- absolutnou absenciou sebakriticnosti,

- zvelicovanim dosiahnutych uspechov,

- zamlciavanim neuspechov,

- ucelovym narabanim so statistickymi udajmi,

- neadekvatnostou vztahov medzi stanovenymi cielmi a dosiahnutymi vysledkami, ked uvadzane vysledky neraz nezodpovedaju uvadzanym cielom.

Ako dokaz prveho, tretieho a piateho tvrdenia mozno uviest, ze odpocet neuvadza na 16 stranach textu explicitne ani jediny pripad nesplnenia ciela vytyceneho v programovom vyhlaseni, hoci v skutoc-nosti bolo takychto nesplnenych cielov (uloh, slubov) viac nez dost, co sa napokon v zasifrovanej po-dobe da najst aj v odpocte pod salamunskym slovnym spojenim: 'ostatne ulohy sa priebezne plnia'. O tom, kolko je tych 'ostatnych' uloh, si mozeme urobit predstavu napriklad na zaklade toho, ze rocne vlada nepredlozila do parlamentu ani tretinu z legislativnych predloh, ktore v gescii MZP SR uvadzala vo svojom vlastnom plane legislativnych uloh.

O tom, ako vyzera toto 'priebezne plnenie' v oblasti ekonomiky zivotneho prostredia, si mozeme urobit predstavu podla toho, ze pred 4 rokmi bola dotacia do Statneho fondu zivotneho prostredia nie-kolkonasobne vyssia ako v tomto roku. Predstavu o tom, ako vyzeralo plnenie ciela: 'vypracovanie... systemu zvyhodnenia... environmentalnych vyrob, preferovanie projektov a investicii zameranych na usporu a racionalne vyuzitie energie a surovin, znizenie mernej spotreby energie vo vyrobe na uroven priemeru statov EU a rozsirenie vyroby environmentalne prijatelnej formy energie' si mozeme urobit na zaklade porovnania stale rastucich investicii a vladou garantovanych uverov do jadrovej energetiky na ukor stale klesajucich dotacii ci investicii do energetickych uspor. Tazko je najst co i len jediny ucin-ny environmentalno-ekonomicky nastroj, ktory by sa bol zaviedol do praxe pocas posobenia sucasnej vlady. Naopak, novelizovany zakon o DPH presuva do vyssej danovej kategorie i viacere z tych environmentalne priaznivejsich vyrobkov, ktore boli predtym danovo zvyhodnene. O zavedeni slubovaneho systemu zvyhodnenia sa uz vobec neda hovorit, tak isto, ako sa vlade nepodarilo splnit slub integrovat do cien vyrobkov environmentalne naklady a skody spojene s ich vyrobou.

K novelizacii zakona o Statnom fonde zivotneho prostredia doslo az koncom tohto volebneho ob-dobia, a teda slub o uplatneni navratnosti financnych prostriedkov fondu sa jej uz nepodari naplnit O tom vsak v odpocte nenajdeme ani zmienku, zato sa ako vyznamna splnena uloha uvadza napr. suhrnna informacia o ukoncenych, rozpracovanych a navrhovanych projektoch.

V oblasti ochrany a racionalneho vyuzivania horninoveho prostredia, pody a lesa sa o.i. slubovalo znizenie vymery pod silne ohrozenych eroziou, vytvorenie optimalnej struktury podneho fondu a krajiny, dekontaminacia najviac znehodnotenych pod, znizovanie znecistenia pody a lesa na pripustnu mie-ru, zavedenie... alternativneho sposobu hospodarenia na polnohospodarskej pode, vytvaranie podmie-nok zastavenia procesu redukcie biodiverzity ai.

V odpocte sa medzi splnenymi ulohami ani jedna z vyssie uvedenych neuvadza.

O tom, ako vyzera plnenie slubov v oblasti Ustavou SR garantovaneho poskytovania informacii svedci obmedzujuca definitivna podoba prijateho zakona o pristupe k informaciam o zivotnom prostre-di, ako aj absencia slovenskeho podpisu pod prislusnym medzinarodnym dohovorom, ktory nedavno v danskom Aarhuse podpisali takmer vsetky europske krajiny.

V suvislosti s posudzovanim vplyvov na zivotne prostredie sa v odpocte sice uvadza malohovoriace cislo o pocte posudenych projektov, ale mlci sa o tom, ze vacsina navrhov rozvojovych rezortnych ci uzemnoplanovacich dokumentov sa v rozpore so zakonom vyhla procesu strategickeho environmentalneho hodnotenia.

Uvadza sa vyhlasenie novych narodnych parkov, ale neuvadza sa, ze sa na ich chod nevyclenila ani koruna navyse a nespomina sa ani to, ze situacia ochrany prirody v nasom najstarsom a najvyznamnej-som narodnom parku -TANAPe - sa stala prave pocas posobenia sucasnej vlady priam katastrofalnou. Nespomina sa ani to, ze v statnej ochrane prirody posobi dnes podstatne menej odbornych pracovnikov ako zaciatkom 90-tych rokov, ze financna situacia je na tomto useku alarmujuca, ze vlada ignoruje pot-rebu vyclenenia prostriedkov na kompenzacie majetkovej ujmy z titulu obmedzenych uzivatelskych prav v chranenych uzemiach. Spomina sa zvysovanie poctu maloplosnych chranenych uzemi, ale neuvadza sa, ze prave za posobenia sucasnej vlady bola napr. v Bratislavskom kraji zrusena vacsina arealov ci lokalit chranenej zelene preto, lebo v skutocnosti ci udajne zanikol predmet ich ochrany.

Podla programoveho vyhlasenia sa mal ekonomicky stimulovat separovany zber druhotnych suro-vin a zabezpecit maximalne zhodnotenie odpadov vo forme druhotnych surovin. V skutocnosti, ktoru pozna vari kazdy radovy obcan, je separovany zber napr. papiera v sucasnosti na najnizsej urovni za ostatnych 20 rokov.

Slubovalo sa tiez doriesenie environmentalne prijatelneho zaobchadzania s radioaktivnym odpadom a vyhorenym jadrovym palivom. V skutocnosti sa nepodarilo zasadnejsim sposobom riesit ani len problem pred viac ako 20 rokmi havarovanej jadrovej elektrarne A1, pricom problem RA odpadu a jad-roveho paliva sa znasobil aktivovanim JE Mochovce, ku ktoremu doslo prave za posobenia sucasnej vlady.

Ukazkou manipulovania s cislami su konstatacie o rapidnom znizeni takmer vsetkych ukazovatelov znecistenia ovzdusia, pricom sa zamlciava, ze k nemu doslo prave v obodobi rokov pred nastupom su-casnej vlady a pocas jej posobenia ma vyvoj znecistenia viac-menej stagnacny charakter s nastupom no-vych hrozieb, napr. v podobe neregulovaneho explozivneho rozvoja individualnej automobilovej dopravy.

Podobne je tomu aj v pripade znecistovania vod.

Podla odpoctu doslo k vyraznemu narastu poctu cistiarni odpadovych vod, pritom v skutocnosti tento skor stagnuje a daleko zaostava za skutocnou potrebou. Podobne odpocet nepriznava ani zalostnu situaciu v miere napojenia obyvatelov na kanalizacnu siet.

Navrh velkej novely zakona o vodach vlada napriek svojim niekolkorocnym slubom do parlamen-tu pocas svojho posobenia nepredlozila.

Hovori sa tiez o sestnasobnom znizeni objemu pesticidov, umelych hnojiv a inych chemickych la-tok aplikovanych v polnohospodarstve, ako vyznamnom ciniteli obmedzenia znecistovania vod, hoci prave za posobenia sucasnej vlady doslo skor k narastu nez k poklesu v pouzivani uvedenych latok.

Vari k najvacsiemu regresu vsak doslo v oblasti organizacie a riadenia starostlivosti o zivotne prostredie, vratane kadrovo-personalnej sfery, co vsak autorom odpoctu nebrani hodnotit aj vyvoj v tejto oblasti ako pozitivny a ulohy splnene. Ak sa za taketo ulohy povazuje aj likvidacia osobitnej statnej spravy pre zivotne prostredie, eliminacia regionalnych struktur SAZP, chaos v TANAPe, ci cistky uz nielen na veducich, ale aj nizsich urovniach, potom boli ulohy v tejto oblasti splnene naozaj dokonale.

Zaverom mozno konstatovat, ze odpocet za sferu posobnosti MZP SR je spracovany prehladnejsie a o nieco menej propagandisticky, nez napr. v pripade rezortu kultury ci niektorych dalsich. Mozno tiez pripustit, ze pomer neuspechov a uspechov nebol v pripade zivotneho prostredia taky katastrofalny, ako napr. v oblasti zdravotnictva, zahranicnej zadåzenosti, zahranicnych vztahov ci integracnych 'usili'. Celkovo je vsak aj tento ciastkovy odpocet ako celok neadekvatny, zavadzajuci, a teda neprijatelny. To, ze je to na prvy pohlad verejnosti menej zrejme, nez v pripade vacsiny ostatnych oblasti, maju na svedomi aj zurnalisti, mimovladne organizacie a verejnost ako taka, pretoze sa o problemy zivotneho pro-stredia zaujimaju iba povrchne.

Zaverom je treba tiez zdoraznit, ze zivotne prostredie zahàna podstatne sirsiu a komplexnejsiu pro-blematiku, nez ako je napln posobnosti MZP SR. V ostatnych oblastiach, najma v posobnosti hospodarskych rezortov, bola cinnost vlady, ktorej funkcne obdobie sa prave konci, priam zasadne antienvironmentalna. Hoci sa v jej programovom vyhlaseni niekolkokratne spominala podpora trvalo udrzatelnych sposobov hospodarenia, skutocnost bola presne opacna.

MIKULAS HUBA