SPOLOCNOST PRE TRVALO UDRZATELNY ZIVOT V SR STAROTURSKY CHODNIK 1, 811 01 BRATISLAVA 1, Tel./fax: 07/54 41 06 47 http://www.seps.sk/zp/stuz, E-mail: huba@savba.sk, mvszopk@internet.sk Stanovisko k Sprave o vodnom hospodarstve v Slovenskej republike 1999 Sprava o vodnom hospodarstva sa prioritne zameriava na tri oblasti: * plnenie Programoveho vyhlasenia vlady v oblasti Vodneho hospodarstva, * realizacia hlavnych uloh a cielov Koncepcie vodohospodarskej politiky SR, * kontrola a hodnotenie plnenia opatreni z minulorocnej Zelenej spravy. Predlozena sprava prinasa cely rad dolezitych informacii a vzhladom na to, ze neinformuje len o tom, co sa stalo, ale miestami ma aj charakter koncepcneho materialu obsahujuce strategicke zamery rezortu, presahuje charakter spravy v uzkom zmysle slova. Podobne ako v minulych rokoch, sprava sa snazi zdoraznit uspechy, ktore vodne hospodarstvo v uplynulom roku a v sirsom zmysle i v uplynulom desatroci dosiahlo. Co sa tyka nedostatkov, sprava uplne postrada kritiku do vlastnych radov a za nedostatky robi zodpovednymi vzdy len inych, nehovoriac o tom, ze viacere z udajnych uspechov rezortu vo sfere vodneho hospodarstva je diskutabilnych ci uz z environmentalneho, ekonomickeho alebo socialneho hladiska. Sprava sa uz roky pridrziava viac-menej zauzivanej schemy, v ktorej je kladeny doraz na ekonomicke a technicke problemy rezortu, prakticky vsak uplne absentuje analyza environmentalneho rozmeru vodneho hospodarstva, menovite stav a hospodarenie v povodiach, trvalo udrzatelny integrovany manazment povodi, zvysovanie prirodzenej akumulacnej schopnosti krajiny a pod. Predkladana Sprava ma , podobne ako v inych rokoch, len technokraticko-ekonomicky charakter, a nepostihuje komplexne problematiku vodneho hospodarstva, ktore je vo svojej podstate vlastne sposobom manazovania prirodneho zdroja. Este viac ako v minulych rokov, vidia autori spravy za najvacsi problem uplynuleho roku nedostatok financii ("Statne podniky vodneho hospodarstva dosiahli v r. 1998 po zdaneni ako hospodarsky vysledok stratu" str. 3) a pripisuju to najma dvom skutocnostiam: - cenam vodneho a stojneho umelo udrziavanym na nizkej urovni (tyka sa to najma domacnosti, kde sa do roku 2005 navrhuju zvysit tieto poplatky minimalne na trojnasobok), - klesajucim dotaciam, zi uz priamo zo statneho rozpoctu alebo zo statnych fondov. Za zmienku stoji skutocnost, ze vo vsetkych pripadoch je najvacsim dlznikom a ekonomickym bremenom rezortu i celeho hospodarstva donedavna "vlajkova lod" slovenskej ekonomiky Vodohospodarska vystavba s.p. Bratislava (VVB) ("Vodohospodarska vystavba Bratislava dosiahla vysoku stratu (-1100 mil. Sk), ktora velmi vyrazne ovplyvnila vysledok hospodarenia statnych podnikov vodneho hospodarstva ako celku", str. 3, "V sledovanom obdobi bol jeden podnik v prvotnej platobnej neschopnosti - VVB, ostatne v druhotnej"). Medzi verejnoprospesnymi cinnostami uvadzanymi na str.3 a 4 uplneho znenia Spravy sa uvadzaju len cinnosti (dozaista prevazne potrebne) viazuce sa k sprave vodnych tokov a VH diel , ochrane pred skodlivymi ucinkami vod a zabezpeceniu plynuleho chodu ladov. Podla nasho nazoru by verejnoprospesnou cinnostou mali byt aj opatrenia na zvysenie (udrzanie) prirodzenej akumulacnej schopnosti povodi, zvysenie (udrzanie) jeho biodiverzity a pod. Cela koncepcia prevencie a ochrany vo vodnom hospodarstve by sa mala posunut od konceptu tok-hydrotechnicke dielo ku koncepcii povodie - trvalo udrzatelny integrovany manazment povodia. Tok je len produktom, vyslednicou procesov prebiehajucich v povodi a doteraz prevladajuca koncepcia tok-hydrotechnicke stavby (zasahy) je len parcialnym riesenim, v mnohych pripadoch riesiaca len dosledky a nie priciny negativnych javov. Symptomaticke pre sposob riesenia odtoku z povodia je jedna z verejnoprospesnych aktivit, a to ...vyrub krov a stromov braniacich bezpecnemu odvedeniu vod. Tu, ako aj na viacerych inych miestach Spravy sa implicitne obhajuje tvrdy technokraticky sposob riesenia odtoku: umele zadrzanie vody v nadrzi - rychly odtok prevazne upravenymi korytami, co je v prikrom rozpore s najnovsimi trendmi uplatnujucimi sa vo svete, vyuzivajucimi maksie, environmentalne aj ekonomicky vyhodnejsie riesenia zalozene na maximalnom vyuziti a posilneni prirodzenych akumulacnych vlastnosti povodi. V com sa sprava v porovnani s podobnymi spravami za uplynule roky taktiez nezmenila, je zdoraznovanie potreby budovania novych velkych vodohospodarskych stavieb ("Pokracuje priprava velkokapacitnych zdrojov v jednotlivych regionoch Slovenska", str. 2), pritom navrh na rok 2000 predpoklada poziadavky na investicnu vystavbu pre kapitolu Ministerstva podohospodarstva SR v objeme 4,0 mld Sk.. Priam odou na vystavbu dalsich vodnych nadrzi je text na str. 40-41. Viac-menej nezakryte sa ako jediny sposob protipovodnovej ochrany predklada alternativa priehrad. Po povodniach v r.1997 azda s vynimkou chronickych priehradnych lobbistov cela odborna verejnost pripustila, ze tadialto cesta k protipovodnovej ochrane nevedie. Zmena myslenia sa prejavila v poziadavke ponechat riekam ich priestor. Napriek bezpochyby zjednodusenemu obsahu tejto poziadavky je nou naznacena nova strategia protipovodnovej ochrany, ktoru vsak Sprava uplne ignoruje, zvyraznujuc ortodoxne technokraticke a vo svojej podstate len docasne riesenia. Navrhuje sa narodohospodarsky vyznam vodneho hospodarstva posudzovat nielen z hladiska produkcie..., ale aj podla kladnych mimoekonomickych uzitkov (priloha, str.4). Znacna cast prostriedkov vodneho hospodarstva je kazdorocne viazana na riesenie vodohospodarskych problemov obci v oblasti JE Mochovce. V sprave sa sice medzi udajne splnenymi opatreniami uvadza aj ochrana zdrojov pitnej vody na Zitnom ostrove a vo vychodoslovenskom regione, ale realita tomu nenasvedcuje. V casti o kvalite podzemnych vod absentuje zmienka o stave monitorovania kvality v oblasti VD Gabcikovo. Za iste pozitivum spravy povazujeme navrh na vyhlasenie troch novych chranenych vodohospodarskych oblasti (Zapadne Tatry, Zahorska nizina a prilahle svahy Malych Karpat a Medzibodrozie). Moznosti realizacie navrhu vsak narazaju na chronicky problem (ne)riesenia majetkovej ujmy subjektom, ktore hospodaria na dotknutych uzemiach, co sa uz aj v jestvujucich CHVO prejavuje nerespektovanim zasad ochrany vodnych zdrojov. Z tohto aspektu sa vyhlasovanie novych CHVO javi ako formalne, naviac ked realita sposobu riadenia existujucich CHVO je v mnohych pripadoch vyslovene zla (vid napr. intenzitu aplikacie hnojiv a inych agrochemikalii resp. nizky stupen odkanalizovania na CHVO Zitny ostrov). Uznava sa pretrvavajuca vysoka miera strat vo vodovodnych sietach a nehladaju sa ucinne sposoby ich eliminacie. Tento nepriaznivy aspekt sa kazdorocne len konstatuje. Aj v tejto Sprave chyba analyza pricin, ale najma moznosti riesenia, co je v prikrom protiklade s detailne rozoberanou problematikou vystavby vodnych diel. Konstatuje sa, ze od roku 1990 sa odber spoplatnenej povrchovej vody priblizne o polovicu, z toho v r. 1998 oproti r. 1997 cca o 10%. Podobne sa neustale znizuju aj odbery pre priemysel a ostatnych uzivatelov. Je to presne opacny trend, nez ako sa v oficialnych dokumentoch predpokladal pred 10 - 15 rokmi, kedy vznikli megalomanske projekty celeho radu velkych priehrad v hodnotnych, prevazne chranenych, oblastiach. To vsak nebrani statnym podnikom posobiacim v rezorte ziadat prostriedky na dalsie velkozdroje pitnej vody. Z toho vyplyva celkom nerealisticka poziadavka na ciastku 97 mld Sk do roku 2010. Ukazuje sa, ze pokles specifickej potreby vody je ovela vyraznejsi ako sa povodne predpokladalo (Podla odhadov z r.94-95 uz od r.1996 mal nastat opatovny narast specifickej potreby vody). Da sa predpokladat, ze az do obdobia zvysovania cien vodneho na trhovu uroven bude specificka potreba vody klesat. V tomto kontexte, ako aj v kontexte vyskumami dokazanych disproporcii medzi normativmi pre potrebu vody a skutocnou potrebou, ci stale velkych unikov vody najma vo verejnych budovach (fakturovana voda) je potrebne od zakladu prehodnotit normativy pre potrebu pitnej vody a nasledne ich zohladnit v aktualizovanej vodarenskej koncepcii SR. Zaverom mozno konstatovat, ze sprava hlada chyby za prehlbujuce sa problemy a nedostatky vsade inde len nie v radoch vlastneho rezortu. Ani desat rokov po zasadnej zmene trendov autori spravy tuto zmenu nechcu vziat na vedomie a tak napriek katastrofalnej ekonomickej situacii i chybam, ktore v casoch extenzivneho rozvoja vodneho hospodarstva vznikli v minulosti (vratane minulosti celkom nedavnej) nechcu dosledne pripustit potrebu zasadnej zmeny trendov a pristupov a nutnost prechodu na efektivne, prirodu setriace, integrovane a trvalo udrzatelne formy hospodarenia s vodou v krajine. Vypracovali: RNDr. Jan Hanusin, CSc. , RNDr. Mikulas Huba, CSc. -------------------------------------------------------- Hlavna stranka STUZ/SR Spolocnosti pre trvalo udrzatelny zivot SR