N á v r h sektorového operačného plánu “Životné prostredie” GLOBÁLNY CIEĽ NPRR Skvalitnenie životného prostredia PRIORITY Sektorový operačný plán Národného plánu regionálneho rozvoja za sektor “Životné prostredie” sa zameriava najmä na: a/ ochranu akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania (Matuška) b/ ochranu ovzdušia (Mojík) c/ odpadové hospodárstvo (Galovič) d/ ochranu prírody a krajiny (Kramárik) e/ environmentálnu výchovu a vzdelávania (Bergendiová) 1. Analýza súčasného stavu a možnosti rozvoja 1.1 Analýza súčasného stavu a identifikácia možností rozvoja v období 2000-2006 1.1.1. ochrana akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania Vypúšťanie odpadových vôd, predstavujúce bodové zdroje znečistenia - má od roku 1990 klesajúcu tendenciu, najmä v dôsledku obmedzenia výroby, zvýšenia ceny vody, technologických zmien vo výrobe a uvádzania do prevádzky nových čistiarní odpadových vôd. Napriek uvedeným skutočnostiam je potrebné pre zabezpečenie aktívnej ochrany kvality vôd zvýšiť predovšetkým podiel obyvateľov napojených na kanalizáciu a vykonať opatrenia smerujúce k dostatočnému čisteniu odpadových vôd. V súčasnosti odvádzanie a čistenie odpadových vôd verejnými kanalizáciami značne zaostáva za rozvojom vodovodov a tento stav sa nezlepšuje. Zásobovanie pitnou vodou verejnými vodovodmi bolo k roku 1998 zabezpečené pre 81,3% obyvateľov a pripojených na kanalizáciu bolo len 53,6% obyvateľov. V nasledujúcom období sa neočakáva výraznejší vzrast počtu obyvateľov pripojených na verejnú kanalizáciu, čo súvisí so skutočnosťou, že takmer všetky väčšie sídla sú už odkanalizované a zostávajúca časť populácie je rozptýlená v sídlach vidieckeho charakteru. Osobitným a dlhodobo pretrvávajúcim problémom sú v súčasnosti niektoré prevádzkované ČOV, hlavne vo veľkých mestských aglomeráciách, ktoré sú hydraulicky a látkovo preťažené a ich technológia čistenia odpadových vôd už nezodpovedá kritériám legislatívnych predpisov. Na základe analýzy, v ktorej boli zohľadnené množstvá a charakter vypúšťaných odpadových vôd (podľa organického znečistenia - BSK5), charakter recipientu z hľadiska jeho prietoku a vodohospodárskeho využitia, bolo určené poradie naliehavosti riešenia týchto zdrojov znečistenia: verejné kanalizácie v Košiciach, Nitre, Banskej Bystrici, Svidníku, Trenčíne, Humennom, Michalovciach, Topoľčanoch, Rožňave, v Liptovskom Mikuláši, Čadci, Banskej Štiavnici, Zvolene a ďalšie zdroje. Z priemyselných zdrojov znečistenia sú to: najmä NCHZ Nováky, Bukóza Vranov, PCHZ Žilina, SH Senica nad Myjavou, Chemko Strážske, SLZ Hnúšťa a JCP Štúrovo. Plošné znečistenie, ktoré je na rozdiel od bodového znečistenia ťažšie identifikovateľné a merateľné, sa nemalou mierou podieľa na znečisťovaní povrchových a podzemných vôd a podľa jeho pôvodu pôsobí trvalo alebo občas a jeho vplyv na kvalitu vôd je podmienený celým radom faktorov. Zdrojmi plošného znečistenia sú predovšetkým: * poľnohospodárstvo (najväčší zdroj plošného znečistenia na Slovensku) * kontaminované zrážkové vody * kontaminované závlahové vody Prípady havarijného zhoršenia kvality vôd patria k ďalším faktorom nepriaznivo pôsobiacich na kvalitu povrchových a podzemných vôd. Hlavnými príčinami havarijného zhoršenia kvality vôd je nedodržiavanie pracovnej a technologickej disciplíny, nevyhovujúci stav zariadení v dôsledku nedostatočnej údržby, nevhodné technické riešenia zariadení, doprava a preprava. Mimoriadne ohrozenia kvality vôd sú najčastejšie spôsobené ropnými látkami, žieravinami, exkrementmi hospodárskych zvierat, odpadovými vodami, toxickými a nerozpustnými látkami. Neoddeliteľnou súčasťou riešenia mimoriadnych ohrození vôd je aj medzinárodná spolupráca, ktorá je zakotvená osobitne aj v Dohode o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní rieky Dunaj, ako aj v ďalších bilaterálnych a medzinárodných dohodách, týkajúcich sa transhraničných vplyvov na životné prostredie. V rámci “Environmentálneho programu v povodí Dunaja“ bol vybudovaný a v apríli 1997 uvedený do prevádzky Medzinárodný varovný protihavarijný systém (VPS). Prevádzku tohoto systému zabezpečujú v rámci Medzinárodnej komisie pre ochranu Dunaja v jednotlivých podunajských štátoch základné medzinárodné varovné strediská, na Slovensku túto činnosť, avšak nie v požadovanom rozsahu, pre nedostatočné technické vybavenie a kapacitné zabezpečenie jednotlivých inšpektorátov, vykonáva útvar vodohospodárskej inšpekcie SIŽP. Ekologicky únosné využívanie vôd Geografické podmienky Slovenska a hustota riečnej siete, ako aj ďalšie prírodné podmienky vytvárajú špecifický hydrologický režim v slovenských tokoch, hlavne veľkú rozkolísanosť prietokov, čo obmedzuje hospodárske využitie vody. Na väčšine územia sa vyskytuje prirodzený - neregulovaný prietokový režim. Toto spolu sa značnou rozkolísanosťou prietokov veľmi obmedzuje využiteľnosť povrchových zdrojov vody, nakoľko v jarných mesiacoch sú vodnosti tokov vysoké, zatiaľ čo v ostatných mesiacoch, hlavne vo vegetačnom období, sú prietoky v tokoch často len na úrovni minimálnych bilančných prietokov. Tieto však nezodpovedajú environmentálnym kritériám, vychádzajúcich zo všeobecných ekologických limitov, ktoré by mali zabezpečiť biologický život v riekach minimálne na hranici únosnosti. Najväčšie v súčasnosti známe využiteľné množstvá podzemných vôd sa nachádzajú v západoslovenskom regióne (56%). Tvoria ich zdroje Podunajskej nížiny a dolného Váhu. Asi 27% využiteľných množstiev sa nachádza na strednom Slovensku v okolí Banskej Bystrice, Liptovského Mikuláša, Martina a Považskej Bystrice. Využiteľné množstvá podzemných vôd na východnom Slovensku sa odhadujú na 17%. Bilančnou jednotkou na hodnotenie využiteľných množstiev podzemných vôd je hydrogeologický rajón. Vyťaženosť vybudovaných zdrojov podzemných vôd v niektorých oblastiach stredného a východného Slovenska je pomerne vysoká, čo môže viesť k ekologickej devastácii. V dôsledku znečistenia podzemných vôd sa postupne vyraďujú niektoré vodné zdroje zo zásobovania pre verejné vodovody. Na druhej strane sú evidované zdokumentované vodné zdroje, ktoré v súčasnosti ešte nie sú využívané. Z uvedeného vyplýva, že pri využívaní vôd v jednotlivých územiach by mala byť povolená len ekologicky únosná exploatácia podzemných vôd, určená na základe optimalizačných metód exploatácie podzemných vôd a foriem zvýšenia potenciálu podzemných vôd vo väzbe na geologické, hydrogeologické a hydrologické podmienky. Tieto skutočnosti vedú k potrebe sústavne upresňovať informácie o využiteľných množstvách podzemných vôd a ich kvalite a jednak prehodnotiť metodické postupy pre stanovovanie využiteľných množstiev podzemných vôd z ekologického hľadiska. Znečisťujúce látky vypúšťané do ovzdušia zo stacionárnych a mobilných zdrojov spôsobujú okrem priameho poškodenia ľudského zdravia ďalšie nepriaznivé efekty v životnom prostredí. Ide najmä o skleníkový efekt a vyvolané klimatické zmeny, spôsobené hlavne emisiami CO2, CH4, N2O a freónmi, a ohrozenie ozónovej vrstvy Zeme, spôsobené hlavne freónmi, halónmi, tetrachlormetánom a ďalšími látkami. Stav a vývoj emisnej situácie sleduje SHMU a spolu s okresnými úradmi a SIŽP sledujú i technický stav jednotlivých zdrojov znečisťovania. Vývoj emisií hlavných znečisťujúcich látok sa sleduje prostredníctvom databázy Registra emisií a zdrojov znečisťovania ovzdušia (REZZO), ktorý je členený podľa výkonu, veľkosti a druhu zdrojov. V regionálnom meradle sa uplatňujú znečisťujúce látky zo spaľovacích procesov, oxid síričitý, oxidy dusíka, uhľovodíky, ťažké kovy. Doba zotrvania týchto látok v ovzduší je niekoľko dní, preto môžu byť v atmosfére prenesené až do vzdialenosti niekoľko tisíc kilometrov od zdroja. V roku 1998 bolo na území SR v činnosti 7 staníc na monitorovanie regionálneho znečistenia ovzdušia a chemického zloženia zrážkových vôd. Vývoj regionálneho znečistenia ovzdušia aj chemického zloženia zrážkových vôd zodpovedá vývoju európskych emisií škodlivín do ovzdušia. Zníženie emisií za posledných desať rokov je výrazné. Značne k tomu prispel útlm hospodárstva, ako aj uplatňovanie a presadzovanie nových právnych predpisov na ochranu ovzdušia. Vyhláškou č. MŽP SR č.112/1993 Z.z. boli vyhlásené zaťažené územia, v ktorých sa vyskytuje také znečistenie ovzdušia, ktoré vysokou koncentráciou znečisťujúcich látok, trvaním, frekvenciou výskytu alebo spoločným účinkom viacerých znečisťujúcich látok môže vyvolať vo zvýšenej miere škodlivé účinky na zdravie obyvateľstva a životné prostredie. Takýmito územiami sú Banská Bystrica, Bratislava, Hnúšťa - Tisovec, Horná Nitra, Jelšava - Lubeník, Košice, Prešov, Ružomberok, Strážske-Vranov-Humenné, Stredný Spiš, Žiarska kotlina a Žilina. Z hľadiska regionálneho znečistenia ovzdušia sú hlavnými problémami: * prekračovanie kritických záťaží a vysoké depozície znečisťujúcich látok - síry a oxidov dusíka * emisie prchavých organických zlúčenín * emisie ťažkých kovov * emisie perzistentných organických polutantov Monitorovanie lokálneho znečistenia ovzdušia sa uskutočňuje v 29 lokalitách Slovenska. Monitorovacie stanice sú vybavené účelovo analyzátormi podľa zdrojov znečisťovania v danej lokalite. Je možné konštatovať, že k zhoršenej kvalite ovzdušia prispieva najmä znečistenie oxidmi dusíka a polietavým prachom. V prípade oxidu síričitého sa už niekoľko rokov nevyskytujú prípady prekračovania imisného limitu. Významným druhotným znečistením v mestách je sekundárna prašnosť a značná intenzita dopravy. Oxidy dusíka sú prekračované na monitorovacích staniciach v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline a Košiciach. V období rokov 1993 -1997 mierne vzrástli krátkodobé priemerné koncentrácie hlavne v mestských aglomeráciách. 1.1.3 odpadové hospodárstvo Integrovaná koncepcia odpadového hospodárstva SR podporuje v zásade využívanie odpadov ako aj činnosti súvisiace s jeho využívaním, napr. separovaný zber, opätovné využívanie vratných obalov, úprava a recyklácia. Vzhľadom na vstup podnikateľských aktivít do sféry odpadového hospodárstva sa vytvoril špeciálny domáci a zahraničný trh s odpadmi, ktorého princípom je odobratie odpadov od pôvodcu za úplatu. Prvé ucelené údaje o výskyte odpadov a nakladaní s nimi boli získané za roky 1994 a 1995 a to prostredníctvom úradov životného prostredia, pričom bol využitý Regionálny informačný systém o odpadoch (RISO). V roku 1997 sa v SR vyprodukovalo 19,8 mil. ton odpadov, z čoho 1,8 mil. ton komunálnych odpadov a 1,5 mil. ton nebezpečných odpadov. V priebehu posledných päť rokov dochádza k poklesu produkcie odpadov s výnimkou komunálneho odpadu. Viac ako jedna tretina produkcie odpadov sa ďalej využíva. Nevyužívané odpady sa upravujú a následne zneškodňujú. Skládkovanie je najrozšírenejší spôsob zneškodňovania odpadov. V roku 1998 bolo prevádzkovaných 536 skládok, z ktorých len 124 vyhovuje technickým požiadavkám. Na území SR je v prevádzke 92 spaľovní, z ktorých väčšina nespĺňa emisné limity. Výrazné zlepšenie nakladania s odpadmi za uplynulé obdobie bolo zaznamenané v znižovaní vzniku odpadov, výstavby skládok regionálneho charakteru, rozširovaní separovaného zberu komunálnych odpadov, výstavbe zariadení na spracovanie niektorých využiteľných odpadov a eliminácii ilegálneho ukladania komunálnych odpadov. Vážnym problémom ostáva naďalej zneškodňovanie nebezpečných odpadov. Zatiaľ sa nepodarilo zabezpečiť výstavbu spaľovne umožňujúcej ich zneškodňovanie. Neuspokojivý stav pretrváva aj v nakladaní s komunálnym odpadom na celom území. V niektorých lokalitách nie sú ešte k dispozícii vyhovujúce skládky odpadov. Hlavnými problémami v oblasti odpadového hospodárstva sú: * nedostatočné kapacity pre zhodnocovanie využiteľných odpadov ako sú odpadové plasty, odpadové oleje, organické rozpúšťadlá, kompostovateľné biologické odpady, stavebný odpad * potreba vývoja technológií a postupného budovanie kapacít na spracovanie v súčasnosti nezhodnotiteľných odpadov ( napr. elektrický a elektronický šrot) * absencia siete integrovaných spaľovní na zneškodňovanie nebezpečných odpadov a odpadov zo zdravotníckych zariadení vrátane systému ich zhromažďovania, kontajnerizácie a prepravy * potreba uzatvorenie skládok prevádzkovaných na základe osobitných podmienok * potreba sanácie starých skládok a iných environmentálnych záťaží 1.1.4 ochrana prírody a krajiny - v rámci finančných a personálnych možností sa realizuje Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku, schválená uznesením vlády SR č. 231/1997 a NR SR zo dňa 2.6.1997 a Akčný plán pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku (schválený uznesením vlády SR č. 515/1998), - na území SR je v súčasnosti 7 národných parkov, 16 chránených krajinných oblastí , 594 prírodných rezervácií, 270 prírodných pamiatok, 179 chránených areálov, ktoré celkove zaberajú 22, 4% územia SR, - na územie SR je vypracovaný Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability, schválený uznesením vlády SR č. 319/1992, ktorý sa v súčasnosti aktualizuje, - pre nedostatok finančných prostriedkov je problematické zabezpečovanie a realizácia programov záchrany ohrozených osobitne chránených častí prírody a krajiny, ako aj ustanovenia medzinárodných dohovorov. 1.1.5 environmentálna výchova a vzdelávanie - každoročne sa vyhodnocuje plnenie opatrení na zvýšenie účinnosti environmentálnej výchovy prijatých v rámci Koncepcie environmentálnej výchovy a vzdelávania v SR- uznesenie vlády SR č.864/1997 - na medzirezortné pripomienkovanie je pripravený iniciatívny koncepčný materiál prierezového charakteru “ Environmentálna akadémia - Program pre vytvorenie uceleného systému environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie” - sú rozpracované aktivity na dobudovanie siete štátnych stredísk environmentálnej výchovy, informačných stredísk ochrany prírody a sústavy náučných chodníkov - vydávanie dokumentov (AGENDA 21) relevantných problematike trvalo udržateľného rozvoja , ako aj periodika ENVIROMAGAZÍN a podpora ďalších periodík, organizovanie špecializovaných akcií v rámci Envirojari (od 22.apríla Dňa Zeme do 5. júna- Svetový deň životného prostredia) - nevyhnutnou podmienkou plnenia úloh spojených s environmentálnou výchovou a vzdelávaním je personálne dobudovanie odboru pre styk s verejnosťou MŽP SR a následná aktivizácia činnosti Ústrednej rady pre environmentálnu výchovu 1.2 Analýza možností realizácie príslušných globálnych cieľov NPRR v rámci sektoru 1.2.1 ochrana akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania Zlepšenie životného prostredia a zdravia obyvateľstva zabezpečením prístupu obyvateľstva k zdravotne bezchybnej vode, ochraňovať a zlepšiť stav vodných ekosystémov, prispieť k zmierneniu účinkov povodní a nedostatku vody * z hľadiska vodných ekosystémov dosiahnuť dobrý stav povrchovej a podzemnej vody * v chránených oblastiach dosiahnuť súlad so stanovenými cieľmi a limitmi * dosiahnuť rovnováhu medzi odbermi a dopĺňaním zásob vôd * vytvoriť podmienky pre zabezpečenie obyvateľstva pitnou vodou * zmierniť účinky povodní a nedostatku vody 1.2.2 ochrana ovzdušia Právnu úpravu ochrany ovzdušia tvoria v súčasnosti dva súbory právnych predpisov, ktoré vytvárajú základné podmienky pre zabezpečenie komplexnej ochrany vonkajšieho ovzdušia a ochrany ozónovej vrstvy Zeme. Zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády č. 92/1996 Z.z., ktorým sa vykonáva zákon č. 309/1991 Zb. zákon č. 76/1998 Z.z. o ochrane ozónovej vrstvy zeme a zákon č. 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov a ďalšie právne predpisy už čiastočne obsahujú požiadavky ustanovení smerníc EU v oblasti ochrany ovzdušia. Existujúce medzery sa týkajú požiadaviek merania a niektorých limitných hodnôt. Zákon o ochrane ovzdušia ustanovuje okrem základných princípov aj požiadavky na technickú úroveň zdrojov, povinnosti prevádzkovateľom zdrojov ako aj povinnosti orgánov štátnej správy. Predmetom platnej právnej úpravy je aj problematika vymedzenia oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia, úpravy opatrení na zamedzenie znečisťovania ovzdušia v nich a stanovenie zásad vytvárania a prevádzky smogových varovných a regulačných systémov. V súlade s požiadavkami EU je plenenie povinnosti znečisťovateľov vypracovať programy znižovania emisií podľa vyhlášky MŽP SR č. 208/1996 Z.z.. Novelizáciou zákona o ovzduší - zákonom č. 393/1998 Z.z. bol založený právny mechanizmus znižovania emisií znečisťujúcich látok u všetkých veľkých a stredných zdrojov, ktorým sa vytvorili možnosti regulácie celkového množstva vypustených znečisťujúcich látok, čo sa bude využívať najmä na zabezpečenie medzinárodných záväzkov. Prednostne pôjde o SO2, NOx a CO2, pre ktoré sú už záväzky prijaté. Zákon však predĺžil obdobie, v ktorom jestvujúce zdroje musia dosiahnuť určené emisné limity. V predpisoch nie je definovaný systém emisných stropov, zavedený je však systém emisných kvót, ktorý zatiaľ nebol testovaný. Existujúce medzery platných predpisov v porovnaní so smernicami EU sa týkajú požiadaviek merania a niektorých limitných hodnôt. Súčasná právna úprava nestanovuje emisné limity pre dioxíny a furány, čo sa vyžaduje podľa smernice o spaľovaní nebezpečných odpadov. Právna úprava v ochrane ovzdušia neobsahuje požiadavky v súlade so smernicou EU o emisiách VOC zo skladov a terminálov. V nariadení vlády č. 92/1996 Z.z. nie sú premietnuté ani najdôležitejšie požiadavky (emisné limity) pre emisie VOC z použitia rozpúšťadiel pre nové zdroje. V súčasnosti platná vyhláška č. 268/1997 Z.z. o požiadavkách na kvalitu palív obsahuje miernejšie požiadavky oproti smernici EU o kvalite benzínu a nafty. Právny rámec pre ochranu stratosferického ozónu je premietnutý na úrovni požiadaviek EU v slovenskej legislatíve, ale pre budúce obdobie bude potrebná novelizácia zákona č. 76/1998 Z.z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme. Zlepšenie životného prostredia a zdravia obyvateľstva dosiahnutím kvality ovzdušia určenej imisnými limitmi a zníženie prekračovania kritických záťaží, hlavne : * znížiť emisie znečisťujúcich látok z malých zdrojov a dopravy spôsobujúcich lokálne znečistenie ovzdušia * znížiť emisie oxidov síry, oxidov dusíka, VOC, ťažkých kovov a perzistentných organických látok v zmysle prijatých medzinárodných záväzkov * prispieť k riešeniu globálnych problémov v zmysle prijatých medzinárodných záväzkov 1.2.3 odpadové hospodárstvo Základnými právnymi predpismi v oblasti nakladania s odpadmi sú zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch a zákon SNR č. 494/1991 Zb. o štátnej správe v odpadovom hospodárstve v znení neskorších predpisov a ich vykonávacie predpisy a s nimi súvisiace predpisy. Tieto predpisy definujú základné pojmy pre odpadové hospodárstvo, povinnosti pôvodcov odpadov a iných subjektov zaoberajúcich sa nakladaním s odpadmi, práva a povinnosti orgánov štátnej správy, povinnosti obcí pri nakladaní s komunálnym odpadom, spôsob vedenia evidencie odpadov, technické podmienky nakladania s odpadmi, sankcie za porušenie predpisov a poplatky za ukladanie odpadov do prostredia. Zákon o odpadoch určuje povinnosť vypracovania programov odpadového hospodárstva na celoštátnej úrovni, na úrovni krajov a okresov a na úrovni pôvodcov, ktorá je v súlade s predpismi EU. Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky, ktorý schvaľuje vláda SR je základným koncepčným materiálom, ktorý definuje zásady integrovanej koncepcie odpadového hospodárstva, určuje jeho ciele pre vytýčené časové horizonty a opatrenia potrebné na ich dosiahnutie. Programy odpadového hospodárstva sa v pravidelných intervaloch aktualizujú. V čase prípravy zákona o odpadoch bola potreba legislatívneho riadenia dovozu a vývozu odpadov tak, aby sa zamedzil dovoz odpadov za účelom zneškodňovania, v čo najväčšej miere sa obmedzil dovoz nebezpečných odpadov a zabezpečilo sa prednostné zhodnotenie odpadov domáceho pôvodu. Veľké množstvo odpadov je dovážané za účelom zhodnotenia. V rámci harmonizácie s predpismi OECD sa hlavný dôraz kládol na riadenie cezhraničného pohybu odpadov za účelom ich zhodnotenia tak, aby sa umožnil voľný pohyb odpadov využiteľných ako druhotné suroviny. V rámci prijímacieho procesu do OECD bola vypracovaná hodnotiaca správa o situácii v SR v tejto oblasti a s návrhmi na ďalší postup. SR je členským štátom Bazilejského dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a o ich zneškodňovaní. V súčasnosti, právne predpisy EU majú svoje ekvivalenty v slovenskej legislatíve v oblasti odpadového hospodárstva. Avšak, harmonizácia s predpismi EÚ si vyžaduje podstatne komplexnejší prístup, pretože predpisy EÚ upravujú odpadové hospodárstvo v celej šírke, s dôrazom na niektoré vybrané druhy odpadov. Transpozícia legislatívy EU bude vyžadovať zosúladenie definícií a pojmov určených v smerniciach EU, vrátane prispôsobenia k Európskemu katalógu odpadov. Ustanovené druhy nebezpečných a zvláštnych odpadov, odpadové oleje, zneškodňovanie PCB a PCT, odpady z batérií a aplikácia kalov v poľnohospodárstve sú v rámci EU riešené samostatnými smernicami, súčasný právny rámec je nedostatočný pre zabezpečenie súladu s požiadavkami EU. V súvislosti s novou smernicou EU o skládkovaní komunálneho odpadu, SR bude musieť vytvoriť podmienky pre plnenie cieľov znižovania biodegradovateľných zložiek komunálneho odpadu a jeho spracovanie kompostovaním. Požiadavky EU týkajúce sa riadenia problematiky obalov a odpadoch z obalov budú komplexne upravené samostatným zákonom. Zlepšenie životného prostredia a zdravia obyvateľstva a zníženie rizík zabezpečením správneho hospodárenia s odpadmi, hlavne : * zhodnocovanie využiteľných odpadov v čo najväčšej miere * vytváranie podmienok pre využívanie v súčasnosti nezhodnotiteľných odpadov * znižovanie podielu biodegradovateľného organického odpadu ukladaného na skládky * znižovanie nebezpečných vlastností nebezpečných odpadov * zneškodňovanie nevyužiteľných odpadov environmentálne vhodným spôsobom * ukladanie odpadov len na technicky vyhovujúcich skládkach * zníženie rizík zo starých skládok odpadu 1.2.4 ochrana prírody a krajiny - realizácia Akčného plánu pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku je podmienená dostatkom finančných prostriedkov pre všetky rezorty, - projekty územných systémov ekologickej stability je potrebné zabezpečiť na regionálnej a miestnej úrovni a zabezpečiť ich uplatnenie v príprave ÚPD, - realizácia programov záchrany ohrozených osobitne chránených častí prírody a krajiny je možné zabezpečiť prostredníctvom grantových programov. 1.2.5 environmentálna výchova a vzdelávanie - prijatie prierezového dokumentu ”Environmentálna akadémia - Program pre vytvorenie uceleného systému environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie” a realizácia ním navrhovaných opatrení v spolupráci so všetkými relevantnými sektormi a subjektami - realizácia budovania sietí Stredísk environmentálnej výchovy, Informačných stredísk ochrany prírody, náučných chodníkov a náučných areálov - príprava pristúpenia k Aarhuskému dohovoru - každoročné vypracovávanie a vydávanie správ o environmentálnej situácii v SR 1.3 Analýza vplyvu sektora na rozvoj regiónov 1.3.4 ochrana prírody a krajiny - zabezpečenie územnej stability v nížinách a kotlinách, prepojenosť na projekty pozemkových úprav, územné plány sídiel, - podpora tradičného poľnohospodárstva, remeselnej výroby a turistiky, - zabránenie erózie, sukcesie, prieniku cudzorodých druhov, udržanie krajinnej diverzity. 1.3.5 environmentálna výchova a vzdelávanie - v nadväznosti na aktuálnu národnú Koncepciu EVaV resp. po prijatí Environmentálnej akadémie -programu environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie v SR vypracovať regionálne/lokálne stratégie EVaV (KÚ, OÚ, samosprávne orgány) - EVaV priamym vplyvom na kvalitu potenciálu ľudských zdrojov v regiónoch predstavuje významnú súčasť rozvojových programov v územiach 1.4 Silné a slabé stránky sektora z pohľadu naplnenia globálnych cieľov NPRR, ich príčiny a dôsledky 1.4.4 ochrana prírody a krajiny silné stánky: * regulovaný a usmerňovaný rozvoj turizmu a cestovného ruchu v chránených územiach, * zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja osobitne vo vidieckych sídlach, slabé stránky: * nedobudovanie organizácií štátnej OPaK, * nedostatočne vybudovaný kontrolný orgán: Inšpekcia ochrany prírody a krajiny, * nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie činností OPaK. * slabá účinnosť represívnych zložiek (polícia, colné orgány ...) 1.4.5 environmentálna výchova a vzdelávanie silné stránky * zvyšovanie profesionálnej, morálnej, etickej kompetencie obyvateľstva SR v súlade so zásadami trvalo udržateľného života a rozvoja, * prispevanie k posilňovaniu jedného zo 4 pilierov realizácie trvalo udržateľného rozvoja slabé stránky * nepripravenosť a slabá motivácia pedagógov vzdelávacieho sektoru na obsahové a metodické zabezpečenie výchovy k trvalo udržateľnému životu a rozvoju ( zotrvávanie len na aspektoch ochrany prírody) * dokumenty vzdelávacieho sektoru “Environmentálne minimum” resp. “Ekologické minimum” je potrebné prepracovať, pretože obsahovo ani metodicky nepokrývajú problematiku trvalo udržateľného rozvoja * nepodarilo sa environmentalizovať obsah výuky na všetkých (nielen prírodovedne orientovaných ) učebných smeroch na vysokých školách * existujú formálne prekážky(uzavretý kreditný systém na jednotlivých fakultách) pre rozšírenie prierezovosti štúdia na vysokých školách, ktorých odstránenie by umožnilo študentom pružnejšie reagovať v príprave na potreby praxe a trhu práce 2. Špecifické ciele 2.1 Určenie sektorových cieľov vyplývajúcich z naplnenia príslušných globálnych cieľov NPR 2.1.4 ochrana prírody a krajiny * záchrana najhodnotnejších súčastí prírodného a kultúrneho dedičstva, * dobudovanie siete chránených území, rešpektujúc medzinárodné kritériá, * posilnenie organizačnej štruktúry OPaK, * prepojenie vedeckých programov s praktickou starostlivosťou o prírodu a krajinu, * aplikovanie dostupných strategických právnych, ekonomických a komunikatívnych nástrojov. 2.1.5 environmentálna výchova a vzdelávanie * spolupracovať so sektorom vzdelávania, vedy a ďaľšími rezortami a subjektami na skvalitnení obsahu a metód environmentálnej výchovy a vzdelávania na všetkých typoch škôl * zvýšenie odbornej kompetencie pre výkon štátnej správy v rezorte * zvyšovaním environmentálnej uvedomelosti u všetkých skupín obyvateľstva prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju SR 2.2 Identifikácia špecifických sektorových cieľov podporujúcich rozvoj v rámci sektoru v regiónoch SR 2.2.4 ochrana prírody a krajiny * zabezpečiť takú účinnosť územnej ochrany prírody, ktorá zodpovedá odborným požiadavkám bez rozdielu kategórie ochrany, * úprava existujúcich právnych predpisov, * dobudovať záchytné stanice pre ohrozené živočíchy, * podpora zachovania genetických fondov rastlín a živočíchov, * novela zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, * návrh zákona o geneticky modifikovaných organizmoch, * návrh zákona o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi volne žijúcich živočíchov a rastlín. 2.2.5 environmentálna výchova a vzdelávanie * zabezpečiť plnenie a vyhodnotenie úloh spojených s realizáciou Koncepcie environmentálnej výchovy a vzdelávania v SR resp. pripraviť a predložiť na schválenie vláde SR iniciatívny koncepčný materiál “Environmentálna akadémia”, ktorý je spracovaný v intenciách trvalo udržateľného rozvoja * vypracovať Národnú stratégiu environmentálnej výchovy v chránených územiach, * zriadiť sieť štátnych stredísk environmentálnej výchovy (SEV) v Bratislave, Komárne, Trnave, Prievidzi, Banskej Bystrici, Liptovskom Mikuláši, Spišskej Sobote, Rimavskej Sobote a Humennom. Personálne a materiálne dobudovať SEV v Nitre, Považskej Bystrici a Košiciach. Pobočky SEV zriadiť v Banskej Štiavnici, Spišskej Novej Vsi, Levároch, Novej Bašte, Fiľakove, Haliči a Šahách. * na základe Stratégie výchovy a vzdelávania v ochrane prírody dobudovať sústavu informačných stredísk v národných parkoch, chránených krajinných oblastiach, pri vstupoch do jaskýň, dobudovať sústavu náučných chodníkov (Kostná dolina, Pohanský hrad Šomoška, Plavecký kras, Geologické územia SR - časť Štiavnické vrchy) a náučných lokalít na základe vypracovaného harmonogramu, pokračovať v realizácii projektu Výchova k ochrane prírody, vytvárať motivačné programy pre podnikateľský sektor, miestne komunity v chránených územiach, zvyšovať informovanosť návštevníkov, * dobudovať komplexný monitorovací a informačný systém životného prostredia SR, ďalej dobudovať databázy environmentálnej a ekologickej problematiky, ktoré umožňujú spracovávať, uchovávať a rozširovať environmentálne informácie resp. rozširujú ich využiteľnosť pre zvyšovanie environmentálneho vedomia obyvateľstva. Štruktúra a vyhodnocovanie dát v databázach musí byť v súlade s analogickými postupmi v Európskej únii, * organizovať interné vzdelávanie (školenia, semináre, tréningy) pracovníkov ochrany prírody * skvalitniť prípravu odborníkov v oblasti životného prostredia v súvislosti so zmenami v štruktúre riadenia spoločnosti * personálne posilnenie odboru MŽP SR pre plnenie úloh, spojených s EVaV v rezorte 2.3 Zdôvodnenie stabilizačných a rozvojových cieľov v zmysle časových a vecných priorít 2.3.4 ochrana prírody a krajiny * zabránenie erózií, devastácii území, znižovaniu biodiverzity, * vytvorenie podmienok pre zachovanie genetických zdrojov, * zlepšenie ochrany prirodzených stanovíšť rastlín a živočíchov, * zvýšenie ekologickej stability krajiny. 2.3.5 environmentálna výchova a vzdelávanie * zvyšovanie environmentálneho vedomia a skvalitnenie environmentálnej výchovy a vzdelávania na všetkých stupňoch vzdelávania * zavedenie Programu Environmentálnej akadémie ako permanentného výchovno - vzdelávacieho procesu pre rôzne úrovne a vekové skupiny * zavedenie jednotného systému environmentálnej propagácie a kontroly reklám * rozvíjanie systémov spotrebiteľskej informácie o environmentálnej kvalite výrobkov a propagácia environmentálneho značenia, koordinácia s ostatnými značeniami výrobkov, sprístupnenie slovenských podnikateľských subjektov k európskemu modelu environmentálneho značenia výrobkov, zavedeného v krajinách EÚ 3. Nástroje 3.1 Určenie nástrojov na dosiahnutie stanovených strategických cieľov (podľa vecnej opodstatnenosti obsahu (čo?), určenie (komu?), objemu (koľko?), času (kedy), ako dlho?) a formy (ako?) 3.1.1 ochrana akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania * identifikovať náklady spojené s implementáciou Smernice EU o mestských odpadových vodách Termín: r. 2001 * vypracovať časový harmonogram implementácie smernice EÚ o mestských odpadových vodách v nadväznosti na nákladové požiadavky Termín: r. 2002 * identifikovať technické a investičné projekty, nevyhnutné na implementáciu opatrení, zabezpečujúcich status dobrej kvality vôd a ich monitoringu v zmysle rámcovej smernice pre vodu. Termín: r. 2002 * vypracovať programy a akčné plány zamerané na dosiahnutie cieľovej kvality vody, prípravná fáza. Termín :r. 2002 * identifikovať a vymedziť oblasti s osobitným režimom ochrany v súlade s rámcovou smernicou pre vodu. Termín 2002. * vypracovanie metodiky oceňovania množstiev podzemných vôd z ekologického hľadiska a metodiky ich bilancovania pre hydrologické povodia. Termín r. 2000 * vypracovanie metodiky pre oceňovanie a bilancovanie množstiev termálnych vôd. Termín 2000 * prehodnotenie využiteľných množstiev podzemných vôd Slovenska z ekologického hľadiska pre hydrologické povodia. Termín 2003 3.1.2 ochrana ovzdušia * identifikovať technické a investičné projekty pre: * zabezpečenie odsírovania a denitrifikácie všetkých zdrojov na tuhé palivo s výkonom 50 MW a viac pokiaľ nebudú plynofikované * plynofikáciu malých a stredných zdrojov * presadzovanie použitia ľahkého vykurovacieho oleja s obsahom síry do 0,2 % pre malé a stredné energetické zdroje s kvapalným palivom * pri plynofikácií presadzovať budovanie kogeneračných jednotiek * súčasne s opatreniami na obmedzovanie emisií racionalizovať zariadenia na výrobu energií s cieľom zníženia spotreby palív * vykonanie technických opatrení na technologických zdrojoch na zabezpečenie emisných limitov * vypracovať štúdiu v spolupráci so Svetovou bankou o nákladoch spojených s transpozíciou legislatívy EU v oblasti ochrany ovzdušia Termín r.2000 3.1.3 odpadové hospodárstvo * vypracovanie optimalizačnej štúdie na umiestnenie a určenie kapacity integrovaných spaľovní nebezpečných odpadov a odpadov zo zdravotníckych zariadení a zabezpečenie ich výstavby * vytvorenie systému zberu, zhromažďovania, zabezpečenie kapacít a výstavba zariadenia na spracovanie odpadových plastov - PET fliaš * vytvorenie systému zberu, zhromažďovania a výstavba zariadenia na spracovanie odpadových kombinovaných vrstevných obalových materiálov * vypracovanie štúdie zameranej na návrh systému zberu, zhromažďovania a spracovania elektrického a elektronického šrotu a zabezpečenie technológie na jeho spracovanie * vytvorenie systému zberu, zhromažďovania a výstavba zariadenia na spracovanie starých chladničiek * dobudovanie systému zberu a zhromažďovania odpadových akumulátorov a batérií * vypracovanie štúdie zameranej na návrh systému zberu, zhromažďovania, zabezpečenie technológie a výstavba zariadenia na materiálové zhodnotenie odpadových olejov * vypracovanie štúdie zameranej na návrh systému zberu, zhromažďovania a kompostovania organických odpadov, optimalizáciu umiestnenia a kapacity kompostární a výstavba siete kompostární biodegradovateľných organických odpadov v oblastiach so zvýšenou koncentráciou obyvateľstva * ukončenie prevádzky skládok s osobitnými podmienkami * sanácia starých skládok 3.1.4 ochrana prírody a krajiny realizácia vládou SR a NR SR schválených dokumentov: * Stratégia a zásady a priority štátnej environmentálnej politiky * Národný environmentálny akčný plán * Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku * Akčný plán na implementáciu Národnej stratégie 3.1.5 environmentálna výchova a vzdelávanie * realizácia vládou SR a NR SR schválených dokumentov: Stratégia a zásady a priority štátnej environmentálnej politiky Národný environmentálny akčný plán II Koncepcia environmentálnej výchovy a vzdelávania v SR Environmentálna akadémia (po schválení vládou SR) 4. Finančné zabezpečenie 4.1 Určenie objemu potrebných zdrojov a návrh možností ich zabezpečenia 4.1.4. ochrana prírody a krajiny ( v SK ) Zdroje do roku 2002 spolu od roku 2003 Štátny rozpočet SR 1 543 557 000 998 000 000 domáce a medzinárodné 62 550 000 200 800 000 fondy, grantové projekty SPOLU 1 606 107 000 1 198 800 000 4.1.5 environmentálna výchova a vzdelávanie Zdroje do roku 2002 (v tis.Sk) od roku 2003 * štátny rozpočet SR 8 690 000. 3 000 * domáce a medzinárodné 1 600 000.-EURO (CBC) fondy grantové projekty nie su špecifikované 4.2 Preukázanie účelnosti použitia požadovaných zdrojov 4.2.4 ochrana prírody a krajiny * zabezpečenie aproximácie práva SR s právom EÚ * dosiahnutie plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva 4.2.5 environmentálna výchova a vzdelávanie * zabezpečenie aproximácie práva SR s právom EÚ * dosiahnutie plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dokumentov (AGENDA 21) 5. Organizačné zabezpečenie 5.1 Hlavné zásady v oblasti správy, monitorovania a hodnotenia 5.1.1 ochrana akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania * realizovať twinningový projekt s holandskou účasťou, ktorých cieľom bude zhodnotenie a následná implementácia požiadaviek rámcovej smernice pre vodu z hľadiska právnych a organizačných kompetencií a povinností súčasných vodohospodárskych orgánov a vodohospodárskych organizácií v Slovenskej republike. Termín: r. 2000 * spracovať štúdiu o implementácii EU smernice o IPPC v sektore ochrany vôd Termín 2000 * pripraviť reformu štátnej vodnej správy a inšpekcie podľa povodí riek, prípravná fáza rok 2002 * spracovať analýzu stavu v jednotlivých povodiach riek, ich charakteristiky a plány riadenia činnosti v povodiach, prípravná fáza do roku 2002 * pripraviť a inštitucionálne zabezpečiť nový systém vodohospodárskeho plánovania a evidencie v súlade s požiadavkami EÚ, prvá prípravná fáza Termín: r 2002 5.1.2 ochrana ovzdušia * personálne posilniť a dobudovať orgány štátnej správy na úroveň danú povinnosťami vyplývajúcimi s aproximácie legislatívy s predpismi EU Termín 2002 * spracovať štúdiu o implementácii EU smernice o IPPC v sektore ochrany ovzdušia Termín 2000 * materiálne vybaviť krajské a okresné úrady potrebnou počítačovou technikou Termín priebežne, 5.1.3 odpadové hospodárstvo * dobudovanie orgánov štátnej správy na úroveň danú povinnosťami vyplývajúcimi z aproximácie legislatívy s predpismi EÚ, ich vybavenie potrebnou výpočtovou technikou a programovým vybavením (vrátane GIS) potrebných pre využívanie informačného systému o odpadoch, Termín 2002, a priebežne, * dobudovanie informačného systému o odpadoch Termín 2002 * dobudovanie referenčného laboratória pre odpady Termín 2002 * spracovať štúdiu o implementácii EU smernice o IPPC v sektore odpadového hospodárstva Termín 2000 5.1.4 ochrana prírody a krajiny * zapojenia sa do plnenie legislatívy Európskej komisie (Natura 2000), * personálne dobudovanie odboru OPaK na MŽP SR, SIŽP - Inšpektorát ochrany prírody a krajiny, odborných organizácii OPaK * vstup do podporných fondov EK, ako napr. LIFE III 5.1.5 environmentálna výchova a vzdelávanie * personálne dobudovanie odboru pre styk s verejnosťou * aktivizácia činnosti Ústrednej rady pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie * príprava projektov EVaV pre využitie možnosti čerpania podpory z predvstupových fondov EÚ 5.2 Systém realizácie (vrátane finančných mechanizmov) 5.2.1 ochrana akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania Úlohy v kompetencii MŽP SR * spracovať návrh nového zákona o vodách a jeho vykonávacích predpisov s cieľom transpozície smerníc 75/440/EEC, 76/464/EEC, 80/68/EEC, 91/271/EEC. Termín: predloženie zákona do vlády r. 2001 Úlohy v pôsobnosti MP SR * pripraviť a predložiť na rokovanie vlády SR zákon o vodovodoch a kanalizáciách. Termín: r.2001 * zabezpečiť transpozíciu Smernice EÚ, týkajúcu sa ochrany kvality vôd pre znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov do zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy a ich vykonávacích predpisov. Termín: 2000 Úlohy v rezorte Ministerstva zdravotníctva SR * v rámci novelizácie zákona č. 272/94 Z. z. o ochrane zdravia ľudí zabezpečiť transpozíciu smerníc EÚ, týkajúcich sa pitnej vody a kvality vôd určených na kúpanie - rekreačné vody. Termín: r. 2000 5.2.2 ochrana ovzdušia * prijať novelu zákona č. 309/1991 o ochrane ovzdušia, tak aby spĺňala požiadavky smerníc EU o ochrane ovzdušia. Termín predloženia zákona do vlády r. 2000 v prvej fáze, r. 2001 v druhej fáze * uskutočniť analýzu situácie vo vzťahu k používaniu a obmedzeniu emisií VOC. Termín r. 2001 * prijať novelu nariadenia vlády č. 92/1996 Z.z., tak aby spĺňala požiadavky smerníc EU, Termín r. 2000 v prvej fáze a r. 2001 v druhej fáze * prijať novelu vyhlášky č. 268/1997 o požiadavkách na kvalitu palív, vedení evidencie a o rozsahu, druhu a spôsobe poskytovania údajov orgánom ochrany ovzdušia Termín r.2000 5.2.3 odpadové hospodárstvo * vypracovanie nového zákona o odpadoch a jeho vykonávacích predpisov Termín r. 2001 * vypracovanie vyhlášky, ktorou bude prevzatý Európsky katalóg odpadov, Termín r. 2001 * vypracovať zákon o obaloch a odpadoch za obalov a jeho vykonávacích predpisov, Termín r. 2002 * vypracovať Program odpadového hospodárstva SR, programov odpadového hospodárstva krajov a okresov na obdobie rokov 2001-2004 obsahujúcich záväznú časť týkajúcu sa lokalizácie zariadení pre zneškodňovanie odpadov a riadenia prúdov odpadov, Termín r. 2000 5.2.4 ochrana prírody a krajiny * budovanie siete Natura 2000 * ukončenie projektu mapovania biotopov * vypracovanie projektov miestnych územných systémov ekologickej stability a následných realizačných projektov * dobudovanie správ chránených území * dobudovanie SIŽP - Inšpektorátu ochrany prírody a krajiny 5.2.5 environmentálna výchova a vzdelávanie * v koordinácii a integrácii s ďalšími rezortami a subjektami (MŠ SR, MF SR, MP SR, MH SR, MVRR SR, MZ SR, MK SR, KÚ, OÚ, orgány samosprávy, MVO): * pokračovať v realizácii Stratégie štátnej environmentálnej politiky, rozpracovanej na podmienky rezortu školstva v súlade s uznesením vlády SR č.894 zo 7.12.1995 spolupracovať na vytvorení nadrezortnej Národnej grantovej agentúry (NGA) v štruktúre ktorej navrhujeme samostatnú účasť na financovanie projektov environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie. * spolupracovať odborne, -metodicky, materiálne, personálne, organizačne na zabezpečovaní ďalšieho vzdelávania, školenia, seminárov, tréningov pre relevantné sektory spoločnosti: výchova a vzdelávanie, hospodárstvo, kultúra, práce, sociálnych vecí a rodiny, občiansky sektor * rozšíriť odborné vzdelávanie pracovníkov štátnej správy v oblasti životného prostredia (t.j. územné plánovanie, stavebný poriadok, ochrana prírody a krajiny, vodné hospodárstvo, ovzdušie, odpadové hospodárstvo) aj na pracov níkov regionálnych, miestnych samospráv a pracovníkov rezortných organizácií formou školení a seminárov * organizovať interné aj externé vzdelávanie o problematike environmentálneho posudzovania výrobkov a hodnotení vplyvov výrobkov na životné prostredia počas celého cyklu ich životnosti a cieľom ovplyvňovať zmeny vzorcov spotreby ako v orgánoch štátnej a verejnej správy, tak aj v širokej spotrebiteľskej verejnosti * pre pracovníkov štátnej správy aj širokú zainteresovanú verejnosť zabezpečiť vzdelávanie, školenia, semináre v súvislosti s uplatňovaním a využívaním environmentálnych manažérskych systémov ako dobrovoľných nástrojov environmentálnej politiky EÚ v SR, vo väzbe na prípravu zákona o environmentálnom manažérstve a postupe preberania a uplatňov ania medzinárodných štandardov (noriem radu ISO 14 000) v SR, * vytvorenie systému sponzoringu na podporu projektov, ktoré z hľadiska štátu majú osobitnú prioritu * zabezpečiť zvýšenie úrovne pripravenosti pracovníkov KÚ a OÚ - odborov životného prostredia na výkon funkcií v súvislosti s požiadavkami Národného environmentálneho akčného plánu II vo vzťahu k Európskej únii (potrebná novelizácia nariadení vlády SR č. 157/1997 a č.163/1992. 5.3 Prehlásenie o súlade s politikami EÚ 5.3.4 ochrana prírody a krajiny * Dohovor o biologickej diverzite * Dohovor ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť * Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam, predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva * Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi volne žijúcich živočíchov a rastlín * Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov * Dohoda o ochrane netopierov v Európe * Dohoda o ochrane africko-euroázijských druhov vodného sťahovavého vtáctva 5.3.5 environmentálna výchova a vzdelávanie * rešpektovanie kapitoly 36 AGENDY 21 * zapracovanie záverov medzivládnej konferencie UNESCO A UNEP o environmentálnej výchove a vzdelávaní, Brusel, máj 1998 Kontakt : Jano Rohac, Email : rohac@spark.sk