Starotursky chodnik 1, 811 01 Bratislava, tel/fax: 544 13 968
STANOVISKO
k navrhu Zakona NR SR o statnom rozpocte na rok 1999
Celkove prijmy statneho rozpoctu na rok 1999 (dalej len SR) sa rozpoctuju sumou 179,9 mld Sk a celkove vydavky sumou 194,9 mld Sk. Schodok SR sa urcuje sumou 15 mld Sk, co je o 4,2 mld menej ako v roku 1998. Do rozpoctov obci sa poskytuju dotacie v celkovej sume 1,7884 mld Sk, z toho: - 0,4 mld Sk na vykon samospravnych funkcii, - 1,1798 mld Sk na mestsku hromadnu dopravu (pre mesta Banska Bystrica, Bratislava, Kosice, Presov a Zilina), - 0,0786 mld Sk na riesenie individualnych potrieb obci. Prostrednictvom krajskych uradov sa rozpoctuje suma 1,0 mld Sk na nahradu casti straty doprav-com vo verejnej autobusovej doprave. Rezervy SR a ucelove prostriedky rozpoctovych kapitol sa rozpoctuju v celkovej sume 98,90269 mld Sk. Dane z prijmov fyzickych osob su vo vyske 81% prijmom SR a vo vyske 19% prijmom obci, dane z prijmov pravnickych osob vo vyske 95,96% su prijmom SR a vo vyske 4,04% su prijmom rozpoc-tov obci, prijmy z cestnej dane vo vyske 70% su prijmom SFCH a vo vyske 30% prijmom rozpoctov obci. V roku 1999 sa rozsiruje okruh institucii, za ktore moze vlada prevziat statne zaruky za bankove uvery o.i. o Statny fond cestneho hospodarstva, Statny podporny fond podohospodarstva a potravi-narstva a pre Zeleznice SR. Suhrn splatok uverov a novoposkytnutych statnych zaruk na bankove uvery v roku 1999 nesmie presiahnut 20% rozpoctovych prijmov. Objem zavazkov statu za splatky istin statneho dlhu je 88,82 mld Sk. Statny dlh mozno v roku 1999 zvysit o sumu schodku SR. MMF odhaduje, ze verejne rozpocty skoncia v r. 1999 schodkom cca 28 mld Sk, pricom v roku 1998 podla toho isteho zdroja hospodarilo Slovensko s fiskalnym schodkom 43 mld Sk. Prilohy Zakona o SR 1. Rezervy SR a ucelove prostriedky rozpoctovych kapitol Citelne sa znizuju rezervy vlady i predsedu vlady. O 1 mld. Sk sa zvysuje rezerva vyplyvajuca z pristupenia SR k Viedenskemu dohovoru o obcian-skopravnej zodpovednosti za jadrove skody a statnych zaruk (z 3,0 na 4,0 mld. Sk). Okruh aktivit, na ktore je mozne pouzit vynosy z loterii, sa rozsiruje od r. 1999 aj o zivotne prostredie (10 mil. Sk) a na obnovu pamiatok prostrednictvom obci (20 mil. Sk). Vybrane informacie: Ministerstvo zahranicnych veci SR - priprava a vedenie sudneho konania pred Medzinarodnym sudnym dvorom v Haagu : 25 mil. Sk Ministerstvo zivotneho prostredia SR - transfer do SFZP : 140 mil. Sk Ministerstvo skolstva SR - statna sportova reprezentacia : 213 mil. Sk Ministerstvo kultury SR - transfer do Statneho fondu kultury Pro Slovakia : 80 mil. Sk - cirkvi a nabozenske spolocnosti : 475, 508 mil. Sk - Matica slovenska : 96 mil. Sk Ministerstvo hospodarstva SR - transfer do Statneho fondu likvidacie jadrovoenergetickych zariadeni a nakladania s vyhoretym jadrovym palivom a radioaktivnymi odpadmi (konkretne na odvoz vyhoreteho paliva z JE A-1 do Ruskej federacie) : 70 mil. Sk Ministerstvo podohospodarstva SR - transfer do Statneho fonfu zveladovania lesa : 360 mil. Sk - transfer do Statneho vodohospodarskeho fondu : .150 mil. Sk Ministerstvo dopravy, post a telekomunikacii SR - transfer do Statneho fondu cestneho hospodarstva : 6500 mil. Sk z toho: - na splatky istin a urokov z uverov prevzatych na vystavbu dialnic : 5700 mil. Sk Dotovanie statnych fondov ma oproti minulemu roku klesajucu tendenciu (s vynimkou SFCH). V porovnani s predchadzajucimi rokmi sa nepocita napr. so ziadnou dotaciou do Statneho fondu ochrany a zveladenia polnohospodarskeho podneho fondu, ktory by mal ziskavat prostriedky z inych zdrojov. K dovodovej sprave Upozornujeme na skutocnost, ze navrh zakona bol vo vlade prijaty, nerespektujuc l 35 zakona 127/94 Z.z. o posudzovani vplyvov na zivotne prostredie. Sprava k navrhu SR Najvacsi objem dotacii smeruje do polnohospodarsko-potravinarskeho komplexu 7620 mil. Sk, co je o 783,1 mil. Sk viac ako vlani. Druhy najvacsi objem beznych transferov smeruje do rezortu dopravy (2230 mil. Sk, v roku 1998 2200 mil. Sk), z toho na krytie strat z prevadzky osobnej zeleznicnej dopravy 2210 mil. Sk a na podporu prevadzky kombinovanej dopravy 20 mil. Sk (vlani 60, predvlani 135 mil. Sk). Objem tzv. beznych vydavkov, ktore predstavuju objemovo daleko najvacsi blok vo vydavkovej casti rozpoctu, ma v roku 1999 vzrast oproti r. 1998 o 6,4%. Najviac relevantnych poloziek sa vyskytuje v rozpoctovej kapitole Vseobecna pokladnicna sprava. Z nich uvedme aspon tieto: - dotacie k cene tepelnej energie dodavanej domacnostiam : 1,6 mld. Sk (detto ako v r. 1998). - podpora maleho a stredneho podnikania : 300 + 30 mil. Sk - na programy zamerane na podporu cestovneho ruchu : 40 mil. Sk - Program podpory postupneho vylucenia spotreby latok poskodzujucich ozonovu vrstvu Zeme : : 10 mil. Sk - Program statnej ucasti pri znizovani spotreby paliv a energie v bytovych domoch a bytoch : : 30 mil. Sk (40 mil. Sk v roku 1998 a 120 mil. Sk v roku 1997) Financne potreby na dokoncenie rozostavanych stavieb su vykvantifikovane na 39,8 mld Sk, z coho potreba na rok 1999 je 19,9 mld. Sk. Uvazuje sa o revizii rozostavanych stavieb a hladisk sposobov uspory financnych prostriedkov, ktore s nimi suvisia. V ramci kapitalovych vydavkov MDPT je z rozpoctovanych kapitalovych vydavkov urcenych 260 mil. Sk na rekonstrukciu a modernizaciu zeleznicnych dopravnych ciest (250 mil. Sk v r. 1998, 600 mil. Sk v r. 1997) a 60 mil. Sk na podporu rozvoja kombinovanej dopravy. Vybrane informacie z rozpoctovych kapitol: Ministerstvo zivotneho prostredia SR Prijmy sa rozpoctuju v tej istej vyske ako v roku 1998. Vydavky sa znizuju prakticky pri vsetkych polozkach, pricom kapitola ako celok i viacere jej polozky dosahuju historicke minimum od svojho vzniku. Toto konstatovanie sa o.i. tyka i transferu do SFZP a transferu obcianskym zdruzeniam, nadaciam a podobnym organizaciam. Ministerstvo kultury SR Podstatna cast kapitalovych vydavkov je rozpoctovana na financovanie rozostavanych stavieb, z toho na novostavbu SND sa predpoklada 100 mil. Sk, na rekonstrukciu ministerstva 50 mil. Sk a na NKP Hrad Cerveny Kamen - 18 mil. Sk. Ministerstvo hospodarstva SR Vydavky na ozdravenie Ziarskej kotliny maju klesnut mnohonasobne - na puhy 1 mil. Sk (v r. 1998 10 mil. Sk). Nejasna je tiez polozka 'Odstranenie starych ekologickych zatazi vo Volkswagene' (1,3 mil. Sk). Ministerstvo podohospodarstva SR Pre s.p. Vodarne a kanalizacie je na verejnoprospesne investicne akcie, ako su privody a rozvody vody, kanalizacne zberace, kanalizacie a COV, urcenych 62,7 mil. Sk a na privody vody a vodovod-ne siete pre obce v ochrannom pasme atomovej elektrarne Mochovce 80,0 mil. Sk. Na (udajne - pozn. aut.) verejnoprospesne investicne akcie vodneho hospodarstva, ako su ochranne hradze, hate, voda-renske nadrze a cistiace stanice, je rozpoctovana ciastka 221,1 mil. Sk, v tom na pokracovanie realiza-cie presidlenia obce v zaujmovom uzemi Vodneho diela Slatinka 50,0 mil. Sk. Ministerstvo dopravy, post a telekomunikacii SR Z kapitalovych transferov nefinancnym (podnikatelskym) subjektom je urcenych 260,0 mil. Sk na rekonstrukciu a modernizaciu zeleznicnych dopravnych ciest a na podporu programu rozvoja kombinovanej dopravy 60,0 mil. Sk. Urad pre strategiu rozvoja spolocnosti, vedy a techniky Cast vydavkov na bezne transfery predstavuju ucelove prostriedky na financovanie projektov podporujucich regionalny rozvoj a cinnost regionalnych rozvojovych agentur v celkovej sume 75,6 mil. Sk. V suvislosti s reorganizaciou uradu sa rozpoctuje na odstupne zamestnancom 4,3 mil. Sk. Urad jadroveho dozoru - 7,1 mil. Sk sa rozpoctuje na vyskumnu ulohu, zameranu na koncepciu jadrovej bezpecnosti. - 2,7 mil. Sk ma ist na expertizne posudky, 20,0 mil. Sk na uhradu prispevku SR do Fondu na cerno- bylsky kryt a 3,3 mil. Sk na clensky prispevok v MAEE. - 3,6 mil. Sk je rozpoctovanych na nakup specialnej techniky na prenos udajov o radiacnej situacii v okoli JE Mochovce. Celkovo by nas mal urad, ktory by sme v pripade nejadrovej cesty rozvoja nasej energetiky nepot-rebovali, stat 188,472 mil. Sk. Slovenska akademia vied - Transfer pre vedecke spolocnosti : : 2,4 mil. Sk Statny dlh Vydavkova cast tejto kapitoly vzrasta oproti roku 1998 o viac ako 5 mld Sk. Vseobecna pokladnicna sprava (Pozn.: V tejto kapitole sa rozpoctuju prijmy a vydavky SR, ktore nemozno, alebo nie je ucelne zahrnut do inych rozpoctovych kapitol). Okrem vyssie uvadzanych za pozornost v tejto kapitole stoji: - Vklad SR do 5. Ramcoveho programu EU pre vyskum a technicky rozvoj : 60 mil. Sk - Trilateralna spolupraca medzi SR, MR a Rakuskom : 30 mil. Sk - Prisprevky politickym stranam a politickym hnutiam po volbach r. 1998 : 47,474 mil. Sk - Prispevky obcianskym zdruzeniam na humanitne ucely : 4 mil. Sk - Uhrada majetkovej ujmy v zmysle zakona o ochrane prirody a krajiny : 10 mil. Sk Krajske urady Bezne vydavky sa oproti schvalenemu rozpoctu na rok 1998 sa navrhuju vyssie o 8,036l mld Sk. Podiela sa na tom o.i. zvysenie dotacie na verejnu pravidelnu autobusovu dopravu o 100 mil. Sk, t.j. na 1,0 mld Sk. Prevadzka kulturnych zariadeni a obnova pamiatok v sume 112,9 mil. Sk. Narast vydavkovej casti rozpoctu v porovnani s realnym cerpanim v r. 1998 sa navrhuje v kapitolach: Kancelaria NR SR, Kancelaria prezidenta SR, Urad vlady SR, Ustavny sud, Generalna prokuratu-ra, NKU, MZV, MV, MS, MSPNM, MS, MZ, MDPT, UJD (relat. max. narast), SAV, Statny dlh (absol. max. narast), TASR, Krajske urady. Pokles v kapitolach: SIS (relat. max. ubytok), MO, MF, MZP (-62 mil. Sk - 2. najvyssi relat. ubytok), MPSVR, MK, MP (absol. max. ubytok), MVVP, STV. Porovnanie ukazuje, ze rezort zivotneho prostredia a jeho rozpoctova kapitola sa uz tradicne ocitli v mensej skupine rozpoctovych kapitol postihnutych medzirocnym poklesom prostriedkov zo statneho rozpoctu. Kedze sa nepodarilo zmobilizovat ani citelny narast mimorozpoctovych zdrojov na riesenie problemov zivotneho prostredia a zaroven nenastane ani dost vyrazny pokles investicii do oblasti a aktivit poskodzujucich zivotne prostredie, mozeme v roku 1999 realne ocakavat dalsie zhorsenie, ci v lepsom pripade stagnaciu v stave zivotneho prostredia na Slovensku. Zaverecne zhrnutie: Vzhladom na svoj prevazne restriktivny charakter mozno konstatovat, ze v statnom rozpocte na rok 1999 dochadza celkovo ako k redukcii investicii do zivotneho prostredia (najma v samotnej rozpoctovej kapitole Zivotne prostredie, ktora klesla na historicke minimum), resp. investicii do environmentalne absolutne ci relativne priaznivych aktivit, najma v rezortoch podohospodarstva, hospodarstva a k stagnacii v rezorte dopravy, na druhej strane je pravda, ze sa objavuju niektore nove polozky na riesenie dosial neriesenych problemov v ZP (ochrana ozonovej vrstvy, kompenzacia majetkovej ujmy z titulu ochrany prirody) a zaroven sa utlmuje, aj ked nie v dostatocnom rozsahu, aj vacsina investicnych aktivit antienvironmentalneho charakteru, takze pomer medzi 'aktivami' a 'pasivami' zostava v tejto sfere v porovnani s minulym rokom viac-menej vyrovnany. Kedze minuly rok bol v tomto smere najhorsi od roku 1990, mozno povedat, ze aj rozpocet na rok 1999 tuto katastrofalnu situaciu konzervuje, aj ked trend zhorsovania sa zastavil, alebo aspon zmiernil. Zo strany tych, ktori pred volbami slubovali zmenu, je to vsak zufalo malo. Najma, ked v mnohych polozkach sa opat nesetri tam, kde by sa dalo (ZOH 2006, dialnice, pozitky poslancov a vysokych statnych uradnikov a pod.), ale tam, kde sa uz aj v predchadzajucich rokoch zilo z podstaty. Co je vsak este viac znepokojujuce, nez samotna konstrukcia jednotlivych kapitol, to je takmer nezmenena filozofia tvorby rozpoctu, ignorujuca iniciativy na jej zmenu, ci aspon diskusiu o moznej zmene. Zaverom sme nuteni konstatovat, ze rozpocet bol vo vlade prijaty obidenim zakonnej povinnosti, vyplyvajucej z l 35 zakona 127/1994 o posudzovani vplyvov navrhovanych zakonov na zivotne prostredie. Bratislava 10. 3. 1999 RNDr. Mikulas Huba, CSc. , predseda STUZ/SR |