Koncept 12 vyšších územných samosprávnych celkov nevznikol počas pôsobenia tejto vlády, je to model, ktorý vznikol na základe viacročnej práce rôznych odborníkov. Tzv. “model 12+12” znamená, že okrem 12 samosprávnych celkov bude v tom istom území vykonávať svoju činnosť aj 12 štátnych – krajských úradov. Ide o symetrický model, t. j., koľko sam osprávnych celkov, toľko štátosprávnych celkov. A prečo sa má dnešných osem krajov zmeniť na dvanásť? Ponúkame Vám dvanásť dobrých dôvodov, prečo je to pre nás, občanov, v ýhodnejšie.

• 1. Verejná správa sa stane výkonnejšou. Pri racionálnom usporiadaní verejnej správy sa táto stáva výkonnejšou, občan teda dostáva za svoje dane, ktoré odvádza, kvalitnejšie služby. Je overené, že pri správe vecí verejných v demokratickej sp oločnosti najlepšie funguje samosprávny princíp. Štátne úrady si majú ponechať len tú časť kompetencií, ktoré musí štát nev yhnutne vykonávať. Ostatné záležitosti, ktorými občania žijú svoj každodenný život, by mali spravovať orgány, pri ktorých môže občan uplatniť svoj vplyv, teda samosprávne orgány. Tým, že sami poznajú problémy, ktorými žijú, dochádza k efektívnejšiemu využívaniu verejných prostriedkov. Pri ko ncepcii 12+12 navrhujeme preto zrušiť sieť okresných úradov a ponechať len tie špecializované štátne orgány, ktoré v danom území budú musieť vykonávať svoje výlučné právomoci.

• 2. Racionálny presun kompetencií. Aj charakter a rozsah kompetencií, ktoré sa presunú na územnú samosprávu predurčili veľkosť a počet vyšších územných celkov. Pri vymedzení kompetencií sa bral do úvahy princíp subsidiarity – to znam ená, aby bolo čo najviac kompetencií posunutých čo najbližšie k občanom, do miesta ich bydliska, teda na samosprávu. Také kompetencie, ktoré obce a mestá vykonávať nemôžu, alebo ma-jú nadobecný, regionálny význam, budú presunuté na sam osprávu vyšších územných celkov. Z podobného, racionálneho hľadiska sa pristupovalo aj pri delení kompetencií medzi štátne a samosprávne orgány – štátne orgány by mali vykonávať len tie kompetencie, ktoré sú pre nerušený chod štátu nevyhnutné.

• 3. Posilní sa demokracia. Návrh 12 vyšších územných celkov umožňuje pokračovať v procese demokratizácie spoloč nosti, decentralizácie a dekoncentrácie v rámci verejnej správy a v žiadnom prípade nemôže ohroziť územnú celistvosť, či i ntegritu štátu. Preto je výhodou, ak sa samosprávne územie čo najviac približuje k prirodzene a historicky vymedzeným r egió-nom, ku ktorým má občan, aj podľa prieskumov verejnej mie nky veľmi blízky a citový vzťah.

• 4. Zlepší sa dostupnosť z okrajových oblastí do centier regiónov. Do centier regiónov ľudia prirodzene dochádzajú za prácou, vzdelaním, nákupmi, službami, kultúrou, či zábavou. Všetko toto súvisí s rozvojom obyvateľstva po viacerých st ránkach. Čím dostupnejšie centrum, tým lepšie sú vytvárané po dmienky pre tento všestranný rozvoj obyvateľov jednotlivých regiónov, aj pre tých, ktorí nežijú priamo v ich centrách. Pre ilustráciu pozri mapku dostupnosti.

• 5. Zlepší sa infraštrukturálne vybavenie. Návrh 12 vyšších územných celkov je porovnateľný so sieťou prirodzených a stabilných centier stredného školstva a zdravotníctva, zari adení sociálnej pomoci, kultúrnych zariadení, ako aj s ich spádovosťou. S tým súvisí aj dopravná obsluha, aby bol pre obyvateľov zabezpečený vhodný prístup k týmto zariadeniam. Na základe odborných kritérií je možné Slovensko rozdeliť na 15 dopravných priestorových útvarov, ktoré rešpektujú prírodno-ekologické regióny, ktoré boli kritériom aj pri návrhu na vytv orenie 12 vyšších územných celkov.

• 6. Zvýši sa ekonomická sila regiónov. Čím výkonnejšia bude ekonomika regiónov, tým výkonnejšia bude ekonomika štátu. Je dokázané, že regióny sa najlepšie rozvíjajú v určitej blízkosti okolo svojich prirodzených centier. Znamená to, že väčší počet menších regiónov má lepšiu perspektívu rozvoja ako menší počet regiónov veľkých, ktorých okrajové časti sa stávajú zaost alejšími, ako je to dnes.

• 7. Účinnejšie uplatnenie regionálnej politiky. Pri navrhovanom usporiadaní sa vytvoria podmienky pre postupné vyrovnávanie handicapov okrajových oblastí, dosiahnutie trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja regiónov. Miestni, regionálni zástupcovia občanov vedia predsa lepšie pomenovať miestne, regionálne problémy, ako aj navrhnúť spôsoby ich riešenia, ako keď sa o to stará – nestará štát z centra. Miestni politici môžu rozumnejšie rozhodnúť, kde sa bude investovať, kde šetriť, čo je v danom regióne pre život občanov prioritou.

• 8. Uplatnenie regionálnej identity obyvateľov. Na základe výsledkov opakovaných výskumov sa potvrdilo, že väčšina z nás sa prirodzene spája, identifikuje s určitým regiónom. Je preto výhodou, že model 12 vyšších územných celkov sa na jviac približuje k prirodzene a historicky vymedzeným regi ónom, ku ktorým máme blízky a citový vzťah. Pocit domova je motivujúcim pre väčšiu aktivitu v prospech svojho regiónu. Návrh 12 vyšších územných celkov rešpektuje tieto faktory a sceľuje prirodzené regióny Spiš, Zemplín, Šariš, Záhorie, kt oré sú dnešným usporiadaním na 8 krajov rozdelené.

• 9. Požiadavky kompatibility a spolupráce s inými európskymi krajinami. Navrhovaných 12 vyšších územných celkov zodpovedá aj kritériám pre našu deklarovanú zahranično-poli-tickú orientáciu, ako aj pre vnútroštátnu, medziregionálnu a cezhraničnú spoluprácu. Zabezpečená je aj kompatibilita s krajinami V4 a EÚ. Umožní nám to aj čerpať prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, ktoré nám budú poskytnuté po uskutočnení decentralizácie a ktoré budú určené na konkrétne ro zvojové projekty jednotlivých regiónov.

• 10. Kritérium nákladovosti. V demokracii nie je možné odvodzovať veľkosť a počet územných celkov len z hľadiska nákladovosti, teda z toho, koľko priamych finančných pro striedkov treba vynaložiť na uskutočnenie zmeny. Zámery, ktoré sa v rámci predkladanej reformy verejnej správy uskutočnia, odstránia rôzne duplicity, ku ktorým pri dnešnom usporiadaní verejnej správy dochádza, zoštíhlia verejnú správu, spravia ju lacnejšou do budúcnosti. To znamená, že každoročne budeme na fungovanie verejnej správy vynakladať menší balík finančných prostriedkov, ako je tomu teraz, aj keď za cenu určitých jednorázových nákladov. Tieto sa vrátia v podobe ušetrených financií, ktoré sa budú môcť použiť v iných, potrebnejších o blastiach.

• 11. Uplatnenie historického územnosprávneho členen ia. Od 11. storočia až do roku 1923, t.j. už v čase existovania 1. ČSR, na území dnešného Slovenska sa počet celkov na regi onálnej úrovni pohyboval medzi 17 – 21 (stolice, neskôr župy). V 20. storočí sa udialo až 10 zmien územného členenia, ktoré ale nerešpektovali objektívne danosti územia. Dvanásť úze mných celkov uplatňuje tieto faktory a vo väčšine prípadov pre dstavujú prirodzené etnokultúrne a hospodársko-sociálne celky. V niektorých prípadoch tieto celky spoluvytvárajú dva alebo tri prirodzené regióny, ktoré majú výrazné vzájomné väzby (Liptov, Orava, Turiec). Okrem toho boli pri vytváraní hraníc tých-to celkov rešpektované aj prírodné pomery a bariéry (hrebene hôr, povodia riek).

• 12. Zohľadnenie názorov volených zástupcov v miestnej samospráve. Z celkového počtu 57 regionálnych združení ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) sa za navrhovanú podobu reformy verejnej správy, teda aj s novým územno-správnym členením na 12 vyšších územných celkov, vyslovilo 70%, za ponechanie súčasného stavu (8 celkov) 10 ,5% a za iné riešenie 14%. Nevyjadrilo sa 5,5%. Mestá a obce združené v Únii miest Slovenska (43 miest, 7 obcí, 3 mestské časti) d okonca vyjadrili navrhnutému modelu reformy verejnej správy (12+12) až 100% podporu. Je teda jasné, za čím stoja občanmi volení predstavitelia samospráv.