ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa
Z d r o j:
Nazov casopisu : Informacie bratislavskych ochranarov
Vydavatel : MV SZOPK Bratislava Rok : 2003 , Cislo : 02 - Februar

Informacie bratislavskych ochranarov
02/2003 - Februar

Mestska organizacia Slovenskeho zvazu ochrancov prirody a krajiny
MV SZOPK, Godrova 3/b, 811 06 Bratislava 1, tel./fax: 02/5441 3968, 5441 3291
www.fns.uniba.sk/zp/mvszopk, www.seps.sk/zp/mvszopk; e-mail: mvszopk@internet.sk

Bicyba predlozila riesenie cyklodopravy - V Dubnici menej odpadov -Spomienka na J. Satinskeho - Vody Liptova - V Astorke o Podhradi - Prilohy: Darujte nam 1% svojich dani; Hlasovanie o BLP

Uvodnik

Mili priatelia,

ospravedlnujeme sa za neskore vydanie februaroveho cisla iiciek. Mali sme chripkove "prazdniny". Niektore informacie su uz poriadne stare, napr. zapisky z mlyna. Uvadzame ich ale kvoli poriadku, aby bola zachovana postupnost. Zato prinasame rozsiahly material o Bratislavskom lesoparku, spravu o okruhlom stole, ktory zvolal primator minuly tyzden, aj informaciu o dalsej "Astorke", ktora bude venovana bratislavskemu Podhradiu (nebude to tra-dicny diskusny vecer, ale verejne vypocutie Bratislavcanov, ucast prislubil primator, aj starosta Stareho Mesta).

Toto cislo dostanu aj ti, ktori si nepredplatili ii na tento rok (prikladame im znovu sek). Marcove cislo posleme uz len predplatitelom.

Nezabudnite, ze nam mozete aj tento rok venovat 1% zo svojej dane - prilozene je vy-hlasenie, na jeho zadnej strane su pokyny, ako postupovat.

Redakcia

Zapisky z mlyna

zaznamenavaju zivot straznych sluzieb na dolnom mlyne v Kvacianskej doline, ktore sa tam striedali, kym nenastupil civilkar "dreveniciarskej" ZO 6 SZOPK, ktora dotycny mlyn vlastni a spravuje k vseobecnej spokojnosti.

2. januar, stvrtok

Asi o 12.30 sme s Mijou dorazili na mlyn. Cesta z Kvacian az k mlynom bola samy lad. Predchadzajucu sluzbu som uz ne-stihol. Mlyn bol pekne upratany a na peci boli navarene cestoviny. Nastruhal som si do nich syr, najedol sa a isiel spat.

4. januar, sobota

Vcera od rana husto prsalo, sneh pomaly mizne. Vecer pri

6. januar, pondelok

V nedelu vsetko zmrzlo. Ukazalo sa aj par turistov. Dokonca v mackach.

Dnes rano sme sa vybrali do potravin do Boroveho. Boli zatvorene, tak sme sli do Hut. V Hutach sme zistili, ze je sviatok, tym padom potraviny zatvorene. Miestni nas informovali, ze v krcme Dolinka predavaju chlieb. Po dedine kazdy chodil s kanvickou. Mysleli sme, ze chodia pre mlieko. V Dolinke nam dal jeden dedusko sa napit z kanvicky, ale nie mlieka, ale svatenej vody. Zase sme o nieco mudrejsi. Popriali sme si vsetko dobre a pobrali sa kazdy svojou cestou.

7. januar, utorok

Dnes prisli na mlyn dvaja policajti s vlciakom. Jeden sa hned spytal, ci sa moze ist pozriet dnu. Policajnym okom si nas hned premeral. Spytal sa, odkial a kolki sme a ci sa niekto podozrivy nepohybuje po okoli. Nasa odpoved ho zrejme uspokojila, tak zasa odisli.

9. januar, stvrtok

S Marekom sme dnes stiahli jeden strom. Hned sme ho porezali a porubali. Vecer prisla Monika. Isli sme jej oproti do Boroveho. Cestou na mlyn sa k nam pridal Viktor. Pes majitela penzionu Bo-rovec. Nedal sa odohnat, tak nocoval na mlyne. Samozrejme vonku.

12. januar, nedela

V piatok odisiel Marek. Viktora sme odprevadili domov cestou do potravin.

Dnes skoro rano som odprevadil Monusku do Kvacian, ked sme odchadzali, bolo peknych 21oC pod nulou. Drzalo sa to cele doobedie.

Zacal som strihat umelohmotne flasky na male kusticky, ktore hadzem do jednej flasky, ktoru vezmem so sebou. Zacalo sa tu tvorit skladisko na plasty. Stacia tri, styri flasky na vodu z pramena.

15. januar, streda

Dnes som zistil, ze na hornom konci Boroveho su kontajnery na separovany odpad. A dalej, ze zostavam az do 22. januara. Nie som samotarsky typ na dlhsiu dobu, takze som rad, ze je tu so mnou aspon Mija.

Narezal som a narubal dreva. Vysusil ho na peci, aby bolo cim kurit a tym padom som i navaril. Medzitym som odlial styri sviecky.

18. januar, sobota

Mija sa dnes vybrala s turistami do Kvacian. Zistil som jej nepritomnost asi po 20 minutach. Rozbehol som sa za nou a chytil ju skoro az na pol ceste. Na vecer prisiel otec s Jankom (kamarat z L.M.). Priniesli jedlo a hlavne seba, comu som sa potesil.

19. januar, nedela

Doobeda isiel otec s Jankom pozriet na lady. My s Mijou sme zostali na mlyne v teplucku. Nedela - takze budu chodit turisti. Aj sa ukazali, ale az poobede. To uz boli ladolezci naspat. Otec sa ujal sprievodcovskej cinnosti, co ho zrejme bavilo. Vsetko, co turistov zaujimalo, im podrobne vysvetlil. Ked turisti odisli, sme ho s Jankom odprevadili do Boroveho na autobus. Janko sa rozhodol zostat do pondelka.

21. januar, utorok

Vcera odhrnal traktor pre filmarov cestu z Hut az k mly-nom. Takze na par dni vystriedaju hudbu lesa filmarske auta.

Dnes prisli kulisaci a zacali instalovat rozne predmety pred mlynom a okolo pajty. Boli slusni, robili to, co mali.

22. januar, streda

Posledne upravy. Priviezli este koze z kravy, kozy a barana. Vzdy, ked prisla Mija dnu, smrdela ich pachom. Neviem, ci im do toho nekusala. Ale ked koze rozvesili, zacala na ne stekat. Navecer prisla Katka s priatelkami. Za tri hodiny Vlado. Rano som bol pripraveny odist. Po troch tyzdnoch zasa spat medzi panelaky. Dovidenia

Daniel Zeleznik

23. januar, stvrtok - Ako sa na mlyne filmovalo

Nastavili sme si budik na 6. hodinu, aby sme sa stihli naranajkovat, upratat izbu, vyprevadit Daniela este pred prichodom filmarov. Ti boli ohlaseni na 7. hodinu rannu. Dosli, ako boli povedali. Za necelu polhodinu bolo cele okolie mlyna zapratane neuveritelnym mnozstvom veci: krabice, kufre, kamery, svetla, monitory, agregaty, kable, kolajnice, rebriky, kose, ohrievace, stolicky, bufet, tisic (mozno milion) dalsich raroh. Nechapali sme, ako to stihli poprenasat cez mostik, ktory je jednosmerny, cez potok urcite nik nesiel. Hned zacali upravovat mlyn: jedna skupina pripevnovala cencule, druha vymenila okna, dalsi upratali izbu - vsetko nase na hromadu na postel (nestacili sme uskakovat, boli by i nas supli navrch), izbu zapratali filmarskym nacinim, aj ciernu kuchynu, pitvor, ba i mlynicu, agregaty strcili ku gatru. Na latrinu dali velky napis WC, dovnutra navonane servitky.

O 9. zacali filmovat. Reziserka, pani Agnieszka Holland, jej dcera Kasia Adamik, hlavny kameraman Martin Strba a dalsich asi 15 ludi sedeli pred monitorom pri kredenci v izbe a cez vysielacky davali prikazy stabu (asi 100 ludi). Nechapala som, naco ich je tam tolko, vsak iba postavali - ale oni trpezlivo cakali na ten svoj prikaz a okamzite vystartovali. Ked pani Agnieszka zakricala "Akcia!", vsetko stichlo, nepohlo sa, pripadalo mi to, ako zakliate kralovstvo v Sipkovej Ruzenke. Hybala sa iba Helena, ktora na dvore "na samote u Pavlikov" rubala drevo. (Vobec to nevie robit, nenaucila sa to ani za tie 2 dni, hoci skoro cele filmovanie u nas bolo o tom, ako rube.) Aj mi jej bolo luto, vonku mrzla v chabom obleceni, iba obcas bolo pocut "Oblecte herecku", vtedy vystartovali kostymerky s hrubou bundou a ona si mohla zapalit cigaretu.

Na samotu u Pavlikov dosiel aj Janosik s Uhorcikom, ale o tom nabuduce.

Katarina Simoncicova

Zapisky z mlyna - reminiscencia

" kde som to skoncil? Aha - ako sme sa so smutkom v dusi vratili z mlyna do civilizacie, dufajuc, ze nas nepohlti.

To bolo skoro pred siedmimi rokmi. Ak ste pamatnici a este si spominate na nase "Zapisky", tak dnes dostavate bonus za vytrvalost.

Medzicasom je Megi mojou manzelkou (najlepsou zo vsetkych) a mame - ako to uz v rozpravkach byva - dve utesene deti, ktore vyzaduju cca 140% nasho casu, pozornosti, lasky, financii a idealov. Ronja (4 a pol) udrzuje nasu domacnost v stave permanentneho aktivneho neporiadku, rozpravat prestava obycajne 5 minut po tom, co zaspi. Robin (2 a pol) sa svojou vynimocnostou zasluzil o intimne a nechcene zoznamenie sa s nasim zdravotnictvom a svojou energiou dosahuje nasu chronicku absenciu spanku.

A tak som po vyse 6 rokoch manzelstva dostal od Megi (manzelky najlepsej zo vsetkych) darcek - tyzden samoty na mlyne. Kto nemate male deti, nedocenite; kto mate, tisko zavidite.

A tak som tu. Je nedela vecer a pred chvilou som docital knihu (270 stran), ktoru som zacal citat vo vlaku. Este ze som si zobral asi 8 dalsich.

* * *

Utorok vecer. Mnozina knih neprecitanych ma vyrazne mensiu pocetnost, nez ta druha. Co si len (ja ubohy) pocnem...?

Mozno bude nacase aj vystrcit nos z mlyna. Dnes som akurat ponosil do pitvora nejake drevo, nech ho odmak vonku velmi neoprsi. Aj bez toho je toto filmarske drevo specialne - nehorlave (zeby protipoziarne predpisy pri filmovani?).

V noci na vcera som spal skoro 12 hodin. To sa mi podarilo naposledy v predskolskom veku.

* * *

Stvrtok vecer. Odmak sa prehupol na tu spravnu stranu nuly, a tak tlakova niz priniesla asi 30 cm cerstveho snehu. Dolina je ako z rozpravky. Aj zostavajuce stopy po filmaroch su pochovane - s vynimkou dreva, co az tak nevadi.

* * *

Piatok rano. Konecne normalna zima - je -14 stupnov. Aj som zabudol, ake to je - sadat si v mraze na latrinu.

Dnes idem domov. Tyzden samoty je zaujimava vec, tazko sa vtesnava do slov, ale stoji za skusenie. Snad zasa nabuduce - ak od Megi (manzelky najlepsej zo vsetkych) dostanem znovu taky vzacny a pekny darcek.

Vlado Mokran

Dennik sekernika

Po dlhych 3 mesiacoch nahradnych straznych sluzieb (ktorym tymto dakujeme za pomoc, najma Danielovi - strazil mlyn 7 tyzdnov) konecne nastupil na mlyn civilkar Martin a jeho Stanka. Hoci ich prichod na mlyn bol strastiplny (pre nas, ktori sme ich cestu sledovali z Bratislavy, priam infarktovy, pretoze Martin cely den nedvihal mobil, zavolal az neskoro vecer, ze su zivi a zdravi a konecne "doma" na Borovom - Salajovci tam maju drevenicu), zelame Martinovi, aby jeho rocny pobyt na Oblazoch bol bez problemov, nech sa mu podari dokoncit vodne koleso, sfunkcnit pilu a pod. V tom mu Stanka a ZO 6-ka pomahaj!

31. januar, piatok

Horsky prechod Huty bol neprejazdny (aspon pre nas). Sme v k... Po hodine a pol marnej snahy pohnut sa (auto + vozik) nas vytiahli domorodci zo Zuberca (prva flasa je fuc). Horsky prechod Huty - Velke Borove opat neprejazdny, a tak sme vozik hodili cez palubu a vycuvali sme to do Boroveho. Vozik pomohol dotiahnut obchodnik z Boroveho, ktoreho sme za tymto ucelom nelenili zobudit (Jednota - obchod plny zivota). Zaspavame poriadne vycerpani a v zime.

1. februar, sobota

Konecne sme dorazili na mlyn a je zima, zima a zase zima (-20oC). Viki (treti clen vypravy, znamy ako Salajov najduch) ma len letny dezen. Krute.

4. februar, utorok

Upratovacia cata stale upratuje, ved je aj co. Hrdy sekernik Martin cely den nervozne vytahuje klince a "suklincia" po celom mlyne. Dufam, ze sa nerozpadne, pre istotu ho obkladame. Turisti sa zatial neukazali, asi ich odradila ta metelica.

Straty a nalezy: kluce s modrym priveskom, kluc na zelenej snurke, vrecko na spacak (cierno-oranzove), 4 susiace sa kozusiny.

7. februar, piatok

Na ceste do obchodu bojujeme s prirodnym zivlom. Miestami metrove zaveje nas takmer odradili, no nasa tuzba po spolocnosti bola silnejsia a tak sme nakoniec pokecali s miestnymi autoritami (starostom, obchodnikom).

10. februar, pondelok

Hrdy sekernik zbuchal krmitko pre vtakov. Mame tu dive kacky, maleho drzeho operenca, velkeho placheho operenca a hnojisko okupuje straka.

12. februar, streda

Navstivili nas dve "bacilonosicky" (studentky kartografie), ktore sa drzali hesla "Kto nic nerobi, nic nepokazi." Boli sme sa pozriet do Raztoky, je tam neuveritelne krasne, ale to je tu vsade.

14. februar, piatok

V piatok nam prisli zasoby z Bratislavy a opat nejake bacily. Vecer prisiel aj Pedro (vojnovy stvac) s tazkymi politickymi temami, s ktorymi nas mucil az do 01.00 hod. v noci.

15. februar, sobota

Nas pes sa hral cely den s novou hrackou, ktora popritom pomohla popilit drevo. Upiekli sme si lepen (ludove jedlo zo Starej Huty), porubali drevo a oblozili mlyn az po okna.

Martin Salaj a Stanka


Zo sprav ChangeNetu

Enviroservis uz v plnej prevadzke

Obcianske zdruzenie Za Matku Zem uviedlo do plnej prevadzky internetovy informacny a poradensky system o zivotnom prostredi - Enviroservis.

Na strankach tohto informacneho systemu mozu zaujemcovia o oblast zivotneho prostredia najst envirodatabazu - komplexny subor udajov o organizaciach pracujucich v zivotnom prostredi, poradnu obsahujucu clanky a studie, spravy a kalendar informujuci o novinkach a akciach v zivotnom prostredi a linky - odkazy na tematicky zamerane web-stranky v oblasti environmentu.

Envirodatabaza informacneho systemu obsahuje v tomto pociatocnom stadiu viac nez 1500 firiem a organizacii. Enviroservis ponuka vsetkym zaujemcom moznost zasielania denne aktualizovanych sprav a udalosti prostrednictvom e-mailu. Enviroservis najdete na adrese www.enviroservis.sk.

Za Matku Zem Presov, info@enviroservis.sk

Tatransky narodny park bude mensi

Tatransky narodny park (TANAP) by mal mat o 311 hektarov vlastneho uzemia menej ako doteraz. Zmensit sa ma aj rozloha ochranneho pasma o 5 871 hektarov. Vyplyva to z nariadenia vlady, ktorym sa vyhlasuje Tatransky narodny park.

Vlastne uzemie TANAP-u tak bude tvorit 73 800 hektarov a tvorili by ho prevazne lesne porasty a trvale travne porasty. Navrhovana vymera ochranneho pasma je 30 703 ha. Ochranne pasmo, ktore plni funkciu tlmenia vplyvu urbanizovanych oblasti na najcennejsie casti uzemia, tvori prevazne polnohospodarska poda a lesne pozemky. Ako povedal minister zivotneho prostredia Laszlo Miklos, pod zmensenie uzemia sa podpisala najma "socializacia a nasledna kapitalizacia". Mnohe oblasti v ochrannom pasme stratili charakter chraneneho uzemia, zdoraznil.

Z vlastneho uzemia podla Miklosa ubudli len "prcky". Ide najma o zastavane alebo zdevastovane uzemie. Z TANAP-u sa tak vypustila cela obec Zdiar. Ten vsak zostava v ochrannom pasme. Doteraz bola cast obce v narodnom parku a cast mimo neho. Z TANAP-u sa vypusta aj silne urbanizovany priestor rekreacie a cestovneho ruchu Eurocamp FICC, Stola a sidlisko v Tatranskej Strbe. Minister vsak pripomenul, ze cenne casti v narodnom parku zostali - a teda z ochrany prirody nic neubudlo. Zmensenim hranic sa podla Miklosa uvolnili len spory medzi legislativou a realitou.

Ministerstvo zivotneho prostredia SR nepripravuje uz dalsie zmensenie rozlohy inych narodnych parkov. V ramci europskeho programu Natura 2000 sa vsak vyzaduje spresnenie hranic kazdeho z nich. Ide o presne vycislenie ich plochy. Podla ministra je to dolezite pre ziadosti na financne prispevky z Europskej unie.

SITA

Verejna diskusia o pamatniku Jula Satinskeho

Fond Jula Satinskeho vznikol zaciatkom februara na pode Nadacie Horsky park. Jeho ucelom bude vytvorit predpoklady a zhromazdit prostriedky na zriadenie pamatneho objektu vyjadrujuceho vdaku a uctu velkemu komikovi a vzacnemu cloveku. Predsednictvo Spravnej rady fondu prijal Milan Lasica a jej clenmi budu ludia z najblizsieho okruhu Juliusa Satinskeho ako aj vyznamne osobnosti ceskeho a slovenskeho kulturneho a verejneho zivota.

Pravdepodobne je, ze pamatny objekt bude lokalizovany na bratislavskej Dunajskej ulici, kde Julo vyrastal a zil. Konkretna predstava bude znama po rokovaniach s vedenim mesta a mest-skej casti Stare Mesto a po verejnej diskusii, ktoru tymto Nadacia Horsky park otvara.

Pozyvame vsetkych priaznivcov Jula Satinskeho, ktori by sa k tejto teme chceli vyjadrit, aby tak urobili v mediach, pripadne pisomne na adresu Nadacie Horsky park, Lesna 1, 811 04 Bratislava.

Kamil Prochazka, horaren@zutom.sk

Pytliaci ohrozuju nase vtactvo

Od 1. januara 2003 je v ucinnosti novy Zakon o ochrane prirody a krajiny, podla neho su na Slovensku chranene vsetky druhy volne zijucich vtakov, ktore je okrem ineho zakazane chytat, zranovat alebo usmrtit v ich prirodzenom prostredi.

Koncom zimy mozno u nas na vhodnych miestach pozorovat pocetne krdle husi, kacic a dalsich druhov tzv. vodnych vtakov. Mnozstvo ornitologov a milovnikov prirody vyuziva prilezitost pozorovat tiahnuce a zimujuce vtactvo. Neraz vsak ich pozorovanie prerusia vystrely a splasene unikajuce krdle.

Nelegalny odstrel vtactva je jednou z najcastejsich foriem tzv. vtacej kriminality. V poslednych tyzdnoch zaznamenali mimovladne organizacie Spolocnost pre ochranu vtactva na Slovensku (SOVS) a Skupina pre vyskum a ochranu dravcov a sov (SVODAS) viacero pripadov zastrelov (napr. volavky biele, sovu lesnu, jastraba krahulca, drozdy cvikotave a pod.), najma z okolia Bratislavy. Bola zaznamenana i strelba na vtactvo priamo z iducich automobilov, co je zakazany sposob lovu. Pytliactvo je nelegalnym odstrelom polovnych druhov vtactva. Pytliaci vsak velmi casto nevedia rozlisovat mnozstvo druhov vodneho vtactva a tak sa obetami tejto formy vtacej kriminality stavaju aj ohrozene druhy vtakov, ktore nepatria medzi polovnu zver.

Strielat, resp. lovit vybrane druhy vodneho vtactva smu len clenovia Slovenskeho polovnickeho zvazu, s platnym polovnym listkom, v zakonom stanovenej dobe a stanovenym sposobom. V pripade husi a kacice divej sa doba lovu konci 15. januara. Akakolvek strelba na spomenute druhy vtakov uskutocnena po tomto termine alebo zakazanym sposobom je trestnym cinom pytliactva podla Trestneho zakona a pachatelovi hrozi vazne trestnopravne stihanie. Pri prichyteni konkretnej osoby by mal nasledovat trestnopravny postih a vylucenie zo Slovenskeho polovnickeho zvazu.

Mimovladne organizacie SOVS a SVODAS intenzivne monitoruju pripady vtacej kriminality na Slovensku. Obcanom, ktori sa stretnu s pripadom vtacej kriminality, poskytuju poradensku cinnost a upozornuju prislusne organy ochrany prirody. Kontakt: SOVS, Mlynske nivy 41, tel.: 5542 2185.

SOVS

BicyBa predlozila nove riesenie cyklodopravy

Volne zdruzenie pre podporu cyklistickej dopravy BicyBa odovzdalo namestnikovi primatora pre dopravu a informacne systemy Bratislavy Ing. Koladovi koncept aktualizacie rozvojoveho dokumentu Cyklisticka doprava v Bratislave.

Predlozeny material nadvazuje na dva rovnomenne dokumenty z rokov 1990 a 1993, prehodnocuje ich a vnasa do riesenia sucasne pohlady na problematiku. Zavrsil sa tym hlavny ciel grantoveho projektu Vnutromestska cyklisticka siet - Alternativny plan cyklodopravy v Bratislave, ktory BicyBa realizuje vdaka podpore Nadacie Ekopolis Banska Bystrica.

Na svete je dokument, ktory by v pripade kladneho prijatia u kompetentnych pracovnikov magistratu mohol byt aj podkladom pre vypracovanie chybajucej strategie vystavby vnutromestskej cyklistickej siete. Hlavnym dovodom spracovania ma-terialu vsak bolo aktualizovat predchadzajuce nazory existujucich rozvojovych dokumentov a doplnit nove myslienky, rozsirit navrhnutu neuplnu cyklisticku siet o nove hlavne a vedlajsie trasy a overit priestorove moznosti na realizaciu konkretnych cyklistickych tras. Vzhladom na prebiehajuci proces tvor-by noveho uzemneho planu Bratislavy bolo nemenej dolezitym dovodom vypracovat aktualny podklad rozvoja cyklistickej dopravy pre zapracovanie tejto problematiky do jeho navrhu.

Patrik Martin, bicyba@changenet.sk

Ministerstvo financii o zruseni 1% uz mesiac mlci

Uz vyse mesiaca lezi na stole ministra financii Ivana Miklosa ziadost predstavitelov trinastich platforiem neziskovych organizacii o vysvetlenie navrhu na zrusenie moznosti urcit prijemcu 1% dane z prijmov na verejnoprospesne ucely a ucast ich zastupcu v komisii na pripravu danovej reformy. Napriek viacerym urgenciam ministerstvo so zastupcami neziskovych platforiem v tejto otazke nekomunikuje.

Komisia na pripravu koncepcie danovej reformy na Ministerstve financii oznacila moznost asignacie jedneho percenta dane z prijmov za nesystemove opatrenie. V zdovodneni uvadza, ze ulohou zakona o daniach z prijmov nie je nabadat k charite. Autori sa domnievaju, ze ak stat dan potrebuje, nemal by ju davat na ine ucely. V pripade, ze tieto prostriedky nevyhnutne nepotrebuje na zabezpecenie svojho financovania, nemal by ju brat obcanom. Ako dalsie dovody pre zrusenie material uvadza vysoke administrativne naklady a nizky vynos. V prvom roku ucinnosti zakona ziskali neziskove organizacie priblizne 100 milionov Sk, zatial co naklady danovych uradov spojene s procesom asignacie odhadlo Ustredne danove riaditelstvo na 36 milionov Sk. Podla nazoru mimovladnych organizacii su vsak tieto naklady vysoko nadhodnotene. Poslednym uvadzanym dovodom na zrusenie asignacie jedneho percenta dane je "nie nezanedbatelne zneuzivanie mimovladnymi neziskovymi organizaciami zalozenymi specialne na tento ucel".

Ministerstvo navrhy nekonzultovalo s neziskovymi organizaciami, ktorych sa problematika priamo tyka, ani ich o svojich uvahach neinformovalo. Informacie, ktore sa objavili v mediach, vyvolali v neziskovom sektore vlnu znepokojenia. Na ziadost o vysvetlenie navrhov minister Miklos ani po mesiaci nijako nezareagoval, v dosledku coho znepokojenie dalej narasta. Uvahy o zruseni moznosti urcit prijemcu jedneho percenta su podla predstavitelov neziskovych organizacii nestastne a uplne spochybnujuce deklarovane odhodlanie Vlady SR posilnovat obciansku spolocnost na Slovensku. Navrh je o to prekvapujucejsi, ze o nom uvazuje clen vlady, ktora v minulom volebnom obdobi asignacny mechanizmus schvalila a neskor rozsirila aj na pravnicke osoby.

Norbert Brazda, brazda@changenet.sk

Vlada taji informacie o verejnej podpore pre sukromne firmy

Informacie o zvyhodneniach pre PSA Peugeot Citro!n su podla vlady, ministerstva hospodarstva aj mesta Trnava obchodnym tajomstvom.

Zlikvidovat farmu, zabezpecit, aby sa v buducnosti nebudovali v okruhu 1 km od investicie nove obydlia, prisposobit vybavenie a studijne programy strednej priemyselnej skoly v Trnave podla poziadaviek investora, udelit automobilke statut vyznamnej investicie budovanej vo verejnom zaujme, poskytnut investorovi grant na nespecifikovane prace a ulavy na dani... To je cast zavazkov ministerstva hospodarstva a mesta Trnava, ktore podpisali v zmluve s PSA Peugeot Citro!n. Informacia o tom sa objavila na web stranke Uradu vlady. Ministerstvo hospodarstva, Urad vlady aj mesto Trnava vsak odmietaju zverejnit cely text zmluvy. Podla nich sa tieto zavazky netykaju nakladania s verejnym majetkom a su obchodnym tajomstvom francuzskeho investora.

Vlada uz v novembri minuleho roku rozhodla o tom, ze automobilka v Trnave je verejnoprospesnou stavbou a ze pre jej vystavbu bude mozne vyvlastnovat pozemky. Aj toto rozhodnutie vsak pred verejnostou utajila. Informaciu o nom sa Centru pre podporu miestneho aktivizmu (CEPA) a Priatelom Zeme podarilo ziskat od Uradu vlady az po niekolkomesacnom usili.

"Utajovanie informacii o verejnej podpore pre sukromne firmy je absurdne, v ostrom rozpore s deklaraciami vlady o transparentnosti a je aj nezakonne," hovori Roman Havlicek z CEPA. Jeho nazor potvrdzuje aj pravny expert organizacie Obcan a demokracia Peter Wilfling: "Informacie o zavazkoch sta-tu a obce vyplyvajucich zo zmluvy s PSA Peugeot Citro!n sa jednoznacne tykaju nakladania s majetkom statu a obce a preto musia byt v zmysle zakona spristupnene. Verejny zaujem na kontrole nakladania s verejnym majetkom vyrazne prevazuje nad zaujmom podnikatela na ochrane informacii obsiahnutych v zmluve. Preto podnikatel musi pocitat s tym, ze zmluva uza-vreta medzi nim a statom ci obcou bude podliehat kontrole zo strany verejnosti."

Kedze zmluva s PSA Peugeot Citro!n nebola dodnes zverejnena, nie je jasne, k comu vsetkemu sa este stat a mesto Trnava zaviazali, ani to, na aky ucel maju byt pouzite verejne prostriedky. Vlada poskytla iba vseobecne informacie o celkovej predpokladanej sume statnych dotacii a uistila o ich rychlej navratnosti.

Z nich vyplyva, ze jedno novovytvorene pracovne miesto bude dotovane sumou prevysujucou 650 000 Sk. Priatelia Zeme pred casom navrhli vlade, aby podporila mikropozickove programy mimovladnych organizacii pracujucich v oblasti regionalneho rozvoja. Tieto programy su schopne vytvorit a udr-zat jedno pracovne miesto za pozicku (!) 24.000 az 127.000 Sk. Odpovedou vlady bolo, ze podnikatelia mozu vyuzivat existujuce statne programy na podporu malych a strednych podnikov. Sama vlada vsak priznava nefunkcnost tychto programov, aj to, ze drobni podnikatelia dlhodobo trpia nedostupnostou uverov a neustale sa meniacou legislativou.

V programovom vyhlaseni sa vlada zaviazala, ze uplatni rovnaky postup pri priznavani statnej podpory pre vsetkych podnikatelov. Ak by to malo platit, potom by rovnake vyhody ako PSA Peugeot Citro!n mali dostat aj vsetci ostatni. Aj v tomto je vsak spravanie vlady v rozpore s tym, co hlasa.

CEPA Ponicka Huta

MVO v prospech mestskych poslancov

Obcianske zdruzenia Brectan a Genius loci v spolupraci s mestom Nove Mesto nad Vahom usporiadali 27. februara seminar s nazvom "Minimum poslanca - minimum obcana". Seminar bol urceny predovsetkym novozvolenym poslancom mestskeho zastupitelstva, pristupny bol vsak aj clenom komisii pri mestskom zastupitelstve, pracovnikom mestskeho uradu a sirokej verejnosti. Obsahovo bol seminar zamerany najma na zakladne principy komunalnej samospravy, platnu legislativu v tejto oblasti, vysvetlenie vztahov medzi jednotlivymi zlozkami samospravy a participaciu obcanov na samosprave mesta aj mimo komunalnych volieb. Prednasatelom bol Vlado Pirosik, pravnik a obciansky aktivista, clen obcianskeho zdruzenia ELF.

Prilezitost zucastnit sa bezplatneho seminara vyuzili iba styria z 25 poslancov mestskeho zastupitelstva, traja clenovia komisii a dvaja pracovnici mestskeho uradu. Pritomni boli aj niekolki obcania nielen z Noveho Mesta nad Vahom. Zucastneni si v diskusii ujasnili najma vzajomne postavenie a vztahy medzi jednotlivymi organmi samospravy. Novi poslanci sa mohli blizsie oboznamit s legislativou, potrebnou pre ich rozhodovanie a objasnit si niektore konkretne problemy z doterajsieho fungovania samosprav po komunalnych volbach 2002. Zdoraznene bolo rovnocenne postavenie primatora a mestskeho zastupitelstva, postavenie komisii mestskeho zastupitelstva ako odbornych organov, servisna uloha mestskeho uradu pre poslancov mestskeho zastupitelstva a moznosti zapojenia verejnosti do rozhodovacich procesov na urovni samosprav.

Seminar bol zorganizovany s financnou podporou Nadacie otvorenej spolocnosti (NOS-OSF) v ramci projektu "V Novom Meste po novom". Dalsi seminar bude zamerany na otazky zivotneho prostredia, ucast obcanov na rozhodovani v oblasti zivotneho prostredia a otazky suvisiacich pravnych predpisov - najma zakona o uzemnom planovani ako zakladneho pravneho ramca pre vstupovanie verejnosti do rozhodovacich procesov v zivotnom prostredi.

Daniel Darida, brectan@brectan.sk


B U D E

Revitalizacny tabor Letanovce

Obcianske zdruzenie TATRY a obcianske zdruzenie Zachranme Letanovsky mlyn pozyvaju vsetkych ludi, ktori maju zaujem pomoct realizovat prace navrhnute v zaveroch odbornej studie "Revitalizacia polnohospodarskej krajiny v mode-lovom uzemi ochranneho pasma Narodneho parku Slovensky raj - k. u. Letanovce, Hrabusice" na II. revitalizacny tabor - Letanovce 2003. Cielom tabora je vysadba stromov a krov v polnohospodarskej krajine, ktory sa bude konat v dnoch 4. - 11. aprila 2003 v obci Letanovce.

Organizatori nepozaduju za ucast na tabore ziadny ucastnicky poplatok. Kazdy ucastnik sa zucastnuje tabora na vlastne riziko. Doprava do Letanoviec: osobnym vlakom (trat c. 180), autobusom zo Spisskej Novej Vsi, Spisskeho Stvrtku. Ubytovanie: v materskej skole (prip. na Obecnom urade), k dispozicii iba zachody a umyvadla bez teplej vody. Stravovanie: z vlast-nych zdrojov, v sobotu zabezpecena spolocna tepla strava. V nedelu 6. 4. 2003 je planovany spolocny vylet do Narodneho parku Slovensky raj.

Ziadame ucastnikov, aby si v pripade moznosti doniesli vlastne naradie (ryle, motyky, male cakany). Hudobne nastroje, vecerna prezentacia zaujimavej temy (prednaska, diapasmo, atd.) su viac ako vitane.

Zaujemcov o ucast na tabore prosime z dovodov presneho planovania tabora a rozvrhu prac, aby sa prihlasili do 28. marca 2003 na adrese OZ TATRY, KEMI 627/5, 031 04 Liptovsky Mikulas, Fax: 044/553 10 27. Tabora sa mozu zucastnit aj zaujemcovia o jednodnovy pobyt.

Rudo Pado, wolf@mail.viapvt.sk

Environmentalna vychova a klimaticke zmeny

Centrum environmentalnej a etickej vychovy Zivica v spo-lupraci s Metodickym centrom mesta Bratislavy organizuju tre-ningovy kurz v dnoch 3. - 5. 4. 2003 v Modre-Piesok v chate Iuventy. Skolenie bude zamerane na environmentalnu vychovu pre 3.-6. rocnik zakladnych skol a problematiku klimatickych zmien, sklenikoveho efektu a s nimi spojenych globalnych ekologickych a environmentalnych suvislosti.

Kurz obsahuje: pripravovanie a realizovanie environmentalnych vyucbovych programov vo formalnom vzdelavani; aktivizujuce metody z oblasti environmentalnej vychovy a vzde-lavania; teoreticke vychodiska modernej environmentalnej vychovy, klimatickych zmien a sklenikoveho efektu; aktivity v prirode; relaxaciu. Ucastnici kurzu obdrzia bezplatne metodicku prirucku, pracovne listy pre ziakov a dalsie materialy z oblasti ochrany zivotneho prostredia.

Program sa zacina 3.4. o 17. hod. vecerou a konci 5.4. o 11.15 hod. obedom. Ucastnik si hradi cestovne a poplatok vo vyske 200 Sk. V cene je zahrnute ubytovanie, celodenna strava, program a vyucbove materialy. Zvysne naklady v hodnote 1 800 Sk hradi CEEV Zivica z financnych prostriedkov Europskeho spolocenstva. Poplatok 200 Sk uhradte na ucet 10006-60916010/4900, variabilny symbol 200304. Prihlasku s kopiou dokladu o zaplateni zaslite do 25. 3. 2003 na adresu: CEEV Zivica, Prazska 11, 816 36 Bratislava.

Juraj Hips, hips@changenet.sk

Jarne vikendovky KOZA

4.-6.4. - Krasin. Nenarocne znasanie krickov v statickom terene. Tak, kto je lepsi - KOZA alebo koza. Vedie Dano Stankovic, dejansta@yahoo.com, 0903/056 885.

30.5.-1.6. - Exkurzia. Okolim Vrsatca nas povedie Martin Bednarik o.b. (mozno aj po modrej). Sylva Mertanova predstavi rastlinky, geofmabe@savba.sk, 0902/291 695.

13.-15.6. - Zahradska. Pripotocna minilucka s vonavou maximatou, ukryta pod Velkou Javorinou. Vyhadzeme a pojdeme na ceresne. Vedie Anino Belan, anino@smnd.sk.

Na vikendovku si prineste jedlo na 2 dni, spacak + karimatku, satku, zabavky a prezuvky (na Zahradsku netreba, spime v stanoch). Ubytko je pre aktivnych ucastnikov bezplatne, cestovne preplacame. Je dobre, ak sa veducim vopred prihlasite.

www.koza.sk


FAKTY A UVAHY

Dubnica chce tvorit menej odpadov

Ambiciozny program odpadoveho hospodarstva schvalili poslanci mestskeho zastupitelstva v Dubnici nad Vahom. Do roku 2005 chcu dosiahnut stav, ked iba polovica z vyprodukovaneho odpadu skonci na skladke. Druhu polovicu chcu Dubnicania recyklovat, kompostovat, pripadne vyuzit inym sposobom. V sucasnosti na skladke konci asi 90 percent komunalnych odpadov.

Prikladom pre obcanov bude samotne mesto. Mestsky urad a mestske podniky budu nakupovat nebalene potraviny a napoje v navratnych, opakovane pouzitelnych alebo aspon lahko recyklovatelnych obaloch. Zrusene budu automaty na napoje. Mesto chce pouzivat recyklovany papier a tlaciva, bude obojstranne kopirovat, nebude pouzivat jednorazove a male balenia cukru a smotany ku kave, ani jednorazove plastove tasky a pera na prezentacne ucely.

Celoplosne bude v Dubnici zavedeny triedeny zber, ktory doteraz fungoval iba na jednej tretine uzemia mesta. Na rok 2004 je naplanovana vystavba mestskej kompostarne a do konca roku 2005 by chceli zaviest zber bioodpadov v rodinnych domoch a na dvoch sidliskach. Vyrazne sa skvalitni informovanost a propagacia, pretoze minimalne styrikrat rocne vsetky domacnosti dostanu letaciky o odpadovom hospodarstve mesta.

Mesto zriadi aj bazar na rozlicny tovar, takzvane Second hand centrum. Sluzit bude na podporu opatovneho pouzivania veci, ktore niekto vyhodil, ale su este pouzitelne.

TASR

S masom, ked sa stretnem...

Uz sa nestretne. Ani do sennika si nezapise svoj zaujimavy sen. Ale urcite ho ide slak trafit, ked vidi, ako sa chysta stavba mosta na Kosickej. Ved tolko sa angazoval proti.

Ked som v nedelu vecer, 29. decembra 2002, dostala oneskoreny vianocny darcek - poslednu knihu Juliusa Satinskeho, zaodetu do veseleho, cerveneho obalu a vyzdobenu fotkami starej Bratislavy, povedala som si, ze si spravim prijemne zaspavanie pri knihe, ako za starych dobrych cias. Zvacsa nesledujem televiziu, a preto som, nic netusiac, ustarostene studovala jeho portret na obalke knihy. Mojej pozornosti neuslo, ze vyzeral unavene. Hned som si vsak zacala svojim charakteristickym spomienkovym vyletom premietat nas posledny spolocny, ochranarsky zazitok z verejnej diskusie na ZSaG Kosicka v suvislosti s megalomanskou stavbou rovnomenneho mosta. Bojoval, argumentoval, prosil, chranil svoju rodnu mestsku cast pred likvidaciou, s uprimnym nasadenim. Marne.

Bratislavske noviny priniesli vo stvrtok, 16. januara 2003 jednym dychom na titulnej strane nostalgicky povzdych o odchode pana Jula a spolu s nim aj kusa starej Bratislavy a zaroven hrdu spravu o februarovom zaciatku stavby mosta Kosicka. Myslim, ze by bol z toho smutny.

V pondelok, 30. decembra doobeda som sa od dcerinho priatela dozvedela, ze zomrel. Nuz, prisiel sa so mnou osobne rozlucit tym oneskorenym vianocnym darcekom? Alebo ma chcel vyzvat, aby som rozmyslala nad ucinnejsimi strategiami ochrany starej Bratislavy? Mozno oboje. A mozno este nieco. Po rozlucke v divadle L&S som zacala uvazovat nad tym, kde ho pochovaju. Nikto mi nevedel dat o tom ziadnu informaciu. Jeho vytuzenym miestom posledneho odpocinku bol vraj Ondrejsky cintorin. Pripada mi to prirodzene, logicke a nanajvys pravdepodobne. Spravodlive tiez. Zasluzi si, aby mu udelili vynimku, aj ked sa tam uz roky nepochovava. Bude svojim mrtvym telom, ale zivou dusou chranit svoju rodnu stvrt pred devastaciou.

Toto je moj smutocny povzdych, ale zaroven aj prispevok k verejnej diskusii, ktoru iniciovali Milan Lasica a Kamil Prochazka.

Magdalena Papankova

Sud zrusil hromadne vyvlastnenie pozemkov pre zeleznicu

Krajsky sud v Bratislave zrusil rozhodnutia o vyvlastneni pozemkov pre ucely modernizacie zeleznicnej trate v okoli Senkvic. Rozsudok bol vydany 17. 10. 2002 a v uplynulych tyzdnoch nadobudol pravoplatnost.

Pred rokom, na prelome februara a marca 2002, vydal Okresny urad v Pezinku na navrh Zeleznic Slovenskej republiky (ZSR) rozhodnutie o vyvlastneni pozemkov vo vlastnictve obcanov kvoli planovanej modernizacii zeleznicnej trate.

Vyvlastneniu predchadzali rokovania obcanov so zeleznicami. Obcania sa predaju pozemkov zelezniciam nebranili, za svoje pozemky chceli bud nahradne pozemky alebo vyplatenie trhovej ceny, ktora sa v lokalite v tom case pohybovala od 600 do 1100 korun za stvorcovy meter. Zeleznice vsak trvali na cene najviac 70 korun, pricom tato cena bola urcena podla vyhlasky ministerstva financii c. 465/1991 Zb. o ocenovani nehnutelnosti z roku 1991. Zeleznice tvrdili, ze vyhlaska im zakazuje zaplatit viac. Obcania pocas rokovani trvali na tom, aby zeleznice poziadali ministerstvo financii o vynimku, co vyhlaska kupujucemu umoznuje. Zeleznice vsak odmietli ministerstvo financii o vynimku poziadat.

Po vydani prvostupnovych rozhodnuti o vyvlastneni sa obcania odvolali na Krajsky urad v Bratislave. Ten na prelome maja a juna 2002 odvolania obcanov zamietol a rozhodnutia o vyvlastneni nadobudli pravoplatnost. Obcania vsak v dvojmesacnej lehote podali zalobu na Krajsky sud v Bratislave. V zalobe ziadali sud aj o to, aby preskumal zakonnost vydanych rozhodnuti a zrusil ich. Krajsky sud hned na prvom pojednavani vyhlasil rozsudok, ktorym vyvlastnenie zrusil a vec vratil krajskemu uradu na dalsie konanie. Krajsky urad tiez musi zalujucej strane zaplatit sudne trovy. Rozsudok nadobudol pravoplatnost 28. 1. 2003 a nie je mozne sa proti nemu odvolat.

www.vyvlastnenie.sk

Klima a mezoklima mesta

Autori: Doc. Ing. Jaroslav Skvarenina CSc., RNDr. Ing. Jozef Mindas, PhD., EFRA - Ecological and forestry research Agency, Zvolen, spracovane pre Zdruzenie Slatinka vo Zvolene, november 2002

"Urbanizaciou krajiny a rozvojom sidelnych struktur dochadza k vzniku prostredia, ktore ma casto negativny vplyv na zdravotny i psychicky stav ludi. Narusene prostredie miest mozno zlepsit prostrednictvom zelene - vegetacie, ktora je do-lezitym stabilizacnym prvkom pri ozdravovani ovzdusia a sucasne aj ucinnym eliminatorom hluku a znecistenia. Je vseobecne zname, ze spravnym rozmiestnenim ploch zelene sa daju zlepsit bioklimaticke, hygienicke a esteticke podmienky v meste," pisu na uvod autori studie.

Pri rozhodovani o realizacii projektov s vplyvom na zivotne prostredie je casto jedinym argumentom laickej verejnosti pre zachovanie zelene prijemny "pocit", ktory vegetacia v mest-skom prostredi vytvara. Ti, co o realizacii rozhoduju, ale taketo argumenty takmer vzdy neberu ako dolezite a urcujuce. Riadia sa vylucne stanoviskami organov statnej spravy ci samospravy, odbornymi posudkami a studiami. Taketo odborne studie ale nie su vzdy k dispozicii. Zdruzenie Slatinka sa s tymto problemom stretlo pri svojej cinnosti smerujucej k zachrane zelene na Namesti SNP vo Zvolene. Ako jeden z argumentov, ktory pozitivne ovplyvnil celu kauzu, sme pouzili odbornu studiu "Klima a mezoklima mesta", ktoru vypracoval kolektiv autorov z organizacie EFRA vo Zvolene.

Studia je pisana na 32 stranach velmi pristupnou formou. Je doplnena roznymi obrazkami a nazornymi grafmi. Zoznamuje nas so zakladnymi definiciami, ktore su dolezite pri argumentacii o vplyve zelene na zdrave zivotne prostredie v mestskom prostredi, napr. definuje kategorie klimy, mestske podnebie, komplexy cinitelov ovplyvnujucich klimaticke pomery v meste a pod. V dalsich castiach sa autori venuju energetickej bilancii urbanizovanych prostredi a strucne charakterizuju klimu a mezoklimu miest. Tu sa zaoberaju uz aj u nas znamym fenomenom tzv. tepelnych ostrovov miest ci specifickym prudenim vzduchu v zastavanom prostredi. Pouzivaju priklady zo zahranicia (Mexico City, Ankara), ale vela udajov je aj zo Slovenska ci Ciech (Bratislava, Brno).

Najrozsiahlejsia cast studie je venovana tzv. melioracii mestskej klimy a ulohe vegetacie pri formovani mezoklimy mesta. V tejto casti autori hodnotia vplyv zelene na vlhkost vzduchu v zastavanom prostredi, tiez na vyzarovanie, vypar, teplotu, prudenie vzduchu, hluk, ionizaciu vzduchu, bakteriocidny a bakteriostaticky ucinok drevin atd. V zavere su zhrnute tieto poznatky a aplikovane na prostredie Zvolena.

Studia je resersou z 25 vedeckych materialov od nas aj zo zahranicia. Moze byt pomockou aj argumentom pre predstavitelov samosprav, clenov odbornych komisii pracujucich pri obecnych ci mestskych zastupitelstvach, pre zastupcov mimovladnych organizacii ci obcianskych iniciativ, aj pre siroku verejnost.

Kontakt: Zdruzenie Slatinka, P.O. BOX 95, 96001 Zvolen, slatinka@changenet.sk, tel. 045 - 5331775, 0908 - 465 825.

Martina Pavlikova

NBU planuje utajovanie informacii

NBU planuje utajovanie informacii bez stanovenia jasnych pravidiel, co ohrozi zakladne pravo obcanov na informacie.
Zhodli sa na tom zastupcovia mimovladnych organizacii, ktore sa zaoberaju ochranou ludskych prav na tzv. rozporovom konani medzi predstavitelmi Narodneho bezpecnostneho uradu SR (NBU) a zastupcami verejnosti.

Predmetom rokovania bola hromadna pripomienka verejnosti k navrhu novely zakona o ochrane utajovanych skutocnosti. Hromadna pripomienka, ktoru podporilo vyse 600 obcanov a organizacii, bola vznesena po tom, co NBU zverejnil svoj umysel zrusit zoznamy utajovanych skutocnosti, ktore v sucasnosti urcuju pomerne jasne kriteria toho, co moze a co nemoze byt utajovane. NBU navrhuje nahradit zoznamy utajovanych skutocnosti vseobecnymi "oblastami". Na rokovani neprislo k zhode stanovisk zastupcov verejnosti a NBU.

Zastupcovia NBU trvali na zamere zrusit taxativne zoznamy utajovanych skutocnosti. Podla ich nazoru zrusenie zoznamov prispeje k celkovemu znizeniu poctu utajovanych informacii v SR. Zastupcovia NBU uviedli, ze moznost utajovania informacii by mala byt pruznejsia, pretoze v krizovych pripadoch moze vzniknut potreba utajit aj informacie, ktore sa nenachadzaju v zoznamoch utajovanych skutocnosti.

Zastupcovia verejnosti poukazali na sucasne znenie zakona, ktore v ziadnom pripade neuklada povinnost utajit vsetky informacie uvedene v zozname utajovanych skutocnosti, ale len tie, ktore je naozaj potrebne chranit vzhladom na zaujmy SR. Utajovanie nadmerneho poctu informacii je sposobene nespravnym pochopenim znenia zakona zo strany uradov.

Zastupcovia verejnosti a mimovladnych organizacii zaoberajucich sa ochranou ludskych prav tiez poukazali na velky subjektivizmus a svojvolu, ktore do rozhodovania o utajovani informacii vnesie navrhovane znenie novely. Podla zastupcov verejnosti nebude po zavedeni vseobecnych a vagnych "oblasti" mozne jasne vyslovit, ci bola informacia utajena v sulade so zakonom. Narusi sa tym zakladny princip prava na informacie "co nie je tajne, je verejne". Ani samotne urady totiz nebudu vediet vzhladom na vagnost "oblasti" presne urcit, co mozu a co nemozu utajit. Po prijati navrhovanej novely by jedine NBU mohol autoritativne rozhodovat o tom, co moze byt utajovane.

Na margo potreby pruzneho utajovania informacii v krizovych situaciach, ktoru deklaroval NBU, zastupcovia verejnosti uviedli, ze takato ochrana je mozna aj bez zrusenia zoznamov utajovanych skutocnosti. Podla zastupcov mimovladnych organizacii zaoberajucich sa ochranou ludskych prav navrh novely neumoznuje predvidat postup statnych organov a teda nenaplna zakladnu poziadavku, ktoru musi splnat kazdy pravny predpis. Navrhovane znenie moze tiez sposobit porusovanie prava obcanov na informacie a navyse umozni utajenie informacii, ktorych zverejnenie by mohlo byt pre urad neprijemne.

Kedze neprislo k zhode stanovisk a rozpor nebol odstraneny, pripomienky verejnosti musi NBU predlozit na prerokovanie legislativnej rade vlady.

Blizsie informacie: zdruzenie Obcan a demokracia, Peter Wilfling, tel.: 02/5292 0426, 5292 5568.

Peter Wilfling, wilfling@changenet.sk

Expedicia Liptov

Obcianske zdruzenie TATRY zorganizovalo pocas minuleho leta (36 monitorovacich dni) terenny vyskum pod nazvom "Expedicia Liptov". Cielom monitoringu bolo realizovat v tzv. kulturnej krajine chemicky rozbor vody, stanovenie Trentovho biotickeho indexu, mapovanie vyskytu invaznych rastlin, divokych skladok odpadu, charakteru brehovych porastov a stavu regulacie vodnych tokov.

Predmetne uzemie je na zapade vymedzene obcou Kralovany, na vychode obcou Strba, na severe obcami Male Borove a Huty a na juhu liniou obci Vysne Revuce a Liptovska Luzna.

Pre chemicky rozbor vody (stanovenie koncentracie amoniaku, dusitanov, dusicnanov, fosforecnanov, pH, rozpusteneho kyslika, celkovej a uhlicitanovej tvrdosti vody) bolo pouzite kompaktne laboratorium pre analyzu vody AQUAMERCK. Monitorovacie odbery a analyzy vody boli situovane pod jednotlivymi obcami tak, aby bolo mozne sledovat vplyv jednotlivych obci na kvalitu vody v toku, ako aj samocistiacu schopnost vody medzi jednotlivymi obcami predmetneho uzemia.

Zo 78 vykonanych chemickych analyz vyplyva: 17 analyzovanych usekov tokov patri do najhorsieho V. kvalitativneho stupna cistoty vody, 37 usekov tokov do IV. stupna, 21 usekov tokov do III. stupna a iba 1 usek (rieka Revuca, Liptovska Osada) do II. stupna. Na celom predmetnom uzemi, ktore bolo monitorovane, sa nenachadza v kulturnej krajine ani jeden usek s kvalitativnym stupnom cistoty I.

Znecistenie je sposobene predovsetkym zvysenym obsahom amoniaku, dusitanov, dusicnanov a fosforecnanov, ktorych zdrojom su hnojiva pouzivane v polnohospodarstve, nespevnene hnojiska, pasenie dobytka, vypustane septiky rodinnych domov, fosfatove pripravky na pranie a nedostatocne odkanalizovanie a cistenie vod v dotknutych obciach.

Pre stanovenie biologickej aktivity bola vyuzita metodika Trentovho biotickeho indexu (TBI) zalozena na vyskyte makrobezstavovcov. Pozorovania boli realizovane na miestach odberu vody pre analyzu zakladnych chemickych parametrov vody tak, aby bolo mozne sledovat korelaciu medzi chemickym znecistenim a biologickou aktivitou toku.

Zo 78 pozorovani vyskytu bezstavovcov signalizovalo 12 pozorovani (15,39 %) zlu kvalitu vody (TBI 0 az 1), 5 pozorovani (6,41%) kvalitu vody na hranici unosnosti (TBI 2 az 4), 43 pozorovani (55,13%) strednu kvalitu vody (TBI 5 az 6) a 18 pozorovani (23,07%) dobru kvalitu vody (TBI 7 az 8). Na celom predmetnom uzemi, ktore bolo monitorovane, sa nevyskytla ani jedna analyzovana vzorka, ktora by cez biologicku aktivitu (TBI 9 az 10) odrazala velmi dobru kvalitu vody. Zarazajuca je aj skutocnost, ze 6 skumanych vzoriek signalizovalo velmi nizku biologicku aktivitu (TBI 1) a 6 vzoriek vykazalo nulovy TBI (Brostova - Zavazna Poruba, Stiavnicianka - Stiavnica, Izipovcianka - Izipovce, Boca - Kralova Lehota, potok vo Vlkolinci, Vah - Hrboltova).

Lepsie vysledky na niektorych usekoch automaticky nesignalizuju lepsiu kvalitu vody, pretoze vyskyt indikatorovych skupin bezstavovcov na niektorych pozorovanych miestach bol sposobeny skor splachom tychto organizmov v dazdivom medziobdobi a ciastocnymi adaptacnymi schopnostami tychto organizmov.

Pocas monitoringu bolo vymapovanych na 146 formularoch vyse 250 divokych skladok odpadu. Informacie o tychto skladkach boli zaslane prislusnym obciam, oddeleniam zivotneho prostredia mestskych uradov v Ruzomberku, Liptovskom Mikulasi, Liptovskom Hradku a Dolnom Kubine, taktiez na vedomie odborom zivotneho prostredia OU v Liptovskom Mikulasi a v Ruzomberku.

V predmetnom uzemi bol zisteny vyskyt invaznych rastlin (pohankovec japonsky a sachalinsky, zlatobyl kanadska, bolsevnik obrovsky a i.) na 90 lokalitach (Nizna Revuca, Liptovska Osada, Ruzomberok, Likavka, Lubochna, Stankovany, Komjatna, Ludrova, Liptovska Stiavnica, Sliace, Liskova, Turik, Liptovska Tepla, Lucky, Izipovce, Prosiek, Kvacany, Liptovske Matiasovce, Gotovany, Dubrava, Lubela, Partizanska Lupca, Pavlova Ves, Liptovsky Mikulas, Demanova, Liptovsky Jan, Jamnik, Dovalovo, Liptovska Kokava, Hybe) s akutnym rizikom ich masivneho sirenia sa do prostredia narodnych parkov a naslednej degradacie povodneho faunistickeho zlozenia rastlinnych spolocenstiev. Tieto informacie boli taktiez poskytnute vyssie spominanym subjektom ochrany prirody.

Stav brehovych porastov vo volnej krajine predmetneho uzemia sa da hodnotit ako dobry, aj ked uz aj v tomto biotope sa vyskytuju na niektorych miestach vyrazne zasahy.

Ako vyrazne zly hodnotime stav brehovych porastov v intravilanoch jednotlivych obci, kde v mnohych obciach doslo k praktickej likvidacii brehovych porastov pri regulaciach miestneho toku alebo k ich nahradeniu novou vysadbou nie vzdy s optimalnym druhovym zlozenim.

Alarmujuca je aj pokracujuca (casto extremne technokraticka) regulacia vodnych tokov v obciach a melioracne zasahy v polnohospodarskej krajine, ktore vobec nekoresponduju napr. s prognozami vyvoja kapacity vodnych zasob v predmetnom uzemi v dosledku globalnej klimatickej zmeny, kde sa napriklad ocakava pokles vyuzitelnych mnozstiev podzemnych vod v krystalinickych pohoriach do roku 2075 az o 70% oproti sucasnosti. Klimaticka zmena taktiez zvysi variabilitu rocnych prietokov (striedanie obdobi s extremnym prietokom s obdo-biami s podpriemernym prietokom) a sposobi pokles poctu dni s priemernym prietokom. Takyto vyvoj nielenze nedokaze us-pokojit kvantitativne poziadavky na vodu, ale nizke prietoky v tokoch v spojeni s vysokym odberom a znecistenim okrem ohrozenia samotnej biologickej podstaty vodneho prostredia mozu viest k masivnej eutrofizacii tokov.

Zabezpecenie uzemia pred dopadom extremnych klimatickych javov (napr. povodne) vidime skor v kombinacii uplatnovania tzv. makkych technickych opatreni (napr. suche poldre, zasakovacie pasy) s posilnovanim ekologickej stability krajiny, a tym zaroven aj jej retencnej schopnosti, zmenenym pristupom k jej jednotlivym zlozkam (lesy, podhorske luky, oracinova krajina, nelesna drevinova vegetacia, mokrade, intravilany obci a pod.).

OZ TATRY, aj vzhladom na mnozstvo zistenych problemov tykajucich sa priamo ci nepriamo vodnych tokov, vidi riesenie vo vytvoreni koalicie partnerov (obcianske zdruzenia, samospravy obci, priemyselne podniky, skoly, statne a odborne organizacie), ktori by sa zmluvne zaviazali k spolocnemu rieseniu problemov s kratkodobymi, strednodobymi a dlhodobymi cielmi. Takyto pristup podla nasho nazoru je uprednostnovany aj v strategickom dokumente EU "Ramcovej smernici o vo-dach" (Water Framework Directive, WFD, 2000/60/EC), ktory bude musiet SR prijat a implementovat v dohladnom obdobi.

OZ TATRY s cielom zvysit informovanost obyvatelstva o tomto probleme zorganizovalo dna 22. 1. 2003 prezentaciu pre beznu verejnost a dna 11. 2. 2003 odborny seminar pre predstavitelov samosprav a odbornych organizacii pod nazvom "Toky nie su stoky!"

Kompletne vysledky "Expedicie Liptov" vratane grafickych a tabulkovych casti, ako aj teoretickych podkladov je mozne stiahnut z www.ekokompas.host.sk. Tento material sa nachadza aj v tlacenej podobe a moze byt zaslany na poziadanie.

Rudolf Pado, wolf@mail.viapvt.sk


Tvar mesta

Bratislavske Podhradie

Neviem, ci viete, alebo nie, ale v Bratislavskom Podhradi, ktore v 60-tych rokoch barbarsky vyburali, sa chysta nova zastavba "sklenikovej architektury" na styl Polusu ci Auparku. Tu, kde je najstarsia historia Bratislavy, tu, kde sa daju nanovo vybudovat povodne stvrte Vydrica a Zukermandel, chce nejaka "odborna komisia" odsuhlasit architekturu, ktora sa viac hodi do Petrzalky, ako do Stareho Mesta pod hradny kopec. Daju sa tu vybudovat repliky povodnej architektury tak, ako si to vybudovali vo Varsave ci Drazdanoch a tak rozsirit Stare Mesto az po Dunaj.

Obraciam sa na Vas s prosbou o pomoc pri obcianskej kampani za obnovu Podhradia tak, aby sa nase hlavne mesto stalo utulne pre obyvatelov a atraktivne pre turistov, ktori prave vyhladavaju autenticku architekturu.

Z tohto dovodu som zalozil obciansku iniciativu "Obnovme Podhradie", ktora si kladie za ciel rozvinut diskusiu na horeuvedenu problematiku, pomoct presadzovat kulturne riesenia pre toto vzacne uzemie Bratislavy.

Ako medium som na zaciatok zvolil internet a email z dovodu operativnosti a hlavne z financnej nenarocnosti. Pomocou www stranky by som chcel iniciovat diskusiu, ktora je tak velmi potrebna na najdenie toho najoptimalnejsieho riesenia.

Rad by som vas teda poziadal o navstevu tejto stranky, aj vasich znamych a priatelov, o ktorych viete, ze im zalezi na tom, kde a hlavne ako budu zit v tomto meste...

Teda stranka, o ktorej hovorim, je: www.bapodhradie.sk.

Samozrejme, ze vam budem povdacny za akekolvek pripomienky, povzbudenie ci nazory a napady, ktore pomozu danej veci. Piste, hlasujte, diskutujte.....

Mato Vagac, vagac@nextra.sk

Bratislavsky lesopark

Statut Bratislavskeho lesneho parku (BLP):

  • Na zaklade rozhodnutia Poverenictva lesov a drevarskeho priemyslu v Bratislave z r. 1953 + uznesenia rady UNV z r. 1956 - vydala Rada NV hl. m. Bratislavy v r. 1967 statut uzemia "Bratislavsky lesny park", povodne s plochou 5 763 ha.
  • Na zaklade navrhu UHA a NV hl. mesta Bratislavy - MLVH SSR v Bratislave v r. 1973 rozsirilo BLP aj na uzemie Zeleznej studienky, Podunajskych Biskupic (luzne lesy) a Stupavy. Zaroven vyhlasilo uzemie s celkovou plochou 17 059 ha za ucelovo-rekreacne lesy podla lesneho zakona.
  • Az do r. 1992 vsetky tieto lesy spadali pod ZS statne lesy, Lesny zavod BA. Od r. 1955 sa v nich hospodari podla 10-rocnych lesnych hospodarskych planov (LHP).
  • Aktualizacia Generalneho planu vystavby BLP z r. 1992-3 - celkova vymera BLP je 8 284 ha a spada do 4 lesnych hospodarskych celkov - LHC Raca, Zelezna studienka, Stupava a Rusovce.
  • Zmena vlastnickych pomerov zaciatkom 90. rokov - lesy statne (15%), obecne (48%), urbarske (14%), spolocenstevne (10,4%), sukromne (12,4%) a cirkevne (0,15%).
  • Od 1. 1. 1994 - zriadene Mestske lesy v Bratislave (ML), povodne ako oddelenie magistratu a od 1. 7. 1994 ako samostatne hospodariaca prispevkova organizacia.
  • BLP sa zaroven nachadza v CHKO Male Karpaty, CHKO Dunajske luhy a NPR Devinska Kobyla.

Mestske lesy (z www.ba-lesy.sk, zriadenej 1.3.2003):

ML hospodaria na ploche priblizne 3000 ha v Malych Karpatoch, ohranicenej lokalitami Cerveny most - Lamac - Kacin - Maly Slavin - Biely Kriz - Vajnorska dolina, z juhu a vychodu okrajmi lesnych porastov v susedstve vinohradov, zahradkarskych kolonii a mestskych stvrti Koliba a Kramare. 

ML boli zriadene za ucelom spravovania a zveladovania lesneho majetku mesta so zameranim na podporu mimoprodukcnych funkcii lesov.

Na zaklade kategorizacie lesov, z hladiska dlhodobych potrieb obyvatelstva Bratislavy je az 98% lesov zaradenych do zakonnej kategorie "lesy osobitneho urcenia" - su to teda primestske lesy s vyznamnou zdravotno-rekreacnou funkciou.

"Uzemie spravy Mestskych lesov tym vlastne plni poslanie primestskeho lesa a je zaroven sucastou Bratislavskeho lesneho parku. Jeho ucelom je vytvarat a poskytovat sirokej verejnosti zazemie a prijemne prostredie na oddych a regeneraciu a tiez priestor pre rozne turisticko-sportove aktivity." ML maju zabezpecovat okrem vykonavania zakladnych lesnych prac (zalesnovanie, ochrana a osetrovanie mladych lesnych porastov, vychova mladin - precistky, vychovna a obnovna tazba, odvoz a expedicia vytazeneho dreva) cinnosti, smerujuce k vytvaraniu podmienok na kratkodobu rekreaciu, so zameranim na podporu turisticko-rekreacnych funkcii lesov, teda cinnosti na udrzbu a vystavbu lesneho parku. Z taziskovych lesoparkovych cinnosti su to najma vystavba a rekonstrukcia laviciek, stolov, altankov, detskych ihrisk, odpadovych kosov a inych zariadeni. Z ostatnych cinnosti zas kosenie lucnych priestorov, opravy ciest, obruby ciest a chodnikov.

Priority BLP:

1) podla statutu BLP a zakonnej kategorizacie lesov zdravotno-rekreacna funkcia,

2) podla statutu CHKO prirodoochranna funkcia.

Problem:

ML svojou cinnostou priorizuju hospodarsku funkciu lesov BLP, teda tazbu a obchod s drevom, kym zdravotno-rekreacnu a prirodoochrannu funkciu zanedbavaju (konaju v rozpore o.i. s tym, co uvadzaju na svojej web-stranke!!!).

Nazor velkej casti verejnosti - obyvatelov Bratislavy:

Lesopark ma v prvom rade sluzit obcanom, az potom sa z neho ma tazit a predavat drevo, aj to len prevazne z vynutenej, teda vonkajsimi okolnostami vyvolanej tazby. Takyto pristup by sa mal uplatnovat minimalne v celej oblasti najblizsieho okolia Bratislavy, ktora by bola jasne urcena - napr. na severe ohranicena az po istu liniu lesa - po Peknu cestu apod..

ML svoju cinnost vykonavaju zle a postupne devastuju jednotlive lokality v lesoparku. Bratislavsky lesopark tak v skutocnosti nie je rekreacnym lesom, staci sa don ist pozriet. Cesty su rozjazdene, lezia tam stromy, altanky su znicene, vsade je neporiadok - rozhadzane ci nakopene haluzie aj velke konare, casto aj cele kmene, "zabudnute" casti zelezneho oplotenia skolok a droty, na ktorych sa moze zranit zver. Na mnohych miestach su napadne holoruby, ktore vznikaju kompletnym vyrubanim porastu na velkej ploche a stahovanim kmenov. Navyse pracovnici nechavaju na mieste tazby za sebou odpad (zelezne lana, plastove nadoby, konzervy, droty zo spalenych pneumatik apod.). Inde su naopak hustiny mladych stromkov, ktore nikto nepresvetluje. Z laickeho aj odborneho pohladu je zrejme, ze okrem tazby sa v lesoparku takmer nic nedeje.

Zjavny rozpor je medzi ucelom, s ktorym boli zalozene ML (zveladovanie BLP ako mestskeho majetku) a realnou exploataciou a devastaciou bratislavskych lesov. Majetok mesta sa tak mina namiesto jeho zveladovania. Vyzera to, ze ML nicia lesopark, len aby uzivili najma sami seba. ML zdovodnuju tazbu v BLP plnenim LHP - dokonca vraj ani netazia az take mnozstvo dreva, ako im LHP uklada.

V tomto pripade evidentne nepomozu ciastkove riesenia. Nevyhnutne je systemove riesenie celeho problemu, ktore bude prioritne respektovat rekreacnu, zdravotnu, krajinarsku a prirodoochrannu funkciu/hodnotu lesoparku a potlaci hospodarsku funkciu BLP. To o.i. znamena, ze lesnicke hospodarenie v BLP bude ovela citlivejsie ako doteraz a bude sa riadit novymi, odlisnymi zasadami. Prechod na setrne hospodarenie mozno dosiahnut ihned - uz v sucasnosti moze lesny hospodar (ML) robit rozne ustupky oproti LHP, ktory uz nie je tak absolutne zavazny ako za socializmu.

MVO uz zacali pracovat na navrhu zakladneho statutu BLP vratane zonovania, ktore umozni aj urcitu hospodarsku tazbu. Ponukaju mestu konkretnu odbornu spolupracu pri priprave noveho generelu a zmene sucasneho lesneho hospodarskeho planu, a tiez pri vytypovani najhodnotnejsich uzemi, ktore treba chranit. Osobitnu problematiku pritom tvoria niektore prirodne najcennejsie casti BLP - zvlast lesy v pridunajskej luznej casti su taktiez sucastou BLP a su ohrozene vari este viac, ako malokarpatske lesy. Vzhladom na ich hodnotu je v nich treba podstatne rozsirit vymeru statnych prirodnych rezervacii.

Peticie s problematikou BLP:

  • za zastavenie holorubnej tazby v BLP: podpisalo 1708 obcanov (odovzdana p. Moravcikovi),
  • za zmenu hospodarenia v BLP: doteraz vyse 2100 podpisov (pokracuje).

Plnenie uznesenia c. 860/2002 MsZ zo dna 20. 6. 2002:

Mestske zastupitelstvo (MsZ) ulozilo 20. 6. 2002 riaditelovi magistratu (ten to presunul na riaditela ML):

1.1. Spracovat "Zelenu spravu" ako podklad k tvorbe zasad buducej zmeny hospodarenia v Bratislavskom lesnom parku, ktora by mala nadvazovat na uzemny plan hlavneho mesta SR Bratislavy, v ktorom sa rekreacne funkcie lesov deklaruju. Termin: 31. 10. 2002, predlzene do 31. 1. 2003.

1.2. V ramci tejto spravy definovat pojem "lesopark", v ktorom sa hospodarenie bude riadit novymi zasadami ako doteraz. Urcit jeho rozlohu a hranice za ucasti lesnych odbornikov, architektov, organov statnej spravy a dotknutych mestskych casti hlavneho mesta SR Bratislavy. Termin: 31. 10. 2002, predlzene do 31. 1. 2003.

1.3. Prerokovat zavery studie so statnou spravou, ochranarskymi zdruzeniami a verejnostou. Termin: 30. 11. 2002, predlzene do 31. 3. 2003.

V materiali na MsZ dna 6. 3. 2003 v bode Kontrola plnenia uzneseni bolo uvedene: Uznesenie c. 860/2002, body 1.1. a 1.2. su splnene!

Nie je to pravda, pretoze:

- Zelena sprava nie je spracovana ako podklad zasad buducej zmeny hospodarenia v Bratislavskom lesnom parku (BLP). Jej oficialny nazov znie "Posudenie lesohospodarskej cinnosti Mestskych lesov Bratislava" (autori: doc. Ing. Milan Vosko, CSc., Ing. Martin Kamensky, CSc., Lesnicky vyskumny ustav Zvolen, okt. 2002) a uz aj z neho je zrejme, ze ide iba o vyhodnotenie doterajsej cinnosti organizacie Mestske lesy v Bratislave (ML), ale nie o navrh dalsieho riesenia aktualnych problemov BLP.

- Sprava spracuva iba lesnicku stranku cinnosti v BLP, neuvadza ziadne urbanisticke suvislosti pre konkretne podmienky Bratislavy. Sprava strucne popisuje doteraz platny Generel BLP a na zaklade map Generelu prebera aj sucasne zony BLP. Dalej uvadza vseobecne zasady hospodarenia v primestskych lesoch a ich funkcneho usporiadania, prevzate z odbornej literatury a prislusnych zakonnych noriem. V konkretnej rovine iba opisuje sucasny stav vybranych produkcnych ukazovatelov ML a porovnava ich s minulym stavom pre ilustrovanie doterajsieho hospodarenia ML. Nezohladnuje vobec poziadavky ochrany prirody, schvalene dokumenty (napr. Regionalny USES - uzemny system ekologickej stability) a medzinarodne zavazky SR v tomto smere (napr. Dohovor o biologickej diverzite, dokument EU NATURA 2000 apod.). Navyse, sprava pokryva len mensiu cast BLP, a to uzemie v uzivani Mestskych lesov Bratislava. Podstatna cast BLP vobec nebola do spravy zahrnuta.

- Sprava vobec nedefinuje pojem "lesopark", ani nenavrhuje nove zasady hospodarenia v nom.

- Nikde v sprave nie je urcena presna rozloha a hranice lesoparku - a uz vobec sa tieto veliciny neurcovali za ucasti lesnych odbornikov, architektov, organov statnej spravy a dotknu-tych mestskych casti. K takejto spolupraci neboli doteraz tieto subjekty vobec prizvane.

ML neprerokovali zavery Zelenej spravy ani s ochranar-skymi zdruzeniami, ani s verejnostou, do splnenia terminu im zostavaju necele dva tyzdne.

Na zasadani MsZ dna 30. 1. 2003 poslanec Kamil Prochazka predlozil navrhy na riesenie situacie v lesoparku. Ako dopadli jeho navrhy - vid priloha. Poslanci neschvalili ani novy poslanecky prieskum v BLP, pritom vlanajsieho prieskumu sa zucastnilo 5 poslancov, z nich iba jeden je v novozvolenom MsZ!

Lubica Trubiniova, Katarina Simoncicova

Okruhly stol u primatora Durkovskeho

Prvy krok k rieseniu vyrubov v lesoparku

(Tlacova sprava)

V pondelok 10. 3. sa uskutocnila diskusia pri okruhlom stole, ktoru na podnet obcianskej iniciativy Zachrante Bratislavsky lesny park! zvolal primator mesta Andrej Durkovsky k problematike lesoparku. Obcania Bratislavy a environmental-ne mimovladne organizacie uz dlhy cas kritizuju vyruby stromov na velkych plochach (holoruby), nevhodne tazobne postupy a situaciu v lesoparku - rozryte turisticke chodniky, vyschnute studnicky, zniceny mobiliar, bezutesne rubaniska, koruny stromov leziace v lese roky, stare pletiva z lesnych skolok atd. Na pricine je tazba dreva, ktoru vykonava mestska prispevkova organizacia Mestske lesy v Bratislave (ML) spravujuca podstatnu cast lesoparku. Hoci mestski poslanci v juni minuleho roku schvalili uznesenie, ktore malo vyriesit konfliktnu situaciu, zakladne body uznesenia neboli splnene a cela vec stala. Nove vedenie mesta na cele s primatorom urobilo v pondelok prvy krok k definitivnemu vyrieseniu tohto problemu k spokojnosti Bratislavcanov.

Zastupcovia obcianskych organizacii tlmocili na okruhlom stole vedeniu magistratu a zastupcom ML rozhorcenie obcanov a ich nespokojnost s pretrvavajucim stavom v lesoparku. Vyjadrili nazor, ze v Bratislavskom lesoparku ma byt jednoznacnou prioritou rekreacia a ochrana prirody, ktorym sa ma tazba dreva podriadovat. Riaditel ML a dalsi zastupcovia lesnych hospodarov uviedli, ze pri tazbe sa riadia zakonmi a predpismi, najma 10-rocnym lesnym hospodarskym planom.*1 Obcania preto navrhli rad konkretnych poziadaviek - ziadali napr. vypracovanie noveho generalneho planu lesoparku*2, zmenu lesneho hospodarskeho planu a tym aj znizenie tazby, ako aj celkovu reorganizaciu ML tak, aby tato mestska organizacia prednostne zabezpecovala mimoprodukcne funkcie lesoparku. Zaroven ziadali stransparentnit hospodarenie ML, aby mala verejnost k dispozicii informacie o ich cinnosti. Mimovladne organizacie onedlho predlozia vlastny odborny navrh funkcnych zon a rezimu hospodarenia v nich:

1. zona: v blizkosti rekreacnych tras a centier (len udrzba a nevyhnutna asanacna tazba).

2. zona: prechod medzi 1. a 3. zonou (priorita rekreacna, prirodoochranna a ostatne mimoprodukcne funkcie).

3. zona: kombinacia mimoprodukcnych a regulovanych produkcnych funkcii.

4. zona: ochrana prirody (navrh dalsej zony oproti sucasnemu stavu).

Primator vyjadril v diskusii nazor, ze prioritou lesoparku ma byt jeho rekreacna funkcia v prospech obyvatelov mesta. Zdoraznil potrebu zadefinovat pravidla pre vsetky cinnosti v lesoparku, spriehladnit nakladanie s drevnou hmotou. Obom oblastiam problemov lesoparku - koncepcnej aj ekonomicko-organizacnej - bude vedenie magistratu dalej venovat pozornost. Aj ked prioritna poziadavka obcianskych organizacii zastavit tazbu dreva, kym sa problem neuzavrie, nebola splnena, vedenie magistratu dohodlo s ich zastupcami najblizsie kroky - diskusiu o sposobe hospodarenia v zonach intenzivnej rekreacie a ochrany prirody na najblizsom zasadnuti komisie pre zivotne prostredie a dalsie stretnutie v uzsom kruhu pre realizaciu prvych konkretnych opatreni na urovni primatora.

Poznamky:

*1 Celkovy plan tazby v Bratislavskom lesoparku v rokoch 1996-2005 urcuje vytazit 200 000 m3, t.j. kazdy rok sa podla lesneho hospodarskeho planu ma vytazit 20 000 m3 dreva.

*2 Povodny generel, patzvazkovy "Generalny plan vystavby Bratislavskeho lesoparku s perspektivou tvorby do r. 2000" pochadza z r. 1976 a bol aktualizovany v r. 1992-93. Podla uzneseni MsZ c. 739/2001 a 816/2002 plati az do vypracovania noveho generelu.

Lubica Trubiniova, broz@changenet.sk


Oznamy

Humanitarni pracovnici

Zdruzenie Clovek v ohrozeni hlada priebezne zaujemcov o pracu na humanitarnych a rozvojovych projektoch zdruzenia:

1. Koordinator humanitarnej pomoci v Afganistane

Popis prace: V lete 2003 planuje zdruzenie otvorit stalu misiu v severnom Afganistane popri existujucej zabehnutej misii ceskeho partnera Clovek v tisni. (Informacie o ceskych projek-toch v Afganistane najdete na www.pinf.cz). 1-2 pracovnici slovenskej misie by mali pocas 6 mesiacov na starosti rozbehnutie projektu rekonstrukcii skol, pripadne zdravotnych zariadeni a pripravu dalsich projektov v Afganistane na rok 2004. Praca by spocivala v koordinacii rekonstrukcnych prac (ktore budu vykonavat miestni inzinieri, stavbyveduci a robotnici), vedeni pokladne, prieskumu terenu, pisani novych projektov pre rok 2004, reprezentovani organizacie voci agenturam OSN, ktore posobia v oblasti a komunikacii s ostatnymi zahranicnymi humanitarnymi organizaciami, miestnymi organizaciami a samospravou.

Kedze na Slovensku nie je dostatok ludi s existujucimi skusenostami s rozvojovou ci humanitarnou pomocou v zahra-nici, hladame ludi, ktori maju predpoklady danu pracu vykonavat a ktorym bude poskytnute zaskolenie u ceskeho partnera a patronat pracovnikov ceskej misie v Mazar Shariff v sever-nom Afganistane.

Poziadavky: skusenost s riadenim projektu a ludi; cestovatelske skusenosti z rozvojovych krajin; vyborne manazerske schopnosti; znalost anglickeho jazyka; ochota uzavriet kontrakt pre pracu v zahranici na 6 mesiacov; pripadna skusenost s humanitarnou pracou je vitana.

2. Koordinator humanitarnej pomoci v kancelarii Cloveka v ohrozeni v Bratislave

Popis prace: Ide o pracovnika zdruzenia v kancelarii v Bra-tislave, ktory bude koordinovat a poskytovat systemovu organizacnu podporu existujucim rozvojovym a humanitarnym pro-jektom zdruzenia a rozvijat nove projekty zdruzenia. Zaroven bude mat na starosti realizaciu planovaneho projektu v Kosove, pri ktorom sa predpokladaju aj vyjazdy do terenu, prieskum, rozvoj a realizacia projektu v Kosove.

Poziadavky: skusenost s riadenim projektu; cestovatelske skusenosti, skusenosti so zahranicnymi projektmi; vyborne ma-nazerske a organizacne schopnosti; znalost anglickeho jazyka; pripadna skusenost s humanitarnou pracou je vitana.

3. Koordinator pre fundraising, medialne aktivity a pod-porne humanitarne projekty

Popis prace: Ziskavanie financnych prostriedkov od firiem a od jednotlivcov, vyhlasovanie verejnych zbierok a medializa-cia humanitarnych a rozvojovych projektov. Organizacia podpornych humanitarnych podujati, zameranych priamo/nepriamo na oslovenie darcov (vystavy, beneficne podujatia atd.).

Poziadavky: skusenost s fundraisingom; manazerske a or-ganizacne skusenosti; skusenosti s pracou s mediami/v me-diach; schopnost reprezentovat zdruzenie na verejnosti; kreativita a schopnost komunikacie.

Zaujemcovia o jednotlive pozicie mozu svoje otazky adresovat na: Clovek v ohrozeni, Svatoplukova 1, 821 09 Bratislava 2, cvo@changenet.sk, tel.: 0907/369 399.

Nora Benakova

Podakovanie

za financne prispevky na drevenice, luky, reziu a opravu domceka patri:

V. Mokranovi, V. Palenikovi, J. Stefanovicovi, L. Kocianovi, P. Mravikovi, Z. Mosnej, J. Holcikovi, S. Pocciovej, K. Pronayovi, E. Mannovej, M. Papankovej, F. Pollakovi, Filovcom, A. Ginterovej, A. Michalikovi, M.+T. Kleinovcom, L. Lacinovej, N. Brhlovicovi, H. Bukovcakovej, E. Backovej, M. Stillhammerovej, Z. Homolovej, L. Tedlovej, E. Sipoczovej, Z. Machovej, M. Mistrikovej, R. Dokupilovi, V. Rybarovej, P. Kluckovi, L. Slabej, D. Zatkovi, V. Blahovi, M. Salaiovi, P. Martinovi, K. Frohlichovi, P. Mokranovi, M. Mojzesovi, G. Kmetovi, M. Zavackej, R. Facunovej, H.+A. Zemanovcom, E. Lazarovi, M. Carskemu, A. Greskovej, E. Cizmaziovej, J. Kubackovi, M. Vrskovi, B. Dobosovej, Z.+E. Gindlovcom, M. Mikulovi, M. Sumsalovi (vsetci z Bratislavy), Medalikom (Trencin), J. Huckovi (Surany), I. Cehelskemu (Povazska Bystrica), M. Drgonovej (Trnava), B. Strecanskemu (Limbach), P. Sremerovi (Praha), E. Sekovej (Nove Zamky), G. Barancikovej (Presov), A. Hlinicanovej (Liptovska Sielnica).

INFORMATORIUM

  • 27.3. - Zasadanie mestskeho zastupitelstva Bratislavy, Zrkadlova sien, zac. o 8.30 hod.

  • 3.4. - Schodza ZO 6, Godrova ul., zac. 18.00.

  • 3.-5.4. - Environmentalna vychova a klimaticke zmeny, treningovy kurz, Modra-Piesok, viac v texte.

  • 4.-6.4. - Krasin, vikendovka KOZA - viac v texte.

  • 4.-11.4. - Revitalizacny tabor Letanovce - viac v texte.

  • 7.4. - Divadlo Astorka, Suche Myto - verejne vypocutie obcanov na temu Bratislavske Podhradie, pritomny bude primator, starosta MC Stare Mesto, architekti ai., zac. o 19. hod.


Z d r o j:
Nazov casopisu: Informacie bratislavskych ochranarov
Vydavatel: MV SZOPK Bratislava Rok : 2003 , Cislo : 02 - Februar

ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa