Vážený pán premiér,

vážení členovia vlády SR,

uplynul viac ako rok odvtedy, čo sme Vás oslovili s návrhom zvážiť možnosť konverzie časti dlhu Ruskej federácie Slovensku na slovensko-ruský fond na podporu demokracie, o bčianskej spoločnosti a trvalo udržateľného rozvoja Ruska. Ako mnoho iných občianskych iniciatív a návrhov, aj tento po tom, čo vyvolal istú verejnú diskusiu, zapadol prachom vo vládnych zásuvkách.

V ostatných dňoch a týždňoch médiá priniesli informácie o ponuke Ruskej federácie vyrovnať svoj dlh Slovensku jednor ázovým vyplatením 22% z 1,13 miliardy amerických dolárov dlhu v hotovosti. V priebehu celého predošlého roka bola verejnosť opakovane informovaná o zlyhávaní deblokácie dlhu prostredníctvom Devín banky, o krajnej neefektívnosti pred ošlých deblokácií (napr. formou dodávky stoviek nefunkčných automobilov pre políciu, lietadiel a pod.), alebo o podozrení exministra vnútra Krajčiho zo spáchania trestného činu zneuž ívania právomocí verejného činiteľa v súvislosti s deblokáciami. V očiach veľkej časti verejnosti sú deblokácie ruského dlhu vnímané ako priestor korupcie, provízií a presadz ovania súkromných, resp. straníckych záujmov.

Na pozitívnej strane bola Slovenská republika v uplynulom roku prijatá za člena OECD. Pre Slovensko z členstva v OECD vyplýva aj záväzok stať sa donorom medzinárodnej rozvojovej pomoci, a nielen jej recipientom, ako je to doteraz. Konverzia ruského dlhu poskytuje Slovensku výnimočnú príležitosť dô stojne sa postaviť zoči-voči tejto povinnosti. Ďalšou pozitívnou skúsenosťou uplynulého obdobia, na ktorej je možné stavať aj koncepciu slovensko-ruského fondu pre podporu demokracie, občianskej spoločnosti a trvalo udržateľného rozvoja Ruska, je úspešné zahájenie práce spoločného Visegrádskeho fondu št yroch krajín V4. Oproti situácii pred rokom dnes na pôde vládnej inštitúcie existuje praktické know-how o správe a riadení medzinárodného grantového programu.

Stále sme pevne presvedčení o tom, že demokratický a o bčiansky rozvoj Ruska je národným a bezpečnostným záujmom Slovenskej republiky. Z hľadiska tohoto záujmu Slovenskej r epubliky považujeme za veľmi dôležité starostlivo zvážiť možnosť aspoň časť dlhu Ruskej federácie konvertovať na slove nsko-ruský grantový fond.

Naše organizácie nemajú vyhranený názor na prípadné odpustenie 78% ruských dlhov výmenou za jednorázové splatenie 22% jeho hodnoty v hotovosti. Popri námete na konverziu časti dlhu na slovensko-ruský grantový fond Vám však navrhujeme pamätať pri jednaní o budúcnosti dlhu Ruskej federácie Sl ovensku aj na skutočnosť, že Rusko samotné je veľkým verit eľom viacerých veľmi chudobných rozvojových krajín Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Táto skutočnosť ponúka slovenskej diplomacii možnosť iniciovať tri- alebo multilaterálne dohody o vzájomnom odpustení dlhov. V ich rámci by Rusko odpustilo väčší podiel svojich pohľadávok voči najchudobnejším rozv ojovým krajinám, než dn es plánuje výmenou za odpustenie primeranej čiastky ruského dlhu voči Slovensku. Sme presvedč ení, že takáto iniciatíva by bola veľmi dobre prijatá nielen Ru skom, ale aj širokým medzinárodným spoločenstvom a prispela by tak aj k ďalšiemu zlepšeniu medzinárodného imidžu Sl ovenskej republiky.

Domnievame sa, že vytvorenie slovensko-ruského grant ového fondu a vytvorenie systému viacstranného odpustenia dlhov Rusku a najchudobnejším rozvojovým krajinám by bolo jasným signálom Slovenskej republiky smerom k vyspelému svetu svedčiacom o pripravenosti Slovenska byť konštruktí vnym a zodpovedným členom svetového spoločenstva a tran satlantickej rodiny západných demokracií. Pri rozpracovaní a realizácii týchto myšlienok Vám mimovládne organizácie ponúkajú svoju úzku spoluprácu.