Mestská organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, Godrova 3/b, 811 06 Bratislava 1, tel./fax: 02/5441 3968, 5441 3291

http://www.fns.uniba.sk/zp/mvszopk, http://www.seps.sk/zp/mvszopk, e-mail: mvszopk@internet.sk

Voľné združenie bratislavských ochranárskych a občianskych organizácií usporiadalo 18. novembra v divadle Astorka diskusné fórum v rámci cyklu Bratislava nahlas! s kandidátmi na primátora Bratislavy: Andrejom Ďurkovským, Jurajom Sternom, Pe trom Beňuškom a Jánom Turňom. Okruhy otázok boli: Rozvoj mesta a životné prostredie; Doprava; Architektúra a urbanizmus; Transparentnosť a boj proti korupcii; Zapájanie verejnosti do ro zhodovania. Diskusiu moderovala Zora Pauliniová.

Uverejňujeme iba časť diskusie (kvôli nedostatku miesta):

Turňa: Metro a.s. je jedna z čiernych dier Bratislavy, veľmi neprehľadných, v ktorej zmizlo množstvo prostriedkov. Pred voľbami sa vždy oprášila akcia výstavby metra a potom sa stratila do stratena.

Stern: Dôležité je bezdomovcov zapojiť pri resocializácii do aktívneho života. Nemarginalizovať ich, ale umožniť im tento n ávrat.

Bratislava skutočne potrebuje riešiť dopravu, pretože sme v ideli kritickú situáciu, ktorá nastala pred dvomi týždňami, keď k amión kolaboval na prístavnom moste. Či to bude metro, alebo či to bude niečo iného, rýchlodráha alebo zrýchlená električka, na názve nezáleží. Ale rozhodne budeme musieť nájsť spôsob, ako rýchlo dopraviť obyvateľov z Petržalky na druhú stranu, takisto z Rače alebo z Karlovej Vsi a z Dúbravk y na tie miesta, kde sa títo ľudia potrebujú dostať. Je pravdepodobné, že toto mesto nebude nejako radikálne v najbližšej dobe rásť, lebo demografická krivka ide d ole. Prirodzený vývoj pôjde tým smerom, že to mesto bude rásť. Nebude rásť nejako radikálne, n ebude z toho jedna európska metropola, nebude to miliónové mesto, ale budeme sa postupne blížiť k nejakému číslu okolo 700 000 v horizonte možno dvadsiatich rokov. Čiastkové riešenia tu nie sú možné, čiastkové riešenia sú a tie máme pripravené, mám ich pripravené, ako riešiť jednotlivé situácie na brat islavských uliciach.

Turňa: Výsledky zverejnené v týchto dňoch ukazujú, že mesto stratilo asi 15 000 obyvateľov za posledných 5 rokov. To je podľa mňa veľmi nezdravý signál, ktorý svedčí o tom, že mesto je na veľmi zlej ceste. Zákonite populácia bude starnúť a to je to, o čom som tu hovoril: niekto bude musieť v tej Bratislave tie peniaze v yrábať, ony na preklenutie toho problému krátkodobo sa dajú pož ičať, ale niekto ich musí vyrobiť. Čiže som za to, aby mesto rástlo, aj keď som si vedomý, že niektorí konzervatívnejší obyvatelia n ebudú touto myšlienkou nadšení.

Ďurkovský: V tejto súvislosti či bude Bratislava rásť alebo n erásť treba podľa mňa povedať jednu vec. Už tu bolo spomínané, že v Bratislave je viacero silných podnikov, ktoré majú obrovský problém s náborom pracovných síl, predovšetkým vysoko špecializovaných pracovných síl. Z toho dôvodu je potrebné už v súčasnosti spraviť taký systém, ktorý mladých ľudí stabilizuje v Bratislave.

Beňuška: Pri voľnom pohybe osôb v rámci EÚ, koľko tu bude chcieť žiť ľudí, bude závisieť od kvality životného prostredia, od ponuky kultúrnej a voľnočasových aktivít, a nielen od toho, koľko bytov tu bude postavených.

Adamec: Čo bude s odpredajom pozemkov pod bývalými družstev nými bytmi?

Beňuška: Po porade s odborníkmi napr. z Inštitútu bývania, ale aj s tými, ktorí sú zamestnaní na meste, myslím si, že jedn označne áno.

Ďurkovský: Rovnako sa prikláňam k predaju pozemkov pod družstevnými domami.

Stern: Takisto – áno.

Turňa: Jednoznačne áno, to len potvrdzuje, ako to doteraz fungovalo – zaujímavejšie, lukratívnejšie boli veľké predaje. Z tých malých občanov, kde sa jedná o symbolické sumy, s tým je veľa práce a menej toho iného.

Slaninová: Kto z vás je členom tohto mestského zastupiteľstva (MsZ), ktoré sme mali teraz štyri roky zvolené? S akými konkré tnymi iniciatívami ste prišli vo veciach, ktoré tu dnes rozoberáme, to znamená korupcia, útvar hlavného architekta, atď?

Stern: Inicioval som u primátora, aby zriadil a posilnil oddelenie (pre zahraničnú politiku), sám som mu ponúkol kontakty, vzťahy a skúsenosti z tejto oblasti, žiaľbohu reakcia bola nulová. V súvislosti s uložením peňazí do SKB som veľmi jasne a tvrdo vystúpil proti tomu a jasne som žiadal, aby sa toto jasne položilo na stôl. Ďalej som jasne a jednoznačne vystúpil v súvislosti s mestskou políciou, kde som žiadal, aby razantne vystupovali proti tomu, čo som už v minulosti označil ako nešvár – proti a utám, proti terorizovaniu občanov práve tými silnými vozidlami a silnými ľuďmi, ktorí z týchto silných áut vystupujú. Efekt môjho vystúpenia, ktoré bolo veľmi razantné, bol ten, že celé zastupiteľstvo mi zatlieskalo, že ešte v ten deň som mal rozrezané pneumat iky, ale tým nechcem povedať, že sa dám zastrašiť. Som rozho dnutý proti tomuto naďalej tvrdo vystup ovať.

Ďurkovský: V súvislosti s mestskou políciou (som podal) konkrétny návrh, nebol len prednesený v pléne priamo, ale aj písomne doručený na magistrát konkrétne p. Vavríkovi, pozostáv ajúci z x bodov – čo treba v mestskej polícii zmeniť a ako sa má zmeniť. Z toho vyplývali aj moje pripomienky, ktoré som už na začiatku tejto diskusie mal, nestalo sa v tomto temer nič. Druhá pripomienka, resp. návrh ohľadom finančných prostriedkov, keď sa hovorilo o problematickej strate 30 0 miliónov korún v Kreditnej banke, tak som priamo doviedol serióznu firmu, ktorá bola ochotná prevziať na seba celú pohľadávku s tým, že by 90% sa vrátilo späť a 10% by bola provízia z tejto transakcie v prospech tejto firmy. Pohľadávka do dnešného dňa je v takom stave, že 20 miliónov sa vrátilo do mestského rozpočtu. To je zásadný rozdiel a tam došlo aj k dosť ostrej výmene názorov medzi mnou a pánom primát orom.

Slaninková: Ja nebudem sa už pýtať, či sa to naozaj vážne myslí, že okienko vyrieši problém kor upcie. Okienko akurát spôsobí, že úradníci budú dlhšie piť kávu, lebo budú mať viac času a nikto ich nebude kontrolovať. Ale vieme predsa, že čo sa týka majetku a korupcie, tak sa korumpuje v tých vyšších kruhoch, poslaneckých kruhoch, politických kluboch. Veď predsa vedúce funkcie na magistráte sa určujú politickými dohodami a pokiaľ sa v politickom klube niečo nedohodne, tak to do zastupiteľstva ani nejde. A ja sa pýtam pánov, či sú naozaj schopní presadiť aj voči vlastným, alebo proti vlastným klubom al ebo stranám, ktoré ich nominujú: tak pán Stern má predsa za sebou pána Vavríka s veľmi silnou stranou a pán Ďurkovský zase KDH ako najsilnejšie zosk upenie, ktoré ho nominuje na post primátora. Budete mať naozaj t akú silu, páni, aby ste presadili takéto veci, aj proti vlastným politickým klubom?

Ďurkovský: Jedným slovom: záleží od vás, koho zvolíte. Z áleží aj od toho, koho zvolia občania Bratislavy do poslaneckých lavíc.

Stern: Ja som dokázal vzdorovať väčším tlakom, keď som bol na čele vysokých škôl, dokázal som vzdorovať Mečiarovi a obh ájili sme to, čo sme chceli. Ja keď vám tu prehlasujem, že viem vzdorovať akýmkoľvek tlakom a odolám im, tak si za tým stojím.

Ľubomír Meszároš: Som z klubu priateľov mestskej dopravy a chcel by som sa spýtať na dva podstatn é problémy z oblasti bratislavskej dopravy. Tým prvým sú bratislavské mosty, konkrétne kauza mostu Košická a ako ju plánujete riešiť. Ďalej či by nebolo vhodné prehodnotiť kompletne celú dokumentáciu a zapracovať tam nosný systém dopravy, napríklad električku, ďalej či sa bude opravovať Starý most. Druhý problém je bratislavská MHD. Pl ánujete ísť cestou reštrikcií a škrtov, alebo plánujete konečne niečo investovať?

Beňuška: Starý most vyžaduje opravu, ide o to, aby bola čo najlacnejšia a dosť dlho funkčná. Most Košická: spomenuli ste nie len problémy pri výberovom konaní, samozrejme bude treba veľmi podrobný finančný a právny rozbor. Most Košická nemá zvláštny priestor pre vedenie napríklad električky alebo trolejbusovej d opravy, ako člen Komory architektov som inicioval uznesenie, ktorým sme upozorňovali Metro a.s., aby prehodnotili zámer postaviť ďalší most bez špeciálneho pásu pre hromadnú dopravu. Čo sa t ýka MHD, zastaralý vozový park, treba napríklad pokračovať v plynofikácii autobusov, aby bolo menej znečisťované centrum a nielen centrum, ale aj ďalšie časti mesta, kam autobusy ja zdia.

Ďurkovský: Investície do MHD sú nevyhnutné, v súčasnosti sa aj čiastkovo dejú. Rozhodnutie MsZ bolo, že sa nakupujú aj n ové autobusy, aj trolejbusy, aj keď je len po kusoch, vzhľadom na to, koľko finančných prostriedkov je k dispozícii. Je tam obrovský problém, ktorý súvisí so zimnou prevádzkou a to je obutie týchto vozidiel. V súvislosti so Starým mostom skôr sa prihováram za to, že po jeho rekonštrukcii by tam bolo potr ebné umožniť viac koľ ajovú dopravu, ako automobilovú. Ešte v súvislosti s novým mostom záleží to aj od poznania stavu, ktorý teraz nikto z nás nemá dokonalý. Z hľadiska technického opatrenia prihováram sa za to, aby most obsahoval separátny koridor pre MHD, ktorý by umožňoval previezť túto d opravu z jednej i z druhej strany Dunaja.

Stern: Starý most patrí ku koloritu mesta, mal by sa najskôr doviesť do dobrého stavu, aby bol plne funkčný. Čo sa týka MHD, vozidlový park je skutočne zastaralý, treba to postupne obnovovať, aby sa zvýšila aj kultúra cestovania, a pritom treba klásť dôraz práve na ekologický spôsob dopravy. Odbúravať autobusy alebo prechádzať na plyn. Kauza Košická je vec súdov, musíme počkať, ale riešenie potrebujeme neodkladne a to súdne pojedn ávanie sa nemôže naťahovať. A potom si to predstavujem tak, že verejné o bstarávanie, či v tejto kauze alebo v budúcich musí byť urobené tak transparentne, že občianske iniciatívy budú už pri kreovaní po dmienok verejného obstarávania, lebo tam je zabudovaný moment korupcie.

Turňa: Most Košická, naozaj nemáme informácie, napriek tomu, že na rokovaní zastupiteľstva existoval návrh, aby aspoň j eden z poslancov opozície bol prítomný pri týchto veciach, samozrejme to bolo zamietnuté. Bolo by veľmi užitočné, pokiaľ by tento most slúžil MHD, ja som Petržalčan a preto veľmi citlivo túto otázku mostov vnímam. Takisto by bolo užitočné, pokiaľ by bol Starý most využitý pre MHD, aby sa pomohlo Petržalke, n akoľko metro, ako sme povedali, je veľmi ďal eko.

Viliam Mokráň: Ako chcú nezávisle rozhodovať práve kand idáti na primátora, pán Ďurkovský za KDH. Za KDH je konkrétne kauza predaj budovy Žabotova, kauza Gabura. Pre pána Sterna: hlavnou kauzou bola v minulom volebnom období akcia spaľovňa. Ako vieme, vyhrala tam firma Sie mens a rozdiel medzi Siemensom a SES Tlmače bol skoro sto pe rcent. Skoro rozdiel 1 miliardy.

Ďurkovský: V súvislosti so Žabotovou vám môžem odpov edať len jedno: musíte sa opýtať niekoho iného, kto o tom rozhod oval, vtedajšieho primátora Kresánka a ak máte podozrenie, že bolo niečo zanedbané, na orgány v trestnom konaní. Chcem upozorniť na jednu vec: nie je to otázka Žabotovej, ale prakticky všetkým vtedajším politickým subjektom: SDĽ, SNS, DÚ a ešte neviem komu inému sa predávali objekty, ktoré sl úžili na stranícke účely.

Stern: Pán Mokráň, ak máte takéto podozrenie a je podložené, podajte trestné oznámenie.

Trubíniová: Chcem sa spýtať, aké kroky urobíte, keď sa d ostanete do tejto funkcie, aby územný plán a nadväzujúca dokumentácia zakotvili potreby a záujmy a potreby občanov bývajúcich na tom mieste a aby nevyjadrovali záujmy rôznych lobbistických skupín, ktoré sa často skrývajú práve za toľko mýtizovaných o dborníkov a aby sa tieto potreby občanov zakotvili do územnopl ánovacej dokumentácie, aby sa realizovali dôsledne, aby nedochádzalo k rôznym fantastickým výnimkám a zmenám územného plánu? Druhá otázka: čo si myslíte o terajšom nadmernom, masívnom výrube stromov v Bratislav-skom lesnom parku v rovine legálnej: áno alebo nie, prijateľné – neprijateľné a aké konkrétne kroky chcete v tejto veci podniknúť, keď sa do tej funkcie dost anete?

Turňa: Najprv výrub lesov, počul som o ňom, viem, že tá k auza existuje, bližšie informácie nemám, poznám ľudí – zástupcov z príslušnej mestskej časti, ktorí určite majú v tomto viacej informácií. Myslím si, že naozaj nič nebráni tomu, aby sa táto kauza o tvorila. Čo sa týka účasti v rozhodovaní, v tomto môžem ilustrovať len jednu oblasť. Bol jeden zákon o životnom prostredí, kde som pôsobil ako odborný expert, poznám, čo je to tz v. Aarhusský protokol, kde je možná priama účasť nevládnych organizácií, aby sa stali účastníkom dokonca správneho konania. Je to zložité, všetci sa tomu bránia, ale je to jedna z ciest, kde takýto názor prevládne zo strán tretieho sektora, že aj to sa dá do legislatívy zapracovať. Nevidím v tom nejaké zvláštne ohrozenie rozhodovacieho pr ocesu.

Stern: Územný plán, to je v mojich očiach zákon, ktorý prijme mestské zastupiteľstvo a pred zákonom sme všetci rovní, čiže ne existujú nejaké lobbistické skupiny, nejaké záujmy – ak raz je táto norma prijatá. K jej prijatiu a definitívnemu schváleniu rozhodne má prehovoriť aj občan. Čiže jednoznačne si myslím, je to záko nná norma, ktorá bude platiť pre všetkých a nebudú tam existovať výnimky.

Pauliniová: Hovoríme o tom, že územný plán je síce zákon, ale že tento zákon je zmeniteľný na úrovni MsZ.

Stern: Ja si zákon vážim a ctím a nehodlám tuná robiť nejaké kompromisy. Čo sa týka stromov v bratislavskom lesoparku, bol som na tom zastupiteľstve, keď zástupcovia organizácie prišli a predložili ukážky týchto stromov a výrubu týchto lesov. Nie som odborník, neviem to posúdiť. Keď som sa pýtal odborníkov na magistráte, bolo mi povedané, že väčšina, alebo tieto stromy, ktoré boli vyrúbané, boli choré stromy a bolo ich potrebn é odstrániť. Keď budem primátorom, dokonca mám v pláne iniciovať založ enie ďalšieho Horského parku v Bratislave, aby ďalšie generácie mali kde chodiť a nadýchať sa do brého čistého vzduchu.

Ďurkovský: V súvislosti s výrubom stromov treba jasne zadefinovať, či sa jedná o lesy, ktoré sú určené na ťažbu dreva, alebo je to lesopark, určený na rekreáciu. Ja osobne sa domnievam, že je to jednoznačne lesopark, určený na rekreáciu. Tým pádom treba z abrániť tomu, aby dochádzalo k holorubom, výrubom z dôvodu, aby si Mestské lesy vylepšili situáciu, ktorú aj tak, keď schvaľuj eme rozpočet, nikdy nevidíme vylepšenú.

V súvislosti s ÚP treba (vytvoriť) systémy, ako predostrieť v eci pred občanov, jednak informovať, že vôbec sa pripravuje dajaká zmena, že je tu možnosť do toho zasiahnuť, najideálnejšie je, keď územný plán, konkrétne už podrobnosti zóny sa vystavuje alebo sa prerokováva priamo tam, o ktorej zóne hovoríme, my sme mali pár príležitostí na túto tému a dokonca sme išli až tak ďaleko, že sa prerokovával v mnohých p rípadoch aj priamo s obyvateľmi tejto zóny.

Beňuška: Pokiaľ k tomu došlo (k výrubu), nebolo to správne. Je potrebné spracovať nový generel pre bratislavský lesopark, kde by boli zafixované zásady, čo je prioritná funkcia lesoparku. Treba aktualizovať generel bratislavského lesoparku. K územnému plánu – treba ho stabilizovať. Kedysi, pred temer desiatimi rokmi sme mali cieľ, aby územný plán bol previazaný na kataster, aby ÚP z óny definoval presné funkčné využitie a možno zastavateľnosť je dnotlivých pozemkov a vtedy by tie-to pozemky mali aj jednoznačne stanovenú trhovú hodnotu a nedalo by sa s ňou manipulovať a využívať ju na rôzne part ikulárne záujmy.

Martin Vagač: Tak ako vidíme, že sa Staré Mesto revitaliz ovalo, chcem sa spýtať každého kandidáta, aký má názor na to, že by sa táto historická časť potiahla na pôvodné historické územie až po Rybársky cech? Aké kroky chcú vykonať vzhľadom k tomu silnému investorovi, ktorý predkladá podmienky do súťaže a je už vlastník tohto územia, aby tam nevznikla táto mega stavba, s ktorou sa budú boriť deti našich detí, tak ako je to s budovou SNG, s kt orou si nevieme poradiť?

Beňuška: Ako architekti sme kritizovali postup mesta, ktoré predalo tieto pozemky skôr, než bolo jasné, čo sa na nich môže postaviť. Postup bol jednoznačne nesprávny a viedol k takej situ ácii, že súkromní investori vypisovali verejnú anonymnú urbani stickú súťaž. Stalo sa, teraz ale je potrebné pri výstave návrhov zí skať podnety od občanov a zadanie pre budúci územný plán musí zohľadniť nielen výsledky súťaže, ale aj názory obyvateľov. Bol som v porote. Závery hovoria o tom, že je potrebné, aby toto n ábrežie mohlo ožiť. Všetky návrhy sprístupnené a takisto žiadam, aby vypisovatelia – vyhlasovatelia súťaže vystavili všetky návrhy so všetkými náležitosťami, aby občianska verejnosť videla úplne všetko a nielen víť azov.

Vagač: Konkrétna otázka znie, či vy ste boli za to, aby sa tam stavala takáto megastavba, alebo tam má byť historická zástavba pôvodného územia Podhradia?

Beňuška: Dnes žiaľ je to územie, ktoré je nevyužité a má veľmi veľký potenciál, podobne, ako mal pozemok na nábreží v Budapešti, keď sa tam postavil pred viac ako sto rokmi parl ament. Myslím si, že je potrebné toto územie zhodnotiť nie ako b ývalé predmestie malého mesta v hradbách, čo bola Vyd rica, ale ako centrálnu polohu hlavného mesta moderného štátu.

Ďurkovský: Ja budem veľmi stručný. Nestotožňujem sa s víťazným návrhom, jeho jediné plus, ktoré poznám je to, že tam neumiestňuje žiadnu výraznú výškovú dominantu. V súvislosti s tým ako ďalej, by som vychádzal skôr zo snahy aj Starého Mesta prinavrátiť tú funkciu, alebo oživiť Staré Mesto a pokračovať s tým oživením ďalej. Je tam jedna obrovská bariéra – bariéra N ového mosta a predovšetkým obratiska autobusov. Sú rôzne idey o tom odseknúť nájazdový slimák a umožniť tade prepojenie. To je podľa mňa kľúčová otázka na riešenie celého Podhradia. Ako ľudí prirodzeným spôsobom dostať z toho nášho malého centra ďalej, kde by bolo vytvorené nové centrum. Súhlasím s tým, že tam nemôže byť úplne pôvodná zástavba. Tí, ktorí si to pamätajú, tak jednoznačne vedia, aké domy tam stáli, čiže presné kópie asi nebude možné tam robiť.

Stern: Viem, že bude veľmi ťažké navrátiť tvár, pôvodnú tvár tejto časti mesta, ale ak občania majú ten pocit a teraz chcem h ovoriť o novom návrhu, ktorý tam je, že je to neprijateľné a ak b udem cítiť, že tento tlak občanov je jednoznačný, budem sa snažiť nájsť spôsoby a páky na to, aby sme túto otázku znovu otvorili a našli tam nejaké iné optimálnejšie riešenie, ktoré by bolo prij ateľnejšie pre nás všetkých.

Turňa: Aj z predchádzajúcich úvah to tak viac menej vyznelo: bolo rozhodnuté. Tá cesta nazad asi nevedie a niekto sa na tom zúčastnil viac, niekto m enej.

Ďurkovský: Ak dovolíte, nebolo rozhodnuté. To je rozdiel. Nebolo rozhodnuté, tá architektonická súťaž síce bola spracovaná, ale je to zatiaľ súkromná súťaž, napriek tomu, že v tej porote s edeli viacerí ľudia, je tu priestor na to, aby sa to vrátilo späť.

Rajterová: Električková trať okolo Reduty, trasie budovou a každý koncert je tam rušený, a teraz v záujme bezpečnosti am erického veľvyslanectva na Mostovej ulici má byť urobený vchod do garáží. Neviem, či je to pravda, neviem, čo sa proti tomu ur obilo, resp. čo sa proti tomu ur obiť ešte dá.

Ďurkovský: Mesto aj mestská časť sa k tomuto z hľadiska d opravného vyjadrovali, my sme mali okrem iného aj pripomienky práve k odstráneniu tejto trate. Zo strany mestskej časti bola p ožiadavka, aby trať električky išla jednoznačne preč.

Stern: Treba urobiť z Bratislavy jedno kultúrne centrum , centrum umenia, centrum sympózií a kongresov, aby sme takto pomohli nášmu mestu dostať sa do európskeho diania.

Beňuška: Od prvého januára obec Bratislava bude stavebným úradom. Čiže všetky stavebné povolenia, územné rozhodnutia atď. budú v rukách samos právy, v rukách budúceho primátora.

* * *

V divadle Astorka sa 27. novembra uskutočnilo ďalšie di skusné fórum s kandidátmi na starostu Starého Mesta, Petrom Čiernikom a Jánom Odzganom. Okruhy otázok boli podobné tým “primátorským”.

Z diskusie vyberáme:

Raslavský: Pán Čiernik, môžem dôverovať vašej čestnosti aj erudícii. Ide o byty/nebyty na Strakovej, o jeden model, ako predať majetok obce za 300 Sk/m ² namiesto 18000 Sk/ m², čo bola stan ovená dolná hranica. Chcem vedieť od kandidáta, ktorý je pokrač ovateľom p. Ďurkovského, či bol informovaný o tejto transakcii, či bola správna, či sa to schvaľovalo na vašom zastupiteľstve a či ste dvíhali ruku?

Čiernik: O predaji týchto priestorov rozhodovalo zastupiteľ stvo. My nielen v tomto, ale aj iných prípadoch sme predávali priestory za cenu, ktorá nebola trhová, takým spôsobom, že dost ávali priestor investori, ktorí kupovali priestory nepoužiteľné na bývanie. Nepamätám, či to bolo za 300 Sk, je to dosť stará zálež itosť. Dostávali priestory s podmienkou, že si ich sami prebudujú na bytové. Schvaľovalo sa na zastupiteľstve a či som dvíhal ruku, nepamätám sa.

Kopřivová: Čo urobíte so Štefánkou – je to hanba nášho me sta.

Odzgan: Myslím, že máte pravdu, Štefánku treba čo najskôr obnoviť, dúfam, že majetkoprávne veci sú tam vysporiadané, budem trvať na tom, aby sa Štefánka obnovila Je v majetku mestskej časti (MČ), akonáhle by som bol zvolený za starostu, spravím všetky kroky, že k určenému termínu buď bude v prevádzke, alebo odovzdá sa to inému, kto to dá do poriadku.

Čiern ik: Nie je možnosť ponúknuť iné riešenie, rovnako by som sa zachoval. Kaviareň už mohla a mala byť v prevádzke.

Hajdin: Už dlhšie sa venujeme hospodárenia v Bratislavskom lesoparku. Aký máte názor na toto hospodárenie – má slúžiť les opark obyvateľom alebo má tam prebiehať hospodárska ťažba? Aký máte názor na MVO, ktoré suplujú v BA niektoré orgány a tretia otázka: ako ste hlasovali o lesoparku minulý štvrtok v MsZ, keď sa práve ochranárskym organizáciám odoprela možnosť zapojiť sa do tvorby Zelenej štúdie?

Čiernik: Nepovažujem za správny ten spôsob hospodárenia v BLP, ako bol kritizovaný. Spôsob ťažby holorubmi je nevhodný, prinajmenšom z pohľadu životného prostredia (ŽP). Sám som bol zhrozený, keď som videl vyrúbaný les nad Železnou studničkou. Aj keď som nebol členom komisie ŽP, išiel som do terénu pozrieť sa na to, čo sa tam deje. Podporil som myšlienku, nepáčil sa mi spôsob komunikácie predsedu komisie ŽP, pretože som to považ oval za nespravodlivé, keď sa nedal priestor na to, aby sa vydisk utovali tie témy vecne a bez toho, aby sa urážali ľudia, ktorí niesli iný názor ako predstavitelia mesta alebo štátnych orgánov. Hlas ovanie – podporil som, aby ochranári boli súčasťou tých, ktorí budú v tom konaní účastní.

Odzgan: Čo sa týka mojej práce v MsZ, aj v klube SDKÚ - som ekonóm, nebol som pri prerokovaní, keď sa rokovalo so z ástupcami o lesoparku.

Pri hlasovaní v MsZ som nebol teraz. Nebol som. (Bol a zdržal sa hlasovania, ako drvivá väčšina poslancov SDKÚ! – pozn. red.) Inak môžem sa stotožniť s kolegom v podstatných veciach, čo p ovedal, o všetkom treba diskutovať, musia rozhodovať fakty, keby sa robili holoruby, určite sa aj vlastným telom zaručím, že v Horskom parku by sa nestalo také niečo, keby som bol staro stom.

Pauliniová: Horský park je chránený areál, to by bolo zle, keby sa tam rúbalo.

Odzgan: Horský park hovorím ako príklad, lebo my tu kandidujeme za starostov Starého Mesta (SM) a BLP nepatrí do SM.

Pauliniová: Aký je váš vzťah k MVO, čo robia v ŽP al ebo v sociálnej oblasti?.

Odzgan: Môj vzťah je dobrý, vždy sme diskutovali. Keď som bol námestník primátora, vždy som sa aj osobne angažoval za v yriešenie záležitostí. Napr. pán Kobida a pod., môžu potvrdiť, čo chodili za mnou, že sa vyriešilo veľa vecí, napr. postavenie steny pri pumpe Aral, zohnanie peňazí na to atď.

Pauliniová: Peniaze zohnalo združenie Za zdravú Patrónku.

Odzgan: Za pomoci nás. Pri rokovaní s p. Vavrincom z Aralu sme mu doslovne povedali, že musí dať peniaze a postaviť tú hr ádzu, môžete sa opýtať p. Kobidu.

Čiernik: Ochranári majú svoje miesto pod slnkom, majú čo povedať aj samospráve, v oblasti ochrany ŽP a zelene som ocho tný oveľa viacej spolupracovať s ochranármi.

Teraz prechádzajú kompetencie na samosprávu v oblasti starostlivosti o stromy, očakávam, že s ochranármi by sme spolupr acovali v tejto oblasti. Je potrebné urobiť inventarizáciu stromov na území SM, treba spracovať projekty, ako sa o stromy v SM starať – tu vidím priestor na spoluprácu s ochranármi.

Občan: V akých politických stranách ste boli?

Odzgan: Do r. 1989 som nebol v ž iadnej politickej strane, počas revolúcie som bol vo VPN v Koordinačnom centre, bol som riaditeľom vydavateľstva Archa, potom od r. 1993 v Aliancii d emokratov, ktorá prešla na Demokratickú úniu, z DÚ som prešiel do SDKÚ, medzi tým som bol v SDK.

Čiernik: Nebol a nie som v žiadnej politickej strane, od r. 1990 som členom KDH doposiaľ.

Maňo Huba: Každý, kto chodí pešo v BA, vie, že sa nedá chodiť po chodníkoch, už vôbec nie s kočíkmi. Budete v zásade za to, aby sa vťahovala automobilová doprava do centra, alebo budete proti tomu. Druhý problém: vzťah k zeleni – k stromom, často sme svedkami toho, že zeleň ustupuje záujmom investorov. Urobíte nejakú bariéru tomuto trendu? Tretia otázka: je váš názor čo na jbližšie k historizujúcej obnove Podhradia, alebo tej, čo je najďalej od tej povedzme spred 100 rokov?

Odzgan: Vôbec ma neteší, keď vidím, že chodia autá do pešej zóny, nie sú miesta na parkovanie. Odsudzujem, keď sa parkuje na chodníkoch. Nie som spokojný so stavom v Bratislave. Treba ro zšíriť parkovacie miesta tak, že to musí ísť pod zem, alebo nad zem. Do pešej zóny nebude smieť žiadne auto vstúpiť a parkovanie m usí byť vyriešené pod každým domom, ktorý sa postaví. Odstrániť parkovanie z chodníkov.

Pešia zóna sa bude rozširovať, doprava na Nám. SNP pôjde pod zem. Je to veľký projekt, obyvatelia ho poznajú. Teraz sa r okuje s investormi. V hornej časti Hurbanovho námestia musia byť podzemné garáže. Musia sa tu umiestniť cyklotrasy. Ked som bol námestníkom, zaslúžil som sa o vybudovanie cyklotrasy z Devín-skej Novej Vsi cez Devin až po Pet ržalku.

Čiernik: Treba preferovať MHD. Individuálna doprava spôs obuje problémy, ktoré pociťujeme všetci, nedostatok parkovacích plôch, veľa áut v meste. Ďalší spôsob, ako obmedziť množstvo áut v meste, je podporiť už existujúce z áchytné parkoviská, musí fungovať MHD tak, aby ľudia, ktorí prídu do BA, mali motív tú hr omadnú dopravu využívať.

Zeleň – som presvedčený, že je veľký priestor pre ochranárov a pre verejnú mienku, ktorá nevyhnutne musí vytvárať takú atm osféru, aby poslanci, keď majú ten kľúčik v ruke pri hlasovaní, n epodľahli pokušeniu vyjsť v ústrety investorom, ale brali ohľad na verejný záujem, aby zeleň na území mesta bola a aby bola kvali tná. Som presvedčený, že zeleň do SM patrí, že ľudia majú v SM nielen pracovať, ale mať možnosť si oddýchnuť a to sa dá len vt edy, keď zeleň na území SM bude. Kollárovo námestie by som n echal tak, ako je, nedovolil by som tam stavať vôbec nič.

Odzgan: Keď som býval na Novosvetskej, záhrady tam boli krásne, dnes je to samý dom a samý betón. Napriek tomu, že tu bol schválený územný plán s koeficientom zastavanosti 0,15, čiže 150 m ² domy na 1000 m², za to môže štátna správa, hlavne v r. 94-98. Môj program je taký – zamedziť tomu, aby sa ničila zeleň v meste. Neviem, kto sa bol v poslednej dobe prejsť na nábreží, ale kedysi sme tam chodili na prechádzky, bola tam pekná zeleň, dnes by tam bolo treba revitalizovať zeleň. Je zbytočné, aby bola betónová džungľa na nám. Slobody, malo by sa to upraviť tak, aby bola z eleň v meste. Taktiež je tu rezerva v tom, že by sa malo prispieť obyvateľom domov tak, aby aj dvory mohli dýchať zeleňou. Kde sa dáky strom, alebo zeleň zničí, treba to 2-3-násobne nahradiť.

Pauliniová: Ako má podľa vás vyzerať Podhradie?

Odzgan: Viem, že boli nejaké štúdie, ani jedna z nich sa mi nepáčila. Celé schvaľovanie územia Podhradia je v štádiu rokov aní. Treba tu postaviť repliky historických budov. Vydrica, Cuk rmandel – chodili sme tam na zmrzlinu a pod. Ja som za to, aj sa budem snažiť presadiť, aby neutrpela panoráma pohľadu na Hrad, boli vytvorené v Podhradí repliky historických budov, oživené n ábrežie až po PKO, chcel by som predĺžiť promenádu z korza až tam a to by malo dotvárať panorámu Bratislavy.

Čiernik: Bratislava je dokumentom toho, že aj dobre mienená myšlienka sa dá pokaziť. Svedectvom toho je Zámocká ul. Verím, že na Podhradí sa to nezopakuje. Osobne sa mi páčia historizujúce budovy. Nie repliky toho, čo tam bolo, lebo prinajmenšom na V ydrici bola taká funkcia, ktorú by nebolo vhodné vracať. Historiz ujúce budovy sú v SM mestotvorným prvkom. Či to pôjde alebo sa bude vyvíjať ako Zámocká – no to by nebolo šťastné. Vyžaduje to veľkú diskusiu, aj pozornosť odborníkov, obyvateľov aj politikov v SM. Urobím všetko pre to, aby sa tomu pozornosť dostala a boli hlasy vypočuté . Budem takéto diskusie iniciovať.

Pauliniová: Ako ste hlasovali pri odvolávaní hlavnej architektky SM?

Odzgan: Ona nebola hlavnou architektkou. Ja som hlasoval za, lebo išlo o jasný konflikt záujmov.

Čiernik: Ja som tiež hlasoval za.

Kostelníková: Určite je vám dobre známy Napoleonský vŕšok, ktorý trápi veľký počet občanov. Čo by na takom historickom mieste, ako ten vŕšok, malo stáť? Občania tvrdili, že je v rozpore s územným plánom, napriek tomu poslanci schválili investorský návrh, MŽP rozhodlo, že občan ia mali pravdu. Čo urobíte pre to, aby ste zosúladili požiadavky investora, ktorý je už žiaľ majit eľom, a požiadavky obč anov?

Odzgan: Napoleonský vŕšok je v územnom pláne, ktorý bol schválený v r 93, tak, že ho možno zastavať, bohužiaľ. Prišla ka uza Revital, pani Zemková, prišlo rozhodnutie arbitrážneho súdu vo Viedni, exekučné rozhodnutie na mesto i SM. SM malo zastavené účty a nemalo ani na výplaty. Vtedy rýchlo starosta MČ sľúbil tým, ktorí požičajú na výplaty, predať Napoleonský vŕšok a tak bol predaný na mimoriadnom zastupiteľstve. Nebyť tejto kauzy s Revitalom, táto kauza by nebola existovala. Ďalšia vec je, že bola zlá zmluva na odstránenie azbestových unimobuniek a tie sú tam doteraz. Som proti tomu, aby tam zostali, aby ho špatili. Musí tu byť zach ovaná zeleň, musia byť dohody s obyvateľmi.

Čiernik: Ako vážny problém vidím to, že chýba zaregulov anosť tohto územia do takej miery, aby investor vedel, čo môže st avať. Keď sa predával Napoleonský vŕšok, bola v ÚP občianska. vybavenosť. Treba urobiť zonálne ÚP na území SM, ktoré budú presne regulovať územie, aby bolo jasné každému, či a čo tam možno stavať.

Smrek: Tiež som bol poslancom v tomto zastupiteľstve. Hl asoval som za zelený variant Napoleonského vŕšku, čo chceli obč ania. Nebolo to mimoriadne zastupiteľstvo a časovo to nesúvisí s kauzou Revital.