• Spoplatniť a predávať všetky ponúkané tašky a vrecká v plnej cene (zrušiť bezplatné rozdávanie plastových tašiek a vrecák);
• Zakázať riady na jedno použitie v stravovacích zariadeniach i bufetoch (naopak, určiť v nich povinnosť používať buď trvácne – umývateľné alebo z rýchlo biodegradovateľného a jedlého materiálu, napr. kukuričného škrobu a pod., ktoré by nekončili ako odpad - u tých druhov, kde je alternatíva dostupná, napr. tácky...).

• Najprv obmedziť a postupne zakázať používanie viac ako jedného spotrebiteľského obalu. Príklad z Nemecka - nariadenie vlády o obaloch 12. júla 1991 v Nemecku, ktoré riešilo aj “nadobaly” stanovilo, že do roka museli brať obchodníci späť nadobaly a do 2 rokov akékoľvek obaly, ak tieto neboli zaradené a označené v tzv. zberovom Duálnom systéme. Keďže by ale cieľom nemalo byť len úsilie o ich účinnú recykláciu, ale v prvom rade predchádzanie vzniku odpadov, navrhujeme nasledovný postup: podobne ako v Nemecku by v SR bola stanovená povinnosť pre obchodníkov – po 1 roku predavači musia brať späť nadobaly (ak je na výrobku viac ako 1 obal), po 2 rokoch akékoľvek obaly, ak tieto obaly nebudú zaradené a označené v recyklačnom systéme. Do 3 rokov budú musieť vylúčiť použitie viac ako 2 obalov, alebo zaň budú musieť platiť zvýšený poplatok, aj keď bude v recyklačnom systéme. Poplatky budú odvádzané do účelovo viazaných fondov pre podporu opatrení a technológií na minimalizáciu vzniku odpadov (výška poplatku by mala byť v pomere k cene dostatočne zvýšená, aby bol ekonomicky výhodnejší tovar bez nadbytočných obalov – v súčasnosti považujeme za minimum priemerne cca 2 - 3 Sk).

Upozorňujeme na zmenu v odvádzaní poplatkov za ukladanie odpadov na skládku v našom návrhu: miesto doterajšieho odvádzania len tej obci, na ktorej území leží, by sa podľa nášho návrhu mal poplatok odvádzať všetkým obciam, z ktorých sa odpad vozí na danú skládku. Množstvo poplatkov by sa odvádzalo podľa dovezených ton odpadov z jednotlivých obcí.

Ak bude poplatok za 1 tonu TKO napr. 100 Sk a obec A doviezla za rok 1000 ton TKO, obec B 2000 ton, tak obci A sa vráti poplatok 100 000 Sk, obci B 200 000 Sk. Bude potrebné spracovať legislatívne znenie v tomto bode tak, aby sa tieto prostriedky skutočne odvádzali a hradili na určený účel. Navrhujeme to zabezpečiť stanovením povinnosti vykázať zaplatenie výšky sumy skládkovacieho poplatku v pomere k množstvu ich TKO na podporu minimalizácie a využívania odpadov. Je to dôležité preto, aby sa nestávali prípady, že obce budú platiť o 1/4 menej a peniaze nebudú využívané na požadované ciele.

Obce to ale zároveň nebude motivovať k noseniu odpadov na skládku, pretože peniaze z týchto poplatkov budú môcť použiť LEN na podporu minimalizácie vzniku odpadov, kompostovania, v menšej miere i triedeného zberu pre recykláciu (v menšej preto, lebo ten bude mať aj iné podporné nástroje - zo strany výrobcov...). Naopak, vyššia cena za skládkovanie zvýhodní aktivity pre minimalizáciu vzniku a využívanie odpadov.

• zvýšiť právomoci obcí v prípadoch postihovania tvorcov čiernych a nelegálnych skládok odpadov (možnosť udeliť pri prichytení, alebo preukázaní pôvodcu na mieste vysokú pokutu),
• zvýšenie pokút a sankcií,
• pri neodhalení pôvodcu zaviesť tzv. kolektívnu pokutu (pre všetkých občanov obce) daného územia vo výške materiálov na odstránenie čiernej skládky, čo bude motivovať občanov k sebakontrole (len sami ľudia si to môžu medzi sebou ustrážiť efektívne),
• navrhujeme ako doplnok k predošlému bodu zvážiť - ak sa bude nachádzať na území právnickej osoby, pokutu zaplatí táto právnická osoba.

Tieto opatrenia sú potrebné aj z dôvodu eliminácie možnosti zvýšenia tvorby čiernych skládok po zvýšení skládkovacích poplatkov.

• Vytvorenie podmienok pre všetkých občanov SR tak, aby mali možnosť zapojiť sa do triedeného zberu odpadov pre recykláciu, najneskôr do 1.1. 2005 na celom území SR. Za týmto účelom prijať:

- uloženie zákonnej povinnosti pre všetkých výrobcov a dovozcov finančne hradiť náklady potrebné pre rentabilný systém triedenia, zberu a recyklácie (tzv. recyklačné poplatky) ich výrobkov, obalov.

• uloženie zákonnej povinnosti pre obce zaviesť triedený zber komunálnych odpadov (konkrétne - papiera, skla, kovov, plastov, textilu, nebezpečných odpadov a bioodpadu, kombinovaných materiálov, prípadne i ďalších) na celom území obce a poskytnúť im pre tento účel väčšie právomoci. Napríklad recyklačné poplatky by mali byť odvádzané obciam, ale účelovo viazané výhradne pre hradenie nákladov na separovaný zber odpadov so všetkými nutnými nákladmi (vrátane osvety);
• obce a mestá by mali mať právo schvaľovať nakladanie s komunálnymi odpadmi na území obce právnickými osobami tak, aby ich činnosť bola v súlade s environmentálnymi zámermi POH SR aj POH danej obce/mesta.
• MŽP SR a vláda SR podporia (ekonomickými prostriedkami či nástrojmi – napr. finančným prispením hradiacim časť tejto technológie, daňovou úľavou alebo pod.) nákup kvalitnej technológie pre recykláciu plastov na najlepšej dostupnej technológii, tak aby účinnosť recyklácie plastov a odbytu výrobkov z tohto recyklátu mohla dosiahnuť vysokú účinnosť. Toto opatrenie je nevyhnutné, aby obce a mestá mohli plniť programové zámery SR v oblasti zvyšovania materiálového využívania odpadov.

3. PODPORA ODBYTU: Ekonomické nástroje a legislatívne opatrenia pre podporu odbytu recyklovaných a maloodpadových výrobkov (s dlhšou životnosťou s výnimkou potravín a pod.), maloodpadových technológií a spôsobov, ktoré znižujú, opätovne používajú, recyklujú a kompostujú odpady, konkrétne:

• daňové úľavy pre výrobky z recyklovaných materiálov, vratné obaly, vybrané environmentálne priateľské výrobky (také, ktoré majú dlhšiu životnosť oproti výrobkom rovnakého druhu a majú menej nebezpečné vlastnosti) - určia sa osobitným zoznamom MŽP SR
• daňové úľavy pre kompost
• legislatívne stanovenie zvyšovania podielu recyklovaných materiálov vo vybraných druhoch výrobkov, napríklad je potrebné urýchlene pripraviť legislatívu o povinnom zvyšovaní používania recyklovaného papiera v periodickej tlači postupne do 80 % podielu recyklátu. Konkrétne percentá povinného používania recyklátu v novinovom papieri a periodickej tlači stanoví MŽP SR osobitným právnym predpisom. Platil by pre všetky denníky a týždenníky (časopisy s periodicitou týždeň a kratošou ako 7 dní.).

• Spolupodieľanie sa štátu (finančnou podporou, alebo ekonomickými nástrojmi napr. daňové úľavy) pri skvalitňovaní recyklačnej technológie na najlepšiu dostupnú technickú úroveň. Tak, aby vedela zabezpečiť vysokú kvalitu, uspokojujúcu aj nároky takých výrobcov, ako v prípade papiera nároky vydavateľov periodickej tlače, xerografického papiera a pod.

• Zákonné opatrenia, aby sa zvyšovalo využívanie biologických zložiek TKO kompostovaním. Pre obce stanoviť povinnosť, aby do 30. 12. 2003 kompostovali najmenej 30 % z podielu zo svojich biologických odpadov z TKO. Každý rok - dva roky tento podiel zvyšovať najmenej o 5 %.
• Uloženie zákonnej povinnosti obciam vytvoriť podmienky pre kompostovanie biologických zložiek komunálnych odpadov, vytvoriť obciam i ďalším prevádzkovateľom podporné ekonomické nástroje (na to by poslúžili hlavne zvýšené poplatky za skládky odvádzané do účelovo viazaných fondov, viď bod 1. posledný odsek). MŽP SR podporí vypracovanie metodických podkladov a návodov pre efektívnu realizáciu kompostovacích systémov, určené obciam, mestám i spoločnostiam, ktoré by túto činnosť mohli na ich objednávku vykonávať. Tak, aby boli vypracované do 6 mesiacov od prijatia zákona o odpadoch.

• Zabezpečenie oddeleného zberu nebezpečných odpadov.

• Zavedenie zálohových systémov pre všetky druhy nebezpečných odpadov a zavedenie recyklačných poplatkov pre tie druhy nebezpečných odpadov, kde existuje možnosť ich recyklácie (hlavne akumulátory, žiarivky, výbojky, postupne monočánky - po zakúpení recyklačnej technológie do SR)

• MŽP SR vypracuje systém pre zabezpečenie finančnej podpory zavádzania recyklačných technológií pre nebezpečné odpady (napr. prostriedky by sa mohli získavať z poplatkov za vznik nebezpečných odpadov, ktoré by za isté obdobie zozbierali potrebnú sumu...), zároveň sa zaviaže finančne prispievať, v rámci svojich možností, na zavádzanie a zlepšovanie technológií pre recykláciu nebezpečných odpadov a minimalizáciu ich vzniku. Zvlášť žiadame podporu pre skoré zakúpenie technológií pre recykláciu nebezpečných odpadov na úrovni BAT, ktoré sú už k dispozícii na trhu v susedných krajinách, napr. pre recykláciu monočlánkov.

• Zákaz výroby a dovozu obalov a tovaru v obaloch z PVC, stavebných materiálov z PVC (upozorňujeme na v tomto smere pokročilú Švédsku legislatívu) a hračiek z PVC od 1.1. 2003; stanoviť prísne limity pre prípustné koncentrácie ťažkých kovov v obaloch, ftalátov a ostatných zdraviu škodlivých látok.

MŽP SR získa zákonnú právomoc stanoviť zákaz výroby a dovozu výrobku či obalu, ak nové vedecky podložené zistenia preukážu u neho škodlivé vlastnosti, z dôvodu ochrany životného prostredia a zdravia ľudí.

• V dostatočnej miere obmedziť dovoz odpadov / druhotných surovín za účelom zhodnotenia pomocou legislatívnych opatrení a ekonomických nástrojov tak, aby boli dovážané len do výšky, ktorá neznevýhodní využívanie domácich surovín a ak bude záruka ich recyklovania na skutočne užitné výrobky. Navrhujeme stanoviť pre spracovateľov druhotných surovín výrazne vyššie kvóty oproti dnešku v pomere 90 % - 10 %: zo zrecyklovanej druhotnej suroviny za rok musí preukázať, že 90 % bol z domácich druhotných surovín a len 10 % z dovezených.

“Argument”, že domáci spracovatelia ako papierne a sklárne nemajú dostatok druhotných surovín, je trochu absurdný v našej situácii, keď práve nadmerný dovoz je jednou z hlavných príčin poklesu cien domácich druhotných surovín , čo spôsobilo znížený záujem a znížený separovaný zber u týchto komodít. Názor prezentovaný bývalým vedením odboru odpadového hospodárstva, že dovoz druhotných surovín sa obmedzí recyklačnými poplatkami, je mylný. Konkrétne uvádzali: “ak si domáci výrobcovia predplatia domácu druhotnú surovinu, nebudú mať záujem o zahraničnú”. To nie je celkom tak. Podnikovú ekonomiku zaujíma len cena dovezenej suroviny a ak raz budú dovážať dotované druhotné suroviny lacnejšie (čo je reálne aj po prijatí recyklačných poplatkov), budú uprednostňovať zahraničné a za domáce budú ponúkať nižšie ceny. Reálne nevidíme inú možnosť ako zvýšiť povinné kvóty pre využívanie domácich druhotných surovín a obmedziť ich dovoz zo zahraničia.

K námietke o EÚ: Nemôžme súhlasiť s námietkou, že nie je možné obmedziť dovoz druhotných surovín, pretože EÚ sa na recyklovateľné zložky odpadu díva ako na tovar a musí tu platiť princíp voľného obchodu. EÚ k takým prípadom prijala pozitívne legislatívne ustanovenie v pozmenej “Rámcovej smernici o odpadoch”, kde v bode 3, článok 7, dáva členským štátom možnosť prijímať nutné opatrenia, aby sa zabránilo pohybom odpadov, ktoré nie sú v súlade s ich plánmi pre nakladanie s odpadmi. Ide o legislatívne ustanovenie vyslovene vhodné pre opatrenie, aké navrhujeme a aké je skutočne, zargumentovateľne nutné pre zlepšenie nakladania s odpadmi, aké si iste všetci prajeme.

Po ďalšie - kandidujúce krajiny majú možnosť pri vyjednávacích vstupoch vyjednať si niektoré špecifiká i prísnejšie environmentálne normy (napr. Rakúsko si vyjednalo niektoré prísnejšie environmentálne normy). Považujeme za potrebné, aby zástupcovia SR v rámci jednaní o integrácii do EÚ vyjednali o.i. aj túto kvótu na obmedzenie dovozu druhotných surovín zo zahraničia.

Záverom chceme zdôrazniť, že na základe dostupných informácií a skúseností z krajín západnej Európy určite nestačí odkopírovať legislatívu EÚ - a aj to neúplne (tieto zámery uviedli pracovníci MŽP SR na nedávnom Envirofilme v Banskej Bystrici na besede o odpadoch). Legislatíva EÚ pre odpady má má svoje nedostatky a obmedzenia, fakty hovoria za seba – EÚ zaznamenáva neustále rast komunálnych odpadov a rast spotreby zdrojov. Zlepšuje síce recykláciu, ale tá je tiež sprevádzaná viacerými problémami (kapacity, odbyt...). To ukazuje na potrebu prebrať z nej lepšie spôsoby, nie však aj tie nevhodné. Naopak, aj v rámci vyjednávania podmienok vstupu SR do EÚ je možné vyjednávať niektoré opatrenia, ktoré budú osobitné pre SR a budú oproti legislatíve EÚ dôslednejšie. Riziká pri jednoduchom kopírovaní a neprijatí prísnejších opatrení sú aj tieto:

Obávame sa (a súčasná realita na Slovensku nám dáva za pravdu), že liberalizácia pohybu druhotných surovín cez hranice znevýhodní a zabrzdí využívanie domácich druhotných surovín. To bude mať z hľadiska predpokladaných vplyvov na životné prostredie škodlivý vplyv z dôvodu ekonomického znevýhodňovania a následne potláčania recyklácie domácich odpadov (čoho sme už dnes svedkami). Už aj malá miera dovozu druhotných surovín je diskutabilná – osobne nevieme o takej, ktorá by prospela nášmu recyklačnému systému. Navrhujeme a považujeme za dôležité, aby zákon účinne zvýhodnil využívanie domácich druhotných surovín. Zároveň navrhujeme a považujeme za dôležité zapracovať do zákona o odpadoch časť o obmedzovaní dovozu druhotných surovín na Slovensko. Dovážať by sa mali druhotné suroviny len do miery, ktorou neohrozujú ani nijako neznevýhodňujú recykláciu domácich surovín a sú skutočne recyklované (t.j. robia sa z nich predajné výrobky dovozca bude záväzne garantovať ich odbyt). Z hľadiska zladenia s legislatívou EÚ by podľa nás bola priechodná formulácia: “MŽP SR bude kontrolovať stav zásob druhotných surovín a vyťaženie recyklačných zariadení a v prípade, že dovoz druhotných surovín negatívne vplýva na domáce zhodnocovanie odpadov, má právo zastaviť dovoz druhotných surovín zo zahraničia”.

• Neprijímať žiadne opatrenia, obmedzujúce niektoré nevhodné vzorce výroby a spotreby (nevhodné balenia či výrobky produkujúce nadmerne veľa odpadov a pod.), i keď to bude mať istý vplyv na voľný obchod, znamená de facto rezignovať na možnosť dosiahnuť účinné opatrenia minimalizácie vzniku odpadov, uspokojiť sa s ich neustálym nárastom. Bez účinných ekonomických zásahov i niektorých zákazov nie je možné obmedziť tok materiálov a energií a tým ani obmedzovať vznik odpadov. Neobmedzený voľný tok materiálu v EÚ má rad negatívnych environmentálnych i sociálnych dopadov (rast znečistenia z dopravy, rast odpadov, rast spotreby prírodných zdrojov, likvidácie regionálnych hospodárstiev) a aj v samotnej EÚ je predmetom sporov a diskusií. Viaceré krajiny aj prijali a prijímajú opatrenia prísnejšie ako EÚ – spomeňme len Nemecké povinné kvóty pre používanie vratných obalov, Rakúske prísnejšie environmentálne limity, ktoré si vyjednalo pri vstupovaní do EÚ. Považujeme za veľmi potrebné, aby MŽP SR zohralo aktívnu úlohu pri vyjednávaní niektorých dôslednejších environmentálnych opatrení oproti legis. EÚ tam, kde to je žiadúce a legislatíva EÚ to nerieši dostatočne. Tak, aby sa zmierňovali negatíva, ktoré s tohto globalizačného procesu budú vyplývať. Nie je pre nás prijateľné púho kopírovať legislatívu EÚ. Už vôbec nie vo forme, keď sa najprv zapracujú legislatívne znenia, súvisiace s voľným obchodom a až potom environmentálne prísnejšie opatrenia.

Na druhej strane ale upozorňujeme, že takmer každý náš návrh už je obsiahnutý v legislatíve niektorých krajín EÚ, čo potvrdzuje reálnosť našich návrhov.

Navrhujeme nepreberať doslovné formulácie odpadovej legislatívy EÚ aj tam, kde nie sú environmentálne vhodné – napr. v povolených spôsoboch zneškodňovania. Zneškodňovanie je podrobne definované napr. v prílohe 2 predošlého návrh zákona o odpadoch (ktorý bol preberaný z legislatívy EÚ), kde je za akceptované spôsoby uvedené napr. zhadzovanie pevného odpadu do vodných telies a pod. Nikde v v bývalom návrhu zákona potom nebolo uvedené, že sa niektoré z týcho nevhodných spôsobov zakazujú. Navrhujeme a žiadame prepracovať zoznam činností, považovaných za zneškodňovanie. Navrhujeme vypustiť z povolených spôsobov zneškodňovania formulácie ako “Ukladanie do povrchových nádrží (napr. vytúšťanie kvapalných odpadov alebo kalov do jám, vodných nádrží alebo zátok)”; “Zhadzovanie pevného odpadu do vodných telies okrem morí a oceánov; “Zhadzovanie odpadov do morí a oceánov vrátane ukladania na morské dno”, ktoré sa v predošlom návrhu zákona o odpadoch vyskytovali. Ďalej žiadame presnejšie formulovať definovanie skládkovania a spaľovania tak, aby boli povolené len najlepšie dostupné technológie odpovedajúce najlepším v súčasnoti známim poznatkom na úrovni BAT.

Touto cestou tiež žiadame MŽP SR o vyvýjanie úsilia pre zreálnenie cien primárnych surovín a energií.

V prípade akceptovania našich požiadaviek a zapracovania environmentálne progresívnych nástrojov do odpadovej legislatívy sme pripravení plne spolupracovať a pomáhať v napĺňaní týchto cieľov MŽP SR, NR SR, vlády SR.

Za organizáciu (názov a pečiatka):

Meno predsedu (čiateľne):

Podpis:

Podpisy ďalších členov a aktivistov organizácie:

Adresy na Ministerstvo zivotneho prostredia SR

• Vaz.p. minister, p. Laszlo Miklos, Ministerstvo zivotneho prostredia SR, Nam. Ludovita Stura 1, Bratislava, 812 35, fax: 07 5956 24 38, e-mail: hovorca@lifeenv.gov.sk

• Odbor odpadoveho hospodarstva, Ministerstvo zivotneho prostredia SR, Vaz. p. riaditel Dr. Dipl. Ing. E. Galovic, Nam. Ludovita Stura 1, Bratislava, 812 35, fax: 07 5956 23 67