Inštitút pre solidárnu spoločnosť v spolupráci s Európskym fórom pre demokraciu a solidaritu zorganizoval v dňoch 8. - 10. decembra v Spišskej Novej Vsi medzinárodnú konferenciu, na ktorej sa zišlo vyše 40 účastníkov zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, Slovinska, Nemecka a Švédska. Cieľom bolo vypracovať veľmi konkrétne návrhy, ktoré by v krajinách s najvyšším podielom rómskeho obyvateľstva smerovali k zmysluplnému riešeniu dôstojného postavenia tohto etnika. Na záver bola prijatá Spišská deklarácia, ktorá obsahuje celý rad veľmi originálnych a vecných odporúčaní počnúc zmenou v ýchovy na školách a končiac projektom na odstránenie za ostalých rómskych osád, ktoré pôsobia demoralizujúco na život tohto etnika. Bol navrhnutý nový termín - etnocída - ako neprípustná, neľudská a zakázaná likvidácia kultúry menšín. V tomto smere účastníci vyzvali na zvolanie medzinárodnej ko nferencie o etnocíde.

Spišská deklarácia ďalej žiada, aby bolo uznané právo Rómov na odškodnenie za holokaust počas druhej svetovej vojny (podobne ako u Židov) a aby tieto finančné prostriedky smer ovali veľmi účelovo a transparentne na vzdelávanie rómskeho etnika a pozdvihnutie jeho sociálnej úrovne. Ďalej sa navrhujú špeciálne programy na prípravu mladých rómskych lídrov, kt orí budú schopní plniť funkciu sociálnych manažérov v ich komunitách.

Treba povedať, že tieto odporúčania nemusia ostať iba na papieri. Sú určené vládam zúčastnených štátov, ale aj Euró pskej únii. Prítomný zástupca vedenia Strany Európskych socialistov Friedrich Roll už prisľúbil, že Spišskú deklaráciu po dstúpi príslušným orgánom v Bruseli a že spolu s Janom M. Wiersmom (ktorý mal prísť do Spišskej Novej Vsi tiež, ale n áhla vážna rodinná udalosť mu v tom zabránila) budú dokonca sondovať možnosti vytvorenia róms kej lobby v Európskom parlamente.

Treba povedať, že je to v poradí už tretia konferencia tohto druhu (po Budapešti a Prahe), na ktorej sa podieľalo Európske fórum pre demokraciu a solidaritu a podľa jeho generálneho tajomníka Connyho Fredrikssona bola zatiaľ jednoznačne na jlepšia, dokonca (ako doslova uviedol) “prelomová a v niektorých okamihoch až historická”.

Spišská Nová Ves odštartovala novú etapu v organizovaní konferencií tohto druhu, v budúcnosti by sa už mali sústrediť osobitne na jednotlivé konkrétne problémy (výchova, zamestnanosť, bývanie, kultúra, kriminalita a pod.). Význam takýchto aktivít najlepšie zhrnul známy maďarský aktivista v oblasti ochrany ľudských práv András Biró, ktorý povedal: “Nemám rád Rómov, ale som s nimi solidárny.”

Zahraniční hostia zavítali aj do najzaostalejších rómskych osád v Rudňanoch. Boli šokovaní a viacerí z nich sa vyjadrili, že niečo podobné jestvuje vari iba v Indii a že je neakceptov ateľné, aby na konci 20. storočia žili v civilizovanej Európe ľ udia v takýchto podmienkach bez základného hygienického, sociálneho a infraštruktúrneho vybavenia. Podľa dostupných údajov žije v takýchto rómskych osadách na Slo vensku vyše 200 tisíc osôb.

Na konferencii sa zúčastnili poslanci parlamentov (napr. Peter Weiss zo Slovenska, Mária Jakabová z Maďarska, Ivan Havlíček z Českej republiky, Tadeusz Iwinski z Poľska atď.), predstavitelia mimovládnych rómskych i nerómskych organ izácií, nezávislí aktivisti a odborníci. Účastníci sa všeobecne zhodli na tom, že hlavnou prekážkou racionálne ho riešenia rómskej problematiky je latentný a v niektorých prípadoch aj otvorený rasizmus.

Napriek protestom verejnosti v mnohých krajinách Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) schválila 7. decembra pôžičku pre dokončenie dvoch jadrových reaktorov na Ukraj ine, známych ako Chmelnicky 2 a Rivne 4 (K2/R4). Ide o rozostavané 1000 MW reaktory VVER ruského typu, na dokončenie ktorých ukrajinská vláda musí získať celkove 1,48 miliárd USD. Úver vo výške 215 miliónov USD je podmienený splnením viacerých podmienok.

Podľa pozorovateľov je úver od EBOR významný práve tým, že otvára ukrajinskej vláde cestu k iným zahraničným v eriteľom. Už 13. decembra, niekoľko dní po rozhodnutí Rady riaditeľov EBOR schválila Európska komisia úver na dokonč enie K2/R4 vo výške 585 mil. USD. Ďalšia podpora sa očakáva od ruskej vlády (124 mil. USD) a Energoatomu (159 mil. USD). Ukrajinská vláda má uvoľniť financie vo výške 50 mil. USD. Zvyšok prostriedkov potrebných na dostavbu vo výške 348 mil. USD by mali po uzatvorení bilaterálnych zmlúv kryť pôžičky exportných kreditných bánk z Británie (28 mil.), Če skej republiky (16 mil.), Francúzska (136 mil.), Španielska (23 mil.), Švajčiarska (14 mil.) a USA (131 mil.). Jadrový priemysel tak získa zdroje bez ohľadu na to, či projekt K2/R4 má al ebo nemá ekonomické opodstatnenie. Dokončenie ukrajinských jadrových reaktorov a tým súčasne i rozvoj jadro vého priemyslu sa totiž budú financovať výlučne zo zdrojov garantov aných vládami, pričom prístup k nim by bez pôžičky EBOR bol viac ako otázny.

Podobne ako pri iných jadrových projektoch, aj v prípade K2/R4 odhady potrebných nákladov na dokončenie reaktorov neustále rástli a podľa kritikov projektu budú rásť aj po schv álení pôžičky. Podľa nich Ukrajina nebude schopná dlh splácať, pretože spotreba elektriny tam neustále klesá, výnosy z jej pr edaja tiež, ceny sú relatívne nízke a navyše táto krajina má o brovský potenciál práve v energetických úsporách.

Navrhovaný úver podporilo v Rade riaditeľov EBOR len 63,7% členských štátov, 9 štátov bolo proti a 11 sa zdržalo hl asovania. Podľa medzinárodných organizácií Priatelia Zeme (Friends of the Earth International - FoEI) a Bankwatch N et-work, ktoré monitorujú politiku finančných inštitúcií, banka podľahla tlaku Ukrajiny, ktorá hrozila, že v prípade neschvál enia projektu odloží uzatvorenie posledného reaktora v Čern obyle.

Spomínané organizácie sa prikláňajú k názoru krajín, ktoré hlasovali proti projektu (napr. Holandsko), podľa ktorých je ekonomická stránka navrhovaného úveru absolútne neudrža teľná. Upozorňujú na fakt, že nebol vykonaný žiadny seriózny prieskum nejadrovej alternatívy rozvoja energetiky na Ukrajine a analýza vplyvov na životné prostredie odhalila via ceré nedostatky. “Krajiny a ich riaditelia, ktorí projekt podporili, sa nesmú zbaviť zodpovednosti za svoje rozhodnutie. Postaráme sa o to, aby každý poznal ich mená.”, vyhlásil Johan Frijns, koordinátor programu FoEI pre monitoring činnosti medzinárodných bánk.

Schválením pôžičky p re K2/R4 sa EBOR stala prvou medzinárodnou úverovou inštitúciou, ktorá priamo podporila jadrovú energetiku. EBOR sa už pred šiestimi rokmi dostala do paľby medzinárodnej kritiky za iniciatívu, ktorú vyvíjala pri príprave pôžičky na dokončenie jadrovej elek trárne v Mochovciach, a to napriek nekvalitnej dokumentácii, absencii dôlež itých štúdií a viacerých podozrení z manipulácie faktov. V prípade mochoveckej elektrárne však návrh tohto projektu bol tesne pred finálnym rozhodovaním banky prekvapujúco stiahnutý z rokovania na žiadosť slovenskej vlády.

“Banka sa pod vedením francúzskeho prezidenta Lemierra stala reprezentantom jadrovej lobby. Namiesto toho, aby v zmysle svojho štatútu podporovala udržateľný rozvoj v strednej a východnej Európe, rozhodla sa pre financovanie dožívajú ceho jadrového priemyslu,” konštatoval po zverejnení rozhodnutia EBOR Jury Urbansky z Národného ekologického centra Ukrajiny. “Ukrajina už dosť trpela kvôli havárii v Černobyle. Teraz EBOR od našich obyvateľov očakáva, že budú splácať tento hazardný a neekonomický projekt.” O definitívnom schválení úverovej zmluvy s bankou musí ešte rozhodnúť ukrajinský parlament.

Priatelia Zeme Slovensko, Ponická Huta
tel.: 088-4193324, foe@changenet.sk

Zástupcovia Krajského grémia tretieho sektora Banskobystrického kraja v spolupráci s KU BB uskutočnili okružnú cestu na trase Žilina – Čadca – hraničný prechod Ska lité/Zwardoň – Zywiec – Bielsko-Biala – Cieszyn/Český Těšín – Příbor – Makov – Žilina. Cieľom cesty bolo overiť re álny stav výstavby fiktívnej “diaľnice” Žilina – Bielsko-Biala a spojenia Kat owickej aglomerácie smerom na Moravu. Na vlastné oči sme zistili a bohato fotograficky zdokume ntovali nasledovné skutočnosti, dôležité preto, aby slovenská verejnosť mala n emanipulovateľ ný obraz o reálnom stave veci a vývoji.

Na Kysuciach sa stavia obchvat Čadce. Ide o polprofil v strmom svahu, čiastočne na pilotoch vo veľmi náročnom a i nvestične nákladnom teréne. Mnoho významnejších a dopravne zaťaženejších miest na celom Slovensku by potrebo valo obchvat, ktorý by sa u nich dal postaviť podstatne lacnejšie.

Tesne pred hraničným prechodom Skalité/Zwardoň sú na slovenskej strane nastavané mohutné betónové piloty na úseku cca 1 km. Na trase nie je skoro žiadna doprava – ojedinele prejde osobné auto, malý prechod je prázdny a s prechodom Trstená - Chyžne na medzinárodnej trase E 77 sa nedá zaťaž enie ani zďaleka porovnať. 2 km za hranicou na poľskej st rane je za peniaze EÚ premostené malé údolie pekným oblúkovým mostom, ktorý leží uprostred medzi úzkymi vidiec kymi cestami. Dĺžka napriamenej cesty s mohutnými pri vádzacími cestami a kruhovým objazdom od dediny Zwardoň je asi 800 m. Celá situácia pôsobí ab surdne, ako keby ste postavili pol kilometra veľkol epej cesty a kruhový objazd medzi Hornou a Dolnou Maríkovou, resp. Hornou a Dolnou Mičinou. Výstavba t ohoto diela stála 6,775 miliónov Eur.

Ďalej bola na poľskej strane v nedávnej dobe upravená kľ ukatá dvojprúdová vozovka tak, že má položený nový asfalt, zvodidlá a je novo pomaľovaná pruhmi. Tiež za prispenia EÚ. Ešte ďalej od hranice je kľukatá cestička neopravená, na je dnom úseku je dokonca dláždená kameňmi, ďalej je tam pekný drevený most a iné pozoruho dnosti – lenže na trase, kde podľa MDPT Poliaci budujú diaľnicu. Celé územie po Zywiec je krásne, hornaté, s hodnotnou prírodou.

Takto to ide až po Zywiec a ďalej do Bielsko-Bialej: pri Zywci sa za peniaze EÚ postavil ešte jeden väčší most, ide o začiatok obchvatu mesta. Po celej trase až po vstup do Bielska-Bialej nie je postavený ani meter štvorprúdovej cesty a nie je ani náznak stavebného ruchu, ktorý by naznačoval výstavbu diaľnice alebo aspoň rýchlostnej komunikácie.

Nazad sme sa vracali smerom na Moravu, kde je nasledovná situácia: Od Bialska vedie štvorprúdová rýchlostná cesta smerom na prechod Cieszyn/Český Těšín – je na ňom 15 km dlhý úsek, kde sú pruhy ešte len dva, okolo cesty sme videli zememeračov vymeriavať, na jednom úseku je evidentná práca na vybudovaní ďalších dvoch pruhov. Štvorprúdovka vedie cez veľký hraničný prechod Cieszyn/Český Těšín až do Těšína. Na moravskej strane nasleduje mierne zvlneným terénom dvojprúdovka po mesto Příbor (cca 40 km), pričom obchvat Frý dku-Místku je už vybudovan ý ako rýchlostná štvorprúdová cesta.

Od Příboru ďalej už vedie súvislá štvorprúdová rýchlostná cesta a južnejšie diaľnica cez Olomouc až po Brno.

Zhrnutie: keď predstavitelia MDPT a iní úradníci hovoria o výstavbe kysuckej diaľnice na poľskej strane hranice, MDPT klame verejnosť, aby presadilo výstavbu nepotrebnej a slepo končiacej diaľnice na Kysuciach. Pre Poliakov je jednoznačne jediné racionálne riešenie dostavať chýbajúcich 15 km rýc hlostnej cesty medzi Bielskom (od Bielska smerom ku Katowiciam už rýchle cesty sú) a Těšínom nenáročným terénom, pre Čechov môže byť racionálne skompletizovať štvorprúdovú cestu nenáročným terénom medzi Příborom a Českým Těšínom (cca 40 km), čím sa skompletizuje súvislá rýchla štvorprúdová cesta od Katowíc po Brno s napojením ďalej na Bratislavu al ebo Viedeň.

Podľa Sektorového operačného plánu pre dopravu mieni Ministerstvo dopravy len v rokoch 2001 -2003 do výstavby diaľnice na Kysuciach investovať 4 miliardy korún, z toho 2 m iliardy na úseku Čierne – Skalité!

Všetky úseky sú sfotodokumentované a Grémium podrobnú fotodokumentáciu rado poskytne všetkým médiám.

Hrhovské rybníky sa nachádzajú v okrajovej časti Chrán enej krajinnej oblasti – biosférickej rezervácie Slovenský kras. Predstavujú mokraď medzinárodného významu. Hrhovské ry bníky sú aj súčasťou Významného vtáčieho územia Slove nský kras, uznaného váženou a rešpektovanou celosv etovou ochranárskou organizáciou BirdLife International. Ich význam pre ochranu prírody spočíva, alebo skôr, donedávna spočíval, v mimoriadne rozsiahlych prirodzených podmáčaných porastoch vodných rastlín – trste obyčajnej ( Phragmites australis) a pálky úzkolistej (Typha angustifolia), ktoré poskytujú domov celému radu živočíšnych druhov, najmä vodnému hmyzu a vodnému vtáctvu: potápkam, chochlačkám, brodivcom, kaniam močia rnym, chriašteľom, lyskám, spevavcom. Žije a hniezdi tu celý rad chránených dru hov: kaňa močiarna, bučiak veľký, chriašť malý a chriašť bodkovaný, vyskytuje sa celosvetovo ohrozený druh kačice – chochlačka bielooká, ďalej hniezdi p otápka čie rnokrká, potápka chochlatá, potápka malá, nepravidelne hniezdi vzácna potápka červenokrká, v trstinách Veľkého h rhovského rybníka je jediné hniezdisko volaviek popolavých v celej Košickej kotline (jedno z 3 známych hniezdisk na východnom Slovensku), hniezdi tu bučiačik malý, trsteniarik obyčajný, tr steniarik malý, trsteniarik veľký, trsteniarik bahenný, svrčiak slávikovitý, f úzatka trstinová.

Všetky vyššie uvedené druhy majú svoje prostredie na Veľkom hrhovskom rybníku existenčne ohrozené a je pravde podobné, že niektoré z týchto jedinečných druhov odtiaľ celkom vymiznú. Došlo tu totiž k opakovanej leteckej aplikácii pesticídnej látky Roundup Biactiv, a to v jeseni 1999 a na jar roku 2000 (v apríli).

Roundup Biactiv je pesticíd zameraný svojou toxicitou na rastliny a podľa udania výrobcu, v prírodnom prostredí sa ro zkladá v priebehu niekoľkých dní. Letecká aplikácia tejto látky bola motivovaná snahou vlastníka rybníkov o odstránenie veľkej časti porastov trstín a pálky kvôli uľahčeniu odlovu cho vných rýb (najmä kaprov), kvôli ktorým bol rybník zriadený. Pri vybavovaní povolení na leteckú aplikáciu sa vlastníci rybníkov dostali do sporu s Ministerstvom životného prostredia, so Spr ávou CHKO Slovenský kras, aj so Slovenským Ramsarským výborom. Pre leteckú aplikáciu pesticídnych prípravkov je potrebné povolenie úradu životného prostredia. Stálo by za to pr eskúmať, či vlastníci rybníkov týmto povolením disponovali. Veľkoplošná likvidácia trstín na Veľkom hrhovskom rybníku je v rozpore aj s plánom manažmentu tohoto územia, ktorý bol vypracovaný začiatkom 1990-tych rokov (hlavným autorom bol Dr. Fulín z Východo slovenského múzea) a v tomto dokumente sa uvádza odporúčanie zníženia rozlohy trstín o 30% vykosením v mimovegetačnom období postupným, šetrným spôsobom. Tieto odporúčania plánu manažmentu lokality boli porušené z viacerých hľadísk, pretože vlastníci rybníkov po užili chemiká lie – pesticídy – už tento fakt je v rozpore s plánom manažmentu a použili leteckú aplikáciu pesticídu, čo je v úp lnom rozpore s odporúčaniami. V minulosti, v priebehu 80-tych rokov už boli podobné pokusy, ktoré mali za následok ok rem poškodenia trstín aj škody v súkromných záhradkách Hrhovč anov.

Dôsledky leteckého postreku boli výrazné. Vo vegetačnom období v roku 2000 bolo možné skonštatovať odumretie 4/5 celého porastu trstiny a pálky – teda zo 75 ha porastu sa zachoval iba úzky brehový pás o rozlohe asi 15 ha. Zvyšných 60 ha trstinového porastu (ktorý bol najrozsiahlejším súvislým porastom svojho druhu na východnom Slovensku a druhým najväčším na Slovensku) vyschlo. Prejavovalo sa to tým, že trst ina, ani pálka sa nezazelenala, nezakvitla a nevytvorila semená, teda porast je v súčasnosti suchý a mŕtvy. Či to nejako pozití vne ovplyvnilo odlov rýb, to by mala byť otázka pre ry bnikárov. Dopad chemického postreku na živú prírodu je ob rovský. Mohol by som to prirovnať ku lesu, v ktorom od umrú všetky stromy. Nezabije to priamo živočíchy závislé na tomto ekosystéme, ale stratia tu možnosť získavania potravy, úkrytu a v konečnom dôsledku aj podmienky na svoju existen ciu – lebo keď n emajú potravu, nemôžu tu ani prežiť. Prechádzal som cez o dumreté, uschnuté trstiny v septembri 2000 a boli bez najmenších známok života.

Dôsledok postreku na živočíšstvo Veľkého hrhovského ryb-níka bol hrozivý. Postihlo to všetky ekologické skupiny vod ného vtáctva. Chriaštele prakticky úplne vymizli, aj lysky a sliepočky vodné, ktoré tu neboli v septembri, ale už ani v hnie zdnom období (apríl-júl). Hniezdenie bučiaka veľkého ne bolo zistené, druh z lokality pravdepodobne vymizol. Volavky popolavé síce zahniezdili, ale iba v počte 2 párov (ostatné páry nezahniezdili) a kvôli suchým trstinám boli ich hniezda odkryté pred zrakmi predátorov (vrany, krkavce) a ich úspešnosť hniezdenia sa výrazne znížila. Z kačíc zahniezdili iba nenáročné kačice divé, početnosť chochlačiek vrkočatých a chochl ačiek sivých sa prudko znížil a (v septembri tu už neboli poz orované žiadne chochlačky), celosvetovo ohrozený druh choc hlačka bielooká nebola na Hrhovských rybníkoch v roku 2000 vôbec zistená. Výrazne sa znížila početnosť trsteniarikov na Veľkom rybníku, ktorí v r. 2000 hniezdili iba v úzkom zele nom páse trstín pri brehu rybníka, lebo vo vnútri nemali potravu – v odumretej trstine nežije ani dostatok hmyzu, teda došlo tu k zrúteniu potravných väzieb. Vymizol ďalší vzácny druh sp evavca viazaného na trstiny a pálku – fúzatka trstinová. V roku 2000 nebol tento druh na Hrhovských rybníkoch vôbec pozorovaný. Znova to súvisí s deštrukciou biotopu – s likvidáciou trstín. Hrhovské rybníky sa stali v priebehu 80-tych a 90-tych rokov genofondovou zásobárňou pre tento vtáčí druh, ale zre jme to už patrí minulost i...

Záverom musím skonštatovať, že hodnotím zásah vlastn íkov rybníkov ako necitlivý, nerešpektujúci plán manaž mentu, ani zásady ochrany prírody a pre ekosystém Hrhovských rybníkov zasadili vážny úder, z ktorého sa rastlinstvo, aj živočíšstvo bude dlho spamätávať. Až nasledujúce roky ukážu, či sú zmeny v ekosystémoch vratné, alebo nevratné. Odporúčam vyvodiť príslušné dôsledky pre vlastníkov rybníkov, ak sa preukáže p orušenie zákona a je potrebné prijať opatrenia, aby sa podobné z ásahy v budúcnosti nemohli zopakovať.

Nepoznám pohnútky, ktoré viedli autora k tomu, aby vyvolával jednostrannú polemiku bez akceptácie argumentov “druhej strany”. Naviac ma zaráža, že opätovne spochybňuje argumenty, o ktorých bol listom oboznámený dňa 31. 8. 1999 a osobne informovaný sprievodnými materiálmi. Záujem denníka Korzár o naše (riešiteľský kolektív projektu IUCN - pozn. aut ora) potvrdenie “senzačných zistení” z uvedeného príspevku v yvolali vo mne potrebu reagovať. Ide mi hlavne o to, aby sme ako ochranári boli súdni pri vynášaní záverov a vedeli si ich obhájiť pred verejno sťou.

Hneď v úvode uvádzam, že nie som zástancom vnášania chemických prípravkov do kolobehu v prírode. V prípade H rhovských rybníkov som za legislatívne riešenie jedného z mno-hých problémov v našej prírode. Nepatrím však k extrémne orientovaným prírodovedcom, ochranárom, neochotným pochopiť správanie sa “druhej strany” tak, ako sa správajú, keď im to naša legislatíva a kompetentné orgány umožňujú. V tomto pr ípade sa usilujem o diplomatickú cestu riešenia, s čo najmenš ími stratami na prírodovednom materiáli, keďže hrhovské ry bníky sú dnes už sú kromným majetkom.

S cieľom predísť bezúčelnému vybíjaniu energie ochran árov a prírodovedcov na nedotiahnutých problémoch legislatívy v ochrane prírody sme predvídavo doporučili lokalitu Hrhovské rybníky za modelovú lokalitu pre riešenie projektu IUCN. Projekt bol zameraný na zosúladenie komerčného vyžitia ry bníkov s problematikou ochrany prírody na nich. Do projektu bolo zapojených viacero odborných prírodovedných osobností, inštitúcií a dospeli sme k záverom, ktoré sme publikovali pre ochranársku i odbornú verejnosť a prax. Vyzvali sme k verejnej diskusii k problematike prostredníctvom časopi su Chránené územia č. 40/1999. Ve rejná odozva bola doteraz minimálna. SOSNA ako jediná zaujala kritické stanovisko, aj to iba súkromným listom. Našu výzvu, aby s názorom vystúpila pred odbornú verejnosť, neprijala, a preto ma zaráža, že dnes na inom fóre otvára diskusiu zástupca SOSNY k problematike, bez akceptovania reálnych dosiahnutých krokov a bez domyslenia dopadov širších súvislostí svojich tvrdení. Tým dopadom môžu byť aj prístupy majiteľov rybníkov, ktorí sa na akékoľvek d oporuče nia ochranárov od dneška môžu v konečnom dôsledku vykašľať a môžu sa začať správať skutočne iba komerčne. Veď v navrhnutých legislatívnych krokoch v prospech ochrany pr írody územia sa pred privatizáciou a od privatizácie rybníkov neurobilo nič.

Pokúsim sa reagovať na niektor é “fakty” v príspevku S. Pačenovského argumentmi, ktoré je možné si overiť v protokolár-nych zápisoch z jednaní k riešeniu využitia rybn íkov. Hneď p rvá informácia zavádza. Hrhovské rybníky sa nenachádzajú v okrajovej časti CHKO. Rybníky sú mimo CHKO vo voľ nej, otvorenej krajine.

V druhom odstavci autor zavádzajúco uvádza termíny opakovanej leteckej aplikácie jeseň 1999 a jar 2000 (apríl).

Neviem, odkiaľ autor príspevku čerpal informáciu, že podľa udania výrobcu sa pesticíd rozkladá v priebehu niekoľkých dní. Národné referenčné laboratórium pre pesticídy ÚVL uvádza okamžitú neutralizáciu v kontakte s vodným prostredím. Pra vdepodobne dochádza k omylu v dôsledku toho, že autor preberá informácie o klasickom prípravku Roundup, pričom uvedený pesticíd je in ovovaný prípravok s názvom Roundup Biaktiv.

Ďalším polemickým argumentom je informácia o tom, že pri vybavovaní povolení na leteckú aplikáciu sa vlastníci ry bníkov dostali do sporu s MŽP, so Správou CHKO Sloven ský kras. Ak by autor poznal dokumentáciu, vedel by, že od uved ených inštitúcií mali vlastníci rybníkov súhlasné stanovisko. A mali odborné stanoviská aj od ďalších doporuče ných i nezávislých inštitúcií aj z Českej republiky. Slovenský Ramsarský výbor na spoločnom jednaní dňa 11.5.1999 dal podmieňujúc i súhlas k realizácii postreku. Podmienka sa týkala dodržania technologických postupov aplikácie. Okresný aj krajský Úrad životného prostredia súhlas k aplikácii dal, preto nechápem, čo chce autor teraz, s odstupom dvoch rokov, spochybňovať.

Nevedno na akých dôkazoch stavia svoje tvrdenie autor príspevku, že likvidácia trstín je v rozpore s plánom manaž mentu tohoto územia. Ten nebol vypracovaný v rokoch 1990 ako uvádza, ale v roku 1995 a zmenšenie rozlohy makrofytov bolo doporučené všetkými autormi.

Ďalší mylne uvedený údaj je o likvidácii trstín nie o 30% ale na 25 -30% vtedajšej rozlohy. Čo pri vtedajšej rozlohe tr stín 90 ha (nie 75 ha) je dnešných 27 ha.

Poznamenať bez argumentov skutočnosť, že odporúčania plánu manažmentu boli porušené z viacerých hľadísk , je nezodpovedné. Treba poznamenať, že odporúčania plánu m anažmentu nie sú vlastníci rybníkov žiadnym právnym úko nom povinní záväzne dodržiavať. Je to ich ústretovosť voči ochrane prírody, ochota modelovo komerčne hospodáriť na rybníkoch a pritom zabezpečovať aj ostatné funkcie rybníkov. Sám S. P ačenovský chápe, že rybníky boli zriadené na chov rýb a pritom trvá na tom, aby tu nebola vodná plocha, ale trs tiny kvôli napr. fúzatke trstinovej. Ak budú majitelia rybníkov tým, že pon echajú trstiny, odškodnení za stratu na produkcii rýb, sú ochotní chovať trebárs aj fúzatku trstinovú. Zatiaľ chcú spolupracovať pri ochrane prírody v zmysle navrh nutých opatrení plánu manažmentu. Deklarovali to na nejednom stretnutí s ochranármi, OÚ ŽP, KÚ ŽP, S - CHKO.

Stavať argumentáciu ako hrozivú pre prírodu na jedinom t erénnom pozorovaní realizovanom po hniezdnej sezóne (v sep-tembri, v čase poľovačiek na vodné vtáctvo na rybníku) pov ažujem za nezodpovedné. Preto ďalšia protiargumentácia o v ýskyte jednotlivých druhov nemá opodstatnenie. Sú ornitológovia, s ktorými sme výskyt napr. chochlačky bieloo kej, lysiek na rybníku pozorovali aj v roku 2000.

Za jedinú správnu úvahu považujem skutočnosť uvedenú autorom, že až nasledujúce roky ukážu, či sú zmeny v ekosys-témoch vratné alebo nevratné. Za týmto cieľom sme verejnou diskusiou oslovili odborníkov a s podporou vlastníkov rybn íkov vyzvali k monitoringu stavu prostredia nielen Správu CHKO, ale aj širokú odbornú verejnosť.

Verím, že majitelia rybníkov sú natoľko tolerantní a prístupní aj neopodstatnenej kritike, že odporúčanie o vyvodení príslušných dôsledkov navrhovaných pisateľom príspevku, n evyužijú aj proti tvorcom takto zavádzajúcich príspevkov a n ezanevrú na odporúčania a dobrú spoluprácu s ochranármi.

Keďže kvôli golfovému ihrisku na Táloch som bol nútený kontaktovať významné americké toxikologické zdroje a ko nzultovať problém pesticídov aj so slovenskými toxiko lógmi, dovoľujem si o Roundupe napísať niekoľko slov:

Spomínaný pesticíd vyrába a distribuuje známa americká firma Monsanto, u nás: Monsanto Europe S.A., Mudroň ova 44, 811 01 Bratislava. Registračné číslo výrobku Roundup Biactiv u Ministerstva pôdohospodárstva je 97-11-0357 a číslo rozho dnutia Ministerstva zdravotníctva je 12756/97. Roundup Biactiv je neselektívny listový herbicíd, rastliny ho prijímajú výhradne zelenými časťami, listami a byľami a asimilačným prúdením je rozvedený do celej rastliny. Touto tr anslokáciou sa docieli zničenie i podzemných koreňových systémov odolných vytrvalých burín. Nie je prijímaný koreňmi a nepôsobí na semená. Mám k dispozícii 183 + 59 amerických zdrojov o tejto chemikálii a jej účinkoch, z ktorých vyplýva, že tvrdenia Mira F ulína sú ne- presné až klamlivé.

1. Presné zloženie Roundup Biactiv na Slovensku nik nep ozná. Výrobca ho tají a má na to dobré dôvody. Zverejňuje sa len tzv. účinná látka, ktorou je glyphosate v množstve 480 g/l a ešte nejaké nepodstatné prímesi. Nik nevie presné zloženie tzv. inertov, ktorých súčtový účinok spolu s aktívnou látkou nik netestuje. Testy sa u výrobcu vykonávajú len na aktívnu látku.

2. Neviem, ako mohlo Národné referenčné laboratórium pre pesticídy ÚVL uvádzať okamžitú neutralizáciu v kont akte s vodným prostredím. Toxikológovia, s ktorými som toto tvrdenie konzultoval, sa niekoľko desiatok minút rehotali. Štátna agentúra v USA U.S. Environmental Protection Agency (známa EPA) uvádza vo svojej štúdii polčas rozpadu 100 dní!!! Gly phosate sa bežne nachádza v potokoch desiatky dní po aplikácii Roundup Biactiv v poľnohospodárstve i lesníctve. (Journal of Pesticide Reform, Vol. 18, No. 3, page 3).

3. Toxicita Roundup Biactiv sa dá rozdeliť do dvoch skupín - tzv. akútna a toxicita pri dlhodobom používaní malých dávok. Bežného človeka spoľahlivo zabije 200 ml Roundup Biactiv (u nás sa predáva v balení 125 ml a 500 ml.) Sawada: Probable toxicity of surface-active agent in commercial herbicide co ntaining glyphosate, Lancet 1(8580):299. Podľa informácií nášho Toxikologického informačného centra je Roundup Biactiv najčastejšie používaným prípravkom na samovraždy (medzi pesticídmi) a malo by spoľahlivo stačiť i to menšie 125 ml b alenie. Toxicita pri dlhodobom používaní malých dávok sa sk úma a sú zistené jednoznačne záporné vplyvy na tri veci: ge netika krviniek, tvorba spermií a karcinogénnosť. Tie kr vinky a rakovina sa ešte overujú, vplyv na zníženú tvorbu spermií je je dnoznačne preukázaný z rôznych nezávislých zdrojov (opäť d oporučujem Journal of Pesticide Reform alebo priamo Youself et.al.1995: Toxic effects of carbofuran and glyphosate on semen characterstic in rabbits. J.Environ. Sci. Health B30(4):513-534, Walsh, et.al., 2000:Roundup inhibits steroidogenesis by disrupting steroidogenic acute regulatory (StAR) protein expression. Environ. Health Persp.108:769-776 alebo Cox, 1996: Masculinity and risk. Pesticides and male fertility, Journ. of Pest. Ref. summer 1996, Vol. 16, no. 2.)

4. Laikovi by mal stačiť i slovenský návod k použitiu Roundup Biactiv, z ktorého citujem:

Ochrana zdravia: Pri práci s prípravkom používajte ochra nný odev Postrekovač alebo LESAN, ochranný štít na tvár SP-15 alebo štít s čepcom typ D1, gumené rukavice a gu mené topánky. Pri riedení roztoku používajte zásteru z PVC alebo p ogumovaného textilu. Počas práce a po nej až do vyzlečenia pr acovného odevu a umytia celého tela mydlom a teplou vodou nejedzte, nepite a nefajčite (mne to pripomenulo moju vojenskú službu a bojové chemické cvičenia). Prípravok nie je horľavina. Prípadný požiar haste hasiacou penou, práš kom prípadne zemou a pieskom. Vodu použite len vo forme jemnej hmly, aj to len v prípade, ak je zabezpečené, aby kontaminovaná voda n emohla uniknúť z miesta požiaru do ve rejnej kanalizácie, zdrojov podzemných vôd a recipientov povrchových vôd a nemohla zasiahnuť p oľnohospodársku pôdu.

Zneškodnenie obalov: Zbytky postrekovej kvapaliny a oplachové vody zrieďte 1:5 a vystriekajte na ošetrovanom p ozemku, nesmú však zasiahnuť zdroje podzemných vôd ani r ecipienty povrchových vôd (prečo asi, keď pri styku s vodou je Roundup Biactiv úplne a okamžite neškodný?).

Takže: ryby z Hrhova nedoporučujem jesť zvlášť chlapom, ktorí chcú byť chlapmi, a nad ostatnými stavovcami z tejto l okality sa navrhujem pomodliť.

P.S.1: Ak by niekto chcel podrobnejšie info a kontakty na Toxikologické centrá po celom svete, rád mu ich poskytnem.

P.S.2: Na www stránke firmy Monsanto je Roundup Biactiv nazvaný veľmi príhodne ako FIRST KILLER.

Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy oznamuje, že predlžuje lehotu na uplatnenie stanovísk ku konceptu riešenia územného plánu hlavného mesta. Stanoviská je možné uplatniť v termíne do 31. 1. 2001. Vo vzťahu k uvedenému je možné do výkresov v originálnych mierkach nahliadnuť na magistráte v miestnosti č. 18 Primaciálneho paláca v pondelok, stredu a štvrtok od 13. do 16. hod. a podľa dohody v každý pracovný deň.

V priebehu januára sa uskutočnia stretnutia s občanmi k danej téme, a to v dňoch 8., 15. a 22. januára vždy o 17. hod. v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Stretnutie dňa 22. 1. bude špecificky zamerané na koncepciu dopravného riešenia.

• 30.12.-1.1. – Československý Silvester na pomedzí .

• 1.1.2001 – Začína platiť zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám!

• 11.1. – Schôdza ZO 6, Godrova ul., zač. o 18. hod.