SPOLOCNOST PRE TRVALO UDRZATELNY ZIVOT V SR STAROTURSKY CHODNIK 1, 811 01 BRATISLAVA 1, Tel./fax: 07/54 41 06 47 http://www.seps.sk/zp/stuz, E-mail: huba@savba.sk, mvszopk@internet.sk Suhrnne stanovisko k Zelenej sprave 1999 Na zaklade uznesenia NR SR c. 251/1993 predklada vlada SR do parlamentu kazdorocne material s nazvom Zelena sprava, pozostavajuci z troch ciastkovych sprav: * o polnohospodarstve a potravinarstve, * o lesnom hospodarstve, * o vodnom hospodarstve. V roku 1999 sa navyse, na rozdiel od predchadzajucich rokov, odporucacie casti k tomuto dokumentu predkladali ako samostatne. STUZ/SR vypracuva k tymto materialom uz tradicne podrobne stanoviska. Predlozene suhrnne stanovisko STUZ/SR predstavuje koncentrovany suhrn podrobnych stanovisk k vyssie uvedenym jednotlivym materialom. Uvodne konstatovanie Napriek zmenam na najvyssich miestach v rezorte, ku ktorym doslo po vlanajsich parlamentnych volbach, Zelena sprava svojim charakterom, pozitivami i negativami viac-menej pokracuje v tradicii podobnych materialov z predchadzajucich rokov. Z hladiska zivotneho prostredia a uplatnovania principov trvalo udrzatelneho rozvoja sa dokonca vo viacerych smeroch vracia pred rok 1989. Environmentalne aspekty sa spominaju takmer vylucne len v suvislosti s poziadavkami EU v ramci predvstupoveho procesu a pripadnych financnych prostriedkov zo strukturalnych fondov EU, kde je ochrana zivotneho prostredia jednou z klucovych podmienok. Co sa tyka trvalej udrzatelnosti, obmedzuje sa material na niekolko - miestami skomolenych - citacii z medzinarodnych dokumentov. Nadrezortny pohlad a systemovy pristup takmer uplne absentuju. Zjavna je skutocnost, ze autori spravy, resp. jej casti, povazuju za hlavny problem rezortu nedostatok prostriedkov zo statneho rozpoctu a nehladaju rezervy v ramci vlastneho rezortu ani v ramci hladania efektivnych rieseni v intenciach koncepcie trvalej udrzatelnosti. Pre vsetky casti Zelenej spravy je opat priznacna ich vzajomna nepreviazanost. Pritom system vztahov medzi podou, lesom a vodou a nasledne medzi polnohospodarstvom a potravinarstvom, lesnym a vodnym hospodarstvom je natolko zlozity a zavazny, ze bez jeho dokladneho poznania sa neda zodpovedne vyjadrovat ani o jednej z aktivit, ktorymi sa Zelena sprava zaobera. Opodstatnenost poziadavky vacsej previazanosti jednotlivych casti Zelenej spravy je dvojnasobne logicka a aktualna, ked si uvedomime, ze vsetky tri casti vypracuva ten isty rezort a schvaluje ich ta ista vlada. Za dalsiu priznacnu crtu Zelenej spravy mozno oznacit nepomer medzi detailnym rozpracovanim niektorych aspektov a takmer uplnym ignorovanim ostatnych, nemenej dolezitych (napr. vztah polnohospodarstva a zivotneho prostredia, (ne)riesenie problematiky znizovania strat vo vodnom hospodarstve ci (ne)riesenie situacie v TANAP-e v pripade lesneho hospodarstva). Sprava prinasa mnozstvo cennych informacii a viacero racionalnych konstatovani a navrhov, ale zaroven i viacero zamerov a poziadaviek, ktore nie su v sulade s koncepciou trvalo udrzatelneho rozvoja a protirecia poziadavkam ekologickeho hospodarenia v krajine. Sprava o polnohospodarstve a potravinarstve v Slovenskej republike 1999 Celkovo mozno konstatovat, ze sprava sa nevenuje negativnym vplyvom ostatnych aktivit na polnohospodarstvo, ani negativnym vplyvom polnohospodarstva na ine aktivity. Sprava neprinasa nove pohlady ani neuplatnuje trvalo udrzatelne pristupy zakotvene v prislusnych dokumentoch OSN a EU na slovenske podmienky. Sprava konstatuje nepriaznivy vyvoj prakticky vo vsetkych ekonomickych ukazovateloch, ale riesenie vidi takmer vylucne len vo zvyseni dotacii a inych prispevkov zo statneho rozpoctu, pripadne zo strukturalnych fondov EU. Nehlada rezervy zefektivnenia hospodarenia vo vlastnych radoch. Pritom prostriedky statneho fondu ochrany a zveladenia PPF sa v uplynulom roku vyuzivali diskutabilnym a miestami - z hladiska ochrany prirody i trvalo udrzatelneho rozvoja - dokonca neziaducim smerom (napr. melioracie, likvidacia starych porastov ai.) Tieto i niektore dalsie skutocnosti uvedene v sprave opravnuju tvrdenie, ze vyvoj v nasom polnohospodarstve a potravinarstve mal v uplynulom roku charakter skor regresivny ako progresivny. Vyznamnou mierou sa pod to podpisal samotny rezort podohospodarstva, ktory ani po volbach 1998 nepresiel ziaducou transformaciou. Sprava o lesnom hospodarstve v Slovenskej republike 1999 Sprava za usek lesneho hospodarstva este viac ako predchadzajuce spravy pripomina navrat k filozofii LH z rokov pred novembrom 89 - propagaciou technokratickych pristupov i nedostatkom pozornosti venovanej prirode- blizkemu hospodareniu v lesoch. O velkej gramotnosti autorov spravy v tejto oblasti nesvedcia ani 3 ci 4 vety, ktore chceli byt zrejme venovane trvalo udrzatelnemu LH: "V ramci Agendy 2 (namiesto 21 - pozn. aut.), bola komisiou pre trvaly rozvoj (namiesto Komisiou OSN pre trvalo udrzatelny rozvoj - pozn. aut.) zapocata cinnost Medzivladneho panelu o lesoch..." Napriek pretrvavajucemu katastrofalnemu zdravotnemu stavu slovenskych lesov sa autori potrebou ekologizacie hospodarenia v lesoch prakticky nezaoberaju. Konstatuje sa potreba kompenzacii majetkovej ujmy pre vlastnikov lesov, hospodarske vyuzivanie ktorych je limitovane zohladnovanim mimoprodukcnych funkcii lesov, ale konkretne navrhy ako riesit tuto situaciu sa neuvadzaju. Sprava sa takticky vyhyba problematike Tatranskeho narodneho parku, kde sa uz 5. rok nerespektuje zakon, podla ktoreho za spravu narodnych parkov - teda uzemi s prioritnou prirodoochrannou funkciou - je prislusne v prvom rade ministerstvo zivotneho prostredia. Na jednej strane je treba priznat, ze LH sa na Slovensku nedostava dostatok pozornosti ani financii, na druhej strane vyvstava obava, ako by sa s vacsim mnozstvom disponibilnych financii v rezorte nalozilo. Takmer urcite by sa neinvestovali do posilnenia mimoprodukcnych funkcii lesov. O nizkej efektivnosti lesneho hospodarstva ako celku svedci aj vyssie uvedene porovnanie poctu a vykonnosti pracovnikov statnych a nestatnych lesov. Rezortu podohospodarstva by ubudla cast starosti, keby konecne suhlasilo s prevodom spravy Tatranskeho narodneho parku pod Ministerstvo zivotneho prostredia, co by bolo zaroven v sulade s kompetencnym zakonom i zakonom o ochrane prirody a krajiny. Sprava o vodnom hospodarstve v Slovenskej republike 1999 Zaverom mozno konstatovat, ze sprava hlada chyby za prehlbujuce sa problemy a nedostatky vsade inde len nie v radoch vlastneho rezortu. Ani desat rokov po zasadnej zmene trendov autori spravy tuto zmenu nechcu vziat na vedomie a tak napriek katastrofalnej ekonomickej situacii i chybam, ktore v casoch extenzivneho rozvoja vodneho hospodarstva vznikli v minulosti (vratane minulosti celkom nedavnej) nechcu dosledne pripustit potrebu zasadnej zmeny trendov a pristupov a nutnost prechodu na efektivne, prirodu setriace, integrovane a trvalo udrzatelne formy hospodarenia s vodou v krajine. Navyse, cela oblast ochrany kvality a kvantity vodnych zdrojov, ako aj environmentalne aspekty VH ci odpocet uplatnovania AGENDy 21 vo VH s sprave jednoducho chybaju. Bratislava, 27.10.1999 RNDr. Mikulas Huba, CSc. -------------------------------------------------------- Hlavna stranka STUZ/SR Spolocnosti pre trvalo udrzatelny zivot SR