ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa
Z d r o j:
Nazov casopisu : Informacie bratislavskych ochranarov
Vydavatel : MV SZOPK Bratislava Rok : 2003 , Cislo : 05 - Maj

Informacie bratislavskych ochranarov
10/2003 - Oktober

Mestska organizacia Slovenskeho zvazu ochrancov prirody a krajiny, Godrova 3/b, 811 06 Bratislava 1, tel./fax: 02/5441 3968, 5441 3291

www.fns.uniba.sk/zp/mvszopk, www.seps.sk/zp/mvszopk; e-mail: mvszopk@internet.sk

- Malo penazi na zivotne prostredie - Jedy v nas i okolo nas - Rod a doprava - Ina ekonomika - - Nova Petrzalka v Rusovciach - Oplati sa konat dobro? - Priloha: Smraskod a Zelena haluz 2003

Dennik sekernika

Tento dennik zaznamenava zivot sekernika Martina na mlyne v Kvacianskej doline. A to vdaka "dreveniciarskej" ZO 6 SZOPK, ktora dotycny mlyn vlastni a spravuje k vseobecnej spokojnosti. Martin nastupil na civilku zaciatkom februara a pocas svojho pobytu na Oblazoch by mal dokoncit vodne koleso, sfunkcnit pilu a pod. V tom mu Stanka a ZO 6-ka pomahaj!

27. septembra, sobota

V piatok vecer prisli rodicia a priviezli aj moju Stanku. Doniesli vela potravin, sladkosti a ve-ci. Stanka doniesla panty na okienko do ciernej kuchyne. Jeden na vonkajsie (je tam odporny klinec) a dva do noveho vnutorneho okienka. Ja som vyrezal sklo zo zvyskov, co som na-siel na mlyne. Este vo stvrtok vecer prisiel Pedro s Milanom z Kvacian. Boli sme v krcme. Cestou spat sme trubili na jelenov - ozyvali sa spat. Odko-pali sme pod pilou zem (kvoli podlahe) - spod velkeho rohoveho kamena vyrazila voda. Zeby novy pramen?

1. oktobra, streda

V nedelu vsetci odisli. Zliepam dalej podlahu pod pilou. Dojedam, co mi navarili a kolaciky, co doniesli. Prsalo. Voda mierne stupa. Utesnil som nahon. Pravidelne chodia ceski odborari - dochodcovia a dozaduju sa prednesu ako v muzeu.

4. oktobra, sobota

Prisla Stanka. V piatok som bol okukat vyrobu plochych remenov v Liptovskej Teplej - potrebujeme ho na gater. Rano sme nasli na sene Milana. Pocas dna sme varili kapustu (my) a jeleni gulas (Milan). Gulas sa podaril. Mame vacsi vyber ako krcma na Borovom (gulas, kapustovu a fazulovu polievku). Vecer sme sa boli prejst na Huty, daleko sme nezasli, lebo sme museli kluckovat pomedzi salamandry. Vykukuju plavky, hotujem sa na huby. Stanka spravila poriadok pred mlynom. Turistov vyplachol dazd. Objavil som strateny pant na okienko do ciernej kuchyne. Konecne som ho dokoncil (aj opravil po kovacovi). Zaskrutkoval som obrtliky a hotovo. Ako som neskor zistil, dal som vyrobit o jeden pant menej - aj v izbe je odporny klinec. V piatok vecer nas prepadli Stankini rodicia. Okukali, co je nove (pstruhy). Ochladilo sa, rosia sa mi okna. Stanka mi spravila ozdobu z jarabiny a ihlicia. Este stale sa tesim novym okienkom v ciernej kuchyni. Ako sa skrabkam, tak sa skrabkam, ale palecne koleso sa mi nevidi, privelmi hadze.

8. oktobra, streda

V nedelu som odprevadil Stanku domov. Konecne som dosypal nahon na hotovo z oboch stran. Zvlacam skaly z potoka na podlahu (nekonecny pribeh). Uz mi jeleni gulas lezie", a to ho este je vela. Robim poriadok v kolni. Uz takmer snezilo, ale iba takmer. Robim poriadky. Nasiel som zapisky od Mira. Asi zaciatok septembra. Hrajkali sa s pistalkami. Nahon dosypali pekne, ale za mlynom narobili kopce. (A ako ma voda cez kopce odtekat?)

12. oktobra, nedela

V piatok sa mi zbehli navstevy. Prva dohodnuta - Stanka a jaskyniari z Kosic (boli pred letom pracovat na mlyne) a druha Pedro + Me-ri. V sobotu behala po mlyne psia trojka: Viki, Buksi a Ares (vlciak). Uspesne zahnali kazdeho turistu-odvazlivca. Pracovnici mi pomohli osa-dit transmisiu a remenicu, ktora bola cez leto na "dovolenke" v Nestle Prievidza, kde ju opra-vili - velmi pekne (odteraz, ked polievky a le-kvary, tak len Carpathia). Vsetko sa to pekne toci, aj ked su loziska vybite. Uz chyba naozaj iba remen. Zacali sme opravovat spadnute ka-mene na kamennom moste ponad nahon na hor-nom mlyne, daleko sme vsak nedosli (iba co sme to "rozbrblali"), lebo Gabo si rozpucil prst medzi kamenmi a tak sme vecer skoncili na po-hotovosti v LM. Esteze to nebolo tak hrozne, kost ostala v poriadku. Skaly su naozaj tazke. V nedelu sme sa len tak poflakovali, ale aj tak sa podarilo odpratat, rozbit velku skalu za mlynom a opravit dreveny mostik nad odpadnym kanalom horneho mlyna. Po obede vsetci odisli. Ja som odprevadil Stanku. Na Borovom som stretol Milana s pokazenou mo-torkou, vracal som sa takmer potme. Gabo mi priniesol clanok z Kras Slovenska, velmi stary. Nazov je: Prechadzka dolinami Prosieckou a Kvacianskou v Liptove. Na mlyny sa chodilo vrchnou cestou strmo od kamenolomu. Cesta schadza tesne za mlynom.

10. oktobra, stvrtok

Dnes nasnezilo. Zem je vsak tepla a vsetko sa rychlo topi. Je ako v aprili. Odstranil som stlp v izbe, co podopieral stredny tram, nic nespadlo. Asi nebol ten tram az taky zhnity, ako sa zdalo. Pre istotu som ho zavesil na stresne tramy. Pondelok ma opat prepadli dochodcovia. Tusil som to od skoreho rana a tak som sa pripravil. Zajtra menim straz s Janom Tribulikom a idem kadeco povybavovat.

25. oktobra, sobota

Stvrtok sme dorazili vecer na mlyn. Rano bola riadna zima: -12ÝC. Doviezli sme pilove listy do gatra (nove) a dalsie suciastky. Stale trocha snezi. Prisla kontrola z vedenia ZO 6, oku-kali a isli k panu Smutniakovi na oslavu jeho osemdesiatych narodenin. Vecer som poriadne vymrzol, lebo Pedro s Hofmanom boli u pana Smutniaka (a potom skoncili v krcme) a ja som marne cakal na mlyne (kluce mali oni). Samozrejme prisli, az ked som sa vlamal dovnutra.

26. oktobra, nedela (pise Pedro)

Vcera sme spekulovali, kedy pojdeme do Jakubovian, rano vsak rozhodlo za nas: prebudili sme sa do drobneho, ale vytrvaleho snezenia. Ak nepojdeme hned, moze sa stat, ze do jari s autom neprejdeme. V Jakubovanoch nas cakala pekna "panska" skrina, ktoru som pred casom zachranil pred plamenmi susedovho upratovacieho zapalu, a viacero plochych prevodovych remenov aj inych suciastok z miestneho mlyna zlikvidovaneho znarodnenim zariadenia. (Cast som vykutal uz minule, dalsie sme pri doslednejsom prehladani objavili teraz.) Vsetko sme na privese doviezli az do doliny, kedze Martin sa uz asi zmieril s tym, ze jeho auto musi priniest obet rekonstrukcii mlyna. Neviem, ci si viete predstavit, ako sa da preniest velka a tazka skrina po uzkej lavke pokrytej ladom, ale my sme si to predstavit nedokazali. Radsej sme naplno otvorili stavidlo, cim v starom koryte ostalo len malo vody a tak sme aj s almarou presli suchou nohou po hati. Skrina v izbe zaujala dominantne postavenie, a asi chvilu potrva, nez si na nu zvykneme: uslachtile drevo, politura, profilove listy a vyrezavane hlavice su vyraznou zmenou oproti nabytku narychlo zbitemu z nehoblovanych dosak. Verim ale, ze nakoniec budu vsetci spokojni.

Martin Salaj a Pedro


Zo sprav ChangeNetu

Manual pre lokalnych protikorupcnych aktivistov

Transparency International Slovensko (TIS) vydalo manual s nazvom "Protikorupcne opatrenia na urovni samospravy". Obsiahla 120-stranova publikacia je podla editorov Daniely Zemanovicovej a Vladimira Pirosika urcena najma pre obcianske iniciativy, aktivistov, MVO a miestne media, ktore sa zaoberaju problematikou lokalnej a regionalnej korupcie.

Manual poskytuje prakticky prehlad o fungovani uzemnej samospravy, mnozstvo domacich a zahranicnych pripadovych studii, specializovane prieskumy verejnej mienky, ale najma nacrt siestich zakladnych protikorupcnych nastrojov, medzi ktore patri decentralizacia, pravo na informacie, monitoring verejneho obstaravania, kontrola samospravy, zamedzenie konfliktu zaujmov a eticka infrastruktura. Pracu uzatvara osobitna kapitola venovana tvorbe protikorupcnych strategii. Publikaciu mozno v obmedzenom rozsahu ziskat bezplatne na adrese: TIS, Bajkalska 25, Bratislava, tel.: 5431 1020, tis@transparency.sk.

Transparency International Slovensko

Podpora bohateho juhu Slovenska na ukor chudobnych horskych oblasti

Na jednej strane ide stat darovat v rozpocte 17 mld. korun ako dotaciu prevazne polnohospodarom z urodneho juhu, pricom sucasne na strane druhej ten isty stat obmedzuje bez akychkolvek kompenzacii hospodarenie sukromnych lesomajitelov v chudobnych horskych oblastiach Slovenska.

Problemom su nielen sucasne chranene uzemia, ale predovsetkym siet NATURA 2000, ktora je sucastou plnenia zavazkov vyplyvajucich z pristupovej zmluvy k EU. Podla ≠ 61 zakona c. 534/2002 o ochrane prirody a krajiny patri vlastnikovi nahrada za obmedzenie bezneho obhospodarovania. Stat dlhodobo tieto zavazky neplni a do dnesneho dna nevyplatil vlastnikom ani korunu nahrad. Hrde oznacovanie "narodne parky" je potom v priamom rozpore so skutocnostou, pri ktorej celu tarchu obmedzeni nesie obyvatelstvo horskych oblasti s velkou nezamestnanostou a nie stat, ktory obmedzenie sposobil!

LZ VLK preto jednoznacne podporuje poziadavku vlastnikov nestatnych lesov na kompenzaciu obmedzeni uzivania ich majetku. Tato kompenzacia dosahuje podla Unie regionalnych zdruzeni vlastnikov nestatnych lesov Slovenska na rok 2004 920 mil. korun za obmedzenie lesohospodarskych aktivit a 380 mil. za dalsie straty a obmedzenia z dovodu aplikacie ≠ 60, ≠ 61 a ≠ 63 zakona c. 543/2002 o ochrane prirody a krajiny.

VLK zachranil vykupom alebo prenajmom vyse 220 ha horskych lesov. Su sukromnymi vlastnikmi, ktorych cielom je zachrana prirodzenych lesov. Pri svojej praci sa denne stretavaju s dalsimi vlastnikmi a dobre poznaju ich problemy. Su presvedceni, ze vlastnici nestatnych lesov su ochotni sa aktivne podielat na ochrane prirody na svojich pozemkoch, ale nie pod tlakom restrikcii a popierani ich zakladnych prav a slobod, ale na baze spoluprace. Pozadovane kompenzacie nie su pritom na rozdiel od polnohospodarstva dotacnou podporou sukromneho podnikania, ale len nahradou za obmedzenie hospodarenia sposobene statom.

LZ VLK zaroven ziada koncepcne zmeny v ochrane prirody a krajiny, ktora musi jednoznacne stat na troch pilieroch: state, sukromnych vlastnikoch a dobrovolnych ochranarskych orga-nizaciach.

Ziada jasnu a konkretnu statnu strategiu ochrany prirody prijatu vseobecnou dohodou vsetkych zaujmovych skupin, ktoru by schvalil parlament. Doterajsi jednostranny system "vsemocnych" statnych uradnikov a sposob udelovania roznych vynimiek priamo podporuje korupciu a hlboko demotivuje nestatne subjekty v spolupraci na ochrane prirody. Ze to ide bez statu, dokazuje pripad 160-hektaroveho dvestorocneho lesa v jadrovej zone siete NATURA 2000 v TANAPe. Tento les si LZ VLK dlhodobo prenajal od miestneho urbariatu a pravidelne splaca najom z podpory slovenskych obcanov (predovsetkym z 1% dane) bez akehokolvek naroku na statny rozpocet.

Tam, kde je potrebne odcinit restrikcie, ktore sposobuje stat sukromnym vlastnikom, statny uradnik tvrdi, ze je to nemozne pre nedostatok financii.

Tam, kde sukromny vlastnik pomoze plneniu statnych zavazkov voci EU a vyrazne podpori protipovodnove funkcie lesov bez akehokolvek naroku na statne financie, ten isty statny uradnik brani takymto aktivitam z "nefinancnych" dovodov.

Juraj Lukac, LZ VLK, juro@wolf.sk

Rozpocet nesmie ignorovat ochranu zivotneho prostredia

Environmentalne mimovladne organizacie Spolocnost pre ochranu vtactva na Slovensku (SOVS), Institut aplikovanej ekologie DAPHNE, Lesoochranarske zdruzenie VLK a Greenpeace na tlacovej konferencii v Bratislave kritizovali navrh statneho rozpoctu na rok 2004, ktory schvalila Vlada SR. Mimovladne organizacie vyjadrili nespokojnost s tym, ze vlada dlhodobo nedostatocne vyclenuje financne prostriedky na ochranu a tvorbu zivotneho prostredia. Environmentalisti v tej-to suvislosti vyzvali poslancov Narodnej rady Slovenskej republiky, aby navysili rozpoctovu kapitolu zivotne prostredie.

Podla MVO je vladou schvaleny rozpocet likvidacny a nedovoluje Ministerstvu zivotneho prostredia SR plne realizovat ani zakladny vykon zakonom stanovenych kompetencii, napr. v oblasti spravy a budovania siete chranenych uzemi, vodneho hospodarstva, ci protipovodnovej ochrany. Fakt, ze vladou schvaleny rozpocet je priblizne o 800 milionov nizsi ako navrhoval rezort zivotneho prostredia, sa podla ochranarov negativne prejavi aj v zastaveni, ci obmedzeni viacerych existujucich ekologickych programov - napr. z programu likvidacie starych environmentalnych zatazi.

Problem vladou schvaleneho rozpoctu pre rezort MZP SR ilustrovali predstavitelia environmentalnych skupin na priklade existujucej siete chranenych uzemi a budovani europskej sustavy chranenych uzemi NATURA 2000. Podla ≠ 61 zakona c. 534/2002 o ochrane prirody a krajiny patri vlastnikovi, ktoreho uzivatelske prava boli obmedzene v zaujme ochrany prirody, nahrada za obmedzenie bezneho obhospodarovania. Stat vsak dlhodobo tieto zavazky neplni a do dnesneho dna nevyplatil vlastnikom ani korunu nahrad. Tato skutocnost logicky sposobuje negativne reakcie sukromnych vlastnikov a v konecnom dosledku ohrozuje zaujmy statu v oblasti ochrany zivotneho prostredia. Len v tejto oblasti by bolo potrebne podla ochranarov navysit rozpocet MZP SR minimalne o 100 milionov Sk (zo sucasnych 90 milionov Sk na priblizne 190 milionov Sk).

Financne efektivnejsim nastrojom, ako vyplacanie ujmy vlastnikom, je podla environmentalistov vykup pozemkov v chranenych uzemiach do vlastnictva statu a ich sprava organizaciami ochrany prirody. Z dlhodobeho hladiska je totiz pre stat ekonomicky vyhodnejsie vykupit chranene uzemia (prioritne v ochrannom stupni 4 a 5), nez kazdorocne platit vlastnikom ujmu za obmedzenie bezneho obhospodarovania. Tento nastroj by mal byt podla ochranarov sucastou pripravovanej Koncepcie ochrany prirody. Vo vladou schvalenom rozpocte na rok 2004 sa vsak s vyuzitim tohto nastroja nepocita.

Juraj Rizman, juraj.rizman@greenpeace.sk

Voda v pramenoch a studnickach Slovenskeho raja hygienicky nevyhovuje

Pramene a studnicky v NP Slovensky raj su hygienicky nevyhovujuce. Pravidelny monitoring kvality vod, ktory vykonava Statny zdravotny ustav (SZU) v Spisskej Novej Vsi, potvrdil vysoku kontaminaciu pramenov a studniciek. SZU pravidelne kontroluje kvalitu vody z desiatich pramenov na najfrekventovanejsich chodnikoch v Slovenskom raji. "Z desiatich odberov je devat sustavne a trvalo hygienicky nevyhovujucich a nevhodnych na pitie," uviedol na tlacovej besede Julius Ritter zo SZU v Spisskej N. Vsi. Z pramenov, ktore hygienici pravidelne monitoruju, je zo zdravotneho hladiska vhodna na pitie len voda z pramena pri parkovisku na Podlesku v Hrabusiciach. Naopak pramen Sucha Bela je mikrobiologicky najviac znecisteny.

Znecistenie vody sposobuju navstevnici narodneho parku, ktori okolie pramenov vyuzivaju nielen na oddych, ale aj na konzumaciu jedal a hlavne na vykonavanie biologickych potrieb, ktore najviac znecistuje vodu v studnickach. "Pit vodu zo studniciek a pramenov v narodnom parku je hazardom so zdravim," upozornil J. Ritter. Pri konzumacii vody z pramenov moze dojst k ochoreniu zazivacieho traktu.

Tohto roku vykonali pracovnici SZU aj kontrolu vod z povrchovych zdrojov v roklinach Sucha Bela a Piecky. Rozbory vody potvrdili, ze hygienicky nevyhovuju aj povrchove toky v narodnom parku. Znecistenie povrchovych vod maju na svedomi fekalie. Pracovnici narodneho parku sa pritom neraz stretavaju s navstevnikmi, hlavne zahranicnymi, ktori piju vodu priamo z potokov v roklinach ci studnickach.

SZU aj Sprava NP Slovensky raj preto upozornuje vsetkych navstevnikov narodneho parku, aby nepouzivali vodu zo studniciek a potokov ako pitnu vodu. Kazdy takyto zdroj by mal byt oznaceny. "Nedisciplinovani navstevnici casto znicia tabule s upozornenim o hygienickej zavadnosti vody," povedal riaditel Spravy NP Slovensky raj Dusan Bevilaqua.

Sita, sita@sita.sk, slovraj@sopsr.sk

V telach deti a v spotrebnych produktoch sa nasli nebezpecne chemikalie

Organizacia Greenpeace zverejnila 21. oktobra v Londyne studiu, nazvanu "Chemicke dedicstvo - kontaminacia deti". Ta dokazala v telach deti okrem ineho chemikalie, ktore mozu poskodit reprodukcne organy, narusit rast a rozvoj, poskodzovat imunitny system a do tela deti mozu preniknut dokonca uz pocas vnutromaternicoveho vyvoja.

Studia uvadza, ze tieto chemikalie maju pravdepodobne omnoho zavaznejsi dopad na prenatalny vyvoj a na novorodencov, nez na dospelych jedincov. Sposobuju to rozdiely vo vstrebavani, metabolizme a vylucovani chemikalii z tela. Chemicke latky mozu nenarodene deti ohrozovat uz prostrednictvom tela matky. Velmi male deti mozu rizikove latky absorbovat z kontaminovanych produktov ustami alebo pokozkou.

Studia bola zverejnena v suvislosti s vysledkami testov, ktore vykonala nezavisla vedecka komisia na objednavku Greenpeace. Rovnako boli nebezpecne chemikalie objavene pri testovani vzoriek spotrebnych produktov, vratane detskych pyzam, hraciek a dojcenskych flasiek. Nasli sa tiez v parfumoch, farbach, cistiacich prostriedkoch, interieroch aut a v osviezovacoch vzduchu.

Tieto zistenia Greenpeace prisli tyzden pred rokovanim Europskej komisie, ktora predklada Europskemu parlamentu novu legislativu na zabezpecenie vacsej ochrany spotrebitelov pred nekontrolovanym pouzivanim nebezpecnych chemikalii.

Odborny konzultant Greenpeace pre oblast toxickych latok MUDr. Miroslav Suta uviedol: "Nastal cas, aby chemicky prie-mysel prestal ohrozovat zdravie a vyvoj nasich deti. Green-peace ziada v zaujme vsetkych rodicov, aby nova chemicka politika EU zabezpecila, ze nebezpecne chemikalie, ktore mozu ohrozovat zdravie deti, nebudu povolene a budu nahradene ich bezpecnejsimi alternativami."

Greenpeace CZ

Kresby romskych deti z Jarovnic na vianocnych pohladniciach

Po vlanajsom uspechu malej kolekcie vianocnych pohladnic sa Nadacia Milana Simecku rozhodla v tomto projekte pokracovat aj v roku 2003. V spolupraci so Zakladnou skolou v Jarovniciach a firmou SANZI pripravila 27 navrhov pohladnic s vianocnou tematikou. Obrazky su dielom romskych deti z Jarovnic, ktorym sa venuje pan ucitel Jan Sajko. Vytvarne prace jeho ziakov su zname po celom svete. Vytazok z predaja pohladnic je urceny na podporu Zakladnej skoly v Jarovniciach a na Stipendijny fond Nadacie Milana Simecku, vdaka ktoremu vyse 50 romskych deti moze studovat na strednych skolach.

Na www.nadaciamilanasimecku.sk/pohladnice.php najdete navrhy vsetkych pohladnic. Zaujemci si ich mozu objednat prostrednictvom internetu, telefonicky (02/54433552) alebo e-mailom (nms@nadaciams.sk).

Nadacia Milana Simecku, nms@nadaciams.sk

Dychame toxicky prach

Organizacia Greenpeace prezentovala vysledky europskej studie, ktora mapuje toxicku kontaminaciu prachovych necistot. Vedci v ramci vyskumu analyzovali vzorky prachu z domacnosti, detskych centier a skol v Nemecku, Francuzsku, Taliansku a na Slovensku. Analyza v nezavislych laboratoriach dokazala v prachovych necistotach pritomnost nebezpecnych chemikalii ako su ftalaty, bromove chemikalie, chlorovane parafiny, alkyfenoly a organicke zluceniny cinu. Vsetky detekovane latky patria do skupiny nebezpecnych chemikalii, ktore su zname negativnym posobenim na ludsky organizmus - narusaju hormonalny a reprodukcny system cloveka a mozu sposobovat rakovinu.

Vzorky prachu zo Slovenska boli analyzovane na pritomnost troch skupin chemickych latok:

* ftalaty - poskodzuju reprodukcny system - pouzivaju sa v PVC a v kozmetike (sucast parfumov),

* chlorovane parafiny - mozu sposobovat rakovinu - pouzivaju sa vo farbach a umelych hmotach,

* alkyfenoly - narusaju funkciu hormonov - pouzivaju sa v kozmetike a hygienickych produktoch.

"Analyza prachu zo Slovenska potvrdila vyskyt vsetkych troch testovanych skupin chemickych latok. Najhorsie sme dopadli v obsahu ftalatov, kde jedna z nasich vzoriek mala druhu najvyssiu koncentraciu nebezpecneho ftalatu DEHP. V porov-nani s inymi krajinami slovenske vzorky tiez vykazovali vyssie koncentracie chlorovanych parafinov," konstatoval Martin Hojsik, koordinator toxickej a genetickej kampane Greenpeace.

"Je dolezite, aby legislativa EU dokazala zareagovat na vysledky studii, ktore poukazuju na toxicku kontaminaciu nasho domaceho prostredia. Pokial ma byt pripravovana legislativa unie efektivna, je nevyhnutne, aby vlady europskych krajin zabranili pouzivaniu nebezpecnych latok vo vyrobkoch beznej spotreby. Slovensko musi podporit prijatie takej legisla-tivy v ramci unie, ktora dokaze efektivne chranit zdravie obyvatelov a zivotne prostredie. Rozhodovat o europskej chemickej politike budeme po vstupe SR do EU v roku 2004," vyhlasil Hojsik.

Greenpeace, martin.hojsik@greenpeace.sk

Kde je vola, je aj (cyklo)cesta

Hradzova cesta okolo Vahu je pri trencianskej lodenici prerusena zeleznicnym mostom. Cyklisti tu az donedavna museli zist z hradze a jazdit po nespevnenej strkovej ceste. Na tento problem aktivisti upozornovali niekolko rokov, ale az pred par tyzdnami mesto vybudovalo najazdove rampy a spevnilo cyklisticky chodnik. Dnes uz mozu cyklisti plynulo prejst tymto usekom.

"Najdolezitejsie je, ze sa pohli lady. Sucasni poslanci a vedenie mesta dokazali, ze vedia konat a opodstatnene poziadavky obcanov vedia riesit," komentuje tuto udalost Richard Medal z Centra environmentalnych aktivit. Zmenu urcite ocenia aj cykloturisticki navstevnici Trencina, ktori sa podla jeho slov doteraz cudovali, preco nadregionalna cyklomagistrala nema priamo v centre Trencina asfaltovy povrch.

Medal veri, ze tento prvy lad prelomi aj dalsie a ze na dalsie vylepsenia pre cyklistov a chodcov nebude treba cakat tak dlho, ako na spevnenie hradzovej cesty. Trencianskej samosprave hned aj odporuca zrealizovat protismykovu upravu schodov v podchodoch, ktoru by v bliziacej sa jesennej a zimnej sezone chodci urcite ocenili.

Centrum environmentalnych aktivit, cea@changenet.sk

Statne lesy TANAP priznali nelegalne pouzitie chemikalii v narodnych prirodnych rezervaciach

Lesoochranarske zoskupenie VLK zaciatkom novembra oznamilo nelegalne pouzitie chemikalii na uzemi narodnych prirodnych rezervacii v Tatranskom narodnom parku. V Narodnej prirodnej rezervacii (NPR) Belianske Tatry, NPR Javorova dolina, NPR Bielovodska dolina a PR Pavlova boli bez povolenia Ministerstva zivotneho prostredia pouzite insekticidy obsahujuce cypermetrin. Hovorca Statnych lesov (SL) TANAP Marian Sturcel pre agenturu SITA priznal pouzitie chemikalii, ale tvrdi, ze postrek bol pouzity v sulade so zakonom.

Proti tomuto tvrdeniu VLK ostro protestuje, pretoze je sam ucastnikom spravneho konania, ktore vedie v tejto veci MZP, pricom v podani dna 31.7.2003 namietal pouzitie nebezpecneho cypermetrinu v NPR a dna 2.9. podal na MZP v tejto veci rozklad. Spravne konanie nie je do dnesneho dna ukoncene!

Podla informacii VLKa pracovnici SL TANAP na uzemiach s najvyssim, piatym stupnom ochrany prirody, pouzili tajne uz v juli tohto roku pyretroidne pripravky, pricom postrek bol vykonany bez pridaneho farbiva, co znemoznilo identifikaciu postreku v terene.

VLK ma dokonca k dispozicii dokument z augusta tohto roku, v ktorom riaditel SL TANAP Ing. Peter Liska tvrdi, ze: "SL TANAP vyvinuli usilie na legalizaciu zasahu, chemickej asanacie rozsiahlej vetrovej kalamity. K dnesnemu dnu sme neobdrzali rozhodnutie MZP SR. Populacia podkornikov neznesie odklad a tak sme zasah v uvedenom rozsahu vykonali!"

Na uzemie postriekane tymito pripravkami sa pritom vztahuje ochranna doba 28 dni, to znamena, ze lesne plody na postriekanej ploche sa nesmu pocas tohto obdobia zberat. Cypermetrin je toxicky pre nervovy system. Hlavne symptomy posobenia cypermetrinu su zavraty, nevolnost, bolesti hlavy a zachvaty. Po vacsom vystaveni jeho ucinkom sa dostavuju svalove krce, ospalost a koma. Tato latka tiez potlaca imunitu systemu, a to zabranovanim tvorby protilatok voci mikrobom vyvolavajucim choroby. Cypermetrin je tiez klasifikovany ako mozny karcinogen. Zaroven je toxicky pre vcely a dalsi uzitocny hmyz, dazdovky i ryby. U vtakov v oblastiach osetrovanych cypermetrinom sa znizuje pocet odchovanych mladat.

Lesoochranarske zoskupenie VLK, alfa@wolf.sk


BUDE

16. stretnutie expedicnych turistov

Klub slovenskych turistov a obcianske zdruzenie Karpaty pozyva siroku verejnost na 16. rocnik medzinarodneho stretnutia expedicnych turistov. Podujatie sa uskutocni tradicne v Dome kultury Vetvar na Biskupickej ulici c. 15 v Podunajskych Biskupiciach posledny novembrovy vikend. Zacne sa v sobotu 29.11. o 9.00 a skonci v nedelu 30.11. o 15.00. Na sirokouhlom platne odprezentuju zabery z dvadsiatich uspesnych vyprav minulej sezony, ktore sa uskutocnili v oblastiach, ktorym sa spravidla vyhyba cestovy ruch. Pojde najma o hory Au-stralie, Islandu, Albanska, Ciernej hory a Kosova, Krym, Kaukaz, Tan-san, Tibet, Fanske vrchy v Tadzikistane, narodne parky Finska a USA, bolivijske a cilske Andy.

Sucastou stretnutia bude aj burza map a sprievodcovskej li-teratury. Organizatori pripravuju krst novych cestopisov, venovanych Gruzinsku, Krymu, Zakarpatsku, Kaukazu a Tadzikis-tanu. Tak ako po minule roky zaujemci najdu nejeden tip, ale aj kamaratov na netradicnu letnu dovolenku. Ku KD Vetvar jazdia autobusy c. 70 od Noveho mosta a 97 z Petrzalky. Zaujemci o ubytovanie (treba si priniest karimatky a spacaky), blizsi pro-gram a o ponuku do programu sa mozu obratit na adresu: Svetozar Krno, Holubyho 1, 811 03 Bratislava, tel. 0908/134 002, Karpaty84@pobox.sk.

Svetozar Krno, Karpaty84@pobox.sk

Detsky ekologicky cin roka 2004

S cielom aktivizovat angazovanie sa mladych ludi pri rieseni problemov zivotneho prostredia, objavovat a podchytit vyrazne osobnosti v radoch mladych ludi, vyhlasuje obcianske zdruzenie TATRY pre skolsky rok 2003/2004 environmentalnu projektovu sutaz o "Detsky ekologicky cin roka". Sutaz je urcena pre jednotlivcov a kolektivy zo zakladnych a strednych skol v Slovenskej republike.

Ekologickym cinom by mala byt dlhodoba, systematicka cinnost vo vlastnom volnom case (nie v ramci vyucovania), realizovana s preukazatelnym osobnym nasadenim, ktorej podstatna cast bola vykonana v cielovom obdobi od 1. 9. 2003 do 15. 5. 2004. Moze to byt napr. zachrana cennej lokality (prirodneho lesa, mokrade, luky), revitalizacia miestneho toku (mokrade) alebo dlhodoba starostlivost o miestny tok, likvidacia divokych skladok, vybudovanie jazierka, realizovatelny projekt na setrenie vodou v obci (skole), zavedenie separovaneho zberu na skole alebo v obci a pod.

Kompletnu dokumentaciu ekologickeho cinu v neobmedzenom rozsahu, ktora vystizne a presne charakterizuje rieseny problem, kroky, ktore bolo potrebne vykonat pri jeho rieseni, problemy, s ktorymi sa riesitel stretol a konkretny dosiahnuty vysledok je potrebne zaslat do 15. 5. 2004 na adresu OZ TATRY. Sucastou dokumentacie okrem vlastneho opisu ekologickeho cinu mozu byt fotografie, nacrtky, mapy, vyjadrenia zainteresovanych subjektov, clanky z novin, magnetofonove nahravky, posudky prirodzenych miestnych autorit a pod., ktore umoznia porote nadobudnut co najpresnejsi obraz o vykona-nom "cine". Vysledky budu oznamene do 30. juna 2004.

Vitazi ziskaju od OZ TATRY knizny dar v hodnote 5 000,-, 2 500,- a 1 000,- Sk (1. az 3. miesto), konzultacnu a projektovu pomoc pri realizacii dalsich napadov. Detsky ekologicky cin roka financne podporila nadacia pre deti Slovenska v ramci programu "Hodina detom".

Vase nominacie a napady posielajte na adresu: OZ TATRY, KEMI 627/5, 031 04 Liptovsky Mikulas, tel./fax: 044/553 10 27, wolf@mail.viapvt.sk, www.ekokompas.host.sk.

Rudolf Pado, wolf@mail.viapvt.sk


FAKTY A UVAHY

Uzemne konanie na Vodne dielo Slatinka zastavili

Obec Zvolenska Slatina ako prislusny stavebny urad zastavila uzemne konanie na stavbu Vodne dielo Slatinka (VDS). Investor Vodohospodarska vystavba, s. p., Bratislava totiz v stanovenej lehote nedoplnil svoj navrh tak, aby obsahoval vsetky zakonom stanovene nalezitosti. Dnes rozhodnutie o zastaveni uzemneho konania nadobudlo po uplynuti lehoty na odvolanie pravoplatnost.

Podla mimovladnej organizacie Zdruzenie Slatinka, ktora je ucastnikom stavebneho konania, v navrhu na stavebne rozhodnutie chybalo napriklad zavazne stanovisko mesta Zvolen. VDS nie je obsiahnute v uzemnoplanovacej dokumentacii Zvo-lena ani Zvolenskej Slatiny, v katastri ktorych sa ma budovat, co je zakonny predpoklad na vydanie uzemneho rozhodnutia. Zdruzenie Slatinka spochybnuje aj vysledok procesu hodnotenia vplyvov stavby na zivotne prostredie, ktory je dalsim povinnym podkladom na uzemne rozhodnutie a ziada proces zopakovat. "Ustavny sud v novembri 2001 skonstatoval v procese hodnotenia vplyvov na zivotne prostredie porusenie prav obcanov na informacie. Z nezakonneho procesu nemoze vzniknut zakonne rozhodnutie," pripomenula na tlacovej besede koordinatorka Zdruzenia Slatinka Martina Paulikova. Zdruzenie tiez v auguste podalo podnet na preskumanie zakonnosti hodnotenia opodstatnenosti vynalozenia verejnych investicii, takzvanej statnej expertizy. Expertiza totiz podla zdruzenia nesplnala podmienky stanovene zakonom o verejnom obstaravani.

Na VDS ziada podla Paulikovej MZP zhruba 200 milionov korun uz z rozpoctu na buduci rok. V dalsich rokoch sa na VDS pocita celkovo s vyse 3 miliardami korun. Zdruzenie Slatinka pritom vystavbu nadrze povazuje za zbytocnu, neefektivnu a neekonomicku. Navyse by znamenala zanik osady Slatinka, ktora po zruseni stavebnej uzavery znova oziva. "Su tu vsak velke tlaky, pretoze Vodohospodarska vystavba chce statnu zakazku," povedala Paulikova. Dodala, ze argumenty za vystavbu diela sa v priebehu desatroci menili, najnovsie sa argumentuje moznostou zvysovania prietoku Hrona pod Levicami, kde ho znizuje mnozstvo odberatelov. VDS by vsak podla Zdruzenia Slatinka tento problem nevyriesilo lepsie nez budovanie malych vodnych zdrojov priamo tam, kde ich treba. "Ak niekto pod Levicami potrebuje uzitkovu vodu a z Hrona to uz nejde, nech si to riesi vo vlastnej rezii inymi opatreniami, hoci aj priehradou. Ak by mali sukromni odberatelia za vodu z VDS platit skutocnu cenu, urcite by zaviedli usporne opatrenia, vybudovali si vlastne zdroje vody," uvadza Zdruzenie Slatinka.

SITA, sita@sita.sk, slatinka@changenet.sk

Rod a doprava

Na prvy pohlad sa moze zdat prehnane zatahovat rodove vztahy este aj do takych neutralnych oblasti, ako je napriklad doprava a jej organizacia. Ale prvy pohlad byva povrchny. Doprava z pohladu muzov a doprava z pohladu zien nie je rovnaka. Lisia sa tak, ako sa lisi postavenie a uloha muzov a zien v spolocnosti, najma z hladiska delby prace.

Svetova banka ma specialne projekty, ktore sa venuju rodovym otazkam dopravy v Tretom svete a su sucastou jej rozvojovych projektov. Zlepsit postavenie zien v rozvojovych krajinach nie je mozne bez toho, ze by sa pre ne zlepsila dostupnost dopravy. Niektore problemy, s ktorymi sa stretavaju, su specificke pre krajiny, v ktorych ziju. Fundamentalisticky ponate nabozenstva urcuju zenam striktne podmienky pohybu vo verejnych priestoroch a to sa tyka aj verejnych dopravnych prostriedkov. Uz tym je mobilita zien znacne obmedzena. Vacsina rodovych rozdielov sa ale dotyka podobnym sposobom zien v rozvojovych aj rozvinutych krajinach. V rozvinutych krajinach im venuju pozornost vlady, vznikaju aj mimovladne organizacie, ktore sa na ne specializuju. Londynske IFRTD (International Forum for Rural Transport and Development) zdruzuje 1800 organizacii z 83 krajin.

Muzi su v Prvom i Tretom svete vnimani predovsetkym ako zivitelia rodiny. Z hladiska dopravneho to pre nich znamena ako hlavnu dennu trasu cestu do prace a spat. Muzi sa podstatne menej podielaju na pracach spatych s potrebami rodiny, ako zeny. Z hladiska dopravneho to pre nich znamena, ze ich hlavnymi trasami vo volnom case su cesty za aktivnym alebo pasivnym sportom a cesty do restauracnych zariadeni. Nie je to teoreticka uvaha, je to vysledok prieskumov z konca devatdesiatych rokov minuleho storocia, robenych vo Velkej Britanii, Svedsku a USA. Prieskumy ukazali aj to, ze ovela viac muzov ako zien vlastni vodicsky preukaz (tu sa mi ziada dodat, ze skor potvrdili, co aj tak vsetci tusime). Dalej sa ukazalo, ze ovela vacsie percento muzov je hlavnym soferom v domacnosti, v ktorej obaja manzelia vlastnia vodicsky preukaz. Pokial domacnost vlastni jedno auto, je toto vyuzivane castejsie muzom, ako zenou. Zenu to odsuva na castejsie vyuzivanie inych druhov dopravy. Ake su jej moznosti?

Zena ma na starosti prevadzku domacnosti (v roku 1995 stravili britski muzi domacimi pracami priemerne 0,42 hodiny denne, zeny 2,24). V praxi to znamena prinasat nakupy (v roz-vojovych krajinach aj obstarat vodu a palivove drevo), doprevadzat deti do skoly, starat sa o chorych starsich pribuznych, zaobstaravat ich nakupy a ine potreby, doprevadzat chore deti alebo starsich pribuznych k lekarovi. V poslednych desatrociach k tomu pribudlo aj platene zamestnanie - pocet pracujucich zien, ktore sa sucasne aktivne staraju o dalsich potrebnych clenov domacnosti vzrastol o desiatky percent. To znamena, ze prevazne nemozu pracovat na plny uvazok (napr. v Britanii je zo vsetkych plnouvazkovych zamestnancov 33% zien, zo vsetkych pracujucich na ciastocny uvazok je ich 88%). Z hladiska dopravneho to znamena znacne odlisnu strukturu ich tras. Cestuju ovela castejsie, ale na mensie trasy a ich cesty su rozlozene pocas celeho dna. Znamena to castejsie cestovanie mimo dopravnej spicky, teda v case, ked je frekvencia verejnej dopravy nizsia. Znamena to caste prestupovanie a/alebo trasy s mnohymi preruseniami a ak nie su k dispozicii financne dostupne predplatne listky, prinasa to potrebu kupovania viacerych jednorazovych listkov. To moze viest k volbe sice najlacnejsej, ale casovo a fyzicky narocnej pesej "dopravy".

Zeny su fyzicky mensie a slabsie, ako muzi. Maju ovela vacsi strach, ako muzi, z poulicneho nasilia a kriminality. Z hladiska dopravneho to znamena, ze sa vyhybaju urcitym trasam, najma v urcitych casoch. Nerady, alebo vobec nie, cestuju po zotmeni. Pocit bezpecnosti im nemusi nutne chybat v dopravnych prostriedkoch - moze to byt aj na zastavkach, kde na ne cakaju. V susednom Rakusku sa subjektivny pocit bezpecnosti uz zohladnuje pri navrhovani konstrukcie a umiestnenia zastavok verejnej dopravy. A pocit bezpecnosti je motivom vyhradzovania parkovacich miest pre zeny - su v tych castiach verejnych parkovisk, ktore su lahsie pristupne a dobre osvetlene. Vyskytuju sa uz v Prahe, inde som o nich este nepocula, ale to neznamena, ze nie su.

Cestovanie mimo dopravnej spicky, ktore je typickejsie pre zeny, je nutne spate s dlhsim cakanim na zastavkach. Znamena to aj vacsi napor na zdravie. Cakanie nielen stresuje, cakanie zvysuje cas straveny v nepriaznivom pocasi, casto v znecistenom a teda nepriaznivom vzduchu. Ak zena musi na kratsie trasy zvolit pesiu dopravu, je vystavena tym istym tlakom.

Vyspele staty maju rodove aspekty dopravy zmapovane. To je prvy krok, ale nasleduju aj dalsie. V Europskej unii sa nove projekty zavazne hodnotia z rodoveho hladiska - analyzuje sa, aky budu mat vplyv na zeny a aky na muzov. Koncept sa vola "gender mainstreaming" a vhodny preklad do slovenciny alebo cestiny zatial neexistuje. Aj urcite konkretne zlepsenia - napriklad tie zastavky a parkovacie miesta - sa objavuju. U nas doma situacia lepsia nie je, mame aj my co robit.

Lubica Lacinova, lubica.lacinova@savba.sk

Ekonomika inak

Mili priatelia, pocas 15 rokov svojho fungovania v ochranarskych aktivitach som dospel k nazoru, ze nestaci len riesit nasledky, ale ze podstatne je predchadzat problemom. Financny system, ktory panuje vo svete a ktory automaticky, ako keby bol Bohom dany, pouzivame, je prapricinou mnohych problemov, ktorym celime a do velkej miery urcuje spravanie a konanie ludi. Preto navrhujem, aby sa zacala diskusia o potrebe roznych financnych systemov, ktore budu svet chranit a nie ho nivocit.

Rozmyslali ste uz niekedy nad tym, preco sa kazdy rok dvihaju ceny? Alebo preco je ekonomicky vyhodnejsie doviezt tovar z druheho konca sveta namiesto vyuzitia miestnych zdrojov? Alebo preco musime bankam platit uroky za to, ze nam pozicaju peniaze? Alebo preco vlady davaju danove praz-dniny nadnarodnym korporaciam a nie domacim firmam a pod-nikatelom? Napadlo vam niekedy, ze by vsetko mohlo fungovat aj inak? Dovolujeme si upozornit vas na stranky www.inaekonomika.sk, ktore nesu podtitul "dobre spravy o tom, ze ekonomika nemusi byt vzdy len o peniazoch".

Koordinacnu skupinu INA EKONOMIKA vytvorila skupina nadsencov, ktori si dali za ciel sirenie informacii a propagovanie alternativnych ekonomickych systemov, z ktorych mnohe sa javia ako energeticky uspornejsie, ohladuplnejsie voci zivotnemu prostrediu, socialne prospesnejsie a udrzatelnejsie v dlhodobej perspektive. Zamerom tejto aktivity je informovat o hladani alternativ ku konvencnemu ekonomickemu systemu, ktory vznikol v case nastupujucej industrializacie a v sucasnosti, vo veku globalizacie, informacnej revolucie a planetarneho ekologickeho ohrozenia sa coraz viac javi ako zastaraly.

Sucasny ekonomicky system je postaveny na myslienke neobmedzeneho hospodarskeho rastu, ktory v podmienkach obmedzenych prirodnych zdrojov nie je mozny. Dalsim omylom sucasnej ekonomickej ideologie je domnienka, ze sebecke pocinanie jednotlivcov ci ekonomickych skupin sa moze nejakym zazrakom premenit na celospolocensky prospech. V mediach sa casto sklonuje slovo globalizacia. Vo svetovom diani vsak pozorujeme skor presadzovanie sukromnych zaujmov v global-nom meradle.

V zapadnych krajinach sa v ostatnych rokoch velmi rozsirili LETSystemy, casove banky a ine systemy miestnej vymeny a zdielania hodnot, ktore sa snazia vyplnit medzeru v potrebach, ktore klasicka penazna ekonomika nedokaze uspokojit, alebo to robi velmi neefektivne. Ich prinos sa ukazuje v podpore miestnej vyroby a spotreby a v lepsom vyuziti schopnosti ludi, ktori z nejakeho dovodu nie su dostatocne zacleneni do spolocnosti. Typickym prikladom su osameli dochodcovia, telesne postihnuti ci nezamestnani.

Vyznam alternativnych ekonomickych systemov je vsak v sucasnosti podstatne sirsi: v krajinach, ako napr. Argentina, sa viac nez polovica vsetkych obchodov uzatvara v alternativnej mene. V Japonskom meste Kangawa sa testuje komunitna mena v elektronickej podobe s vyuzitim plastovych kariet a specialnych bankomatov. Svajciarske barterove druzstvo Wirt-schaftsring ma v sucasnosti okolo 60.000 clenov a katalog ponuk je rozsahom podobny beznemu telefonnemu zoznamu.
Alternativne menove systemy sa tesia oblube u ludi, ktori nedoveruju konvencnemu financnemu systemu a nechcu ho pouzivat. Nezanedbatelnym faktorom je aj proces posilnovania ulohy regionov v narodnych statoch. V tychto podmienkach mozeme ocakavat narastajuci vyznam miestnych menovych systemov.

V protiklade s presvedcenim ekonomov peniaze nie su neutralny prostriedok. Preto mozu existovat rozne penazne systemy, ktore by nam mohli vyznamne pomoct pri rieseni niektorych najdolezitejsich problemov vratane ekologickej udrzatelnosti (Bernard Lieter, predslov ku knihe Richarda Douthwaita Ekologia penazi).

Stranky www.inaekonomika.sk mapuju dianie z oblasti alternativnej ekonomiky a priblizuju priklady a skusenosti z roznych casti sveta, kde sa alternativne ekonomicke systemy tesia coraz vacsej oblube. Boli by sme radi, ak by sa nam podarilo rozvinut diskusiu k otazkam potreby viacerych druhov penazi, k otazke demokratizacie tvorby penazi, ci trvalej udrzatelnosti sucasneho ekonomickeho modelu. Kam sa z ekonomiky vytratil clovek a jeho kazdodenne potreby, starosti a radosti? Ma sa clovek prisposobovat potrebam trhu, alebo by sa mal trh
prisposobovat potrebam ludi?

Za skupinu Ina ekonomika Igor Chyra, laznik zo Zajezovej

VLK ziada bezpecnostnu previerku

Statutarny zastupca Lesoochranarskeho zoskupenia VLK Ing. Juraj Lukac poziadal v zmysle zakona c. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovanych skutocnosti Narodny bezpecnostny urad o bezpecnostnu previerku.

Pricinou tejto ziadosti je skutocnost, ze veduci odboru PPaLH Krajskeho uradu v Presove Ing. Jozef Kulan uz niekolkokrat odmietol spristupnit informacie z lesnych hospodarskych planov z roznych oblasti Presovskeho okraja s odovodnenim, ze tieto informacie su utajovanou skutocnostou so stupnom utajenia "vyhradene" a ze LZ VLK nie je opravnene mat k takymto udajom pristup.

Lesne hospodarske plany su zakladnym nastrojom hospodarenia v lesoch, schvaluju sa na obdobie desiatich rokov a su vyznamnym informacnym zdrojom pre obcanov, ktorych zaujima stav ich prirodneho prostredia. VLK informacie obsiahnute v lesnych hospodarskych planoch vyuziva na analyzy vplyvov lesohospodarskej cinnosti na zhorsovanie akumulacnej schopnosti krajiny.

Po zaplavach koncom minuleho storocia vsak zrazu zacali byt informacie z lesnych hospodarskych planov vyhlasovane Krajskym uradom v Presove za utajovane a od toho okamziku nie je mozne vyssie spominane analyzy robit.

VLK sam vlastni a uziva vyse 220 hektarov lesa a na toto uzemie ma, ako kazdy uzivatel lesa, aj kompletne lesne hospodarske plany. Bezpecnostnu previerku nema. VLK je informovany, ze Krajsky urad v Presove bezne poskytuje lesne hospodarske plany uzivatelom a vlastnikom lesov, ktori bezpecnost-nu previerku tiez nemaju. Podla zakona je totiz kazdy uzivatel lesa povinny hospodarit podla lesneho hospodarskeho planu.

Utajovanie lesnych hospodarskych planov by v praxi malo velmi zaujimave dosledky. Podla zakona o ochrane utajovanych skutocnosti musi kazda osoba, ktora naraba s utajovanymi skutocnostami, prejst bezpecnostnou previerkou Narodneho bezpecnostneho uradu. Ak je pravdive tvrdenie krajskeho uradu, ze informacie z lesnych hospodarskych planov su utajovanymi skutocnostami, nemohli by byt poskytnute vlastnikom alebo uzivatelom lesov bez toho, aby tito vlastnici alebo uzivatelia predtym nepresli bezpecnostnou previerkou NBU. Ak uzivatelia lesa a vlastnici neprejdu bezpecnostnou previerkou NBU, nemohol by im byt lesny hospodarsky plan poskytnuty ani len na nahliadnutie, pretoze by tym bola porusena ochrana utajovanych skutocnosti a utajovana skutocnost by bola vyzradena tzv. nepovolanej osobe. Vlastnici a uzivatelia lesov vsak bez lesneho hospodarskeho planu vobec nemozu hospodarit!

Z nazoru Krajskeho uradu v Presove teda vyplyva, ze bezpecnostnou previerkou musi prejst nielen statutarny zastupca VLKa a nasledne aj cela organizacia VLK, ale aj vsetci uzivatelia lesov na Slovensku.

Ak je pravdive tvrdenie o utajeni lesnych hospodarskych planov, znamena to zaroven, ze Krajsky urad v Presove sustavne porusuje zakon o ochrane utajovanych skutocnosti tym, ze lesne hospodarske plany poskytuje vlastnikom alebo uzivatelom lesov, ktori nemaju bezpecnostnu previerku.

VLK teda zaroven ziada Narodny bezpecnostny urad o preverenie skutocnosti, ci sa nezabezpecenim potrebnych podmienok na ochranu utajovanych skutocnosti - t.j. poskytnutim lesneho hospodarskeho planu uzivatelom a vlastnikom lesov, ktori nepresli bezpecnostnou previerkou, Krajsky urad v Presove nedopustil porusenia zakona o ochrane utajovanych skutocnosti. VLK ziada preverit aj to, ci sa pracovnici OPPaLH Krajskeho uradu v Presove poskytnutim lesneho hospodarskeho planu osobam bez bezpecnostnej previerky nedopustili trestneho cinu ohrozenia dovernej skutocnosti a vyhradenej skutocnosti (≠ 173 Trestneho zakona).

Juraj Lukac, juro@wolf.sk

Dost alebo dost malo penazi na zivotne prostredie?

(ma pravdu Miklos alebo Miklos?)

Nedavno sa po dlhsom case zviditelnil minister zivotneho prostredia Laszlo Miklos, ked vo vlade hlasoval proti vladnemu navrhu zakona o statnom rozpocte. U tohto ministra sme na podobne gesta nie zvyknuti, a tak ma zaujimalo, ci mu navrh buducorocneho rozpoctu pre jeho rezort dava na takyto razantny postoj skutocne vecny dovod. Zakladne fakty hovoria, ze prijmy kapitoly rezortu zivotneho prostredia maju predstavovat zaokruhlene 1,519 mld. Sk, z coho prostriedky z rozpoctu EU bezmala 40%, konkretne 567,450 mil. Sk. Celkove vydavky kapitoly su rozpoctovane na 3,145 mld. Sk

V navrhu rozpoctu kapitoly nie su zapracovane zmeny, vyplyvajuce z presunu kompetencii v oblasti uzemneho planovania a stavebneho poriadku, ako aj vodneho hospodarstva, ale su v nom zahrnute vydavky na novovznikajucu specializovanu miestnu statnu spravu v zivotnom prostredi (ZP).

Samotne absolutne cisla a konstatacie metodickeho charak-teru nam vsak velmi nepomozu urobit si predstavu o tom, ci na sanaciu nasho zivotneho prostredia pojde v buducom roku penazi dost, alebo dost malo. To sa dozvieme az z porovnani, ci uz s tymto rokom, s porovnatelnym zahranicim, alebo s realny-mi potrebami.

Z porovnania s rokom 2003 vyplyva, ze po odratani prispevku z fondov EU a vydavkov na zriadenie a cinnost uradov ZP v sume 286 mil. Sk, dochadza k znizeniu vydavkov pre rezort oproti tomuto roku o 345,8 mil. Sk.

Mimoriadne velke rozpoctove skrty sa tykaju vari najcitlivejsej sfery: realizacie environmentalnych opatreni a riesenia starych environmentalnych dlhov, kde v r. 2003 mal rezort v statnom rozpocte k dispozicii 1,143 mld. Sk a v r. 2004 to ma byt iba 540,738 mil. Sk., co je pokles o 52,8%!!!

Napriek tomu, ze rezort na rok 2004 zdovodnil potrebu zvy-senia poctu zamestnancov z titulu plnenia integracnych uloh o 47, v skutocnosti ma dojst k poklesu poctu pracovnikov ustredneho organu o 20.

Nad ramec rozpoctu kapitoly ma MZP rozpoctovane v ka-pitole Vseobecna pokladnicna sprava (VSP) na predvstupove nastroje - Programy PHARE a ISPA: prostriedky na spolufinancovanie v sume 446,286 mil. Sk (z toho viac ako 95% na program ISPA). Prostriedky z EU budu urcene najma na zlepsenie situacie v oblasti vod, ovzdusia a odpadov. Mimorozpoc-tove prostriedky EU na predvstupove fondy sa ocakavaju v ciastke 1, 098 mld. Sk.

V zavere navrhu rozpoctovej kapitoly MZP, ktory vypracoval rezort ministra Laszlo Miklosa, sa konstatuje, ze vladny navrh rozpoctu vydavkov kapitoly ministerstva na r. 2004 nezabezpecuje potreby v oblasti podpory environmentalnych investicii, kapitalove vydavky na novozriadovanu statnu spravu a zaklada rizika v oblasti vodneho hospodarstva. Za riziko sa povazuju aj nadhodnotene rozpoctovane prijmy vo sfere vodneho hospodarstva, ktore su vyssie o 150 mil. Sk, nez je realne mozne dosiahnut.

V prislusnej casti vladneho Navrhu statneho rozpoctu z dielne takmer menovca Ivana Miklosa sa napriek tomu konstatuje: "V navrhu rozpoctu celkovych vydavkov pre ZP su vydavky v porovnani s r. 2003 vyssie o 240,6 mil. Sk". To uplne protireci kritickemu tonu predkladatelov kapitoly MZP z radov samotneho rezortu. Kto ma pravdu? Ta je aj v tomto pripade opat niekde v strede. Rezort z domacich zdrojov ziska na vykon doterajsich kompetencii skutocne podstatne menej ako vlani, silne podvyzivena bude novovznikajuca miestna statna sprava pre ZP, ci spravy narodnych parkov a chranenych krajinnych oblasti. Opat len symbolicka bude podpora projektov mimovladnych organizacii. Ale na druhej strane, konkretne programy v oblasti ZP mozu ziskat viac zdrojov z EU. Inymi slovami, ministerstvo na tom bude biednejsie ako vlani, ale starostlivost o zivotne prostredie by utrpiet nemala: ak vsak budeme schopni pripravit dobre projekty.

Ina vec je ta, ze napriklad v susednej Ceskej republike bude rezort zivotneho prostredia hospodarit s niekolkonasobne vyssim rozpoctom. Najvacsi problem je v tom, ze na zivotne prostredie je vyclenenych len nieco viac ako 1% vydavkov statneho rozpoctu, co je neumerne malo. A najhorsie vyznieva porovnanie planovanych investicii s realnymi potrebami. Len v oblasti infrastruktury pre ochranu a racionalne vyuzivanie vod by Slovensko na splnenie podmienok prechodneho obdobia - teda do r. 2015 - potrebovalo investovat rocne bezmala 10-nasobok.

Ak minister Miklos preto hlasoval proti, potom mu mozno dat len za pravdu. Mohlo to vsak dopadnut lepsie, keby bol trval na splneni zakonnej povinnosti, posudit vplyv navrhovaneho zakona o statnom rozpocte na zivotne prostredie, alebo keby bol v ramci danovej reformy trval na zavedeni environmentalnych dani po vzore Holandska, skandinavskych krajin, alebo hoci Slovinska. Hovori sa u nas o nich uz dobrych 13 rokov, ale vyvoj pri ich zavadzani smeruje od desiatich k piatim.

Mikulas Huba, predseda STUZ, geoghuba@savba.sk


Tvar mesta

Co prezradil Bicyklofest

Ked som si triedila fotky z tohtorocneho Bicyklofestu, mo-ju pozornost uputali tri, ktore posobia na podvedomie uplne pohodovo a exoticky. Nemusim cestovat ani obvyklych 150 ki-lometrov na chalupu a iluzia jesennej, bohatej urody je tu, pria-mo na Namesti SNP. Kto vie, co by na takuto zelenu naladu, priamo v centre mesta, ktore je v poslednom case vystavene doslova zvoli stavebnej mafie, povedal architekt Stetina z Miestneho uradu Karlova Ves? Tento pan je totiz autorom vyroku: "Co je to zelen? Som alergicky na slovo zelen!" Skoda, ze som prepasla uzavierku ankety o antiekologicky vyrok Zelena haluz roka. Bol by to vhodny tip.

Vnimajme spolu s organizatormi aj ucastnikmi Bicyklofestu dobre utajene prijemne zakulisie vydarenej akcie na podporu ekologickej dopravy. Nevieme dna ani hodiny, kedy sa zahryznu agresivne bagre a dalsie stavebne mechanizmy do nasho Esenpecka. Potom budeme uz len spominat nad fotkami tak, ako to robime s Podhradim a inymi prijemnymi miestami, ktore sme museli nedobrovolne odpisat, lebo padli za obet nasilnickej architekture a urbanizmu, ktore maju v nasom meste "zelenu".

Magdalena Papankova

Nova Petrzalka v Rusovciach

Poznate Rusovce? Primestska dedina s bohatym historickym genius loci, dnes vdaka prilis rychlej vystavbe novych stvrti (volam ich "americke sidliska") stale viac satelitne predmestie Bratislavy. Este stale vsak krasna dedina so svojim charakterom. Pre mna ma este navyse to caro, ze tu byvam.

Je tomu asi mesiac, co sme dostali do schranok letaky o planovanej vystavbe. Pekne farebne obrazky s modernymi farebnymi bytovkami. Komentar bol ciernym atramentom, avsak v ruzovej farbe. Vystavba na konci Rusoviec - same pozitiva, dokonca sucasnym Rusovcanom investor ponuka "do 100 000,- Sk" do vlastnej penazenky.

O co ide: isty pan Kedar (toho asi nepoznate) a isty pan Fico (toho asi poznate) chcu postavit v Rusovciach, dedine o ne-celych 2000 obyvateloch, sidlisko bytoviek o 2000 bytoch. Inak povedane, chcu zvysit pocet obyvatelov naraz z 2000 na odhadom 7000. Aky hrozostrasny zamer to je, mi bolo jasne hned. Dopady urbanisticke, dopravne ci environmentalne si neviem ani predstavit. Neviem, ci existuje precedens k take-muto ohavnemu zameru - ak, tak Devinska Nova Ves. Volakedy dedina, dnes sidlisko.

Pani Kedar a Fico zorganizovali verejne zhromazdenie obcanov. Bol som velmi zvedavy (a) na to, ci chcu viac hovorit, alebo viac pocuvat, a (b) na reakcie obcanov (obaval som sa, ze vidina 100 000,- Sk bude prilis lakava).

Co sa tyka obcanov, nesklamali. Nikoho fakticky nezaujimali peniaze, skoro vsetci recnici (diskusia nastastie bola) hovorili o tom, ake by to bolo hrozne. Rusovcania v mojich ociach na tomto stretnuti stupli o niekolko stupienkov. V dotaz-niku na konci sa dostatocne jasne vyjadrili proti vystavbe (83 ludi proti, 23 za).

Zaujimave bolo pozorovat pana investora a pana poslanca. Bolo mi jasne, ze su dobri recnici a asi nebudu klamat, ale ze asi budu vediet pekne zavadzat. Nemylil som sa:

  • Pan Fico najprv hovoril velmi pekne o tom, ako chce ako poslanec riesit bytovu otazku, zasadit sa o vystavbu bytov, ktore nie su drahe, ake to je prinosne a tak. Dobre sa to pocuvalo. To, ze to ma stavat jeho firma, spociatku taktne zamlcal. Az na otazku pritomnej novinarky sme sa dozvedeli, ze "ja neskryvam, ze to je pre mna biznis", ze v skutocnosti na tom zarobi velmi velke miliony.
  • Pan Fico sa neboji hovorit o tom, ze asi vybavi napojenie na dialnicu, aby novi ludia nesli do Bratislavy cez sucasne Rusovce. My mame informacie od kompetentnych, ze napojenie na dialnicu sa v ziadnom pripade neplanuje.
  • Krasny priklad zavadzania bola odpoved na otazku, kde vo svete sa kedy udiala takato vystavba. Dozvedeli sme sa, ze v susednej dedine sa planuje vystavba novych 5000 bytov - takze "nie niekde vo svete, ale tuna v susednej dedine". Ked sme si to dodatocne overovali, dozvedeli sme sa, ze sa jedna naozaj o planovanu vystavbu, avsak v lokalite Janikov dvor - co je objekt volakedy planovany ako konecna metra v Petrzalke. Tento priestor naozaj patri do katastralneho uzemia Jaroviec, ale fakticky to je Petrzalka.

  • Pani Kedar a Fico velakrat na stretnuti hovorili, ze na to su tu, aby pocuvali ludi. "My mame pre vas ponuku. Ak ju nebudete chciet, pojdeme dalej. Je to dobra ponuka. Ale je na vas, ci ju chcete. Preto sme tu." - a podobne. Ked sa blizil koniec stretnutia a bolo jasne, ze drviva vacsina ludi je proti vystavbe, spytal som sa, ci to mysleli vazne a teda ci po tomto stretnuti naozaj odidu. "Ale samozrejme, ze ak poslanci povedia nie, tak budeme uvazovat o inej lokalite...". Musel som sa usmievat.

Co zaverom: momentalne vyjadrenia poslancov su, ze traja su za a ostatni siedmi asi proti vystavbe. Zatial to zvladame vo vlastnej rezii. Ak by poslanci na zaklade nejakych "argumentov" zmenili nazor, budeme aktivizovat sirsiu verejnost. Zatial cakame.

Vlado Mokran, vmokran@internet.sk

Rusovsky park: Obrat k lepsiemu

Co predviedli pani Fico a Kedar v Rusovciach (pozri clanok "Nova Petrzalka v Rusovciach"), je typicke. Niekto vymysli, ze bude super, ked tu bude stat sidlisko (alebo hypermarket ci nieco ine) a potom to presadzuje vsetkymi moznymi kanalmi a prostriedkami. Na nazor tych, ktorych sa to dotyka, sa nepyta - a ak ano, tak iba preto, aby ich presvedcil, ze prave ten jeho zamer je to najlepsie, co by ich mohlo postihnut.

Spravny sposob by mal byt opacny. Co takto najprv sa spytat ludi a az potom hladat investora pre projekt, ktoreho hranice budu definovane obcanmi? To sa u nas este velmi nenosi.

Park v Rusovciach, miesto obrovskej kvality a krasy, je neudrziavany a schatrany. Majitel (Sprava zariadeni Uradu vlady) nema vraj financie ani na udrziavanie zelene, nie to este na opravu kastiela.

Nase lokalne obcianske zdruzenie Natura Rusovce v uzkej spolupraci s REC Slovensko a obcou, sme vymysleli projekt ozivenia parku, ktoreho ustrednou castou je participacia verejnosti na procese tvorby vizie parku. Skratka, chceme zatiahnut rusovsku aj sirsiu verejnost do toho, aby si dokazali sami zadefinovat, co je na parku vzacne, co by malo ist prec a co by malo naopak pribudnut. Vysledkom tohoto procesu by mal byt akysi projekt, ktory bude definovat nielen funkciu parku, ale hlavne co by mal park obsahovat, ktore casti ako by mali vyzerat, a to co najkonkretnejsie.

Dalsou castou projektu je dokladna inventarizacia zelene, odborne osetrenie, vydanie publikacie, medzinarodny seminar (park bude sucast medzinarodnej siete parkov) za blizkej spoluprace rakuskych partnerov, web stranka, kde sa bude dat zapojit do participacie aj na dialku.

Dnes je cerstvo jasne, ze nas projekt bol podporeny (Phare CBC), takze sa do neho pustame. Sledujte nas dalej - budeme Vas informovat o vsetkych aktivitach. Zatial sa sami velmi tesime, ze nas projekt participativneho planovania ma zelenu - ak bude uspesny, mohol by sluzit ako priklad takehoto procesu aj v inych lokalitach.

Vlado Mokran, vmokran@internet.sk


Nove knihy

Nova publikacia o Atmosfere

Obcianske zdruzenie TATRY pripravilo dalsiu publikaciu "Atmosfera - ochranny obal Zeme", ktora prinasa ucitelom zakladnych a strednych skol informacie a napady, ktore mozu vyuzit pri praci s detmi. Zaroven je vhodna pre studentov i odbornikov, ktori sa zaujimaju o problematiku ovzdusia.

V knihe najdete vela zaujimavych a podnetnych informacii. Dozviete sa, z coho sa atmosfera sklada, ako vznikla alebo kolko vazi. Odpovede na otazky: Co a ako ju znecistuje? Co su to depozicia ci aerosoly? Ako vznika alergia a co ju sposobuje? Ci prave vy sa nezdrziavate v miestnosti s vysokym obsahom radioaktivneho radonu? Ake rozne druhy smogu existuju a ako na nas posobia jednotlive znecistujuce latky, ktore kazdodenne dychame? Dalej si mozete precitat, ako to vyzera so znecistenim ovzdusia v oblasti, kde byvate a ake su trendy, ako posobia kysle dazde a o obrovskych skodach, ktore sposobili. Zoznamite sa so zakladnymi druhmi lisajnikov - indikatorov znecis tenia ovzdusia, docitate sa vela zaujimavosti o ozonovej vrstve, napriklad ako vplyva jej poskodenie na nas a zvierata. Mozete si urobit i test citlivosti Vasho organizmu na UV ziarenie. V zavere su uvedene zabavne a zaroven poucne aktivity pre deti, ktore mozu sluzit ako vynikajuce namety na hodiny alebo mimoskolske kruzky.

Publikaciu si mozete objednat na adrese: Obcianske zdruzenie TATRY, KEMI 627/5, 031 04 Liptovsky Mikulas, tel./fax: 044/553 1027, e-mail: wolf@mail.viapvt.sk

Rudolf Pado

Oplati sa robit dobro?

"Dobrych sprav je malo. Posolstvom tejto knizky je dobra sprava o nasich bliznych." Slavek Hubalek, psycholog

Knizka "Pocasie je take, ake si ho urobis", ktoru vydalo Centrum prevencie a riesenia konfliktov (zdruzenie PDCS) ponuka 10 rozhovorov s ludmi o tom, preco sa rozhodli nemysliet len na seba. Oplati sa "robit dobro" a byt altruistom? Je mozne pomahat druhym ludom tak, ze si riesime vlastne problemy? V com je podstata altruizmu a pomahania inym?

Knizka nie je sociologickou studiou, ale cez pribehy konkretnych ludi hlada odpovede na to, ci pomahat boli alebo je skor zabavou, ci je altruizmus nahodou alebo planovanym postojom. Rozhovory su doplnene zamysleniami sociologov a psychologov Fedora Gala, Zuzany Kusej, Gabriela Bianchiho a Slavka Hubalka a zaujimavymi fotografiami Andreja Bana.

Na 150 stranach si mozete precitat o hladeni vlastneho ega a obetovani sa inym. Dozviete sa tiez, ake myslienky a skutky spajaju ekologickeho aktivistu, ktory zalozil prvu sukromnu rezervaciu na Slovensku; podnikatela, podporujuceho deti bez rodicov; salezianskeho knaza, ktory spolu s Romami postavil kostol ci psychologicku, ktora po tragickej udalosti v rodine nasla vychodisko v pomoci ludom s podobnou skusenostou.

Tato knizka je aj o veciach, ktore si netreba nechavat pre seba, ale treba ich podat dalej. Precitajte si ju, inspirujte sa a ponuknite ju svojim priatelom a znamym.

Centrum prevencie a riesenia konfliktov


OZNAMY

Blahozelanie

25. oktobra oslavoval nas mily ujo Smutniak z Joobovej Raztoky neuveritelnych 80 rokov. Na tu velku paradu prisla mala skupinka "klasikov" zo ZO 6-ky i mladi z mlyna v Kva-cianskej doline. Pan Smutniak bol plny sily i humoru - asi sa rozhodol, ze svoj vek nebude brat vazne. Svoje drevene figurky struzlika nadalej, rozprava o nich historky s takym sarmom, ze im uverite a tie vily a skriatkov potajme vyzerate o polnoci pri hradzi na Oblazoch. Mali ti nasi dreveniciari stastie, ze ich ucitelom a majstrom bol taky vzacny clovek - Pan Smutniak.

Dalsi dvaja nasi kamarati-dreveniciari, Vlasta Kanatova a Peter Tatar, nedavno "dorastli" do veku 50 rokov. Kedze sme sa na ich oslavach nezucastnili, posielame zelania vsetkeho dobreho aspon dodatocne. S radostou ich oboch privitame na niektorej najblizsej akcii (napr. na Ochranarskych Vianociach, alebo brigade na mlyne v Kvacianskej doline) a pripijeme si s nimi poharom sampanskeho.

Toto plati aj pre Vierku Kostelnikovu, ktorej sa v lete narodila Zuzanka a pre Paliho Antaga a jeho zenu Dadu Simkovicovcov, ktori maju od 5. oktobra dalsieho Pavelecka v rodine.

Vasi kamarati-ochranari

Informatorium

  • 25.-30.11. - Tyka se to take tebe, Uherske Hradiste.

  • 26.11. - Verejne prerokovanie spravy o hodnoteni Novostavby administrativnej budovy na Karadzicovej ul., Primacialny palac, miestnost c. 5, 17. hod.

  • 29.-30.11. - 16. expedicne stretnutie turistov, DK Vetvar Podunajske Biskupice.


Z d r o j:
Nazov casopisu: Informacie bratislavskych ochranarov
Vydavatel: MV SZOPK Bratislava Rok : 2003 , Cislo : 05 - Maj

ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa