ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa
Z d r o j:
Nazov casopisu : Informacie bratislavskych ochranarov
Vydavatel : MV SZOPK Bratislava Rok : 2002 , Cislo : 09 - September

Informacie bratislavskych ochranarov
09/2002 - September

Mestska organizacia Slovenskeho zvazu ochrancov prirody a krajiny
MV SZOPK, Godrova 3/b, 811 06 Bratislava 1
tel./fax: 02/5441 3968, 5441 3291
www.fns.uniba.sk/zp/mvszopk, www.seps.sk/zp/mvszopk; e-mail: mvszopk@internet.sk

Bicyklisti ocenili Andreja Durkovskeho - 18. oktobra v Horskom parku Den stromov - - Greenpeace a Ludia a voda hodnotia Summit Zeme - Mestske lesy rubali protizakonne

  • Dennik pecuchov z mlyna

    BOLO

    Zo sprav ChangeNetu

    BUDE

    TVAR MESTA

    OZNAMY

    Dennik pecuchov z mlyna

    Tento dennik zaznamenava zivot dvoch pecuchov na mlyne v Kvacianskej doline: vojaka na "civilke" - Bobra a jeho pria-telky. A to vdaka "dreveniciarskej" ZO 6 SZOPK, ktora dotycny mlyn vlastni a spravuje k vseobecnej spokojnosti.

    22. jun, sobota

    Skola z Domazlic sa zdrzala az do soboty. Nakoniec sme im varili jedlo a caj z podivnych bylin nazbieranych riaditelom skoly. Napriklad pred celoden-nou turou pili rano caj z lubov-nika bodkovaneho, ktory vyvo-lava alergicke reakcie na slnku. (Aj vyvolal.) Riaditel je optimista a deti slapali aj cely den na slnku 10 - 15 km (najmladsi mali asi 4-5 rokov). Boli sokovani navalmi turistov.

    23. jun, nedela

    Spravili sme si vylet peso do Zuberca cez Male Borove a najedli sa cucoriedok. Posledne metre v poludnajsej horucave boli dost drsne. Ved teploty boli extremne.

    25. jun, utorok

    Nazbierali sme si janske byliny a dokoncili omietky, obielili pripecok a upratali izbu. Uz to znovu vyzera ako na mlyne. Mops v zapale nudy vylizal jansky olej z lubovnika a velmi okolo nas vyskakoval, az sa mu kutiky lepili. Zvladol dostat sa na pripecok a zjest velku cokoladu.

    26. jun, streda

    Boli sme sa pozriet v Zuberci v skanzene, ako by to malo na takej drevenici vyzerat. No u nas nevyzera. Znovu sme sa napasli cucoriedok a vypili si kavu v skanzene na turisticky lukrativnom mieste za 12 Sk. (Slovensko sa pre cudzincov este stale vyplati.)

    27. jun, stvrtok

    Pomaly sa balime a radost z odchodu znasobuju turisti v navaloch ako voda. Cestou z mlyna slo oproti nam auto z Bratislavy. Cestou naspat na mlyn z auta vystupili novinari vyslani Hrkutom, ze preco sme ich necakali. Mame vraj dat urobit rozbor vody (ale ten uz je). Prvy pechuch sa s novinarmi moc nebavi, este ze druhy ano (aby si neskor precital, co vobec nepovedal).

    29. jun, sobota

    Uz vcera rano prisla Mariana aj so psom na straznu sluzbu. Zamestnali sme ju pocitanim a skladanim letakov. Chvala jej patri zasluzene. Jeden pecuch odisiel uz v sobotu a druhy aj s mopsom este pockal na sluzbu a dokoncil obielenie pece a chlebovej pece, ktora uz vyzera ako pec.

    30. jun, nedela

    Plne nalozeny s jedovitym mopsom opusta aj druhy pecuch mlyn a tesi sa, ze neuvidi turistov, ani omietky. Na najblizsej navsteve v akejkolvek domacnosti sledoval, ako je to obielene a kde pada omietka.

    *

    Letne strazne sluzby

    Od 30.7. do 15.9. sa v tyzdnovych turnusoch striedali skupinky mlynskych "sluzieb".

    Brigada ZO 6-ky bola 3. julovy tyzden. Bolo nas neurekom. Pracovali sme v skupinach: naj-mladsia (gymnazisti z Novohrad-skej a Kosickej) odstranila z kovoveho palecneho kolesa storoc-nu hrdzu a natrela ho sivou farbou; koleso je ako nove. Dalsie nove koleso - drevene vodne - zacala vyrabat skupina na vysu-nutom pracovisku u Salajov na Borovom, minula na to skoro vsetku elektrinu, co Salajovci doma mali. Na mlyne pracovala "nahonova" skupina - postavili drevenu konstrukciu nahona. Dalsia skupina mladych chodila po okolitych dedinach po nakupoch. Zeny varili, piekli, umyvali riad. Antago trikrat zamiesil: na buchty, na langose a na chlieb a, samozrejme, pokosil celu dolinu na Oblazoch. Vecer sme sa vsetky skupiny stretavali v borovianskej krcme.

    Dalsi tyzden pokracovala v nacatych pracach Pedrova brigada, uz v komornejsom pocte.

    Katarina Simoncicova

    *

    15. september, nedela - Znova na mlyne

    Plne nalozene auticko Matiz - moji rodicia a dvaja psi sa uspesne dopravili na mlyn okolo 11-tej doobeda. Nasli sme vzorne upratany mlyn s nachystanym drevom. Po sluzbach tu neostalo nic, comu sme nechceli verit, ale je to tak. Stavila sa tu ak Katka S. s kamaratmi (vracajuc sa z Parichvostu) a odisla o nieco skor ako moji rodicia a posledna sluzba. Na sene este ostali 4 priselci poznajuci Pala Hrkuta aj so psom. V dazdi vecer sme este na sene ubytovali 3 Cechov, ktorych sme ponukli rozvarenymi cestovinami.

    17. september, utorok

    Vcera sme sa stavili na Borovom po mlieko a trochu nakupit. Stale prsalo a mops spal. Navaly turistov neodradilo zle pocasie. Niektorym sa usiel domaci chlieb a caj. Zato inym som vynadal za sypanie odpadkov pred kolnu.

    18. september, streda

    Prisiel druhy pecuch a mops od radosti jacal. Prsi, no turistov neubuda. Nosime si pitnu vodu z Boroveho a ostatnu prevarame.

    22. september, nedela

    Skoly v prirode a ceski turisti sa objavuju v pravidelnych intervaloch aj v piatok Ani cez vikend nie je klud - napriek volbam. Stavil sa tu P. Majko (z SOP L.M.), ze brigadnici (z horneho mlyna) mali hnacky a zdravotne potiaze z vody na mlyne a chce dat spravit rozbor. Od oktobra vraj zacnu velke opravy aj na hornom mlyne.

    23. september, pondelok

    Presli sme sa na postu a na Hutach sme videli v dialke spoza kopca tancovat valasku. To daky potomok valachov nacvicoval sablovy tanec pod vplyvom alkoholu a so sekerou v ruke. Na Borovom sme sa od predsednicky volebnej komisie dozvedeli, ze Miki dostal 3 hlasy, najviac volili Borovania HZDS a KDH. (My sme nevolili.)

    Chceli sme zacat utesnovat pitvor machom, ale nam ho ktosi minul. Takze si musime nazbierat zasa novy, ak nechceme, aby nam tahalo do pitvora. Dufajme, ze este bude teplo a sucho.

    24. september, utorok

    Prsi a je klud. Zacali sme opravovat krosnu, vykopali zemiaky a spravili hned zemiakovo-hubovu polievku. Trochu sme opravili aj lavku, lebo sa rozpada a pridali chybajuce schodiky. V izbe sme spevnili razsochou hambalok a zacali s vymenou porisk. V noci sme takmer nespali, pretoze ako sa ukazalo, v mlyne sa neumerne zacali roztahovat mysi a pot-kany. Mops chrapal a vsetkych ignoroval.

    Dvaja Pecuchovia z mlyna a Cinsky mops


    B O L O

    Letne tabory - Dubakovo

    V Dubakove sa cez leto konali dva turnusy medzinarodneho tabora dobrovolnikov. Pocas obidvoch turnusov spolu pomahalo 34 dobrovolnikov (z Holandska, Nemecka, Francuzska, Spanielska, Japonska, Juznej Korey, Ceska, Polska, Chorvatska, Syrie, Litvy a Slovenska).

    Tabory organizoval INEX Slovakia spolu s OZ Dubakovo, boli zamerane na obnovenie oplotenia okolo sidla OZ Dubakovo a na zachranu starej klenbovej pivnice. Tieto ciele sa podarilo naplnit.

    Pocas tabora sme sa hrali rozne hry, chodili do hor, navstivili sme okolite farmy, Bansku Bystricu a Bansku Stiavnicu. Tabornici si v taboroch varili sami, pri vareni sa striedali, pricom vzdy navarili jedlo z inej krajiny. Jedine, co nam strpcovalo zivot, bolo pocasie, pretoze lejaky nas uvaznili na niekolko dni v budove.

    Na projekt oplotenia nam prispela Nadacia Ekopolis v ramci programu Tvoja zem - obcania obci a komunitneho programu.

    Juraj Lehky

    Koleso roka 2001 A. Durkovskemu

    V ramci europskej iniciativy Den bez aut a Europsky tyzden mobility sa 22. septembra na Namesti SNP konal 2. bratislavsky BicykloFest. Bratislava, i ked mesto oficialne primatorom prihlasene nebolo, sa zaradila medzi stovky europskych miest, ktorych obyvatelia myslienky zelenej mobility neberu na lahku vahu. Dopady individualneho automobilizmu na zivotne prostredie a zdravie ludi su alarmujuce a pritom riesenie je take proste - pesia, cyklisticka a hromadna doprava.

    Podujatie zacalo napriek vytrvalemu dazdu uz v dopoludnajsich hodinach. Tema bicykla a ekologickej dopravy ponukala siroku moznost aktivit a atrakcii.

    Na namesti sa stretli historicke bicykle z Muzea dopravy s bicyklovymi "originalmi" z dielni nadsencov, priemyselne vyrabana trojkolka s pravou, z Indie dovezenou riksou. V sutazi dopravnych prototypov ziskala 1. cenu okapotovana Flying Fish (lietajuca ryba), ktoru autor Jan Pitonak doviezol az z Popradu. Ukazky prvej pomoci pri dopravnych nehodach v stanku Slovenskeho cerveneho kriza sa striedali s cyklotrialovymi exhibiciami clenov BikeTrial.sk klubu. Predaj cyklistickeho naradia doplnali stanky lokalnych pestovatelov, ktori prevozom svojich produktov nezatazuju zivotne prostredie.

    Ani BicykloFest sa nevyhol udelovaniu vyrocnych cien. Za postoj Mestskej casti k rozvoju cyklistickej dopravy a zavedenie Zony 30 dostal starosta Stareho Mesta Andrej Durkovsky cenu Koleso roka 2001. Koleso je "protipolom" negativnej ceny Defekt roka 2001, ktora bola v minulom roku udelena primatorovi mesta Jozefovi Moravcikovi za podporu motoristickej sutaze Mikona Rallye s prejazdom cez Chranenu krajinnu oblast Male Karpaty.

    Sprievodnymi akciami podujatia boli bezplatne okruzne jazdy 1. bratislavskou riksou, autom na plynovy pohon Presporacik a historickou elektrickou na trase Hlavna stanica - Sturovo namestie. V historickej elektricke s evidencnym cislom 38 posobil Klub priatelov mestskej hromadnej a regionalnej dopravy. Jeho clenovia robili vypravcov, ohlasovali nasledujuce stanice a precvikavali symbolicke listky. Studenti z Gymnazia Jura Hronca zase rozdavali cestujucim jablka so slovami "Dakujeme, ze pouzivate MHD - chranite tym zivotne prostredie". Ako prezradila mlada aktivistka Katka Simoncicova: "Bolo to zabavne. Ked sme rozdavali na zastavkach, museli sme rychlo vystupit z elektricky, povedat o co ide, ponuknut jablko a naskocit. Niektorych ludi sme v tej rychlosti aj trochu vystrasili."

    Deti sa mohli zapojit do sutazi v jazdach zrucnosti na bicykli a potom spolu s dospelymi do cyklojazdy s tombolou. Ulohou bolo prejst Maly mestsky okruh po fontanu na Postovej ulici - peso alebo bicyklom. Najstastnejsi pretekar odisiel domov na novom bicykli. Odmeneny bol aj najmladsi (2 a pol roka), najstarsi (76 rokov) ucastnik sutaze a majitel najstarsieho bicykla.

    Kulturny blok otvorili tanecnicky a tanecnici Sillmarionu, ktori svojimi kovbojskymi klobukmi, rozviatymi suknami a stepovymi tancami ocarili divakov. Ako hudobny host vystupila skupina Keltieg. Ich hudba inspirovana keltskymi korenmi z Irska, Skotska, Walesu, Galicie, Bretonska, Asturie bola pre divakov skutocnym zazitkom a dostojnou bodkou za 2. bratislavskym BicykloFestom.

    Podujatie zorganizovalo Volne zdruzenie pre podporu cyklistickej dopravy BicyBa, Mestska cast Stare Mesto a Klub priatelov mestskej hromadnej a regionalnej dopravy. Mesto Bratislava uzatvorilo pocas dna Namestie SNP pre automobilovu dopravu.

    Lubos Hajdin, bicyba@changenet.sk


    Zo sprav ChangeNetu

    Krach mytu o ekonomickej vyhodnosti GMO

    Geneticky manipulovane plodiny sa pre USA a Kanadu stali ekonomickou katastrofou. Konstatuje to nova studia renomovanej britskej organizacie Soil Association s nazvom "Semena pochyb", ktora bola publikovana v polovici septembra v Londyne. Zdruzenie Soil Association je najvacsim zoskupenim ekologickych polnohospodarov vo Velkej Britanii.

    Studia "Semena pochyb" je prvou odbornou pracou, ktora odhaluje rozsah a zavaznost dopadov geneticky modifikovanych, tzv. GM plodin, na potraviny a polnohospodarstvo v severnej Amerike. Oblast USA a Kanady si autori nevybrali nahodou. Prave v tychto krajinach sa totiz v sucasnosti pestuju cele tri stvrtiny svetovej produkcie GM urody.

    Autori studie dospeli k zaveru, ze od roku 1999 stalo pestovanie GM plodin, ako je soja, kukurica a repka, ekonomiku USA najmenej o 12 miliard dolarov viac ako predtym pestovanie tradicnych - nemodifikovanych plodin. Analyza tiez dokazala, ze farmari ani zdaleka nedosahuju vysoky profit slubovany biotechnologickymi spolocnostami. Ku krize odvetvia vyraznou mierou prispieva aj strata exportnych moznosti, nakolko mnozstvo tradicnych odberatelov zrusilo kontrakty a odmieta otvorit svoje trhy pre GM produkty.

    Zavaznost problemu s GM potravinami viedla k tomu, ze sa v USA a Kanade zacali spajat organizacie farmarov, aby presadili novu legislativu upravujucu pouzivanie GM plodin. Vyse 200 zdruzeni reprezentujucich farmarov a ekologickych polnohospodarov v USA sa spojilo a teraz jednotne vola po zakaze alebo aspon moratoriu na zavedenie dalsej geneticky modifikovanej plodiny, ktorou ma byt GM psenica.

    "GM plodiny boli v USA zavedene v dobe, ked sa farmari stali znacne financne zranitelnymi. Sluby biotechnologickeho priemyslu, ze GM technologie im mozu priniest prospech, boli prijate s nadejou. Avsak ukazalo sa, ze pestovanie GM plodin je skor financnou zatazou," konstatoval politicky riaditel Soil Association, sir Peter Melchett. "Rozhodnutie, ci pripustit komercne pestovanie GM plodin tiez vo Velkej Britanii, bude prijate uz na buduci rok. Britske polnohospodarstvo sa teraz zmieta v hlbokej krize a je vo velkom pokuseni tuto novu technologiu prijat. Podla nasho nazoru vsak pestovanie GM plodin na Britskych ostrovoch iba podlomi konkurencieschopnost britskeho polnohospodarstva," varoval Melchett.

    "Dufame, ze britski polnohospodari vezmu nase zavery vazne. Vacsina sveta je dnes tzv. GM-free a v EU nie je pre GM plodiny ziadny odbyt. Stale sa este mozeme vyhnut chybam, ktore urobili v USA a Kanade," pripomenul Melchett.

    Greenpeace

    Obcianske zdruzenie za rozumny cyklotron

    Obcania bratislavskej mestskej casti Karlova Ves su pripraveni obratit sa pre zamer vystavby Cyklotronoveho centra az na medzinarodny sud v Strasburgu. Uviedol to na tlacovej besede obcianskeho zdruzenia Energia 2000 protijadrovy aktivista Jozef Krizan. Ak by sa dovtedy tento projekt zrealizoval, budu ziadat odstavenie jeho prevadzky. Energia 2000, ako aj dalsi odporcovia vystavby Cyklotronoveho centra v Karlovej Vsi, nesuhlasia s tym, ze statne organy davaju zelenu tomuto projektu bez variantnych rieseni a vnucuju obcanom nieco, co nechcu.

    Problematikou cyklotronoveho centra sa mieni zaoberat aj samostatne obcianske zdruzenie, ktoreho registracia sa pripravuje. Ako uviedol jeden z jeho zakladatelov, architekt Jan Gajdos, volat sa bude CICERO. Tato skratka nesie vyznam Cyklotronove centrum rozumne. Ako Gajdos povedal, vznikli preto, aby sa s investiciami zo statneho rozpoctu nakladalo rozumne, obhajovat chcu vsak aj zaujmy obcanov.

    SITA

    Ako vyuzivat biomasu na vidieku

    Publikaciu pod nazvom Biomasa - energia pre vidiek vydalo koncom septembra obcianske zdruzenie Za Matku Zem so sidlom v Presove ako prvu v ramci svojho edicneho programu, ktoreho cielom bude vydavat zaujimave a aktualne materialy zamerane na ochranu zivotneho prostredia, ludskych prav a trvalo udrzatelneho zivota.

    V spominanej publikacii citatel najde prispevky autorov Jana Ilavskeho z Lesnickeho vyskumneho ustavu vo Zvolene a Ladislava Zideka zo zdruzenia Biomasa, ktore odzneli na seminari o vyuzivani obnovitelnych zdrojov energie tohto leta v Hrusove. Material ponuka navod, ako vyuzivat biomasu na vyrobu energie vsetkym, ktori si uvedomuju docasnost doteraz vyuzivanych zdrojov energie. Prave vydana prirucka hovori i o tom, kde a s akymi vysledkami sa uz s vyuzivanim biomasy na Slovensku zacalo.

    Material v naklade 500 kusov vydalo zdruzenie Za Matku Zem v ramci projektu Obcania za trvalo udrzatelnu energetiku s financnou podporou Nadacie pre podporu obcianskych aktivit v Bratislave.

    Brozurka je urcena starostom obci, podnikatelom a obcanom, ktori chcu a mozu vyuzivanim biomasy prispiet k znizovaniu negativnych vplyvov energetiky na zivotne prostredie. Kupit alebo objednat si ju je mozne na adrese zdruzenia Za Matku Zem.

    Daniela Obsasnikova

    Greenpeace zaluje Fond narodneho majetku CR za utajovanie informacii

    Ceska pobocka ekologickej organizacie Greenpeace podala zalobu na Fond narodneho majetku CR. Chce tak dosiahnut spristupnenie udajov o zmluvach a vyberovych konaniach, ktore sa tykaju planovanej likvidacie objektov zamorenych dioxinmi a ortutou v chemickom podniku Spolana.

    Likvidacia dioxinmi kontaminovanych budov ma stat tri az styri miliardy ceskych korun. Podla odhadov odbornikov sa da ocakavat, ze suma na sanaciu budov zamorenych ortutou bude stat dalsich 500 milionov az jednu miliardu Kc. Samotne prace na zneskodnovani toxickeho znecistenia maju zacat az o niekolko rokov. Plan ukoncenia prac je stanoveny na koniec roku 2008.

    Predstavitelia Greenpeace v Ceskej republike uz v januari 2002 podali niekolko ziadosti o spristupnenie informacii o likvidacii chemickeho zamorenia Spolany, pricom sa odvolavali na platne zakony o slobodnom pristupe k informaciam. Organizacia sa vsak k ziadnym z pozadovanych dokumentov nedostala. Vedenie fondu to odovodnilo tak, ze sa nan tieto zakony nevztahuju.

    Podla odborneho konzultanta Greenpeace pre oblast toxickych latok MUDr. Miroslava Sutu vytvara zatajovanie informacii nebezpecne prostredie vhodne pre korupciu. Suta v tejto suvislosti uviedol, ze studiu o moznej likvidacii dioxinov v Spolane spracovala americka firma z financnych prostriedkov grantu vlady USA. Ako dodal: "Nie je zrejme nahoda, ze tato studia doporucila na dekontaminaciu prave americku firmu."

    "Neexistuje ziadny dovod, preco neporovnat viac dostupnych technologii a nevybrat z nich tu skutocne najlepsiu," uviedol MUDr. Miroslav Suta. Hovorkyna Fondu narodneho majetku Lucie Kralova odmietla pre ceske media zalobu Greenpeace komentovat.

    Pri nedavnych augustovych povodniach sa vyse 90 percent arealu Spolany Neratovice dostalo pod vodu. Rozbor vzoriek odobratych v okoli chemickej tovarne potvrdil unik dioxinov a niektorych dalsich toxickych a karcinogennych latok do zivotneho prostredia.

    Greenpeace

    Ceny japonskej nadacie za zivotne prostredie 2002

    Obcianske zdruzenie Sosna z Kosic ziskalo za kampan zachrany Slovenskeho krasu tohtorocnu japonsku Cenu Sasakawa Peace Foundation (SPF) za zivotne prostredie 2002. Sutaze sa zucastnilo 18 slovenskych environmentalnych organizacii.

    Na druhom mieste skoncilo Obcianske zdruzenie Tatry, ocenene najma za vysadbu tisic stromov v regione Liptova. Tretiu cenu udelila SPF turcianskej bicyklovej skupine JUS z Mar-tina, ktora svojimi akciami prispela k vytvoreniu lepsich podmienok pre cyklistov. Do patice najlepsich sa dostali aj aktivity Pospolitosti pre harmonicky zivot v Zajezovej a Centra mladych ochrancov prirody z Kolarova za vychovu deti k ochrane prirody. Cestne ocenenie poroty ziskal okresny vybor Slovenskeho zvazu ochrancov prirody a krajiny z Cadce za aktivizaciu obcanov pri ochrane stromov a lesov v regione.

    Vitazny projekt ziskal 6000 dolarov a studijnu cestu do Japonska. Druhe miesto ma hodnotu 4000 a tretie 2000 dolarov.

    Sasakawa Peace Foundation ocenuje environmentalne aktivity na Slovensku od roku 1994.

    Sita

    Zvolencania nesuhlasia s vyrubanim parku

    Zastupcovia peticneho vyboru odovzdali 20. septembra pri-matorovi mesta Zvolen peticiu obcanov mesta Zvolen, ktorou protestuju proti vyrubaniu parku na namesti SNP. Za dva dni ju podpismi podporilo vyse 2000 obcanov, ktori tak vyjadrili svoj nesuhlas so zamerom mesta odstranit z namestia podstatnu cast existujucich drevin.

    K peticii sa pripojilo otvorenym listom aj 32 odbornych pracovnikov Ustavu ekologie lesa SAV a Technickej univerzity vo Zvolene, ktori namietaju, ze vyrub je planovany v rozpore s nazorom obyvatelov mesta, uzneseniami mestskeho zastupitelstva a dokonca aj slubmi primatora na verejnej diskusii. V liste upozornuju na dolezitost zachovania existujucej zelene aj vzhladom na klimaticke zmeny a vzrast teplot. Ziadaju, aby bol spracovany projekt koncepcie mestskej zelene celeho Namestia SNP pri zachovani terajsej hmoty zelene.

    Podla nazoru zastupkyne peticneho vyboru Rachel Herrmannovej by mesto vyrubanim drevin ignorovalo uznesenie vlastneho zastupitelstva, ktore rozhodlo, ze ma byt spracovany navrh obnovy a tvorby zelene na namesti. "Obcania, ktori peticiu podpisovali, su postupom mesta rozhorceni" pokracuje R. Herrmannova a dodava "Ak primator, mestska rada ci mestske zastupitelstvo nemaju v otazke drevin na namesti jasno, nech nechaju rozhodnut obyvatelov v miestnom referende." Peticny vybor bude pokracovat v zbierani podpisov.

    Zdruzenie Slatinka

    Slovensko neobjavene zachranuje kostolik z 13. storocia

    Hoci je kostol z 13. storocia v Klatovej Novej Vsi vyhlaseny za Narodnu kulturnu pamiatku, malokto vie o jeho existencii. Rovnako malokto asi vie, ze mu hrozi zanik. O jeho zachranu sa snazi zdruzenie Slovacia Incognita.

    Obcianske zdruzenie Slovacia Incognita - Slovensko neobjavene vzniklo z potreby poznavat nasu krajinu, najst miesta zaujimave, zabudnute ci osobite, pomoct pri ich znovuobjaveni i zachrane. Jeho prvym a bezprostrednym cielom je zachrana a rekonstrukcia romanskeho kostolika Narodenia Panny Marie v Klatovej Novej Vsi - Sadku, ktory sa nachadza v kritickom stave. Hranolova veza zvonice je narusena a nie je vylucene, ze by mohlo prist k jej zruteniu.

    "Dnes uz prazdny interier ukryva mozno tajomstvo. Podla pamatnikov je mozne, ze pod hrubymi vnutornymi natermi stien sa nachadzaju povodne romanske, alebo ranogoticke malby," hovori predstavitelka zdruzenia Lubica Lacinova. Odpoved by podla nej mohol dat az odborny pamiatkarsky prieskum, na ktory vsak nie su financne prostriedky. Aj velmi dlha cesta zacina prvym krokom. Zdruzenie sa preto teraz snazi pomoct stavbe vydrzat, kym pridu lepsie casy a nasej stredovekej historii sa zacneme venovat s vaznostou, ktoru si zasluhuje. "Hladame niekoho, kto by bol ochotny ist s nami do Sadku a dokazal by posudit stav kostolika a odhadnut, ake prace su bezprostredne potrebne," dodava Lacinova. Zaujemcovia o pomoc sa mozu ozvat na adresu zdruzenia.

    Lubos Vodicka, predseda zdruzenia, lubos66@nextra.sk
    Lubica Lacinova, umfglaci@kramare.savba.sk


    B U D E

    Seminar o lesoch

    BirdLife International a Spolocnost pre ochranu vtactva na Slovensku Vas tymto srdecne pozyvaju k ucasti na medzinarodnom seminari o identifikacii a ochrane biologicky hodnotnych lesov v Europe, ktory sa uskutocni dna 11. oktobra 2002 (piatok) v konferencnom centre Spravy ucelovych zariadeni Ministerstva zahranicnych veci SR (SUZA) v Bratislave.

    Obsahom seminara budu prezentacie o vyskyte a mapovani biologicky hodnotnych lesov, diskusie o potrebach tvorby primeranych sieti ochrany lesov a o moznostiach ich dosiahnutia s vyuzitim roznych metod ich zachrany od uplnej ochrany po certifikaciu.

    Seminara sa zucastni asi 30 reprezentantov krajin predovsetkym zo severnej, strednej a vychodnej Europy zastupujucich narodne partnerske organizacie BirdLife International, odborne pracoviska zaoberajuce sa ochranou lesov a taktiez zastupca Komisie Europskej Unie.

    Pavol KaNuch, kanuch@sovs.sk

    Pozvanka na vernisaz

    Regionalne environmentalne centrum pre strednu a vychod-nu Europu REC Slovensko v spolupraci s Nadaciou Horsky park a MV SZOPK Vas pozyvaju na oslavu medzinarodneho Dna stromov - 18. oktobra 2002 o 17.00 hodine do Lesnej skoly v Horskom parku (oproti horarni).

    Program: Vernisaz detskych prac z prveho rocnika sutaze "Chran svoj strom". Predstavenie aktivit REC Slovensko. Prihovor a predstavenie sutaze "Strom roku 2002 CR" (Michal Vesely, Nadace Partnerstvi). Premietanie kratkych filmov. Diskusia, obcerstvenie.

    Akcia je organizovana v ramci projektu "Ucast verejnosti pri ochrane mestskeho zivotneho prostredia", ktory je financovany z prostriedkov Velvyslanectva Holandskeho kralovstva a europskeho spolocenstva.

    Zuzana Hudekova, rec@changenet.sk


    FAKTY A UVAHY

    Petice: Uvolnete Prahu lidem

    Situace po povodni prolomila v Praze nektera tabu v doprave. Centrum bylo uzavreno individualni automobilove doprave (IAD). Po kolapsu metra byly zrizeny jizdni pruhy pro autobusy na severojizni magistrale i jinde. Obdoba nemeckeho S-bahn - mestska hromadna doprava (MHD) na zeleznici zacala fungovat prakticky z hodiny na hodinu, kdyz CD zahajily "kyvadlovou" dopravu mezi Smichovem a hlavnim nadrazim. Tu pozdeji rozsirily do Bechovic a na Zlicin. Lide zacali spontanne vyuzivat jizdni kolo jako dopravni prostredek k dojizdeni do prace. Prazske mosty, uzavrene pro IAD, se zaplnily pesimi. O metro oslabena MHD posilena "kyvadlovou" dopravou , kola a chuze dokazaly dopravit Prazany do prace i za zabavou, automobilova zatez centra pritom klesla na minimum. MHD byla
    do 25. srpna zdarma, dnes plati osmikorunovy listek tricet minut, dvanactikorunovy devadesat minut i ve spicce. Podle prislovi "vsechno zle je k necemu dobre" popovodnova situace ukazala nove moznosti regulace dopravy v Praze.

    Sber podpisu pod petici "Mesto pro lidi" zahajilo obcanske sdruzeni Oziveni, koalice SOS Praha a Prazske Matky. Peticni archy si lze stahnout na adrese: www.greenways.cz.

    Oziveni formou petice vyzyva zastupitele, radni, primatora, starosty i uredniky, aby zachovali a rozsirili mestskou hromadnou dopravu po zeleznici - metropolitni linky CD (S-Bahn) a zkratili intervaly primestskych vlaku; ponechali a rozsirili system jizdnich pruhu pro autobusy i po obnove metra; presunuli investicni miliardy do opravy metra a zastavili prace na "dalnicnich" stavbach dovnitr silnicniho okruhu; uzavreli Prazskou pamatkovou rezervaci pro automobily s vyjimkou vjezdu pro mistni obyvatele (24 hodin denne) a zasobovani (od vecera do rana); zmenili priority parkovani v centru - uprednostnili mistni pred dojizdejicimi; snizili povolenou rychlost na magistrale na 50 km/h a premenili ji v mestsky bulvar; instalovali u skol zpomalovaci prahy a dalsi bezpecnostni prvky; zahajili rozsahlou vystavbu cyklostezek s rozpoctem ve vysi alespon 1% vydaju na dopravu.

    Petr Stepanek, predseda Oziveni, www.blisty.cz

    Inspekce objevila pod Spolanou dalsi jedy

    Ekologicka organizace Greenpeace se pocatkem zari obratila na ministra zivotniho prostredi Libora Ambrozka s podnetem, aby prosetril, zda vedeni Spolany pri srpnovych zaplavach neporusilo zakon. Spolana jiz priznala, ze do Labe bylo splachnuto temer 3 500 tun chemikalii. Ceska inspekce zivotniho prostredi (CIZP) vsak namerila dalsi jedovate latky, o kterych Spolana zatim mlcela.

    "Vedeni Spolany mohlo porusit mj. napriklad zakon o vodach a zakon o prevenci havarii, a to tim, ze tisice tun vysoce nebezpecnych chemickych latek nezabezpecilo vcas proti povodni, prestoze informace o vice nez stolete vode melo s dostatecnym predstihem," prohlasil Jiri Tutter, vykonny reditel Greenpeace CR. "Jeste v utery 13. srpna jsme Spolane nabizeli pomoc nasich dobrovolniku, avsak vedeni podniku odmitlo s tim, ze vsechny nebezpecne latky jsou dostatecne zajisteny," zduraznil Tutter.

    Analyzy vody provadene Ceskou inspekci zivotniho prostredi ukazuji, ze Spolana kontaminovala okoli i latkami, jejichz unik podnik zatim popiral. CIZP prokazala v Labi pod Spolanou a ve strouze u obce Libis zvysene koncentrace cele rady jedovatych a rakovinotvornych latek.

    Greenpeace ma k dispozici vysledky rozboru CIZP, jez pro-kazuji, ze voda odtekajici ze Spolany obsahovala cely seznam jedu, jez v Labi nad Neratovicemi zjisteny nebyly. Jedna se napriklad o rakovinotvorne latky vinylchlorid a dichlorethan, ktere Spolana produkuje pri vyrobe PVC a skladuje ve stovkach tun. Objeveny byly ale i dalsi nebezpecne chlororganicke latky jako chloroform, trichchlorethen, trichlorethylen ci tetrachlorethylen. Krome toho byly ve vode nalezeny i xyleny, terpeny, alkylbenzen, ethylbenzen a ester kyseliny benzoove.

    "Vinylchlorid je latka, ktera muze vyvolavat rakovinu a podle mineni Svetove zdravotni organizace (WHO) pro nej neni mozne stanovit zadnou bezpecnou koncentraci. Take dichlorethan je latka karcinogenni a znacne toxicka, ktera muze poskodit jatra a ledviny, drazdi oci, pokozku a sliznice. Trichlorethylen zase poskozuje neurologicke funkce, jatra a ledviny," varoval MUDr. Miroslav Suta, odborny konzultant Greenpeace pro toxicke latky.

    Bezpecnostni zprava Spolany uvadi, ze v arealu podniku se bezne nachazeji stovky tun chloru, rtuti, vinylchloridu, dichlorethanu, trichlorethylenu, xylenu, amoniaku, kyseliny sirove, propylenu a jinych nebezpecnych latek. Spolana vsak odmita sdelit, jake mnozstvi techto latek se v podniku behem povodne nachazelo.

    Spolana Neratovice je podnik chlorove chemie a monopolni vyrobce PVC v Ceske republice. Vyroba chloru a chlororganickych latek zamorila areal Spolany dioxiny, rtuti a radou dalsich velmi nebezpecnych toxickych latek. Greenpeace jiz na jare 2001 zahajilo kampan, jejimz cilem je primet Spolanu, aby zamorene objekty zabezpecila proti povodni a unikum toxickych latek a posleze je bezpecne zlikvidovala.

    Juraj Rizman, juraj.rizman@greenpeace.sk

    Summit Zeme rozporuplny

    Zaciatkom septembra skoncil summit o trvalo udrzatelnom rozvoji v Johannesburgu. Summit sa v globalnej strategii zaviazal k roku 2015 na planete Zem znizit pocet ludi bez pristupu k vode a kanalizacie z terajsich dvoch miliard na jednu miliardu ludi, obnovit stavy ryb v moriach a oceanoch, postupne prejst k obnovitelnym zdrojom energie, zaistit pristup chudobnych zemi na polnohospodarske trhy vyspelych zemi, bojovat proti korupcii, presadzovat demokraciu a vladu zakona, previest dotacie vyroby energie z jadrovych a fosilnych paliv na spracovanie ekologickych zdrojov, vytvorit fond solidarity s cielom znizit mnozstvo ludi zarabajucich denne menej ako jeden dolar i razantne znizit vymieranie zivocisnych druhov. Toto su najpodstatnejsie ciele riesit zavazne problemy civilizacie na planete Zem.

    Su to v podstate dobre zamery, preto je vhodne sa pozriet hlbsie na ich realnost na priklade zameru znizit pocet ludi bez pristupu k vode zo sucasnych dvoch miliard na jednu k roku 2015.

    Strategia vodnych zdrojov pre chudobne krajiny je postavena na investiciach do budovania vodnych nadrzi v krajinach tretieho sveta v horskych oblastiach so zabezpecenim distribucie vody do vysusenych oblasti, predovsetkym do megacentier. Najmegalomanskejsim projektom tohto typu je vystavba vodnych nadrzi v horskom state Lesoto (30 000 km2) uprostred Juhoafrickej republiky s investicnym nakladom viac ako 12 mld. USD pre obyvatelstvo miest, polnohospodarstvo i priemysel vo vysusenej Juhoafrickej republike, ktora vplyvom urbanizacie sa nadalej neumerne vysusuje. Kazdym rokom sa z urba-nizovanych megacentier Juhoafrickej republiky stracaju stovky milionov kubikov dazdovych vod, ktore pred urbanizaciou doplnovali zasoby vodnych zdrojov v povodiach i zucastnovali sa hydrologickeho cyklu, cim boli zrazky rovnomernejsie rozdelene v case i priestore. Vysledkom procesu vysusovania krajiny je casova a priestorova zmena rozdelenia zrazok, podobne ako na Slovensku. Pribudaju extremne zrazky v horskych oblastiach a prevazne v letnom obdobi a poklesavaju zrazky v nizi-nach a taktiez sa predlzuju obdobia bez dazda. To je "dobre" pre horsky stat Lesoto, ktory moze v planovanych priehradach tuto vodu zachytavat a potom ju za peniaze distribuovat do Juhoafrickej republiky, tam, kde v minulosti voda prirodzene sa vo forme dazda dostala. Z "kseftu" na investiciach do Lesotskych priehrad sa zivi mnozstvo vplyvnych ludi z financneho i vodohospodarskeho priemyslu po celom svete.

    Preto je potrebne nahlas upozornit, ze uvadzany projekt vystavby priehrad v Lesote je v hlbokom rozpore pomoct naplnat prijaty dokument v Johannesburgu. Je to preto, lebo navrhovany projekt neriesi priciny problemov nedostatku vody, ale iba dosledky v Juhoafrickej republike, kde nezamestnanost presahuje 60%. Tento a jemu podobne projekty v tretom svete je vo svojej podstate proti zaujmom Juhoafrickej republiky, pretoze problemy nedostatku vody sa budu nadalej prehlbovat, aj keby sa investovalo do vystavby dalsich vodnych nadrzi pre vytvorenie vodnych zdrojov tam, kde su. Na zaklade poznania sucasneho stavu a orientacie svetoveho vodohospodarskeho prie-myslu je mozne konstatovat, ze je absolutne nerealne znizit pocet ludi bez pristupu k vode na uroven jednej miliardy do roku 2015, ako je v prijatom dokumente v Johannesburgu, ba prave naopak, pocet ludi na celom svete bez pristupu k vode zo sucasnych dvoch miliard sa zvysi minimalne na 3 miliardy.

    Na prvy pohlad sa zda, ze je to zacarovany kruh, z ktoreho nie je vychodisko. Ak sa hlbsie zamyslime nad tym, ze pricinou problemu nedostatku vody je vysusovanie krajiny neumernou urbanizaciou a spriemyselnovanim krajiny, potom riesenie je jednoduche. Zastavit vysusovanie! Zastavit vysusovanie krajiny je ovela zlozitejsie, ako postavit priehradu, pretoze postavit priehradu je lukrativna vysokoziskova objednavka pre stavebny priemysel. Naopak zastavit vysusovanie krajiny je nenarocna drobna praca terennych uprav napriklad nezamestnanych. Ak by Svetova banka investovala 12 mld. USD do zastavenia vysusovania Juhoafrickej republiky, namiesto vystavby priehrad, potom by bolo mozne na platove podmienky Juhoafrickej republiky (400 Randov = 10 USD) zamestnavat 10 rokov viac ako 2 mil. nezamestnanych na programe zastavenia vysusovania krajiny. Pre zaujimavost, tymto programom by bolo mozne vratit do hydrologickeho cyklu viac ako 50 miliard m3. Vysledkom tohto programu by bolo viac vody v krajine, neboli by problemy s vodnymi zdrojmi, s povodnami i so suchom, posilnila by sa biodiverzita i prirodny produkcny potencial, rozvinul by sa potravinovy program i dalsie vazby udrzatelneho rozvoja lokalnej ekonomiky, zmiernili by sa extremne vykyvy pocasia. Problem je vsak v jedinom. Takato strategia pre chudobny svet je nepripustna, pretoze mocni tohto sveta by stratili vo svete svoje dominantne pozicie a mohlo by sa stat, ze by sa naplnili aj dalsie dolezite body Johannesburskeho dokumentu, a to pristup chudobnych statov na polnohospodarske trhy vyspelych statov, radikalne by poklesla korupcia v rozvojovych statoch, nebolo by potrebne vytvarat fondy solidarity s cielom znizit do roku 2015 mnozstvo ludi zarabajucich menej ako jeden dolar denne, ba dokonca by bolo mozne obnovit stavy ryb v moriach a oceanoch, pretoze obnovovanim vodnych zdrojov v ekosystemoch na susi by bolo mozne posilnit produkciu sladkovodnych ryb ako sucast udrzatelnej lokalnej ekonomiky.

    Michal Kravcik, kravcik@changenet.sk

    Greenpeace dal vysvedcenie Summitu Zeme. Vysledok: Neprospel!

    Mimovladne organizacie ochrancov zivotneho prostredia nesetrili kritikou na Summit Zeme, ktory sa zaciatkom septembra skoncil v juhoafrickom Johannesburgu. Greenpeace vystavil summitu symbolicke vysvedcenie. V tomto dokumente organizacia porovnava deklarovane ciele konferencie a svoje oca-kavania od summitu s tym, co sa nakoniec delegatom podarilo, alebo skor nepodarilo schvalit.

    Energia: Greenpeace povazoval za potrebne prijat na summite konkretne opatrenia, ktore by zrusili dotacie pre priemysel fosilnych paliv a jadrovej energetiky. Len dotacie do tychto dvoch energetickych oblasti predstavuju rocne podla odhadu nezavislych odbornikov priblizne 250 miliard dolarov. Organizacia tiez pozadovala ozajstne nastartovanie rozvoja obnovitelnych zdrojov energii v celosvetovom meradle. Greenpeace na summite presadzoval plan, podla ktoreho by firmy produkujuce fosilne paliva a jadrovu energiu museli do desiatich rokov nahradit 20 percent zo svojej produkcie vyrobou energie z  obnovitelnych zdrojov.

    Vysledok Summitu Zeme - zavazok schvaleny na summite obsahoval iba vseobecne frazy. Napr. krajiny, ktore uz ratifikovali tzv. Kjotsky protokol, naliehaju na staty, ktore ho este nepodpisali, aby tak urobili co najskor.

    Lesy: Greenpeace odporucil v oblasti ochrany lesov vytvorenie fondu pre ochranu pralesov a ich trvalo udrzatelne vyuzitie. Takyto fond by pracoval na zaklade Konvencie o biolo-gickej rozmanitosti pralesov a jeho hlavnym cielom by bolo uviest do zivota okamzite opatrenia na zastavenie strat a dege-neracie povodnych prirodzenych lesov a pralesnych porastov.

    Vysledok Summitu Zeme - ministri nezapracovali do vyslednych dokumentov konferencie ani len zavazky a opatrenia schvalene na predchadzajucich medzinarodnych forach k tejto teme. Jedinym pozitivnym krokom, ktory sa podarilo dosiahnut, je vyzva k opatreniam proti ilegalnemu obchodu s drevom.

    Polnohospodarstvo a geneticke inzinierstvo: V tejto oblasti navrhol Greenpeace ucastnikom summitu prijat tzv. Cartagensky protokol o biologickej bezpecnosti a podpore principu tzv. predbeznej opatrnosti. Environmentalisti tiez pozadovali, aby delegati konferencie OSN o trvalo udrzatelnom rozvoji deklarovali podporu ekologickemu polnohospodarstvu a prijali taky nastroj, ktory by zabranil patentovaniu vsetkych foriem zivota.

    Vysledok Summitu Zeme - ticho v oblasti patentov na zivot a velmi vseobecna pozvanka pre staty k ratifikacii protokolu z Cartageny.

    Toxicke znecistenie: Greenpeace prezentoval pred summitom velmi rozsiahle poziadavky v tejto oblasti. Organizacia presadzovala ratifikaciu stockholmskej Konvencie o perzistent-nych organickych skodlivinach, co by v praxi znamenalo zakaz takych latok, ako su napriklad dioxiny a ratifikaciu tzv. bazilejskej konvencie, ktora zakazuje obchod s toxickym odpadom. Greenpeace tiez volal po ucinnom mechanizme, ktory by zabezpecil, ze firmy znecistujuce zivotne prostredie ponesu zodpovednost za svoju produkciu a firmy, ktore v minulosti sposobili chemicke havarie, nebudu moct unikat zodpovednosti.

    Vysledok Summitu Zeme - nepodarilo sa dosiahnut ziadny vysledok. Delegati konferencie dokonca rezignovali aj na zavedenie principu tzv. predbeznej opatrnosti.

    Oceany: V tejto oblasti je Greenpeace v hodnoteni summi-tu o nieco miernejsi a priznava konferencii iste pozitiva. Organizacia napriklad privitala vyzvu k eliminacii podpornych mechanizmov, ktore prispievaju k nelegalnemu a neregulovatel-nemu rybolovu. Environmentalisti tiez ocenili vyzvu k vytvo-reniu chranenych morskych zon pre ryby.

    Vysledok Summitu Zeme - ciastocny uspech. Kritike Greenpeace vsak neusiel fakt, ze zavazok konferencie je vlastne iba kopiou konvencie OSN z roku 1982, pricom niektore jej casti boli zmiernene a vyrazy zovseobecnene.

    Obchod a rozvojova pomoc: Greenpeace ocakaval schvalenie zmluvy, ktora stanovuje, ze obchodne pravidla musia byt podriadene pravidlam environmentalnym. Organizacia tiez pozadovala, aby ucastnicke krajiny dodrzali svoje zavazky a do-siahli vysku rozvojovej pomoci, ku ktorej sa zaviazali na konferencii OSN o trvalo udrzatelnom rozvoji v Rio de Janeiro.

    Vysledok Summitu Zeme - ciastocny uspech. Greenpeace pozitivne hodnoti fakt, ze zakony tykajuce sa zivotneho prostredia uz nemusia byt podriadene zmluvam Svetovej obchodnej organizacie. Organizacia naopak kritizuje skutocnost, ze summit zlyhal v uznani problemu, ktory dnes v celosvetovom meradle predstavuje ekonomicka globalizacia.

    Greenpeace

    Turistika po Slovensky

    O ubohosti turistickeho ruchu u nas, v porovnani s okolitymi statmi, sa casto pise a obcas sa hladaju recepty, ako tento stav zmenit, ako slovensku prislovecnu pohostinnost ukazat svetu a vytrieskat z nej co najviac penazi.

    Maximalizovat zisk a minimalizovat vlastne naklady, ako uci klasika.

    Jesto viacero receptov, ako tento kyzeny ciel dosiahnut. S jednym z nich, mimoriadne uspesnym, som sa stretol tento vikend v Jaloveckej doline a neda mi, aby som s nim neoboznamil zacinajucich podnikatelov v tejto perspektivnej branzi.

    Postup je, sledujte prosim pozorne, nasledovny:

    Turista pride vecer na chatu, ktora sa zazrakom zmenila pred casom na horsky hotel. Ide sa ubytovat a ma nahodou so sebou psa (ako je bezne na Zapade zvykom, na vychode nie, tam ich jedia a my sme niekde uprostred). Vojde do hotela, psa na spagate a pokusi sa ubytovat. Ak ste majitel hotela, nepo-dajte mu ruku, neprivitajte ho, ale okamzite ho vyrazte aj s jeho psom nielen od recepcie, ale aj z vestibulu chaty, pardon, hotela.

    Ak sa mu podari vybavit ubytovanie prostrednictvom svojich znamych, ktori psa nemaju a preto sa mozu k recepcii priblizit, ubytujte ho, uz mierne otraseneho, v chatke, ktora k hotelu patri (aby so psom nikoho nerusil). Do hotela by si aj tak netrufol.

    Kedze je pod nulou, co dokumentuje srien na trave, turista nesmelo poziada, ci by sa nedalo aspon trochu prikurit. Na takuto drzu otazku je najlepsie odpovedat protiotazkou "a u vas v bytovke sa uz kuri?". Je sice pravdou, ze ta "bytovka" je v Bratislave a horsky hotel v Tatrach, ale na detailoch nezalezi. Je dobre dodat, ze kurenie sa zapina centralne, ked zacne vykurovacia sezona. Turistu urcite zohreje vedomie, ze narazil na poriadkumilovnych ludi dbalych zasad a potreby setrit energiou.

    Ubytuje sa teda a zacina jeho studeny odchov. Aby sa nenudil, je vhodne nedat mu na izbu nic, co by mohol potrebovat. Pohare nech si vyrobi sam (daju sa vyrobit napr. z PET flase), nech sa utrie do vlastnej kosele (odporucam bavlnenu, ta dobre saje), dlazku po umyvani moze utriet tou istou koselou, skoda spinit dalsiu. Domace prace turistu zabavia a nezbada nielen to, ze sa nekuri, ale ani to, ze izbu osvetluje torzo svietidla s jedinou holou ziarovkou visiacou z obhorenej objimky.

    Ak si turista predsa len uvedomi, ze mu je zima a cena za ubytovanie nie je najnizsia, je nebezpecie, ze zacne sekirovat, napriklad tym, ze si vypyta teply caj do termosky na izbu. Na takuto impertinenciu je vhodne briskne odmietnutie, aby ho ani nenapadlo otazku opakovat.

    Ked sa na druhy den otepli, je vhodne zacat kurit a inkasovat zimnu cenu za ubytovanie. Zapnutie kurenia odporucam doplnit vtipnou poznamkou o zhyckanych Bratislavcanoch (nevadi, ze turisti su aj z Prahy, z Ostravy a Kyjeva).

    Pokial je turista v horach, je vsetko v poriadku, neotravuje.

    Aby vsak vedel, ako vyzera domaci poriadok je uzitocne oznamit mu, ze vecera sa vydava od piatej do siestej. Ci sa mu to paci alebo nie, hotel je hotel a poriadok musi byt.

    Kedze turista je po ture hladny, je mozne, ze dobehne vcas, napriklad za desat minut sest. Problem, ktory svojim prichodom sposobi, sa da vyriesit jednoducho tym, ze sa nepocita zaciatok vecere, ale cas, kedy doje. A kedze je mala pravdepodobnost, ze to za desat minut stihne, nedostane nic. Aby sa celkom nezrutil a hned neutiekol, je mozne dat mu veceru, napr. presne o osmej.

    Spanok je dalsia cinnost, ktora sa da turistovi sprijemnit napriklad tym, ze ho ubytuju priamo nad salou, v ktorej je svadobna veselica do piatej rano.

    Turista nateseny, ze uz je rano a konecne ticho, rozhodne sa odist. Jeho rozlucku je mozne zorganizovat roznym sposobom. Vcelku originalny sposob je ten, ze sa mu oznami, ze o takeho hosta ako je on, nema pani veduca zaujem a bude dobre, aby si o rok nasiel iny horsky hotel.

    Vysledkom uvedeneho postupu je potesujuci fakt, ze horske hotely sa nebudu plnit horskymi turistami, ale napr. svadobcanmi a inymi solventnymi zaujemcami, ktori neotravuju a vypiju viac ako jedno pivo pri vecernej debate o ekologii a podobnych nezmysloch.

    Treba dodat, ze nie vzdy je tento postup ucinny a nie je istota, ze turista o rok znovu nepride otravovat.

    Moze sa to stat napriklad vtedy, ak pride na spolocne stretnutie slovenskej a ceskej Spolocnosti pre trvalo udrzatelny zivot. Stretnutie, ktore je organizovane uz osem rokov na pamiatku ich zakladatela, byvaleho ministra zivotneho prostredia CSFR Jozefa Vavrouska, ktory v roku 1994 zahynul v lavine v nedalekej doline Parichvost spolu so svojou dcerkou Petrou. Miestom tychto stretnuti, ktore bola az do tohoto roku, k vseobecnej spokojnosti chata Priemstavu v Jaloveckej doline v Zapadnych Tatrach, dnes nazyvanej Horsky hotel Mnich.

    Dovidenia o rok (?).

    Koloman Pronay, pronay@stonline.sk

    Recyklace namisto paleni odpadku

    Tiskova zprava Hnuti DUHA

    Za razantni prulom oproti dosavadnimu sypani odpadku na skladky a paleni ve spalovnach oznacilo Hnuti DUHA prvni oficialni navrh odpadove strategie vlady na pristich deset let, ktery zverejnilo Ministerstvo zivotniho prostredi. Navrh predpoklada, ze se vyrazne zvysi prozatim miziva mira recyklace a odmita nove spalovny.

    Ministerstvo mimo jine:

    • Kritizuje uvahy o vystavbe novych spaloven. Reseni, ktere je zalozene na vysoke recyklaci a nepocita s zadnymi spalovnami, je podle Ambrozkova (minister ZP CR - pozn. red.) uradu levnejsi nez paleni odpadku. Investice budou o 1,6-6,5 miliardy korun nizsi (10,0-14,9 mld. korun oproti 16,5 mld. korun), provozni naklady cini kazdy rok o 1,2-1,7 miliardy mene. "Tyto zavery jednoznacne hovori pro vyuziti tohoto modelu a proti budovani nakladnych a environmentalne mene vyhodnych spaloven odpadu," konstatuje.
    • Predpoklada, ze se hlavne zvysenim recyklace omezi mnozstvi skladkovanych nebo spalovanych odpadku o 40% do roku 2006 a 60% do roku 2010. Sousedni Rakousko a Nemecko dnes recykluji zhruba 50% komunalniho odpadu, Ceska republika asi 7%.
    • Doporucuje, aby kvalitni recyklacni sluzby pro jednotlive ceske domacnosti (tzv. pytlovy sber, tedy nekolik barevnych pytlu namisto jedne popelnice) dostaly v mestech a obcich prednost pred nekolika kontejnery na kazdou ctvrt - nedoplnuje ale zadne terminy ani konkretni zavazky pro zavadeni techto sluzeb.
    • Zavadi konkretni harmonogram omezovani mnozstvi obalu na trhu a tedy take odpadu, zaroven zada zavedeni zakona podle navrhu Hnuti DUHA, kterym by se povinnost vyrobcu postarat se o sve odpadni lahve (vratnymi obaly nebo recyklaci) zvysila na 50% v roce 2005 a 80% v roce 2008.
    • Pozaduje postupne vylucovani PVC predevsim v obalech a detskych hrackach a casem take zakaz paleni a skladkovani odpadu z PVC.
    • Pocita, ze poplatky za skladkovani odpadku porostou dvojnasobnou rychlosti.
    • Navrhuje razantni reformu poplatku z tezby stavebniho kamene, sterkopisku a vapence, ktera by ucinne zvysila recyklaci stavebnich a demolicnich odpadu.
    • Predpoklada zvyseni recyklace stavebnich a demolicnich odpadu na 50% v roce 2005 a 75% v roce 2010.

    Takzvany narodni Plan odpadoveho hospodarstvi, ktery ministerstvo zivotniho prostredi pripravuje pro vladu, urci nakladani s odpady v pristich deseti letech. Spalovny jsou nejen drahe, ale take plytvaji cennymi surovinami, jako je papir, kovy, plasty nebo biologicke odpady pro kompost. Recyklaci a kompostovanim lze snizit mnozstvi odpadku asi o 80%. Nizke vyuzivani odpadu u nas zpusobuji predevsim spatne recyklacni sluzby.

    Ivo Kropacek z Hnuti DUHA rekl: "Pokud Libor Ambrozek zmeni tento navrh ve skutecnost, prestaneme byt spinavou zemi Evropy. Prozatim miziva recyklace odpadku se ma zvysit na bezny evropsky standard. Ambrozkuv urad vyslovne potvrzuje, ze dalsi paleni odpadku v novych spalovnach by bylo nejen toxicke, ale take o miliardy korun drazsi nez rozvoj recyklace o stejne mnozstvi. Navrh ministerstva take pocita s povinnosti vyrobcu postarat se o sve odpadni lahve, snizovanim mnozstvi zbytecnych obalu a trhu, postupnym zakazem PVC v obalech a detskych hrackach i spalovanim ci skladkovanim tohoto materialu, razantni reformou uhrad za tezbu nerostnych surovin, ktera podpori recyklaci, ci vyssimi poplatky za skladkovani. V navrhu ovsem chybi jeden dulezity bod, totiz konkretni terminy a cisla pro zavadeni kvalitnich recyklacnich sluzeb pro ceske domacnosti. Zde se ministerstvo omezuje na vagni doporuceni, aby dostaly prednost."

    "Nova odpadova strategie bude prvnim velkym ekologickym testem nove vlady a pokud se tento navrh stane skutecnosti, nesporne v nem uspela. Otazkou je, zda Ambrozek se svym navrhem dokaze odolat natlaku vlivne lobby spaloven a zda take ostatni ministri podpori reseni, ktere dava prednost cistemu prostredi, kapsam danovych poplatniku a novym pracovnim mistum."

    Ivo Kropacek, Hnuti Duha


    TVAR MESTA

    Mestske lesy rubali protizakonne

    (prevzate zo SME, priloha Bratislava)

    Mestske lesy na Zeleznej studnicke a na Kolibe rubali protizakonne. To je vysledok hodnotenia Slovenskej inspekcie zivotneho prostredia. Podla jej stanoviska: "Mestske lesy rubali holorubnym sposobom bez suhlasu organu na ochranu prirody, teda krajskeho uradu." Podla inspekcie mali lesnici ziadat na kazdy holorub osobitne povolenie. Nestacil len Lesny hospodarsky plan, za ktory sa skryvali. Inspekcia planuje zacat aj so spravnym konanim, na zaklade ktoreho by mohli Mestske lesy dostat smiesne nizku pokutu do vysky stotisic korun. Pritom za vytazene drevo ziskali minuly rok viac ako 28 milionov korun. Na udrzbu a obnovu lesoparku dali z tejto sumy okolo 9,5 miliona.

    Otazkou zakonneho hospodarenia Mestskych lesov sa zaoberali aj poslanci mestskeho zastupitelstva. Podla ich hodnotenia vsak lesnici zakon neporusili.

    Inspekcia sa okrem holorubov zaoberala aj dalsim podnetom obcanov, a to rozsirenim cesty zo Zeleznej studnicky na Kolibu. Mestske lesy tuto cestu rozsirovali tak, ze na oba jej okraje vozili strk a hlinu, zasypali pritom kmene niektorych stromov. Aj toto inspekcia hodnotila ako protizakonne, podla zakona o ochrane prirody ide o terenne upravy meniace tvar reliefu a na taketo upravy treba tiez ziadat suhlas, tentoraz od okresneho uradu. Mestske lesy sa este mozu odvolat na sud.

    Diskusiu o hospodareni lesov na Zeleznej studnicke a Kolibe rozputali vlani v decembri ochranari. Upozornili na velke odlesnene plochy v blizkosti turistickych chodnikov. Dosiahli, ze mestske zastupitelstvo na jar zastavilo vyrub, kym sa hospodarenie nepreveri. Po zverejneni prieskumu poslancov, ktori nezistili porusenie zakona, ochranari zorganizovali peticiu. Pod tlakom verejnosti a ekologov potom mestski poslanci schvalili nariadenie, podla ktoreho treba Bratislavsky lesopark rozdelit na tri zony. V kazdej sa bude tazit drevo inym sposobom. V prvej zone v blizkosti turistickych chodnikov ma prebiehat len kalamitna tazba, teda tazba popadanych stromov alebo stromov, ktore by mohli ohrozit ludi. V druhej zone sa ma tazit prieberkovym sposobom a az v tretej zone - v hlbsich lesoch moze spravca vykonavat normalnu hospodarsku tazbu pre zisk, aby Mestske lesy mohli na seba aj zarabat.

    ANDREA HAJDUCHOVA, SME [24. 9. 2002]

    Ad.: Mestske lesy rubali protizakonne

    Ak v minulosti boli lesnici ti, ktori milovali, chranili a zuslachtovali les a jeho obyvatelov, dnes su to prave oni, pred ktorymi obycajni ludia les musia chranit. Je smutne, ze z lesoparku museli navzdy zmiznut tisicky prekrasnych stromov a ostat v nom spust, aby si niekto vsimol, ze sa deje nieco protizakonne. No a najstrasnejsie je, s akou suverenitou a aroganciou si tito ludia hajili svoje postupy, stavajuc sa do role odbornikov, specialne studovanych. Ti, co hory len miluju, su nevzdelanci, ktori vidia nieco, co nie je. Dufam, ze ich ani nenapadne odvolavat sa na sude, pretoze sa lahko moze stat, ze pri dokazovani a dokladnom presetrovani budu oni nakoniec ti, ktori budu sediet na lavici obzalovanych a mozno aj v "chladku". Ich deklarovane zisky sa roznia od pripadu k pripadu a ked si k tomu priberieme obrovske mnozstvo tvrdeni, ktore su v rozpore so skutocnostou"

    Nakoniec sa ukazuje spravna aj poziadavka odvolat p. Belesa, Seckara a Ivicica, pretoze su priamo zodpovedni za to, co sa stalo a pri ich mysleni este len moze stat. Poslanecky prieskum vedeny p. Belesom bol jasne neobjektivny a zmanipulovany. Keby bol poctivo prevedeny, musel by uz on prist na to, ze holoruby (a ktovie este co dalsie) su nezakonne. V mene zniceneho lesoparku a vyrubanych stromov, krasavcov, je do neba volajuci vysmech, ak toto vsetko ma skoncit iba smiesnou pokutou.

    Zonovanie lesoparku je zas iba tah pre zisky, pretoze prave v tejto oblasti najdu obyvatelia lesa potrebny pokoj a ticho pre svoj zivot. Ak si v tejto "zone kludu" urobia "zonu ziskov", odnesu to prave ti, co maju k svojmu zivotu iba ten les. Co uz budeme moct tam ocakavat, ked sa aj po rezervaciach prehanaju v podvecer vyrastkovia na krossovych motorkach a nikto nic neurobi. Netreba potom zabudat na to, ze aj ta najvzdialenejsia zona je este stale uzemie Chranenej krajinnej oblasti.

    Tak isto volam na zodpovednost pana zupana L. Romana, ktory napriek minulorocnemu skandalu umoznil Mikona rallye na uzemi CHKO. Zakaz vjazdu motorovym vozidlam nie je predsa dany iba tak, pre niekoho zabavu. Dva dni rachotiace auta bez vyfukov v case ruje je podla neho nieco, co sa da ZAPLATIT. To akoze peniaze su dolezitejsie ako zakon? Zviditelnujme sa tym, ze si vazime svoju prirodu a nedovolime ju devastovat.

    Silvia Bauerova


    OZNAMY

    Environmental English

    Learn Environmental English. Discuss and learn about environmental issues in Slovakia, Europe and the World. Interactive, fun and social dasses with a variety of activities and films. Taught by a native English speaker. Will run for 9 weeks; each class 90 minutes; 9 weeks of class at a cost of 500 Sk or each class for 55 Sk.

    When: Upper intermediate level: Monday beginning October 7th from 17.00 do 18.30. Intermediate level: Wednesday beginning October 9th from 17.00 to 18.30.

    Call Pamela at 6573 0050 for more information. Location: Dom kultury Devin, Rytierska 2.

    Ekocentrum Daphne, ekocentrum-daphne@changenet.sk

    Publikacie o vode a odpade

    Obcianske zdruzenie TATRY pripravilo k podpore realizacie Environmentalneho programu OSN (UNEP) pre deti a mla-dez v rokoch 2001 - 2003 na zakladnych a strednych skolach Slovenska dve publikacie - "Voda pre zivot" a "Odpad - surovina alebo hrozba".

    Z obsahu publikacie "Voda pre zivot": Kolobeh vody, Svetova zasoba vody, Kvalita vody (znecistenie vody, nevhodne vodohospodarske zasahy, cistenie vody), Voda v  SR vo faktoch, Vodne sustavy (obyvatelia vodnych sustav, voda ako zivotne prostredie, lenticke a loticke prostredie, oceany), Voda v pevninskych ekosystemoch (raseliniska, stojate vody a mo-ciare, jazera, poriecie vody typu starych ramien, vodne nadrze, periodicke vody, tecuce vody), Oceany a moria (ako vznikol ocean, vlastnosti morskej vody, priliv a odliv, morske vlny, morske prudy, skladisko pod oceanom, pohlcovanie oxidu uhliciteho, vznasajuci sa svet), Staram sa o svoju rieku... (biomonitoring makroskopickych bezstavovcov), Rieka ako organizmus (ekologicka obnova krajiny, zasady obnovy brehovych a sprie-vodnych porastov), Ohrozeni obyvatelia vod - obojzivelniky (priciny ohrozenia obojzivelnikov, nase druhy ziab a mlokov, moznosti ochrany), Skolske a mimoskolske aktivity.

    Z obsahu publikacie "Odpad - surovina alebo hrozba": Odpad, Co je odpad? Prirodne odpady, Antropogenne odpady, Typy odpadov (podla skupenstva, bilancie odpadov, zvlastny odpad, ostatny odpad), Odpady a trvalo udrzatelny zivot, minimalizacia vzniku a nebezpecenstva odpadov, Opatovne pouzivanie, Materialove zhodnocovanie odpadov, Energeticke zhodnocovanie a zneskodnovanie odpadov, Vratne a nevratne obaly, Co moze urobit obcan, skola, rodina, firma?, Odpady a Europska unia, Znovuvyuzivanie vybranych druhov odpadov (problematika 14 druhov odpadov, napr. zberovy papier, zberove sklo a pod.), Likvidacia odpadov (skladkovanie odpadov, spalovne odpadov, COV), Nebezpecne chemicke produkty (perzistentne organicke polutanty, polychlorovane bifenyly, polyvinylchlorid, jadrovy odpad), Odpady v SR, Environmentalne oznacovanie vyrobkov, Domace kompostovanie, Recyklacny program na skolach, Skolske a mimoskolske aktivity.

    Publikacie si mozete objednat na adrese: OZ TATRY, KEMI 627/5, 031 04 Liptovsky Mikulas, fax: 044/553 10 27.

    Rudolf Pado, wolf@mail.viapvt.sk

    Podakovanie

    Na prelome juna a jula nam danove urady (z Bratislavy, Kosic, Liptovskeho Mikulasa, Senca a Malaciek) poukazali na nas ucet sumy z 1% vasich dani. Spolu sme dostali 16 047,- Sk. Kedze nam neuviedli mena darcov, chceme sa vsetkym, ktori nam poslali 1% svojej dane, aspon touto cestou podakovat.

    Katarina Simoncicova

    Blahozelanie

    18. jula sa Darine a Palinovi Mokranovcom narodila dcera Alenka.

    27. augusta sa v rodine Petra Kleina narodila dcera Anicka.

    Obom rodinam srdecne blahozelame.

    Redakcia

    INFORMATORIUM
    • 11.10. - Seminar o lesoch, SUZA, Drotarska ul., Bratislava.

    • 14.-18.10. - Modelova ukazka environmentalne vhodnych vyrobkov, ZS Majernikova, org. Enviroporadna Studnicka.

    • 17.10. - Cyklojazda (poslanecka - budu pozvani poslanci, mestski i mestskych casti), Hodzovo nam., 17. hod.

    • 18.10. - Vernisaz vystavy Chran svoj strom pri prilezitosti Dna stromov, Horsky park, zac. 18. hod.

    • 23.-27.10. - Jeden svet Bratislava 2002, 3. rocnik Medzinarodneho festivalu dokumentarnych filmov o (ne)dodrziavani ludskych prav, kino Mladost, Ceske centrum a Univerzitne pastoracne centrum.

    • 25.-27.10. - Civilizacia z druhej strany. Pracovno-poucna vikendovka v "alternativnom" stredisku pre dotriedovanie odpadu, Zajezova.

    • 1.-3.11. - Obecna brigada - uprava domu na Polomoch, Zajezova.

    Prispevky do buducich ii prosime zaslat do 24. 10. 2002.

    Redakcia: Katarina Simoncicova, Zoltan Bardos, Peter Stransky. Foto: Katarina Simoncicova (str. 1, 5, 6, 8), Lubos Hajdin (str. 2). Toto cislo vyslo 2. oktobra 2002. Redakcia si vyhradzuje pravo na upravu prispevkov vratane skratenia. Casopis je vytlaceny na recyklovanom papieri. Cislo uctu: 0011468506/0900.


    Z d r o j:
    Nazov casopisu: Informacie bratislavskych ochranarov
    Vydavatel: MV SZOPK Bratislava Rok : 2002 , Cislo : 09 - September

  • ZIVOTNE PROSTREDIE:
    Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa