Stanovisko STUZ SR
ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie
/ Granty /
Casopisy /
Publikacie /
Tlacove spravy
/ Legislativa
Hlavna stranka STUZ SR
Spolocnosti pre trvaloudrzatelny zivot SR
Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR
Staroturský chodník 1, 811 01 Bratislava, tel./fax: 07/5313
968
Pripomienky ku štúdii: Porovnanie jadrového a nejadrového programu riešenia
rozvoja energetiky Slovenskej republiky
Samotná objednávka štúdie je zadaná tendenčne. Štúdia nie je komplexným
porovnaním jadrového a nejadrového programu riešenia rozvoja energetiky,
ako má uvedené v názve. Porovnáva sa len jadrový a nejadrový variant dostavby
Mochoviec, teda prestavba 1. a 2. bloku na PPC. Nejadrový variant nie je
komplexne rozpracovaný (koľko výkonov v elektrárňach s paroplynovým cyklom,
kogeneračných zariadeniach, zariadeniach využívajúcich obnoviteľné zdroje
energie by sa dalo získať v rovnakom časovom horizonte, za rovnakú sumu
investícií, aké sú predpokladané na dostavbu a likvidáciu Mochoviec (cca
50 mld. Sk).
Štúdia je vypracovaná len z úzkeho pohľadu odborníkov na energetiku.
Chýba interdisciplinárny pohľad odborníkov aj z iných vedných disciplín,
ktorý je vo veciach týkajúcich sa programu rozvoja energetiky nevyhnutný.
Ku kapitole 2.3. Odhad spotreby elektriny
-
Hodnotí sa stav a prognóza spotreby na základe súčasného stavu. Vysoká
spotreba je dôsledkom nerealizovanej reštrukturalizácie priemyslu. Z dlhodobého
hľadiska je udržanie súčasnej energeticky a surovinovo náročnej štruktúry
priemyslu na Slovensku nereálne. V samotnej štúdii je uvedené, že príčinou
zvýšenia spotreby v roku 1996 je spustenie výroby v hlinikárni v Žiari
nad Hronom. Rozvíjanie energeticky náročných výrob (hutníctvo železných
a neželezných kovov) stimuluje potrebu nových energetických kapacít. Výstavba
nových energetických kapacít fixuje súčasnú nevyhovujúcu štruktúru priemyslu
a tendenciu k plytvaniu energiou a brzdí reštrukturalizáciu.
Ku kapitole 3. Alternatívy pokrytia deficitu výroby
-
V štúdii je prevzatý z aktualizovanej energetickej koncepcie podhodnotený
údaj o možnosti pokrytia spotreby z obnoviteľných zdrojov energie vo výške
6% z celkovej energetickej bilancie. Potenciál využitia obnoviteľných zdrojov
je pri tom na Slovensku značne vyšší a podľa odhadu environmentálnych organizácií
môže pokrývať až 25% potrieb. Jeho využitie však predpokladá zmenu orientácie
celého energetického systému od niekoľkých centralizovaných, veľkokapacitných
zdrojov k decentralizovaným malokapacitným zdrojom.
Ku kapitole 4. Porovnanie dostavby JE Mochovce s konverziou na PPC.
-
Samotná štúdia priznáva, že je ťažko odhadovať náklady konverzie bez konkrétnych
odhadov a ponúk. Základným nedostatkom doterajšieho procesu schvaľovania
dostavby JE Mochovce je skutočnosť, že vypracovanie takejto alternatívnej
ponuky doteraz nebolo zadané.
Návrh: Zadať SPP, alebo inej firme vypracovanie cenovej ponuky na konverziu
JE Mochovce na PPC.
-
Odhad cien paliva a zásob zemného plynu a jadrového paliva je problém,
ktorý bol podrobne rozoberaný vo verejnom pripomienkovaní dostavby Mochoviec
v roku 1995.
-
Nie je zahrnutá do úvah o cene palív otázka diverzifikácie zdrojov. V prípade
plynu je možná, v prípade jadrovej elektrárne sovietskeho typu je dovoz
palivových článkov od iného výrobcu ako z Ruska značne nereálny. Z toho
vyplýva aj možnosť monopolného diktovania cien potrebného jadrového paliva.
-
Nevyužili sa iné pramene na určenie stálych a premenlivých nákladov, len
podklady SE a.s., ktoré je zainteresované na dostavbe JE Mochovce.
-
Do porovnania nákladov na vyrobenú kWh nie sú zahrnuté v tejto časti náklady
na likvidáciu RAO a samotnej elektrárne. Suma naakumulovaná vo fonde na
likvidáciu je zaplatená zvýšenými cenami elektriny štátnym príspevkom.
Ku kapitole 5. Likvidácia rádioaktívnych odpadov
-
? Tvrdenie o vyriešení problematiky ukladania vo vyspelých krajinách. (Viď
napr. štúdia v GČ o trvalom úložisku RAO a VJP v Kanade). Na základe tejto
a podobných štúdií je možné pochybovať o reálnosti trvalého uloženia RAO
a VJP na našom území. Doteraz sa nepodarilo realizovať výstavbu trvalých
úložísk ani v krajinách s oveľa priaznivejšími geologickými aj sídelnými
podmienkami, ako sú napr. Kanada, Švédsko. Slovensko nemá na svojom území
geologickú formáciu typu stabilného a rozsiahleho Kanadského alebo Škandinávskeho
štítu ani rozsiahle ľudoprázdne oblasti, vzdialené tisíce kilometrov od
ľudských sídiel, kde by mohlo byť úložisko vybudované.
Ján Szöllös
Hlavna stranka STUZ SR
Spolocnosti pre trvaloudrzatelny zivot SR
ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie
/ Granty /
Casopisy /
Publikacie /
Tlacove spravy
/ Legislativa