Myslienka zmluvy medzi politickym subjektom (aj ked to byva skor prezident so silnymi pravomocami alebo vlada nez politicka strana ci hnutie) a obcanmi (narodom) nie je vo svete neznama, ale na Slovensku je nova a treba uznat HZDS, ze zvolilo formu, ktora ma aspon v domacich podmienkach sama osebe svoju originalitu a pritazlivost. Predpokladom uspesnosti takejto zmluvy je vsak vediet s urcitostou, co si zmluvny partner - v tomto pripade obcan - skutocne zela, ziada, potrebuje. A tu sa HZDS v duchu svojich autoritarskych az bohorovnych tradicii spolahlo viac na seba, nez na nejake sociologicke vyskumy ci iny zdroj ako-tak exaktnych informacii o zelaniach a prioritach spolocnosti. Jednoducho HZDS ako obycajne o tom, co je pre obcana dobre, rozhodlo za obcana. A tak hned vychodiskovym obmedzenim takejto formy 'zmluvy' je, ze je to zmluva nie s realnym obcanom, ale s fiktivnou entitou vyrobenou v ideologickej dielni HZDS.

Programove zamery zmluvy obsahuju 106 bodov zatriedenych v 14 paragrafoch.

Zivotnemu prostrediu je explicitne venovanych 7 bodov zaverecneho 14 paragrafu, ale relevantne zamery sa daju najst aj v niektorych dalsich castiach dokumentu.

Podla HZDS obcania vo sfere zivotneho prostredia pozaduju:

- robit aktivne kroky na zabezpecenie kvalitneho zivotneho prostredia

Tu sa HZDS zavazuje prijat opatrenia na vytvaranie zdraveho zivotneho prostredia, odstranovat stare environmentalne zataze a zavadzat moderne technologie, a tym zabranovat prenikaniu skodlivych latok do ovzdusia, ale tiez: 'vyuzivat prirodne zdroje v sulade s trvalo udrzatelnym rozvojom... a podporovat znizovanie surovinovej a energetickej narocnosti nasho priemyslu...'.

K prvej casti citovaneho zavazku: HZDS sa pocas celej doby svojej existencie snazilo devalvo-vat zakony, tykajuce sa ochrany zloziek zivotneho prostredia. Nevyuzilo mnoho rokov svojej vlady na predlozenie a prijatie zakona o ochrane pody ci na velku novelu zastaraleho zakona o vodach. Vlada vedena HZDS prijala uznesenie o tom, ze je treba oddialit termin (1.1.1999), do ktoreho mali limity znecistenia ovzdusia nadobudnut ucinnost, tvrdiac, ze na to slovensky priemysel nie je pripraveny (pozn.- mal na tuto pripravu v zmysle zakona o ovzdusi viac ako 7 rokov a vacsina producentov znecistenia tuto lehotu vyuzila na zosuladenie produkcie svojich emisii s novymi poziadavkami. Niekolkorocny odsun by teda demoralizujuco posobil na tych nedisciplinovanych a rovnako demoralizujuco, a nespravodlivo, na tych, ktori pravidla hry respektovali).

Co sa tyka druhej casti zavazku: O tom, ze trvalo udrzatelne vyuzivanie prirodnych zdrojov je pre HZDS len frazou, sa mozno presvedcit na kazdom kroku (napokon, mala ju vo svojom progra-movom vyhlaseni zakotvenu aj konciaca 3. vlada Vladimira Meciara) - od tvrdeni, ze trvalo udrza-telna je aj jadrova energetika, cez podporu velkych, prirodu devastujucich stavieb, cez holoruby dokonca na uzemi biosferickej rezervacie UNESCO, cez minimalny doraz na znizovanie energetickej a surovinovej narocnosti nasej ekonomiky, az po tolerovanie vyvozu nespracovanych surovin (prirodnych zdrojov) do zahranicia.

dalej sa HZDS zavazuje uplatnovat: 'posudzovanie vplyvov novych projektov na zivotne prostredie'. K tomu sa nemusi nikto zavazovat, vzhladom na to, ze ide o povinnost vyplyvajucu zo zakona c. 127/1994 Z.z., ak tym len HZDS nechcelo pripomenut, ze dodrziavanie zakonov nie je pre neho ziadna samozrejmost a dodrziavat sa budu len tie, ktore sa samo dodrziavat rozhodne.

- chranit vodne zdroje, ktore su prirodnym bohatstvom Slovenska

Opat ide o povinnost, ktora nie je vecou lubovole toho-ktoreho obcana, ale vyplyva zo zakona, ci dokonca z Ustavy SR. Vsetko, k comu sa HZDS v tomto bode zavazuje, uz mohlo a malo prostrednictvom nim riadenych prislusnych rezortov realizovat (analyzovat priciny znecistovania vodnych zdrojov, stanovit postupnost odstranovania zdrojov znecistovania, prehodnotenie moznosti vyuzivania miestnych zdrojov a pod.). Namiesto toho pretrvaval za jeho vlady skor extenzivny pristup hospodarenia s vodou: od budovania velkych vodarenskych nadrzi az po minimalnu pozornost venovanu ochrane jej kvality pred znecistenim, ako aj setreniu s vodou, rekonstrukcii vodarenskych sieti ci zvysovaniu vododrzneho potencialu krajiny - to skor naopak, pozri holoruby ci snahy poslaneckeho kandidata za HZDS J. Bindera o bagatelizovanie zmyslu zvysovania efektivnosti v hospodareni s vodou.

- skvalitnit zivotne prostredie rovnomerne vo vsetkych regionoch Slovenska

Tu sa HZDS zavazuje o.i. 'realizovat poznatky... z uzemno-planovacich dokumentacii jednot-livych krajov a okresov...' V tom si sami autori zavazku protirecia. Spominane uzemno-planovacie dokumentacie boli schvalovane pocas posobenia prave konciacej vlady pod taktovkou HZDS a jej predsedu a to tak, ze bol vedome obideny paragraf 35 zakona 127/1994 o hodnoteni vplyvov na zivotne prostredie, ktory v suvislosti so schvalovanim podobnych dokumentov jednoznacne uklada povinnost podrobit tieto navrhy procedure posudzovania moznych vplyvov ich realizacie na zivotne prostredie.

To bolo stadium, kedy sa dalo ucinne predist negativnym vplyvom nasledujucej realizacie uzemno-planovacich dokumentov (UPD) na zivotne prostredie. Ignorovanie tejto zakonnej povinnosti, o to paradoxnejsie, ze spracovatelom tejto kategorie UPD je prave ministerstvo zivotneho prostredia, umoznilo, ze sa do zavaznych casti UPD dostali mnohe aktivity, ktore ochrane zivotneho prostredia priamo protirecia - od velkych priehrad az po zimne olympijske hry na uzemi narodnych parkov.

Uprimnejsi zavazok HZDS by preto bol: 'znehodnotit zivotne prostredie rovnomerne vo vsetkych regionoch Slovenska - a v niektorych este viac'.

- pokracovat v spoluucasti prostriedkov statu a obci na zvysovani environmentalnej urovne zivota v obciach a mestach

Zavazok HZDS: 'Z prostriedkov Statneho fondu zivotneho prostredia nadalej prispievat obciam a mestam na vystavbu zariadeni, ktore sluzia na spokojny zivot obcanov...' zavana otvorenym cynizmom, ked si uvedomime, ako sa dotacie do tohto fondu vyvijali pocas zotrvavania HZDS pri moci. Pred jeho nastupom, pocas vlady Jana Carnogurskeho, cinila tato dotacia na rok 1992 950 mil. Kcs + prostriedky pre Slovensko prostrednicvom federalneho rozpoctu a dotacia na rok 1998 bola uz len 150 mil. Sk, pricom to boli prave poslanci vladnej koalicie na cele s HZDS, ktori svojim hlasovanim odmietli pozmenovaci navrh na zvysenie prostriedkov do fondu.

- prednostne zabezpecovat ochranu deti pred skodlivymi vplyvmi zivotneho prostredia a rozsirovat ich poznatky z ekologie

HZDS sa zavazuje: 'Preverit a podporovat ozdravne pobyty deti zo zatazenych uzemi trpia-cich alergiami, astmou alebo chorobami dychacich ciest v cistom prirodnom prostredi a jasky-

niach...'

Tak nie Zeleni, ale HZDS chce zahanat ludi do jaskyn. Ale vazne. Nic proti ozdravnym pobytom deti v prirode, ale podstatne je riesenie pricin vzniku alergii a tu, ako sme si ukazali vyssie v pripade limitov znecistenia ovzdusia, ale aj pri povolovani novych, napr. chemickych vyrob, postupovalo HZDS dosial viac retardacne, nez progresivne. Apropos, kto bude tieto pobyty deti v prirode financovat? Zjavny populizmus tohto zavazku si uvedomime, ked sa pozrieme na katastrofalnu situaciu s financovanim standardnych potrieb v rezorte skolstva. Ak si tie ozdravne pobyty deti maju financovat samotni rodicia, na to nepotrebuju HZDS a jeho fiktivne zavazky.

HZDS sa tiez zavazuje zavadzat environmentalnu vychovu deti... Boli to prave vlady HZDS, kedy slubne sa rozvijajuca, ci uz skolska alebo mimoskolska, environmentalna vychova utrpela najvacsie straty. A napokon, radsej ziadna environmentalna vychova, ako 'vychova' v intenciach ministerky Slavkovskej, docentky Lazarovej ci Juliusa Bindera, Dr.h.c.

- informovat verejnost o stave zivotneho prostredia

To, k comu sa v tejto suvislosti zavazuje HZDS: 'Kazdorocne vydavat verejnosti pristupnu Spravu o stave zivotneho prostredia SR', vyzera v praxi asi takto: S jeden az dvojrocnym opozdenim za realitou vyda ministerstvo zivotneho prostredia honosnu publikaciu v tvrdej vazbe, na kriedovom papieri, plnu farebnych fotografii a inych atraktivnych ci 'atraktivnych' priloh (o gycovosti celeho prevedenia taktne pomlcme a vsimnime si teraz len vecnu stranku problemu). Ak by takato nakladna publikacia mala vyjst v dostatocnom naklade a byt skutocne verejnosti pristupna, asi by na skutocnu starostlivost o zivotne prostredie nezostala rezortu ani koruna. A tak vychadza v radovo tisicovom naklade a prideluje sa podla rozdelovnika v prvom rade uradom (ktore su uz davnej-sie pevne v rukach HZDS), spriaznenym novinarom a ak mate znamosti, tak aj nejakej tej mimovladnej organizacii. O verejnej dostupnosti nemoze byt ani reci a to nam povinnosi vcasne, neskreslene a uplne informovat verejnost o stave zivotneho prostredia a jeho pricinach uklada priamo Ustava SR. O tom, ako vazne to HZDS mysli s pristupom svojich obcanov k informaciam o zivotnom prostredi, svedci o.i. fakt, ze len 4 europske krajiny dosial nepodpisali Dohovor o pristupe k informaciam o zivotnom prostredi... Jednou z nich je Slovensko a dalsie dve nie su ani tak velmi europske (Rusko a Turecko).

Ak si chcete vytvorit nazor o predstavach HZDS o objektivite informovania o zivotnom prostredi, staci si pozriet Noviny STV na HZDS plne podriadenom udajne verejnopravnom televiznom kanali. Vacsiu znosku dezinformacii a jednostrannych (ci jednohnutovych) stanovisk (aj o zivotnom prostredi) si len tazko mozno predstavit.

Ale HZDS v tomto bode slubuje aj ine: 'Rozvijat vztahy k neziskovym organizaciam dobrovolnickeho sektora (MVO - pozn. aut.), ktore o to prejavia zaujem, vo vztahu ku kvalitnemu zivotnemu prostrediu'. To moze HZDS slubit s cistym svedomim, lebo vie, ze to nebude tazke splnit. Neziskove environmentalne MVO, ktore by mali zaujem kompromitovat sa spolupracou s nim, na Slovensku takmer neexistuju (zcasti preto, lebo na to nemaju jednoducho zaludok, zcasti preto, lebo ich podpora zo strany statneho rozpoctu poklesla pocas vlady HZDS na nepatrny zlomok v porovnani s rokmi 1990 - 1992 a zcasti preto, lebo ich zlikvidovali zakony, ktore HZDS 'venovalo' 3. sektoru).

- zachovat prirodne krasy Slovenska pre buduce generacie

Vychadzajuc z billboardov HZDS nie je iste, ci nie je rec o prirodnych krasach Svajciarska. Gabcikovo, dialnice, jadrova elektraren a jej radioaktivny odpad, kamenolomy, holoruby, ale aj totalne zdecimovanie starostlivosti o Tatransky narodny park ci celkove zredukovanie statnej ochrany prirody, to charakterizovalo prispevok HZDS k zachovaniu prirodnych kras Slovenska v uplynulom obdobi (ako priklad za vsetky uvedme aspon zdecimovanie populacie tatranskych kam-zikov na kriticke minimum). Ano, patri sem aj Konferencia zmluvnych stran Dohovoru o biologickej roznorodosti, ktora sa za dost podivuhodnych okolnosti konala v Bratislave a hlavnym zmys-lom ktorej bola predvolebna kampan HZDS, spojena nielen s potemkinovskym vyhlasovanim novych chranenych uzemi bez ich akehokolvek financneho krytia, umelymi zaplavami na Dunaji nie v case, ked ich treba, ale v case, ked mozno zahranicnym delegatom ukazat, kolko pustame do dunajskeho ekosystemu vody, ale aj s obligatnou exkurziou do Gabcikova a propagaciou JE Mochovce. Skratka, ak by sme chceli byt ironicki, mohli by sme odcitovat slova ministra HZDS Jozefa Zlochu: Slovensko moze byt v ochrane prirody a jej roznorodosti pre cely svet vzorom.

- mat istotu, ze sa im (rozumej obcanom - pozn. aut.) oplati starat sa o zivotne prostredie ovela vacsimi, ako ho znecistovat

HZDS sa zavazuje vytvarat take ekonomicke nastroje... aby pre vsetkych bolo ekonomicky vyhodnejsie vsestranne sa starat o zivotne prostredie.

V skutocnosti pocas svojho vladnutia HZDS vari ziadnu sferu preventivnej starostlivosti o zivotne prostredie a zaroven zvysenie konkurencieschopnosti nasej ekonomiky nezanedbalo tak, ako tuto.

Lepsie povedane, neslo o zanedbanie, ale o zamerne blokovanie prijatia a uplatnenia takychto nastrojov, lebo by mohli znevyhodnit environmentalne zavadne podniky sprivatizovane ludmi z okruhu HZDS. Navrh ucinnych ekonomicko-environmentalnych nastrojov je rozpracovany uz spred cias HZDS, stacilo ich len prijat a zaviest do praxe, ako to urobilo uz davnejsie nielen Dansko, ale napr. aj s nami porovnatelnejsie Slovinsko.

Zivotneho prostredia sa tykaju aj ine paragrafy a body Zmluvy. Neprekvapi, ze HZDS sa zava-zuje investovat aj do vodnych diel, ktore zo zakonneho procesu posudzovania vplyvov na zivotne prostredie vysli ako neziaduce (pozri VN Tichy Potok), alebo sa proces ich posudzovania este neukoncil (VD Slatinka), pokracovat v devastacii i zadlzovani krajiny horuckovitou vystavbou dial-nic o.i. na ukor verejnej dopravy a pod. Co na tom, ze zaroven slubuje aj masivne investicie do modernizacie zeleznic, ked to bolo prave HZDS, kto (si) ich dovolil bezprecedentne vytunelovat a zadåzit. HZDS sa tiez zavazuje kazdorocne v statnom rozpocte vyclenovat dostatocne prostriedky na zabezpecenie cinnosti verejnoprospesnych organizacii a obcianskych zdruzeni - apropos - v pripade environmentalne zameranych MVO sa tato 'dostatocnost' pohybovala asi na urovni 5 - 7% v porovnani so zaciatkom 90-tych rokov. A takto by sme mohli v hodnoteni zavazkov HZDS vo fiktivnej zmluve s obcanmi pokracovat este dlho.

Mozno zovseobecnit, ze HZDS vo sfere zivotneho prostredia slubuje bud to, co aj bez jeho slubov vyplyva zo zakonov, alebo to, co v uplynulych rokoch slubilo splnit, a napriek takmer neobmedzenej moci, obrovskym financnym prostriedkom, ktorych zdroj predstavovala napriklad ma-sivna privatizacia, i nezanedbatelnej zahranicnej pomoci, nesplnilo. Zavazky HZDS su v zasade populisticke a nekonkretne. Slubuju to, co si vari kazdy zela, ale o realnosti tychto slubov sa mal kazdy z nas moznost presvedcit na vlastnej kozi vtedy, ked HZDS malo vsetky predpoklady svoje sluby realizovat. Naopak, v mnohom smerovanie k environmentalne zdravsiemu a trvalo udrzatel-nemu Slovensku skomplikovalo. V buducom volebnom obdobi svoje akceptovatelne zavazky nedokaze zrealizovat, ani keby chcelo. Dufajme, ze nebude mat moznost uskutocnit ani svoje hrozive anti-environmentalne a anti-trvalo udrzatelne zamery a zavazky.

Zaverom mozno konstatovat, ze cely paragraf venovany v Programovych zameroch zmluvy zivotnemu prostrediu by sa dal zredukovat na 1 vetu, ktora v nom chyba, ale ktora by bola najvystiznejsia:

'HZDS sa zavazuje, ze za ministra zivotneho prostredia vymenuje Juliusa Bindera'.

Slovenska demokraticka koalicia

SDK vypracovala podrobny a ambiciozny volebny program o rozsahu 135 stran, rozdelena do

28 kapitol. Vsetky kapitoly maju jednotnu strukturu, pozostavajucu z analyzy sucasneho stavu, cie-

lov a nastrojov. Kapitola Ochrana prirody a zivotneho prostredia zabera 11 stran. Slovne spojenie

trvalo udrzatelny rozvoj, vyvoj ci zivot sa neobjavuje v nazve ziadnej casti volebneho programu,

hned prva veta kapitoly venovanej environmentalnym otazkam vsak znie: 'Trendy trvalo udrzatel-

neho vyvoja spolocnosti napriek niektorym pozitivam a pocetnym proklamaciam nezodpovedaju

potrebam a moznostiam Slovenska.'

Kriticka analyza sucasneho stavu je vcelku adekvatna, ale kritika sa vyhyba takym zasadnym

problemom, ako bola likvidacia osobitnej statnej spravy pre zivotne prostredie, masove cistky v re-

zorte, neuplatnovanie environmentalnych ekonomickych nastrojov ci pasivita MZP voci anti-envi-

ronmentalnemu pocinaniu inych subjektov. Uvedomujeme si, ze analyza sucasneho stavu, vzhla-

dom na obmedzeny rozsah kapitoly, nemoze podrobne rozoberat vsetky problemy, napriek tomu

vsak skutocnost, ze prave tie vari najzavaznejsie a zaroven zname a zjavne sa vobec nespominaju,

vzbudzuje urcitu pochybnost o tom ci su rozhodujuce sily v SDK skutocne odhodlane tieto prob-

lemy riesit. Je to dvojnasobna skoda uz aj preto, lebo programy hned dvoch z piatich clenov SDK:

DS a SZS predstavuju velmi solidnu platformu, ktora by ani pre ostatnych partnerov v SDK nemu-

sela byt neprijatelna. Keby ju bol program SDK doslednejsie zuzitkoval, mohol byt z hladiska

ochrany prirody a zivotneho prostredia, ale aj z hladiska prislubu prechodu na trajektoriu trvalo

udrzatelneho rozvoja, este podstatne nadejnejsi.

V casti Ciele a environmentalna bezpecnost povysuje na uroven obrany statu. Co je dosial v

podobnych dokumentoch nevidany ciel, to je prislub orientacie environmentalnej politiky nielen z

hladiska cloveka a jeho prava na zdrave zivotne prostredie, ale aj s ohladom na ochranu hodnot

prirody samych osebe. Konstatuje sa tu tiez, ze presadzovanie strategie trvalo udrzatelneho rozvoja

je dolezite i z hladiska nasho vstupu do EU. Definuje sa tu tiez - aj ked trochu zjednodusene -

predstava trvalo udrzatelneho ekonomickeho rozvoja. Spominane zjednodusenie vidime najma v

absencii systemoveho chapania koncepcie trvalej udrzatelnosti ako novej globalnej rozvojovej pa-

radigmy a dosledne premietnutie takehoto chapania do celeho programoveho dokumentu.

Najpodrobnejsie a pravdepodobne i najkomplexnejsie a najvyvazenejsie je spracovana cast ve-

novana realizacnym nastrojom, o com je aj jedna z hlavnych prednosti volebneho programu SDK

v porovnani s programami ostatnych politickych subjektov s urcitou vynimkou SDL. Aj ked na

druhej strane cely rad nastrojov od ekonomickych (napr. internalizacia externalit, zelene dane a pod.),

cez zdokonalenie posudzovania vplyvov na zivotne prostredie ci podstatne sirsie uplatnovanie strate-

gickeho environmentalneho hodnotenia az po nastroje vo sfere environmentalneho vzdelavania ci posilnovania filozofie a praxe ucty k zivotu sa ani v programe SDK explicitne neuvazdza (napriek tomu, ze to posledne menovane je plne kompatibilne i s programovymi vychodiskami najsilnejsieho subjektu SDK, (teda KDH - pozn. aut.). Chyba tiez zmienka o medzinarodnych environmentalnych suvislostiach a zodpovednosti Slovenska, ktora z nich vyplyva. Celkovo je mozne hodnotit kapitolu volebneho programu SDK venovanu ZP ako podrobne a vcelku kvalifikovane spracovanu, postavenu na realnych vychodiskach i cieloch a predpokladajucu pouzivanie celeho radu ucinnych nastrojov.

Za negativa mozno oznacit urcitu opatrnost pri cielavedomom presadzovani koncepcie trvalej udrzatelnosti, ako aj jednotlivych, najma ekonomickych nastrojov, a hlavne nedostatocne vyuzitie viacerych progresivnych myslienok z programov DS a SZS.

Co je velke pozitivum v porovnani s programami ostatnych politickych subjektov, problematika zivotneho prostredia sa spomina aj v ramci inych kapitol, a to napr. v casti Regionalna politika, kde sa o. i. postuluje viacero dolezitych zasad trvalo udrzatelneho rozvoja: uplatnenie principu subsidiarity, uzavrety cyklus vyroby a spotreby energii a podpora regionalnych hospodarskych okruhov, znizujucich energeticke, prepravne, casove a i. naroky.

Na druhej strane v inych relevantnych kapitolach, ako napr. zdravotnictvo, postradame evidentnejsie prepojenie na kvalitu zivotneho prostredia, ktora je vyznamnou sucastou prevencie vzniku onemocneni a predcasnych umrti. V prislusnych kapitolach tiez chyba zmienka o podpore environmentalnej vychovy a vzdelavania.

Co sa tyka ostatnych kapitol, mozno konstatovat, ze kritika vyvoja ekonomiky vcelku kores-ponduje s kritikou zo strany environmentalistov, aj ked zasady trvalo udrzatelneho rozvoja expli-

citne nezdoraznuje, co je vsak celospolocensky problem, suvisiaci o. i. s takmer uplnou absenciou environmentalnych ekonomov na Slovensku.

Ocenujeme, ze sa explicitne slubuje orientacia na bezjadrovy variant rozvoja energetiky, aj ked z tejto salamunskej formulacie nie je zrejme, ci ma ist o postupny ustup od jadrovej energetiky, o ukoncenie prevadzky JE Jaslovske Bohunice, o uvedenie kolkych blokov JE Mochovce (0, 1, 2 alebo 4) do prevadzky sa uvazuje, alebo ci ide len o prislub, ze sa okrem Mochoviec nezacne s vystavbou dalsej jadrovej elektrarne? Pozitivne hodnotime aj prislub podpory MHD a kombinovanej dopravy - v oboch pripadoch so strategickym zamerom ochrany zivotneho prostredia.

Celkovo mozno konstatovat, ze volebny program SDK, aj ked nespåna v plnom rozsahu pred-stavy environmentalistov a protagonistov trvalo udrzatelneho rozvoja, resp. zivota, by v pripade svojej realizacie znamenal v tejto sfere citelny pokrok a nadviazanie na prevazne poztivny trend zlepsenej starostlivosti o zivotne prostredie z obdobia 1990 - 1992. Navyse, obohateny o domace i medzinarodne skusenosti s uplatnovanim koncepcie trvalej udrzatelnosti, a to nielen v posobnosti rezortu zivotneho prostredia, ale aj (a najma) v posobnosti inych, hlavne hospodarskych subjektov, ako aj vo sfere regionalnej politiky. Samozrejme, hovorime tu o alternative, ze by sa environmentalny program, ako aj pro-environmentalne a pro-trvalo udrzatelne sluby volebneho programu skutocne realizovali. Lebo ani v sucasnosti jestvujuca statna environmentalna politika na papieri nie je zla. Zla je len jej realizacia, ci lepsie povedane nerealizacia.

Strana demokratickej lavice

Volebny program SDL ma rozsah 75 stran a pozostava (okrem uvodu a zaveru) z 19 kapitol. Kapitola zivotne prostredie ma rozsah 2,5 strany a cleni sa na podkapitoly: Stav zivotneho prostredia, Nase ekologicke ciele a Ulohy ekologickej politiky SDL.

V prvej casti sa odvolava na prislusny clanok Ustavy SR. Stagnacia trendu znecistovania ZP v uplynulych rokoch sa pripisuje celkovej stagnacii vyroby. Kriticky sa hodnoti nevyuzivanie ekono-mickych nastrojov, najma v suvislosti s procesom privatizacie. Kritizuje sa tiez likvidacia osobitnej statnej spravy pre zivotne prostredie, spolitizovanie statnej spravy a straty erudovanych odbornikov v suvislosti s cistkami v rezorte.

V podkapitole Nase ekologicke ciele sa konstatuje: 'V zaujme trvalo udrzatelneho rozvoja musi ochrana zivotneho prostredia tvorit neoddelitelnu sucast procesu rozvoja spolocnosti.' SDL slubuje klast doraz na procesy posudzovania vplyvov jednotlivych aktivit na zivotne prostredie (EIA), ako aj strategicke environmentalne hodnotenie rozvojovych koncepcii (SEA). Znacnu pozornost venuje uplatnovaniu ekonomickych nastrojov na zlepsenie zivotneho prostredia. Slubuje tiez navrat regionalnej statnej spravy do posobnosti MZP.

V casti Uloh sa SDL zavazuje zabezpecit trvalo udrzatelny rozvoj regionov, zaviest environmentalnu dan na nerecyklovatelne obaly, zdruzovanie prostriedkov na tzv. ekologicke stavby, posilnenie nezavisleho rozhodovania odborov zivotneho prostredia na vsetkych stupnoch, ako aj zavedenie uceleneho systemu ekologickej vychovy a propagandy.

Ciele i zavazky environmentalneho programu SDL su formulovane strucne, zrozumitelne, aj ked az trochu tezovito. V porovnani s analogickou kapitolou z volebneho programu SDK je tato problematika v programe SDL rozpracovana menej do håbky a menej komplexne, aj ked na druhej strane akcentuje niektore dolezite skutocnosti, na ktore program SDK takmer uplne zabuda. Environmentalny program SDL ma viac charakter suboru jednotlivych dobre znejucich tez, nez charakter konzistentnej koncepcie. Z tohto aspektu ho radime kamsi medzi program SDK a SOP. Samozrejme, ze aj realizacia slubovaneho, aj ked nie komplexneho pristupu k zlepseniu zivotneho prostredia a trvalo udrzatelnemu rozvoju by znamenala citelny pokrok v porovnani so sucasnym stavom.

Co sa tyka ostatnych kapitol, explicitne zmienky o zivotnom prostredi, ale ani prisluby proenvironmentalnych rieseni sa tu takmer vobec nevyskytuju (za vynimky mozno povazovat slubovany doraz na uspory energie na str. 15, podriadenie rozvoja cestovneho ruchu respektovaniu ekologic-kych kriterii a zasad trvalo udrzatelneho rozvoja na str. 21, ci kritika preferencie vystavby dialnic pred modernizaciou zeleznicnej dopravy a celkovo hromadnej dopravy na str. 23). Na druhej strane sa SDL zasadzuje za dobudovanie SVD Gabcikovo-Nagymaros a slubuje podporu kandidature Popradu-Tatier na ZOH 2006.

V porovnani s programami ostatnych hlavnych politickych subjektov je environmentalna cast volebneho program SDL druha najdetailnejsie a najkvalifikovanejsie rozpracovana (po SDK). Podobne ako v programe SDK aj tu sa zasady a kriteria trvalo udrzatelneho rozvoja/zivota ciastocne (a nedostatocne) premietli aj do inych kapitol, nielen do kapitoly venovanej explicitne zivotnemu prostrediu, aj ked v mensom rozsahu, ako v pripade SDK. Absencia filozofie trvalej udrzatelnosti je vsak citelna vo vacsine kapitol, tykajucich sa prave strategie dalsieho socio-ekonomickeho rozvoja spolocnosti a zjavuje sa len v niektorych odvetvovo zameranych castiach (napr. pri doprave ci cestovnom ruchu, kde sa SDL zavazuje vsetky aktivity podriadit respektovaniu ekologickych kriterii a zasad trvalo udrzatelneho rozvoja). O tom, ze SDL nepripisuje tymto problemom taku vahu ako SDK, svedci o.i. aj fakt, ze zmienka o nich absentuje v uvodnej kritickej analyze sucasnej socialno-ekonomickej strategie a politiky i v ponuke zo strany SDL. Pojem trvalo udrzatelny sa tu vyskytuje akurat v suvislosti s '...trvalo udrzatelnym rastom ekonomiky a zivotnej urovne...' Za urcite protirecenie v programovych zameroch a zaroven dan za pomerne podrobnu mierku zaberu, je treba oznacit populisticke hlasenie sa k anti-environmentalnym a anti-trvalo udrzatelnym aktivitam typu SVD Gabcikovo-Nagymaros ci ZOH 2006. Za mnohymi formulaciami volebneho programu SDL je citit vplyv filozofie etatizmu na jednej strane a vplyvnych politicko-hospodarskych lobby na strane druhej. Co sa tyka formalnej stranky, prednostou programoveho dokumentu SDL je jeho dobra citatelnost a tym aj potencialna schopnost oslovit volicov.

Volebny program Slovenskej narodnej strany z aspektu ochrany zivotneho prostredia a trvalo udrzatelneho zivota

Slovenska narodna strana (SNS) vo svojom 49-stranovom volebnom programe nema samo-statnu kapitolu ani podkapitolu venovanu zivotnemu prostrediu. V ekonomickom programe sa vsak vyskytuje bod s rozsahom necelej pol strany s nazvom Ochrana zivotneho prostredia a riesenie odpadoveho hospodarstva.

SNS chce:

'- prekonat mentalitu a metody konzumnej spolocnosti, ktora mrha prirodnymi zdrojmi,

- ochranovat pred skodlivinami take latky dolezite pre ludsky zivot, akymi su vzduch, voda, poda, lesy, prirodne liecive zdroje a rekreacne arealy,

- presadit, aby sa prirastky vyroby dosahovali nizsou spotrebou energie a surovin a relativne nizkym zatazenim zivotneho prostredia,

- presadit prechod od tradicneho extenzivneho hospodarstva k intenzivnemu hospodarstvu, ktore sa bude snazit vsetky vedlajsie suroviny a produkty, ako aj odpad znovu spracuvat pomocou osobitneho, statom podporovaneho systemu zberu, triedenia a spracovania druhotnych surovin,

- presadit, aby hospodarske a socialne nasledky skod na zivotnom prostredi boli transparentne a pripocitatelne na vrub ich producentov,

- presadit take pripoistenie hradene statom, ktore zabezpeci zaplatenie skod sposobenych zivelnymi pohromami (rezervny fond urceny na zivelne pohromy).'

Vyssie uvedene zamery mozno prijat, aj ked ich ucinna realizacia by riesila iba cast environmentalnych problemov a navyse sa v nich zamlcuje, ze prirodnymi zdrojmi nemrha iba konzumna spolocnost, ale aj nedostatkova spolocnost s centralnym planovanim, ako sme sa o tom mali moznost presvedcit v rokoch 1948 - 1989, ked energeticka narocnost nasho narodneho hospodarstva na jednotku HDP bola 3 - 7-krat vyssia, nez vo vyspelych zapadnych (kozumnych?) spolocnos-tiach. Inak ale s kritikou konzumnej spolocnosti zo strany SNS vynimocne suhlasime.

Vacsi problem citovanych zavazkov vidime v dvoch veciach:

1. Pocas 4 rokov participacie na koalicnom vladnuti sme nezaregistrovali pozitivne iniciativy SNS ani v jednej z vyssie uvedenych oblasti.

2. SNS naopak, aktivne podporovala vsetky antienvironmentalne, antiobcianske a megalomanske pociny a iniciativy, s ktorymi prichadzal ich dominantny koalicny partner a mnohe z nich navyse aj obostrela akousi ideologickou aureolou slovenskeho patriotizmu, az posvatnosti (VD Gabcikovo, JE Mochovce, dialnice, zbrojny priemysel ai.).

Minimalne z tychto dovodov nie je realne, ze slubovane zamery vo sfere zivotneho prostredia zacne SNS realizovat v praxi. Mnohe z nich totiz priamo odporuju predstave SNS o silnom Slovensku.

Politicke a ideologicke priority SNS su vseobecne zname. Od nich sa odvija aj postoj k aktivitam, ovplyvnujucim zivotne prostredie. Pokial su tieto aktivity ako-tak autonomne, domace, potom mozu byt akokolvek skodlive zivotnemu prostrediu i zdraviu cloveka, SNS sa ich bude zastavat ako udajnych symbolov Slovenska a slovenskosti a ich kritikov zatracovat, ako poskodzo-vatelov narodnostatnych zaujmov riadenych a platenych zo zleho zahranicia.

Cely program je postaveny na dominantnom az vylucnom postaveni tzv. statotvorneho naroda, zasadzuje sa za totalitne znenie zakona na ochranu republiky a pod., cim popiera princip tolerancie a nenasilia, ako jeden z hlavnych principov trvalo udrzatelneho rozvoja.

Program tiez charakterizuje cely rad protireceni medzi prijatelnymi proklamaciami a neprijatelnymi ci protirecivymi navrhmi opatreni na ich realizaciu. Tak napr. sa pozaduje decentralizacia, ale cely program vyznieva etatisticky a na viacerych miestach sa pozaduje posilneniu ulohy statu.

V programe sa tvrdi, ze (str 19): 'Vo vztahu k nasmu narodu odmietame skepsu, pesimizmus, zakomplexovanost a nenavist, napadne pestovanie narodneho nihilizmu a propagacnu ofenzivu konzumno-ekonomickeho a kulturne jednostranneho svetoobcianstva', a pritom viacere z tychto postojov (zakomplexovanost, nenavist ai.) sama priamo ci nepriamo pomaha budovat.

Hovori sa tu o decentralizacii, ale na str. 20 sa konstatuje, ze: 'redukcia poctu obci je v buducnosti nevyhnutna' a na str. 21 sa upresnuje, ze SNS uprednostnuje typ 'decentralizacie zhora nadol'.

Na viacerych miestach sa vyskytuje ostra kritika konzumnej spolocnosti, preberania zapadnych vzorov, svetoobcianstva, ale proklamacie i prax SNS postradaju pozitivny program, ktory by bol alternativou voci spominanym odsudzovanym fenomenom (ak len za tu alternativu nepovazujeme vulgarny krcmovy folklor, ktory SNS preniesla az do parlamentu).

SNS (na str. 20) slubuje podporu programov rozvoja vidieka, ale nie odovzdavanie kompeten-cii obciam za cenu udajne zvysenych nakladov.

Na str. 21 sa zjavuje pojem zivotne prostredie v tejto suvislosti:

'...vlada musi pomocou stimulacie reprezentativnych skupin v oblasti maleho a stredneho podnikania, rozvoja byvania, ochrany zivotneho prostredia, regionalneho planovania, technickej infrastruktury, cestovneho ruchu... vytvorit primerane podmienky.'

Zamery, ktore su relevantne z hladiska uplatnovania koncepcie trvalo udrzatelneho rozvoja/zivota:

V casti nazvanej 'K hlavnym uloham pri zavadzani socialne trhoveho hospodarstva patri' sa vyskytuje veta: '...prednostne podporovat rozvoj tych odvetvi, ktore spracuvanim domacej suroviny do podoby finalneho vyrobku zamedzuju neefektivny vyvoz tradicnych slovenskych surovin do zahranicia'.

S pojmom solidarita sa v roznych suvislostiach stretneme vo viacerych castiach programoveho vyhlasenia, ale z viacerych formulacii ma citatel dojem, ze ide o solidaritu prevazne - ak nie vylucne - s obcanmi slovenskej narodnosti. Ak sa na strane 14 konstatuje: 'Slovensky narod... pestuje toleranciu, uctu a lasku k inym narodom a narodnostiam a ich kulturam...' je to len preto, aby sa vzapati mohlo konstatovat: 'Je len prirodzene, ze dosledne pracuje na tom, aby taka ista tolerancia, ucta a laska sa pestovala k hodnotam slovenskosti, slovenskej statnosti..., osobitne na jazykovo zmiesanych uzemiach...'

V casti nazvanej 'K hlavnym uloham tykajucim sa zabezpecenia zakladnych zivotnych pod-mienok' sa nachadza veta: 'vychadzajuc z principov solidarity a rovnosti moznosti formovat spolocensku strukturu tak, aby socialne nerovnosti vzniknute roznymi zivotnymi osudmi ludi boli kompenzovane dostatocnymi moznostami sebarealizacie'.

Do istej miery mozno suhlasit aj s formulaciou na str. 12, ze: '...zivot slovenskeho cloveka a spolocnosti je mnohokrat zamerne ovplyvnovany importovanymi modlami svetoveho globalizmu a jednorozmernou orientaciou na materialne hodnoty zivota', ale s vyhradami uvedenymi vyssie.

Pojem trvalo udrzatelny sa v programe objavuje v takejto neobvyklej suvislosti (str. 19): '...vlastnictvo moze byt trvalo udrzatelne iba vtedy, ked je siroko rozptylene, alebo formou danovej spravodlivosti...'.

Na str. 23 sa konstatuje (ale bez naznaku sebakritiky - pozn. aut.) ze: 'Vznikom samostatneho statu sa zvysila existencna zavislost od dovozu strategickych surovin a od rozvoja hospodarskej vymeny'.

V ekonomickej casti programu je zaujimavy zamer (str. 28) 'presadzovat prerozdelovanie prijmov z dani medzi vladu (stat), kraje a obce v pomere 50 : 15 : 35'.

Pozitivne je mozne hodnotit aj stat nazvanu 'Ucinna podpora remesiel, maleho a stredneho podnikania'. (str. 30).

Pozoruhodny je aj deklarovany ciel SNS restrukturalizovat ekonomiku tak, aby o.i. znizovala naklady EU vyvolane zaclenovanim SR do struktury EU (str. 30), ako aj kriticky postoj k zahranicnym pozickam na take aktivity, ako je stavba ciest, priehrad a pod. (str. 30).

'SNS osobitne podporuje finalizaciu vyrob v tych odvetviach, v ktorych ma Slovensko vlastne zdroje' (str.33).

'Vstup SR do EU povazuje SNS za mozny az vtedy, ked bude slovenska ekonomika schopna obstat v konkurencii s ekonomicky rozvinutymi statmi EU.' (str.34).

Na str. 41 sa konstatuje: '...pozorujeme upadok zakladnych ludskych cnosti, namiesto ktorych nastupili modly materialnych hodnot zivota, bezohladnost, brutalita a zlocin'. Na vine su samo-zrejme: 'prvky nekultury az barbarstva, ktore k nam prichadzaju cez roztvorene dvere liberalizmu'. Je zaujimave, ako malo konkretnych pripadov dobrovolneho zriekania sa materialnych vyhod - napr. v prospech odkazanych obcanov - sme mali moznost zo strany predstavitelov SNS doteraz zaregistrovat a zaujimave je tiez, kolkonasobne vzrastla brutalita a zlocinnost v obdobi, v ktorom sa SNS podielala na vlade. SNS udajne vidi vychodisko v kulturnej a mravnej obrode, ale najst predstavitela v jej radoch, ktory by sa etickym idealom co i len priblizoval, nie je mozne.

A preto vsetky - neraz pekne a bohumile - zavazky vo volebnom programe SNS posobia na co i len trocha informovaneho cloveka nutne nedoveryhodne az farizejsky.

Strana madarskej koalicie

Volebny program Strany madarskej koalicie (SMK) ma 27 stran a pozostava z uvodu a 8 kapitol, pricom jedna z nich sa explicitne zaobera zivotnym prostredim. Tato kapitola ma rozsah 1,5 strany a pozostava z dvoch podkapitol s nazvom:

1. Zhorsujuce sa podmienky.

2. Zachranit zivotne prostredie pre buduce generacie.

Prva podkapitola analyticko-hodnotiaceho charakteru pozostava viac-menej z taxativneho vymenovania vybranych pretrvavajucich problemov, konfrontujuc ich s ustavne zarucenym pravom na zdrave zivotne prostredie, bez ambicii o vystihnutie kauzalnych suvislosti ci systemove vclenenie tychto problemov do kontextu celkoveho neudrzatelneho vyvoja SR.

Kriticky sa hodnotia sporne projekty typu VD Gabcikovo ci JE Mochovce i starsie prevadzky ako napr. Elektraren Vojany ci VSZ s bezprostrednym environmentalnym vplyvom na juh Sloven-ska, o ktory SMK ide v prvom rade. SMK upozornuje na to, ze tieto projekty boli neraz realizovane napriek protestom obyvatelov dotknutych oblasti.

V duhej, podrobnejsie rozpracovanej podkapitole programoveho charakteru, sa o.i. konstatuje, ze cielom SMK je vytvorit taku hospodarsku a socialnu politiku, ktora do rozhodovacich mechanizmov organicky zaclenuje aspekty ochrany zivotneho prostredia a ze tvorba zdraveho zivotneho prostredia je stalou prioritou tejto strany. Zdoraznuju sa aspekty zodpovednosti za zivot buducich generacii. Proklamovanym cielom je organicke vclenenie principov trvalo udrzatelneho rovoja do sustavy ekonomickych a pravnych regulativov.

SMK slubuje podporovat take podmienky rozvoja ekonomiky, ktore budu v sulade s poziadavkami trvalo udrzatelneho rozvoja a bude iniciovat zakonne zabezpecenie takehoto rozvoja.

SMK podpori vypracovanie dlhodobej strategie tvorby a ochrany zivotneho prostredia s priemetom do jednotlivych odvetvovych politik.

SMK sa zasadzuje za navratenie organizacnej samostatnosti a nezavislosti uradov zivotneho prostredia, ako aj za vacsiu ucast zastupcov dotknutych obci, podnikatelskych subjektov a obcianskych zdruzeni na pridelovani dotacii zo Statneho fondu zivotneho prostredia.

Z konkretnych opatreni na ochranu a zlepsenie zivotneho prostredia sa SMK dosledne prihovara za ochranu zasob podzemnych vod Zitneho ostrova a Medzibodrozia, upozornuje na to, ze spracovavanie druhotnych surovin a vedlajsich produktov je nielen v zaujme zivotneho prostredia, ale je zaroven i ekonomickym zaujmom. SMK tiez podporuje zvysenu ochranu pody, lesov a rozumne znizenie miery chemizacie polnohospodarskej vyroby. Prihovara sa za ucinnejsiu ochranu narodnych parkov a dalsich chranenych uzemi.

V zavere kapitoly sa doslovne uvadza: 'Sme si vedomi toho, ze najlacnejsou energiou je energia usetrena. Preto budeme podporovat uprednostnovanie tych investicii, ktore zavadzaju nove, energeticky usporne technologie pred investiciami, ktore by zakladali nove energeticke zdroje'.

Z konstatacii, tykajucich sa zivotneho prostredia, resp. trvalo udrzatelneho rozvoja/zivota, uvedenych v inych castiach Volebneho programu SMK, si pozornost zasluzia o.i.:

'- budovanie obcianskej spolocnosti je nemyslitelne bez miestnej a regionalnej samospravy vybavenej potrebnou pravomocou...'

Celkovo uplatnovaniu principu decentralizacie a subsidiarity - teda principu dolezitemu z hladiska realizacie koncepie trvalo udrzatelneho rozvoja - sa venuje v programe velka pozornost. Urcitou slabinou je prilisne nadradovanie etnickych aspektov nad univerzalne.

V suvislosti s dosiahnutymi vysledkami hospodarskej politiky sa konstatuje, ze prekonanie transformacnej recesie sa uskutocnilo bez vyznamnejsich strukturalnych zmien ekonomiky a ze dalsi dynamicky rast ekonomiky Slovenska bez radikalnych zmien v strukture hospodarstva nebude mozny. Uvazaju sa tiez konkretne negativa uplynuleho vyvoja, ako privatizacia 'na koalicny sposob', zadlzovanie podnikov (odhadom 250 mld. Sk) i statu ako celku (cca 12 mld. USD), klientelizmus, korupcia, explicitne sa tu vsak nespomina pretrvavajuca energeticka a surovinova narocnost nasho narodneho hospodarstva a podpora anti-trvalo udrzatelnych projektov. Na druhej strane sa zdoraznuje, ze aj zahranicny kapital by sa mal orientovat prioritne na domace zdroje a byt importne nenarocny. Pozaduje sa znizovat dovoznu narocnost vyroby ako aj spotreby obyvatelov. Zdoraznuje sa tiez vyznam maleho a stredneho podnikania pri tvorbe novych pracovnych prilezitosti.

Kriticky sa hodnoti pretrvavajuca prevaha tazkeho priemyslu a nizky podiel finalizacie a pozaduje sa 'zostihlenie' tradicne extenzivnych vyrobno-exploatacnych odvetvi a vypracovanie novej energetickej koncepcie.

V polnohospodarstve SMK navrhuje o.i. podporu rodinnych fariem a celkovu revitalizaciu vidieka, najma v tzv. marginalnych regionoch. Program SMK sa na rozdiel od inych zmienuje aj o romskej problematike, zdoraznujuc, ze namiesto asimilacie treba najst primerane formy integracie.

V kapitole Zdravotnictva sa o.i. spominaju suvislosti zdravia a zivotneho prostredia a zodpovednost statu za zdrave zivotne prostredie sa povazuje za jeden zo 4 principov boja proti faktorom ohrozujucim zdravie.

Celkovo mozno konstatovat, ze problematika ochrany zivotneho protredia a trvalo udrzatelneho rozvoja/zivota je v programe SMK spracovana na primeranej urovni. Prednostou oproti prog-ramom vacsiny ostatnych politickych subjektov je pokus pozriet sa na tutu problematiku systemovo a zdoraznovanie suvislosti medzi environmentalnou, ekonomickou a socialnou dimenziou rozvoja v intenciach principov a kriterii trvalo udrzatelneho rozvoja/zivota. Je vsak skoda, ze sa tak deje takmer vylucne len v kapitole venovanej zivotnemu prostrediu a takmer vobec nie v kapitolach venovanych ekonomickemu a socialnemu rozvoju. Z hladiska environmentalnych MVO je dolezite, ze SMK sa otvorene kriticky stavia k environmentalne problematickym monstram typu SVD G-N, JE Mochovce a pod., ku ktorym sa ostatne kandidujuce politicke subjekty bud priamo hlasia, alebo sa ich hodnoteniu takticky vyhybaju. V tejto sfere by environmentalne MVO a SMK mohli najst v buducnosti spolocnu rec. To by sa vsak tieto temy museli v prvom rade odnacionalizovat a v potrebnej miere i odpolitizovat. A to bez dobrej vole najvplyvnejsich politickych subjektov na Slovensku a celkovej zmeny verejnej mienky nepojde.

Program Strany obcianskeho porozumenia - Cesta k obcianskemu zmiereniu a prosperite Slovenska videne vo svetle problematiky zivotneho prostredia a trvalo udrzatelneho rozvoja/zivota

Program Strany obcianskeho porozumenia (SOP), ktory vysiel formou uhladnej brozury s fotografiou lidra SOP na obalke, pozostava z preambule a 11 kapitol s celkovym rozsahom 37 stran.

Zivotnemu prostrediu je venovana kapitola 10, ktora zabera necelu jednu stranu a obsahuje nasledujuci text:

'Nasa ustava zarucuje obcanom pravo na zdrave zivotne prostredie a pravo dostavat od kompetentnych statnych organizacii objektivne informacie o stave zivotneho prostredia. V napånani oboch prav pocituju obcania Slovenska znacne rezervy. Stav niektorych zloziek zivotneho prostre-dia, ako su voda, poda, ovzdusie, je v roznych regionoch nepriaznivy az havarijny, co sa odraza predovsetkym v zdravotnom stave obyvatelstva. Na druhej strane treba odmietnut pausalne oznacovanie Slovenska za jedno z najviac znecistenych uzemi nasej planety.

SOP vidi vychodiska:

- v presadzovani ochrany zivotneho prostredia ako integralnej sucasti hospodarskej aj globalnej politiky statu, vratane ochrany biodiverzity na Slovensku,

- v presadzovani zakonnej povinnosti poskytovat informacie zarucujuce pravdivu a objektivnu informovanost obcanov,

- v environmentalnej osvete,

- v dodrziavani principu, ze ten, kto znecistuje, je aj povinny odstranit tieto dosledky,

- v zvyseni a sprehladneni penaznych tokov do cistenia odpadovych vod, kanalizacie, plynofikacie a obdobnych stavieb, ktore zabezpecuju obce a mesta,

- v ucelovom sustredovani prostriedkov z roznych zdrojov, vratane dlhodobych uverov pre obce so statnou zarukou.

Ciel:

Tvorit a chranit zdrave zivotne prostredie pre buduce generacie'

Jednotlive slogany su zrozumitelne, jasne, vystizne, a ak by malo ist naozaj len o slogany, tazko by sa dalo tomuto programovemu dokumentu SOP nieco vytknut. Problem je v tom, ze od volebneho programu sa ocakava viac, ako len to, ze bude sumou sloganov, ktore bude spajat vari len uvodny prihovor predsedu ci vseobecna teza o obcianskom zmiereni a prosperite. Program by nemal ponukat iba heslovito formulovane vychodiska a ciele, ale aj vlastnu predstavu o nastrojoch, ako tieto ciele dosiahnut.

Vseobecnej predstave, ktoru sa SOP snazi o sebe budovat, ako o strane, ktora chce programovo zblizovat extremne postoje a stanoviska jestvujuce v spolocnosti i v nazerani na problemy Slovenska (inymi slovami nepohnevat si ani jednych, ani druhych) zodpoveda aj formulacia o tom, ze stav niektorych zloziek zivotneho prostredia vo viacerych regionoch Slovenska je sice nepriaznivy az havarijny, na druhej strane vsak Slovensko vraj nepatri k najviac znecistenym uzemiam nasej planety.

Z ostatnych casti volebneho programu SOP, suvisiacich so zivotnym prostredim, si pozitivne hodnotenie zasluzi podkapitola 1.5 Obcianska spolocnost - podmienka ucasti obcanov na tvorbe politickej vole, zamerana na podporu organizacii tretieho sektoru, ktory podla SOP nema za ulohu len napomahat rieseniu mnohych naliehavych spolocenskych problemov, ale aj kontrolovat politic-ku moc. Otvorenu obciansku spolocnost (v uplnom protiklade s nazorom HZDS ci SNS - pozn. aut.) povazuje SOP za dolezitu podmienku demokracie a slobody. Zaroven kritizuje postoje sucasnej vladnej moci k 3. sektoru, vyjadrene o.i. v kauze zakona o nadaciach. Za jedno z vychodisk v tejto oblasti povazuje SOP iniciovanie takych legislativnych zmien, ktore vytvoria priaznive ekonomicke podmienky na cinnost organizacii tretieho sektora, vratane stimulovania ekonomickych podpornych mechanizmov.

V tej istej kapitole 1 venovanej budovaniu demokratickeho a pravneho statu, sa SOP zasadzuje aj za decentralizaciu politickej moci, a to ako vo sfere statnej spravy smerom od centra k regionom, tak aj v smere od statnej spravy k samosprave.

V kapitole 2 venovanej hospodarskemu rozvoju v prospech spolocnosti sa spravne upozornuje na skutocnost, ze napriek niektorym zdanlivym makroekonomickym uspechom,, sa zaostavanie Slovenska za vyspelymi krajinami skor zvacsuje, nez zmensuje. SOP upozornuje na rast hospodarskej kriminality, chybajucu transparentnost, potrebu danovej reformy, nehospodarne nakladanie s prostriedkami, vysoku materialovu narocnost slovenskej ekonomiky, nedostatocnu ochranu spot-rebitela, vyskyt agresivnej a zavadzajucej reklamy a i. neziaduce javy. Jednym z hlavnych cielov v tejto oblasti je podla SOP vytvorenie pravnych a ekonomickych podmienok na efektivne podnikanie a zlepsenie podnikatelskej etiky. S tym sa da len suhlasit.

Na druhej strane vsak nepovazujeme za spravne, ak SOP oznacuje za hlavny ukazovatel ozivenia a ozdravenia slovenskej ekonomiky zvyseny rast HDP, lebo ten je zatazeny mnohymi deformaciami a zo stredno-dlhodobeho hladiska moze viest k velmi chybnym zaverom.

Za spravny zamer SOP povazujeme udrzanie zivotaschopnosti vidieka po stranke ekonomickej, socialnej a kulturnej, racionalne vyuzivanie a obnovovanie lesov ci zvysenu ochranu zasob pitnej vody. Co vsak opat postradame, je aspon naznacenie nastrojov, ktorymi to SOP chce zabezpecit.

O nieco konkretnejsie je rozpracovana predstava SOP o posobeni v socialnej sfere, kde treba ocenit nielen prihlasenie sa k principu solidarnosti, ktory sa povazuje za jeden z hlavnych principov trvalo udrzatelneho zivota, ale aj nacrt nastrojov, ako ucinnu a spravodlivu socalnu politiku realizovat.

Aj vychodiska a ciele uvadzane v ostatnych kapitolach (zdravotnictvo, vychova a vzdelavanie, veda, kultura, sport a telovychova, vonkajsia bezpecnost, obrana, zahranicna politika) su akceptovatelne, aj ked nie su velmi konkretne a vypocitatelne.

Celkovo mozno konstatovat, ze volebny program SOP neobsahuje, snad s vynimkou nekritickej podpory hospodarskeho rastu, zjednodusene chapanemu ako rast HDP, ziadne evidentne anti-environmentalne ci anti-trvalo udrzatelne vychodiska a ciele. Nedostatocna konkretnost programu vsak zvysuje riziko, ze v pripade jeho praktickej realizacie nebude mat SOP vnutorne definovane, prijate a deklarovane mantinely, ktore by jej branili po takychto opatreniach siahnut. Navyse, strucnost environmentalneho programu SOP, ktora na jednej strane zvysuje prehladnost, zrozumitelnost a takticky znizuje riziko problematickych konstatovani, neposkytuje priestor na rozpracovanie ponuky realizacnych nastrojov. Z tohto hladiska environmentalna cast programu SOP vyrazne zaostava za programom SDK a ciastocne i SDL.

Bratislava, august 1998

RNDr Mikulas Huba, CSc., v.r. - predseda STUZ/SR