• Implementacia Aarhuskeho dohovoru 1

• Den Zeme v roku 2000 2

• Vysledky sutaze o Cenu: Mesto na ceste do Europskej unie 3

• Informacie o technologiach informacnej spolocnosti (TELEMATIKA) 4

• Projekt "Podpora trvalo udrzatelneho rozvoja v Slovenskej republike" 5

• Narodna strategia trvalo udrzatelneho rozvoja 5

• Program malych grantov 10

• Pozvanka na konferenciu 10

• Medzinarodna spolupraca - pristup k trvaloudrzatelnym komunitam 11

• Ekopolis - Uzavierka ziadosti o grant 11

Europska unia a vlady z 35 europskych krajin podpisali Dohovor o pristupe k informaciam, ucasti verejnosti a pristupu k spravodlivosti v oblasti zivotneho prostredia (dalej Dohovor), ktory bol predlozeny na Aarhuskej ministerskej konferencii v juni minuleho roku. Dosiahnutie podpisania Konvencie sa povazuje za najvyznamnejsi vysledok celej konferencie. Dalsim krokom tohto procesu bude ratifikacia Dohovoru v jednotlivych krajinach.

Za uplynuly rok Konvenciu podpisali dalsie tri stredoeuropske krajiny: Slovensko, Bosna a Hercegovina a Juhoslavia. Prve stretnutie signatarskych krajin sa konalo v moldavskom meste Chisinau v aprili 1999. Predstavitelia jednotlivych krajin, medzinarodne organizacie a environmentalne mimovladne organizacie predkladali spravy o urovni implementacie a ratifikacie Konvencie. Pani Magda Toth Nagy, veduca REC programu Ucasti verejnosti, prezentovala spravu z ktorej vyplynulo, ze vacsina s tredoeuropskych signatarskych krajin uz zacala s pripravnym procesom ratifikacie Dohovoru. Albansko, Ceska republika, Litva , Lotyssko, Macedonsko, Polsko a Rumunsko uz tento rok predlozili svojim parlamentom potrebne dokumenty ku ratifikacii. Estonsko, Madarsko a Slovinsko planuju pristupit ku ratifikacii koncom roku 2000, zatial co Bulharsko a Chorvatsko este neuviedlo datum ratifikacie. Ekologicke organizacie na Slovensku vyvijaju silny tlak v zmysle ratifikacie dohovoru este pre d koncom roku 2000. V sprave pani Toth-Nagyovej sa dalej uvadza , ze cely ratifikacny proces ulahcuje vytvorenie integrovanej pracovnej skupiny, zlozenej z predstavitelov ministerstiev, zastupcov mimovladnych organizacii, nezavislych expertov a medii, tak ako to ukazuje priklad z Ceskej republiky. "Samotna ratifikacia este nevyhnutne neznamena , ze Konvencia bude aj hned implementovana," poznamenava pani Toth Nagyova. " Musi byt pritomny dostatocny pravny ramec, co ukazuje, ze mno he stredoeuropske krajiny budu musiet pristupit aj k dalsim naslednym legislativnym upravam.

Hostitelska krajina stretnutia, Moldavsko, je prvou krajinou, ktora Konvenciou ratifikovala. Ocakava sa, ze do konca roku 2 000 ju bude nasledovat dalsich 16 krajin.

Pocas stretnutia sa vytvorila pracovna skupina pre Zdroje znecistenia a ich zaznamenavanie, ktoru vedu odbornici z Ceskej republiky (Pollutant Inventories and registers), pracovna skupina pre geneticky modifikovane organizmy riadena z Rakuska a pracovna skupina na dodrziavanie Konvencie riadena v Velkej Britanie. Zvazuje sa vytvorenie Pracovnej skupiny na pristup k informaciam, co je v sulade so zaujmom ekologickych mimovladnych organizacii , ktore mali v Chisinau svoje vlastne stretnutie v dnoch 17.-18. Aprila 1999. V ramci tohto stretnutia formulovali ekologicke mimovladne organizacie "Chisinausku deklaraciu" , kde vyzyvaju na rozsirenie principov konvencie aj na take oblasti ako je napr. zdravie, bezpecnost pri praci, a ochrana spotrebitela. V deklaracii sa dalej navrhuje vytvorenie pracovnych skupin na podporu pristupu k informaciam v elektronickej forme a na ucast verejnosti v rozhodovacich procesoch o programoch, politike a planoch.

Ekologicke mimovladne organizacie udelili aj dve ceny: Cenu za najlepsiu delegaciu, ktoru dostala Ceska republika, nakolko sa v jej oficialnej delegacii nachadzali aj traja predstavitelia mimovladneho sektora a cenu Kaktusu si podelili Francuzsko a Nemecko za ich snahu o blokovanie prace pracovnych skupin pre Zdroje znecistenia a Pracovnej skupiny pre geneticky modifikovane organizmy.

Pocas stretnutia Velka Britania ohlasila, ze pripravuje v decembri workshop zamerany na implementaciu ucasti verejnosti na miestnej urovni. S velkym ohlasom sa stretla danska iniciativa na vypracovanie Navodu ku implementacii Konvencie (tato publikacia sa pripravuje koncom roku v sidle REC v spolupraci s Medzinarodnym pravnickym institutom ako oficialna publikacia UNECE). UNECE sekretariat zalozi vytvori web stranku s informaciami o ratifikacii a implementacii konvencie. Na zaver kon ferencie bol zalozeny poradny vybor na pomoc pri implementacii konvencie.

Viac ako 1700 skupin v 150 krajinach sa pripojilo ku kampani oslav Dna Zeme 2 000 a toto cislo neustale narasta. Uz teraz sa planuju sa rozlicne kampane a podujatia ako napr. koncert na Filipinach, konferencia v Anglicku o ludskou cinnostou nenarusenych uzemiach a mnohe ine.

Den Zeme roku 2000, 22. april 2000, poskytuje jedinecnu prilezitost na posilnenie nasho spolocenstva a spojenia zaujmovych skupin na celom svete s cielom vyvolania zaujmu o riesenie kritickych environmentalnych problemov.

Den Zeme, ktory v roku 1990 pripravoval pan Denis Hayes, viedol nakoniec ku zorganizovaniu svetoveho Summitu Zeme v Riu o dva roky neskor. Pan Hayes sa znova zapaja do priprav buducorocneho Dna Zeme, mobilizuje a aktivizuje ludi s cielom aby sa problematika zivotneho prostredia v dalsom tisicroci dostala opat na vrchol zaujmu svetoveho spolocenstva.

Do podujati Dna Zeme roku 2000 sa zapoji niekolko milionov ludi a tieto podujatia preklenu zemepisnu sirku nasej planety. Mnohe organizacie a skupiny uz organizuju podujatia a kampane, ktore budu kulminovat na Den Zeme 2000. Uvedieme niekolko prikladov:

Chorvatsko. Spolocnost Zelena siet organizuje protestne akcie proti elektrarnam spalujucim uhlie

Kanada. Organizacia Den Zeme Kanada bude koordinovat podujatia pre viac 6 milionov obyvatelov Kanady. Skoro kazde skolopovinne dieta je zahrnute do tychto aktivit

Gabon. Rozvojovy program spojenych narodov (UNDP) v africkom Gabone organizuje narodnu siet environmentalnej vychovy mladeze a environmentalneho monitorovacieho systemu v ramci Dna Zeme 2000. Tato uzasna siet spoji africku mladez so svojimi partnermi vo Francuzsku, Kanade a Belgicku.

Svajciarsko. SUN 21, skupina zaoberajuca sa problematikou solarnej energie zorganizovala europsky okruhly stol o cistej energii, ktory bol sucastou celosvetovej kampane cistej energie. Na tomto podujati sa stretli vsetci organizatori europskeho Dna Zeme, ktori sa zaoberaju energetickou problematikou.

Japonsko. Organizacia pod nazvom Rada zelenych stavieb vedie skupiny mladych a zien pri vykonavani environmentalnych auditov novopostavenych budov. Na Den Zeme 2000 predlozi Rada vysledky svojich zisteni spolu aj s navrhmi ako by sa mali tieto stavby stat prijatelnejsimi z pohladu zivotneho prostredia.

Den Zeme sa moze slavit rozlicnymi sposobmi, ktore odrazaju environmentalne problemy Vasej krajiny alebo spolocenstva. Inspiraciou moze byt webovska stranka, na ktorej sa dozviete o aktivitach, podujatiach a kampaniach organizovanych s prilezitosti Dna Zeme.adresa: http://www.earthday.net/worldwide/aroundworld/calendar/html

Uloha REC pri organizovani aktivit Dna Zeme v roku 2000

REC je strategicky partner celosvetovej kampane Dna Zeme a patri ku klucovym medzinarodnym organizaciam, ktore sa zapajaju do priprav oslav Dna Zeme. REC by uvital informacie o vasich aktivitach v pripade, ze aj vasa organizacia pripravuje aktivity ku Dnu Zeme. Celosvetova siet Dna Zeme a REC chce napomahat pri vzajomnom prepojeni skupin, ktore sa zaoberaju riesenim kritickych problemov zivotneho prostredia v strednej Europe. Celosvetova siet tiez zabezpecuje platformu na vyhlasenie kamp ani ku klucovym problemom zivotneho prostredia, ako su napr.:

-celosvetova kampan cistej energie. Tato kampan pracuje s veducimi narodnymi a medzinarodnymi organizaciami s cielom urychlenia prechodu od energie z fosilnych paliv, ktore sposobuju silne znecistenie ku vyuzivaniu cistych, obnovitelnych zdrojov. Organizacie rozbehli kampane v siedmych problematickych oblastiach a vyuzivaju celosvetovu siet na rozsirenie tejto dolezitej problematiky- globalna kampan Biodiverzity spaja skupiny, ktore sa zaoberaju zastavenim zaniku a vymierania druhov a zac hranou poslednych uzemi nedotknutych ludskou cinnostou

Podrobne aktualizovane informacie o celosvetovej sieti Dna Zeme su dostupne na adrese http://www.eathday.netuworldwide.

V pripade, ze ste sami organizatormi podujatia, Dna Zeme poslite spravu na adresu: worldwide@eearthday.nnet, kde uvediete vase meno, organizaciu, adresu, telefon, fax, a e-mail.

Nezabudnite, ze vsetky podujatia Dna Zeme ,ci uz velke alebo male, su zivou sucastou celosvetoveho podujatia. Pridajte sa ku svojim kolegom z ostatneho sveta do hnutia, ktore by malo vyustit do zmeny vztahu ku nasej planete a ku zmene chovania aj ludi navzajom.

Dalsie informacie Vam poskytne:

• Shalini Ramanathan alebo Mark Dubois
  Marion Street,Seattle,
  WA 98104 USA
  Tel. 1-206 206-0114
  fax 1-206 682-1184

V predchadzajucich cislach nasho Bulletinu sme vas informovali o priebehu sutaze Cena: Mesto na ceste do Europskej unie, ktoru vyhlasila Europska komisia na konci minuleho roka, a ktora bola realizovana v spolupraci s Regionalnym environmentalnym centrom pre strednu a vychodnu Europu. V ramci sutaze bola oslovena vacsina miest v 10 asociovanych krajinach strednej a vychodnej Europy, v Slovenskej republike boli oslovene vsetky mesta. Vyplnene dotazniky nakoniec zaslalo a sutaze sa zucastnilo 215 miest z toho bolo 21 miest zo Slovenska. Hodnotenie predlozenych navrhov sa uskutocnilo v polovici februara 1999 v Budapesti. V prvom kole hodnotenia bolo zo vsetkych miest vybratych 50 najlepsich a v druhom kole 20 najlepsich miest. Vo velmi silnej konkurencii postupili medzi 50 najlepsich zo Slovenska mesta Kosice, Martin, Snina, Brezno a Spisska Nova Ves. Mesto Spisska Nova Ves nasledne postupilo medzi 20 najlepsich miest, pricom dosiahlo najvyssi bodo vy zisk zo vsetkych zucastnenych miest. Kazde z uvedenych 20 miest bolo navstivene hodnotiacim timom, ktory overil udaje uvedene v dotazniku a ziskal dalsie doplnujuce informacie.

Na zaklade vysledkov hodnotenia nakoniec Europska komisia nominovala na Najvyssie ocenenie v sutazi mesto na ceste do Europskej unie nasledujuce mesta:

Spisska Nova Ves - Slovensko,

Burgas - Bulharsko,

Elblag - Polsko,

Kecskemet - Madarsko,

Parna - Estonsko,

RamnicuValces - Rumunsko,

Svitavy - Ceska republika.

Naviac niekolko dalsich miest ziskalo ocenenie za vysledky dosiahnute v urcitej konkretnej oblasti ochrany zivotneho prostredia ako je ochrana ovzdusia, ochrana vod a nakladanie s odpadmi a boli udelene aj 2 specialne ceny za usilie v dosahovani suladu s poziadavkami Europskej unie.

Ocenenie v oblasti ochrany ovzdusia:

Maribor - Slovinsko,

Sopoty - Polsko,

Usti nad Labem - Ceska republika.

Miskolc - Madarsko,

Radom - Polsko,

Ocenenie v oblasti odpadoveho hospodarstva:

Zywiec - Polsko,

Ocenenie za usilie v dosahovani suladu s poziadavkami EU:

Kielce - Polsko,

Trebic - Ceska republika.

Spisskej Novej Vsi srdecne blahozelame k tomuto velkemu uspechu !!!

REC CAPE oddelenie sa zucastnovalo priprav pri organizovani Prveho celoeuropskeho uzivatelskeho fora a telematickych rieseni pre trvaloudrzatelny rozvoj , ktore sa konalo v Mnichove v dnoch 21. az 22. juna 1999. Forum vyhodnocovalo pokrok v rozvoji a vyuzivani telematiky (technologii informacnej spolocnosti ) a rozdiskutovalo potreby a priority telematiky v buducom obdobi ako nastroja asistovania pri environmentalnom riadeni. Prioritne oblasti zahrnaju oblast informacii z o zivotneho prostredia pre verejnost a odbornikov, riadenie v nudzovych situaciach a pri vystrahach zivelnych pohrom a system environmentalneho monitoringu vody, pody, ovzdusia a odpadov. Workshop s nazvom Technicke a organizacne spracovanie dat riadenia bol zamerany na zbieranie a rozsirovanie environmentalnych informacii. CAPE REC vypracoval aj prehlad samospravnych struktur v krajinach strednej a vychodnej Europe ako aj priority a politiku v oblasti zivotneho prostredia, dopravy a informacnych technologii v desiatich krajinach, usilujucich sa o vstup do EU. Prehlad je dostupny na adrese http://www.rec.org./ist/cape.

REC vylepsil svoju stranku o telematike, ktora je pristupna na adrese: www.rec.org/telematics. Nova sekcia ponuka prepojenie na zakladne informacie o 5. vyskumnom a rozvojovom programe Europskej komisie , vlastnu stranku europskej komisie, a o pripravovanych konferenciach. Nezabudnite pritom na databazu kontaktov na viac ako 500 environmentalnych expertov zo strednej a vychodnej Europy , ktora je pristupna na adrese http://www.rec.org/REC/Database/LocGov/LocGov Find.html.

Sekretariat Sofijskej iniciativy o ekonomickych nastrojoch pri REC oznamuje vydanie publikacie "Ekonomicke nastroje pre environmentalnu politiku v strednej a vychodnej Europe". Publikacia poskytuje prehlad o sucasnych poplatkoch za znecistenie vody a ovzdusia, za skladky odpadu prehlad o uzivatelskych cenach vodneho a stocneho, komunalneho odpadu a energetickeho sektoru ako aj mnohe dalsie informacie z regionu. Sprava poskytuje porovnavacie data a analyzy so specialnym zameranim na kapacitu environmentalnych nastrojov s cielom zabezpecenia motivacie a zvysenia prijmu environmentalnych investicii.

Kontakt: SIEI@rec.org. alebo www.rec.org/REC/Programs/SofiaInitiatives.

Projekt "Podpora trvalo udrzatelneho rozvoja v Slovenskej republike" je financovany z prostriedkov Rozvojoveho programu Organizacie spojenych narodov (UNDP) a garantovany Ministerstvom zivotneho prostredia Slovenskej republiky

V sulade s uznesenim Riadiacej komisie pre pripravu Narodnej strategie trvalo udrzatelneho rozvoja (NSTUR) zo dna 16. augusta 1999 a uplatnenymi pripomienkami clenov Riadiacej komisie bola vypracovana ramcova osnova NSTUR. Dna 31. augusta 1999 bola schvalena Radou projektu a dna 3. septembra 1999 bola schvalena ministrom zivotneho prostredia SR. Schvalena osnova predstavuje otvoreny modifikovatelny ramcovy dokument, na rozpracovani ktoreho zacali pracovat skupiny expertov pod vedenim hlavnych riesitelov.

A Osnova

• Uvod - vyznam TUR v SR

• vstupne tezy (uvod do problematiky - sirsi kontext problematiky TUR a globalnych celosvetovych problemov)
• odhadovany rozsah tejto casti NS - 1,0 %
• termin - vystupy pocas spracovania casti II, III (ich priemet najneskor v kapitole III.3.2)

I.1 TUR v SR

I.1.1 Definicia, principy a kriteria TUR

I.1.2 Vyvoj TUR v SR a strategicke ciele TUR v SR

I.2 Medzinarodne aspekty TUR vo vztahu k SR

I.2.1 Charakteristika globalnych a regionalnych problemov vo vztahu na ich dosah na SR

I.2.2 Slovenska republika z hladiska TUR v celosvetovom kontexte

I.3 Vychodiska a postup spracovania narodnej strategie TUR pre SR

Poznamka:

- vhodna sucinnost s projektom TUR v CR (konzultant - Dr. Novacek)

• Podmienky TUR - zdroje:

prirodne, ludske a kulturno-historicke zdroje SR

(RNDr. Hrnciarova, doc. RNDr. Ira, prof. Sokolovsky)

• analyza sucasneho stavu
• integracia aspektov - koordinatori pracovnych timov
• jednotny postup spracovania kapitol, rozne pristupy a metody
• analyza sucasneho stavu (zlozky, odvetvia...) uzemia SR
• analyza doterajsich trendov vyvoja, porovnanie realneho stavu a pravdepodobneho vyvoja so ziaducim scenarom TUR
• v ramci vsetkych aspektov je potrebne zastupenie expertov z hlavnych zaujmovych skupin spolocnosti a definovanie ich podielu na spracovani prislusnej kapitoly
• odhadovany rozsah tejto casti NS - 40 %
• podrobna osnova so zoznamom konkretnych riesitelov jednotlivych kapitol - 15. 9. 1999

II.1 Prirodne zdroje (RNDr. Hrnciarova)

II.1.1 Analyza prirodnych zdrojov

• poloha, priestorove vztahy a relief
• hmotne prirodne zdroje (geologicke zdroje a podotvorny substrat, poda, voda, ovzdusie)
• sucasna krajinna struktura, rastlinstvo, zivocisstvo a vyuzitie zeme
• prirodne potencialy (nehmotne zdroje: bioklimaticky potencial, produkcny potencial, hydroenergeticky potencial ")
• geoekosystemy a prirodno-socioekonomicke regiony

II.1.2 Unosnost a ekolologicka stabilita krajiny

II.1.3 Socioekonomicke javy v krajine

Poznamky:

- vyjadrenie stavu zloziek krajiny pomocou indikatorov TUR typu "S" (State) - environmentalne ukazovatele TUR (c. 62-117)

• korelacia s kapitolami Agendy 21 (najma kapitoly 9-22, ciastocne 23-31)

II.2 Ludske zdroje (doc. RNDr. Ira)

II.2.1 Demograficka charakteristika obyvatelstva (populacny vyvoj, vekova, pohlavna struktura)

II.2.2 Socialna stratifikacia (vzdelanost, zivotna uroven, zamestnanost)

II.2.3 Postavenie hlavnych skupin v spolocnosti - deti a mladez, zeny, stari ludia, mensiny

II.2.4 Uzemna identita, vidiecky rozvoj

Poznamky:

- vyjadrenie stavu zloziek krajiny pomocou indikatorov TUR typu "S" (State) - socialne ukazovatele TUR (c. 1-38)

• korelacia s kapitolami Agendy 21 (najma kapitoly 3-7, 23-31)

II.3 Kulturno-historicke zdroje (prof. Sokolovsky)

II.3.1 Kulturno-historicke struktury (historicke povedomie, kulturno-historicky potencial, tradicie)

II.3.2 Politicky system (riadenie a bezpecnost statu, nabozenstvo a cirkvi, politicke strany)

II.3.3 Hodnotove orientacie obyvatelov (hodnotovy system spolocnosti a vzorce spotreby)

II.3.4 Vzdelavanie a vychova

Poznamky:

• korelacia s kapitolami Agendy 21 (napr. kapitoly 7, 23-31)

• Stav a predpoklady TUR v SR:

vyuzivanie zdrojov a rozvoj odvetvi

(Ing. Svihlova, doc. RNDr. Kozova)

• odhadovany rozsah tejto casti NS - 25 %

• primarny sektor (tazba, energetika a podohospodarstvo)
• sekundarny sektor (priemyselne odvetvia)
• terciarny sektor (infrastruktura, cestovny ruch, obchod, zdravotnictvo, skolstvo, kultura, urbanizmus, regionalny rozvoj, obrana a bezpecnost)
• kvarterny sektor (informacne technologie)

III.1.2 Scenare a strategicke ciele rozvoja odvetvi a ekonomickeho vyvoja SR

Poznamky:

- vyjadrenie stavu zloziek krajiny pomocou indikatorov TUR typu "D" (Driving Force) ekonomicke ukazovatele TUR (c. 39-61)

• korelacia s kapitolami Agendy 21 (kapitoly 10-11, 14,16, 19-22, 23-32)

III.2. Institucionalny ramec TUR v SR (doc. RNDr. Kozova)

III.2.1 Analyza realneho stavu institucionalnych nastrojov

• prierezove (horizontalne) nastroje (nadrezortne - medzinarodne institucie a pravne normy, narodne koordinacne mechanizmy, informacie pre rozhodovanie)
• sektoralne (odvetvove) nastroje - normativne (zakony, technicke normy, ine pravne predpisy), ekonomicke (danovy system, poplatky, pokuty...), eticke a informacne (moralne hodnoty, pravidla), dobrovolne (EMS, Ecolabelling)

III.2.4 Trendy vyvoja vyuzivania institucionalnych nastrojov pri uplatnovani TUR

Poznamky:

• korelacia s kapitolami Agendy 21 (kapitoly 2, 8, 23-40)

III.3 Prejav vyuzivania zdrojov a cinnosti cloveka - sucasny stav TUR v SR

III.3.1 Dopady cinnosti cloveka na prirodne zdroje, krajinu a spolocnost

• stresove faktory v krajine, uzemny system stresovych faktorov (stav prvkov ZP)
• stav geoekosystemov, priestorovej struktury krajiny a prirodno-socioekonomickych regionov, uzemny system ekologickej stability
• zdravotny a psychosocialny stav obyvatelstva

III.3.3 Priemet medzinarodnych suvislosti - postavenie SR v kontexte globalnych problemov

• Strategia TUR v SR

• pracovna skupina so zastupenim koordinatorov predchadzajucich pracovnych timov
• prva verzia kapitoly IV.1 a ciastocne aj IV.2 by mala byt podla hlavnych aspektov vypracovana uz v ramci kapitol II.1-II.3 a III.1-III.2 a zhrnuta pocas spracovania II.3.2
• odhadovany rozsah tejto casti NS - 20 %
• presna osnova a pracovne timy - v zaverecnej etape spracovania kapitol II, III

IV.1.2 Porovnanie sucasneho stavu, trendov a scenarov rozvoja odvetvi s hlavnymi cielmi TUR

IV.1.3 Porovnanie sucasneho stavu, trendu a scenarov rozvoja statu ako celku s hlavnymi cielmi TUR

IV.1.4 Limity a regulativy vyuzitia prirodnych zdrojov

• socialne a kulturno-historicke limity
• ekonomicke limity

IV.1.5 Vztah cielov k medzinarodnym a narodnym normam

IV.2 Navrh realizacie TUR

• pracovna skupina so zastupenim hlavnych skupin a rezortov zodpovednych za uplatnovanie Agendy 21 v SR
• odhadovany rozsah tejto casti NS TUR - 10 %
• presna osnova a pracovne timy - v zaverecnej etape spracovania kapitol II, III

IV.2.1 Vystupy NS TUR pre rezorty - stanovenie uloh pre rezorty

IV.2.2 Vystupy NS TUR pre ostatne cielove skupiny - stanovenie uloh pre ostatne cielove skupiny

IV.2.3 Definovanie a rozpracovanie nastrojov potrebnych na dosiahnutie cielov, priemet nastrojov pre rezorty

IV.2.4 Ramcovy vecny a casovy plan realizacie TUR v SR

IV.2.5 Kontrola plnenia a vyhodnocovania uplatnovania NS TUR

• chybajuce odvetvove nastroje, koncepcie

IV.3 Navrh dalsieho postupu uplatnovania NSTUR

• uzka pracovna skupina, urcena v zaverecnej faze spracovania NS TUR
• odhadovany rozsah tejto casti NS - 4 %

IV.3.1 Navrh sposobu vyhodnocovania (monitoring) a pripadnych uprav (aktualizacia vysledkov) NS TUR

IV.3.4 Priprava kniznej publikacie

IV.3.5 Formy informacnej kampane a propagacia NS TUR v mediach

• Aspektovy scenar TUR

• vyhodnotenie jednotlivych kapitol AGENDY 21 pre stav TUR podla jednotlivych aspektov
• vyhodnotenie ukazovatelov TUR

Poznamka:

• za danym ucelom aktualizovat dotaznik "Slovakia Country Profile 1999" predlozeny komisii pre TUR (CSD) a udaje zaradene do programu statnych statistickych zistovani v zmysle uznesenia vlady c.655/1997 k uplatnovaniu Agendy 21 a vyhodnocovaniu ukazovatelov TUR v SR

B Prierezova skupina expertov pre vypracovanie NSTUR

Zlozenie Prierezovej skupiny expertov pre pripravu NSTUR bolo upravene v sulade s uznesenim, navrh na hlavnych riesitelov spracovania analytickej casti narodnej strategie TUR bol na zaklade stanovenych kriterii dna 31. augusta 1999 schvaleny Radou projektu a dna 3. septembra 1999 schvaleny ministrom zivotneho prostredia SR.

Hlavni riesitelia spracovania analytickej casti narodnej strategie TUR su menovani riaditelom REC; je s nimi uzatvorena dohoda o pracovnej cinnosti; su zodpovedni za rozpracovanie a zostavenie prislusnych casti osnovy NSTUR, urcenie spoluriesitelov, kvalitu analyz a vzajomnu komunikaciu a koordinaciu cinnosti. Prierezova skupina predstavuje odbornikov nominovanych za jednotlive subjekty, v spolupraci s ktorymi budu hlavni riesitelia a spoluriesitelia pripravovat inf ormacie pre analyzy. Clenovia Prierezovej skupiny budu podla potreby posobit ako spoluriesitelia/poradcovia/konzultatnti pre pripravu strategie. Clenovia Riadiacej komisie budu poziadani listom jej predsednicky o umoznenie pristupu k informaciam potrebnym pre spracovanie strategie prostrednictvom nominovanych odbornikov, clenov Prierezovej skupiny.

Environmentalne aspekty