Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa

Kvacianska dolina - Oblazy, Staré mlyny a píla

Kvacianska dolina

Kvacianska dolina sa nachádza na severnom Liptove v masíve vrchov Chocského pohoria. Spolu s Prosieckou dolinou tvorí dvojicu krásnych a velmi navštevovaných dolín Slovenska.

Vznik Kvacianskej tiesnavy je zaujímavý tým, ze zberná oblast prítokov Kvacianky, teda potokov Borovianka, Ráztocianka a Hutianka lezí nizšie (asi o 300 m) ako prilahlé vrchy, ktoré Kvacianka prerezáva v smere sever - juh. Kvacianka vyhlbila, podobne ako jej prítoky do dvíhajúceho sa masívu Chocských vrchov romantickú tiesnavu.

Svahy doliny okrem brál a skalných stien sú pokryté súvislými lesmi, ktoré neboli pre nedostupnost nikdy intenzívne hospodársky vyuzívané. Romantické polosuché koryto potoka Borovianka je hlboko zarezané do vápencov. Pri nízkom prietoku sa celkom stráca v puklinách, ponára sa a pokracuje dalej ako ponorný tok, vytvárajúc podzemné chodby.

Pred sútokom Borovianky a Hutianky vyústuje divoká úzina Ráztocianka, dlhá asi 1 km, snád najkrajšia dolinka na okolí. Hned pri jej vyústení do Hutianky je 8 m vysoký vodopád s dreveným rebríkom. Celá dolina je neobycajne krásna, v pôvodnom stave vývoja. Vyznacuje sa okrem iného výskytom cervených vápencov, z rastlinstva napríklad prvosienky holej ci mliecivca alpínskeho.

Pre svoju krásu, zachovalost a jedinecnost bola dolina vyhlásená v roku 1967 za štátnu prírodnú rezerváciu (dnes je to Národná prírodná rezervácia).

História mlynov a píly

Miesto zvané Oblazy, nachádzajúce sa pri sútoku Hutianky a Borovianky, je, i ked sa to nezdá vzhladom na odlahlost od dedín, ideálnym miestom pre stavbu mlynov. Az tu totiz má rieka Kvacianka, ktorá vzniká sútokom troch spomenutých potokov, dostatocný prietok vody na pohon mlynského zariadenia.

Pôvodne boli v Kvacianskej doline postavené mlyny tri, a to troma susediacimi obcami: Svinarky (neskôr Sviniarky, dnes Malé Borové), Velké Borové a Huty. Posledne menovaný bol postavený ako prvý, na mieste zvanom Polana (asi 400 m nad horným mlynom smerom na Huty). Dnes uz tento mlyn nenájdete, bol znicený pri povodni v roku 1913.

Dalšie dva mlyny dodnes stoja na Oblazoch - horný "gejdošovský" pri ceste a dolný "brunciakovský" za potokom. Zachovali sa takmer nedotknuté vo svojom pôvodnom rozsahu, bez narušenia ich kultúrno-krajinného i prírodného zázemia (potok, náhony, hate, cesty, mosty), a tak vydávajú svedectvo o zivote v tomto regióne medzi Liptovom a Oravou.

Horný mlyn

Horný "gejdošovský" mlyn je trojpriestorový na kamennej podmurovke. Prevádzku zabezpecuje drevené vodné koleso, na ktoré je hnaná voda horným náhonom. Mlyn bol postavený v prvej polovici 19. storocia obcou Svinarky. Podielnici však coskoro mlyn predali a zacali sa striedat majitelia i uzívatelia.

Od roku 1920 bývali na mlyne manzelia Pavol a Mária Gejdošovci. Spoznali sa na Ukrajine pocas 1. Svetovej vojny, ale celý zivot od svojej mladosti prezili na mlyne. Mleli múku z ovsa a jacmena, vyrábali šindle, Mária šila šaty. Vychovali 5 detí, všetky sa narodili v izbe horného mlyna.

Od roku 1960 zila Mária Gejdošová na mlyne sama. Sedemnást rokov si starucká pani sama varila, starala sa o hospodárstvo, jednu kozu, piekla si chlieb, a to bez vodovodu, plynu, v zime bez prístupu do civilizácie.

Dolný mlyn

Dolný "brunciakovský" mlyn bol postavený tiez v prvej polovici 19. storocia, obcou Velké Borové. O jeho prvých usadlíkoch uz dnes nevieme nic. Dna 23. apríla 1931 mlyn odkúpil od obce Velké Borové František Brunciak z Kvacian za 200 korún ceskoslovenských.

Do tohto obdobia bol mlyn dvojpriestorový, izbica a mlynica. Na pohon mal dve kolesá situované za sebou, ktoré pohánali nielen dva mlynské stroje, ale aj starší typ píly - valašku. František Brunciak mechanizmy prerobil na ozubené prevody, zrušil jeden z mlynských strojov a dal pristavit roku 1936 novodobú pílu - gátor. Tým vznikol typický pôdorys objektu v tvare "L".

Brunciakovci mali 7 detí, štyroch synov a tri dcéry, na mlyne však býval iba otec so synom Karolom. Žili a pracovali do pätdesiatych rokov, mali (rovnako ako na hornom mlyne) od konca vojny na koleso napojené aj dynamo, takze na mlynoch bola aj elektrina - jednosmerný prúd na svietenie. V roku 1961 František Brunciak umrel a mlyn zostal po case opustený.

Na dolnom mlyne sa mlelo to isté ako na hornom, ovos a jacmen. Na náhon bolo odvedené celé koryto potoka, aby voda utiahla aj pílu.

Rekonštrukcia mlynov

Koncom sedemdesiatych rokov boli uz mlyny v takom stave, ze by mnoho zím neprezili. Profesionálni pamiatkári vtedy neboli schopní sa o tieto pamiatky postarat (i ked horný mlyn je klasifikovaný ako kultúrna pamiatka), museli teda nastúpit dobrovolní ochranári, najmä ZO 6 Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, ktorí zacali rekonštruovat mlyny vo svojom volnom case.

Bolo treba zakreslit plány, mnohé casti stavieb znova postavit, vymenit trámy, urobit novú strechu, zdvihnút objekt o 60 cm, znovupostavit hate… za prvých pät rokov rekonštrukcných prác sa odrobilo asi 12 000 brigádnických hodín.

Od roku 1985 sa na mlyne v letných turnusoch striedajú strázne sluzby z radov dobrovolných ochranárov kvôli strázeniu objektov a usmernovaniu turistov, ktorých je na mlyne stále viac. Od roku 1995 je dolný mlyn znova obývaný aj cez zimu.

A co budúcnost? Oba mlyny by mali slúzit ako prírodné múzeum, teda zivé, obývané, ale neuzatvorené pred turistami, a to pod patronátom profesionálnych ochranárov z Liptovského Mikuláša a dobrovolných z Bratislavy.

Vydal: Mestský výbor Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, Godrova 3/b, 811 06 Bratislva, tel./fax: 07/54413 968, e-mail: mvszopk@internet.sk a základná organizácia c. 6 SZOPK. Zostavil: Vlado Mokrán. Foto: Archív SZOPK. Rok výroby: 1997.

Podporit opravu objektov môzete poslaním financného príspevku na naše konto v Slovenskej sporitelni, císlo konta je 200547-019/0900. Dakujeme za podporu.

Táto stránka bola vytvorená v júli 1997

Email: vmokran@internet.sk