Úvodné konštatovanie

Niektoré údaje uvedené v Aktualizácii a komentár k nim

Komentár: Mal by to byť zároveň impulz k maximálnym úsporám, komplexnému využívaniu domácich energetických zdrojov, reštrukturalizácii priemyslu i celého národného hospodárstva, k prísnejším limitom využívania elektrickej energie, prípadne k hľadaniu ciest jej substitúcie. Prečo sa potom tak málo koná v tejto oblasti a vysokú prioritu majú tie cesty energeticko-ekonomického rozvoja, ktoré našu závislosť na dovoze primárnych energetických zdrojov neznižujú, ale naopak - zvyšujú?

Komentár: Súčet vyššie uvedených čísiel predstavuje spolu 100%. Znamená to teda priznanie, že ostatné zdroje el. energie sa na krytí spotreby energie v SR podieľajú podielom 0%!!!

Komentár: Keďže išlo o nárast vyšší, než bol nárast HDP a ďalších hospodárskych ukazovateľov, znamená vyššie uvedený údaj priznanie zníženia energetickej účinnosti na jednotku vyrobeného produktu. Keďže táto už v predchádzajúcom období patrila k najnižším v Európe, je neuveriteľné, že namiesto jej citeľného rastu dopustili vláda, príslušné rezorty a hospodárska sféra jej ďalšie zníženie. A keď sa to už stalo, je neuveriteľné, že to nevyvolalo búrlivú diskusiu na najvyšších politických miestach a že nikto kompetentný v dôsledku dopustenia takéhoto neprijateľného vývoja neprišiel aspoň o kreslo. Naopak! Pre rezort hospodárstva, ktorý je za tento stav rozhodujúcou mierou zodpovedný, sa spomínaný nárast spotreby stal vhodnou zámienkou na zdôvodnenie údajnej potreby budovania ďalších veľkozdrojov elektrickej energie.

Komentár: Skutočnosť a jedotlivé kroky decíznej sféry na podporu nie nevyhnutného rastu spotreby elektrickej energie dokazujú skôr opak.

Komentár: Ceny elektrickej energie sa od roku 1996 začali postupne zvyšovať. Ako sa to prejavilo na investíciách do zlepšenia environmentálnych parametrov energetického sektoru? Aké systémové opatrenie zabezpečuje, že sa zvýšenie cien bude prioritne premietať práve do tejto oblasti? Bežný občan priemet zvýšenia cien elekrickej energie do zvýšenia solventnosti monopolných SE zaregistroval vari len v podobe "imidžových" reklám na veľkoplošných bilboardoch, ktoré zaplavili Slovensko.

•  rozvojové projekty vo všetkých subsektoroch energetiky,
•  program podpory aktivít, vedúcich k úspore energie a dovážaných surovín,
•  program znižovania spotreby energie v bytových domoch a bytoch,
•  program zavádzania čistejších technológií.

Komentár: Stačí si porovnať položky štátneho rozpočtu na podporu nových investícií do výroby energie v klasických veľkozdrojoch plus vládne záruky na úvery na krytie podobných aktivít s dotáciami do programov racionalizácie spotreby a úspory energie a bude nám zrejmé, že realita je úplne iná.

•  zníženie kapacít výroby surového železa a ocele a tým aj zníženie celkovej spotreby energie o 21% oproti roku 1990,
•  zvýšenie finalizácie výroby a súčasne aj zníženie materiálovej a energetickej účinnosti o 2,76 GJ/t.

Komentár: Dôležité je, či o tomto vládou schválenom materiáli vedia aj vo VSŽ. A ak vedia, či, čo a ako ho chcú realizovať.
Čo sa týka referenčného roku 1990, ten bol len začiatkom hospodárskej recesie a tým aj poklesu spotreby energie v SR. Zaujímavejší by bol pokles spotreby energie o 21% oproti roku 1993 alebo 1994.

Komentár: Ak je to skutočne názor zostavovateľov téz aktualizácie, potom ide o významný posun v ich prístupe. Veď ešte v roku 1995 tvrdili, že environmentálne posudzovanie v zmysle uvedeného zákona sa má vzťahovať len na návrhy úplne nových rozvojových koncepcií, a nie - hoc ako zásadné - aktualizácie. Ani prístup energetikov k EBRD iniciovanej verejnej diskusii na tému JE Mochovce nenasvedčoval tomu, že by sa práve tento zákon bol tešil ich priazni.

Komentár: Hľa, ďalšie prostriedky, o ktoré by sme boli bohatší, nebyť jadrových elektrární.

Komentár: Pozri Úvodné konštatovanie.

Komentár: O to dôležitejšie je, aby sa volili riešenia najefektívnejšie z hľadiska celospoločenských nákladov. Ak sa však volá po trhových podmienkach, prečo sa zároveň nepožaduje deetatizácia a demonopolizácia energetického sektoru, bez ktorej je skutočne trhové prostredie v energetike nemysliteľné? Naopak, v tézach aktualizácie sa zdôrazňuje, že energetické podniky musia byť z celého radu dôvodov zaradené medzi strategicky dôležité štátne podniky.

Komentár: Možno len súhlasiť. Otázka je, či rezort hospodárstva a energetici, ktorí to konštatujú, idú v tomte smere príkladom. Ľahko by sme sa o tom presvedčili, keby sme si porovnali úlohy dané takými prierezovými vládnymi dokumentami, ako je Národný environmentálny akčný program, so skutočnosťou.

Komentár: Na základe doterajších mnohoročných skúseností môžeme konštatovať, že dosiaľ sme veľa záujmu všestranne a objektívne informovať verejnosť a zaoberať sa jej pripomienkami a návrhmi zo strany sektoru energetiky skôr postrádali. Nemáme dôvod domnievať sa, že by sa názor verejnosti zohľadňoval pri takých závažných rozhodnutiach, ako je dokončenie/nedokončenie Mochoviec, pokračovanie/nepokračovanie v prevádzke V1 a pod., ktorým by v iných krajinách predchádzala sústavná odborná a verejná diskusia, prípadne i všeľudové referendum.

Komentár: Opäť možno len súhlasiť s podmienkou, že by sa tu neprednášalo na úvovni poznania 50 - 70-tych, ale konca 90-tych rokov.

Komentár: Široká zainteresovanosť verejnosti je požiadavka jednoznačne správna. Vyvoláva však niekoľko sporných otázok:
•  čo to znamená "organizovať zainteresovanosť verejnosti"?
•  čo sa chápe pod pozitívnym postojom verejnosti? Aj odmietnutie výstavby JE?

Komentár: Plne súhlasíme. Keďže sa to však nestane samo od seba, navrhujeme zároveň aj riešenie: presuňme investície a vládne garancie určené do rozvoja jadrovej energetiky do sféry energetických úspor (najmä ak kWh získaná cestou úspor je 4 - 6-krát lacnejšia ako tá, ktorá sa získa prostredníctvom jadrových elektrární. Zároveň prikročme k zásadnej reštrukturalizácii národného hospodárstva na energeticky menej náročné.

Komentár: Z púhej 1/3 navrhnutých investičných prostriedkov navrhujeme vytvoriť fond energetických úspor a komplexného využívania obnoviteľných, alternatívnych a druhotných energetických zdrojov, kogenerácie, bezpečnostných a environmentálnych vylepšení, diverzifikácie zdrojov a podpory reštrukturalizácie NH na energeticky menej náročné. Sme presvedčení, že zvyšné 2/3 ušetríme, spolu so životným prostredím, zdravím i vreckami občanov - daňových poplatníkov.

Komentár: Je zaujímavé, že v porovnateľnom Rakúsku či Dánsku, ktoré majú k dispozícii podstatne menej biologického odpadu ako SR, je tento potenciál niekoľkonásobne vyšší.

Komentár: Medzi navrhovanými opatreniami chýba to najdôležitejšie, ktoré by pomohlo zmeniť celú filozofiu vo sfére narábania s energiou - a to plánovanie podľa najnižších celospoločenských nákladov - Least Cost Planning (LCP).
Čo sa týka ostatných navrhovaných opatrení: Určite nejde o návrhy prevratné. Väčšinu z nich navrhujeme minimálne už od r. 1990 a nepochybujeme o tom, že energetikom i rezortu hospodárstva je ich potrebnosť známa taktiež dávno. Prečo sa doteraz takmer úplne ignorovali? Keďže sektor energetiky ani rezort hospodárstva nemožno považovať za outsiderov, ktorí by nedokázali ovplyvniť decíznu sféru, zostáva už len jedno vysvetlenie: nemali dostatočný záujem na presadení týchto opatrení. Čo ich prinúti zmeniť postoj - osvietená vláda, tlak verejnosti, trhové prostredie, alebo systémové opatrenia typu LCP?

Komentár: Chýba zmienka o tom, že v Bielej knihe o pridružení...sa neodporúča krajinám EÚ spolupracovať s krajinami, ktoré svojimi energetickými zariadeniami ohrozujú európsku bezpečnosť.

Komentár: V monopolnom prostredí to môže dopadnúť aj tak, že náklady za odstraňovanie škôd na životnom prostredí zaplatí v cenách výrobkov spotrebiteľ a nie výrobca, čím sa celý zámer dostane "z nôh na hlavu". Len v prípade, že si spotrebiteľ bude môcť vybrať medzi lacnejšími výrobkami s použitím čistej energie a drahšími so vstupom "špinavej" energie, potom to bude motivovať výrobcu orientovať sa na environmentálne nezávadné spôsoby získavania (vrátane úspor) energie.

Komentár: Odkedy a v akej podobe?

Komentár: Považujeme za potrebné doplniť požiadavku sledovania a vykazovania spotreby energie v jednotlivých odvetviach a vykazovanie porovnaní a bilančných vzťahov na rôznych hierarchických úrovniach (medzinárodná, národná, regionálna...).

Komentár: V prípade, že budú naďalej určovať výkupné ceny energie od malovýrobcov v cenovej hladine pod úrovňou rentabilnosti, potom diverzifikované podnikanie vo sfére energetických úspor, zvyšovania energetickej účinnosti, využívania obnoviteľných zdrojov a pod. nebude reálne. Podobne nebude reálna ani decentralizácia zdrojov energie a tým ani realizácia skutočne regionálnej energetickej politiky. Za minimálnu požiadavku smerom k demonopolizácii považujeme deľbu kompetencií medzi subjektami vo sfére prenosu a distribúcie energie, resp. umožnenie vzniku sprostredkovateľských spoločností typu kalifornských "utilities", ktoré sa nešpecializujú na výrobu energie, ale na čo najhospodárnejšie narábanie s ňou, resp. energetické služby.

Komentár: Týmto úprimným konštatovaním na konci str. 17 Dôvodovej správy sa vyvracia 99% pekných, lež ako sa ukazuje platonických, proklamácií o priorite energetických úspor, podpore efektívnosti, vyššom využívaní obnoviteľných a druhotných zdrojov energie, prednostnom využívaní domácich zdrojov a pod., ktoré obsahuje predchádzajúcich 17 strán.
Na druhej strane, tým že dobudovanie 1. dvojbloku JE Mochovce je zaradené do kapitoly venovanej dlhodobým cieľom, prezrádza, že ani spracovatelia Téz aktualizácie nepovažujú spustenie JE Mochovce v krátkodobom či strednodobom horizonte za reálne (o roku 1998 ani nehovoriac).
Energetická náročnosť SR je 2 - 4-krát vyššia ako náročnosť vo vyspelých európskych štátoch a je približne rovnaká ako v ostatných krajinách východnej Európy.

Komentár: A sme pri koreni veci. Podpora energeticky náročných výrob paralelne so znižovaním energetickej náročnosti je naozaj šalamúnsky problém, ktorý bez preháňania možno nazvať fatálnym protirečením hospodárskeho (a nielen hospodárskeho) vývoja Slovenska.

Komentár: Škoda, že v tézach Aktualizácie sa neuvázajú symbolické a stále klesajúce prostriedky, ktoré boli pre tieto programy vyčlenené, prípadne ich porovnanie s inými prostriedkami. Navyše, jeden z nich (Program podpory ekonomických aktivít vedúcich k úspore energie a dovážaných surovín) sa v uplynulom roku vôbec nerealizoval.

Komentár: Príznačné pre tieto, podobne ako aj pre ďalšie navrhované opatrenia je to, že na rozdiel napr. od veľmi konkrétnych krokov rozvoja JE majú výlučne proklamatívny charakter, bez čo i len minimálnej miery konkrétnosti, adresnosti a záväznosti.

Komentár: Spomínajú sa 4 metódy (LCP, DSM, IRP a Energetické štítkovanie), pričom snáď s výnimkou DSM zostáva táto časť v rovine púheho konštatovania bez zaujatia stanoviska či, kedy a ako sa budú u nás realizovať.

Záverečné konštatovania
Záverom možno konštatovať, že spracovateľom téz aktualizácie energetickej koncepcie pre SR do roku 2005 sa podarilo, zrejme v rozpore s ich zámerom, dokázať, že pri využití všetkých dostupných možností Slovensko dobudovanie JE Mochovce nepotrebuje.
Tézy zároveň potvrdili pretrvávanie dvoch principiálnych rozporov, príznačných prakticky pre všetky vládne a odvetvové rozvojové koncepcie:

1. Je to rozpor pekne znejúcich proklamácií a praktickej podpory odlišných, ba neraz priam protichodných realizácií.
2. Je to priznanie fatálnej dilemy, ktorá pred Slovenskom stojí, keď na jednej strane sa priznáva nevyhnutnosť reštrukturalizácie národného hospodárstva na energeticky a surovinovo podstatne menej náročnú štruktúru, a na druhej sa kapituluje pred upevňovaním pozícií práve opačných - energeticky i surovinovo najnáročnejších odvetví.

 
Január 1997