Starotursky chodnik 1, 811 01 Bratislava, tel/fax: 544 13 968
Stanovisko
k navrhu rozpoctu kapitoly Ministerstva zivotneho
prostredia SR na rok 1999
Najvacsie kratenie sa tyka beznych vydavkov (o 27,588, resp. o 51,270 mil. Sk). Znizenie sa tyka vacsiny poloziek: - transfer do SFZP je nizsi o 10 mil. Sk a dosahuje absolutne minimum od cias vzniku fondu. Ked si zaroven uvedomime, ze v uplynulych rokoch klesali aj mimorozpoctove prijmy fondu, ze jeho obratkovu cast sa nepodari zmobilizovat s najvacsou pravdepodobnostou ani v tomto roku a fondove hospodarenie vo sfere zivotneho prostredia za minuly rok skoncilo so stratou takmer 1 mld Sk, potom si mozeme urobit predstavu o realnych moznostiach tohto donedavna hlavneho a neraz jedineho zdroja financovania projektov environmentalnej infrastruktury na komunalnej urovni. Na historicke minimum (1 mil. Sk) klesa aj prispevok mimovladnym organizaciam, aj ked zavedenie novej formy grantoveho prerozdelovania prostriedkov moze o nieco zvysit efektivnost pridelovania a vyuzivania tychto prostriedkov. Prispevok na cinnost prispevkovych organizacii ma v r. 1999 poklesnut o 3,833 mil. Sk. Prostriedky na riesenie projektov Programu starostlivosti o ZP klesaju len na nieco viac ako polovicu v porovnani s rokom 1998. O 16 mil. Sk klesa rozpocet na geologicku cinnost. Takmer o 1/3 nizsi je aj navrhovany rozpocet na budovanie informacneho systemu. Navrh rozpoctu na propagacne akcie v sume 2,5 mil. Sk je v porovnani s rokom 1998 nizsi o 1 mld Sk (co, pamatajuc si propagandisticke materialy MZP z uplynulych rokov, nemusi byt az taka tragedia - pozn. aut.). Vydavky na tovary a sluzby v navrhovanom rozpocte SHMU sa navrhuju o 6,7 mil. Sk nizsie ako vlani. Podobne redukovany rozpocet sa navrhuje aj v pripade SAZP. O 1/3 maju poklesnut aj vydavky na skolenia zamestnancov. Vari najvacsi relativny pokles prostriedkov sa navrhuje pri Programe obnovy dediny - z 30 mil. Sk na symbolickych 7 mil. Sk (pre porovnanie, v susednej CR je tento program natolko solventny, ze byva problem zmysluplne ho vycerpat). Naopak, o cca 5% vyssi nez vlani bude rozpocet na riesenie vedeckych a technickych projektov. Nepatrny narast rozpoctu SIZP pokryva len medzirocny narast miezd pracovnikov, v polozke tovary a sluzby je aj tu nizsi ako vlani. Rozpocet Spravy narodnych parkov sa navrhuje o 2,8 mil. Sk vyssi, avsak len z dovodu zriadenia sprav novych narodnych parkov, avsak finanovanie Sprav TANAPu a PIENAPu zostava nadalej nedoriesene. Najvyssi narast - zrejme podla hesla 'Blizsia kosela ako kabat' - sa navrhuje v pripade vydavkov na spravu ministerstva - takmer o 5 mil. Sk - a tyka sa to najma miezd. Pokles rozpoctu MZP je v skutocnosti este vacsi, nez sme uvadzali v uvode, a to o prispevok 11 + 3 mil. Sk, o ktore vzrastaju naroky na rozpocet MZP delimitovanim bojnickej ZOO z rezortu kultury. Takmer o 1/4 nizsie v porovnani s rokom 1998 sa navrhuju kapitalove vydavky rozpoctovych organizacii. V rozpoctovej kapitole Vseobecna pokladnicna sprava sa vyskytuju dve nove polozky environmentalneho charakteru, obe po 10 mil. Sk. Zaroven sa o problematiku zivotneho prostredia rozsiruje aj vypocet aktivit, do ktorych mozu plynut vynosy z loterii a podobnych hier. V roku 1999 vsak bude zivotne prostredie z tejto skutocnosti profitovat iba minimalne. Zaverom mozno v sulade s nazorom predkladatela navrhu rozpoctu kapitoly konstatovat, ze vykon statnej spravy a plnenie uloh v oblasti tvorby a ochrany ZP bude mozny len za podmienky prisneho stanovenia priorit a uspornych opatreni, ako i za podmienky, ze takto schvaleny rozpocet nebude podliehat regulacii vydavkov v priebehu roka s naslednym viazanim v zavere roka 1999. Nedostatok financnych prostriekov sproblematizuje, oddiali, pripadne celkom znemozni realizaciu programov starostlivosti vo vsetkych sferach zivotneho prostredia. O.i. to bude znamenat, ze sa opat neprikroci k vymene radiolokatora na Kojsovskej holi, pricom sucasny nie je schopny poskytovat informacie pre predpovedanie povodni, zaplav a stupania vodnych tokov. Ako konstatuje MZP, nedovybudovany zostane aj imisny monitorning ovzdusia, ako aj niektore dalsie monitorovacie systemy, co ohrozi previazanost a harmonizaciu celoplosneho monitorovacieho systemu. Z kratkodobeho hladiska mozno menej viditelne, zo stredno a dlhodobeho hladiska vsak o to nebezpecnejsie su nasledky pretvavajuceho deficitu prostriekov v oblasti ochrany prirody. Zaverom mozno konstatovat, ze rozpocet MZP sa z roka na rok znizuje a ani rok 1999 nebude v tomto smere vynimkou, a tak rozpocet rezortu bude najnizsi za celu dobu svojej existencie, hoci povinnosti, vyplyvajucich z novoprijatych pravnych noriem, pristupeni k medzinarodnym konvenciam, rozsirovania monitorovacieho a informacneho systemu, zriadenia novych narodnych parkov a pod. mu neustale pribuda. Investicie v prospech zivotneho prostredia v rozpoctovych kapitolach ostatnych rezortov maju taktiez skor klesajucu, nez rastovu tendenciu. Logicky preto mozno ocakavat postupnu degeneraciu starostlivosti o zivotne prostredie, ktora bude v rozpore s programovym vyhlasenim vlady i volebnymi programami stran vladnej koalicie, skomplikuje nas vstup do EU, ale najma dalej zvacsi uz dosial obrovsky environmentalny dlh, ktory Slovensko zdedilo. Bratislava, 10. 3. 1999 RNDr. Mikulas Huba, CSc., predseda STUZ/SR |