ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa
Z d r o j:
Nazov casopisu : Informacie bratislavskych ochranarov
Vydavatel : MV SZOPK Bratislava Rok : 2001 , Cislo : 5 - maj

Mestska organizacia Slovenskeho zvazu ochrancov prirody a krajiny, Godrova 3/b, 811 06 Bratislava 1, tel./fax: 07/5441 3968, 5441 3291

www.fns.uniba.sk/zp/mvszopk, www.seps.sk/zp/mvszopk; e-mail: mvszopk@internet.sk

DES vyhrala spor na Ustavnom sude - Boli ste uz v kaviarni Radnicka? - Novy zakon o odpadoch - Prenajmite si dom v Slatinke - Cyklojazda Bratislavou - V Astorke o doprave - Priloha: tabory Vydra

Dennik strazcu mlyna: Choc

Tento dennik zaznamenava zivot dvoch vojakov na "civi lke", ktoru si krutia (zatial bez kolesa) na mlyne v Kvacianskej doline. A to vdaka "dreveniciarskej" ZO 6 SZOPK, ktora d otycny mlyn vlastni a spravuje k vseo-becnej spokojno sti.

2. 5., streda - opat doma

Tyzden v Bratislave, tyzden v Pa-rizi. Z Pariza som cestoval autobu-som 19 hodin, prisiel som v pondelok naobed. Poobede som mal v meste vybavovacky a v utorok rano na mlyn, dospal som to vsetko az tuto noc.

Smutok.

Krajina ozelenela, rozkvitla, ozila: vyzera ako velka zahr ada. Ludia pra-cuju na poliach.

Riedky oblak pripominajuci vlka prekryl mesiac a z toho sa stalo akoby vlcie oko: demonicke a ziarive.

V Parizi som si s hrozou uvedomil, ze obchodny princip u rcuje vizualitu mesta (prip. ludskeho sveta): reklamy, napisy na obchodoch, vyvesne stity, saty, topanky, auta, mobily... to vset-ko je robene tak, aby to padlo do oka, uz mame preplnene oci...

Pocasie sa vecer zhrosilo (cize zhorsilo): vyzeralo na bu rku.

Pred tyzdnom som sa prechadzal v Jardin de Louxembourg: smutok. Aj tazny kon ho pociti v momente, ked oddychuje .

Momentalne nutkanie: ucit sa cudzie jazyky.

4. 5., piatok - gorilie mlada

Urobil som v potoku chladnicku: ohradku z kamenov (p atentovane na Dunaji). Piontek isiel naboso do Boroveho.

Povedal mi, ze ostrihany (3 mm) vyzeram ako gorilie ml ada. A strasne sa smial na tom, ze namiesto "mena" deti som povedal "nazvy" deti (pohorsoval som sa totiz nad miestnym ob ycajom davat detom nazvy ako Rene, Frederik, ci Teodora).

Turisti chodia ako kobylky: vzdy plny autobus.

5. 5., sobota - brigada ZO 6

Hmyz je aktivny az do uplneho zotmenia.

Vecer prisiel Tomas, v noci Boris a rano Krtko. Boris s Krt-kom sa hned pustili do elektriny. Tomas sa snazil urobit nej aku pracu z logiky, bavil sa s polskymi turistami, rozpraval dr sne fory a poobede odisiel. V tych foroch ani tak neslo o vtip ako o drsnost, cize neviem, ci si vobec zasluzia nazov fory.

A vecer prisiel Palo Hrkut, Kajko Frohlich, Antago a Fedor Gomory. Spolu s nimi Palo Fedorko a Pepsi Klucka, ti byvali u Kresanka.

Akurat sme isli k Smutniakovi, Piontek isiel zase naboso (ktovie, ci si to vsimol Antago: od dnesneho dna chodili okolo mlyna dvaja bosi: dvaja bossi).

6. 5., nedela - zovreti strechou

Chystali sme sindle na letne sindlovanie, bolo ich treba ohoblikovat, lebo nezapadaju presne: su na konci trochu sirsie ako frezove zarezy. V uzkej streche nad gatrom stali vedla seba traja chlapi: Mano Huba, Otto Korner (pan Vahu a Tatier) a Fe-dor. Hoblovali a diskutovali takym, akoby televiznym, oficia lnym stylom (napr.: ano, to si nacal velmi zaujima-vy problem). Ja som tiez hoblikoval: kosaky (na zakrutu), ktore sekerkou v yrabal Antago. Ten naozaj fachci: miesil cesto na chlieb, brusil bruchatku, brusil hobliky, trochu kosil, sekal kosaky a ktovie, co este.

Strasne fucalo, potom trochu mrho-lilo. Boris s Krtkom pustili vodu do nahonu, no elektrina nefunguje. A to vyvrtali dieru v strope presne nad sto-lom a spustili cez nu drot, na kt ory zavesili tanierovu lampu (taku, ake stale maluje Fero Li ptak).

Tomas mna oslovoval Peto a Pionteka Palo, Piontek je vraj archetypom Pala. Pepsi a Fedorko vozili kamene: treba ich nahadzat pod hat, aby nepodmyla samu seba.

Hrkutove foriky: "Budem gazdina a umyjem riad, no dalsie sluzby odo mna necakajte", alebo: "My katolici vieme vse tko."

Krtko mi pozical WC papier s hviezdickovym vzorom.

Moja jazva je modra: vyzera ako tetovacka (ludia si budu mysliet, ze som si dal vytetovat jazvu, aby som vyzeral ako drsnak).

"Ty, co holou ritou ani jeza nezabijes!" (z listu Zaporoz skych kozakov tureckemu sultanovi Mohamedovi).

Vietor urobil v bielom mracne okno, podobne skalnemu, clovek by mal chut tam vyliezt a pozriet sa, co je za nim.

7. 5., pondelok - prave a lave oko

Vsimol som si na niektorych ludoch, ze lave oko maju akcne a nebezpecne, zatial co prave snive a privetive.

Vecer prisiel Traky a pat lu di: tri baby a dvaja chalani.

Na ceste do Boroveho som stretol troch salamandrov. Pan Drbjak bol opity. "Ty si pekny chlap!", hovori mi. "Preco?" "Lebo si oholeny, nie ako ten druhy."

Antago upiekol chlieb: maly, tmavy a tazky.

Boris prisiel dnu, vzal fotak a povedal: "Idem fotit tych sta rcov pri praci!"

8. 5., utorok - koniec brigady ZO 6

Pri vecernom kupani Piontek dosiel na velku vec a sice, ze "kazdy si nosime svoju rit".

Cely den sme hoblovali sindle. Palo Hrkut uvaril kapustn icu a nabrusil motyku, aby sme mohli pokopat zahradku. Fedor nam ukazal jednu vlnku v inak rovnomernych radoch sindlov na streche: jeho praca alias chvilkova nepozornost.

Antago sa obul az tesne pred odchodom. Boris nam z Kvacian priniesol tri spargle. Odisli okolo tretej.

Vecer som sa bol prejst a nasiel som novy vyvrat: obrovsky zdravy strom. Piontek isiel do krcmy a pomohol niekomu z apriahnut kr avu.

Sefi nas este pred odchodom povysili: uz nemusime len p oc uvat prikazy, ale mozeme aj zadelovat pracu.

Vecer este prisla Linda, takze sme tu dokopy deviati.

9. - 10. 5., streda, stvrtok - Tour de Choc

Vyrazili sme rano okolo deviatej, pohodova zostava: Piontek a ja, ja a Piontek. Peso sme presli az pod upatie Choca: do Vysneho Kubina. Len tak, bez znacky. Potom sme sa napojili na zelenu a chceli ist este aspon k hotelu Choc, no stratili sme znacku a tak sme sa vratili do Vysneho Kubina na pivo. Spali sme v trave za drevenym plotom. V noci mrzlo. Stale som sa smykal dolu po nafukovacej karimatke. Najprv na nas svietili reflektory aut, po tom mesiac.

Rano sme vybehli hore po cervenej, potom zelenou na strednu Polanu a na vrchol. Tam sme stretli Vlada Ziarana, pred par dnami sme sa s nim zoznamili na mlyne.

Dolu po modrej do Likavky.

Spalil som si jedno ucho, Piontek nos, napil som sa z Bieleho Potoka, stale som myslel na pivo, na vankusikoch sa mi urobili pluzgiere: chodil som ako po ihlach, po ceste sme stretli dve male (mlade) vretenicky, Pionteka najviac znicil z ostup, hore na Choci som skoro zaspal, z Ruzomberka sme isli osobakom a vychutnali si zastavku Vyhybna Paludza, na mlyn sme prisli tesne pred zotmenim.

Traky a jeho partia sa vratili od studnicky, ktoru upravuju, az za tmy.

12. 5., sobota - opat sami dvaja

Partia (trochu z nej ubudlo): Brano, Soso, Traky, Linda, Martina a Basa nazvali svoj pramen "Kamenna picka" (od sl ova pit). Dnes odisli. Martina (velka zena) nas pred odchodom objala. Basa si tu zabudla ponozky. Co ma velmi prekvapilo: vobec nesmrdia.

Zehlil som sindle: hoblik mi totiz pripomina zehlicku. V najblizsich dnoch by som chcel vyzehlit cele pole (cca 200 kusov). Zatial mam 50.

Pred latrinou sme nasli maleho netopierika, akosi sa nevedel hybat. Zaniesli sme ho na povalu pajty.

Pohladnice nahlodane potkanom by sme podla Paliho (kazdy pondelok ma cestu okolo) mali predavat drahsie: cim vacsi v yhryz, tym drahsie. Vraj na to staci dobry slogan.

16. 5., streda - prisiel Janko Tribulik

Natribulikal nam sice, ze pride uz v utorok, no ale co uz... Niesol pohladnicu cislo 4. Akurat tu bolo kopu turistov, hov orim im: "Stvorku nemame," a v tom momente som zbadal Janka na mostiku, "Ale uz ide!" Ked som na neho zhukol, ci ma stvo rky, vobec nevedel, co to je. Miera zenskych prs?

Piontek ma zase oko (cize ho zase boli).

Odisli spolu s Jankom do krcmy (podla Janka na Alfa) a mne sa sem nastahovala partia mladych na cele so zovialnym typkom, ktory ma oslovoval predseda. Nechali mi tu slivovicu a kvaziprezervativ (balonik): vraj keby prisli polske turistky. Este hodinu mi z tej navstevy bolo zle.

Vsade okolo rastu nezabudky. Lopuchy sa hraju na pupavy: urobili gulicky z paperia.

Janko nakoniec Alfa nevidel, lebo v krcme nemali signal.

Preletel okolo mna chrobak s cervenymi koncami kridel: mieril do doliny. Pripadal mi strateny vo velkom svete a prislo mi ho luto.

18. 5., piatok - peace run

Pribehli a nemali ziadne peniaze. Vraj bezia od hranic s Ukrajinou, kazdy den 25 km, ludia sa striedaju atd. Vsetci v bielych trickach, roztancovani ako taki anjelici, sympaticki. Jeden si sadol na hat, aby si omocil nohy a druhy na neho krici: "Chod odtial prec, nech sa mozem pokochat!" Vsetci s vytre-novanymi nohami. Nakukali mi do okienka: "Prepacte, my len bezime okolo," a ospravedlnovali sa mi, ze nemaju ziadne p eniaze.

Bol som u predsedu urbaru: povedal, ze ta funkcia na neho SPADLA.

Pani Drbjakova je v nemocnici, ma nieco so srdcom. Pani Purdiakovej sme pomohli poliat kapustu: nadvihli sme sklo na parenisku. Bolo jej velmi luto, ze jej mraz spalil narcisy: teraz z nich uz nic nebude.

Janko isiel vecer opat na Alfa (cize na dve male piva).

Prisla moja mama, bol som ju cakat: tiez sme hned zo z astavky isli na Alfa.

Cely den prerusovane prsalo.

Vecer sme sedeli pri otvorenom okne na mlyne, rozpravali sa, vonku zelene stromy, zbytky slnka, mierny vietor: pohoda.

Onedlho sa zacneme balit: pridu letne strazne sluzby.

21. 5., pondelok - bazalka

Ludia na Borovom zacali orat: vacsinou s dvoma kravami. My sme zasadili bazalku do kvetinaca. Na noc j u davame dnu.

Dve noci som spal na sene, no vyhnala ma odtial zima: r ano je okolo nuly. Aj som si tam jeden vecer cital pri petrolejke.

Na Smutniakovej krosni som roztrhol remen, musime kupit novy.

Zajtra, alebo pozajtra pojdeme do Banskej Stiavnice: Janko tu bude mat frajerku. Inak by sme museli cely den sediet v krcme ako niektori nezamestnani.

Videli sme aj pracu s konikom: tahal po poli branu. Ked sa pominu stari gazdovia a gazdine, kto to este takto bude robit?

Teraz uz viem, ze na Choc sa urcite vratime.

Miro Carsky


B O L O

Korespondencna skola ekologie Liptov

Napad realizovat projekt Korespondencna skola ekologie (KSE) sa zrodil v roku 1997 v hlavach pracovnikov statneho vychovno-vzdelavacieho zariadenia - Strediska zaujmovej ci nnosti s environmentalnym zameranim pri ZS Bieloruska v Bra-tislave Rudolfa Padu a Ivana Dubnicku.

Cielom KSE, ktorej prvy rocnik pre zakladne a stredne sko-ly II. bratislavskeho obvodu sa uskutocnil v skolskom roku 1997/1998, bolo podnecovat zaujem deti a mladeze o ekologiu, a to na dobrovolnom zaklade, podporit medzipredmetove a analyticke myslenie, prehlbit citovu zaangazovanost a osobnu zodpovednost za osud planety Zem a v neposlednom rade po dnietit do aktivneho vyuzivania volneho casu a do prace s dos-tupnou environmentalnou l iteraturou.

KSE ma v kazdom skolskom roku spravidla 6-7 kol a v kaz-dom kole je potrebne odpovedat na 15-25 otazok s riesenim a, b, c, d. Termin na riesenie uloh jedneho kola je jeden mesiac a predpoklada sa, ze ziak bude pracovat s literaturou a vyuzije moznost konzultovat niektore otazky s ucitelmi a rodicmi, kt ori sa takto zapajaju do celeho procesu.

Kazdemu, kto sa zucastnil na vsetkych kolach (zasada sy stematickosti) a ziskal minimalne 50% bodov (zasada zvysovania vzdelanosti), je udeleny certifikat absolventa Korespondencnej skoly ekologie.

Od skolskeho roku 1999/2000 je KSE organizovana aj v regione Liptova (okres Liptovsky Mikulas a Ruzomberok), kde ju koord inuje OZ TATRY.

KSE - Liptov, ktoru v skolskom roku 2000/2001 financne podporila Nadacia pre deti Slovenska z fondu Hodina detom zacala v septembri 2000 a mala 7 kol po 25 otazok venovanych faune Europy (cicavce, vtaky, plazy, obojzivelniky, ryby, dr snokozce a bezstavovce).

Do KSE - Liptov sa zapojilo 814 ziakov z 31 skol regionu Liptova a uspesnymi riesitelmi KSE sa napokon stalo 400 zi akov z 27 skol. Celkovo OZ TATRY obdrzalo v 7 kolach 5 083 od povedi.

KSE bude pokracovat aj v skolskom roku 2001/2002 - 7 dielov venovanych globalnym problemom ludstva (Odpady, Energia, Globalne klimaticke zmeny, Ozonova vrstva a kysle dazde, Voda, Biodiverzita, Ludsky rozvoj).

3. rocnik KSE sa uskutocni aj vdaka g rantu Regionalneho environmentalneho centra (REC) Slovensko, ktory je financovany Danskou agenturou ochrany zivotneho prostredia. V pripade ziskania dalsich financnych prostriedkov (privitali by sme podporu regionalnych podnikatelskych subjektov) pl anujeme rozsirit organizovanie KSE na celu podtatransku oblast (okresy Poprad, Kezmarok, Spisska Nova Ves), odkial niektore skoly uz dlhodobo prejavuju zaujem o environmentalne akt ivity OZ TATRY.

Kontakt: OZ TATRY, KEMI 627/5, 031 04 Liptovsky Mikulas , tel./fax: 0849/553 10 27, e-mail: wolf@mail.viapvt.sk, http://www.seps.sk/zp/oztatry

Rudolf Pado, OZ TATRY, Liptovsky Mikulas
E-mail: wolf@mail.viapvt.sk

DES vyhrala spor na Ustavnom sude

Ustavny sud Slovenskej republiky vyhovel ustavnej staznosti podanej aktivistami Dubnickej Environmentalnej Skupiny a nalezom zo dna 26. 4. 2001 rozhodol o zr useni dvoch uzneseni Mestskeho zastupitelstva (MsZ) v Dubnici nad V ahom.

Ustavny sud skonstatoval, ze uznesenim MsZ z 27. aprila 2000, ktorym bol schvaleny doplnok k Rokovaciemu poriadku MsZ, kde sa uvadzalo, ze "Akekolvek zaznamove zariadenie sa moze na rokovaniach MsZ pouzivat vylucne so suhlasom mestskeho zastupitelstva", ako aj uznesenim MsZ z 26. juna 2000, ktorym MsZ nesuhlasilo s vyhotovenim zvukoveho a zvukovo-obrazoveho zaznamu zo svojho rokovania, boli por usene prava aktivistov DES na slobodne prijimanie a rozsirovanie informacii podla cl. 26 ods. 1 a 2 Ustavy SR, ako aj cl. 13 ods. 2 v spojeni s cl. 26 Ustavy SR, cl. 1 Ustavy a cl. 10 ods. 1 Dohov oru o ochrane ludskych prav a zakladnych slobod.

Aktivisti DES sa rozhodli podat ustavnu staznost po tom, ako im vyssie uvedene uznesenia MsZ zabranili vyhotovit zvu-kovy zaznam a zvukovo-obrazovy zaznam z rokovania MsZ. Na zastupitelstve vtedy bolo priblizne 200 rozhorcenych obc anov, ktori vtedy skandovali na adresu mestskych poslancov hesla, ako napr. "Hanbite sa!", "Co sa bojite?" Poslancov to vsak od protiustavnych krokov neodradilo a ignorovali hlasy obcanov, ktorych zaujmy by mali hajit.

Ustavny sud vo svojom naleze konstatoval, ze obmedzenie vyhotovovania zaznamov z rokovani Mestskeho zastupitelstva nema oporu v zakone o obecnom zriadeni a ani v ziadnom inom zakone a preto taketo obmedzenie prava na informacie je v rozpore s vyssie uvedenymi clankami Ustavy SR. Okrem prav stazovatelov mohli byt upravenym znenim Rokovacieho poriadku MsZ porusene prava aj kazdej inej osoby, ktora by mala zaujem vyhotovit zaznam z rokovania MsZ. Teda cela kauza mala sirsi rozmer ako iba ochranu ustavnych prav staz ovatelov. Islo tu o efektivnu kontrolu rokovania zastupitelskeho zboru mesta, ktora bola prave citovanymi uzneseniami MsZ vyrazne potlacena. Nalez Ustavneho sudu ma vyznam pre vse tkych obyvatelov a pre vsetky samospravy na Slovensku. Nastal cas, kedy by mali byt prehodnotene takto limitujuce ustanov enia uzneseni zastupitelstiev, ktore bez akejkolvek opory v zakone obmedzuju ustavne prava. Je smutne, ze prave nase mesto Dubnica nad Vahom sa muselo stat tym odstrasujucim prikladom.

Stazovatelia - DES, aj siroka verejnost - teraz ocakavaju od dotycnych poslancov, ze zaujmu na najblizsom zastupitel stve k nalezu stanovisko a ze sa za uznesenia, ktore boli v ro zpore s ustavou, ospravedlnia. Mestske zastupitelstvo, ako c elok, by mohlo zase porozmyslat o tom, ci primator mesta, Ing. Stefan Stefanec, stale splna kriteria, ktore sa kladu na ludi z astavajucich post primatorov miest. Ved to bol prave primator, ktory inicioval hlasovanie o protiustavnych uzneseniach.

DES jednoznacne, a domnievame sa, ze aj verejnost z Dubnice nad Vahom, ocakava urcitu formu satisfakcie zo str any mestskeho zastupitelstva, ktora by dostatocne vycistila "skvrnu" na dobrom mene nasho mesta Dubnica nad Vahom. Ak prislusni poslanci nepreukazu dostatocnu davku sebarefl exie, nebude to dobry signal vo vztahu k verejnosti a bude to jednoznacne znamenat, ze tito ludia sa na post mestskeho poslanca dostali "o mylom".

Marek Kurinec, hlavny aktivista DES, Dubnica nad Vahom
Email : des@changenet.sk


Zo sprav ChangeNetu, http://www.changenet.sk

Narodny park Slovensky raj - preco v nom horelo?

Podla analyzy vypracovanej v LZ VLK z udajov podniku Lesoprojekt Zvolen vyplyva, ze tragicky poziar, ktory postihol cast NP Slovensky raj v oktobri minuleho roku, zapricinila premena prirodzenych bukovych porastov na lesy s absolutnou prevahou ihlicnanov, predovsetkym smreka a borovice. Pora sty, patriace povodne k travovitej vapencovej bucine, boli pr emenene na umele porasty s 85-percentnym zastupenim ihlicn anov a len 15 percentami buka. I to je jedna z pricin, pre ktore vlci startuju projekt Zachranujeme lesy.

V prostredi, ktore je presiaknute zivicou ihlicnatych str omov a kde takato koncentracia neprirodzenych drevin nikdy v minulosti nebola, staci totiz pomerne malo a les sa moze oci tnut v plamenoch. Podla LZ Vlk je to dalsi dokaz o nevyhnu tnosti zachovania prirodzenych lesov aspon v niektorych exp onovanych lokalitach Slovenska, predovsetkym v narodnych parkoch a narodnych prirodnych rezervaciach.

V pripade poziaru v Narodnom parku Slovensky raj sa pr ejavila typicka nekoncepcnost ministerstva podohospodarstva, ked v sucasnej dobe bez povolenia prislusneho odboru okre sneho uradu v Spisskej Novej Vsi a spravy Narodneho parku Slovensky raj, pracovnici statnych lesov vyryli buldozerom k miestu poziaru cestu a zacali tazit stromy, ktore poziar prezili, namiesto toho, aby tieto stromy, ktore preukazali znacny odo lnostny potencial, vyuzili ako geneticky zaklad obnovy znic eneho lesneho ekosystemu.

Lesoochranarske zoskupenie VLK mieni velmi intenzivne v najblizsich troch rokov presadzovat v spolocnosti svoj p ohlad na dolezitost zachrany prirodzenych lesov programom "Zachranujeme lesy" a v spolupraci s roznymi zlozkami v spolocnosti chce zacat obnovu prirodzenej slovenskej krajiny. Jadrom programu ma byt zachrana prirodzenych lesov ako spominaneho "ochranneho vankusa", ich absolutna ochrana a podpora udrzatelnych lesohospodarskych praktik v zostavaj ucich hospodarskych lesoch.

Cielom programu "Zachranujeme lesy" je v najblizsich troch rokoch vytvorenie siete lesnych rezervacii pod nazvom "Evolucne lesy!" s hlavnym cielom stabilizovat kostru sl ovenskej krajiny (je to v podstate plnenie "Akcneho planu pre implementaciu Narodnej strategie ochrany biodiverzity na S lovensku" za rezort ministerstva podohospodarstva), pricom ja drom tejto siete budu sukromne rezervacie LZ VLK.

Dalsim krokom je vytvorenie alternativneho zoznamu (sh adow list) lesnych ekosystemov pre NATURA 2000, s originalnym zohladnenim specifik karpats keho geografickeho bioregionu, siete "Evolucnych lesov!" a vodoochrannych funkcii lesov, pricom rokovanie o tomto zozname ma byt podla nas sucastou vstupneho procesu do Europskej unie a vybudovanie certifikacneho systemu FSC s cielom preferencie environme ntalne prijatelnejsich sposobov tazby a umoznenia lepsie zho dnocovat pridanu hodnotu v lesnom hospodareni. LZ VLK tiez poda navrh udrzatelnych alternativ v hospodareni v lesoch s cielom podporit zamestnanost, vytvorit zaklady pre regiona lny rozvoj, decentralizaciu vyroby a zvysenie miery sebestacnosti regionov a navrhy na zmeny legislativy takym sposobom, aby bol umozneny posun kvality lesohospodarskych cinnosti k trvalo udrzatelnemu hospodareniu (tyka sa to predovsetkym Lesneho, Polovneho a Vodneho zakona).

Lesoochranarske zoskupenie VLK ako najvacsia a najzn amejsia environmentalna organizacia Slovenska zaoberajuca sa lesmi a zaroven organizacia, ktora ma v tejto oblasti podstatne vacsiu doveryhodnost ako statne organy, reaguje programom "Zachranujeme lesy" na pasivitu zodpovednych organizacii, ked sa vo vseobecnom upadku moralky a etiky spolocnost viac zaobera sukromnymi a majetkovymi pomermi politikov, ako riesenim problemov, od ktorych zavisi kvalita zivota vacsiny obyvatelov Slovenska.

Lesoochranarske zoskupenie VLK
Email : alfa@wolf.sk, Web : http://www.wolf.sk

Kaviaren Radnicka caka na svojich navstevnikov

Obcianske zdruzenie Inkluzia v spolupraci s magistratom hlavneho mesta Bratislava a Mestskym muzeom zriadilo chr anenu dielnu kaviaren Radnicka, v ktorej pod vedenim odborn ikov pracuju ludia s mentalnym postihnutim. V prijemnych priestoroch pri nadvori starej radnice vam ponukaju prijemne posedenie s moznostou kupy vyrobkov z chranenych dielni z celeho Slovenska.

V kaviarni pracuje 5 absolventov specialnych skol so strednym a lahkym stupnom mentaln ej retardacie, ktori presli polrocnym odbornym vycvikom profesorky Zdruzenej hotelovej akademie pani Pavlikovej. Striedaju sa v stvorhodinovych i ntervaloch a asistuje im dvojclenny odborny personal. Kaviaren je utulne zariadena a s kapacitou do 40 ludi ponuka posedenie pri napojoch za porovnatelne ceny v okoli. Raz tyzdenne bude zakaznikov obsluhovat znama osobnost, ktoru mozu navrh ovat mimovladne organizacie. Prvou z nich bola Maria Demet erova, namestnicka primatora Bratisl avy.

Ambiciou Radnicky je stat sa miestom stretavania a aktivit mimovladnych organizacii i beznych ludi, ktori maju zaujem presvedcit sa, ze ludia s mentalnym postihnutim su schopni vykonavat svoju pracu rovnako zodpovedne ako ludia zdravi. Svedcia o tom i vysivky, keramika, ramy na obra zky, koberce, tkane tasky, vankuse a katalog inych vyrobkov z chranenych dielni. Kaviaren ma k dispozicii i priestor nadvoria ponukaj uceho moznost organizacie podujati s podiom a vacsim mnozstvom ludi. Projekt Radnicka sa predstavi i v ramci akcii Ku lturneho leta 2001.

Kaviaren Radnicka mozete navstivit v pracovnych dnoch od 10. do 19. hod. a cez vikend od 14. do 20. hod.

Michal Petruska, ChangeNet spravy
Web : http://www.changenet.sk, Email : info@changenet.sk

Slovensko ma novy zakon o odpadoch

Parlament 15. maja 115 hlasmi zo 119 pritomnych poslancov schvalil vladny navrh zakona o odpadoch. V sale vladla pocas celeho rokovania o tomto velmi narocnom zakone ko nstruktivna spolupraca koalicie aj opozicie.

Po schvaleni si zakonodarcovia zatlieskali k dobre vykonanej praci a podakoval sa im za nu aj samotny sef rezortu zivo tneho prostredia Laszlo Miklos.

Zakon stanovuje podmienky nakladania s odpadmi a ako novinku zahrna medzi producentov odpadov aj obcana. Zar oven dava obci moznost vseobecnym zavaznym nariadenim z aviazat obyvatelov k triedeniu odpadov a v pripade jeho nep lnenia ci ineho porusenia zakona udelit pokutu. O jej vyske rozhodne okresny urad. Najviac diskutovanou oblastou bol charakter Recyklacneho fondu, zabezpecenie jeho kontroly a funkcnosti a sposob vypoctu buducich recyklacnych poplatkov. Nova legislativa v odpadovom h ospodarstve, ktora vychadza z poziadaviek Europskej unie, by mala nastartovat recyklaciu viacerych komodit - papiera, skla, plastov, baterii, akumulat orov, pneumatik, starych vozidiel, opotrebovanych olejov, vrstvenych kartonovych obalov, elektronickeho srotu a ziariviek s obsahom ortuti.

Poslanci schvalili pozmenujuci navrh Ladislava Ambrosa, aby bola od 1. januara 2008 zakazana vyroba, dovoz a vyvoz PVC vratane vyrobkov z neho. Do recyklacneho fondu budu rocne odvadzat prispevok vyrobcovia, ktorych tovar bude raz odpadom. Prispevok sa vyratuva na tri roky a zatial ho budu platit len producenti odpadov, ktore sme v SR schopni recy klovat. Za baterie a akumulatory bude poplatok 8 Sk za kil ogram, za odpadove oleje 50 halierov za kg, za pneumatiky 4,7 Sk/kg, za PET flase 10 korun za kg, za tetrapakove obaly 7 Sk/kg, za papier 60 halierov za kg a za sklo 62 halierov/kg. Najvacsie odvody budu pre vyrobcov a dovozcov aut - 5000 korun za auto. Zakon by mal vstupit do platnosti 1. jula, pricom niektore ustanovenia nadobudnu ucinnost az v buducom roku.

Michal Petruska, ChangeNet spravy
Web : http://www.changenet.sk, Email : info@changenet.sk

Domy v Slatinke do prenajmu

Zdruzeniu Slatinka zaslala Vodohospodarska vystavba s.p. (VV) list, z ktoreho citujem:

"...nakolko nie je k dnesnemu dnu rozhodnute o term ine zahajenia vystavby vodneho diela, tieto domy (pozn. v Slatinke) sa zatial neasanovali a preto sme sa rozhodli ich prenajat ... ponukneme ich na prenajom prostrednictvom tlace sirokej v erejnosti..."

Preto by sme chceli oslovit vsetkych, ktori maju seriozny zaujem o prenajom domu v Slatinke, aby si svoj zaujem este raz premysleli, pretoze je tu realna moznost nejaky domcek si prenajat a jeho uzivanim, vyuzivanim a aspon raz za cas ob yvanim ho chranit pred uplnym zlikvidovanim. Iba v pripade, ak kazdy domcek bude mat svojho majitela, najomcu alebo uz ivatela, dokazeme Slatinku zachranit pred postupnym zburanim pod zamienkou, ze domy nikto nevyuziva, chatraju a preto ich treba asanovat.

Pritom by sme Vas ale chceli upozornit, ze situacia nie je uplne jednoznacna. Velmi strucne: V sucasnosti byva v Slati nke cca 10 ludi a iba 2 domy su v osobnom vlastnictve. Ostatne domy vlastni stat a spravuje VV. Povodni obyvatelia Slatinky su prestahovani v domoch a bytoch vo Zvolenskej Slatine. Ich prevazna vacsina alebo ich deti maju zaujem na dalsom pr enajme domov v Slatinke, prejavili o ne zaujem a v sucasnosti sa jednaju o podmienkach zmluv. Niektori maju stare najomne zmluvy, ale vacsine VV poslala nove najomne zmluvy, ktore su pre nich velmi nevyhodne. Okrem ineho preto, ze vyska najmu je od 5 000 do 15 000 Sk za rok za tu-ktoru nehnutelnost, ktore maju zaplatit v dvoch splatkach - polovicu za polrok. To nie je sice vela pre bezneho cloveka, ale ak niekto musel predat svoj dom za 100 000 Sk a dnes od neho chcu za rok za prenajom 10 000 Sk, velmi rychlo si uvedomi, ze za 10 rokov im ho splati spat a to este nehovorime o tom, ze pozemky ludia splatili VV uz ni ekolkokrat.

Tito ludia odmietli podpisat navrhnute najomne zmluvy, poslali k nim svoje pripomienky a jednaju sa o nich. VV ich vyzvala, aby podpisali zmluvy bez zmien, ak ich nepodpisu do 15 dni, bude to povazovane za prejav nezaujmu o prenajom. Velmi by sme chceli zabranit tomu, aby snaha o vyjednavanie podmienok najomnej zmluvy bola VV-ou zinterpretovana ako nezaujem o prenajom a aby taketo domy boli prenajate cudzim ludom s odovodnenim, ze povodni majitelia o ne nemaju za ujem.

V Slatinke vsak su niektore prazdne domy, o ktore sa povodni vlastnici uz nedokazu postarat a nemaju zaujem ich d alej vyuzivat. Niektori sa uz aj pisomne naroku na najom vzdali. Tieto domy je potrebne uzivat, v lepsom pripade na byvanie, alebo aspon ako v ikendove chalupy.

Ak mate zaujem o prenajom domceka za priemerne 8 000 Sk za rok, mozete urobit toto:

  • poslite VV-e ziadost o prenajom domu v Slatinke (adresa: Vodohospodarska vystavba, s.p., povereny riaditel Ing. Ivan Vesely, Karloveska 2, 842 04 Bratislava 4) a kopiu nam na a dresu Zdruzenie Slatinka, P.O. BOX 95, 960 01 Zvolen, aby sme mali prehlad o tom, kolko ludi a kto poslal ziadost, aby nam VV nemohla tvrdit, ze zaujem o domy v Slatinke nie je,

  • okrem toho by sme chceli tu na Slatinke vytvorit databazu zaujemcov o domy v Slatinke, pretoze niektori ludia zo Slati nky su nachylnejsi dohodnut sa priamo s niekym serioznym bez VV-y a novej najo mnej zmluvy,

  • VV vam asi posle list a v lepsom pripade aj navrh najomnej zmluvy, ozvite sa nam, aby sme vam mohli jednak pomoct s problemami, ktore nastanu a tiez konzultovat podmienky n ajomnych zmluv.

Vela stastia vsetkym, ktori sa rozhodnu uzivat si tiche chvile v domceku v Slatinke.

Mata Paulikova, Zdruzenie Slatinka
Email : slatinka@changenet.sk


B U D E

Cesta mrackoveho dracka

Ceske centrum a Nadacia Josefa a Petry Vavrouskovcov o tvaraju 30. maja v novych priestoroch Ceskeho centra na Hviez-doslavovom namesti c. 8 vystavu vytvarnych prac deti z Ceskej republiky pod nazvom Cesta mrackoveho dracka. Vytazok z predaja bude venovany Domovu socialnych sluzieb pre me ntalne postihnute deti v Nosiciach. Vystava potrva do 11. juna, otvorena je denne (okrem vikendu) od 13. do 17. hod.

Katarina Simoncicova, MV SZOPK Bratislava, Email: mvszopk@internet.sk

Lesoochranarsky cin roka 2000

Nadacia Zelena nadej so sidlom v Tulciku vyhlasuje 3. rocnik sutaze Lesoochranarsky cin roka 2000.

Pricinil sa niekto vo Vasom okoli vyznamnym sposobom o zachranu lesa? Ak ano, prihlaste tohoto jednotlivca alebo skupinu do sutaze o Lesoochranarsky cin roka. Ocenujeme nielen priamu obranu lesa pred destrukcnou tazbou, ale i administr ativne zasluhy o vznik ozajstneho chraneneho uzemia, ci vtipne vyuzitie existujucich zakonov a predpisov v prospech lesa a j eho obyvatelov. Ocenenym moze byt napriklad dobrovolnik mimovladnej organizacie, uradnik statnej spravy, lesnik, pra vnik, ci hociktory obcan alebo skupina obcanov. Porota bude pozostavat z clenov spravnej rady nadacie a dvoch dalsich pr izvanych hosti. Sutaz nie je obmedzena hranicami Slovenska, ale sirsieho bioregionu, takze je mozne prihlasit do nej aj dobre skutky v prospech lesa z CR a Polska. Vitazi budu odmeneni knihami a penaznymi cenami takto: 1. miesto: 8 000,- Sk, 2. miesto: 5 000,- Sk, 3. miesto: 3 0 00,- Sk.

Nominacie s popisom lesoochranarskeho cinu navrhnuteho na ocenenie, v rozsahu jednej strany ocakavame do 15. juna 2001 na adrese: Nadacia Zelena nadej, 082 13 Tulcik c. 27, tel.: 091/7789 488, e-mail: main@gpf.sk.

Za rok 1998 nadacia ocenila Miroslava Kasiaka z Prievidze za mimoriadne obetavu pomoc lesu pocas blokady tazby na Polane a Ing. Rastislava Jakusa, PhD. zo Zvolena za odborny posudok, ktory prispel k zachrane lesa pred planovanou hol orubnou tazbou v CHKO BR Polana, ktori ziskali 2. miesto pred tretim Marianom Halienkom z Castkoviec za zachranu prirodnej rezervacie Plesivec pred poziarom. Prva cena v p rvom rocniku sutaze nebola udelena.

V roku 1999 sa na prvej priecke umiestnil MVDr. Jaromir Blaha z Prahy za organizovanie blokady tazby v Tro jmezenskom pralese v Narodnom parku Sumava, pred Petrou Vetecn ikovou z Brna, ktora sa aktivne a dlhodobo zucastnovala na blokade tazby v tom istom pralese. Porota v minulom roku tr etiu cenu neudelila.

Maria Hudakova, Nadacia Zelena nadej so sidlom v Tulciku

Cyklojazda v Bratislave
alebo Dlhsie uz cakat nebudeme!

S prichodom jari sa vyhrnuli do ulic a prilahlych rekr eacnych centier Bratislavy hufy cyklistov. Napriek tomu, ze sk oro kazdy Bratislavcan vlastni a pouziva bicykel, v nasom meste chyba fungujuca, dostatocne husta vnutromestska cyklisticka siet. Mesto a jednotlive mestske casti pristupuju k budovaniu kor idorov pre cyklistov velmi sporadicky, alebo vobec.

Preto nastal cas, aby sme sa ozvali.

Vo stvrtok 21. 6. 2001 sa bude konat v uliciach Bratislavy jazda bicyklistov, korculiarov, skateboardistov, kolobezkarov, ale aj vsetkych tych, ktori doplacaju na rozne bariery v ulicnom priestore. Akcia bude zamerana na podporu vytvorenia vs estrannych podmienok pre realizaciu dopravy priatelskej k z ivotnemu prostrediu, na podporu dobudovania a rozvoja suca snej cyklistickej siete v Bratislave a na podporu riesenia odstavnych miest pre bicykle pri kazdej institucii, ci obchode.

Trasa cyklojazdy povedie z Hodzovho namestia cez Stef anikovu, po Sancovej, cez Racianske myto na Kriznu, okolo namestia SNP na Safarikovo namestie. Tam na chvilu zastavime a potom prejdeme cez Stary most do Propeleru.

Vsetci, co sa hrdo hlasite k pocetnej cyklistickej obci, ste vitani. "Zrazime" sa vo stvrtok, 21.6. 2001, o 17:00, na Hodz ovom namesti. Tesime sa na Vas.

Za realizacny tim:

Patrik Martin, Email : mvszopk@internet.sk

Letny tabor v Dubakove

Oprava starej klenbovej pivnice, budovanie opernych murikov v obci Dubakovo, vylety do nadhernej prirody, na zele znicku, to vsetko ponuka medzinarodny tabor dobrovolnikov v Dubakove, ktory organizuje Obcianske zdruzenie Dubakovo v spolupraci s organizaciou INEX od 23.7. do 5.8.2001.

Taborovym jazykom bude anglictina. Tabor je urceny pre ludi starsich ako 17 rokov. Cena tabora: 1300 Sk. Ubytovanie je zabezpecene v drevenici.

Kedze pocet ucastnikov je obmedzeny, prosim, prihlaste sa co najskor na nasu adresu (tu dostanete aj blizsie informacie): OZ Dubakovo, 985 07 Dubakovo 23, tel./fax: 0864/4295 700, e-mail: dubak ovo@changenet.sk.

Juraj Lehky, predseda OZ D ubakovo
Email : lehky@changenet.sk


FAKTY A UVAHY

PVC vo svete a v SR

Mnohe miestne samospravy a institucie si zacali uvedom ovat hrozby plynuce z PVC a zacali konat. V juni 1987 neme cke mesto Bielefeld uradne zakazalo pouzivanie PVC vo vere jnych budovach. Do 2 rokov v Bielefelde zaznamenali 90%-nu nahradu PVC v odvetvi vystavby. Alternativy PVC demonstruju lepsiu kvalitu a znizuju rozpocet na opravy. Taketo z akazy v obecnych vyhlaskach platia dnes uz v 274 mestach a obciach a 6 spolkovych krajinach SRN, v mnohych mestach a obciach v Holandsku, Rakusku, severskych statoch Europy, Spanielsku (52 miest), Velkej Britanii, Japonsku, USA. Mnohe zapadoeuropske nemocnice, napr. v Dansku, Nemecku, Raku sku, intenzivne nahradzaju pouzivanie PVC vyrobkov.

Aj na urovni statov sa prijimaju obmedzenia a zakazy PVC. V r. 1992 vo Svajciarsku zakazali PVC pre obaly mineralnych vod.

Danske ministerstvo zivotneho prostredia r. 1999 prijalo dan z predaja PVC a z jeho skodlivych prisad, obmedzuje sp alovanie PVC. Tam, kde je recyklacia nemozna, alebo obtiazna, musi byt PVC nahradene.

India zakazala v r. 1998 spalovanie PVC v spalovniach nemocnicnych odpadov.

Svedsko sa stalo prvou krajinou, kde bol navrhnuty zakaz pouzivania PVC. Konkretna reakcia bola na odporucenie pa rlamentu odlozena, ale v prijatom zakone o zivotnom prostredi sa odrazila nova chemicka strategia obsahujuca konecne data pre pouzivanie viacerych skodlivych prisad do PVC a zakaz pouz itia ftalatov v hrackach pre deti mladsie ako 3 roky.

CR zakazala obaly z PVC s platnostou od r. 2008.

Talianska vlada r. 1999 nariadila zatvorit tovaren na vyrobu PVC blizko Benatok kvoli uniku 4 ton vysoko jedovateho VCM, cast ktoreho unikla do atmosfery.

Migracia plastifikatorov (DEHP, DOA) z tenkych priln avych obalov do jedal viedla mnozstvo vyrobcov k tomu, aby ponukali obaly bez PVC, niektore krajiny (napr. Nemecko) obmedzili jeho pouzitie. V Rakusku je DEHP zakazany pre obaly, ktore maju priamy kontakt s jedlom. Rakusko, Dansko, Svedsko, Grecko zakazali pouzivanie ftalatov v hrackach z PVC pre deti do 3 rokov.

Politiku nahrady PVC odhlasoval 3. 4. 2001 aj Europsky parlament (napr. nahradu makceneho PVC, zakaz olovenych prisad, navrhol vylucit tvrde PVC zo spalovania).

Donedavna v SR dosial nebolo PVC obmedzene ziadnou legislativnou upravou. Malou vynimkou bolo obmedzenie riz ikovych ftalatov v hrackach pre d eti do 3 rokov formou usmernenia Hlavneho hygienika SR.

15. maja 2001 vsak vdaka aktivite Spolocnosti priatelov Zeme i dalsich obcianskych iniciativ schvalila Narodna Rada SR v novom zakone o odpadoch zakaz PVC a vyrobkov z neho od 1. 1. 2008.

Spolocnost priatelov Zeme, Kosice
Email : spz@changenet.sk


TVAR MESTA

Dva nove skvosty v Starom Meste

Zaciatkom maja pribudli v centre mesta, na Postovej ulici, dve nove atrakcie. Zavrsila sa tym komplexna rekonstrukcia tejto ulice. Okrem takych specialit, ako dlazba staby cerveny koberec, ci povrchove osvetlenie so zobrazenim znamok na tienidle, dotvara tento priestor najnovsie aj postova schranka s cislom jeden a fontana Svetovy postar.

Autori celkoveho navrhu rekonstrukcie Postovej ulice si nechali naozaj zalezat na tom, aby tento priestor dostatocne z atraktivnili. Do akej miery sa to vsak podarilo, je otazne. Nemam teraz na mysli rozpacite ukoncenie cerveneho "koberca" v diere do podchodu, na tento problem uz poukazali ini, ide mi skor o umelecke stvarnenie schranky, respektive jej soch a o umiestnenie a funkcnost fontany.

Neviem, ako posobia na Bratislavcanov dve postavy pri schranke, ale na mna nie velmi pozitivne. Sediace postavy dievcat, jedna na schranke a druha na skateboarde, maju sy mbolizovat zastavenie. Volba ich umeleckeho stvarnenia, na rozhrani stylizacie postav a realistickeho zhmotnenia ludskeho tela, prisudila autorovi nevdacnu ulohu. Vysledny vytvor sklzol do urovne formalnosti so znakmi az amaterskeho diela. Zvoleny material takisto nepridava na umeleckom dojme sus osia.

Fontana Svetovy postar, co sa tyka umeleckeho stvarnenia, je na vyssej urovni. Jej umiestnenie v strede frekventovaneho p esieho tahu nie je najstastnejsie.

Fontana, okrem toho, ze priaznivo posobi na mikroklimu hlavne v lete, ma vyrazny socialny rozmer. Casto byva orientacnym bodom pri zhromazdovani a stretavani obyvatelov mesta. Je preto logicke, ze sa umiestnuje v kludnych zonach, na namesti, v strede na krizeni ulic, ci v parkoch.

Fontana Svetovy postar je pri vychode z podchodu, na linearnej ulici, tvori barieru v pohybe pesich a jej nevhodnu polohu najnovsie potvrdila aj skutocnost, ze je v priestore so silnym veternym prudenim. Jej funkcnost je obmedzena - vodne tr ysky z hornej casti fontany nemozu chrlit vodu. "Este chvilu potrva, kym clovek dokaze rozkazat vetru." Dovtedy sa vsak vzdy potvrdi to, ake je dolezite zohladnit pri navrhu ci uz drobnej architektury, alebo velkych stavieb, vstupne mikrokl imaticke podmienky.

Patrik Martin, Email : mvszopk@internet.sk

Hypermarkety

20. maja 2001 poslalo obcianske zdruzenie ARTUR - Architektura pre trvalo udrzatelny rozvoj, s podporou 25 mimovladnych organizacii, list primatorovi Bratislavy a poslancom Mestskeho zastupitelstva, kde poukazuju na negativne javy, ktore prinasa vystavba a prevadzkovanie shopping centier s h ypermarketmi. List je priama reakcia na neumerne budovanie chramov konzumu na uzemi Bratislavy.

Medzi hlavne problemy boli zaradene architektonicko-urbanisticke disharmonie, negativny dopad na zivotne prostr edie, socialne a ekonomicke problemy :

  • Shopping centra zaberaju volne priestranstva na okraji mesta, ktore su casto podla uzemneho planu povodne na ine (napr. nekomercne) vyuzitie. Z tohto dovodu nie su tieto p ozemky spravne napojene na cestnu siet a vznikaju tu dalsie v yvolane problemy.

  • Tieto stavby, casto bez elementarneho architektonickeho podtextu, nicim neprispievaju k pozitivnemu vzhladu mesta, devastuju prostredie a vsetky hodnoty danej lokality. Su abs olutne naviazane na automobilovu dopravu, ked plocha park ovisk niekolkokrat prevysuje zastavanu plochu shopping centra.

  • Sposobuju pokles atraktivnosti mestskeho centra, mesto navstevuje a travi v nom cas coraz menej ludi. Polyfunkcnost, ako zaklad pre fungovanie mesta, sa z centra mesta vytraca.

  • Existuju overene spravy, ze spolocnosti vlastniace h ypermarkety niektore vyrobky predavaju lacnejsie ako ich nakupili. Ich cielom je casom zlikvidovat zabehnutu konkurenciu, ziskat monopol a tak neskor zvys ovat ceny.

  • K cenam vyrobku je potrebne pripocitat aj cenu dopravy. Usporu penazi za lacnejsi tovar doplati zakaznik v cene ineho, pre chod domacnosti nevyhnutneho vyrobku.

  • V zahranici je uz celkom bezne, ze ak si chcete kupit z akladne potraviny, musite cestovat 5 az 8 kilometrov do najblizsieho obchodu, ktorym je shopping centrum. Caka tato vynut ena nakupna turistika aj obyvatelov Bratislavy?

  • Filozofia spolocnosti prevadzkujucich hypermarkety sp ociva vo velkoodbere. Lokalni vyrobcovia nemozu tuto po dmienku splnit, preto tovar je prevazany kamionovou dopravou z roznych odlahlych miest.

  • Zvysovanie nakupu ma za nasledok neustale zvysovanie vyroby tovaru a zvysovanie odpadu. Likviduju sa prirodne zdroje, zvysuje sa spotreba energie a devastuje sa zivotne pro stredie.

  • Dazdova voda z velkych extenzivne zabranych ploch shopping centier je okamzite odvadzana do kanalizacie, nas tava vysusovanie povrchu Zeme v tomto priestore a tym sa prehlbuju extremne klimaticke zmeny na lokalnej aj globalnej urovni.

  • Reklamne letaky hypermarketov sa so zeleznou pravide lnostou objavuju v schrankach obyvatelov Bratislavy. Pritom velke mnozstvo tohto materialu okamzite konci v smetnom k osi.

  • V shopping centrach ludia utracaju nielen peniaze. Coraz viac ludi travi volny cas prechadzanim sa po ulickach medzi regalmi hypermarketov, alebo vysedavanim v baroch pred p okladnami. Clovek chodiaci do shopp ing centra je na najlepsej ceste ziskat zavislost od nakupovania - obsessive shopping. Na Zapade sa lieci tato choroba psychoterapiou alebo liekmi.

  • Cez vikend prichadzaju do shopping centier spolu s rodicmi aj deti. Tie sa ale nemozu bezcielne prechadzat po obchodnych halach, svoje miesto najdu v oddeleni detsky kutik. Ked vyrastu, automaticky budu nasledovat pocinanie svojich rodicov bez toho, aby si uvedomili, ze volny cas sa da stravit aj prechadzkou v lese, sportovanim, ci aktivnym oddychom na z ahrade.

  • Integrujuce priestory malych prevadzok a obchodov podporujuce medziludske vztahy vystriedali anonymne agresivne posobiace nakupne haly.

  • Lokalne hospodarske a spolocenske aktivity posobia h umanizacne v priestore mestskeho centra aj mestskych casti, u rbanisticky pozitivne dotvaraju vzhlad mesta. Ich stratou sa mesto stane opat monotonnym priestorom podobnym spred r oku 1989, tentoraz so zivotom len v mraku vyfukovych plynov pred shopping centrami.

Cielom upozornujuceho listu bolo upriamit pozornost na tieto prehliadane problemy a restriktivne zregulovat dalsiu v ystavbu shopping centier.

Patrik Martin, obcianske zdruzenie ARTUR - Architektura pre trvalo udrzatelny rozvoj, Bratislava
Email : mvszopk@internet.sk


OZNAMY

Z internetovej web-stranky bratislavskeho magistratu
http://www.bratislava.sk

Akciova spolocnost Metro zriadila v suvislosti s bliziacou sa vystavbou mosta Kosicka pre verejnost konzultacnu kanc elariu vo svojom sidle na Muchovom namesti l. Kancelaria poskytuje obcanom svoje sluzby kazdy utorok od 15. do 18. hod.

Metro a. s. zriadi aj svoju internetovu stranku, prostrednictvom ktorej bude verejnost informovat o vystavbe noveho bratislavskeho mosta. Zaroven bude zalozena aj e-mailova a dresa, na ktoru bude mozne posielat otazky suvisiace s touto stavbou. Dovtedy je mozne posielat otazky na e-mailovu adr esu: press@bratislava.sk alebo tlac@bratislava.sk na Magistrat hlavneho mesta SR Bratislavy.

* * *

Magistrat hl.m. SR Bratislavy zriadil na prizemi budovy na Primacialnom nam. 1 (P.O.Box 192, 814 99 Bratislava) Informacne centrum - Servis pre obcana . Tel.: 07/5441 4392, 5935 6322, fax: 5441 4393, e-mail: icentrum@bratislava.sk . Centrum je otvorene v pondelok: 8.-17. hod., utorok az stvrtok: 8.-16. hod, v piatok 8.-15. hod.

Vybral Igor Polakovic, Email : polakovic@changenet.sk

Mlynske nivy c. 37 - 41 Bratislava
zacina vznikat centrum bratislavskych mimovladiek

Na tejto adrese (na obr. dom vlavo) zacina vznikat centrum bratislavskych mimovladiek . Prestahovali sa sem: Greenpeace, ZO SZOPK Sirius, Ekoforum, SOVS, Changenet a Durkovicovci (Zi a nechaj zit, Jedlo namiesto zbrani, Ludia proti rasizmu....).

Len co sa tam zacali stahovat, k tosi "oholil" topole do tvaru, ktory pripomina obetovisko Keltov na Havranku (pri Liptovskej Mare). Zeby na vystrahu? Alebo novy sposob starostl ivosti o stromy v meste, ci priprava na to, ako bude vyzerat s usedna Kosicka ulica po vystavbe Mostu Kosicka?

Katarina Simoncicova, MV SZOPK Bratislava
Email : mvszopk@internet.sk

Blahozelanie

Atke a Jankovi Piroscakovcom sa 12. maja narodila dcera Anna-Maria (3,05 kg a 49 cm). Srdecne blahozelame.

Podakovanie

za financne prispevky patri:

L. Tancibokovej, D. Hochelovi, Olejnikovcom, K. Pronayovi (vsetci z Bratislavy), M. Krcmarovi (Michal n/Zitavou).

Tehlicku na splatenie domceka na Godrovej si zakupili Dino Hochel s manzelkou z Bratislavy.

INFORMATORIUM

  • 30.5.-11.6. - Cesty mrackoveho dracka. Vystava kresieb deti z CR v Ce skom centre, Hviezdoslavovo nam. 8, Bratislava.

  • 7.6. - Schodza ZO 6 v domceku na Godrovej, zac. o 18. hod.

  • 11.6. - Ustupia ludia cestam??? Verejne diskusne forum v divadle Astorka o doprave, zac. o 19. hod.

  • 11.-29.6. - POPs - zakerne jedy, ktore nas ohrozuju. Vystava v kine Tatran v Poprade, org. SPZ a OZ Tatry.

  • 12.6. - Rozdelovanie letnych straznych sluzieb, Godrova ul, zaciatok o 17. hod.

  • 21.6. - Cyklojazda Bratislavou - vid clanok v texte.

Kresba aj v tomto cisle iiciek: Peto Piatko (Piontek)

Foto: Katarina Simoncicova (str. 1 , 8 a priloha).


Z d r o j:
Nazov casopisu: Informacie bratislavskych ochranarov
Vydavatel: MV SZOPK Bratislava Rok : 2001 , Cislo : 5 - maj

ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa