Prieskum verejnej mienky organizovany agenturou Focus pre Regionalne environmentalne centrum - k programu narodnej strategie trvalo udrzatelneho rozvoja Januar 2001 Prieskum sa uskutocnil v septembri 2000 na reprezentativnej vzorke 1040 respondentov vo veku nad 18 rokov. Obyvatelstvo dlhodobo vnima ako najvaznejsie problemy SR otazky: nezamestnanosti, zivotnej urovne, kriminality, zdravotnictva a celkovej politickej situacie. Zivotne prostredie podla tohto prieskumu povazovalo za najzavaznejsi problem SR iba 0,2 % obcanov. Viac ako patina (22%) dospelych obyvatelov Slovenska vykonava dobrovolne a bezplatne pracu zameranu na pomoc socialne slabsim, charitu, ci ochranu zivotneho prostredia. Priblizne 5% vykonava takuto pracu pravidelne, minimalne raz do mesiaca. Dalsich 17% vykonava dobrovolnu racu obcas, menej ako raz do mesiaca. Tri stvrtiny populacie takuto pracu nevykonavaju. Dobrovolnickej praci sa castejsie venuju zeny, obcania madarskej narodnosti a obyvatelia malych obci. Z hladiska krajov je dobrovolnicka praca najviac rozsirena v Presovskom kraji. Ti, ktori sa nevenuju dobrovolnickej praci ako dovod najcastejsie uviiedli, ze ich nikto neoslovil. Druhym najfrekventovanejsim dovodom je nedostatok casu a 17% respondentov nevykonava dobrovolnicku pracu, pretoze nevedia, ako by mohli pomoct. Len kazdydesaity respondent ako dovod nevykonavania dobrovolnickej prace uviedol, ze nema o takuto pracu zaujem. K zlepseniu kvality zivota a zivotneho rostredia by podla respondentov mohlo prispiet zlepsenie ekonomickej situacie na Slovensku.(tuto podmienku uviedlo najviac, 67%pytanych). Druhym najcastejsie uvadzanym faktorom je prisnejsie presadzovanie zakonov a nariadeni (43%), pricom dalsie uvadzane podmienky sa tykaju predovsetkym vychovy, vzdelavania, osvety, zmeny mentality, zmeny hodnotoveho systemu a informovanosti. Najmenej uvadzanymi faktormi boli posilnenie sudrznosti a socialnej solidarity medzi ldmi, rozvijanie hrdosti na nase kulturne dedicstvo a rozvijanie hrdosti a vazieb na miesto, kde zijem. Z deviatich vybranych vyrokov suvisacich so zivotnym prostredim a kvalitou zivota najviac respondentov (87%) suhlasi s vyrokom "ak chceme zlepsit kvalitu zivota a stav zivotneho prostredia, je potrebne zvysit informovanost a kvalitu vzdelavania". Viac ako tri stvrtiny respondentov suhlasia s vyrokmi, v ktorych sa preferuje riesenie ekonomickych problemov pred problemami ekologickymi. S vyrokom na Slovenku musime co najviac prostriedkov investovat do rozvoja ekonomiky, aby mala nasledujuca generacia peniaze na zlepsenie stavu zivotneho prostredia" suhlasi 78% respondentov. Podobne 78% respondentov suhlasi s vyrokom "najskor potrebujeme zlepsit ekonomicku situaciu Slovenska, potom sa mozeme zaoberat zlepsovanim zivotneho prostredia. (trend priorizovania socialno - ekonomickych problemov dokazuju aj !dalsie vyskumy agentury Focus). Agentura na zaklade svojich skusenosti a na zaklade multivariacnej statistickej analyzy identifikovala tri typy nazorov na ekologicke problemy: Ekonomizujuci - 43% polulacie - zdoraznujuci potrebu riesenia socialno - ekonomickych problemov pred ekologickymi. Nevyhraneny - 37% polulacie - u tohto typu nie su jasne citatelne priority. Ekologicky - 20% populacie - nepoklada za prioritne riesenie ekonomickej situacie, ale prave naopak zdoraznuje potrebu riesit otazky zlepsovania zivotneho prostredia. Ekologicky typ castejsie najdeme medzi vysokoskolsky vzdelanymi respondentmi, tvorivymi odbornymi pracovnikmi a medzi studentami, vo vacsich mestach nad 50 tisic obyvatelov v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Ide zvacsa o zeny (55%). Podla veku - najotvorenejsie vekove skupiny: 25-30 rocny a 60 - viac rocny. Jednoznacne najmenej otvorenou skupinou su respondenti vo veku 55-60 rokov. Vyskum tiez jasne ukazal nizku oboznamenost verejnosti s pojmom trvalo udrzatelny rozvoj. Len 9% respondentov uviedlo, ze ma zakladne alebo podrobne informacie, 58% opytanych poculo tento pojem po prvykrat. K niektorym podrobnejsim vysledkom prieskumu: Vykonavanie dobrovolnickej prace podla veku: Najaktivnejsie skupiny: 60 a viac rokov, 35 - 44 rokov Najmenej aktivne skupiny: 55- 60 rokov, 18- 24 rokov Co moze najviac prispiet zivotnemu prostrediu: Az 19% respondentov uviedlo, ze zmena slovenskej mentality. Otazky k vybranym otazkam zivotneho prostredia: Az 27% respondentov si mysli, ze situacia v zivotnom prostredi nie je az taka vazna ako sa hvori. Az 37% respondentov nesuhlasi s tvrdenim, ze musime zachovat prirodu pre nasledujuce generacie.