1. Nie je nam jasne, preco nasa organizacia neobdrzala navrh zakona o odpadoch, ked tato prob-lematika ma evidentny vecny suvis so zameranim Spolocnosti pre trvalo udrzatelny zivot a priebez-ne dostavame z Vasho ministerstva na pripomienkovanie materialy, ktore s nasim zameranim kores-ponduju podstatne menej.

2. Aj tie mimovladne organizacie, ktorym bol navrh zakona poskytnuty na pripomienkovanie, ho obdrzali len niekolko dni pred oficialnym ukoncenim pripomienkoveho konania, a teda nemali k dispozicii dostatocny casovy ramec na jeho dokladne prestudovanie a pripomienkovanie.

Z vyssie uvedenych dovodov, ale najma z dovodov vecnych, navrhujeme cely proces pripravy zakona predåzit. V sulade so zavermi celoslovenskeho Ekofora (stretnutia predstavitelov environ-mentalne zameranych mimovladnych organizacii) vyjadrujeme pochybnost o tom, ci je vobec nevy-hnutne dosial platny zakon o odpadoch momentalne novelizovat (najma, ak novelizacia ma mat natolko kontroverzny charakter, ako predlozeny navrh) vzhladom na to, ze v sucasnosti platny za-kon je takmer vseobecne povazovany za vyhovujuci a ludia z praxe vidia hlavny problem nie v nom samotnom, ale v jeho nedostatocnom uplatnovani, vratane nevyhovujuceho legislativno-ekonomicko-organizacneho prostredia, v ktorom sa tvorba odpadov a nakladanie s nimi u nas odo-hrava. Aj z tohto dovodu navrhli ucastnici Ekofora prednostne rozpracovat a uplatnit chybajuce nastroje, ktore by posilnili prevenciu vzniku odpadov a podporili aktivity na ich znovavyuzitie. Do tejto kategorie prednostnych aktivit zaradili aj urychlenie prac na priprave navrhu zakona o oba-loch, ako aj uprednostnenie prijatia tohto zakona pred predlozenym navrhom novely zakona o odpadoch.

Vacsina nasich ostatnych vecnych namietok voci navrhu zakona je viac-menej obsiahnuta v sta-novisku, ktore v spolupraci s odbornikmi z Katedry environmentalistiky a ekologie Technickej uni-verzity Zvolen spracovala Spolocnost priatelov Zeme z Kosic. A preto len strucne:

1. Zakon neupravuje vecne a konkretne klucovu problematiku predchadzania vzniku odpadov.

2. Zakon taktiez neupravuje druhu prioritnu oblast narabania s odpadmi, a to ich opatovne pouzi-vanie.

3. V navrhu novely zakona tiez chyba podrobnejsie rozpracovanie problematiky motivacnych na-strojov pre zhodnocovanie a minimalizovanie odpadov.

4. Prenasanie celej tarchy zodpovednosti za komunalny odpad na obce je sice riesenie jednoduche, prehladne a adresne, ale nie celkom spravodlive, za sucasnej ekonomickej situacie obci casto nerie-sitelne a navyse hroziace recidivou sposobov zivelneho 'narabania' s komunalnymi odpadmi v mi-nulosti. Zakon by preto mal zohladnit aj podiel zodpovednosti vyrobcov, dovozcov a distributorov vyrobkov na tvorbe odpadov, ako aj celeho 'nadobecneho' systemu narabania s odpadmi, ktory je z mnohych aspektov pre obce nevyhovujuci. V tomto zmysle nepovazujeme za spravne definovat ako povodcu komunalneho odpadu jednoznacne len obec, ktora v skutocnosti nie je primarnym po-vodcom vacsiny latok a vyrobkov, z ktorych komunalny odpad vznika. To sa tyka aj odpadov ako environmentalnych zatazi z minulosti.

V nadvaznosti na to navrhujeme, aby sa zakon systemovo zaoberal ucinnym financnym zainteresovanim vyrobcov, dovozcov a distributorov na rieseni problemu odpadov, kedze ide o problem, za ktoreho vznik su vyznamnou mierou spoluzodpovedni. Poplatok za uvadzanie vyrobku do obehu, navrhovany v par. 17 a prilohe 4 navrhu zakona, je natolko symbolicky, ze ocakavat od neho skutocne realny vplyv na zmenu spotrebitelskeho spravania sa spotrebitela a nasledne na zmenu spravania vyrobcu, dovozcu ci distributora, povazujeme za nerealne. Zakotvenie takeho ustanovenia - najma v pripade zvysenia navrhovanej sadzby - vsak povazujeme aspon za vykro-cenie spravnym smerom.

5. Suhlasime s nazorom kolegov zo Spolocnosti priatelov Zeme, ze pri tvorbe ekonomickych na-strojov (podotykame, ze aj pri tvorbe hospodarskej politiky statu ako celku) by sa pozornost mala venovat aj zrealneniu cien prvotnych surovin a energii tak, aby v sebe zahànali externe vplyvy na zivotne prostredie, teda vplyvy a nasledky tazby, distribucie a pod. Takyto pristup by vyrazne pri-spel k procesu minimalizacie, ako aj recyklacie, ci zhodnocovania odpadov.

6. Navrhujeme prehodnotit mieru liberalizacie pohybu druhotnych surovin cez hranice. Sme toho nazoru, ze vychadzat v ustrety normam a smerniciam EU v oblastiach, ktore su za sucasnej situacie natolko rizikove a zaroven ignorovat cely rad progresivnych noriem a nastrojov efektivne vyuzi-vanych v krajinach EU, nie je postup prave najrozumnejsi.

7. Napokon by sme chceli vyzvat navrhovatelov predlozeneho navrhu novely zakona o odpadoch, aby sa dokladnejsie zaoberali otazkami terminologie a definicie zakladnych pojmov.

Do Vasej pozornosti davame tiez navrh, aby za kazdy vyrobeny a predany (vyrobok) a (nevratny) obal vyrobca odvadzal poplatok (pozn.: dostatocne vysoky na to, aby podporoval mini-malizaciu pouzivania nadbytocnych obalov, ako aj pouzivania obalov na jedno pouzitie). Poplatok by sa mohol odvadzat do Fondu zivotneho prostredia a pomahat financovat ucinny system recyk-lacie odpadov.

Inou formou by mohlo byt danove zvyhodnenie prevencie vzniku pouzitych obalov (ai. odpa-dov), pouzivania vratnych obalov ci trvalo udrzatelneho systemu hospodarenia s obalmi, ci odpad-mi ako celkom. (Cely rad opatreni a nastrojov na redukciu mnozstva odpadov, ako aj redukciu spotreby primarnych zdrojov energie a surovin obsahuje o.i. ostatna Sprava Rimskemu klubu: Faktor 4).

Zaverom si dovolujeme upozornit, ze navrh zakona o odpadoch, vzhladom na vyznamny vplyv predmetnej problematiky, by mal v zmysle par. 35 Zakona c. 127/1994 o EIA prejst procesom po-sudzovania vplyvov na zivotne prostredie. Aj ked vyhlaska, zavazne upravujuca postup posudzo-vania vplyvov navrhovanych rozvojovych koncepcii, uzemno-planovacich dokumentov a pravnych noriem nebola dosial z nepochopitelnych dovodov prijata, dovolujeme si Vam pripomenut, ze pri-slusna metodicka prirucka bola z iniciativy prave Vasho ministerstva vypracovana a uspesne zopo-novana uz v roku 1994 (!) a navrh vyhlasky bol podobne prijaty v roku 1996 (!).

RNDr. Mikulas Huba, CSc. - predseda STUZ/SR