S polupracujuce organizacie - SOVS, Ornitologicky klub pri Oravskom muzeu, ZO SZOPK pri sprave CHKO Horna Orava a SAZP - sprava CHKO Horna Orava, usporiadali dna 12. juna 1998 v hoteli Goral na Oravskej priehrade propagacno-informacne podujatie Ochrana prirody Oravskej priehrady, ktoreho hlavnym cielom bolo objasnit a presadit vyhlasenie casti Oravskej priehrady za chraneny areal a prediskutovanie s tym suvisiacich problemov. Na po-dujatie boli pozvani zastupcovia statnej spravy, miestnych samosprav, miestni podnikatelia, ale i mimovladne ochranarske organizacie a media.

V uvode bol predstaveny navrh chraneneho arealu (CHA), ktory zabera prirodne najcennejsie uzemie VN (Zubrohlavsky zaliv a Severovychodne rameno) a z neho vyplyvajuce podmienky ochrany. V referate o prirodnych hodnotach sa dozvedeli nielen o hlavnom ucele vyhlasenia - ochrane podmienok pre tah, hniezdenie alebo zimovanie vodneho a pri vode zijuceho vtactva, ale aj o inych vzacnostiach z rastlinnej a zivocisnej rise. Osobitne bolo spomenute zaradenie Oravskej priehrady medzi Vyznamne vtacie uzemia Europy a samostatnym bodom bolo odovzdanie diplomu o zaradeni Mokradi Oravskej kotliny do medzinarodneho zoznamu tzv. ramsarskych lokalit podla Dohovoru o mokradiach majucich medzinarodny vyznam predovsetkym ako biotopy vodneho vtactva.

V diskusii sa objavili najma obavy z mozneho zamedzenia rozvoja a turistickeho ruchu v regione. Navrhovany CHA vsak lezi mimo rekreacnych zon pri Oravskej priehrade, preto su tieto obavy neopodstatnene. Naopak, na zahranicnych prikladoch ochranari poukazali prave na mozny prinos z tzv. prirodnopoznavacej turistiky, ktora moze byt vhodnou alternativou pre rozvoj regionu. Neformalne diskusie pokracovali i pocas plavby na vyletnej lodi, pri ktorej bol priamo v terene vysvetleny a ukazany rozsah navrhovaneho chraneneho uzemia a priklady praktickych aktivit.

Pokracovanim medzinarodneho projektu rozvoja ochranarskych organizacii z Ceskej republiky, Madarska, Polska a Slovenska realizovaneho organizaciou EUROSITE bolo v poradi uz stvrte pracovne stretnutie, tentoraz na temu Manazment mokradnych uzemi, ktore sa konalo v dnoch 24. aprila - 1. maja v Lednici na Morave.

Rozsiahla problematika ochrany mokradi bola rozdelena do styroch tematickych okruhov: trstove zarasty, stojate vody, podmacane luky a riecne ekosystemy, ku ktorym odzneli prispevky o ich manazmente v jednotlivych krajinach.

Lektormi workshopu boli tentoraz odbornici z RSPB - britskeho partnera BirdLife International, a to Paul Jose, Phil Benstead a Tim Calaway. Zastupca SOVS Martin Sarossy prezentoval na workshope prispevok o nasej najvyznamnejsej vtacej mokradnej lokalite Senne-Inacovce, ktory obsahoval zakladne informacie, skusenosti i problemy spojene s jej ochranou. Okrem toho odzneli zo slovenskej strany este dalsie dva prispevky, v ktorych zastupca SZOPK predstavil lokalitu Zitavsky luh a kolegovia z bratislavskej DAPHNE Nivu Moravy.

Miesto konania workshopu nebolo zvolene nahodou. Na sutoku Dyje a Moravy je mozne pozorovat rozsiahle komplexy povodnych luznych lesov, ale aj neslavne zname vodne nadrze Nove Mlyny, kde v sucasnosti ceski ochranari uz realizuju revitalizacne prace. Nemenej zaujimava bola i exkurzia na slovenskej strane povodia Moravy.

Vystupom zo skolenia bude strucny navrh akcneho planu zameraneho prave na ochranu lokality Senne, ktory bude SOVS prezentovat na zaverecnom stretnuti organizacii zapojenych do projektu EUROSITE koncom septembra spolocne s akcnymi planmi suvisiacimi s temami troch predoslych skoleni.

Hlavne mesto Slovenska Bratislava sa v prvej polovici maja tohto roku stalo centrom svetoveho diania okolo ochrany biodiverzity na Zemi. Najprv sa tu v dnoch 1.-3. maja 1998 uskutocnilo 10. globalne forum mimovladnych organizacii o biodiverzite organizovane IUCN, na ktorom SOVS zastupoval Samuel Pacenovsky a pracoval tam v sekcii zaoberajucej sa ochranou mokradi. Nasledne sa vo veltrznych priestoroch Incheby konala v dnoch 4.-15. maja 1998 4. konferencia clenskych krajin Konvencie o biodiverzite, ktorej sa zucastnilo cez 1300 delegatov zo sveta reprezentujucich vladne, medzivladne a mimovladne organizacie, ale aj vedci, novinari a pozorovatelia.

Pocas takmer dvojtyzdnovych debat prijala konferencia nove programy a zavery o ochrane vnutrozemskych vod, o lesnej, morskej/pobreznej a polnohospodarskej biodiverzite, o domorodych a tradicnych poznatkoch o biodiverzite, o pristupe ku genetickym zdrojom, o biologickej bezpecnosti, o posudzovani vplyvov na zivotne prostredie, narodne spravy o biodiverzite atd.

BirdLife International, ktora bola na konferencii zastupena 14 ucastnikmi z Velkej Britanie (sekretariat BirdLife, RSPB), Ceskej republiky (CSO), Nemecka (NABU), Ugandy (EANHS) a Slovenska (SOVS, Pavol Kanuch), predniesla svoje navrhy tykajuce sa skvalitnenia ochrany vnutrozemskych vod, usporiadala vlastnu audiovizualnu prezentaciu, predstavila novy letak o poskodzovani vyznamnych vtacich uzemi v krajinach Europskej Unie a plagat o endemickych vtacich uzemiach sveta. Zastupca SOVS sa zucastnil casti plenarnych zasadnuti a workshopov, no ako spravny hostitel pomahal, spolu s dalsimi clenmi SOVS, kolegom z BirdLife tiez pri zabezpecovani prezentacii a organizovani vikendovych exkurzii v Podunajsku a pri Morave.

Hoci nazory verejnosti na ucast mimovladnych organizacii (MVO) v politike su castokrat protichodne, predsa len existuju priame suvislosti medzi poslanim tretieho sektoru - teda MVO a politikou statu. K tej totiz patri aj environmentalna politika, ktora ma v programe SOVS svoje stale a dolezite miesto. Ta ovplyvnuje napr. sposoby hospodarenia s krajinou, vodou, surovinami, energiou a inym prirodnym bohatstvom, rozsah environmentalnej problematiky vo vychove a vzdelavani i dalsie dolezite otazky tykajuce sa zivotneho prostredia. Pasivita a nezaujem su v tomto vztahu skodlive podobne ako napr. vo vztahu medzi organizaciou a jej clenmi.

Nadchadzajuce parlamentne volby su jednou z prilezitosti, kedy ma obcan tejto spolocnosti moznost spolupodielat sa na formovani politiky statu. SOVS sa preto pripojila ku kampani Rock volieb '98, ktoru vedie Nadacia pre obciansku spolocnost (NOS), a ktorej cielom je podnietit obcanov - volicov, aby vyuzili svoje pravo volit. Vyzva je urcena predovsetkym mladej generacii, ved v roku 1994 sa volieb zucastnilo len 20% mladych volicov vo veku 18-25 rokov. Kampan je nestranna a jej hlavnym poslanim je boj proti pasivite a lahostajnosti vo veciach verejnych, co nie je v rozpore so stanovami SOVS.

Pouvazujte teda aj vy o tom, ci nechate inych rozhodovat o vasej buducnosti, ci ostanete len pri vecnom stazovani sa na inych alebo ci vyuzijete hlavnu formu prejavu, ktoru musia pocuvat vsetci politici: Vas hlas vo volbach.

Cielovym druhom tohtorocnej detskej kampane bol po prvykrat iba jeden vtaci druh, a to kukucka obycajna. Potesitelne je, ze aj napriek tomu prekrocil pocet pozorovani i v tretom rocniku podujatia tisicku - presne 1092.

Kukucky zaregistrovali deti v roz-nych kutoch Slovenska, pricom najviac udajov informuje o ich priletoch do okresov Ziar nad Hronom (81 hlaseni), Presov a Stropkov (po 80). Podla ziskanych udajov sa hlavne obdobie priletu kukuciek posunulo na neskor v porovnani s predchadzajucimi rokmi o priblizne 10 dni a trvalo od 10. aprila do 3. maja s vrcholom v dnoch od 18.-- 26. aprila. Prve pozorovania kukuciek prakticky nie je mozne urcit, pretoze viacero hlaseni prislo z obdobia, ked sa u nas tento druh este nevyskytuje. Pravdepodobne z nedostatku skusenosti zacinajucich pozorovatelov vtactva doslo k zamene i tak popularneho druhu, akym kukucka je, za iny bezny druh - hrdlicku zahradnu. Tento poznatok zvyraznuje potrebu ekovychovnych podujati organizovanych SOVS.

Navratky s udajmi o priletoch kukuciek zaslalo okrem deti aj 31 dospelych pozorovatelov. Vdaka tomuto signalu dojde v podujati k zmene a buducorocna kampan Jarne prilety '99 nebude urcena len mladsej generacii, ale vsetkym zaujemcom bez vekoveho ohranicenia.

Na 24-hodinove pozorovanie vtactva sutaznou formou si 'trufa' stale viac jeho obdivovatelov. Tretieho rocnika Vtacieho maratonu sa zucastnil rekordny pocet 15 druzstiev, co je takmer tolko ako v predchadzajucich dvoch rocnikoch spolu (v roku 1996 sedem a v roku 1997 desat druzstiev). Sutaziaci pozorovali v dnoch 19.-20. juna celkovo 153 vtacich druhov, cim taktiez prekonali minule rocniky.

Vitazstvo si odnasa tim OPAL z Vranova nad Toplou v zostave P. Kanuch, P. Pjencak, J. Fiala a S. Marencin), ktoremu stacilo 24-hodin na zistenie 86 druhov. Druhe miesto patri druzstvu ALCEDO z Cadce (M. Kubiatko, R. Kubiatko, L. Kubiatko, B. Pastorek) s 82 druhmi a treti stupienok obsadil minulorocny vitaz - tim HIRUNDO z Trencina (R. Jambor, J. Rybnikar, M. Svancar, B. Prekop) so 77 druhmi. Ostatnym druzstvam sa darilo nasledovne: TACHYBAPTUS (Bratislava, 70 druhov) a KREXAK (Sabinov, 70), AQUILA (Zvolen, 65), NAVSTEVNICI (Nove Mesto nad Vahom, 58), LUSCINIA (Senica, 57), HUMENNE (Humenne, 50) a CHRAPKACIK (Namestovo, 50), VTACNIK (Prievidza, 48) a WOOD BIRDS (Vranov nad Toplou, 48), VTACKARI (Ruzomberok, 47), FREE BIRD (Komarno, 38) a CIBIKY (Kosice, 24).

Dolezitejsie ako samotne cisla a poradie je vsak propagacia pestrosti vtactva na miestnej urovni a odovzdavanie skusenosti zbehlejsich vtackarov zaciatocnikom. Prinosom podujatia a zaroven odmenou pre sutaziacich su aj zaujimave pozorovania: chrapkac polny (Orava), haja tmava a haja cervena (rieka Morava), zltochvost zahradny (Javorniky), rybar riecny (VN Dobra Niva), pobreznik sivy (rieka Vah), kaluziak perlavy (odkalisko Posa) a dalsie.

Kazdy rok vo svojej patrocnej historii sa SOVS zapojila do popularnych medzinarodnych 'birdwatchov', t.j. dni pozorovania vtactva organizovanych BirdLife International. Nie inak tomu bude aj tuto jesen v dnoch 3.-4. oktobra 1998, kedy sa uskutocni dalsie z nich pod nazvom European Birdwatch '98.

Spolocne so Spravodajom SOVS zasielame aj prihlasku pre tych, ktori maju zaujem pocas Europskych dni vtactva '98 organizovat lubovolnu vtackarsku akciu. Ci to bude exkurzia, brigada, prednaska, sutaz, vystavka alebo ina aktivita, ako aj miesto, narocnost a jej rozsah, zalezi len od vas. Ak sa teda rozhodnete akciu usporiadat, zaslite, prosime, vyplnenu prihlasku na adresu sekretariatu SOVS najneskor do 4. septembra 1998. Uvedeny termin je potrebne dodrzat kvoli vcasnej priprave a propagacii podujatia. Organizatori akcii obdrzia od sekretariatu SOVS blizsie metodicke pokyny a usmernenia, v pripade organizovania spolocnych autobusovych exkurzii su k dispozicii aj financne prostriedky do vysky 1.500,-Sk/akciu.

Ostatni clenovia SOVS i verejnost budu o pripravovanych akciach oboznameni prostrednictvom informacneho letaku a medii. Verime, ze spolocne sa nam podari upriamit pozornost verejnosti na potrebu ochrany stahovaveho vtactva, ako aj ziskat pre SOVS novych clenov. Ich koordinovane a pravidelne zapajanie sa do podobnych ekovychovnych aj praktickych aktivit SOVS v buducnosti prinesie vtakom a prirode vacsi efekt.

V jednote je sila!' alebo 'Spolu to dokazeme!' su hesla, ktore nam mozno s troskou nadsadzky pripominaju atmosferu revolucnych namesti. Ochrana vtactva sice nie je temou, ktora by sa zvykla pretriasat na tribunach, no uprimna spolupraca ochranarskych organizacii i jednotlivcov moze vta-kom a prirode len prospiet.

V doterajsej cinnosti SOVS sa vyskytlo viacero prilezitosti na spolupracu s vladnymi (MZP SR - projekt EUROSITE; SAZP - ochrana dropa, akcne plany na ochranu ohrozenych druhov, manazment lokality Senne, vtaci ostrov na Liptovskej Mare, seminar o mokradiach, vydavanie propagacnych materialov) a mimovladnymi (SOS - ornitologicka konferencia, zbornik Tichodroma; LZ VLK - ochrana lesov, prednaskova cinnost; REC - ochrana dropa, projekt Domasa; VOK - tabory na Sennom atd.) organizaciami, ktorymi SOVS vyjadrila svoju pripravenost pre kolektivny pristup v ochrane prirody.

Zamer budovat efektivne vztahy a rozsirovat spolupracu s inymi ochranarskymi organizaciami vyjadruje aj program SOVS na rok 1998. V tomto zmysle SOVS pravidelne rozosiela vacsinu svojich materialov na vyse 60 miest (MVO, MZP, strediska SAZP, vybrane ustavy SAV a univerzity s prirodovednym zameranim). V juni SOVS oslovila 40 MVO tiez strucnym dotaznikom, ktoreho cielom bolo dozvediet sa viac o nazoroch MVO na materialy SOVS a spolupracu vo forme vymeny materialov a vzajomnej propagacie ochranarskej cinnosti. Napokon, do-kazom toho boli aj aviza na niektore letne tabory inych MVO uverejnene v minulom cisle Spravodaja SOVS.

Medzinarodnu aktivitu SOVS a zaujem o nove poznatky dokazuje aj ucast na zahranicnych treningoch. Jeden z nich sa v dnoch 25.-28. aprila 1998 konal v bulharskej Bankyi, kde medzi 23 ucastnikmi zo 17 partnerskych organizacii BirdLife nechybal ani zastupca SOVS - S. Marencin. Workshop na temu Praca s dobrovolnikmi zorganizovala britska Kralovska spolocnost pre ochranu vtactva (RSPB) v spolupraci so sekretariatom BirdLife International. Bezproblemovy priebeh svojim profesionalnym pristupom zabezpecili clenovia usporiadatelskej Bulharskej spolocnosti pre ochranu vtactva (BSPB).

Cielom workshopu bolo aktivne zapojit pritomnych do procesu hladania odpovedi na otazky: 'Co dobrovolnici mozu, a co nemozu robit? Preco sa ludia stavaju dobrovolnikmi? Ako ziskavat dobrovolnikov a selektovat ich pre jednotlive ulohy? Ako ich motivovat a manazovat? Akym sposobom co najefektivnejsie rozvijat system dobrovolnictva v organizacii?' Dolezitou ulohou bolo aj urcenie desiatich zlatych pravidiel prace s dobrovolnikmi, pri ktorych sa nazory zastupcov jednotlivych krajin lisili. Znamena to, ze okrem zabudovania uspesnych zahranicnych praktik do systemu prace s dobrovolnikmi je nevyhnutne uplatnovat i vlastne pristupy zohladnujuce specifika kazdej krajiny zvlast.

Okrem spolocneho riesenia modelovych problemov boli prospesne aj rozhovory pocas prestavok, ktore umoznili ziskat informacie o systeme prace v partnerskych organizaciach BirdLife v sirsom meradle. Diskutovalo sa o ochranarskych akciach, o rozsirovani clenskej zakladne, o praci s regionalnymi pobockami, atd. Okrem vymeny informacii sa vymienali aj vyprodukovane materialy, pricom 'SOVS-karske' sa rozhodne nestratili. Zaverecnou 'slahackou' bola pre ucastnikov celodenna exkurzia na jednu z vyznamnych ornitologickych lokalit Bulharska - Dragomanske mociare.

Hrozba urcitej stagnacie ci zacyklenia cinnosti je u mimovladnych organizacii realna a pomerne casto vyplava na povrch okolo piateho roku fungovania organizacie. Prave v tomto obdobi sa nachadza i SOVS, cim sa vytvara prostredie vhodne na hlbsie zhodnotenie jej cinnosti, programu, stavu clenskej zakladne, systemu prace a inych dolezitych sfer cinnosti organizacie.

Z tychto dovodov sa skolenia na temu Proces strategickej zmeny zucastnili az traja zastupcovia SOVS - Pavol Kanuch, Martin Sarossy a Michelle Machalka. V dnoch 11.-12. juna 1998 ho na Zemplinskej Sirave zorganizoval Environmental Training Programme (ETP) Slovensko a zucastnilo sa ho pat mimovladnych a vladnych organizacii z vychodneho Slovenska.

Dvojdnove skolenie bolo zamerane na proces strategickej zmeny od jej uplneho zaciatku, t.j. analytickej casti az po samotnu realizaciu zmien. Analyzovanie faktov a hladanie odpovedi na otazky kedy a ako zacat tento dolezity proces umoznil kazdej organizacii otestovat si svoje silne a slabe stranky, co bolo predmetom prveho dna. Druhy den bol zamerany na realizaciu krokov veducich k zmenam v praci organizacie, ich monitoring a napokon pravidelne vyhodnocovanie vysledkov tak, aby bola zabezpecena neustala pruznost organizacie podla okamzitych potrieb a cielov.

Skolenie bude pokracovat 20. augusta v Presove, kde bude kazda organizacia prezentovat vlastne strategicke plany. Ucelom bude zhodnotit pokroky, ktore organizacie urobili v priprave a realizacii strategickych zmien pocas uplynulych dvoch mesiacov. Ziskane skusenosti mozu vyrazne ovplyvnit buduce smerovanie SOVS.

U z dlhsi cas sa vyska clenskej zakladne SOVS pohybuje okolo 500 clenov, hoci existuju moznosti jej rastu. Jednou z nich je v zahranici uspesne odskusana kampan Clen ziskava clena, ktoru sa aj SOVS rozhodla po prvykrat uskutocnit.

Cielom kampane je, aby co najviac existujucich clenov SOVS ziskalo pocas poslednych troch mesiacov roka (oktober-december) aspon jedneho noveho clena. Kvoli zatraktivneniu kampane je jej sucastou i sutaz. Traja najuspesnejsi akteri budu odmeneni 'vtacimi' cenami - napr. za ziskanie aspon 20 novych clenov dostane vitaz za odmenu dalekohlad.

Do sutaze sa zapocitavaju ziskani clenovia v tychto kategoriach: individualne, zlavnene, spojene (iba dospeli), rodinne (iba dos-peli) a skupinove (iba veduci). Samozrejme, ze uvitame aj novych detskych clenov, ti vsak budu registrovani iba v ramci kampane mimo sutaz.

Aby bolo mozne presne urcit kto ziskal kolko clenov a spravodlivo rozdelit odmeny, musia novi clenovia uviest na prihlaske v kolonke Kod rimsku cislicu XV a v kolonke Cislo vase meno, pripadne nam to oznamit inym sposobom na sekretariat SOVS najneskor do konca roka. Inak ich nebude mozne do sutaze zapocitat. Ak budete organizovat akciu, kde potencialnych clenov nepoznate, mozete prihlasky oznacit kodom i svojim menom uz vopred. Primerany pocet clenskych prihlasok potrebnych pre vase aktivity si mozete vyziadat na sekretariate SOVS.

Vyborna prilezitost pre ziskanie viacerych clenov sa naskyta hned na zaciatku kampane pocas Europskych dni vtactva '98, pricom dobre zaklady pre uspesnu realizaciu si mozete pripravovat uz teraz. V dalsom obdobi mozete vyuzit prednasky, rozhovory so znamymi, popr. mozete clenstvo darovat ako darcek k narodeninam ci pod vianocny stromcek alebo inym sposobom vyuzit vlastnu fantaziu.

Po dvoch narocnych rokoch striedania viac aj menej uspesnych faz bol 15. marca 1998 ukonceny projekt Ochrana vtactva a verejna mienka na Slovensku financovany z grantu MATRA podporovaneho Ministerstvom zahranicnych veci Holandskeho kralovstva.

Mnozstvo vyrobenych propagacnych materialov (plagaty a letaky Chrapkac polny a Orol kralovsky, plagaty Vtaky Slovenska, Vtacie stahovanie, videofilmy Zazrak vtacieho stahovania a BirdLife International, diapasma Vtaky Slovenska a Ochrana vtactva na Slovensku), zorganizovanych kampani (Svetove a Europske dni vtactva, Jarne prilety, Zimni hostia, Vtaci maraton), exkurzii a inych akcii pre verejnost boli prostriedkami na dosiahnutie hlavneho ciela - vyraznejsie ovplyvnit verejnu mienku v otazkach ochrany vtactva na Slovensku, castejsie informovat verejnost o SOVS ako o mimovladnej organizacii zaoberajucej sa ochranou vtactva a nasledne rozsirovat clensku zakladnu SOVS.

Ciele projektu sa podarilo splnit ciastocne. Spokojnost mozno vyjadrit najma s vytvorenim velmi dobrej spoluprace s mediami a s inymi MVO.

Dovybavenim sekretariatu SOVS vypoctovou technikou sa vytvorili lepsie podmienky pre kvalitnejsiu pripravu materialov v buducnosti, nemalym prinosom su aj rozsiahle skusenosti a kontakty ziskane pri vyrobe narocnych audiovizualnych materialov i pri organizovani ochranarskych akcii. Viacero materialov vsak bolo vyprodukovanych pred koncom grantoveho obdobia, preto sa ich efekt bude prejavovat aj po ukonceni projektu.

Jednym z charakteristickych znakov SOVS od zaciatku jej existencie je snaha poskytovat svojim clenom kvalitne materialy a servis na vysokej urovni.

V poslednom obdobi vsak coraz castejsie dochadza k pripadom, ked SOVS nie vlastnou vinou straca dlhodobo budovany imidz, doveru clenov i verejnosti a nakoniec i nemale financne prostriedky.

Vychadzajuc z velkeho minulorocneho zaujmu bolo zaciatkom leta 1998 vyrobenych 200 triciek Vtaky nepoznaju hranice, z ktorych bolo na sekreta-riate vyradenych 30 nekvalitnych kusov. Ak sa aj napriek tomu stane, ze obdrzite poskodene tricko, mozete ho vratit na sekretariat SOVS najneskor do 30 dni od jeho dorucenia. Chybne tricka budu vymenene, popr. vam budu vratene peniaze. Kedze SOVS ma eminentny zaujem na udrzani korektnych vztahov so svojimi clenmi i sympatizantmi, je mozne do 30 dni od obdrzania vratit na vymenu akykolvek poskodeny tovar, za ktory ste zaplatili.

Dalsim problemom je sposob dorucenia objednaneho materialu a nasledne ziskanie financii za predany tovar. Na konci prveho polroka 1998 len za tricka nezaplatilo 24 ludi celkovu sumu 4762,-Sk. SOVS im po uplynuti urciteho casu posiela upomienku o nezaplateni. Z roznych dovodov vsak niektore zasielky nie su dorucene vobec, hoci to na sekretariate nevieme potvrdit ani vyvratit. Tak sa moze stat, ze napomenieme aj objednavatela, ktory zasielku nedostal. Jedinym sposobom ako predist podobnym neprijemnym udalostiam a hazardovaniu s menom SOVS je pouzivanie zasielok na dobierku. Tymto sa sice, zial, o nieco zvysi konecna cena, ktoru musi zaplatit objednavatel, no predide sa situaciam, kedy su nespokojni zakaznici i organizacia zaroven.