Energia bez konca? ( Ako setrit energiu v domacnosti ) Ilustracia: Lenka Milonova Lesoochranarske zoskupenie VLK TATRY Obcianske zdruzenie TATRY KEMI 627/5 031 04 Liptovsky Mikulas Tel./fax: 0849/553 10 27 E - mail: wolf@mail.viapvt.sk "Ludstvo uskutocnuje globalny experiment, ktoreho konecne dosledky mozu byt porovnatelne s globalnou jadrovou vojnou. Zemska atmosfera sa meni neobycajne rychlo v dosledku skodlivin pochadzajucich z ludskej cinnosti, neefektivneho plytvania fosilnymi palivami a rychleho narastu populacie. Tieto zmeny predstavuju velku hrozbu pre medzinarodnu bezpecnost a maju negativne dosledky uz dnes v mnohych castiach sveta". (Vyber z Toronto Statement, World Conference on the Changing Atmosphere, Toronto, 1988) Kazdy z nas si uvedomuje, ze k svojmu zivotu potrebuje energiu - ci uz vo forme tepla, svetla, pohonnych hmot resp. inych jej foriem. Malokto z nas je vsak ochotny uznat, ze sucasny sposob vyuzivania fosilnych paliv - uhlia, ropy, zemneho plynu je casovo ohraniceny, ze zijeme na ukor buducnosti, na ukor buducich generacii. Pocas 150 milionov rokov priroda s pomocou slnecnej energie vyprodukovala energeticke zdroje vo forme uhlia, ropy a plynu. Ludstvo vsak za jeden rok spotrebuje take mnozstvo paliv, ake priroda vyprodukovala za 1 milion rokov. Kam vedie tato cesta? AKO SETRIT ENERGIU V DOMACNOSTI Tazba, spracovanie a vyuzivanie energetickych zdrojov vedie k neustale narastajucemu zhorsovaniu zivotneho prostredia na nasej planete. V obdobi 1970 az 1985 doslo k 186 velkym nehodam tankerov. Pri nehode tankera Exon Valdez v roku 1989 vytieklo na pobrezi Aliasky 39 000 ton ropy, ktora pokryla plochu 4 200 km? (desatina rozlohy Slovenska). Kam vedie tato cesta? Spalovanie fosilnych paliv v masovom meritku sposobuje aj dalsie poskodzovanie zivotneho prostredia - kysle dazde a globalne klimaticke zmeny. Pri vyrobe 1 000 kWh elektrickej energie v tepelnej elektrarni spalujucej uhlie vznika priblizne: 1 663,0 kg CO2, 31,2 kg SO2, 4,4 kg NOx, 1,5 kg prachu. Spalovanie uhlia, ropy a plynu ma za nasledok: 95 % SO2 a 99 % NOx v atmosfere, poskodenie 31 milionov hektarov lesov v Europe, vymieranie niektorych druhov ryb v jazerach a vodnych tokoch, eroziu pody, poskodzovanie budov a zdravia ludi, a to vsetko v dosledku kyslych dazdov. Spotrebovavanie neobnovitelnych zdrojov energie vedie k emisii 5 miliard ton uhlika do atmosfery rocne a vyvolava globalne klimaticke zmeny so vsetkymi znamymi uz dnes pozorovatelnymi dosledkami. Kam vedie tato cesta? Energeticke media sa nevyuzivaju rovnomerne vo vsetkych krajinach, a aj tu plati rozdelenie na chudobne krajiny, ktorych obyvatelia ziju casto hlboko pod zivotnym minimom a bohate krajiny so svojim konzumnym zivotnym stylom. Chudoba ma za nasledok dalsiu exploataciu prirodnych zdrojov na ukor ekologickej stability celych oblasti. Jedna patina svetovej populacie spotrebovava viac ako 70 % svetovej komercnej energie. Kam vedie tato cesta? Kedze vo vseobecnosti plati, ze najcistejsia a najlacnejsia je ta energia, ktoru vobec nie je potrebne vyrobit, malo by kazdemu obcanovi zalezat (aj vzhladom k zdrazovaniu energii), aby jeho spotreba bola co najnizsia. Ako to dosiahnut? Tu je niekolko rad: * Sledujte a kontrolujte spotrebu: Zakladnym predpokladom cielavedomeho setrenia je meranie spotreby a jej priebezne sledovanie. Porovnajte svoju spotrebu energii s Vasim susedom. * Zaclona nie je iba dekoracia: Zaclona zakryvajuca radiator brani sireniu tepla, a preto by mala siahat iba po parapetnu dosku (uspora energie 25 %). Rovnaky nepriaznivy ucinok ma "maskovanie" radiatora nabytkom. * Zatahujte zavesy: Hned ako sa zotmie, zatiahnite zavesy! Znizite tym straty tepla oknom. * Unik tepla oknami: Utesnene spary okien (paskou, tesniacim profilom) prinasaju usporu 6 - 10 % energie. Velkost tepelnych strat zavisi aj od roznych dalsich faktorov: orientacia okien podla svetovych stran, celkova plocha okien, kvalita ramov a skiel (myslite na tieto faktory pri vystavbe domu - napr. okno orientovane na sever ma patkrat vacsiu tepelnu stratu ako okno orientovane na juh). * Spravna regulacia teploty: Kazdy stupen, o ktory znizite teplotu v miestnosti, znamena usporu az 6 % nakladov na kurenie. Vykurujte jednotlive miestnosti podla ucelu a potreby (obyvacia izba - 20 az 22 ?C, spalna - 16 az 18 ?C, detska izba - 20 ?C, kupelna - 24 ?C). Ak odchadzate v zime na dovolenku, staci udrziavat teplotu 15 - 16 ?C (nikdy nevypinajte kurenie uplne). Velmi uzitocnymi z hladiska regulacie teploty su termostaticke ventily s casovymi spinacmi (uspora 10 - 15 % energie). * Spravne vetrat: Energeticky usporne je "narazove" vetranie: vypneme kurenie a v zavislosti od rocneho obdobia, resp. vonkajsej teploty, vetrame v zime spravidla dvakrat denne po 5 minut kazdu miestnost. * Bytove a spolocenske budovy: Tieto stavby maju unik tepla rozdeleny priblizne takto: asi 40 % oknami, asi 35 % zle izolovanymi stenami, asi 20 % strechou, asi 5 % stropom suterenu (rodinne domy: 30 - 40 % oknami, 20 - 30 % obvodovymi stenami, 25 - 30 % strechou, 10 - 20 % stropom suterenu). Ak mame moznost zateplovat stavbu, zateplujeme zasadne z vonkajsej strany. Nedostatocna izolacia stropu najvyssieho poschodia sposobuje uniky tepla do okolia (priznak: rychle topenie snehu na streche). Zla izolacia stropu suterenu sposobuje ochladzovanie teploty podlahy. * Kupelna: Kupel v plnej vani nas stoji trikrat viac ako sest-minutove sprchovanie. V sucasnosti existuju uz usporne sprchovacie hlavice (usetria 30 % teplej vody). * Kohutiky: Kvapkajuci kohutik (asi 10 kvapiek za minutu) znamena stratu 170 litrov (aj teplej) vody za mesiac, co je viac ako 2 000 litrov vody za rok. * Kurenie: Sucasny stav modernej techniky umoznuje vyuzitie energie az na 90 % (realita je 40 - 50 %). Ako najvyhovujucejsi system sa ukazuje: nizkoteplotne podlahove kurenie zasobovane teplou vodou zohrievanou slnecnym kolektorom alebo tepelnym cerpadlom, doplnene bezne pouzivanym kotlom, zapajanym pri teplotach pod bodom mrazu. Pre vyrobu teplej vody v 1-2-clennych domacnostiach sa odporuca prietokovy ohievac, pri 3-4-clennych domacnostiach moderny bojler. * Chladnicka a mraznicka: Sucasne chladnicky a mraznicky maju az o 45 % mizsiu spotrebu energie ako tie spred desiatich rokov. Chladnicku a mraznicku vzdy umiestnujeme na chladnom (nikdy nie v priestore kde sa vari) a suchom (vlhkost nici izolaciu a zvysuje spotrebu energie) mieste. Do tychto zariadeni nikdy nevkladame horuce hrnce, udrziavame ich v cistote a pravidelne odmrazujeme (1 cm namrazy zvysuje spotrebu energie o 75 %). * Automaticke pracky: Sucasne pracky spotrebuju o 20 % menej vody a o 22 % menej elektriny ako pracky vyrobene pred desiatimi rokmi. Volime vzdy najnizsiu moznu praciu teplotu a perieme s plnym bubnom (tzv. polovicne programy su energeticky narocnejsie v prepocte na kilogram pradla). * Varenie: Varime vzdy na platnicke zodpovedajucej velkosti vzhladom k ploche dna hrnca, s pokrievkou na hrnci (uspora az 300 % energie) a s primeranym mnozstvom vody. Energeticky usporny je tlakovy hrniec (varenie masovych pokrmov) a spravne vyuzivana mikrovlnna rura. Pri elektrickych sporakoch a rurach vyuzivame tzv. zbytkove teplo (teplo, ktore sa este uvolnuje po vypnuti zariadenia). * Zehlenie: Vyuzivame tzv. zbytkove teplo a zehlime primerane vlhke pradlo (ani mokre ani presusene). * Umyvanie riadu: Umyvacka riadu je pomocnik v domacnosti iba pri plnej naplni. Usetri 50 % vody a ak umyvame riad rucne 1 hodinu denne, tak aj 15 dni prace za rok. * Susenie: Susicky pradla su vysoko energeticky narocne. Vyuzivame radsej slnko a vietor. * Osvetlenie: Vyuzivame moderne tzv. kompaktne ziarivky (uspora 80 % energie, zivotnost 8 - 12 000 hodin). Vydanie tohto letaku financne podporili Fond pre alternativne energie The Swedish NGO Secretariat On Acid Rain