Celkovo mozno konstatovat, ze Programove vyhlasenie vlady Mikulasa Dzurindu, (dalej len PV) napriek heterogennemu zlozeniu jeho autorov, posobi pomerne vyvazenym dojmom.

Klucove a najfrekventovanejsie pojmy ako spravodlivost, stabilita, rovnovaha, tolerancia, solidarita, zodpovednost, spolupraca, ochrana, komplexnost, decentralizacia, vlada zakona, rozvoj obcianskej spolocnosti, prava mensin a dalsie su kompatibilne s predstavou a principmi trvalej udrzatelnosti a znamenaju prislub zlepsenia atmosfery v celej spolocnosti.

Az na niekolko nie velmi realnych slubov a vnutornych protireceni (napr. vo vztahu k podpore ZOH, 14 000 bytov rocne ci postupne znizovanie nezamestnanosti), nie je vo svojej podstate populisticke a na rozdiel od PV predchadzajucej vlady neslubuje (aspon dufajme) nesplnitelne.

Nema ambicie predostriet viziu Slovenska do 21. storocia, slubuje len zastavenie negativnych, neudrzatelnych, miestami az katastrofalnych trendov, ktore tu vo viacerych smeroch zalozila predchadzajuca mocenska garnitura a podla moznosti nastartovanie trendov pozitivnejsich, aj ked nie vzdy jednoznacne pozitivnych.

Nejde nam o polemiku, ci je takyto prislub dost, alebo malo. Vo vacsine oblasti by sme mohli byt o 4 roky spokojni, keby sa splnilo (aspon) to, co PV slubuje. Na zazraky sa spoliehat nemozno a slubovana komplexna ZMENA pre nas neznamena to, ze sa tu o 4 roky bude vo vsetkych smeroch zit lepsie ako dnes. Spajame ju vsak minimalne s ocakavaniami, ze sa podari zastavit vsestranny upadok Slovenska, prekonat jeho rastucu medzinarodnu izolaciu a zmenit obraz Slovenska ako 'zleho chlapca' ci 'ciernej diery' regionu, zmiernit chorobnu polarizaciu spolocnosti, obnovit uctu k zakonu, zastavit rozkradanie narodneho majetku, odmietnut trend expandujuceho zahranicneho zadåzenia, vyvolaneho najma megalomanskymi a neefektivnymi investicnymi aktivitami, obnovit elementarny pocit bezpecnosti statu i jednotlivych obcanov, vratit na veduce miesta namiesto skorumpovanych diletantov kvalifikovanych a moralne bezuhonnych ludi, podla moznosti odbornikov a nestranikov.

Nejde nam o to, ziadat od sucasnej vlady viac, ako je realne schopna splnit. Ide nam o to, aby sa snazila robit to inak, ako sa to robilo doteraz, aj pri realizacii ci implementacii koncepcie trvalo udrzatelneho rozvoja, resp. sposobu zivota. Uplatnovat, kde sa to len trochu da, nadrezortne, prierezove a komplexne pristupy, optimalizacne riesenia a strategiu dvojitych ci viacnasobnych vitazstiev, alebo ludovo povedane, zabijanie dvoch ci viacerych much jednou ranou. Takychto rieseni, z ktorych profituje ekonomia, socialna sfera i zivotne prostredie, alebo inymi slovami obcan, podnikatel, narodohospodar, politik, odborar i ochranca prirody, je vo svete odskusanych cely rad a odkazy na ne sa objavovali i vo volebnych programoch vitaznych stran, najma SDK. V PV sa vsak zjavuju len velmi zriedka. Pritom prave taketo riesenia by v sucasnej situacii 'paralelneho hasenia viacerych poziarov' mohli vlade i celej spolocnosti velmi pomoct bez toho, ze by znamenali zvysene naroky na statny rozpocet.

Programove vyhlasenie, vzhladom na obmedzeny rozsah, nemoze zahànat vsetko, co by sme v nom my, ale i jednotlivi jeho autori, radi vidiet. Ale ak moze obsahovat pasaz o tom, ako bude vlada podporovat usporiadanie ZOH v Tatrach, potom sa tazko ospravedlnuje absencia napr. co i len zmienky o tom, ako chce vlada zmiernovat environmentalnu zadlzenost, ako chce ozdravovat polnohospodarstvo a jeho produkciu, ako chce zabezpecit integrovanu ochranu povodi, ci ako chce ucinne podporit premietnutie zasad trvalej udrzatelnosti do cinnosti jednotlivych rezortov ci celkovo nizka casova i vecna konkretizacia predstav o plneni deklarovanych cielov.

Mozno tiez konstatovat, ze vlada vo svojom Programovom vyhlaseni nezuzitkovala dostatocne potencial, ktory predstavovali volebne programy stran vladnej koalicie.

Programovym vyhlasenim sa cesta vlady nekonci, ale iba zacina. Zacina sa sanca realizovat vsetko pozitivne a vyvarovat sa vsetkeho, co sa do PV dostalo unahlene, zo zotrvacnosti, alebo nedomyslene do dosledkov. Ani vlada, ani politicke strany na uspesnu realizaciu PV nestacia. Chce to participaciu nezavislych odbornikov, vedeckych a vyskumnych ustavov, vysokych skol, mestskych a obecnych samosprav, mimovladnych organizacii, cirkvi, odborov a napokon i celej verejnosti. Najblizsie tyzdne a mesiace ukazu, ci si to vlada dostatocne uvedomuje a ci je pripravena na skutocne partnersky dialog s mimovladnymi strukturami (len okrajove zmienky na tutu temu i niektore signaly z kazdodenneho zivota naznacuju rezervy, ba rizika, v tomto smere).

Septembrove parlamentne volby dostali spolocnost do stavu zvyseneho zaujmu o veci verejne a ich vysledky naplnili vyraznu vacsinu obyvatelov-volicov pozitivnymi ocakavaniami. Tuto pro-participacnu naladu je v spolocnosti dodnes citit. Od toho, ci ju nova mocenska garnitura dokaze spravne pochopit, ocenit a zuzitkovat, bude zrejme do znacnej miery zavisiet i jej uspech ci neuspech.

RNDr. Mikulas Huba, CSc., predseda STUZ/SR