N a v r h sektoroveho operacneho planu "Zivotne prostredie" GLOBALNY CIEL NPRR Skvalitnenie zivotneho prostredia PRIORITY Sektorovy operacny plan Narodneho planu regionalneho rozvoja za sektor "Zivotne prostredie" sa zameriava najma na: a/ ochranu akosti a mnozstva vod a ich racionalneho vyuzivania (Matuska) b/ ochranu ovzdusia (Mojik) c/ odpadove hospodarstvo (Galovic) d/ ochranu prirody a krajiny (Kramarik) e/ environmentalnu vychovu a vzdelavania (Bergendiova) 1. Analyza sucasneho stavu a moznosti rozvoja 1.1 Analyza sucasneho stavu a identifikacia moznosti rozvoja v obdobi 2000-2006 1.1.1. ochrana akosti a mnozstva vod a ich racionalneho vyuzivania Vypustanie odpadovych vod, predstavujuce bodove zdroje znecistenia - ma od roku 1990 klesajucu tendenciu, najma v dosledku obmedzenia vyroby, zvysenia ceny vody, technologickych zmien vo vyrobe a uvadzania do prevadzky novych cistiarni odpadovych vod. Napriek uvedenym skutocnostiam je potrebne pre zabezpecenie aktivnej ochrany kvality vod zvysit predovsetkym podiel obyvatelov napojenych na kanalizaciu a vykonat opatrenia smerujuce k dostatocnemu cisteniu odpadovych vod. V sucasnosti odvadzanie a cistenie odpadovych vod verejnymi kanalizaciami znacne zaostava za rozvojom vodovodov a tento stav sa nezlepsuje. Zasobovanie pitnou vodou verejnymi vodovodmi bolo k roku 1998 zabezpecene pre 81,3% obyvatelov a pripojenych na kanalizaciu bolo len 53,6% obyvatelov. V nasledujucom obdobi sa neocakava vyraznejsi vzrast poctu obyvatelov pripojenych na verejnu kanalizaciu, co suvisi so skutocnostou, ze takmer vsetky vacsie sidla su uz odkanalizovane a zostavajuca cast populacie je rozptylena v sidlach vidieckeho charakteru. Osobitnym a dlhodobo pretrvavajucim problemom su v sucasnosti niektore prevadzkovane COV, hlavne vo velkych mestskych aglomeraciach, ktore su hydraulicky a latkovo pretazene a ich technologia cistenia odpadovych vod uz nezodpoveda kriteriam legislativnych predpisov. Na zaklade analyzy, v ktorej boli zohladnene mnozstva a charakter vypustanych odpadovych vod (podla organickeho znecistenia - BSK5), charakter recipientu z hladiska jeho prietoku a vodohospodarskeho vyuzitia, bolo urcene poradie naliehavosti riesenia tychto zdrojov znecistenia: verejne kanalizacie v Kosiciach, Nitre, Banskej Bystrici, Svidniku, Trencine, Humennom, Michalovciach, Topolcanoch, Roznave, v Liptovskom Mikulasi, Cadci, Banskej Stiavnici, Zvolene a dalsie zdroje. Z priemyselnych zdrojov znecistenia su to: najma NCHZ Novaky, Bukoza Vranov, PCHZ Zilina, SH Senica nad Myjavou, Chemko Strazske, SLZ Hnusta a JCP Sturovo. Plosne znecistenie, ktore je na rozdiel od bodoveho znecistenia tazsie identifikovatelne a meratelne, sa nemalou mierou podiela na znecistovani povrchovych a podzemnych vod a podla jeho povodu posobi trvalo alebo obcas a jeho vplyv na kvalitu vod je podmieneny celym radom faktorov. Zdrojmi plosneho znecistenia su predovsetkym: * polnohospodarstvo (najvacsi zdroj plosneho znecistenia na Slovensku) * kontaminovane zrazkove vody * kontaminovane zavlahove vody Pripady havarijneho zhorsenia kvality vod patria k dalsim faktorom nepriaznivo posobiacich na kvalitu povrchovych a podzemnych vod. Hlavnymi pricinami havarijneho zhorsenia kvality vod je nedodrziavanie pracovnej a technologickej discipliny, nevyhovujuci stav zariadeni v dosledku nedostatocnej udrzby, nevhodne technicke riesenia zariadeni, doprava a preprava. Mimoriadne ohrozenia kvality vod su najcastejsie sposobene ropnymi latkami, zieravinami, exkrementmi hospodarskych zvierat, odpadovymi vodami, toxickymi a nerozpustnymi latkami. Neoddelitelnou sucastou riesenia mimoriadnych ohrozeni vod je aj medzinarodna spolupraca, ktora je zakotvena osobitne aj v Dohode o spolupraci pri ochrane a trvalom vyuzivani rieky Dunaj, ako aj v dalsich bilateralnych a medzinarodnych dohodach, tykajucich sa transhranicnych vplyvov na zivotne prostredie. V ramci "Environmentalneho programu v povodi Dunaja" bol vybudovany a v aprili 1997 uvedeny do prevadzky Medzinarodny varovny protihavarijny system (VPS). Prevadzku tohoto systemu zabezpecuju v ramci Medzinarodnej komisie pre ochranu Dunaja v jednotlivych podunajskych statoch zakladne medzinarodne varovne strediska, na Slovensku tuto cinnost, avsak nie v pozadovanom rozsahu, pre nedostatocne technicke vybavenie a kapacitne zabezpecenie jednotlivych inspektoratov, vykonava utvar vodohospodarskej inspekcie SIZP. Ekologicky unosne vyuzivanie vod Geograficke podmienky Slovenska a hustota riecnej siete, ako aj dalsie prirodne podmienky vytvaraju specificky hydrologicky rezim v slovenskych tokoch, hlavne velku rozkolisanost prietokov, co obmedzuje hospodarske vyuzitie vody. Na vacsine uzemia sa vyskytuje prirodzeny - neregulovany prietokovy rezim. Toto spolu sa znacnou rozkolisanostou prietokov velmi obmedzuje vyuzitelnost povrchovych zdrojov vody, nakolko v jarnych mesiacoch su vodnosti tokov vysoke, zatial co v ostatnych mesiacoch, hlavne vo vegetacnom obdobi, su prietoky v tokoch casto len na urovni minimalnych bilancnych prietokov. Tieto vsak nezodpovedaju environmentalnym kriteriam, vychadzajucich zo vseobecnych ekologickych limitov, ktore by mali zabezpecit biologicky zivot v riekach minimalne na hranici unosnosti. Najvacsie v sucasnosti zname vyuzitelne mnozstva podzemnych vod sa nachadzaju v zapadoslovenskom regione (56%). Tvoria ich zdroje Podunajskej niziny a dolneho Vahu. Asi 27% vyuzitelnych mnozstiev sa nachadza na strednom Slovensku v okoli Banskej Bystrice, Liptovskeho Mikulasa, Martina a Povazskej Bystrice. Vyuzitelne mnozstva podzemnych vod na vychodnom Slovensku sa odhaduju na 17%. Bilancnou jednotkou na hodnotenie vyuzitelnych mnozstiev podzemnych vod je hydrogeologicky rajon. Vytazenost vybudovanych zdrojov podzemnych vod v niektorych oblastiach stredneho a vychodneho Slovenska je pomerne vysoka, co moze viest k ekologickej devastacii. V dosledku znecistenia podzemnych vod sa postupne vyraduju niektore vodne zdroje zo zasobovania pre verejne vodovody. Na druhej strane su evidovane zdokumentovane vodne zdroje, ktore v sucasnosti este nie su vyuzivane. Z uvedeneho vyplyva, ze pri vyuzivani vod v jednotlivych uzemiach by mala byt povolena len ekologicky unosna exploatacia podzemnych vod, urcena na zaklade optimalizacnych metod exploatacie podzemnych vod a foriem zvysenia potencialu podzemnych vod vo vazbe na geologicke, hydrogeologicke a hydrologicke podmienky. Tieto skutocnosti vedu k potrebe sustavne upresnovat informacie o vyuzitelnych mnozstvach podzemnych vod a ich kvalite a jednak prehodnotit metodicke postupy pre stanovovanie vyuzitelnych mnozstiev podzemnych vod z ekologickeho hladiska. Znecistujuce latky vypustane do ovzdusia zo stacionarnych a mobilnych zdrojov sposobuju okrem priameho poskodenia ludskeho zdravia dalsie nepriaznive efekty v zivotnom prostredi. Ide najma o sklenikovy efekt a vyvolane klimaticke zmeny, sposobene hlavne emisiami CO2, CH4, N2O a freonmi, a ohrozenie ozonovej vrstvy Zeme, sposobene hlavne freonmi, halonmi, tetrachlormetanom a dalsimi latkami. Stav a vyvoj emisnej situacie sleduje SHMU a spolu s okresnymi uradmi a SIZP sleduju i technicky stav jednotlivych zdrojov znecistovania. Vyvoj emisii hlavnych znecistujucich latok sa sleduje prostrednictvom databazy Registra emisii a zdrojov znecistovania ovzdusia (REZZO), ktory je cleneny podla vykonu, velkosti a druhu zdrojov. V regionalnom meradle sa uplatnuju znecistujuce latky zo spalovacich procesov, oxid siricity, oxidy dusika, uhlovodiky, tazke kovy. Doba zotrvania tychto latok v ovzdusi je niekolko dni, preto mozu byt v atmosfere prenesene az do vzdialenosti niekolko tisic kilometrov od zdroja. V roku 1998 bolo na uzemi SR v cinnosti 7 stanic na monitorovanie regionalneho znecistenia ovzdusia a chemickeho zlozenia zrazkovych vod. Vyvoj regionalneho znecistenia ovzdusia aj chemickeho zlozenia zrazkovych vod zodpoveda vyvoju europskych emisii skodlivin do ovzdusia. Znizenie emisii za poslednych desat rokov je vyrazne. Znacne k tomu prispel utlm hospodarstva, ako aj uplatnovanie a presadzovanie novych pravnych predpisov na ochranu ovzdusia. Vyhlaskou c. MZP SR c.112/1993 Z.z. boli vyhlasene zatazene uzemia, v ktorych sa vyskytuje take znecistenie ovzdusia, ktore vysokou koncentraciou znecistujucich latok, trvanim, frekvenciou vyskytu alebo spolocnym ucinkom viacerych znecistujucich latok moze vyvolat vo zvysenej miere skodlive ucinky na zdravie obyvatelstva a zivotne prostredie. Takymito uzemiami su Banska Bystrica, Bratislava, Hnusta - Tisovec, Horna Nitra, Jelsava - Lubenik, Kosice, Presov, Ruzomberok, Strazske-Vranov-Humenne, Stredny Spis, Ziarska kotlina a Zilina. Z hladiska regionalneho znecistenia ovzdusia su hlavnymi problemami: * prekracovanie kritickych zatazi a vysoke depozicie znecistujucich latok - siry a oxidov dusika * emisie prchavych organickych zlucenin * emisie tazkych kovov * emisie perzistentnych organickych polutantov Monitorovanie lokalneho znecistenia ovzdusia sa uskutocnuje v 29 lokalitach Slovenska. Monitorovacie stanice su vybavene ucelovo analyzatormi podla zdrojov znecistovania v danej lokalite. Je mozne konstatovat, ze k zhorsenej kvalite ovzdusia prispieva najma znecistenie oxidmi dusika a polietavym prachom. V pripade oxidu siriciteho sa uz niekolko rokov nevyskytuju pripady prekracovania imisneho limitu. Vyznamnym druhotnym znecistenim v mestach je sekundarna prasnost a znacna intenzita dopravy. Oxidy dusika su prekracovane na monitorovacich staniciach v Bratislave, Banskej Bystrici, Ziline a Kosiciach. V obdobi rokov 1993 -1997 mierne vzrastli kratkodobe priemerne koncentracie hlavne v mestskych aglomeraciach. 1.1.3 odpadove hospodarstvo Integrovana koncepcia odpadoveho hospodarstva SR podporuje v zasade vyuzivanie odpadov ako aj cinnosti suvisiace s jeho vyuzivanim, napr. separovany zber, opatovne vyuzivanie vratnych obalov, uprava a recyklacia. Vzhladom na vstup podnikatelskych aktivit do sfery odpadoveho hospodarstva sa vytvoril specialny domaci a zahranicny trh s odpadmi, ktoreho principom je odobratie odpadov od povodcu za uplatu. Prve ucelene udaje o vyskyte odpadov a nakladani s nimi boli ziskane za roky 1994 a 1995 a to prostrednictvom uradov zivotneho prostredia, pricom bol vyuzity Regionalny informacny system o odpadoch (RISO). V roku 1997 sa v SR vyprodukovalo 19,8 mil. ton odpadov, z coho 1,8 mil. ton komunalnych odpadov a 1,5 mil. ton nebezpecnych odpadov. V priebehu poslednych pat rokov dochadza k poklesu produkcie odpadov s vynimkou komunalneho odpadu. Viac ako jedna tretina produkcie odpadov sa dalej vyuziva. Nevyuzivane odpady sa upravuju a nasledne zneskodnuju. Skladkovanie je najrozsirenejsi sposob zneskodnovania odpadov. V roku 1998 bolo prevadzkovanych 536 skladok, z ktorych len 124 vyhovuje technickym poziadavkam. Na uzemi SR je v prevadzke 92 spalovni, z ktorych vacsina nesplna emisne limity. Vyrazne zlepsenie nakladania s odpadmi za uplynule obdobie bolo zaznamenane v znizovani vzniku odpadov, vystavby skladok regionalneho charakteru, rozsirovani separovaneho zberu komunalnych odpadov, vystavbe zariadeni na spracovanie niektorych vyuzitelnych odpadov a eliminacii ilegalneho ukladania komunalnych odpadov. Vaznym problemom ostava nadalej zneskodnovanie nebezpecnych odpadov. Zatial sa nepodarilo zabezpecit vystavbu spalovne umoznujucej ich zneskodnovanie. Neuspokojivy stav pretrvava aj v nakladani s komunalnym odpadom na celom uzemi. V niektorych lokalitach nie su este k dispozicii vyhovujuce skladky odpadov. Hlavnymi problemami v oblasti odpadoveho hospodarstva su: * nedostatocne kapacity pre zhodnocovanie vyuzitelnych odpadov ako su odpadove plasty, odpadove oleje, organicke rozpustadla, kompostovatelne biologicke odpady, stavebny odpad * potreba vyvoja technologii a postupneho budovanie kapacit na spracovanie v sucasnosti nezhodnotitelnych odpadov ( napr. elektricky a elektronicky srot) * absencia siete integrovanych spalovni na zneskodnovanie nebezpecnych odpadov a odpadov zo zdravotnickych zariadeni vratane systemu ich zhromazdovania, kontajnerizacie a prepravy * potreba uzatvorenie skladok prevadzkovanych na zaklade osobitnych podmienok * potreba sanacie starych skladok a inych environmentalnych zatazi 1.1.4 ochrana prirody a krajiny - v ramci financnych a personalnych moznosti sa realizuje Narodna strategia ochrany biodiverzity na Slovensku, schvalena uznesenim vlady SR c. 231/1997 a NR SR zo dna 2.6.1997 a Akcny plan pre implementaciu Narodnej strategie ochrany biodiverzity na Slovensku (schvaleny uznesenim vlady SR c. 515/1998), - na uzemi SR je v sucasnosti 7 narodnych parkov, 16 chranenych krajinnych oblasti , 594 prirodnych rezervacii, 270 prirodnych pamiatok, 179 chranenych arealov, ktore celkove zaberaju 22, 4% uzemia SR, - na uzemie SR je vypracovany Generel nadregionalneho uzemneho systemu ekologickej stability, schvaleny uznesenim vlady SR c. 319/1992, ktory sa v sucasnosti aktualizuje, - pre nedostatok financnych prostriedkov je problematicke zabezpecovanie a realizacia programov zachrany ohrozenych osobitne chranenych casti prirody a krajiny, ako aj ustanovenia medzinarodnych dohovorov. 1.1.5 environmentalna vychova a vzdelavanie - kazdorocne sa vyhodnocuje plnenie opatreni na zvysenie ucinnosti environmentalnej vychovy prijatych v ramci Koncepcie environmentalnej vychovy a vzdelavania v SR- uznesenie vlady SR c.864/1997 - na medzirezortne pripomienkovanie je pripraveny iniciativny koncepcny material prierezoveho charakteru " Environmentalna akademia - Program pre vytvorenie uceleneho systemu environmentalnej vychovy, vzdelavania a propagacie" - su rozpracovane aktivity na dobudovanie siete statnych stredisk environmentalnej vychovy, informacnych stredisk ochrany prirody a sustavy naucnych chodnikov - vydavanie dokumentov (AGENDA 21) relevantnych problematike trvalo udrzatelneho rozvoja , ako aj periodika ENVIROMAGAZIN a podpora dalsich periodik, organizovanie specializovanych akcii v ramci Envirojari (od 22.aprila Dna Zeme do 5. juna- Svetovy den zivotneho prostredia) - nevyhnutnou podmienkou plnenia uloh spojenych s environmentalnou vychovou a vzdelavanim je personalne dobudovanie odboru pre styk s verejnostou MZP SR a nasledna aktivizacia cinnosti Ustrednej rady pre environmentalnu vychovu 1.2 Analyza moznosti realizacie prislusnych globalnych cielov NPRR v ramci sektoru 1.2.1 ochrana akosti a mnozstva vod a ich racionalneho vyuzivania Zlepsenie zivotneho prostredia a zdravia obyvatelstva zabezpecenim pristupu obyvatelstva k zdravotne bezchybnej vode, ochranovat a zlepsit stav vodnych ekosystemov, prispiet k zmierneniu ucinkov povodni a nedostatku vody * z hladiska vodnych ekosystemov dosiahnut dobry stav povrchovej a podzemnej vody * v chranenych oblastiach dosiahnut sulad so stanovenymi cielmi a limitmi * dosiahnut rovnovahu medzi odbermi a doplnanim zasob vod * vytvorit podmienky pre zabezpecenie obyvatelstva pitnou vodou * zmiernit ucinky povodni a nedostatku vody 1.2.2 ochrana ovzdusia Pravnu upravu ochrany ovzdusia tvoria v sucasnosti dva subory pravnych predpisov, ktore vytvaraju zakladne podmienky pre zabezpecenie komplexnej ochrany vonkajsieho ovzdusia a ochrany ozonovej vrstvy Zeme. Zakon c. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdusia pred znecistujucimi latkami v zneni neskorsich predpisov, nariadenie vlady c. 92/1996 Z.z., ktorym sa vykonava zakon c. 309/1991 Zb. zakon c. 76/1998 Z.z. o ochrane ozonovej vrstvy zeme a zakon c. 134/1992 Zb. o statnej sprave ochrany ovzdusia v zneni neskorsich predpisov a dalsie pravne predpisy uz ciastocne obsahuju poziadavky ustanoveni smernic EU v oblasti ochrany ovzdusia. Existujuce medzery sa tykaju poziadaviek merania a niektorych limitnych hodnot. Zakon o ochrane ovzdusia ustanovuje okrem zakladnych principov aj poziadavky na technicku uroven zdrojov, povinnosti prevadzkovatelom zdrojov ako aj povinnosti organov statnej spravy. Predmetom platnej pravnej upravy je aj problematika vymedzenia oblasti vyzadujucich osobitnu ochranu ovzdusia, upravy opatreni na zamedzenie znecistovania ovzdusia v nich a stanovenie zasad vytvarania a prevadzky smogovych varovnych a regulacnych systemov. V sulade s poziadavkami EU je plenenie povinnosti znecistovatelov vypracovat programy znizovania emisii podla vyhlasky MZP SR c. 208/1996 Z.z.. Novelizaciou zakona o ovzdusi - zakonom c. 393/1998 Z.z. bol zalozeny pravny mechanizmus znizovania emisii znecistujucich latok u vsetkych velkych a strednych zdrojov, ktorym sa vytvorili moznosti regulacie celkoveho mnozstva vypustenych znecistujucich latok, co sa bude vyuzivat najma na zabezpecenie medzinarodnych zavazkov. Prednostne pojde o SO2, NOx a CO2, pre ktore su uz zavazky prijate. Zakon vsak predlzil obdobie, v ktorom jestvujuce zdroje musia dosiahnut urcene emisne limity. V predpisoch nie je definovany system emisnych stropov, zavedeny je vsak system emisnych kvot, ktory zatial nebol testovany. Existujuce medzery platnych predpisov v porovnani so smernicami EU sa tykaju poziadaviek merania a niektorych limitnych hodnot. Sucasna pravna uprava nestanovuje emisne limity pre dioxiny a furany, co sa vyzaduje podla smernice o spalovani nebezpecnych odpadov. Pravna uprava v ochrane ovzdusia neobsahuje poziadavky v sulade so smernicou EU o emisiach VOC zo skladov a terminalov. V nariadeni vlady c. 92/1996 Z.z. nie su premietnute ani najdolezitejsie poziadavky (emisne limity) pre emisie VOC z pouzitia rozpustadiel pre nove zdroje. V sucasnosti platna vyhlaska c. 268/1997 Z.z. o poziadavkach na kvalitu paliv obsahuje miernejsie poziadavky oproti smernici EU o kvalite benzinu a nafty. Pravny ramec pre ochranu stratosferickeho ozonu je premietnuty na urovni poziadaviek EU v slovenskej legislative, ale pre buduce obdobie bude potrebna novelizacia zakona c. 76/1998 Z.z. o ochrane ozonovej vrstvy Zeme. Zlepsenie zivotneho prostredia a zdravia obyvatelstva dosiahnutim kvality ovzdusia urcenej imisnymi limitmi a znizenie prekracovania kritickych zatazi, hlavne : * znizit emisie znecistujucich latok z malych zdrojov a dopravy sposobujucich lokalne znecistenie ovzdusia * znizit emisie oxidov siry, oxidov dusika, VOC, tazkych kovov a perzistentnych organickych latok v zmysle prijatych medzinarodnych zavazkov * prispiet k rieseniu globalnych problemov v zmysle prijatych medzinarodnych zavazkov 1.2.3 odpadove hospodarstvo Zakladnymi pravnymi predpismi v oblasti nakladania s odpadmi su zakon c. 238/1991 Zb. o odpadoch a zakon SNR c. 494/1991 Zb. o statnej sprave v odpadovom hospodarstve v zneni neskorsich predpisov a ich vykonavacie predpisy a s nimi suvisiace predpisy. Tieto predpisy definuju zakladne pojmy pre odpadove hospodarstvo, povinnosti povodcov odpadov a inych subjektov zaoberajucich sa nakladanim s odpadmi, prava a povinnosti organov statnej spravy, povinnosti obci pri nakladani s komunalnym odpadom, sposob vedenia evidencie odpadov, technicke podmienky nakladania s odpadmi, sankcie za porusenie predpisov a poplatky za ukladanie odpadov do prostredia. Zakon o odpadoch urcuje povinnost vypracovania programov odpadoveho hospodarstva na celostatnej urovni, na urovni krajov a okresov a na urovni povodcov, ktora je v sulade s predpismi EU. Program odpadoveho hospodarstva Slovenskej republiky, ktory schvaluje vlada SR je zakladnym koncepcnym materialom, ktory definuje zasady integrovanej koncepcie odpadoveho hospodarstva, urcuje jeho ciele pre vytycene casove horizonty a opatrenia potrebne na ich dosiahnutie. Programy odpadoveho hospodarstva sa v pravidelnych intervaloch aktualizuju. V case pripravy zakona o odpadoch bola potreba legislativneho riadenia dovozu a vyvozu odpadov tak, aby sa zamedzil dovoz odpadov za ucelom zneskodnovania, v co najvacsej miere sa obmedzil dovoz nebezpecnych odpadov a zabezpecilo sa prednostne zhodnotenie odpadov domaceho povodu. Velke mnozstvo odpadov je dovazane za ucelom zhodnotenia. V ramci harmonizacie s predpismi OECD sa hlavny doraz kladol na riadenie cezhranicneho pohybu odpadov za ucelom ich zhodnotenia tak, aby sa umoznil volny pohyb odpadov vyuzitelnych ako druhotne suroviny. V ramci prijimacieho procesu do OECD bola vypracovana hodnotiaca sprava o situacii v SR v tejto oblasti a s navrhmi na dalsi postup. SR je clenskym statom Bazilejskeho dohovoru o riadeni pohybov nebezpecnych odpadov cez hranice statov a o ich zneskodnovani. V sucasnosti, pravne predpisy EU maju svoje ekvivalenty v slovenskej legislative v oblasti odpadoveho hospodarstva. Avsak, harmonizacia s predpismi EU si vyzaduje podstatne komplexnejsi pristup, pretoze predpisy EU upravuju odpadove hospodarstvo v celej sirke, s dorazom na niektore vybrane druhy odpadov. Transpozicia legislativy EU bude vyzadovat zosuladenie definicii a pojmov urcenych v smerniciach EU, vratane prisposobenia k Europskemu katalogu odpadov. Ustanovene druhy nebezpecnych a zvlastnych odpadov, odpadove oleje, zneskodnovanie PCB a PCT, odpady z baterii a aplikacia kalov v polnohospodarstve su v ramci EU riesene samostatnymi smernicami, sucasny pravny ramec je nedostatocny pre zabezpecenie suladu s poziadavkami EU. V suvislosti s novou smernicou EU o skladkovani komunalneho odpadu, SR bude musiet vytvorit podmienky pre plnenie cielov znizovania biodegradovatelnych zloziek komunalneho odpadu a jeho spracovanie kompostovanim. Poziadavky EU tykajuce sa riadenia problematiky obalov a odpadoch z obalov budu komplexne upravene samostatnym zakonom. Zlepsenie zivotneho prostredia a zdravia obyvatelstva a znizenie rizik zabezpecenim spravneho hospodarenia s odpadmi, hlavne : * zhodnocovanie vyuzitelnych odpadov v co najvacsej miere * vytvaranie podmienok pre vyuzivanie v sucasnosti nezhodnotitelnych odpadov * znizovanie podielu biodegradovatelneho organickeho odpadu ukladaneho na skladky * znizovanie nebezpecnych vlastnosti nebezpecnych odpadov * zneskodnovanie nevyuzitelnych odpadov environmentalne vhodnym sposobom * ukladanie odpadov len na technicky vyhovujucich skladkach * znizenie rizik zo starych skladok odpadu 1.2.4 ochrana prirody a krajiny - realizacia Akcneho planu pre implementaciu Narodnej strategie ochrany biodiverzity na Slovensku je podmienena dostatkom financnych prostriedkov pre vsetky rezorty, - projekty uzemnych systemov ekologickej stability je potrebne zabezpecit na regionalnej a miestnej urovni a zabezpecit ich uplatnenie v priprave UPD, - realizacia programov zachrany ohrozenych osobitne chranenych casti prirody a krajiny je mozne zabezpecit prostrednictvom grantovych programov. 1.2.5 environmentalna vychova a vzdelavanie - prijatie prierezoveho dokumentu "Environmentalna akademia - Program pre vytvorenie uceleneho systemu environmentalnej vychovy, vzdelavania a propagacie" a realizacia nim navrhovanych opatreni v spolupraci so vsetkymi relevantnymi sektormi a subjektami - realizacia budovania sieti Stredisk environmentalnej vychovy, Informacnych stredisk ochrany prirody, naucnych chodnikov a naucnych arealov - priprava pristupenia k Aarhuskemu dohovoru - kazdorocne vypracovavanie a vydavanie sprav o environmentalnej situacii v SR 1.3 Analyza vplyvu sektora na rozvoj regionov 1.3.4 ochrana prirody a krajiny - zabezpecenie uzemnej stability v nizinach a kotlinach, prepojenost na projekty pozemkovych uprav, uzemne plany sidiel, - podpora tradicneho polnohospodarstva, remeselnej vyroby a turistiky, - zabranenie erozie, sukcesie, prieniku cudzorodych druhov, udrzanie krajinnej diverzity. 1.3.5 environmentalna vychova a vzdelavanie - v nadvaznosti na aktualnu narodnu Koncepciu EVaV resp. po prijati Environmentalnej akademie -programu environmentalnej vychovy, vzdelavania a propagacie v SR vypracovat regionalne/lokalne strategie EVaV (KU, OU, samospravne organy) - EVaV priamym vplyvom na kvalitu potencialu ludskych zdrojov v regionoch predstavuje vyznamnu sucast rozvojovych programov v uzemiach 1.4 Silne a slabe stranky sektora z pohladu naplnenia globalnych cielov NPRR, ich priciny a dosledky 1.4.4 ochrana prirody a krajiny silne stanky: * regulovany a usmernovany rozvoj turizmu a cestovneho ruchu v chranenych uzemiach, * zabezpecenie trvalo udrzatelneho rozvoja osobitne vo vidieckych sidlach, slabe stranky: * nedobudovanie organizacii statnej OPaK, * nedostatocne vybudovany kontrolny organ: Inspekcia ochrany prirody a krajiny, * nedostatok financnych prostriedkov na zabezpecenie cinnosti OPaK. * slaba ucinnost represivnych zloziek (policia, colne organy ...) 1.4.5 environmentalna vychova a vzdelavanie silne stranky * zvysovanie profesionalnej, moralnej, etickej kompetencie obyvatelstva SR v sulade so zasadami trvalo udrzatelneho zivota a rozvoja, * prispevanie k posilnovaniu jedneho zo 4 pilierov realizacie trvalo udrzatelneho rozvoja slabe stranky * nepripravenost a slaba motivacia pedagogov vzdelavacieho sektoru na obsahove a metodicke zabezpecenie vychovy k trvalo udrzatelnemu zivotu a rozvoju ( zotrvavanie len na aspektoch ochrany prirody) * dokumenty vzdelavacieho sektoru "Environmentalne minimum" resp. "Ekologicke minimum" je potrebne prepracovat, pretoze obsahovo ani metodicky nepokryvaju problematiku trvalo udrzatelneho rozvoja * nepodarilo sa environmentalizovat obsah vyuky na vsetkych (nielen prirodovedne orientovanych ) ucebnych smeroch na vysokych skolach * existuju formalne prekazky(uzavrety kreditny system na jednotlivych fakultach) pre rozsirenie prierezovosti studia na vysokych skolach, ktorych odstranenie by umoznilo studentom pruznejsie reagovat v priprave na potreby praxe a trhu prace 2. Specificke ciele 2.1 Urcenie sektorovych cielov vyplyvajucich z naplnenia prislusnych globalnych cielov NPR 2.1.4 ochrana prirody a krajiny * zachrana najhodnotnejsich sucasti prirodneho a kulturneho dedicstva, * dobudovanie siete chranenych uzemi, respektujuc medzinarodne kriteria, * posilnenie organizacnej struktury OPaK, * prepojenie vedeckych programov s praktickou starostlivostou o prirodu a krajinu, * aplikovanie dostupnych strategickych pravnych, ekonomickych a komunikativnych nastrojov. 2.1.5 environmentalna vychova a vzdelavanie * spolupracovat so sektorom vzdelavania, vedy a dalsimi rezortami a subjektami na skvalitneni obsahu a metod environmentalnej vychovy a vzdelavania na vsetkych typoch skol * zvysenie odbornej kompetencie pre vykon statnej spravy v rezorte * zvysovanim environmentalnej uvedomelosti u vsetkych skupin obyvatelstva prispievat k trvalo udrzatelnemu rozvoju SR 2.2 Identifikacia specifickych sektorovych cielov podporujucich rozvoj v ramci sektoru v regionoch SR 2.2.4 ochrana prirody a krajiny * zabezpecit taku ucinnost uzemnej ochrany prirody, ktora zodpoveda odbornym poziadavkam bez rozdielu kategorie ochrany, * uprava existujucich pravnych predpisov, * dobudovat zachytne stanice pre ohrozene zivocichy, * podpora zachovania genetickych fondov rastlin a zivocichov, * novela zakona NR SR c. 287/1994 Z.z. o ochrane prirody a krajiny, * navrh zakona o geneticky modifikovanych organizmoch, * navrh zakona o medzinarodnom obchode s ohrozenymi druhmi volne zijucich zivocichov a rastlin. 2.2.5 environmentalna vychova a vzdelavanie * zabezpecit plnenie a vyhodnotenie uloh spojenych s realizaciou Koncepcie environmentalnej vychovy a vzdelavania v SR resp. pripravit a predlozit na schvalenie vlade SR iniciativny koncepcny material "Environmentalna akademia", ktory je spracovany v intenciach trvalo udrzatelneho rozvoja * vypracovat Narodnu strategiu environmentalnej vychovy v chranenych uzemiach, * zriadit siet statnych stredisk environmentalnej vychovy (SEV) v Bratislave, Komarne, Trnave, Prievidzi, Banskej Bystrici, Liptovskom Mikulasi, Spisskej Sobote, Rimavskej Sobote a Humennom. Personalne a materialne dobudovat SEV v Nitre, Povazskej Bystrici a Kosiciach. Pobocky SEV zriadit v Banskej Stiavnici, Spisskej Novej Vsi, Levaroch, Novej Baste, Filakove, Halici a Sahach. * na zaklade Strategie vychovy a vzdelavania v ochrane prirody dobudovat sustavu informacnych stredisk v narodnych parkoch, chranenych krajinnych oblastiach, pri vstupoch do jaskyn, dobudovat sustavu naucnych chodnikov (Kostna dolina, Pohansky hrad Somoska, Plavecky kras, Geologicke uzemia SR - cast Stiavnicke vrchy) a naucnych lokalit na zaklade vypracovaneho harmonogramu, pokracovat v realizacii projektu Vychova k ochrane prirody, vytvarat motivacne programy pre podnikatelsky sektor, miestne komunity v chranenych uzemiach, zvysovat informovanost navstevnikov, * dobudovat komplexny monitorovaci a informacny system zivotneho prostredia SR, dalej dobudovat databazy environmentalnej a ekologickej problematiky, ktore umoznuju spracovavat, uchovavat a rozsirovat environmentalne informacie resp. rozsiruju ich vyuzitelnost pre zvysovanie environmentalneho vedomia obyvatelstva. Struktura a vyhodnocovanie dat v databazach musi byt v sulade s analogickymi postupmi v Europskej unii, * organizovat interne vzdelavanie (skolenia, seminare, treningy) pracovnikov ochrany prirody * skvalitnit pripravu odbornikov v oblasti zivotneho prostredia v suvislosti so zmenami v strukture riadenia spolocnosti * personalne posilnenie odboru MZP SR pre plnenie uloh, spojenych s EVaV v rezorte 2.3 Zdovodnenie stabilizacnych a rozvojovych cielov v zmysle casovych a vecnych priorit 2.3.4 ochrana prirody a krajiny * zabranenie erozii, devastacii uzemi, znizovaniu biodiverzity, * vytvorenie podmienok pre zachovanie genetickych zdrojov, * zlepsenie ochrany prirodzenych stanovist rastlin a zivocichov, * zvysenie ekologickej stability krajiny. 2.3.5 environmentalna vychova a vzdelavanie * zvysovanie environmentalneho vedomia a skvalitnenie environmentalnej vychovy a vzdelavania na vsetkych stupnoch vzdelavania * zavedenie Programu Environmentalnej akademie ako permanentneho vychovno - vzdelavacieho procesu pre rozne urovne a vekove skupiny * zavedenie jednotneho systemu environmentalnej propagacie a kontroly reklam * rozvijanie systemov spotrebitelskej informacie o environmentalnej kvalite vyrobkov a propagacia environmentalneho znacenia, koordinacia s ostatnymi znaceniami vyrobkov, spristupnenie slovenskych podnikatelskych subjektov k europskemu modelu environmentalneho znacenia vyrobkov, zavedeneho v krajinach EU 3. Nastroje 3.1 Urcenie nastrojov na dosiahnutie stanovenych strategickych cielov (podla vecnej opodstatnenosti obsahu (co?), urcenie (komu?), objemu (kolko?), casu (kedy), ako dlho?) a formy (ako?) 3.1.1 ochrana akosti a mnozstva vod a ich racionalneho vyuzivania * identifikovat naklady spojene s implementaciou Smernice EU o mestskych odpadovych vodach Termin: r. 2001 * vypracovat casovy harmonogram implementacie smernice EU o mestskych odpadovych vodach v nadvaznosti na nakladove poziadavky Termin: r. 2002 * identifikovat technicke a investicne projekty, nevyhnutne na implementaciu opatreni, zabezpecujucich status dobrej kvality vod a ich monitoringu v zmysle ramcovej smernice pre vodu. Termin: r. 2002 * vypracovat programy a akcne plany zamerane na dosiahnutie cielovej kvality vody, pripravna faza. Termin :r. 2002 * identifikovat a vymedzit oblasti s osobitnym rezimom ochrany v sulade s ramcovou smernicou pre vodu. Termin 2002. * vypracovanie metodiky ocenovania mnozstiev podzemnych vod z ekologickeho hladiska a metodiky ich bilancovania pre hydrologicke povodia. Termin r. 2000 * vypracovanie metodiky pre ocenovanie a bilancovanie mnozstiev termalnych vod. Termin 2000 * prehodnotenie vyuzitelnych mnozstiev podzemnych vod Slovenska z ekologickeho hladiska pre hydrologicke povodia. Termin 2003 3.1.2 ochrana ovzdusia * identifikovat technicke a investicne projekty pre: * zabezpecenie odsirovania a denitrifikacie vsetkych zdrojov na tuhe palivo s vykonom 50 MW a viac pokial nebudu plynofikovane * plynofikaciu malych a strednych zdrojov * presadzovanie pouzitia lahkeho vykurovacieho oleja s obsahom siry do 0,2 % pre male a stredne energeticke zdroje s kvapalnym palivom * pri plynofikacii presadzovat budovanie kogeneracnych jednotiek * sucasne s opatreniami na obmedzovanie emisii racionalizovat zariadenia na vyrobu energii s cielom znizenia spotreby paliv * vykonanie technickych opatreni na technologickych zdrojoch na zabezpecenie emisnych limitov * vypracovat studiu v spolupraci so Svetovou bankou o nakladoch spojenych s transpoziciou legislativy EU v oblasti ochrany ovzdusia Termin r.2000 3.1.3 odpadove hospodarstvo * vypracovanie optimalizacnej studie na umiestnenie a urcenie kapacity integrovanych spalovni nebezpecnych odpadov a odpadov zo zdravotnickych zariadeni a zabezpecenie ich vystavby * vytvorenie systemu zberu, zhromazdovania, zabezpecenie kapacit a vystavba zariadenia na spracovanie odpadovych plastov - PET flias * vytvorenie systemu zberu, zhromazdovania a vystavba zariadenia na spracovanie odpadovych kombinovanych vrstevnych obalovych materialov * vypracovanie studie zameranej na navrh systemu zberu, zhromazdovania a spracovania elektrickeho a elektronickeho srotu a zabezpecenie technologie na jeho spracovanie * vytvorenie systemu zberu, zhromazdovania a vystavba zariadenia na spracovanie starych chladniciek * dobudovanie systemu zberu a zhromazdovania odpadovych akumulatorov a baterii * vypracovanie studie zameranej na navrh systemu zberu, zhromazdovania, zabezpecenie technologie a vystavba zariadenia na materialove zhodnotenie odpadovych olejov * vypracovanie studie zameranej na navrh systemu zberu, zhromazdovania a kompostovania organickych odpadov, optimalizaciu umiestnenia a kapacity kompostarni a vystavba siete kompostarni biodegradovatelnych organickych odpadov v oblastiach so zvysenou koncentraciou obyvatelstva * ukoncenie prevadzky skladok s osobitnymi podmienkami * sanacia starych skladok 3.1.4 ochrana prirody a krajiny realizacia vladou SR a NR SR schvalenych dokumentov: * Strategia a zasady a priority statnej environmentalnej politiky * Narodny environmentalny akcny plan * Narodna strategia ochrany biodiverzity na Slovensku * Akcny plan na implementaciu Narodnej strategie 3.1.5 environmentalna vychova a vzdelavanie * realizacia vladou SR a NR SR schvalenych dokumentov: Strategia a zasady a priority statnej environmentalnej politiky Narodny environmentalny akcny plan II Koncepcia environmentalnej vychovy a vzdelavania v SR Environmentalna akademia (po schvaleni vladou SR) 4. Financne zabezpecenie 4.1 Urcenie objemu potrebnych zdrojov a navrh moznosti ich zabezpecenia 4.1.4. ochrana prirody a krajiny v SK Zdroje do roku 2002 spolu od roku 2003 Statny rozpocet SR 1 543 557 000 998 000 000 domace a medzinarodne 62 550 000 200 800 000 fondy, grantove projekty SPOLU 1 606 107 000 1 198 800 000 4.1.5 environmentalna vychova a vzdelavanie Zdroje do roku 2002(v tis.Sk) od roku 2003 statny rozpocet SR 8 690 000. 3 000 domace a medzinarodne 1 600 000.-EURO (CBC) nie su fondy grantove projekty specifikovane 4.2 Preukazanie ucelnosti pouzitia pozadovanych zdrojov 4.2.4 ochrana prirody a krajiny * zabezpecenie aproximacie prava SR s pravom EU * dosiahnutie plnenia zavazkov vyplyvajucich z medzinarodneho prava 4.2.5 environmentalna vychova a vzdelavanie * zabezpecenie aproximacie prava SR s pravom EU * dosiahnutie plnenia zavazkov vyplyvajucich z medzinarodnych dokumentov (AGENDA 21) 5. Organizacne zabezpecenie 5.1 Hlavne zasady v oblasti spravy, monitorovania a hodnotenia 5.1.1 ochrana akosti a mnozstva vod a ich racionalneho vyuzivania * realizovat twinningovy projekt s holandskou ucastou, ktorych cielom bude zhodnotenie a nasledna implementacia poziadaviek ramcovej smernice pre vodu z hladiska pravnych a organizacnych kompetencii a povinnosti sucasnych vodohospodarskych organov a vodohospodarskych organizacii v Slovenskej republike. Termin: r. 2000 * spracovat studiu o implementacii EU smernice o IPPC v sektore ochrany vod Termin 2000 * pripravit reformu statnej vodnej spravy a inspekcie podla povodi riek, pripravna faza rok 2002 * spracovat analyzu stavu v jednotlivych povodiach riek, ich charakteristiky a plany riadenia cinnosti v povodiach, pripravna faza do roku 2002 * pripravit a institucionalne zabezpecit novy system vodohospodarskeho planovania a evidencie v sulade s poziadavkami EU, prva pripravna faza Termin: r 2002 5.1.2 ochrana ovzdusia * personalne posilnit a dobudovat organy statnej spravy na uroven danu povinnostami vyplyvajucimi s aproximacie legislativy s predpismi EU Termin 2002 * spracovat studiu o implementacii EU smernice o IPPC v sektore ochrany ovzdusia Termin 2000 * materialne vybavit krajske a okresne urady potrebnou pocitacovou technikou Termin priebezne, 5.1.3 odpadove hospodarstvo * dobudovanie organov statnej spravy na uroven danu povinnostami vyplyvajucimi z aproximacie legislativy s predpismi EU, ich vybavenie potrebnou vypoctovou technikou a programovym vybavenim (vratane GIS) potrebnych pre vyuzivanie informacneho systemu o odpadoch, Termin 2002, a priebezne, * dobudovanie informacneho systemu o odpadoch Termin 2002 * dobudovanie referencneho laboratoria pre odpady Termin 2002 * spracovat studiu o implementacii EU smernice o IPPC v sektore odpadoveho hospodarstva Termin 2000 5.1.4 ochrana prirody a krajiny * zapojenia sa do plnenie legislativy Europskej komisie (Natura 2000), * personalne dobudovanie odboru OPaK na MZP SR, SIZP - Inspektorat ochrany prirody a krajiny, odbornych organizacii OPaK * vstup do podpornych fondov EK, ako napr. LIFE III 5.1.5 environmentalna vychova a vzdelavanie * personalne dobudovanie odboru pre styk s verejnostou * aktivizacia cinnosti Ustrednej rady pre environmentalnu vychovu a vzdelavanie * priprava projektov EVaV pre vyuzitie moznosti cerpania podpory z predvstupovych fondov EU 5.2 System realizacie (vratane financnych mechanizmov) 5.2.1 ochrana akosti a mnozstva vod a ich racionalneho vyuzivania Ulohy v kompetencii MZP SR * spracovat navrh noveho zakona o vodach a jeho vykonavacich predpisov s cielom transpozicie smernic 75/440/EEC, 76/464/EEC, 80/68/EEC, 91/271/EEC. Termin: predlozenie zakona do vlady r. 2001 Ulohy v posobnosti MP SR * pripravit a predlozit na rokovanie vlady SR zakon o vodovodoch a kanalizaciach. Termin: r.2001 * zabezpecit transpoziciu Smernice EU, tykajucu sa ochrany kvality vod pre znecistenim dusicnanmi z polnohospodarskych zdrojov do zakona o ochrane polnohospodarskej pody a ich vykonavacich predpisov. Termin: 2000 Ulohy v rezorte Ministerstva zdravotnictva SR * v ramci novelizacie zakona c. 272/94 Z. z. o ochrane zdravia ludi zabezpecit transpoziciu smernic EU, tykajucich sa pitnej vody a kvality vod urcenych na kupanie - rekreacne vody. Termin: r. 2000 5.2.2 ochrana ovzdusia * prijat novelu zakona c. 309/1991 o ochrane ovzdusia, tak aby splnala poziadavky smernic EU o ochrane ovzdusia. Termin predlozenia zakona do vlady r. 2000 v prvej faze, r. 2001 v druhej faze * uskutocnit analyzu situacie vo vztahu k pouzivaniu a obmedzeniu emisii VOC. Termin r. 2001 * prijat novelu nariadenia vlady c. 92/1996 Z.z., tak aby splnala poziadavky smernic EU, Termin r. 2000 v prvej faze a r. 2001 v druhej faze * prijat novelu vyhlasky c. 268/1997 o poziadavkach na kvalitu paliv, vedeni evidencie a o rozsahu, druhu a sposobe poskytovania udajov organom ochrany ovzdusia Termin r.2000 5.2.3 odpadove hospodarstvo * vypracovanie noveho zakona o odpadoch a jeho vykonavacich predpisov Termin r. 2001 * vypracovanie vyhlasky, ktorou bude prevzaty Europsky katalog odpadov, Termin r. 2001 * vypracovat zakon o obaloch a odpadoch za obalov a jeho vykonavacich predpisov, Termin r. 2002 * vypracovat Program odpadoveho hospodarstva SR, programov odpadoveho hospodarstva krajov a okresov na obdobie rokov 2001-2004 obsahujucich zavaznu cast tykajucu sa lokalizacie zariadeni pre zneskodnovanie odpadov a riadenia prudov odpadov, Termin r. 2000 5.2.4 ochrana prirody a krajiny * budovanie siete Natura 2000 * ukoncenie projektu mapovania biotopov * vypracovanie projektov miestnych uzemnych systemov ekologickej stability a naslednych realizacnych projektov * dobudovanie sprav chranenych uzemi * dobudovanie SIZP - Inspektoratu ochrany prirody a krajiny 5.2.5 environmentalna vychova a vzdelavanie * v koordinacii a integracii s dalsimi rezortami a subjektami (MS SR, MF SR, MP SR, MH SR, MVRR SR, MZ SR, MK SR, KU, OU, organy samospravy, MVO): * pokracovat v realizacii Strategie statnej environmentalnej politiky, rozpracovanej na podmienky rezortu skolstva v sulade s uznesenim vlady SR c.894 zo 7.12.1995 spolupracovat na vytvoreni nadrezortnej Narodnej grantovej agentury (NGA) v strukture ktorej navrhujeme samostatnu ucast na financovanie projektov environmentalnej vychovy, vzdelavania a propagacie. * spolupracovat odborne, -metodicky, materialne, personalne, organizacne na zabezpecovani dalsieho vzdelavania, skolenia, seminarov, treningov pre relevantne sektory spolocnosti: vychova a vzdelavanie, hospodarstvo, kultura, prace, socialnych veci a rodiny, obciansky sektor * rozsirit odborne vzdelavanie pracovnikov statnej spravy v oblasti zivotneho prostredia (t.j. uzemne planovanie, stavebny poriadok, ochrana prirody a krajiny, vodne hospodarstvo, ovzdusie, odpadove hospodarstvo) aj na pracov nikov regionalnych, miestnych samosprav a pracovnikov rezortnych organizacii formou skoleni a seminarov * organizovat interne aj externe vzdelavanie o problematike environmentalneho posudzovania vyrobkov a hodnoteni vplyvov vyrobkov na zivotne prostredia pocas celeho cyklu ich zivotnosti a cielom ovplyvnovat zmeny vzorcov spotreby ako v organoch statnej a verejnej spravy, tak aj v sirokej spotrebitelskej verejnosti * pre pracovnikov statnej spravy aj siroku zainteresovanu verejnost zabezpecit vzdelavanie, skolenia, seminare v suvislosti s uplatnovanim a vyuzivanim environmentalnych manazerskych systemov ako dobrovolnych nastrojov environmentalnej politiky EU v SR, vo vazbe na pripravu zakona o environmentalnom manazerstve a postupe preberania a uplatnov ania medzinarodnych standardov (noriem radu ISO 14 000) v SR, * vytvorenie systemu sponzoringu na podporu projektov, ktore z hladiska statu maju osobitnu prioritu * zabezpecit zvysenie urovne pripravenosti pracovnikov KU a OU - odborov zivotneho prostredia na vykon funkcii v suvislosti s poziadavkami Narodneho environmentalneho akcneho planu II vo vztahu k Europskej unii (potrebna novelizacia nariadeni vlady SR c. 157/1997 a c.163/1992. 5.3 Prehlasenie o sulade s politikami EU 5.3.4 ochrana prirody a krajiny * Dohovor o biologickej diverzite * Dohovor ochrane europskych volne zijucich organizmov a prirodnych stanovist * Dohovor o mokradiach majucich medzinarodny vyznam, predovsetkym ako biotopy vodneho vtactva * Dohovor o medzinarodnom obchode s ohrozenymi druhmi volne zijucich zivocichov a rastlin * Dohovor o ochrane stahovavych druhov volne zijucich zivocichov * Dohoda o ochrane netopierov v Europe * Dohoda o ochrane africko-euroazijskych druhov vodneho stahovaveho vtactva 5.3.5 environmentalna vychova a vzdelavanie * respektovanie kapitoly 36 AGENDY 21 * zapracovanie zaverov medzivladnej konferencie UNESCO A UNEP o environmentalnej vychove a vzdelavani, Brusel, maj 1998 Kontakt : Jano Rohac, Email : rohac@spark.sk