej spicke. III. Var. Nosny system trasy A a B (ako II. Var.) Doplnkovy system MHD zmeny: V zasade zhodny s Var. II, vratane podielu jednotlivych systemov MHD. Vsetky Varianty predpokladaju predlzenie sucasnej siete dialnic o 14 km (na dlzku 47 km). I. Var. navrhuje predlzenie vybranej komunikacnej siete o 50 km, II. Var. o 16 km a III. Var dokonca o 106 km. Podla III. Var. bude Einsteinova plnit len funkciu stredneho dopravneho okruhu. Predpoklada sa prestavba krizovatky Patronka. Narast dlzky dialnic a tzv. vybranej komunikacnej siete na uzemi mesta povazujeme za predimenzovany. Respektovane su (vraj) poziadavky na ochranu kulturneho dedicstva, v uzemnom priemete su zachovane a vytvaraju uzemne podmienky pre: * zveladenie a rozvoj nehnutelnych stranok kulturneho dedicstva a prostredia, * funkcneho a priestoroveho dotvarania mesta a MC so zachovanim identity prostredia, * ochranu lokality Devin navrhnutej na zapisanie do zoznamu Svetoveho kult. a prir. dedicstva. Viacere zamery, napr. tzv. Severna tangenta, protirecia vyssie uvedenym proklamaciam. Ochrana ZP vychadza zo "Strategie, zasad a priorit statnej environmentalnej politiky" V hospodarskom rozvoji sa vytvaraju predpoklady pre dobudovanie a restrukturalizaciu priem. zakladne Bratisl., predovsetkym zhodnotenim jestvujucich ploch. Na uzemi mesta je zachovana polnohosp. vyroba so zachovanim vinohradov v Podkarpatskom pase (s priemetom narokov rozvoja mesta podla zamerania variantov) ako sucast systemu ekologickej stability a TUR i ako sucast obrazu mesta. Prioritne sa zachovavaju plochy lesov. Ak sa prioritne zachovavaju plochy lesov, preco sa potom pripusta redukcia ich vymery? Deklaruje sa zachovanie vinohradov, ale v skutocnosti sa suhlasi s urbanizaciou znacnej casti z nich, s cim nesuhlasime. Rozvoj turizmu a rekreacie ma zohladnovat jedinecnost prirodnych a kulturnych danosti s respektovanim ich ochrany. Navrhuju sa narocne zariadenia CR medzinarodneho vyznamu. Proklamovana ochrana prirodnych a kulturnych danosti protireci navrhom na vystavbu narocnych zariadeni CR medzinarodneho vyznamu. Vo vsetkych troch variantoch je premietnuty novy nulty dopravny okruh, prepajajuci z JV strany D61 tunelom popod Male Karpaty s D2, s roznymi casovymi etapami realizacie jeho usekov v navrhovom obdobi UPN. Navrhujeme urychlene pristupit k tunelovemu rieseniu. Prieplav D-O-L sa definuje ako stret zaujmov s ochranou prirody. Navrhujeme Prieplav D-O-L neuvazovat ani pri jednom z variantov. V odpadovom hospodarstve sa zachovava spalovna a navrhovane su najma zariadenia na separaciu a zhodnotenie odpadov, neplanuje sa budovanie novej skladky, navrhom zodpovedajuceho funkcneho vyuzitia dotknutych uzemi sa zabezpecuje sanacia a rekultivacia skladok odpadov... V casti Zakladne principy urbanistickej koncepcie sa slubuje respektovanie ekologickych poziadaviek na riesenie komunikacnych systemov - dobudovanie dialnicneho systemu, vedenie tras statnych ciest mimo obytne zony, vratane tunelovych prepojeni popod Male Karpaty, dobudovanie zeleznicnych spojeni primestskych doprav a ich napojenie na progresivny system MHD na uzemi mesta. Viacere trasy komunikacnych systemov (riesenie Dolnej Mlynskej Doliny, Severna tangenta, dialnica D61 v ploche Einsteinova ai.) protireci slubovanemu respektovaniu ekologickych poziadaviek. Riesenie, ktore slubuje byt skutocne ekologicke, t.j. prevedenie tzv. nulteho okruhu popod Male Karpaty sa odsuva az do casoveho horizontu r. 2030. Mala pozornost sa venuje kombinovanej doprave. III. Variant Navrh zohladnuje hierarchiu vyznamov a vazieb regionalnych rozvojovych polov mesta. Zhodnocuje uzemie v taziskovych smeroch rozvojovych urbanizacnych osi nielen so zohladnenim predpokladanej intenzity vztahov, ale aj limitov ochrany prirodnych hodnot uplatnenych v navrhoch USES s cielom TUR a zachovania ekologickej rovnovahy urbanizovaneho a prirodneho prostredia B. aj jej sirsich vazieb. Obraz mesta a urbanisticka koncepcia Vsetky 3 varianty (vraj) respektuju zakladne prirodne faktory formujuce historicky obraz Bratislavy. Kompozicne principy: MPR - respektuje sa v plnom rozsahu vratane charakteristickych ploch zelene parkov a namesti. Uzemie kompaktneho mesta - zohladnuje sa charakteristicka, vacsinou blokova struktura... Vo vsetkych troch variantoch sa pozaduje uplatnit prehlbujuce UPP a UPD so stanovenim zavaznych regulativov hmotovo-priestoroveho riesenia zastavby vo vztahu k hist. mestu. Mesto je povinne zabezpecit osobitny UP dokument, zaoberajuci sa problematikou obrazu mesta s navrhom usmerneni a regulativov pre podrobnejsie rozpracovanie rozvojovych zamerov. Zamer hodnotime ako pozitivny, aj ked po skusenostiach s lokalitou Napoleonsky vrsok si nerobime iluzie o respektovani akychkolvek regulativov. Bohatost priestorovych scenerii prirodneho prostredia dava predpoklad pre rozvoj osobitnych a neopakovatelnych prostredi i urbanizovaneho uzemia. Odpady Podla zisteni Krajskeho uradu v Bratislave sa v r. 1998 vyprodukovalo v Bratislave 441 000 ton odpadov, z toho 162 000 ton nebezpecnych, 267 000 zvlastnych a 11 000 ostatnych (predpokladane mnozstvo komunalneho odpadu je 213 300 ton). z tychto 441 000 t. sa: 31% vyuzilo, 24% skladkovalo, 35% spalilo, 6,2% spracovalo biologicky. Z komunalneho odpadu sa vyuzilo: * ako druhotna surovina - 1700 t., * kompostovanim - 800 t., * energeticky - 4 t. Miera vyuzitia komunalneho odpadu bola dosial minimalna. Nezda sa, ze by UP vytvaral predpoklady pre zasadnu zmenu sucasneho stavu. zneskodnilo: * skladkovanim mimo uzemia obce - 29 000 t., * spalovanim - 111 900 t., * iny sposob nakladania (kaly z COV) - 69 600 t. Zakladnym sposobom zneskodnovania je spalovanie. Podla statistik separovany zber zaznamenal v 2. pol. 90. rokov vyrazny pokrok, ale aj tak mnozstvo vyzbierane takymto sposobom v r. 1998 predstavovalo len cca 3,5% z mnozstva komunalneho odpadu, zneskodneneho v spalovni. Okrem toho realizuje separovany zber aj a.s. Zberne suroviny, ktore prostrednictvom 19 vykupni a 1 zberoveho zavodu v r. 1998 vyzbierali od obcanov cca 13 960 t. druhotnych surovin. Zabezpecuje sa donaskovym sposobom do rozmiestnenych kontajnerov a vykupni Zbernych surovin. Podla praktickych skusenosti separovany zber zaznamenava v ostatnych rokoch skor upadok ako pokrok. Z odpadu zo zelene (5300 t. v r.1996) sa spaluje 1800 t., skladkuje 3000 t. a kompostuje 500 t. Z celkoveho mnozstva stavebneho odpadu (30 - 40000 t.) sa vacsina skladkuje a len cast sa recykluje a odpredava ako stavebna surovina. Kaly z COV sa zneskodnuju mimo B. Navrhy riesenia obsahuju podrobne a v obdobnej strukture II. a III. Var. Spalovne - Vlcie hrdlo - po rekonstrukcii kap. 135 tis. t./rok a zivotnost cca 20 rokov. Spalovna nemocnic. odpadov - sucasna kapacita nebude dostacujuca. Nova je navrhovana na Razsochach. Skladky - na uzemi mesta je v prevadzke 1 skladka inertneho odpadu v DNV - zivotnost cca 10 rokov. Byvale skladky bude treba sanovat. Existujuce skladky, prevadzkovane podla tzv. osobitnych podmienok, mali ukoncit prevadzku k k 3.7.2000. Kompostarne na odpad zo zelene. Navrhuju sa 2 (na V a Z okraji mesta) s kapacitou cca 10 - 15 000 t. a velkostou cca 1 ha. Autovrakoviska - potrebne su 2 lokality. Predpoklad vo vazbe na VW, Slovnaft a Janikov dvor. Zberne dvory na odpad od obcanov. Min. 5 lokalit z nasledujucich: * ZS na Cernockeho, * ZS na Lovinskeho, * DNV Eisnerova - pri zel. stan., * zapadne od arealu VW, * ul. Pri Krizi, * Petrzalka - Capajevova, * Petrzalka - Panonska ul., * Vrakuna. Zberne a recyklacne miesta ako medzisklad pre podnikatelov - potreba 3-5 lokalit (Petrzalka - 2, Raca, DNV, Podun. Biskup - 2). Recyklacne dvory staveb. odpadu - potrebne 3 arealy. Potencialne lokality: DNV, Vajnory, Raca - Zabi majer, Stare mlynske rameno MC Vrakuna/MC Ruzinov, Petrzalka - 2x, Stara Vajnorska, Pod. Biskup - Alejove a Janske hony. Centralny recyklacny a dotriedovaci zavod - uvaz. lokalita Zabi majer - cca 8 ha. Zivotne prostredie Podla konceptu UP, ZP v B. v sucasnosti nesplnaju poziadavky na zodpovedajucu kvalitu. Podielaju sa na tom najma plynne emisie z dopravy, vyroby, energetiky, komunalnej sfery, zo skladkovania odpadov, ale aj z polnohosp. vyroby a inych zdrojov. B. nadalej patri medzi osobitne sledovane oblasti v ramci SR. Nadalej je vysoke znecistenie vod i celkova produkcia odpadovych latok. Zvysena hlukova zataz (70% sledovanych dopravnych tahov ma prekrocene povolene hladiny hlucnosti) a zvysena kontaminacia pod. Prirodne prvky su zastupene nepravidelne a na mnohych miestach su poskodene. Zintenzivnenie IAD v meste, ktore predpoklada Koncept UP ani v pripade urcitej protihlukovej ochrany zrejme neprispeje k znizeniu hlukovej zataze. Invariantne navrhy na zlepsenie kvality vod: * dobudovanie cistiarenskych kapacit, * zlepsenie a doriesenie sposobu skladky mineralnych olejov, sypkych substratov a obsluhy plavidiel na toku Dunaja, * dobudovanie kanalizacnych zberacov, * zabezpecenie ochrannych opatreni okolo Slovnaftu, * dodrzanie technologickej discipliny, * posudenie sucasneho stavu ochrannych opatreni vsetkych zdrojov pitnej vody, * doriesenie minimalneho dopadu ropovodu Druzba na CHVO - ZO, * dobudovanie komplexneho monitorovacieho a informac. systemu ZP. Invariantne navrhy na znizenie znecist. ovzdusia: * zrusenie ekologicky nevhodnych vyrobnych technol. (neschopnych ekologizacie), Zariadenia "neschopne ekologizacie" sa nekonkretizuju, a preto zamer mesta v tomto bode zostava uplne neadresny. * znizovanie exhalacie spalin z dopravy, najma v exponovanych oblastiach, so sucasnym doriesenim dopravnych systemov. Zintenzivnenie dopravy zrejme neprispeje k znizovaniu exhalacie spalin z dopravy. Invariantne navrh na zlepsenie hlukovej situacie: * dobudovanie zakladneho komunik. systemu (ZAKOS), cim sa odbremenia mnohe v sucas. zatazene komunikacie, * v ramci ZAKOSU su vacsinou lepsie predpoklady ne budovanie sekundarnych protihlukovych opatreni, * pri investicnej cinnosti pozdlz hlucnych komunikacii potreba aplikovat protihlukovu ochranu na objektoch v ramci staveb. riesenia, * pri rekonstrukciach alebo vystavbe novych ciest je investor povinny zhodnotit dopad hluku a navrhnut ucinne opatrenia. Stredne az vysoke radonove riziko sa zistilo na 43% plochy B. Prekrocenie platnych noriem u elektromagnetickeho smogu sa zistilo asi na 1/3 uzemia B. Zelen Spracovatelia UP konstatuju, ze z hladiska kvantity je uzemie B. treba hodnotit ako uzemie s nadstandardnym plosnym rozsahom, ale kvalita zelenych ploch v B. je zvacsa na nizsej az nizkej urovni. Podla prehladu vybranych, najma hlavnych miest europskych krajin je Bratislava vo vymere zelene na obyvatela na jednom z poslednych miest a v prepocte na plochu intravilanu dokonca na predposlednom (Europska environmentalna agentura, 1998). Vseobecnou snahou, ako uvadzaju spracov. UP je, aby sa: * co najmenej narusala celistvost lesnych spoloc., resp. aby sa navrhnute krajinne prvky podielali na dokompletovani neucelenych lesnych partii, Celistvost lesnych masivov sa nema narusat "co najmenej", ale vobec. * v dotykovych plochach k lesnym pozemkom navrhli doplnujuce krajinotvorne komponenty, * do uzemia navrhli ekostabilizacne prvky, ktore maju zabezpecit prepojenost lesnej, cez polnohospodarsku az po urbaniz. krajinu., * na uzemi navrhli aj nove, najma liniove prvky zelene, * devastovane plochy sa zmenili na funkcne plochy krajinnej vegetacie (aj s vyuzitim sukcesie), * niektore plochy vhodne doplnili zelenou (napr. VZ Podunaj. Biskup.), resp. aby sa dobudovali linie a plochy ochrannej a izolacnej zelene s vyraznym buducim krajinotvornym posobenim, Vyssie uvedene poziadavky hodnotime pozitivne. * v zastavanom uzemi co najmenej likvidovali plochy jestvujucej zelene bez celomestskeho koncepcneho zameru nahrady a navrhu novych ploch zelene, Ako sme uz viackrat verejne pozadovali, v zastavanom uzemi je treba vyhlasit embargo na likvidaciu vzrastlej zelene, resp. ploch jestvujucej zelene. * dodrziavali v regulativoch uvadzane koeficienty zelene pre centrum, vnutorne i vonkajsie mesto a v rieseni rozvojoveho uzemia aj poziadavka na plochu verejnej zelene vo forme parku, * v odovodnenej miere zachovali jestvujuce zahrady, resp. aby sa vhodne zmenili na take funkcne vyuzitie, ktore bude co najviac zachovavat jestvujuce porasty, * objektivizovala likvidacia vinic a sadov v uzemi s ohladom na zachovanie kulturneho dedicstva a obrazu krajiny. Likvidaciu vinic a sadov povazujeme za jav neziaduci a navyse protireciaci proklamaciam konceptu UP o potrebe zachovania pasu vinohradov nad mestom. Uzemny system ekologickej stability (USES) Nosnymi stavebnymi prvkami USES su biocentra (BC) a biokoridory (BK), na miestnej urovni aj interakcne prvky. Navrhy vo Variantoch I. Var. vychadza z aktualizacie UPN v r. 1993. II. Var navrhuje specificky pristup k nasledujucim BC a BK: * BC Pod. Biskup - vodny zdroj (navrhuje sa zastavba sportoveho a rekreacneho charakteru), * BK Devinska Kobyla - Sitina (potvrdzuju sa zahradky), * BK Struha v casti na s. od Sprinclovho majera (sucast uzemia navrh. na zastavbu), * BK Lamac - Dev. Kobyla v lokalite pramen Dubravskeho potoka (navrh. sa zastavane uzemie obchodu, sluzieb, a podnikatelskych aktivit), * BK Raciansky potok v useku pritoku a Zabom majeri (sucast uzemia navrhovaneho na zastavbu), * na trasach BK Rajka - Cunovo - Jarovce - Bazantnica - Pecensky les (juzne od Bazantnice) a BK JV svahy Malych Karpat (v lokalitach Briezky a Varan) su navrhovane nove plochy pre vystavbu, ktore zhorsia funkcnost tychto BK (barierove posobenie). Pozadujeme, aby sa jestvujuce biocentra a biokoridory respektovali v plnom rozsahu a nesuhlasime so zhorsovanim funkcnosti biokoridorov. III. Var. Provincionalny USES Pri Dunajskom BK sa ocakava po navrhovanej revitalizacii VD na uzemi B. zlepsenie situacie v tomto priestore. V centre mesta na pravom brehu sa zachovavaju plochy zelene vo volnej krajine, verejnej zelene navrhovanych parkov, zelene rekreacneho vyznamu, sucast zelene navrhovanych sportovych a rekreacnych arealov a navrhu opatovneho zalesnenia vybranych uzemi. Rozsirenie BC Dolnomoravska niva suvisi najma s navrhom na prevod or. pody v inundacii na TTP. Obdobne je tomu aj v pripade BC Bratislavske luhy, pri ktorom su niektore plochy navrhovane na zalesnenie. Pri viacerych sa jedna o ich dotvorenie - sfunkcnenie prostrednictvom doplnenia "krajinnej zelene" do polnohospodarskej krajiny. BK JV svahy M. Karpat je ponimany ako sustava 4 BC teplomilnej nelesnej bioty. Moznost prepojenia tychto prvkov je v niektorych miestach znacne obmedzena existujucou a navrhovanou urbanizaciou. Nesuhlasime s tym, aby sa BK JV svahov M. Karpat dalej prerusoval navrhovanou urbanizaciou. Navrhy sa sustreduju jednak na sfunkcnenie BK pri vodnych tokoch - Vydrica s pritokmi, Stara mlaka, Chorvatke rameno, resp. prepojenie zalesnenych oblasti v okoli mesta. Vymedzene su tiez BK nespojiteho charakteru Koliba - Horsky park a Machnac - Hradny vrch. Navrhujeme, aby sa zasady a limity USES zahrnuli medzi zavazne podmienky realizovatelnosti zamerov UP. Ochrana prirody Tato kapitola pozostava z 18 riadkov textu!!!, z ktorych navrhovy charakter ma de facto iba 1 veta: navrhuje sa tiez rozsirenie 5 vyhlasenych chranenych uzemi Gajc, Ostrov Kopac, Polovnicky les, Topolove hony a Ostrovne lucky. Takato mala pozornost venovana ochrane prirody je v priamom protiklade k vychodiskam konceptu UP, kde sa ochrana prirodnych hodnot definuje ako jedna z priorit. V prilohovej casti sa cituje Koncepcia uzem. ochrany prirody a krajiny SR (SAZP, 97), kde su na osobitnu ochranu navrhnute: ako chranene arealy: - CHA Hrusovska zdrz, Jazierko TikiTak, Kalna, Pritok Racianskeho potoka, Polny mlyn, Urbarsky lom, Vapenicky potok, Drienovy les, Dunajske ostrovy, Gajarske polia, Chorvatske rameno, Laurovske, Les v Hrabinach, Mokrad pri Malom Drazdiaku, Sovi Luzny les, Bazantnica ako prirodne rezervacie: PR Slovansky ostrov, Vajnorska dolina. Regulativy Snaha o zovseobecnenie principov riesenia v UP, stanovenie zakladneho ramca pre podrobnejsie riesenie UPD jednotlivych MC a specifickych zon, prognozovanie mozneho vyskytu a druhu zmien, stanovenie ramca pre prehladne a jednoznacne platne pravidla riesenia uzemia mesta sposobom regulacie su jeho zaklad. principom. Regulativy - zavazna cast Zasady funkcneho usporiadania a vyuzitia ploch: Polyfunkcne uzemia: druhy funkcii s vymedzenim vhodnych funkcii. Regulativy priestoroveho usporiadania 1. Vyskove stavby Za vyskove stavby mozno povazovat stavby, ktore svojou vyskou presahuju vyskovu hladinu v danej lokalite. Tato moze byt prekrocena iba po posudeni predmetnej stavby a jej predpokladaneho posobenia v ramci obrazu mesta, t.j. panoramatickych pohladov v charakteristickych polohach a nadvaznych horizontoch. Vo vsetkych Variantoch sa trva na spracovani prehlbujucich UPP a UPD s poziadavkou respektovania vyskovej nivelety jestvuj. blokovej zastavby a respektovania vyskoveho a priestoroveho usporiadania jestvujucich stabilizovanych ploch malopodlaznej zastavby v priestoroch V svahov Kalvarie, Slavina, Mudronovej ulice. Sme za zachovanie zahradneho charakteru s urcitym podielom rodinnych domov, a proti vystavbe tzv. malopodlaznych domov v lokalitach Kalvaria, Slavin a Mudronova. 2. Uzemia hist. jadier MC Hist. jadra MC predstavuju uzemia s charakteristickou hmotovou skladbou, povodnym podorysnym zalozenim a specifickym charakterom, vyskovu hladinu stavieb je potrebne prisposobit jestvujucej zastavbe. V uzemiach, ktorych sa dotykaju osobitne predpisy vyplyvajuce z vyhlasenia pam. zon, je potrebne dodrzat priestorovu regulaciu vyplyvajucu z poziadaviek a moznosti dotvarania dotknutej pam. zony. Zasady regulacie obytnych uzemi a ploch zelene v ramci obyt. prostredia Naroky na plochy celkovej intravilanovej zelene budu dalej modifikovane v ramci urban. clenenia hodnotenim kvality ZP i existenciou ci absenciou dostatocneho prirodneho zazemia. Komplexy administrativy * centrum - priemerna podlaznost 12 nadzemnych podlazi/4 podzemne podlazia, 30% zastavanost uzemia, * vnutorne mesto - priem. podlaz.8 nadzem. podlazi/2,5 podzem. podlazi, 35% zastavanost uzemia, * vonkajsie mesto - priem. podlaz 6 nadzem. podkazi/1,5 podzem. podlazi, 35% zastavanost uzemia. Nevieme, co viedlo spracovatelov Konceptu UP k stanoveniu priemernej podlaznosti 12 nadzemnych podlazi pre komplexy administrativy v CMO, co je viac, ako v ostatnych castiach mesta, hoci prave centralna mestska oblast a jej silueta su najcitlivejsie na porusenie vyskovej hladiny tradicnej zastavby. Navrhujeme znizit na 8 podlazi a ujednotit so zvyskom vnutorneho mesta, vzhladom na doterajsiu zlu skusenost s nerespektovanim tradicnych vyskovych pomerov v centre mesta. Navrhujeme zakotvit medzi regulativy zakaz vystavby vyskovych budov v CMO. Ziadame rozsirit regulativy o ekologicke poziadavky vratane poziadaviek na zachovanie krajinneho razu, vyhladovych kuzelov, siluety a dalsich hodnot. Regulativy priestoroveho usporiadania doplnit o chranene uzemia a uzemia vyclenene pre zabezpecenie ekologickej stability a stanovit zasady ich manazmentu. Priority uzemneho rozvoja a navrh VPS Sirsie vztahy V rieseni sirsich vztahov je prioritne potrebne: * dobudovat dopravne systemy zabezpecujuce medzinar. vztahy a vazby B. a SR v dotknutom uzemi, * vytvorit uzemne predpoklady pre zodpovedajuci rozvoj urban. JZ smerom, * vytvorit uzemne predpoklady pre lokalizaciu vyznamnej europskej institucie vratane kongres. centra, * vybudovat vychod vstup na uzemie mesta, * dobudovat zonu Pribinova ako nove vladne a reprezentac. centrum SR vratane zahranicnej reprezentacie. Komentar k niektorym z tychto zamerov pozri vyssie. Celomestske vazby a vztahy * zabezpecit rozvoj komplex. obyt uzemia v priestoroch SZ rozvojoveho uzemia, prioritne na S od zeleznice v DNV, * zabezpecit pripravu rozvoja komplexneho obytneho suboru v priestore medzi jestvuj. zastavou Petrzalky a Jaroviec, * dobudovat celomestske systemy dopravy s prioritami: - most "Kosicka", - severna tangenta, - progresivny system MHD - metro. Celomestske centrum v rieseni celomestskeho centra: * pokracovat v obnove. hist. jadra, vratane Podhradia, * dobudovat zony Pribinova, Chalupkova, Starohorska, V. Karadzica, * zabezpecit pripravu uzemia na pravom brehu Dunaja medzi Starym mostom a Pristavnym mostom. Priprava uzemia na pravom brehu moze znamenat aj nieco ine ako pripravu uzemia na vystavbu? Medzi prioritami v oblasti dopravy je o.i.: Dialnica D2 v useku Lamacska - Stare grunty, vratane mimourovnoveho prevedenia Harmincovej ponad D2 a mimourovnoveho krizovania na Patronke. Nesuhlasime s mimourovnovou krizovatkou na Patronke. Problem by mal riesit tunel pod Sitinami a tunel pod Malymi Karpatami. Dialnica D61 v useku Pristavny most - Viedenska Nesuhlasime s vedenim dialnice v tomto useku. ZAKOS Most Kosicka, Ziadame uskutocnit posudenie prostrednictvom procedury EIA (pozri blizsie peticia obcanov). Severna tangenta v useku Prazska - Jarosova, vratane mimourovnovych krizovatiek s Prazskou, Smrecianskou a Racianskou. Nesuhlasime s trasovanim Severnej tangenty (pozri blizsie peticia obcanov). Prestavba Galvaniho v useku Ivanska - Roznavska na 4-pruh, Prestavba Lamacskej v useku Harmincova - Alexyho na 4-pruh, Predlzenie Bojnickej v useku Vajnorska - Racianska, vratane mimourovnovej krizov. s Racianskou, Miestne komunikacie I. a II. triedy: - Vlarska - predlzenie po Kolibu, - Slavicie udolie - Ticha - Jancova, Nesuhlasime s vystavbou trolejbusovej trasy Slavicie udolie - Ticha - Jancova, ktora by znamenala prilis velky a svojmu ucelu neadekvatny zasah do prostredia. - prepojenie Polianky - Stara Dubravska, Staticka doprava - vybudovanie 3 parkinggarazi v celomestskom centre (system P+GO), Pripomienky pozri vyssie. - vybudovanie zachytneho parkoviska v stanici metra Petrzalka - Centrum. Kombinovana doprava Vystavba tovaroveho centra nakladnej dopravy v Palenisku. Podotykame, ze problem kombinovanej dopravy sa vybudovanim tovaroveho centra nakladnej dopravy nevyriesi. Nemotoricka doprava Cyklisticka doprava * cyklotrasa Devin - Riviera - Most Lafranconi (cast Moravsko - dunajskej cesty), * Starohajska - Chorvatske rameno, * Karpatska cesta (Cast Patronka - Zelezna studnic.). Planovany narast dlzky cyklotras i celkovu pozornost venovanu cyklistickej doprave v B. povazujeme za uplne nedostatocne. Dobudovanie protipovodnovej ochrany mesta * lokalna ochrana intravilanu DNV a Devin, * lokalna ochrana nabrezia Karloveskej zatoky, * rozsirenie koryta Dunaja ponize Pristav. mosta, * lavobrez. ochran. linia v zone Pribinova, * rekonstrukcia ochrannej linie na Pristavnej, * zvysenie ochran. linie medzi Starym a Novym mostom, * studnovy rad pozdlz dialnice D61 Einsteinova so zaustenim do Chorvatskeho ramena, * revitalizacia a upravy vodnych tokov a vodnych ploch. Upozornujeme na skutocnost, ze pri viacerych aktivitach protipovodnovej ochrany moze dojst ku konfliktom s ochranou prirody a ziadame takymto konfliktom predchadzat. Zivotne prostredie Ovzdusie - uplatnovat u povodcov znecistenia ovzdusia Slovnaft a.s., Istrochem a.s., OLO a.s., Matadorex a.s.: - znizovanie emisii zakladnych znecistujucich latok, prchavych organickych zlucenin, perzistentnych organ. latok, tazkych kovov a ostatnych emisii plynov sposobujucich sklenik. efekt, - uplatnovat poziadavky na restrukturalizaciu, reprofilaciu a celkovu ekologizaciu vyroby, - pre znizovanie exhalacie spalin z dopravy - uplatnovat u vyrobcov a distributorov pohon. latok poziadavku na zasob. pohon. latkami neznecistujucimi ZP, - zabezpecit dobudovanie ZAKOS, - dobudovat smogovy havarijny a regulacny system a jednotny havarijny system. Poziadavky na znizovanie znecistenia ovzdusia su nedostatocne, nie dost adresne, chybaju konkretne prahove hodnoty a casove limity. Voda - uplatnovat u jednotlivych znecistovatelov znizovanie mnozstva znecist. latok na pripustnu mieru, dobudovat COV: - dokoncenie biol. stupna na CHCOV a rekonstrukcia kanalizacie chem. odpad. vod. Istrochem, - rekonstrukcia COV - Slovnaft, - uplatnovanie programu odstranovania nutrientov v mestskych COV. Poziadavky na znizovanie znecistenia vod su nedostatocne. Chybaju konkretne prahove hodnoty a casove limity. Pody * uplatnit v polnohosp. vyrobe minimalizovanie chemizacie v prospech biologizacie a alternativneho sposobu hosp. * objektivne posudzov. zabery najkvalit. pody za hranicou zastavaneho uzemia. Poziadavky na ochranu pody nie su dost konkretne a adresne. Chyba problematika podnej erozie ai. Zabery pody v ha: --------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Spolu OP TTP zahrady vinice osob. chran. LPF %PPF --------------------------------------------------------------------------------------------------------------- I. Var. 2686 1710 180 193 54 331 6,3 15 II. Var. 4187 3173 136 169 133 1021 26 25 III. Var. 3592 2656 50 217 167 1140 1,1 22 --------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Urbanisticka koncepcia rozvoja MC MC - Stare Mesto Konstatuje sa, ze pri zameroch zahustovania stabilizovanej struktury na ukor zelene je potrebne zhodnocovat limity a unosnost zastavby (aj jednotlivych objektov). Nesuhlasime so zahustovanim stabilizovanych struktur na ukor zelene Vzhladom na zvysujucu automobilizacia je potrebne dokomponovat aleje stromov pozdlz komunikacii. S dokomponovanim aleji suhlasime, ale dovodom nie je (len) automobilizacia Ako disponibilne plochy sa chapu tie, ktore vznikli na uzemi MC asanaciami v minulosti (ako priklad sa uvadzaju Podhradie, Kollarovo nam. Racianske myto, Predstanicne nam., zona Karpatska ai.), alebo su vytvarane tlakom na restrukturalizaciu zon, ktore v minulosti vytvarali vyrobny potencial povodneho mesta. V dalsom texte sa v suvislosti s disponibilnymi plochami spominaju o.i. Dunajska, Machnac, Borik, Slavin. Kategoricky nesuhlasime s tym, aby sa parky na Kollarovom nam. a Racianskom myte, zona Karpatska, Dunajska, Machnac, Borik a Slavin chapali ako disponibilne zony na nove investicne zamery. Navrh funkcneho a priestor. usporiadania I. Var. - zona Starohorska - zmena funkcneho vyuzitia priecneho zeleneho pasu v prospech obcianskej vybavenosti. Nesuhlasime so zmenou funkcie, ktora by bola na ukor jestvujucej zelene. - zona Karpatska - obcianska vybavenost a polyfunkcia mestskeho charakteru. Nesuhlasime s principialnymi zasahmi do zony Karpatska, ziadame jej revitalizaciu a uchovanie s funkciou pamiatkovej zony. - lokalita Racianske myto: polyfunkcia mestskeho charakteru. Ziadame zachovanie verejnej zelene v plnom rozsahu. - lokalita Obchodna - polyfunkcia mestskeho charakteru. Ziadame zachovanie v podobe pamiatkovej zony. II. Var. Uvodom sa konstatuje, ze v zonach o.i. Dunajska, Machnac, Borik, Slavin - A6 je hmotovo-priestorove riesenie a funkcno-prevadzkove vyuzitie disponibilnych ploch navrhnute v zmysle rieseni platnych zonalnych UPD a nadvaznych VZN. Ostatne detto ako Var. I. III. Var. Ostatne detto ako Var. I. a II. s vynimkou Patronky, kde sa explicitne navrhuje aj malopodlazna bytova vystavba a saturovanie potrieb statickej dopravy pre potreby navstevnikov. V zapadnej pahorkovitej casti Stareho mesta (tzv. "zahradne mesto") je navrhovana urbanizacia disponibilnych priestorov zahrad v prospech malopodlaznej obytnej zastavby s respektovanim environmentalnych limitov z platnych zonalnych studii. Kategoricky nesuhlasime s tym, aby sa zahrady v zahradnej casti MC Stare Mesto definovali ako disponibilne plochy a aby sa navrhovala ich urbanizacia v prospech malopodlaznej obytnej zastavby. Navrhujeme, aby tejto casti mesta zostal charakter zahrad s ciastocnou zastavbou rodinnymi domami, s dominantnym zastupenim vzrastlej zelene a vyznamnym podielom na zelenej siluete mesta. MC Ruzinov Konstatuje sa o.i., ze podmienkou optimalneho zhodnotenia taziskovych rozvojovych uzemi vo vsetkych troch variantoch je zabezpecenie redukcie ochrannych pasiem vyroby Slovnaftu a sledovanie hlukovej situacie pri rozvoji medzinarodneho letiska. MC Podunajske Biskupice V III. Var. sa navrhuje prinavratenie ploch zelene do volnej krajiny ako vyznamneho krajinotvorneho prvku i ako sucast navrhov USES. Zaroven sa navrhuje rozsirit zalesnene plochy luznych lesov v ich vychodnej casti ako nahradu za plochy dotknute realizaciou nadmestskych a celomestskych systemov dopravy a technickej infrastruktury i ako ochranu chranenych lokalit. MC Nove Mesto Konstatuje sa o.i., ze jednym z dominantnych mestotvornych priestorov bude Racianske myto. Nesuhlasime s tym, aby sa to udialo na ukor jestvujucej parkovej zelene. Dominantnym priestorov v uzemi Koliby je lokalita Straze...V lokalite sa pripravuje zastavba nadstandardneho byvania a vybavenosti, formou malopodlaznej bytovej vystavby (Straze, Kamenne sady). Nesuhlasime s tym, aby lokality Straze a Kamenne sady stratili svoj prirodny, resp. tradicny charakter, vyznamny o.i. pre tvorbu zelenej siluety mesta. Suhlasime len s lokalizaciou planetaria a hvezdarne s prilahlym parkov a jestvujucou zelenou zahrad, vinohradov, dolezitych o.i. z hladiska zachovania genofondu. Navrhuje sa zvysenie komunikacnej priepustnosti a zabezpecenia dopravnej plynulosti premavky (Severna tangenta - Jarosova, resp Legionarska - Smrecianska). Nesuhlasime s obetovanim tejto hodnotnej casti mesta novej dopravnej infrastrukture, ziadame alternativne riesenie dopravnej problematiky. V II. a III. Var sa navyse navrhuje rozvoj obytnej zastavby rodinnych domov na plochach vinic a zahrad (severne od Krahulcej, nad Depom pod Vtaznikov), ako aj transformacia zahrad s rozptylenou zastavnou zahradnych chat a domcekov na obytnu zastavbu rodinnych domov - lokalita Briezky. V III. Var. sa navyse navrhuje malopodlazna bytova vystavba v lokalite Vtacnik od Podkolibskej az po Sliacsku. Nesuhlasime a ziadame zachovat povodny charakter lokalit. MC Raca Navrhuju sa zodpovedajuce plochy pre rozvoj rekreacno-zotavovacich a sportovych funkcii v ramci jestvujucich arealov a priestorov (Biely Kriz, Horny Cerveny kriz, Cierny vrch). Upozornujeme na mozny konflikt s ochranou prirody (CHKO) a prirodnym charakterom prostredia (BLP). Navrhuje sa rozvoj malopodlaznej bytovej vystavby severne od Peknej cesty, nad centrom starej Race a v lokalitach Pustiaky, Rinzle a Uziny, v II. Var. aj na SV od Knizkovej doliny. Navrhujeme prehodnotit v zaujme zachovania vinohradov a tradicneho charakteru krajiny. MC Vajnory Navrh funkcneho vyuzitia lesoparku a vinohradov na JV svahoch M. Karpat je vo vsetkych variantoch taky, ze sa navrhuje urbanizacia vzhladom na zaujmy ochrany prirody a krajiny a zachovanie obrazu mesta. MC Karlova Ves Medzi hlavne ciele riesenia patri doriesenie zon kontaktu katastralnych hranic (s mestskou castou Devin - Dlhe Diely 5., Dubravka - zona Krcace). V I. Var. sa navrhuje rozvoj na novych plochach a lokalitach: Dlhe Diely 5., 6., Nove centrum - Dlhe Diely, Centrum I., Nad luckami, Stred a Centrum II., Stare grunty sever, Karloveska zatoka. V II. Var. sa navrhuje to iste a navyse Centrum II, Dlhe Diely - Nove centrum, Liscie udolie. V III. Var. navyse Katusina luka, Krcace. Rozvojove zamery vo vsetkych vyssie uvedenych lokalitach navrhujeme prehodnotit a zasadne zredukovat v zaujme ochrany prirody a krajiny (biocentra a biokoridory, cezury), siluety, zachovania zon kludu, rekreacneho potencialu a zachovania kontinuity prirodnych masivov. MC Dubravka Medzi hlavnymi zamermi o.i. zachovanie krajinneho obrazu MC (prirodny potencial na upatiach Dev. Karpat - lokality Dubravska hlavica, Lamenica, Svabsky vrch respektovat ako zakladne vychodiska pre trvalo udrzatelny rozvoj mesta, v ktorych nebude uvazovane so zastavbou. I. a II. Var. vyzdvihuje rozvojovy potencial atraktivnych ploch (Dubravcie, Dieliky, Krcace-vychod) Var. III. navyse aj Krcace-zapad, Brizite a Velka luka. Navrhujeme prehodnotit rozvojove zamery, podobne aj rozvojove zamery sportovo-rekreacneho charakteru na uzemi CHKO, resp. na jeho hraniciach. MC Lamac Medzi hl. cielmi o.i. je dotvorenie a scelenie hmotovo-priestorovej struktury v obraze mesta (Stare zahrady, Zecak). I. Var. zachovava na Zecaku zahrady, II. a III. Var. tam navrhuje malopodlazne formy byvania. Podporujeme I. Var. riesenia lokality Zecak. MC Devin Medzi hl. cielmi o.i.: * zachovat dominanciu kulturno-historickej hodnoty Devina a obnovit princip "genius loci", * revitalizovat krajinu, * navrhnut unosnu mieru rozvoja mimo zastavaneho uzemia, * ukoncit prevadzku a eliminovat negat. dopad kamenolomu. Snahy o novu vystavbu mimo zastavaneho uzemia ziadame prehodnotit vzhladom na mimoriadne citlivy charakter prirodnych a kult.-histor. dominant. MC Devinska Nova Ves Medzi narokmi na plochy mimo zastavane uzemie sa uvadzaju o.i. Glavice. Navrhujeme prehodnotit vzhladom na prirodny a silutotvorny vyznam lokality MC Zahorska Bystrica Hl. ciele * zhodnotenie polohoveho potencialu MC, * navrh vzajomnych urban.-kompozicnych vazieb existujucich a novych zon, * uplatnenie identifikacnych prvkov sidla v krajinotvorbe. Navrh otvara cely rad novych lokalit mimo zastavaneho uzemia - ziadame prehodnotit. MC Petrzalka naroky na plochy mimo zastavaneho uzemia: * pravobrezie Dunaja - pre pravobrezne CMC * SZ, JZ, J - hlavne smery rozvoja, * JV smer - rozvoj sportovych a rekreacnych aktivit. Z hladiska potrieb celomestskeho centra sa uvazuje uzemie medzi Novym a Pristavnym mostom. Uzemie medzi Starym a Pristavnym mostom sa riesi ako polyfunkcne mestske prostredie pravobrezneho centra. Ziadame zachovat jestvujucu zelen v plnom rozsahu a rozsirit ju aj na momentalne devastovane, odlesnene plochy na pravom brehu Dunaja. Ziadame pravobrezie chapat ako poloprirodny az prirodny park viac-menej kontinualneho charakteru od Pecenskeho lesa az po Cunovo, cim by sa jednak v centre Bratislavy v spoluposobeni Dunaja a zelene vytvorila akasi chrbtova kost klucoveho ekologickeho (provincionalny biokoridor pozdlz Dunaja), estetickeho a rekreacneho vyznamu, jednak by sa tym aspon ciastocne kompenzoval katastrofalny ubytok zelene, ktory Bratislavu v ostatnych troch desatrociach postihol. Nesuhlasime s prekategorizovanim Einsteinovej na sucast dialnicneho okruhu D61, lebo by sa tym zvyraznila bariera medzi Petrzalkou a lavobreznou castou mesta a zaroven by tym trpela pravobrezna zona zelene. Podporujeme co najvacsie prepojenie pre pesich a cyklistov ponad Einsteinovu. Navrhujeme nadkrytie Einsteinovej a vovedenie pod teren, aby sa obnovil bezprostredny kontakt obyvatelov petrzalskych obytnych suborov so Sadom Janka Krala a pravobrezim Dunaja. Navrhujeme, aby sa do Petrzalky preniesla vacsia cast aktivit administrativneho, hoteloveho a kulturno-spolocenskeho charakteru, ktore sa v koncepte UP navrhuju do uz dnes prilis exponovaneho Stareho Mesta. Je to vyzva, urobit na jednej strane z pravobreznej casti plnohodnotnu sucast mesta a na druhej odbremenit od neadekvatneho tlaku aktivit lavobreznu cast mesta. Navrhujeme citlivo riesit vodohospodarsku problematiku tak, aby navrhovanymi opatreniami netrpela vzrastla zelen, zavisla okrem ineho od vysky hladiny podzemnej vody. Neodporucame realizaciu hydraulickej clony v navrhovanej podobe. MC Jarovce naroky na plochy mimo zastavane uzemie: - o.i vychodna cast k.u. vratane inundacie - pre rozvoj sportu, rekreacie a zodpovedajucej obcianskej vybavenosti mestskeho az nadmestskeho vyznamu. Najvacsi tlak na inundaciu vyvolava Var. III. Navrhujeme prehodnotit tak, aby neboli ohrozene jestvujuce prirodne hodnoty ani plochy vhodne na rekultivaciu a znovazalesnenie. MC Rusovce Hl. ciele riesenia o.i.: - modelovanie rekreacneho zazemia sidla s nadvaznostou na kulturne a archeologicke pamiatky, ako miesta oddychu a travenia volneho casu, rozvoj zariadeni s vyraznym podielom prevadzok pre saturovanie cestovneho ruchu. Upozornujeme na existenciu citlivych prirodnych ekosystemov, kulturno-historickych hodnot a blizkost vodneho zdroja, navrhujeme preto maximalnu citlivost a zachovanie, pripadne revitalizaciu vsetkych vyssie uvedenych hodnot. Tyka sa to o.i. Rusovskeho jazera navrhovaneho ako polyfunkcny priestor mestskeho charakteru - navrhujeme zachovat prirodny charakter s citlivo a hygienicky nezavadne lokalizovanymi hygienickymi zariadeniami. Podporujeme opatovne prinavratenie ploch vzrastlej zelene do polnohospodarskej krajiny a zavodnenie Rusovskeho ramena. MC Cunovo Hl. ciele o.i. V rozvoji urbanizacie je potrebne zohladnit specificke vlastnosti MC pre rozvoj a zhodnotenie: - potencialu prirodneho prostredia dunajskej krajiny a plochy inundacie vo vazbe na VD pre rekreacne, sportove a volnocasove aktivity celomestskeho az nadmestskeho vyznamu s respektovanim poziadaviek na ochranu zachovanych prirodnych hodnot a zasadnych principov nadregionalneho USES pozdlz Dunaja. Upozornujeme, ze moznosti zosuladit ochranu dunajskej prirody s rozvojom sportovo-rekreacnych aktivit su velmi limitovane. V prvom rade ziadame revitalizovat a renaturalizovat plochy devastovane vystavbou VD a dalsimi aktivitami. K vystavbe a prevadzke akychkolvek zariadeni v tomto priestore pristupovat maximalne citlivo a bez zasahov do jestvujucich ekosystemov i ohrozenia zasob podzemnych vod. Zhodnotenie potencialu inundacie, ktore sa pozaduje medzi hlavnymi cielmi, vidime v prvom rade v posilneni prirodnych hodnot dunajskej krajiny, co by aspon ciastocne kompenzovalo obrovske straty prirodnych ekosystemov z titulu vystavby VD Gabcikovo a dalsich aktivit. Podporujeme opatovne dotvaranie volnej polnohospodarskej krajiny pasmi vzrastlej zelene a remizami.