10.6.1998

Vazeny pan riaditel,

v prilohe tohto listu Vam zasielame stanovisko nasej organizacie k navrhu zakona NRSR o uzemnom planovani, stavebnom poriadku...

Zaroven ocenujeme, ze ste na nas podnet predåzili pripomienkove konanie k tomuto navrhu zakona. V zaujme lepsej informovanosti a koordinacie si Vas tymto dovolujeme poziadat i informaciu, ktorym dalsim relevantnym environmentalnym MVO bol navrh zakona zaslany na pripomienkovanie.

S pozdravom,

RNDr. Mikulas Huba, CSc. - predseda STUZ/SR

Na uvod pripomienka formalno-proceduralneho charakteru. So znepokojenim konstatujeme, ze vecne prislusne mimovladne organizacie boli do procesu pripomienkovania zahrnute az dodatocne, aj to len niektore, a to na vlastnu ziadost. Ak predkladatel zdorazne, ze navrh zakona sa posudzuje v zmysle paragrafu 35 zakona o EIA, medzi hlavne poslania ktoreho patri zapojit do procesu pripomienkovania moznych vplyvov na zivotne prostredie co najsirsi okruh dotknutej verejnosti, potom ignorovanie MVO a ich nazoru by bolo aj ignorovanim ducha prislusneho zakona. Chceme vyuzit aj tuto prilezitost na pripomenutie skutocnosti, ze MZP SR zbytocnymi obstrukciami brani finalizacii a prijatiu vykonavacej vyhlasky,navrh zasad ktorej je uz viac ako jeden a pol roka vypracovany a koncom roka 1996 presiel uspesne odbornou oponenturou prave na pode MZP SR. dalsim - uz chronickym - negativom, s ktorym sa v suvislosti s pripomienkovanim navrhov zakonov takmer pravidelne stretavame, je absencia akejkolvek reakcie zo strany MZP na nase pripomienky a navrhy, o vecnom zdovodneni preco neboli nase pozmenovacie navrhy prijate, ani nehovoriac.

Pripomienky

Vo vypocte nevyhnutych podkladov navrhujeme doplnit komplexne krajinnoekologicke, resp. geograficke zhodnotenie uzemia, analogicky v par 9, ods.2 nahradit 'krajinarsku regionalizaciu' 'krajinnoekologickou regionalizaciou'.

V cl. 1, par. 3 chyba zmienka o ropovodoch.

V par. 4 navrhujeme doplnit pism. d/ o konstatovanie, ze ucelom uzemneho planovania je o.i. zosulednie rozvojovych programov s cielmi statnej environmentalnej politiky.

V uvedenom pargrafe tiez postradame navrh mechanizmu, ktorym by sa dalo predist moznosti, ze ucel pod pismenom a/ (utvarat predpoklady na to, aby sa nepresiahlo unosne zatazenie uzemia) bude protirecit ucelu pod pismenom b/ (uspokojovat celospolocenske a individualne potreby). Ucel pod pismenom b/ by mal byt preto podmieneny splnenim ucelu pod pismenom a/.

V par. 6 ods. 5 navrhujeme doplnit problematiku pamiatok, pamiatkovych suborov ci nehnutelnych kulturno-historickych hodnot (historickych struktur krajiny) ako celku.

V par. 6 ods. namiesto 'Ako uzemnoplanovacie podklady mozno pouzit aj dokumenty...' uviest :'je treba pouzit aj dokumenty...'

V par. 8 je potrebne doplnit pred rozvoj adjektivum 'trvalo udrzatelny' a medzi naplne UP zaradit okrem rozvoja aj ochranu zivotneho prostredia a predchazanie neziaducim (devastacnym, nadmernym a pod.) zasahom do krajiny.

V par. 9 ods. 1 navrhujeme doplnit, ze plan uzemneho rozvoja musi vychadzat z principov a kriterii trvalo udrzatelneho rozvoja.

V par. 10 ods. 3 navrhujeme na koniec vety za slovo rozvoj doplnit 'na principoch trvalej udrzatelnosti'.

K par. 12 ods. 3: Radenie krokov v pripade regionalneho uzemneho planu povazujeme za pomylene, lebo je logicke, ze najskor treba poznat limity dane ochranou zivotneho prostredia, treba poznat potencial a prirodzene obmedzenia a az nasledne mozme uvazovat o funkciach, ktore je uzemie schopne plnit.

K par. 15 ods. 1 pism. c/: ak sa budu chciet do uzemia premietnut vsetky poziadavky rezortov (cit. : '...ktorych zavery a vystupy treba zohladnit v uzemi'), obci a dalsich subjektov, ktore su casto kontradiktorne a nerespektutuce limity unosnosti ani principy trvalo udrzatelneho rozvoja, potom da zakon zelenu v pokracovani doterajsich neudrzatelnych vyvojovych trendov, ktore charakterizuje prave 'nakladanie' neregulovanych a nekoordinovanych zaujmov roznych subjektov na seba. Vychodisko moze byt len podriadenie tychto zaujmov charakteru uzemia, jeho potencialu, limitom unosnosti a principom trvalej udrzatelnosti. Na tejto filozofii navrhujeme stavat aj tento zakon, ak sa uzemne planovanie nema stat 'sluzkou' individualnych a skupinovych zaujmov.

Za par. 15, ods. 1 pism. d/ navrhujeme doplnit: 'resp. na nerealizovanie stavby,'

V par. 15, ods. 2 navrhujeme doplnit zmienku o potencialnej spolupraci ministerstva s MVO.

V par. 18. ods. 2 chyba prepojenie na par. 35 zakona 127/94 o posudzovani vplyvov na zivotne prostredie.

Do toho isteho ods. za pismeno a/ navvrhujeme doplnit nove pismeno, pod ktorym bude uvedene: 'overenie suladu s principmi trvalej udrzatelnosti'. Podobne to plati aj v pripade par. 24, ods. 2.

V par. 18, ods. 4 navrhujeme predåzit lehotu na verejne prerokovanie konceptu riesenia s obyvatelmi obce na 60 a viac dni.

Tu istu zmenu navrhujeme aj v pripade par 21, ods. 3, pism. c/ a par. 24, ods. 2.

V par. 25 ods. 2, pism h/ za 'miest' navrhujeme doplnit 'a obci'.

Par. 28 podporuje centralisticky model vykonu statnej spravy.

V par. 32 ods. 1 sa nekonkretizuje, ktory organ ci nastroj ma v pripade stretu zaujmov vacsiu pravnu silu.

V par. 46, ods. 3 navrhujeme doplnit spojenie: 'na vlastne naklady'.

V par. 52. ods. 3 navrhujeme doplnit, ze stavenisko musi mat zabezpecenu ochranu zelene a ostatnych prirodnych a environmentalnych hodnot.

V par. 62, ods. 1 navrhujeme podmienit suhlas s likvidaciou akejkolvek stavby starsej ako 50 rokov suhlasom pamiatkoveho organu.

V par. 81, ods. 5, pism. f navrhujeme dopnit :'a ci nie je potrebne posudenie vykonat'.

Par. 91, ods. 4 sa pokusa 4 sposobmi definovat verejnoprospesnu stavbu, ale ani je v jednom pripade nejde o skutocnu definiciu, ale len o tautologicke vyjadrenia typu: 'jej prevadzka je urcena na uskojovanie verejnych potrieb'. Moc viac svetla do tohto problemu nevnasa ani kvazivysvetlujuci nadsledujucin odstavec.

V celom par. 96, zaoberajucom sa sankcionovanim obci, sa jednoznacne nadraduju centralne, statne, resp. lobbisticke zaujmy nad obecne.

Zaverecne konstatovanie

Okrem respektovania parcialnch pripomienok a doplnkov navrhujeme zasadne prehodnotit filozofiu pristupu k uzemnemu planovaniu a pouzivaniu tohto doleziteho nastroja v duchu principov trvalej udrzatelnosti. Opakujeme, ze zakon by mal ako podmienku akejkolvek cinnosti v uzemi, resp. planovania takejto cinnosti, zakotvit povinnost poznat potencial krajiny, limity unosnosti jej vyuzivania, posudenie charakteru a rozsahu/intenzity aktivit a funkcii vzhladom na vhodnost/nevhodnost daneho uzemia tieto funkcie plnit. Zaroven by mal zadefinovt multikriterialne pristupy k posudzovaniu vhodnej/nevhodnej koexistencie jednotlivych funkcii v danom priestore. Mal by zdoraznit dolezity aspekt velkej uzemnej diverzity Slovenska a z toho vyplyvajucich velmi roznorodych predpokladov pre plnenie roznych funkcii krajinou. Navrhujeme do zakona explicitne zakotvit povinnost narabania

s principmi, kriteriami a indikatormi trvalej udrzatelnosti.

. RNDr. Mikulas Huba, CSc. - predseda STUZ/SR

Pozn.: Na vypracovani stanoviska spolupracoval RNDr. Vladimir Ira, CSc.