V dnoch 11.-15. septembra 1998 sa v nemeckom Hilpolsteine uskutocnil workshop, ktoreho cielom bolo zhromazdit a prediskutovat nove poznatky tykajuce chrapkaca polneho, zhodnotit sucasny stav ochrany i efektivnost ochranarskych opatreni, a aktualizovat europsky akcny plan na jeho ochranu. Organizatori z bavorskeho Krajinskeho zvazu pre ochranu vtactva (LBV) a z britskej Kralovskej spolocnosti pre ochranu vtactva (RSPB) zabezpecili ucast 37 expertov z 26 krajin Europy, pricom Slovensko zastupoval Miroslav Demko.

V prvom bloku boli prezentovane odhady pocetnosti a trendov, podla ktorych su medzi krajinami i nadalej velke rozdiely. Kym krajiny zapadnej Europy vynakladaju znacne prostriedky na udrzanie niekolko sto az tisic kusovych populacii, na rozsiahlych nevyuzivanych uzemiach strednej a najma vychodnej Europy prezivaju chrapkace v mnohonasobne vyssich mnozstvach - napr. len v Litve zije 25-30 tisic a v europskej casti Ruska dokonca az 1-1,5 milionov chrapkajucich samcov. Dalsia cast bola venovana monitoringu, mapovaniu, urcovaniu pohlavia, veku, narokov na biotop a potravu, a ostatnym biologickym a ekologickym otazkam. Nakoniec ucastnici pripomienkovali europsky akcny plan na ochranu chrapkaca polneho, ktoreho upravena verzia bude dopracovana do konca novembra.

Otazka zaradenia chrapkaca medzi globalne ohrozene druhy zostala teda aj nadalej otvorena. Bez ohladu na odpoved na nu je vsak jeho ochrana na Slovensku i v celej Europe potrebna, o com sa mozu zaujemcovia presvedcit aj na internetovej www stranke http://.www.lbv.de/crex . LBV na nej umiestnila vsetky dostupne informacie o chrapkacovi polnom vratane hlasovych prejavov a zoznamu literatury.

Az do roku 1996 sa pravidelne v polovici januara uskutocnovalo na na Slovensku tzv. zimne scitanie vodneho vtactva, obetavo koordinovane Dr. Alzbetou Darolovou. Z iniciativy SOVS sa tejto jesene rozbieha novy program scitania vodneho vtactva, ktoreho cielom je lepsie spoznat pocetnost a druhove zlozenie tiahnuceho a zimujuceho vodneho vtactva, zachytit jeho migracne pohyby a dynamiku tahu, ako aj identifikovat najvyznamnejsie tahove lokality za ucelom zabezpecenia ich buducej ochrany.

Pozorovania nie su narocne na cas ci materialne vybavenie, avsak vyzaduju si dobre vedomosti z urcovania vtakov v terene, vratane rozlisovania jedincov rozneho veku, pohlavia a v sezonnom sate. Scitania je mozne vykonavat na akejkolvek lokalite vyskytu vodneho vtactva (vodne nadrze, rybniky, odkaliska, vodne toky, vlhke polia apod.) v urcenych terminoch od oktobra do marca. Ziskane udaje budu ulozene v databanke, ktora bude okrem SOVS sluzit aj potrebam partnerskych organizacii spolupracujucich na projekte.

Tymto oslovujeme vsetkych zaujemcov z roznych kutov Slovenska s ponukou zapojenia sa do projektu zimneho scitania vodneho vtactva. Siet scitavatelov sa prave vytvara, co je nepochybne prilezitost aj pre vas pomoct pri vyskume vtactva prave vo vasom regione, a tym prispiet k jeho poznaniu, no najma ochrane klucovych lokalit. V pripade zaujmu o ucast na tomto rozsiahlom programe sa obratte na jeho koordinatora: Jan Pavuk, A.Pridavku 24, 080 01 Presov, tel.: 091/46551. Zaujemcovia obdrzia scitacie formulare a dalsie potrebne informacie.

Druhy rocnik ochranarskeho tabora "Chrapkac", ktoreho cielom bola starostlivost o biotopy celosvetovo ohrozeneho chrapkaca polneho, uskutocnila SOVS na Kysuciach v dnoch 7.-10. augusta 1998. Na jeho priprave sa podielalo i Oravske muzeum P.O. Hviezdoslava, ktore poskytlo prijemne ubytovanie v byvalej stanici Lesnej uvratovej zeleznicky na Tanecniku v Oravskej Lesnej.

Tabora sa zucastnilo 13 dobrovolnikov, a tak nie vsetky nastroje (krovinorezy, kosy) boli naplno vyuzite. Mensi zaujem sa prejavil aj na celkovom vysledku, ked sa podarilo pokosit len asi dva hektare zaburinenych luk. V tom istom case kosili niektore luky v okoli VN Nova Bystrica aj druztevnici, preto venovali ucastnici tabora jeden den prehladavaniu pokosenej travy s cielom zistit vplyv kosenia rotacnymi kosackami na chrapkacov a ine zivocichy. Celkovo bolo prezretych asi 20 ha pokosenych luk, no nastastie nebol najdeny ani jeden poraneny alebo zabity chrapkac napriek tomu, ze v obdobi hniezdenia tu bolo pravidelne zaznamenanych niekolko chrapkajucich samcov. Zrejme im pomohol priaznivy charakter luk s medzami i neskorsi termin kosenia, vdaka comu mali chrapkace sancu uniknut do rozptylenej vegetacie na medziach a po okrajoch luk. Rotacnej traktorovej kosacke vsak neuniklo niekolko hlodavcov, uzovka, skokan a dve ropuchy.

Napriek slabsej ucasti odchadzali ucastnici tabora spokojni a tak ostava dufat, ze o rok sa stretnu opat a vo vacsom pocte. Osobitne podakovanie patri zanietenemu ochranarovi a clenovi SOVS MUDr. I. Olosovi za pomoc pri organizovani tabora a vlievani optimizmu pri tejto pomerne narocnej praci.

Po dvoch minulorocnych taboroch sa lokalita Senne stala od jula do oktobra 1998 miestom konania tentoraz az styroch "vikendoviek", ktorych sa spolu zucastnilo 55 pracechtivych clenov a sympatizantov SOVS z Trencina, Prievidze, Zvolena, Kosic, Presova, Humenneho a Vranova nad Toplou.

Program tohtorocnych taborov zavisel od aktualnych potrieb lokality a fyzickych moznosti ucastnikov, no ovplyvnilo ho aj pocasie. V juli sa 10 a v auguste 27 ucastnikov venovalo odstranovaniu naletovych krovin na lukach v JV casti NPR Senne-rybniky, ktore su na jesen vyznamnymi nocoviskami kani sivych a mysiarok mociarnych. Napriek horucemu letnemu pocasiu sla dobrovolnikom praca od ruky aj vdaka nasadeniu techniky (motorova pila, krovinorezy) zakupenej z podpory svajciarskej SVS. Septembrovy tabor sprevadzali vydatne dazde a studeny vietor, co vsak 9 statocnym ucastnikom nezabranilo v pokoseni hradze pri luke urcenej na hniezdenie bahniakov, dalej vo vycisteni jedneho z troch ostrovcekov v NPR za ucelom hniezdenia rybarov a kacic, a tiez v koseni hradze NPR. Pocas oktobroveho tabora sa 9 ucastnikov zameralo vylucne na vtacie ostrovceky v NPR, ked na jednom z nich dokoncili prace zo septembra a na dalsom redukovali hniezdne moznosti kolonie kormoranov rozrastajucej sa na ukor inych vzacnych rybozravych vtakov. Domovskou zakladnou bola ucastnikom taborov terenna stanica VOK, takze samozrejmostou boli aj prace pri uprave jej okolia (pokosenie okolia a hradze medzi prilahlymi rybnikmi, vycistenie pristupovej cesty). Vecery patrili uz tradicne ochranarskym debatam pri ohni a nedele spolocnym exkurziam okolo sustavy rybnikov Senne-Inacovce. Osobitne podakovanie patri Stefanovi Benkovi a Martinovi Gullovi, ktori sa zucastnili vsetkych taborov a navyse si obetavo vzdy vyberali tu najtazsiu pracu. Do videnia na Sennom v roku 1999!

Pod tymto otaznikovym nazvom sa v dnoch 1.-3. oktobra 1998 uskutocnila v Bratislave, za ucasti 90 odbornikov z 19 krajin Europy, vyrocna konferencia medzinarodnej organizacie EUROSITE zdruzujucej rozne subjekty zaoberajuce sa ochranou prirodne cennych uzemi.

Ako uz napoveda nazov konferencie, jej program bol zamerany na posudzovanie vyhod ucasti a spoluprace troch sektorov - vladnych (VO), mimovladnych (MVO) organizacii a podnikatelskych subjektov (PS) pri ochrane a menezmente vyznamnych uzemi. Napr. VO maju zvycajne dostatok financii zo statneho rozpoctu a mozu menezovat aj velke narodne parky, avsak vyznacuju sa urcitou strnulostou az pomalostou. Naproti tomu su MVO omnoho pruznejsie, no financie neustale hladaju a ich energia staci nanajvys na ochranu malych rezervacii. Napokon, aktivity PS zavisia vylucne od financii, tych vsak nemaju dost nikdy.

V styroch blokoch konferencie bolo na prikladoch z roznych krajin diskutovane zapojenie MVO do ochrany uzemi, dalej porovnanie narodnych a regionalnych pristupov, zapojenie miestneho obyvatelstva a podnikatelov, ako aj zabezpecenie sucinnosti dotknutych subjektov pri ochrane konkretneho uzemia. Spestrenim programu boli exkurzia do nivy Moravy a prezentacia elektronickej vymeny informacii v ramci EUROSITE.

SOVS zastupoval na konferencii jej vykonny riaditel Pavol Kanuch, ktory o.i. prejednal s predstavitelmi EUROSITE a riaditelom madarskej MME moznosti spoluprace pri ochrane ornitologicky cennych rybnicnych sustav Senne a Biharugra.

Uz tradicne v case vrcholiaceho jesenneho tahu sa uskutocnilo oblubene "vtackarske" podujatie EUROPEAN BIRDWATCH '98, ktore koordinuje medzinarodna spolocnost pre ochranu vtactva BirdLife International. Celkovo sa do podujatia v 29 krajinach Europy zapojilo viac ako 40 000 ucastnikov, ktori na 1056 roznych akciach pozorovali priblizne 1,5 miliona vtakov.

Na Slovensku bolo pocas 3.-4. oktobra dazdive, chladne a veterne pocasie, co aj napriek kvalitnej priprave sposobilo oproti minulym rocnikom mensi zaujem zo strany verejnosti i clenov SOVS. Na 27 akciach v roznych kutoch Slovenska obdivovalo 466 ludi krasu 9182 operencov. Najspokojnejsi boli ucastnici na Trnavskych rybnikoch (930 pozorovanych vtakov), vo Vtacniku (790) a na Hrhovskych rybnikoch (778). Najpocetnejsimi druhmi spomedzi vodneho vtactva boli kacica diva (2039 ks), lyska cierna (529) a kormoran velky (350), a zo spevavcov skorec obycajny (820), vrabec domovy (231) a stehlik obycajny (184).

Zo zaujimavych pozorovani bol nesporne najcenejsim tah zeriavov popolavych ponad VN Mala Domasa, Hrhovske rybniky a Vranov nad Toplou. Zistili sa aj neskore vyskyty niektorych beznych druhov, napr. lastovicky obycajnej na Orlovskych rybnikoch a pri Hrani, a beloritky obycajnej pri Hrhovskych rybnikoch.

Aj na tomto mieste chceme podakovat vsetkym organizatorom, ktori akciu statocne zrealizovali aj napriek nepriaznivym poveternostnym podmienkam a uz s rocnym predstihom sa tesime na spolupracu s vami vsetkymi pocas Svetovych dni vtactva '99, ktore su avizovane na 2.-3. oktobra 1999.

"Kym neuvidim, neuverim" - to je casta reakcia nezainteresovanych pri diskusiach na ochranarske temy. Kedze nie vzdy su "neveriaci" ochotni presvedcit sa o potrebe ochrany priamo v terene, neostava nam nic ine, len predostriet im rukolapne dokazy rovno pred ich ocami. Vhodnou prilezitostou su na to okrem ineho aj prednasky spojene s premietanim diapozitivov.

Uz na 4. clenskej schodzi SOVS v marci 1998 bolo vo Zvolene s uspechom prezentovane druhe diapasmo z produkcie SOVS pod nazvom Ochrana vtactva na Slovensku. Svojim obsahom rozsiruje naucny charakter diapasma Vtaky Slovenska o ochranarsky rozmer. Pri jeho vyrobe bolo v dvoch kolach z takmer 700 diapozitivov od 16 autorov vybranych 77 zaberov. Tie zachytavaju vtacie druhy, ich biotopy, negativne faktory, ochranarsky vyskum, vyvesovanie budok, zimne prikrmovanie, strazenie hniezd, upravu hniezdisk, organizovanie brigad, taborov, exkurzii, prednasok a ine aktivity v ochrane vtactva.

Po urcitych technickych korekciach a tvorbe scenara je 15 kopii diapasma pripravenych na distribuciu clenom SOVS. Ak mate zaujem o jeho zapozicanie na prednaskove ucely, prihlaste sa telefonicky alebo pisomne na sekretariate SOVS. Po skompletizovani zoznamu zaujemcov budeme diapasmo od novembra rozosielat vybranym uchadzacom tak, aby nim bolo Slovensko rovnomerne pokryte.

SOVS vznikla v januari roku 1993 a uz v marci 1994 podpisala s BirdLife International Declaration of Intend, t.j. zmluvu deklarujucu nas zaujem o trvalu spolupracu a zaclenenie SOVS do siete partnerov BirdLife. Odvtedy vystupuje SOVS oficialne ako "uchadzac o partnerstvo" (Partner Designate) v BirdLife, podiela sa na priprave a plneni programov BirdLife, a vyuziva vyhody (pristup k informaciam, literature a financnym zdrojom), avsak nema pravo rozhodovat hlasovanim, volit clenov riadiacich organov BirdLife ci navrhovat do nich svojich zastupcov.

V lete tohto roku obdrzala SOVS ponuku na ziskanie plneho clenstva v BirdLife za predpokladu splnenia vacsiny predpisanych kriterii. Okrem doterajsich zakladnych (nezavislost a clensky princip organizacie, zaujem o ochranu vtactva, ucast na plneni poslania BirdLife, ochota spolupracovat s podobnymi organizaciami) k nim pribudli dalsie specialne kriteria ako napr. jasna ochranarska vizia a strategia na jej dosiahnutie, urcenie priorit v ochrane vtactva a podnikanie akcii na jeho ochranu, personalne kapacity na zber udajov o vtakoch, ovplyvnovanie environmentalnej politiky na narodnej urovni, financna stabilita a ziskavanie financii zo zdrojov mimo BirdLife, demokraticke riadenie organizacie, zapojenie clenov do cinnosti apod. V auguste, pocas konania tabora na Sennom, spracovali zastupcovia vyboru, sekretariatu a clenskej zakladne SOVS material k plneniu tychto kriterii zo strany SOVS. Ten bol zaslany vedeniu a nasledne bude predlozeny na posudenie Svetovej rade BirdLife, ktora o prijati SOVS za svojho plneho clena rozhodne este pred konanim XXII. svetovej konferencie BirdLife v oktobri 1999.

O mimovladnych organizaciach (MVO) sa u nas hovori ako o tzv. "tretom sektore spolocnosti", co naznacuje, ze su v porovnani so statnymi a podnikatelskymi subjektami chapane ako najmenej dolezite. O trochu inom postaveni MVO vo Velkej Britanii sa mal moznost presvedcit v lete clen vyboru SOVS Martin Sarossy, ktory sa v ramci vymenneho programu organizovaneho medzinarodnou organizaciou EUROSITE zucastnil trojtyzdnoveho pobytu v tejto krajine.

Cielom navstevy bolo oboznamit sa s fungovanim, strukturou a aktivitami poprednych britskych ochranarskych organizacii ako napr. Royal Society for the Protection of Birds, English Nature, Cumbria Wildlife Trust a Peak District National Park. Okrem navstevy niekolkych prirodnych rezervacii za ucelom oboznamenia sa s manazmentom vzacnych druhov a biotopov, boli cenne najma pocetne konzultacie s ich vedeniami, manazermi, strazcami, dobrovolnikmi i radovymi clenmi. Osobitnu cast pobytu tvoril intenzivny kurz "ochranarskej anglictiny" organizovany vzdelavacou nadaciou Losehill Hall, dalej ucast na znamom vtacom veltrhu British Birdwatching Fair '98 a tiez navsteva sidla medzinarodnej organizacie BirdLife International. Nadobudnute poznatky, skusenosti a napady predovsetkym z oblasti riadenia, ziskavania financii, propagacie a prace s verejnostou budu vyuzite pri priprave dlhodobej strategie rozvoja SOVS. Jej cielom bude nacrtnut navody na efektivnejsie vyuzivanie terajsich a hladanie novych materialnych, financnych a hlavne ludskych zdrojov, ktore mozu SOVS posunut o dalsi vyvojovy krok vpred.

Po takmer polrocnej prestavke sa 3. augusta 1998 konala v Liptovskom Mikulasi 6. pracovna porada vyboru SOVS za ucasti piatich clenov vyboru a styroch pracovnikov sekretariatu. Uvodna cast porady bola venovana prejednaniu spravy o plneni programu a rozpoctu SOVS za I. polrok 1998. V dalsom priebehu vykonny riaditel SOVS Pavol Kanuch informoval o spracovani udajov k revizii vyznamnych vtacich uzemi Slovenska a tiez o tohtorocnych aktivitach SOVS pri ochrane lokality Senne. Manazer rozvoja Slavomir Marencin oboznamil vybor s vysledkami projektu MATRA-I a s navrhom noveho projektu MATRA-II planovaneho na roky 1999-2001. Zaroven informoval o stave clenskej zakladne SOVS za I. polrok 1998 a predlozil na prejednanie navrh strategie jej rozvoja v druhom polroku. V suvislosti s tym vybor odsuhlasil vysku clenskeho prispevku pre individualne a skupinove detske clenstvo (vid clanok Cimo-klub SOVS). Koordinator vyroby casopisu Vtacie spravy Martin Sarossy informoval o stave pripravy jeho letneho cisla.

Dolezitu cast porady tvorili popoludnajsie diskusie zamerane na zlepsenie riadiacich schopnosti vyboru, pochopenie a akceptovanie prav i zodpovednosti jeho clenov, ako aj na efektivnejsiu komunikaciu medzi vyborom a sekretariatom. Facilitatorom duskisii bol David Utley z Nadacie pre obciansku spolocnost (NOS), ktory na tejto problematike spolupracuje so SOVS uz od marca 1998. V zavere porady sa vybor zaoberal otazkou ponuky BirdLife International na ziskanie plneho partnertva pre SOVS a zapojenim SOVS do propagacie kampane Rock volieb '98.

Vyznamnym krokom v procese strategickej zmeny v SOVS bola 7. pracovna porada vyboru, ktora sa pod vedenim skolitela z ETP Slovensko Andreja Steinera konala v dnoch 19.-20. septembra 1998 vo Vranove nad Toplou. Hoci sa jej zucastnili len dvaja clenovia vyboru a traja pracovnici sekretariatu, jej priebeh aj vysledky vsetkych prijemne prekvapili.

V uvode boli na zaklade doterajsich analyz a poznatkov vymenovane problemy, ktore v sucasnosti trapia SOVS. Tie boli rozclenene do nasledovnych piatich hlavnych okruhov: ochranarsky program, vybor a revizna komisia, sekretariat, clenstvo a financie. Druhym krokom bola analyza pricin tychto problemov a tretim navrhnutie alternativnych rieseni, ktore boli prioritizovane v zavislosti od ich realnosti a ocakavaneho prinosu.

Po sumarizacii rieseni je zrejme, ze pri skvalitnovani svojej cinnosti by sa SOVS mala najviac zamerat na pripravu kvalitneho programu, vypracovanie organizacneho poriadku, zlepsenie kvality volieb do vyboru, zamestnanie novych pracovnikov, vydanie vyrocnej spravy, budovanie clenstva a siete pobociek, spracovanie strategie vydavania casopisu, vypracovanie financnej strategie, pripravu kvalitnych projektov, podchytenie novych aktivistov atd. Druhy den sa ucastnici porady zaoberali tvorbou navrhu programu SOVS na rok 1999. Na zaklade analyzy plnenia programu 1998 mozno ocakavat, ze buducorocny bude mat menej bodov, no ich priprava bude kvalitnejsia a obsah jasnejsie formulovany. Jeho uspesna realizacia vsak bude zavisiet od kvality prace koordinatorov jednotlivych uloh, ako aj od zapojenia ostatnych clenov SOVS.

Dom je potrebne stavat od zakladov, a aj preto je mnoho aktivit SOVS orientovanych na najmladsiu generaciu. Predovsetkym po uspesnom priebehu kampani Jarne prilety a Vtaky v zimnej zahrade stupal zaujem deti o clenstvo v SOVS. Jedinou moznostou vsak bolo rodinne clenstvo, co vsak mnohym detskym zaujemcom o SOVS nevyhovovalo. Dlho ocakavane detske clenstvo sa dostava do zivota prave v tychto dnoch zalozenim Cimo-klubu SOVS. Jeho clenmi sa mozu stat zaujemci mladsi ako 15 rokov, a to individualnou alebo skupinovou formou.

Vyska clenskeho prispevku pre individualneho detskeho clena je 60,- Sk. Kazdy takyto clen dostane preukaz a samolepku SOVS, propagacne letaky SOVS a BirdLife International, 2 x rocne Cim(n)oviny, a v pripade, ze ma aspon 13 rokov, aj 4 x rocne Spravodaj SOVS. Pri skupinovom detskom clenstve je podmienkou, aby kazdu skupinu viedla osoba starsia ako 18 rokov. Clensky prispevok je v tomto pripade 120,- Sk za veduceho plus 10,- Sk za kazdeho detskeho clena. Skupina bude mat vsetky vyhody ako individualny dospely clen vratane zasielanych materialov, pricom preukaz a samolepku SOVS dostane kazde dieta. Taketo skupiny su vhodne predovsetkym pre skolske kruzky, centra volneho casu apod. Okrem spominanych vyhod budu vsetci detski clenovia pravidelne informovani o spolocnych podujatiach a kampaniach typu Jarne prilety, Vtaky v zimnej zahrade a Europske/Svetove dni vtactva atd. Ak teda mate vo svojom okoli zaujemcov o clenstvo v Cimo-klube, mozete si na sekretariate SOVS vyziadat potrebny pocet detskych clenskych prihlasok.

Urcite vam vrta v hlave vela napadov, ako pomoct vtactvu i celej prirode vo vasom okoli. Mnohokrat by sa dali krasne zrealizovat, len keby na ne boli peniaze. Ziskat ich vsak nie je nemozne a SOVS vam ponuka moznost naucit sa "ako na to".

Za tymto ucelom zorganizuje SOVS v dnoch 4.-6. decembra 1998 skolenie na temu Priprava a riadenie projektov. Prostrednictvom neho sa 20-25 aktivnych clenov SOVS bude moct zaucit do problematiky vyberu nametu projektu, formulovania cielov, pripravy akcneho planu, zostavenia rozpoctu, koordinacie aktivit v terene, hodnotenia vysledkov a spracovavania zaverecnych sprav. Ocakava sa, ze ucastnici skolenia vyuziju nove vedomosti na zlepsenie praktickej cinnosti SOVS v ochrane vtactva a prirody na lokalnej urovni, ktora urcite ma rezervy. Skolenie budu lektorsky viest pracovnici Environmental Training Programme (ETP) Slovensko z Kosic.

Ak mate o skolenie zaujem, mozete sa nan prihlasit pisomne alebo telefonicky na sekretariate SOVS najneskor do 20. novembra 1998. Sucastou prihlasky je aj uvedenie nametu na pripadny projekt, ktory by ste po absolvovani skolenia mohli v buducnosti realizovat na lokalnej urovni. Cestovne, ubytovacie a stravovacie naklady hradi SOVS z grantu NPOA. Ucastnici zaplatia len "skolne" vo vyske 250,- Sk, z ktoreho sa im po dodatocnom odovzdani vypracovaneho projektu neskor vrati 150,- Sk.

Miestom konania skolenia bude Penzion Opal - Zamutov nachadzajuci sa v malebnom prostredi upatia Slanskych vrchov a na zaver trojdnoveho skolenia je naplanovana spolocna navsteva sekretariatu SOVS vo Vranove nad Toplou.

Vecny "strasiak" v podobe tvorby rozpoctu sa v SOVS vynara vzdy pri pisani konkretneho projektu a tiez pravidelne koncom kalendarneho roka, pricom jeho zostavenie moze trvat niekolko dni az tyzdnov. Uroven spracovania rozpoctov vsak vyrazne ovplyvnuje cinnost a plnenie predsavzati organizacie, preto sa tomuto problemu treba pozriet priamo do oci.

Za ucelom skvalitnenia pripravy buducich rozpoctov SOVS sa vykonny riaditel Pavol Kanuch a manazer rozvoja Slavomir Marencin zucastnili skolenia na temu Strategicky pristup k tvorbe rozpoctu, ktore v Kosiciach dna 13. jula 1998 pre mimovladne organizacie usporiadali Nadacia pre obciansku spolocnost (NOS) a Nadacia Integra. Potvrdilo sa na nom, ze pri urcovani toku penazi je okrem ziskania ich samotneho zdroja nevyhnutny aj strategicky pohlad na celu cinnost organizacie vratane posudzovania jej poslania a vizie.

Hlavny obsah skolenia bol venovany spravnemu planovaniu financii, cize realnemu urceniu vydajov a prijmov, ako aj ziskaniu kontroly nad ich tokom, co si ucastnici okamzite precvicovali na modelovych prikladoch. Nemenej dolezite vsak boli aj informacie tykajuce sa posudzovania momemtalnej schopnosti organizacie uhradzat svoje financne zavazky (tzv. likvidity), zhodnocovania financnych prostriedkov ulozenych v materialnom vybaveni i nevyhnutnostou jeho obnovy, moznosti ziskavania urokov z volnych penazi apod.

Ziskane poznatky a zrucnosti zo skolenia stihli uz zastupcovia SOVS vyuzit aj priamo v praxi, konkretne pri zostaveni rozpoctu k projektu Minca pre vtaci spev, ktory bol v septembri predlozeny na schvalenie spravnej rade NPOA.