Obce i mestá na Slovensku sú často vystavené tlaku zo strany investorov, aby vydali súhlasné stanovisko k ich inve stičnému zámeru napr. v územnom alebo stavebnom konaní. V prípade nesúhlasného stanoviska hrozia uplatnením náhrady škody, ktorá im vznikla márnou prípravou podkladov k týmto konaniam, prípadne inými súvisiacimi investíciami. Tieto vyhrážky nemajú oporu v platnom práve a považujeme ich za neférovú manipuláciu. Tento príspevok by mal vyzbrojiť argumentáciou tých, ktorí takejto manipulácii podľahnúť nechcú.

Nesúhlasné záväzné stanovisko obce a možnosť investorov uplatniť v tejto súvislosti náhradu škody

Jednou z významných kompetencii obce je vydávanie záväzných stanovísk k investičnej čin nosti v obci (§ 4 zákona 369/90 Zb. o obecnom zriedení, v znení noviel). Toto stanovisko možno chápať ako záväzné vyjadrenie názoru obce na ko nkrétny investičný zámer cez optiku územno-plánovacieho o rgánu, ktorým obec je. Záväzné stanovisko obce je dôležit é napríklad v územnom a stavebnom konaní, ktoré vedie stavebný úrad (t.j. okresný úrad).

V územnom konaní sa rozhoduje o umiestnení stavby, o zmene využitia územia alebo o ochrane dôležitých záujmov v území. Podľa stavebného zákona je obec účastníkom toht o konania. Vzhľadom na toto svoje postavenie môže uplatniť v územnom konaní svoje námietky a pripomienky v lehote určenej stavebným úradom. To je priestor na realizáciu vyššie uvedenej kompetencie, teda na vydanie záväzného stanoviska ku ko nkrétnemu investičnému zámeru. Podkladom na vydanie úze mného rozhodnutia sú pre stavebný úrad územné plány obcí alebo zón. Stavebný úrad, ktorý vydáva územné rozhodnutie, posudzuje toto vyjadrenie obce ako jedno z vyjadrení účastníkov, čo v praxi znamená, že územné rozhodnutie môže byť napokon úplne rozdielne ako vyjadrenie obce obsiahnuté v jej záväznom stanovisku.

K tomu, aby vôbec vznikla zodpovednosť obce za škodu spôsobenú záväzným stanoviskom musia byť splnené všetky z nasledovných predpokladov: 1. Porušenie právnej povinnosti, 2. Existencia škody, 3. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, 4. Zavinenie. Do úvahy pritom prichádza inštitút všeobecnej zodpovednosti (§ 420 Občiansk eho zákonníka). V zmysle tohto ustanovenia každý zodpovedá za škod u, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Porušenie právnej povinnosti, ako prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spočíva v existencii takého úkonu, kt orý je v rozpore s objektívnym právom. Obec, ktorá v súlade so zákonom predpokladanou pôsobnosťou vydá záväzné stanov isko k investičnému zámeru, nespĺňa hneď prvý z uvedených predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Je pritom prir odzené, že obec v tejto fáze potrebuje od investora základné i nformácie o uvažovanom zámere, ktoré sú podkladom p re zaujatie jej stanoviska. Situácia by bola zhodná aj v prípade, ak by obec zrevidovala vlastné, skôr vydané záväzné stanovisko v tej istej veci. Z uvedeného vyplýva, že obec, ktorá svojím konaním napĺňa samosprávnu pôsobnosť (uvedenú v §4 zákona o obe cnom zriadení) a uplatňuje ju ako účastník v územnom konaní, koná v súlade so zákonom, čo zároveň vylučuje vznik jej zo dpovednosti za škodu.

Nepreukázateľný by bol aj ďalší z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým je príčinná súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti. Škoda, ktorá podľa i nvestora spočíva v márnom vynaložení nákladov na vypracov anie dokumentácie potrebnej k územnému konaniu, prípadne v iných súvisiacich investíciách, nemôže byť následkom konania obce, keďže, orgánom, kt orý v územnom konaní rozhoduje je stavebný úrad (t.j. okresný úrad).

Zároveň náklady investora nemôžu byť v právnom slova zmysle “škodou”, pretože nejde o majetkovú ujmu vyvolanú protiprávnym postupom inej osoby, ale o dôsledok vlastného slobodného rozhodnutia investovať do dokumentačnej prípravy nejakého zámeru. Je vecou rizika každého, kto predkladá ak ýkoľvek investičný zámer, že (ak nie je daná povinnosť mu v yhovieť) musí počítať aj s tým, že navrhovaný zámer bude o dmietnutý a že bude znášať náklady nea kceptovaného návrhu.

Obdobné neopodstatnené nároky zo strany investora by mohli nastať aj v stavebnom konaní. Obec v ňom nemá zo z ákona postavenie účastníka konania, ale stavebný úrad jej ozna-muje začatie stavebného konania a obec v ňom môže uplatniť svoje námietky. Keďže v stavebnom konaní dochádza k po dstatnej špecifikácii zamýšľanej stavby v porovnaní s územným konaním, môžu v konkrétnom prípade existovať nové skutočnosti, ku ktorým obec nemohla uplatniť svoje námietky v územnom konaní. Obcou uplatnené námietky by sa mali premietnuť do záväzných podmienok uskutočňovania stavby, kt oré sú súčasťou stavebného povolenia a v ktorých stavebný úrad určí pln enie požiadaviek uplatnených obcou.

Aj v tomto prípade, ak by obec vydala zamietavé stanovisko k uvažovanej stavbe v stavebnom konaní, v súlade s možnosťami, ktoré jej poskytuje stavebný zákon, neprichádza do úvahy vznik jej zodpovednosti za prípadnú škodu na strane investora. Vznik zodpovednosti za škodu neprichádza do úvahy ani v prípade, ak by stanovisko obce v stavebnom konaní bolo rozdielne od jej stanoviska v územnom konaní, práve napríklad z dôvodu nových skutočností, ktoré boli známe až v stavebnom konaní.

S problematikou územného a stavebného konania súvisí aj územné plánovanie. Obec, ako orgán územného plánovania, obstaráva a schvaľuje územný plán obce a zóny. Územný plán obce okrem iného ustanovuje prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch. Môže sa teda stať, že zámer ko nkrétneho podnikateľského subjektu by sa mohol dostať do ro zporu s pripravovaným územným plánom. Ani v tomto prípade však u obci, ktorá bude konať v súlade s ustanoveniami stave bného zákona vo fáze obstarávania a schvaľovania územného plánu, nemôže vzniknúť zodpovednosť za eventuálnu škodu na strane investora.

V praxi sa s hrozbami investorov o náhrade škody voči o bciam možno stretnúť najmä v súvislosti s majetkovo-právnymi úkonmi obce. Môže nastať situácia, že obec predá svoj poz emok podnikateľskému subjektu, ktorý zdôvodnil svoj záujem o kúpu konkrétnym podnikateľský m zámerom (napr. vybudovaním benzínového čerpadla). Zároveň ho prípadný pracovník obecného úradu (napr. vedúci odd. výstavby) informuje o tom, že s plánovaným zámerom, by v danej lokalite nemal byť prob-lém. V následnom územnom konaní však obec vydá negatívne stanovisko k tejto investičnej činnosti v obci.

Pri uvažovaní o vzniku zodpovednosti za škodu v tomto prípade budú právne významné okolnosti konkrétneho prípadu, a to najmä znenie kúpnej zmluvy. V zásade však obec pri real izácii majetkovo právneho úkonu (t. j. predaji pozemku) nepostupuje protiprávne, ak zároveň nevykonáva posudzovanie m otívov kupujúceho z hľadiska súladu s územným plánom. Predaj pozemku je samostatným úkonom obce a je najmä v záujme kupujúceho, aby si svoje záujmy zabezpečil, napríklad v texte zmluvy dostupnými občianskoprávnymi inštitútmi. Zároveň by však obec nemala úmyselne zavádzať a dezinformovať zá ujemcov o kúpu jej nehnuteľností, pretože by v takom prípade mohla niesť zodpovednosť za prípadne vzniknutú škodu, a to z dôvodu úmyselného konania proti dobrým mravom (v zmysle ust. § 424 Občianskeho zákonníka).

Vyššie uvedené by sme mohli zhrnúť do záveru, že obec, ktorá svojím konaním napĺňa samosprávnu pôsobnosť a upla tňuje ju pri územnom plánovaní, v územnom alebo stavebnom konaní, koná v súlade so zákonom, čo zároveň vylučuje vznik jej zodpovednosti za škodu. Takže, milí občania, poslanci... , ak chcete, nemusíte sa nechať vydierať.

Kontakt: CEPA, Ponická Huta 65, 976 33 Poniky, tel.: 088-4193324, cepa@changenet.sk.