Prevencia - triezva, bez zbytocnych okazalosti, o to viac vsak cielena a systematicka. Takto je mozne charakterizovat zakladnu crtu pristupu, ktory pri svojich vstupoch do problematiky ochrany zivotneho prostredia pouziva a presadzuje SCCP (Slovenske centrum cistejsej produkcie). Takyto nazov ma profesionalna nevladna neziskova organizacia so sidlom v Bratislave, ktora ako jedno z 10 podobnych centier vo svete, zalozenych v ramci projektu UNIDO /UNEP (Organizacia OSN pre priemyselny rozvoj/Environmentalny program OSN) funguje od roku 1994. V tom istom roku vznikli centra aj v Ceskej republike, Indii a v Cine, v roku 1995 to boli centra v Zimbabwe, Tunise, Brazilii a v Mexiku, v roku 1997 centra v Tanzanii a v Madarsku a v tomto roku sa otvaraju centra cistejsej produkcie vo Vietname, Guatemale, Salvadore, Kostarike a v Nikarague. Jednym z hlavnych pozitiv tejto siete centier je vzajomna vymena informacii a skusenosti.

Riaditelka centra Ing. Viera Feckova, CSc. o jeho filozofii, cieloch a aktivitach hovori: Cielom centra je podporovat - financne, poskytovanim poradenstva a informacii, vzdelavacimi a vychovnymi aktivitami - uplatnovanie vsetkych preventivnych metod, ktore vedu k znizovaniu negativnych dopadov na zivotne prostredie. Inymi slovami, snazime sa uplatnovat cistejsiu produkciu ako nastroj trvalo udrzatelneho rozvoja priamo pri zdroji, na miestach vzniku znecistenia. S financnou podporou ziskanou z roznych zdrojov realizujeme projekty v podnikoch a organizaciach, organizujeme skolenia a treningy, vytvorili sme Informacne centrum cistejsej produkcie - prevencie znecistenia, vydavame vlastne publikacie a preklady. Ako nezavisla, neziskova profesionalna organizacia posobime aj ako medziclanok medzi statnou spravou, priemyselnymi podnikmi, sferou sluzieb, univerzitami a poradenskymi firmami. A nie je to tvrdenie nadnesene. Pokial sa na doterajsiu cinnost centra pozrieme cez cisla, tak nam vychadza: 69 projektov realizovanych v subjektoch z roznych odvetvi priemyslu, ale aj v polnohospodarstve, sluzbach a miestnej samosprave a 179 absolventov kratkodobych a dlhodobych kurzov a treningov.

A financny efekt tychto projektov? Treba ho vidiet v dvoch urovniach - okamzity a dlhodoby, napriklad projekt v pivovare HORDEN priniesol pri investicii 220 tisic Sk okamzite rocne uspory 2,1 mil. Sk. Nemenej zaujimavy je aj environmentalny prinos realizovanych projektov. Spektrum je to siroke - v sucasnosti vo vsetkych padoch sklonovana minimalizacia vzniku odpadov, redukcia emisii a zatazenia odpadovych vod, efektivnejsie vyuzitie energie vo vsetkych jej formach a samozrejme tiez setrenie vsetkych druhov surovin. Prave v takychto premenach sa rodia spomenute usetrene financie - environment a ekonomika nemusia byt antagonizmy. Profesionalita takychto roznorodych rieseni je pritom zabezpecena prave spolupracou centra s profesionalmi rovnako sirokeho spektra odbornosti z univerzit, poradenskych firiem a vyskumnych institucii zo Slovenska i zo zahranicia.

Okrem operativneho pristupu je tu vsak aj pristup systemovy, ktory v praxi vyznamne podporuje trvalu udrzatelnost realizovanych opatreni. Je nim EMS (Environmental Management System = System environmentalneho manazerstva) a jeho zavadzanie a to nielen vo vyrobnej, ale vo vsetkych sferach ludskej cinnosti. Nezaujimavou nezostava ani moznost, ktoru kazdy subjekt po uspesnom zavedeni EMS ma - certifikacia podla normy ISO 14001. Zaujem najma zahranicnych spolocnosti o spolupracu s podnikmi spånajucimi poziadavky zabezpecenia kvality ako aj poziadavky zabezpecenia ochrany zivotneho prostredia hovori jasnou recou.

Co je lepsie? Hasit, ked uz hori, alebo robit tak, aby horiet ani nezacalo?