ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa
Z d r o j:
Nazov casopisu : Informacie bratislavskych ochranarov
Vydavatel : MV SZOPK Bratislava Rok : 2000 , Cislo : 11 - november

Mestska organizacia Slovenskeho zvazu ochrancov prirody a krajiny, Godrova 3/b, 811 06 Bratislava 1, tel./fax: 07/5441 3968, 5441 3291

www.fns.uniba.sk/zp/mvszopk, www.seps.sk/zp/mvszopk; e-mail: mvszopk@internet.sk

Summit v Haagu skoncil fiaskom - Na okraj seminara o genetickych technologiach -

Cena Sasakawa Peace Foundation - Stretnutie expedicnych turistov - Ochranarske Vianoce

Uvodnik

Mili priatelia,

blizi sa nam koniec roka. Ako jest obvykle, na konci roka nam nacim hodnotit, co bolo. Tentoraz mame vsak pred sebou aj koniec storocia, dokonca tisicrocia. Zo-stanme vsak pri tom storoci - malokto z nas si pamata udalosti spred tisic rokov, tazko nam ich hodnotit.

V tomto storoci - okrem inych vyznamnych udalosti - zacali vychadzat nase iicka. I prislo nam v redakcii zahodno zamysliet sa nad tym, ci ma tento "samizdatovy" casopis este stale co povedat citatelom. Chceme sa zamysliet nad tym, ci s koncom milenia neukoncit aj jeho vydavanie.

Pravdu povediac, k tejto myslienke nas priviedla nudza. Redakcia v praxi pozostava z jedneho cloveka - Katky. Ja som z rodinnych dovodov nepouzitelny, Miro odpociva v pokoji na mlyne. To vas vsak asi nemusi zaujimat. Nase zamyslenie tiez islo dalej.

Iicka boli povodne naozaj samizdatom, ked to inak neslo. Slovo "Interne" bolo na oklamanie bolsevika. Dnes je toto slovicko zbytocne, aj ked z historickych dovodov zostalo. Charakter i iciek vsak zostal - doraz je na aktualnom informovani o tom, co sa deje. Clanky beletristicke (mlynske zapisky) ci uvahove t voria vedlajsiu liniu casopisu. Forma je stale jednoducha, casopis je kopirovany na obycajnej kopirke

Avsak informacne technologie nas predbehli. Kto je "in", je dnes informovany cez ine media, nez na papieri. A kto nema e-mail a chce aspon vediet, co sa deje, ma ine moznosti. Skratka, zda sa, ze iicka su uz prezite.

Priatelia, obraciame sa na Vas s otazkou: byt ci nebyt? Moj osobny nazor je, ze treba vediet odist v pravy cas, zvlast, ked namaha pri vydavani casopisu je obrovska a realny vyznam vydavania nevelky. Dajte nam vediet svoj nazor.

Vlado Mokran

Dennik povolaneho strazcu mlyna

1.11. 2000, streda - Dusicky

Este nieco z Bratislavy: S Rastikom sme zapalili tatinovi sviecku, dali na lodku z flase a pustili dolu Dunajom. Ked som to pri luceni povedal babicke, rozplakala sa. Aj Maria plakala, uvidime sa az na Vianoce, pride na par dni z Pariza. Mala novy kabat, vosla so mnou do vlaku, no potom znovu vysla von. Pr iniesla mi drumblu a cinsku masticku. Celu cestu prsalo.

Vela specialit: Vagon, v ktorom nekurili, vagon popisany writermi, od Maleho Boroveho sam v autobuse. A este dazd a hmla (jesen): Moje oblubene poc asie.

Na mlyne Pentek a Tomas, rozhovory o medvedoch, miestnych ludoch a organizacii zivota na mlyne. Caj s medom a sosovicovy privarok: Pentekov zbytok zo vcerajska. Vonku stale prsi. Popijame a Tomas pecie zemiaky: Sosovica mu n estacila. Pentek je tu uz od pon-delka s frajerkou, akurat ked som isiel z auto-busu, stretol som ho, ako ju odprevadzal na z astavku. Tomas nemal kluce a s Pentekom sa minul: Bol v krcme. Pred mlynom ruksak a jeho nikde. Odomkli sme a n asli ho dnu. Je to ze vraj jedno z tajomstiev, na ktore casom pr ideme.

V pohyboch dedincanov je cosi hranate, cosi typicke a r azovite (ako krajina). Uz citim meditativnu silu tohto prostredia. Vonku huci vodopad. Je pol deviatej: Pentek a Tomas od-isli do krcmy a ja (rad osamely) sa chystam fajcit tabak Caledonian, co je vyhlasena spe-cialitka.

3.11., piatok, alias Pentek, ci Piontek - Maria odletela do Pariza

V noci mi niekto zabetonoval nos (mam podozrenie, ze o krem nadchy aj Mao). Dychal som teda ustami: Hrozne sa mi vysusovali: Musel som pit: Celu noc som behal na zachod. Rano: Mlieko s cibulou, caj, bromhexin, kvapky do nosa atd. A cudne napady: Chorobu tr eba vylezat.

Takmer cely den sme s Pentekom vlacili drevo. Naozaj by ma na tomto mieste nenapadlo nosit ho do lesa: Je to hore ko pcom. STRMINOU! Najhorsi zazitok: Vykrivene a donicene nohy. Vsetko sa podo mnou rucalo, Pentekovi tento pohyb robil zjavne menej problemov. Domnievam sa, ze je to vo vahe (Ja: 95 kg, Pentek, odhadujem: 75 kg).

Vo vodopade ziju hlasy: Jeden muzsky, jeden zensky a je dno popiskovanie (da sa povedat, ze bezstarostne).

Pentek si na pripecku kresli a vyzera to, akoby lustil krizovku.

Prisla Justyna od Velkeho Boroveho, Tomas ju isiel cakat do Kvacian, teda: Prehnal sa. Okrem toho aj stale prehana, al ebo aj nie, len ostatnych nenapadne postrkuje k tomu, aby si o nom mysleli, ze je drsnak (a mozno aj je). Hral som na dru mblu a zrazu ma napadlo: Mozno hram falosne a nepocujem to.

Hoci nas Tomas navadza na prepojenie s Kvacanmi, Velke Borove je nam ovela sympatickejsie. Je blizsie a zaujimave prave tym, ze je osirele a ze sa v nom nic nedeje.

Dobry sen: Idem domov, treba mi curat. Na namesti pred nasim domom sedi krdel pubertiakov a vsetci su TICHO. Vo dverach je kluc, zabudol som ho tam. Na chodbe je hromada veci, sestra robi poriadky. Uz nie sen: Turisti mi ponukli k onak, no nevypil som ho vsetok, tvrdy alkohol mi akosi nejde. A tak ten zbytok ponukli P entekovi, ktory isiel akurat s obrov-skym brvniskom na pleci okolo.

Vonku huci hat (nie vodopad!!!), je tma. Tomas s Justynou si v posteli sepkaju nieco po polsky.

5.11., nedela - s Pentekom sme tu osireli, aj Mao je prec, Tomas si ho vzal

Pokus o haiku:

Robenie dreva I Robenie dreva II.

V hustej strmine V lese je ticho!

pracuju mlcky, Ach, aky je osamely

len z ust sa im pari zvuk sekery

Robenie dreva III.

Oprety o palicu,

spusta sa vlhkou travou

drevorubac

a za nim jeho strom

Ermi (nas pes - v sobotu prisla moja mama a sestra) tak vystrasil Maa, ze ho Tomas pri odchode nemohol chytit. Najprv sa vsak najezil a vypol chrbat do obluku, mozno takeho ako kamenny most. Tomas ho nakoniec chytil a zazipsoval do pl atenej tasky.

V noci dali pokoj aj potkany: Citili psa.

Pentek cely den vyrabal porisko na malu sekeru. Nabral o dvahu a nasadil zelezo zdola, cize sirka otvoru urcovala sirku poriska. Respektive: Rozmer urcoval rozmer. Ja som stiahol dva mensie stromky a nakrajal za naruc triesok na podpal. Za cely den iba jeden turisticky parik, postarsi manzelia, mudr ovali a mudrovali, ze vraj, preco sme ne dali alternator pod vodopad!!!

Pentek si cita Listy z mojho mlyna od Daudeta. Ked som babicke sluboval, ze jej budem pisat, tiez si na ne spomenula.

Musim pohladat ihlu a nit. Okrem nohavic sa mi totiz ro ztrhlo aj vrecko na bunde.

6.11., pondelok - umrela mi 97-rocna babicka

Opat len jedna turisticka dvojica: Tichy a nenapadny mlady par. Kupili sme si styri litre mlieka a hned vecer dva vypili. Stopa medveda v blate: Mohol ist par minut pred nami, zrazu isli lesom namiesto nas dvaja hulakajuci opilci. Uz cez den bol vietor: Hora hucala. Pentek to nazval spravodlivostou: Niekde huci more a niekde les. Vecer sa rozputal sialeny fucak, narazal do mlyna tak, ze otvaral vnutorne okna, hnal sa do travnateho svahu a rozfukaval vodopad opacnym smerom.

Pentek si na medveda doniesol petardy a kaser. Asi je to lepsie ako na neho ist s nuncakmi, lebo aj take napady som z azil. "Hucia hory hucia, ze Janika mucia, este viacej hucat budu, ked ho vesat budu."

Krcmarka tvrdila, ze sem-tam sa objavia aj vlci.

Mama volala k Mikusakovcom, tam sme si mali prist po mlieko: Babicka umrela. Pred siestimi dnami som sa s nou lucil (iduc na mlyn) a pri tej prilezitosti aj povedal, co pre mna zn amena: Vzacny dych stareho sveta. Mam obavu, ze zomrela na opustenost, ako rodina sme zlyhali: Bola v starobinci. Kazdy mal nejaku vyhovorku: Ja taku, ze mi pred rokom umrel tatino.

Len co sa zotmie, mam chut ist spat. Aspon dnes: Drevo nam dalo zabrat.

Hucanie hate si uz nevsimam, no zrejme ma dost vyrazny podiel na pokojnom kazdodennom dvanastho dinovom spanku. Popijame rum.

7.11., utorok - spocitali sme pohladnice

Fucalo celu noc. Rano sa to utisilo a hned zacalo prsat. Aj sa oteplilo: 9ÝC. Na tuto rocnu dobu nezvykle, uz sme tu davno mali mat sneh. Pentek sa rano vybral na zachod a zistil, ze vietor v noci rozrazil dvere a porozvlacal zachodovy papier po celom okoli (ak to nebol medved, ze ano). Naco isiel vietor k nam na latrinu, naozaj neviem dost dobre pochopit (medv eda by som mozno aj).

Velmi sa mi paci pohlad cez jedine bocne okienko: Vzdy ma prekvapi, ze sa v nom nieco hybe: Potok. Aj riady sa pri nom umyvaju skvelo a aj pohladnicu z neho mame, je to sk utocne ojedinely zjav medzi oknami.

Spocitali sme pohladnice a letaky a Pentek sa pokusal struzlikat darcek pre frajerku na narodeniny. No v tom sa zotmelo. Kaslem, pokasliavam, avsak iba rano a vecer.

Vela veci je tu deravych: Pec, dvere, moje nohavice, Pent ekova vetrovka, pamat...

Potkany popapali jed, ktory mal zaucinkovat do troch dni, cize je uz zrejme po nich. Pre mna prekvapenie: Ak sme nechali pri potoku nezavrete mydlo, do hodiny zmizlo. Najprv som si myslel, ze idu iba na vonave, no nebola to pravda.

8.11., streda - som tu tyzden

Pocasie si svoj styl naozaj drzi: Rano zase prsalo a tak sme rozbehli den do pohody. Cital som si Kö rnera: Smrt svateho Vojtecha. Pentek pisal text k pesnicke, ktory zacinal slovami: Nebojim sa medveda (co je klamstvo ako veza!!!).

Najnovsia zbran na medveda: Drumbla. Asi by vsak na jlepsia bola pistalka, taka normalna, pastierska (otlkana, to sme vsak zatial iba my dvaja: Mozno z nas budu pistalky).

Skocili sme do Velkeho Boroveho po chlieb a ku gazdovi Vrastiakovi popytat zemiaky. Gazda nebol doma a jeho zena nam len porozpravala, ze jeden syn jej umrel v 41 rokoch na nasledky prace v Libyi a druhy v 23 havaroval na motorke: Je z neho dozivotny mrzak. Teta Mikusakova mala zase na na vsteve vnuka, vyuceneho kuchara a casnika bez roboty, ktory vyplnil nejaky dotaznik do Irska. Ako kedysi: Za pracou do Ameriky. Vecer sa ukazala modra obloha.

Uz sa tesim, ako z BA zamailujem Marii do Pariza. Tajne dufam, ze bude v systeme a ze si spolu zachatujeme. To tu vlastne robime aj s Pentekom: Chatujeme. Alebo: Drevenic ujeme, cim samozrejme nemyslim, ze jeme drevenicu (tato v ysvetlivka je urcena predovsetkym ZO 6).

Pri stmievani zrazu pocit: Na toto miesto patrim.

9.11., stvrtok - prisiel enalkanovy vycapnik Janko Tr ibulik

Opat ma zviedlo k haiku - pahaiku:

Buky List

Za dazda. Oranzova jesen!

Buky maju Na kozenej topanke

gulate kvapocky prilepeny list

namiesto listov

Nejake listnate stromy bez listov vytvaraju v ihlicnatej hore tmavofialove plochy. A samozrejme este smrekovec opadavy: Oranzova do zlta. Necakal by som tu taku krasnu jesen. Naviac sa dolinou stale plazia nejake hmly, ci utrzky oblakov, vacs inou sa pohybujeme tak na ich urovni.

Inak kopa drobnosti. Napr. prisiel Janko Tribulik a priniesol nam enalkan. Ponukli sme ho rumom, potom na chvilu zaspal, zobudil sa na zimu a tak nam zakuril. Na kapustnik nepockal a odisiel do Velkeho Boroveho, kde ze vraj u niekoho byva. Este sa nam stihol pochvalit, ze pozdrav z Oblazov fotil on. Naozaj pekna fotka.

Vecer zase vyslo slnko. Podla miestnych zakonitosti to znamena, ze rano bude prsat (to vsak bude aj vtedy, ked vecer prsi). A... je naozaj dost vysoka voda: V prietoku nie je rozdiel m edzi pravou a lavou castou hate (aspon nie viditelny).

11.11., sobota - stvorjednotkovy datum a ja odchadzam do BA

Rano: - 3ÝC. V noci spln: Rubat drevo by sa dalo.

Zimna krajina ma v sebe neuveritelne ticho.

Slapem do V. B. na autobus o 10.00 a Pentek za mnou krici: "A vrat sa!" Pokial viem, tak nikto z nasej rodiny nebol d ezerter. No niekto to zacat musi .

Cesta, ako inak, opat plna zvlastnosti: Najprv inverzia. Liptovska kotlina pod mrakmi a z nich sa splhaju do slnka m ohutne a biele chrbaty Nizkych Tatier. Potom pat pstrosov v ohrade pri trati. A napokon husta hmla. Dalsiu zvlastnost mi porozpraval Pentek: Lesik a na kazdom vrcholci stromu sedi bocian a dohora klepoce zobakom. Taky bociani snem, to sa vidi raz za zivot.

A este filozoficke protesthaiku o tzv. poznavani inych krajov:

Kamienok

Ani ten kamienok,

ktory mas cely den pred sebou

nepoznas

O Bratislave pisat nebudem, hned ako som vystupil z vlaku do nocneho mesta v hmle, chytila ma strasna clivota...

Miro Carsky - strazca z osamelej vyspy


B O L O

Summit o klime = fiasko

Oficialne medzinarodne vyjednavania o zmene klimy prebiehaju pod zastitou OSN od roku 1992. Ich cielom je zastavit globalne oteplovanie a s nim spojene negativne javy. Hoci predchadzajuce jednania vzdy hrozili tym, ze sa zastupcovia krajin nedohodnu, az to posledne - COP 6 konane od 13. do 23.11. v Haagu - sa skoncilo uplnym fiaskom. Ministri zivo tneho prostredia znechutene odisli bez toho, aby podpisali zaverecny dokument. Bez neho nebude mozne ratifikovat dohovor z Kyota, kde sa vyspele krajiny zaviazali znizit do roku 2008-2012 em isie sklenikovych plynov o 5% v porovnani s rokom 1990.

Doslo k tomu hlavne preto, ze COP 6 nebolo o klime, ale o peniazoch. Peniaze su klucove, ked ide o znizovanie emisii. Znizit emisie CO 2 znamena hlavne znizit spotrebu fosilnych paliv, alebo nahradit ich obnovitelnymi zdrojmi. To su vsak riesenia, ktore nehraju do karat energetickym gigantom (typu Exxon, BP, Shell, Texaco), krajinam OPEC a vsetkym, ktori na fosilnych palivach profituju a tych je mnoho, ved fosilne paliva predstavuju az 90% spotreby en ergie najvyspelejsich krajin. Politici, jednajuci o zmene klimy, su len babkami v ich rukach, o com presvedcili environmentalne MVO a malo informovanu verejnost uz viackrat. Zavazok z Kyota je totiz uplne nedost acujuci. OSN si na sledovanie klimatickych zmi en vytvorila osobitnu skupinu vedcov (IPCC), zastresujucich viac ako 2000 renomovanych klimatologov, ktorych ulohou je raz za niekolko rokov zhodnotit stav klimy. Podla zaverov IPCC, ktore je mozne najst aj na internete ( http://www.ipcc.ch ) by na stabil izovanie klimy bolo potrebne znizit emisie az o 50-70%, a to ok amzite.

Doterajsie jednania boli o realizacii minimalneho zavazku (vyspele krajiny maju rozne zavazky znizenia emisii pohybuj uce sa od 5% do 8%). Pri tychto jednaniach su krajiny ideologicky zoskupene do blokov. Na jednej strane USA (silne podporovane Kanadou, Japonskom, Saudskou Arabiou a Novym Zelandom), sem-tam v opozicii nachadzajuca sa bezfarebna EU a na druhej strane rozvojove krajiny, ktore sa brania akymkol vek vlastnym zavazkom s poukazom na to, ze maju pravo na vlastny rozvoj, teda spalovanie uhlia a ropy, tak ako to robili vyspele krajiny doteraz. Rozvojove krajiny tvrdia, ze klimati cke zmeny sposobili krajiny "Severu" (co je pravda) a teda nech to daju do poriadku oni. Medzi krajinami "Juhu" je aj mala skupina tzv. ostrovnych statov (Tuvalu, Maledivy a ini), ktori budu vdaka zmene klimy najviac postihnuti - zmiznu totiz z mapy zemskeho povrchu. Podla predpovede IPCC to sposobi narast hladiny mori, ktory je inak pozorovany uz dnes. Vyst upenia tychto krajin su casto velmi emotivne a napriek tomu, ze nikto zavery IPCC na konferencii nespochybnuje, nic sa ned eje. Emisie stale rastu. Na prvej konferencii v Riu (1992) krajiny odsuhlasili stabilizaciu emisii do roku 2000. Ked bolo jasne, ze to nemozu splnit (emisie vzrastli o 6%) prisli s Dohovorom z Kyota. Dnes vsetci vidia, ze emisie rastu rovnako ako globa lna teplota a nie su schopni to politicky zvratit. Nahlas to vsak nikto nepovie.

Faktom je, ze USA ako hlavna mocnost s 25% celosv etovych emisii sklenikovych plynov sa uz davnejsie vyjadrili, ze nebudu robit nic, co by mohlo ovplyvnit ich ekonomicky ro zvoj. Maju to aj v rozhodnuti Kongresu. Do konferencie v Kyote (1997) trvali na tom, ze sa nezaviazu k znizeniu emisii, pokial tak neurobia aj rozvojove krajiny (hlavne Cina a India), ktorych emisie v blizkej buducnosti budu vyssie ako emisie rozvinutych krajin. Ked bolo jasne, ze krajiny "Juhu" sa k nicomu zavaz ovat nebudu a hrozilo, ze ziadny dohovor nebude, priletel na p osledny den do Kyota Al Gore a podpisal dohovor za podmienky, ze ostatni budu suhlasit s tym, aby tam boli moznosti, ktore im umoznia splnit zavazky bez znizovania emisii doma (z achy-ty CO2, obchodovanie s emisiami, spolocne zavadzanie atd.). Preto sa USA a ich spojenci snazili presadit v zaveroch COP 6 svoju, z hladiska vacsiny MVO (niektore americke MVO s tym suhlasia), absolutne neakceptovatelnu poziciu o zachytoch CO 2. Zachyty su totiz najlacnejsou alternativou znizovania emisii, ale sucasne aj najproblematickejsou a najmenej kontrolovatelnou. Ako zachyty sa charakterizuje napr. vysadba str omov (stromy pohlcuju CO2 z atmosfery pri svojom raste) alebo zlepseny manazment lesov. Taketo, v porovnani s opatreniami na znizovanie spotreby energie, velmi lacne projekty uz pr ebiehaju. Jednym z nich bola aj vysadba stromov na Sibiri, ale aj v inych kutoch sveta. Tragediou je, ze tie iste krajiny, ktore sa o presadenie zachytov snazia, prispievaju najviac k odlesnova-niu na celom svete. Kedze zvysok sveta nechcel pristupit na am ericke navrhy o zachytoch - nedohodli sa a 10 tisic delegatov odislo domov. Ale ani EU, ktora akoze vystupovala proti USA, nikdy nemala uprimnu snahu o stabilizovanie klimy. V minulosti ucinne zabranili zavedeniu uhlikovo/energetickej dani, v sucasnosti boj uju proti Nemecku, ktore prijalo zakon podporujuci obnovitelne zdroje energie. (Vysledkom zakona bolo instalovanie 1600 MW veternych elektrarni za jeden rok a Nemecko sa stalo "lokomotivou" celeho priemyslu s obnovitelny-mi energiami v Europe.) Jednania o klime su jedna vec a hospodarska politika je nieco ine. Dnes je jasne, ze klimaticke v yjednavania budu pokracovat dalej. Sucasny priebeh vsak n asvedcuje tomu, ze zo Zeme sa vytazi skor posledny liter ropy, ako sa politici dohodnu.

Emil Bedi, Fond pre alternativne energie-SZOPK

Na okraj seminara o genetickych technologiach
v Ceskom Centre 30. septembra 2000

Zislo sa tam postupne 75 ludi. Diskusia zacala doobedim venovanym vyuzitiu genetickych modifikacii v polnohospodar-stve. Geneticky modifikovane (GM) polnohospodarske plodiny predstavuju v sucasnosti najvacsi sektor komercneho vyuzitia genetickych technologii. Zatial su to GM plodiny "prvej gen eracie", vyznacujuce sa odolnostou voci skodcom alebo voci herbicidom. Europska unia schvalila pre pestovanie zatial 18 roznych modifikacii. Vztah jej obcanov k nim je vsak znacne skepticky. Spotrebitelia ich vacsinovo odmietaju. Iste to suvisi aj s uspesnostou kampani, ktore vedu Priatelia Zeme, Green-peace, strany zelenych a mnozstvo dalsich, mensich a menej znamych organizacii. Ich argumenty nielen zneju presvedcivo, niektore z nich sa uz stihli aj osve dcit v praxi.

Podla ich oponentov, GM plodiny uz tym, ze su volne vysadene na poli, ohrozuju ekosystem. Prostrednictvom pelu sa moze gen, ktory bol do nich vlozeny, preniest na rovnake alebo pribuzne rastliny v okoli. Uz sa stalo: tuto sezonu sa vo viac erych europskych statoch objavila repka olejna, v ktorej semenach bola primiesana geneticky modifikovana odroda, odolna voci herbicidu Round Up. Pochadzala od kanadskej firmy Advanta Seeds. Ku kontaminacii vraj prislo prenosom pelu z pola, na ktorom firma pestovala GM odrodu, a to napriek d odrzaniu bezpecnostnej vzdialenosti medzi polami 800 m.

V respektovanych vedeckych casopisoch sa objavilo ni ekolko prac, ktore treba brat ako seriozne varovanie. Po tom, co sa ako-tak podarilo spochybnit pracu, dokumentujucu, ze pel GM kukurice poskodzuje larvy motyla Monarcha, objavila sa dalsia praca, znovu ukazujuca, ze motyl moze utrpiet. Ina pr aca ukazala, ze naduzivani e herbicidov, ku ktoremu vedie pestovanie rastlin voci nim odolnych, povedie v konecnom dosledku k vyhynutiu drobneho spevaveho vtactva, ktore sa semenami burin zivi. A napokon dalsia praca ukazala, ze pestovanie GM plodin, ktore obsahuju gen pre produkciu pesticidu, povedie k vzniku hmyzu, ktory bude voci nemu odolny. Ak budu polia GM plodin obklopene pasmi poli tradicnych plodin, moze to trvat az 80 generacii (hmyzu, nie rolnikov). Bez ochrannych pasiem s tradicnymi plodinami ziska hmyz uplnu odolnost uz po 10 generaciach.

USA sa medzitym potykaju s dalsim skandalom, ktory sa uz dotyka priamo spotrebitelov. Do kukurice spracovavanej na muku sa dostala aj kukurica odrody Starlink, produkovanej firmou Aventis SA. Ta je geneticky modifikovana, obsahuje protein Cry9C, povodom z bakterie Bacillus Thuringiensis. Ten chrani kukuricu proti skodcom, moze ale vyvolat alergie u ludi. Preto je povolene pestovat ju len na krmivo pre hosp odarske zvierata a na priemyselne spracovanie. Pestovatelia o tom neboli predajcami semien dostatocne informovani a kukuricu netriedili. Uz niekolko firiem stiahlo z obchodov vyro bky z kukuricnej muky, obsahujuce Starlink. USA vyvazaju 5 miliard ton kukurice rocne a nepovolenu primes v dovazanej kukurici uz naslo i Japonsko a Juzna Korea. Japonsko, ktore je najvacsim dovozcom americkej kukurice, dovoz pozastavilo. Z kukurice planovanej na potraviny sa primiesanim Starlinku stala kukurica na krmenie alebo spracovanie na lieh. A ta je lacnejsia. Reakcia vyrobcu? Na jednej strane je ochotny odskodnit pestovatelov, ktori utrpeli straty, na druhej strane sa pokusa ziskat dodatocne povolenie predavat odrodu Starlink ako potravinu.

Nedovercivi europski spotrebitelia pozaduju znacenie potravin, ktore obsahuju GM plodiny. USA pomaly tejto pozi adavke ustupuju. Nutia ich k tomu tazkosti, ktore maju s vyvo-zom GM plodin do Europy. Problemy s kanadskou GM repkou a s kukuricou Starlink ale ukazuju, ze system kontroly nie je ucinny. Ak urychlene nesprisnime podmienky, plodiny neko ntaminovane GM odrodami pomaly ale iste zmiznu z poli. Vnucuje sa otazka: su vsetky tie kontaminacie nestastne nahody, alebo su to pokusy zvysovat prah citlivosti spotrebitela postupne az nad prah rezignacie?

Pravdu povediac, uz ani spolocnosti, ktore GM plodiny p rvej generacie vyvinuli a predavaju, sa prilis nesnazia presve dcit o ich vyhodnosti. Momentalne najma slubuju svetlu budu cnost: mozno, ze teraz to este nie je celkom ono, ale dalsie g eneracie GM plodin sa uz urcite vyplatia! Druha generacia GM plodin ma byt zamerana na uzitok spotrebitela. Budu napr. o bsahovat vitamin A a budu urcene pre krajiny, kde je rozsirena avitaminoza A. Pre Treti svet budu urcene aj plodiny obsahuj uce vakciny, ktore nahradia hromadne ockovanie, alebo rastliny, prisposobene zlym prirodnym podmienkam. Pre spotrebitelov z Prveho sveta vytvori tzv. funkcne jedlo (jedlo s pridavkom, vyhodnym pre zdravie konzumenta) idealnu vyzivu.

Napriek problemom su GM plodiny v USA povazovane za standard. Ich podiel dosahuje pri niektorych druhoch az 60% osevnej plochy. Odrody rezistentne voci skodcom maju pri pe stovani obrovskych ploch monokultur svoj vyznam - vhodny skodca znici vsetko siroko-daleko. Ze odpovedou na tento problem by mohla byt vacsia diverzita plodin, je uz davno z abudnute. Producenti GM semien su dokonca potichu zmiereni s tym, ze skodcovia odolnost voci ich toxinom vyvinu. Pre dpokladaju, ze dovtedy budu mat k dispozicii nove odrody s novymi toxinmi.

USA svojich obcanov - a svojich spotrebitelov - pripravuju uz od detstva. Uz na zakladnych skolach sa deti dozvedaju o genetike a jej moznom vyuziti a su zvyknute na jej nesko dnost. Dovera Americanov voci novym technologiam je vysoka. Podla prieskumu verejnej mienky v USA ocakava v priebehu nasledujucich 20 rokov zlepsenie sposobu zivota vyse 50% ucastnikov od genetickeho inzinierstva, vyse 60% od vyskumu vesmiru, priblizne 70% od internetu a 40% od nuklearnej ene rgie.

Europania su skeptickejsi. Podla vysledkov Eurobarometra, prieskumu verejnej mienky v clenskych statoch EU, v roku 1999 43% respondentov povazovalo pouzivanie modernych biotechnologii na produkciu potravin za uzitocne, ale 59% ho povazovalo za rizikove a iba 37% ho povazovalo za moralne prijatelne. Naproti tomu pouzivanie genetickych testov na zi stovanie dedicnych ochoreni povazovalo 72% respondentov za uzitocne, iba 38% za rizikove a az 63% za moralne prijatelne. Pocet oponentov geneticky modifikovanych polnohospoda rskych plodin nepresiahol 50% respondentov v Portugalsku (45% oponentov), Irsku (44%), Finsku (31%), Spanielsku (30%) a Holandsku (25%). Najvyssi bol v Grecku (81%). Pocet oponentov genetickeho testovania naopak iba zriedkavo dosi ahol (Belgicko a Nemecko) ci presiahol 10% - stalo sa tak v Lu-xemburgsku (16%), Rakusku a Norsku (oba 22%).

Humanna genetika a najma geneticke testovania sa teda tesia vysokej dovere. Pritom je to oblast sice velmi dynamicka, ale este vzdy velmi v zaciatkoch. Nevieme, kolko genetickych ochoreni si ludstvo odovzdava. Mc Kusickov katalog ich obs ahuje 10 000, ale moze ich byt aj desatnasobne viac. Gen, ktory danu chorobu prenasa, sa odteraz podarilo urcit pre menej nez 1 000 ochoreni. Nedavno publikovane desifrovanie vsetkych baz ludskeho genomu samo osebe vela pre diagnostiku nepr inasa. Bazy treba usporiadat do spravnej postupnosti a potom medzi nimi hladat geny. Zatial sa to podarilo na dvoch na jkratsich chromozomoch cislo 21 (bolo ich tam 225) a 22 (ma ich 545). Ze niektory gen unikol ich pozornosti autori analyzy nevylucuju. Dalsich dvadsatjeden chromozomov je momenta lne "v praci". Ocakava sa, ze obsahuju 40 000 - 80 000 genov. Az budu k dispozicii ich zapisy, bude treba hladat funkcie bielkovin, ktore jednotlive geny koduju. Potom bude mozne uvazovat o chorobach, sposobenych poruchami jednotlivych g enov. Zatial genetici nachadzaju zdroje dedicnych ochoreni hla-danim rozdielov v genome zdravych a chorych clenov rodin, v ktorych sa dana choroba vyskytuje.

Medicinske vyuzitie genetiky, ci uz testovanie dedicne pr enasanych chorob, genova terapia alebo terapeuticke i reproduk-cne klonovanie su nielen vedecko-technickym, ale i etickym problemom. Dnes je mozne a standardne pouzivane len to prve - testovanie chorob. Genova terapia je v pociatkoch klinickych pokusov. Klonovanie zatial mozne nie je a vo vacsine statov nie je zatial ani zakonom povolene. Prave o tie zako ny dnes ide. To, ako a ci vobec je a bude vyuzivanie genetickych tec hnologii zakonmi regulovane, odraza predovsetkym nasu skalu hodnot. Hodnotovy system nie je absolutny, je vzdy sucastou zivota konkretnej spolocnosti. To, ako ho ta-ktora spolocnost sformuluje, ako ho prenesie do systemu zavaznych zakonov, by malo vyplynut z celospolocenskej diskusie. Ta dnes prebieha nielen vo vacsine vyspelych zapadnych zemi, ale i v krajinach Tretieho sveta, najma v juhovychodnej Azii. Na Slovensku ale nie je a nie sme v tom vynimkou medzi postkomunistickymi statmi. Nemame bioeticku komisiu, ktora by predstavovala siroke forum ludi rozneho vzdelania a vyznania - nehovoriac o pohlavi - v ktorom by ziadna skupina nemala vyraznu prev ahu a teda by nemohla presadit svoje ponati e sveta ako absolutne. Nam na Slovensku hrozi, ze celu eticku diskusiu si pre seba "ukradne" jedna skupina, ktora svoju predstavu hodnot vnuti nasmu zakonodarstvu.

Na seminari bolo tazisko diskusie sustredene na otazky testovania dedicnych ochoreni. Testy mozu predpovedat vazne ochorenie, ktore sa ohlasi v neskorsom veku. Ma zdravotna poistovna pravo vediet a restriktivne reagovat? Ma zamestnavatel pravo vediet? Testy sa casto robia uz na plode. Ak je v ysledok testu pozitivny, kto a ake rozhodnutie ma urobit? Pri eskum medzi genetickymi poradcami ukazal, ze v zapadnej E urope a USA prevlada nazor, ze rodicia sa maju dozvediet v co mozno najneutralnejsom tone, co ich buduceho potomka caka a maju sa sami rozhodnut. V postkomunistickych statoch pr evlada nazor, ze poradca ma rodicov presvedcit o ukonceni t ehotenstva. Aj na seminari boli nazory pestre a mali by zaznievat cim castejsie a cim verejnejsie. Dokazem si totiz velmi dobre predstavit scenar, pri ktorom v ramci ochrany kazdeho zivota slobodu volby rodicia s tratia a v ramci ochrany vsevedu-ceho trhu bude chranena sloboda podnikania poistovni, ktore, spravajuc sa trhovo, vyslovene stratove pripady proste nepoi stia.

O genetickych technologiach v polnohospodarstve diskut ovali Ing. Pavel Filkorn z Ustredneho kontrolneho a skusobneho ustavu polnohospodarskeho; Karel Jech zo STUZ CR; Martin Hojsik z Greenpeace Slovensko a RNDr. C estmir Hrdinka z Greenpeace Cechy.

Sucasny stav humannej genetiky vysvetlil Doc. RNDr. L udovit Kadasi, CSc., z Ustavu molekularnej fyziologie a genetiky SAV, doplnili Doc. Ing. D. Halama a MUDr. V. Halamova..

O etickych problemoch hovorili Doc. RNDr. Peter Sykora, PhD a Mark Lovas, PhD, obaja z Centra interdisciplinarnych studii UK; Pavel Sremer zo STUZ CR a mnohi ucastnici.

seminar moderovala a clanok napisala Lubica Lacinova

Akcie proti rasizmu

Obcianska iniciativa Ludia proti rasizmu organizovala na mesiac november celoslovensku kampan proti rasizmu. Spatna vazba a zaujem verejnosti predcil ocakavania organizatorov a skoro sposobil kolaps pri organizacii podujati. Na vyzvy totiz reagovali stovky skupin z roznych miest s cielom zapojit sa do aktivit proti rasizmu.

Do akcii na Svetovy den proti fasizmu a antisemitizmu sa v celkovom suhrne zapojilo 372 skupin vo viac ako 79 mestach na Slovens ku!

Do dnesneho dna prichadzaju odozvy na kampan a odozvy ukazuju, ze kampan dosiahla svoj ciel - prebudit zaujem v erejnosti o problem rasizmu. Na adresu iniciativy prislo viac ako 1200 listov a navratiek z letakov, internetova stranka za dva tyzdne zazna menala vyse 5000 navstev, vyse 350 dotazov prislo e-mailami. Z niektorych vyberame:

MUDr. Abdul Mohammad: "Pochadzam z Afghanistanu a zijem na Slovensku uz vyse 16 rokov, pracujem 8 rokov ako lekar. Pacila sa vyzva vyjadrena tym plagatom s tymi mozg ami. Tymto mailom vyjadrujem svoju sympatiu s Vami a drzim Vam pa lce."

Ing. Rastislav Pecniak: "O Vasej stranke som sa dozvedel z billboardu, stranka ma velmi zaujala, myslim, ze nasej spolocnosti bolo treba taketo billboardy a celkovo osvetu uz davno. Ved podla mna je medzi skinmi mnoho mladych ludi, ktori vlastne este ani poriadne nechapu o com hovoria, co robia. D rzim Vam palce a zelam vela uspechov do dalsieho ozdravovania nasej populacie."

Anton Binder: "Ja som bol niekedy rasista, ale uz nie som. Rasisti su tvrdohlavi debilkovia ktori si myslia, ze su hrdin ovia."

Brano z Ruzomberka napisal: "Tie billboard's po Slovensku su super, keby neboli, ani by som o Vas nevedel. Konecne je tu niekto, kto v tomto state robi nieco, co stoji za rec. Musel som sa ozvat, lebo pred mesiacom ma napadli 7 skinhead's a dokopali ma. Mal som velke stastie, ze boli okolo ludia a skini usli..."

Stefan Marsala: "Milo ma prekvapilo, ze i na Slovensku sa niekto venuje tak palcivej teme, akou nesporne rasizmus je. Som krestan (evanjelik-metodista) a zaraza ma, ze su i u nas na Slove nsku rasisticke nazory."

Samozrejme prisli aj negativne ohlasy, vacsinou z anonymnych adries a plne vulgarizmov a vyhrazok. Obsahy niektorych boli, alebo budu podane policii. Rovnako aj materialy, ktore l udia poslali s informaciami o aktivnych rasistoch.

Pocas akcie sa nezaznamenali konflikty, alebo utoky. Proti naznakom akcii skinheadov (napr. v Bratislave a Kosiciach) policia promptne zasiahla. Kampan proti rasizmu pokracuje az do konca novembra. Organizatori uvazuju o predlzeni kampane az do Vianoc vzhladom na neustale prichadzajuce ohlasy. Rovnako sa pripravuje dotlac brozur, letakov a ostatnych materialov, ktore boli aj napriek vysokemu nakladu rozobrane.

obcianska iniciativa LUDIA PROTI RASIZMU

P.O.BOX 18, 840 08 Bratislava, tel./fax: 6595 6071, antirasist@changenet.sk, www.rasizmus.sk


B U D E

Zakon o pristupe k info

Mili priatelia,

chcela by som vsetkym aktivnym zaujemcom o temu zakona o pristupe k informaciam ponuknut: Monitoring impleme ntacie zakona o pristupe k informaciam.

Zistujeme predbezny zaujem o vycvikove kurzy, v ramci ktorych Vas zoznamime so samotnym zakonom a roznymi pr istupmi, ako mozno systematicky sledovat proces jeho zavadzania do praxe, co by zasadne malo zmenit pozicie nas obc anov.

Ide najma o to, aby obcania od prvych mesiacov ucinnosti zakona efektivne spolupracovali medzi sebou i s mediami a vytvarali siete obcianskych aktivistov - monitorov po celom uzemi SR.

Seria podujati, ktoru planujeme uskutocnit na prelome r okov 2000-2001, je zamerana na rozsirenie vedomosti o zakone, ale tiez na rozvijanie zrucnosti pri uplatnovani zakona a mon itorovani postojov a aktivit verejnej spravy.

V ramci planovaneho vycvikoveho programu sa uskutocnia dva 2,5-dnove vycvikove kurzy (predbezny termin prveho stretn utia je 12.1.-14.1.2000).

Tento projekt bol financne podporeny z programu Tvoja Zem, ktory zabezpecuju nadacia Ekopolis a ETP-S a financuje United States Agency for International Development spolu s da lsimi sukromnymi i verejnymi darcami.

V pripade vasho zaujmu nas prosim kontaktujte najneskor do 10. decembra 2000 na adrese: Nadacia Obcan a demokracia, Dobrovicova 13, 811 09 Bratislava, tel: 07/5292 0426, 5292 5568, e-mail: mezianova@changenet.sk

Marcela Mezianova

Cena Sasakawa Peace Foundation

Japonska nadacia Sasakawa Peace Foundation (SPF) a Sasakawa Central Europe Fund (SCEF) vyhlasuju podla ≠ 847 - 849 Obcianskeho zakonnika verejnu sutaz o Cenu Sasakawa Peace Foundation za zivotne prostredie s cielom podporit neziskove organizacie, ktore posobia v oblasti zivotneho pro stredia v Slovenskej republike.

V sulade s globalnou viziou trvalo udrzatelneho zivota, kt oru SPF podporuje, sa cena za zivotne prostredie udeluje od r oku 1994 kazdorocne. Od roku 2000 sa cena bude udelovat i v Polsku a Madarsku.

Sasakawa Peace Foundation bola zalozena v roku 1986 s cielom podporit medzinarodne porozumenie, vymenu a spol upracu. Financne prostriedky pre svoju cinnost ziskava zo sut azenia motorovych lodi v Japonsku. V roku 1990 SPF zalozila fond pre strednu Europu - Sasakawa Central Europe Fund, kt ory rozvija svoju cinnost v Ceskej republike, Madarsku, Polsku a Slovenskej republike. Jednym z jeho cielov je i prispievat k rozvoju neziskoveho sektora a podporovat ochranu a tvorbu zivotneho prostredia. SCEF poskytuje financne prostriedky a rozvija svoje vlastne operacne projekty.

Sutazne podmienky:

Ziadatel - ziadatelom moze byt akakolvek neziskova organizacia registrovana v slovenskej republike ako nadacia, neinvesticny fond, neziskova organizacia poskytujuca verejn oprospesne sluzby alebo zdruzenie obcanov, ktora do sutaze prihlasi jeden projekt splnajuci urcene podmienky. V pripade, ze sa na realizacii projektu zucastnovalo viacero organizacii, prihlasuju ho spolocne. Organizacie, ktore sa zahrnaju pod je dnu stresnu organizaciu, mozu svoje projekty prihlasit sam ostatne. Ocenene organizacie z predchadzajuceho rocnika sa nemozu prihlasit do tohtorocneho kola sutaze.

Projekty - Cena vyhlasena v roku 2000 sa udeluje za projekt netechnologickeho a nekomercneho charakteru realizovany v roku 1999. Dany projekt podporuje viziu trvalo udrzatelneho zivota, prispieva k zmene alebo kladie zaklady zmeny v pris-tupe k ochrane a tvorbe zivotneho prostredia. Projekty prihl asene v minulom rocniku ceny nebudu prijate do sutaze. Neoc enene projekty s dlhodobym charakterom budu prijate len v tom pripade, ak realizacia projektu postupila do vyssieho stadia. Ziadatel musi tuto skutocnost nalezite podlozit v dokumentacii predlozeneho projektu.

Ceny - Prva cena: 6 000 USD, druha cena: 4 000 USD, tretia cena: 2 000 USD. Reprezentant nominovany vitaznou organizaciou ma moznost zucastnit sa na studijnom pobyte v J aponsku na pozvanie SCEF.

Hodnotenie projektov - projekty prihlasene do sutaze b udu hodnotit narodna vyberova porota. Ta odporuci pat proje ktov, ktore budu odoslane do sidla SCEF. Z nich budu vybrate tri projekty a udelena prva, druha a tretia cena. S rozhodnutim narodnej vyberovej poroty a SCEF budu oboznamene vsetky prihlasene organizacie. Pri posudzovani prihlasenych projektov sa bude prihliadat na tieto kriteria: vysledky projektu, po trebnost projektu, ucast verejnosti na projekte, napaditost pr ojektu, spolupraca s neziskovymi alebo inymi organizaciami a perspektivy organizacie.

Clenovia narodnej vyberovej poroty : Zora Pauliniova, trenerka a konzultantka a predsednicka narodnej poroty, Brat islava; Michaela Galvankova, konatelka, obcianske zdruzenie Vydra, Cierny Balog; Dusan Bevilaqua, riaditel spravy, N arodny park Slovensky raj, Spisska Nova Ves; Peter Medved, veduci projektov, Nadacia Ekopolis, Banska Bystrica; Jaromir Sibl, vysokoskolsky pedagog, Prirodovedecka fakulta UK, Bratislava.

Podmienky a pravidla: Prilozena prihlaska musi byt vyplnena v slovencine a dorucena na uvedenu adresu do 15. decembra 2000 (rozhoduje peciatka na obalke). Sucastou pr ihlasky je charakteristika projektu v maximalnej dlzke 3 stran a zivotopis manazera projektu, ktore musia byt dorucene v sie stich vyhotoveniach. Doplnujuce materialy (napr. fotografie, ilustracie) mozu byt prilozene k charakteristike projektu, cim sa zaroven stavaju jej neoddelitelnou sucastou.

Vysledky sutaze budu vyhlasene do 15. februara 2001.

Rozhodnutia narodnej poroty a SCEF su konecne. Zastu pcovia oboch posudzovacich timov maju pravo navstivit miesto realizacie projektu alebo vyziadat si dalsie informacie a materialy v pripade, ze predlozene materialy su pre ich rozhodnutie nedostacujuce. Po udeleni ceny budu vitazi vyzvani podat do marca 2001 spravu o uskutocnenych projektoch v roku 2000 v anglickom a slovenskom jazyku.

Blizsie informacie: Jana Kadlecova, regionalna zastup-kyna SCEF, Bastova 5, 811 03 Bratislava, tel./fax: 5441 7940, kadlecova@changenet.sk

Jana Kadlecova

Stretnutie expedicnych turistov

Klub slovenskych turistov, DK Vetvar, OZ Karpaty a CVC na Chlumeckeho 12 pozyvaju horskych sportovcov, prirod ovedcov, dalsich milovnikov prirody, cestovatelov a vsetkych, ktori sa dobre citia v spolocnosti nadsencov, co vedia pre tvor ive nekonzumne zaujmy obetovat cas, pohodlie a lakadla m odernej doby, na XIII. rocnik medzinarodneho stretnutia exp edicnych turistov, ktore sa uskutocni 16. - 17. decembra 2000 (v sobotu od 9. do 19.30 hod a v nedelu od 8.30 do 15. hod) v bratislavskej mestskej casti Podunajske Biskupice v Dome kultury Vetvar na Biskupickej ul. 15. Taziskom programu budu prednasky a besedy z 20 uspesnych vyprav do necivilizovanych a malo civilizovanych horskych oblasti 5 kontinentov sveta (napr. Aljas ka, Peru, Altaj, Iran, Himalaje) spojene s premieta-nim diapozitivov. Novinkou bude gramiada novej knihy Petra Holubka Za jaskynami Ciny, Mongolska a ruskeho Dalekeho vychodu.

Pre nebratislavcanov sa pripravuje skromne ubytovanie (nutne prezuvky, spacak a karimatka). Vhodna doprava: z hl. zel. stanice a) os. vlak o 7.38 h. do Podunajskych Biskupic, b) trolejbusom 201 do PB, vystupit za Malym Dunajom na K omarovskej ul., odtial peso 10 min. cez Nakovnu ul., c) autobus c. 74 na konecnu v Slovnafte, odtial bus c. 70, vystupit na zast. Miestny urad, dalej 3 min. peso po Biskupickej ul. (bus c. 70 ide od Noveho mostu, stoji tiez pri aut. stanici Nivy). Z Petrzalky busom c. 97 na Kovovu ul.

Tak, ako aj v minulosti, nejeden ucastnik na stretnuti ziska tip i partiu pre netradicne stravene leto.

Svetozar Krno


FAKTY A UVAHY

List Zdruzenia obcanov lokality Fialkove udolie
pani Kropilakovej - odvolanie z Miestneho zastupitelstva

Vazena pani architektka,

dovolte, aby sme sa Vam v mene Zdruzenia obcanov lokality Fialkove udolie a dalsich obyvatelov Stareho Mesta pod akovali za Vasu cinnost a ustretovost v o funkcii hlavnej architektky Mestskej casti Stare Mesto, z ktorej rozhodnutim Miestneho zastupitelstva odchadzate.

Nie je dnes u nas vobec samozrejme, ze by vrchnost pov azovala za potrebne komunikovat priebezne s komunitou, ktora jej dala mandat spravovat jej zalezitosti. Velmi sme ocenili, ze sme vo Vas nasli partnerku, ktora z vlastnej iniciativy nadvi azala s nami dialog a vyvinula maximalnu snahu najst vychod is-ko zo spornych situacii, ktore by bolo pre vsetky strany prijatelne.

Neprijemne nas preto prekvapilo, ze Vas Miestne zastup itelstvo z funkcie hlavnej architektky Stareho Mesta odvolalo. Je paradoxne, ze dovodom odvolania boli "vazne chyby pri styku s verejnostou" - teda prave ta zlozka Vasej cinnosti, kt oru obyvatelstvo ocenuje. Dostali azda posla nci od svojich volicov podnety, poukazujuce na Vase prehresky pri styku s nimi? Mame o tom pochybnosti, inak by sotva boli odvolanie usk utocnili tak narychlo bez toho, aby predlozili akekolvek dokazy a umoznili Vam, ci pritomnym zastupcom obyvatelstva sa k veci vyjadrit.

Ak voleni zastupcovia komunity a samotna komunita ma na tu istu vec diametralne odlisny nazor, nie je cosi v poriadku - a to sotva s komunitou. Je celkom prirodzene, ze nas to vedie k domnienke, ze nasi voleni zastupcovia maju dovody cosi pred nami skryvat, co je v prikrom rozpore s ich poslanim sprav ovat veci v prospech nas vsetkych. Zda sa, ako keby sa poslanci Miestneho zastupitelstva na Vas vyvrsili za to, ze ste ich po stup vystavili nepohodliu verejnej kontroly. Svojim krokom vyslalo zly signal zasadovym pracovnikom, ktori svoju funkciu chapu ako poslanie spravovat veci verejne tak, aby prospech z nich bol vseobecny.

Vdaka Vasmu posobeniu nadobudla funkcia hlavneho a rchitekta Stareho Mesta opat vaznost a doveryhodnost. Verime, ze sa svojimi schopnostami, entuziazmom a skusenostami b udete aj nadalej zasadzovat za zachranu nadosobnych a nadc asovych hodnot.

V Bratislave 13.11.2000

Zdruzenie obcanov lokality Fialkove udolie

Vacsina ludi nevie, co sa deje

Moznost oboznamenia sa verejnosti s navrhom noveho Uzemneho planu (UP) Bratislavy je prakticky nerealna.

Predstavitelia siedmich bratislavskych obcianskych organizacii upozornili primatora hlavneho mesta na skutocnost, ze moznost oboznamenia sa verejnosti s navrhom noveho Uzemneho planu (UP) Bratislavy je prakticky nerealna.

Za sucasnych podmienok zaujemca o UP musi prist v je dnom z troch pracovnych dni v tyzdni od 13 do 16. hod. do je dnej z kancelarii magistratu a tam sa s UP moze oboznamit a pripadne ho pripomienkovat (do 22.12. 2000). Je nerealne oc akavat od zamestnaneho, radoveho obcana, ze sa za takychto okolnosti s UP oboznami. Navyse skratena verzia textovej casti ma byt spristupnena na internete az 30.11.2000 a verejne pr erokovanie ma byt uz 4.12.2000.

Pri takomto jednani zo strany magistratu ma nechtiac napada situacia opisovana na zaciatku knihy Stoparov sprievodca po galaxii, kde v konecnom dosledku prislo k zniceniu Zemegule za ucelom budovania transgalaktickej dialnice. Pozemstania sa vsak mohli s jej stavbou oboznamit a navrh pripomienkovat na Alfa Centauri pocas niekolkych svetelnych rokov. Ze tak n espravili komentoval sef Vogonov slovami: "S tak apatickym narodom sa netreba babrat..." O niekolko minut sa zistilo, ze jej znicenie nebolo nevyhnutne, nakolko vynalez mimodime nzionalneho cestovania pochoval potrebu budovania dialnic.

Aby veci v Bratislave nenabrali podobny spad ako v spominanej knihe sa sedem obcianskych organizacii obracia na pr imatora mesta so ziadostou zasadnej zmeny postoja magistratu k spristupneniu UP verejnosti. Pozaduju zverejnit celu verziu UP (nielen skratenu) vratane vykresovej casti na internete, l ehotu na pripomienkovanie UP predlzit o tri mesiace, verejne vystavit navrh UP na viacerych miestach (t.j. aby bol pristupny i v mimopracovnom case) a zabezpecit komplexnu prezentaciu UP odbornikmi vo vsetkych mestskych castiach na verejnych stretnutiach a v media ch.

Iniciatori zmien su presvedceni, ze akceptaciou ich pozi adaviek primator prejavi ustretovost v informovani obcanov, skvalitni proces tvorby UP a predide mnohym potencialnym konfliktom v buducnosti, ak by sa mal UP realizovat v rozpore s volou obyvatels tva.

Zoznam organizacii, ktore vyjadrili nespokojnost s jedn anim magistratu: Zdruzenie obcanov lokality Fialkove udolie, OI Kalvaria-Slavin, OZ Koliba, Nadacia Horsky park, OZ Za zdravu Patronku, MV SZOPK, OI Nase me sto.

Michal Petruska, ChangeNet spravy, http://wwww.changenet.sk

Pozn. red.: Ak nasej ziadosti vyhoveju, vsetky zmeny vam oznamime.

Ako perieme, cast 3.

V minulom cisle ii-ciek sme si rozobrali problem fosfatov a eutrofizacie vod. Mozno Vas bude zaujimat, ze denne clovek vyluci asi 1,5g P, ktory odide splaskovymi vodami. Ale to je len polovica P, ktory odchadza z nasich domacnosti. Tu druhu tvori P z pracich a cistiacich prostriedkov. Viete si predstavit 20-tonovy kamion? Urcite ano. A 165 obrovskych 20-tonovych kamionov v rade za sebou? To uz asi tazko. Ja nie. Nevy rovnaju sa im ani dlhe kolony na hraniciach vytvarajuce sa pri roznych colnych problemoch. Predstavte si, ze obsah vsetkych tychto obrovskych aut vypustite do vod. Blbost? Nie. Robime to kazdy rok (postupne rozdelene v dennych davkach). U susedov v CR je to priblizne 335 kamionov. A kolko u dalsich susedov? V minulom cisle sme si povedali, ze P je biogenny prvok. Bola tam aj veta, ze problem je v tom, ze niecoho sa n ahromadilo na nespravnom mieste v nespravnom case v nespravnom mnozstve. Myslim si, ze pri "kamionovom strasidle" nadobuda problem konkretnejsie obrysy. A kym sa vyriesi v nasej krajine legislativne, mozeme zacat sami od seba. L egislativa nebude postupovat milovymi krokmi dobrovolne, tvoria ju zas len ludia a tych treba postrcit. Pokial vyrobcov nebude nikto nutit, aby sa spravali k prirode setrnejsie, bude len malo takych, ktori uprednostnia zdravie ludi a cistu vodu pred svojimi ziskami. Navyse budu znevyhodneni v konkuren-cnom boji. A kto moze vyrobcov k niecomu prinutit? Spotrebitelia? Vlada?... Spominate si na vyrok: "Kazdy narod ma taku vladu, aku si zasluzi?"

Tuzime, aby do kazdej domacnosti tiekla cista voda. Ale aka voda z kazdej domacnosti odteka? A kolko je u nas doma cnosti?

A aby to nebolo take jednoduche, este si to trochu skomplikujeme. Pamatame si z minuleho cisla, ze okrem tenzidov o bsahuju detergenty aj pridavne latky. Pridavne latky (prisady) delime na: aktivacne (aktivne) prisady, pomocne prisady a pl-niace prisady. Prave v aktivnych prisadach byva casto ukryty P, aj ked v inej forme. Pamatam sa na tabulky brnenskej ekologickej poradne Veroniky, kde boli rozbory roznych praskov a aj v niektorych bezfosfatovych bol zisteny obsah P, i ked v mensom mnozstve. Dumali sme, odkial sa vzal. Bol schov any v aktivnych prisadach. A viete, co vsetko v nich moze byt este schovane?

Nedavno sa mi pochvalila kamaratka: "Kupila som bezfosfatovy prasok. Nazov bezfosfatovy bol vytlaceny velkymi pi smenami. Ale nevies, preco tam bolo dole malymi pismenami napisane: nevhodne pre krajiny EU?" Neviem, nevidela som prasok, nemohla som si precitat jeho zlozenie. Niekedy nestaci ani to. Mozem len tusit...

Ked sa zistilo, ze fosfatove prasky sposobuju eutrofizaciu vod a problem narasta do velkych rozmerov, mnohi vyrobcovia nahradili fosfaty zeolitmi. Po 1. prispevku v iickach mi prisiel e-mail: "Ucili nas, ze zeolity su ekologickou surovinou, zeru ich aj prasce, v com su rizikove?"

Zeolit je svojou podstatou ionomenic. Pri prani je schopny naviazat na seba iony vapnika (Ca 2+), zmakcuje vodu. Po v ypusteni obsahu pracky odchadza do vody skoro stvrtina davky prasku vo forme zeolitov, ktore su vo vode nerozpustne. Okrem toho, ze zanasaju pracky a COV, usadzuju sa vo vodnych t okoch na urcitych miestach (vnutorna strana meandru), zanasaju vodne diela. Tu sa dostavaju do kontaktu so zluceninami tazkych kovov. Tazke kovy vzhladom na svoju afinitu vytesnia vapnik a naviazu sa na zeolit. (Predstavte si porovu - okienk ovu strukturu, kde nieco "sedi".) Tento proces je ale vratny. St aci, ak sa zmenia pomery vo vode, napr. do nej vylejete vedro slanej vody (dostane sa tam obycajna kuchynska sol ), alebo na svojej puti vsetko dorazi az do mora. Dojde k uvolneniu tazkych kovov. Polozili sme casovanu bombu. Nevieme, kde a ke-dy. Vypomsti sa nam, nasim detom, nasim vnukom...? Tazko dnes odhadneme, ake vazne environmentalne problemy spos obime. Kolko bude toho nespravneho mnozstva v nespravnom case na nespravnom mieste a kde to vlastne bude. U nas, u susedov?

Fosfaty v pracich praskoch boli na vrchole v roku 1978, v zapadnej Europe sa ich spotrebovalo 1 mil. t a kvoli eutrofizacii stojatych vod bol pentanatriumtrifosfat (STP) nahradzovany zeolitmi. S vedlajsimi vplyvmi zeolitov sme sa prave oboznamili. Napisy bezzeolitove prasky este nepozname. Preco by sa tym aj vyrobcovia zatazovali? Do povedomia verejnosti sa zeolity este nedostali. Ludia bezne ani nevedia, ze existuju.

Dalsim problemom su plnidla. Su to hlavne anorganicke soli, rozpustadla a pod. Pouzivaju sa na dosiahnutie vhodnej predajnej formy, koncentracie detergentov a upravy podmienok pri vyrobe. Sposobuju zbytocne zasolovanie ZP. Obsahuju ich fo sfatove aj zeolitove pracie prostriedky.

Odhaduje sa, ze celosvetova spotreba syntetickych tenzidov bude stupat do roku 2005 s rocnymi prirastkami 3,2% a dosiah-ne 7,4 mil. t. Ako sa s tym vysporiada nasa planeta? Nie je rozumnejsie pouzivat na vyrobu cistiacich a pracich prostriedkov prirodne suroviny z obnovitelnych zdrojov?

Helga Kothajova

"Jak si vybrat praci prasek"

Pod tymto nazvom vydala Rosa - ekologicka poradna v Ceskych Budejoviciach v spolupraci s Veronikou Brno v lete t.r. letacik. Doporucuju pri vybere pracieho prostriedku riadit sa napr. znackou "Ekologicky setrny vyrobek", ktore prepoz iciava MZP CR (u nas je to znacka "Environmentalne vhodny vyrobok"). Dalej doporucuju davat prednost bezfosfatovym prostriedkom, kompaktnym pracim prostriedkom a mydlovym pr acim prostriedkom.

Obsahuje o.i. tabulku s pracimi praskami pre automaticke pracky a mnozstvom fosforu (P) v jednej davke, t.j. pri vyprani 5 kg slabo zaspineneho pradla v makkej vode, ktore sa dostane do odpadovych vod (obsah fosforu bol zistovany laboratornym rozborom). Z tabulky vyberame:

0 g P: Ariel liquid activ (Procter & Gamble), Azur novy (Henkel), Lanza tekuta (Benckiser), Permon* (Missiva), Persil color gel a Persil kraft gel (Henkel), SA8 Premium* a SA8 Premium color* (Amway); 0,1 g: Ariel futur* (Procter & Gamble), Frosch* (Kromus), Lanza tabs (Benckiser), Palmex citrus sila (Henkel); 0,2 g: Persil green power (Henkel); 0,3 g: Persil ocean fresh (Henkel); 0,5 g: Palmex 2 fazy (Henkel); 1,1 g: Laser plus (Fresh Cosmetics); 1,7 g: Tesco (Qalt); 2,2 g: Color bio aktiv (Benckiser), Senza pro deti nova (Dedra); 2,6 g: Kronstar (Kronstar); 3,4 - 3,8 g: Batole (Qalt), Senza (Dedra), Titan baby (Setuza), Toto (Setuza); 4,1 - 4,8 g: Mimino (Dubrava), Tix bio alpine fresh (Procter & Gamble), Merkur bila sila (Setuza), Ariel automat (Procter & Gamble); 5,0 - 6,0 g: Lanza color (Benckiser), Tix bio color (Procter & Gamble), Omo (Unilever), Biomat bonux (Procter & Gamble), Tix citron (Procter & Gamble).

*) oznacuje kompaktne pracie prostriedky, t.j. take, ktore neobsahuju soli (soli pre pranie nemaju zia den vyznam, zbytocne vsak zasoluju povrchove vody). (Zial, tabulka neobs ahuje informacie o zeolitoch, toxicite a biodegradabilite jednotlivych praskov - pozn. red.)

Podrobnejsie informacie najdete na http://www.ecn.cz/rosa

vybrala Katarina Simoncicova

Aktivne mladeznicke ekovzdelavanie

Projekt "Aktivne mladeznicke ekovzdelavanie" je iniciovany skupinou mladych ludi zo strednych skol z regionu Liptova. Mladeznicka skupina pod vedenim koordinatora R. Pada (OZ TATRY) pripravuje do decembra 2000 dalsie cisla Enviro nmentalneho mesacnika pre mladez "EKOKOMPAS", zamerane na tematiky: trvalo udrzatelny rozvoj, globalizacia, energia a dobrovolnictvo, a ktore su bezplatne distribuovane na 50 liptovskych skol.

Casopis poskytuje aktualne informacie nielen z danej pro blematiky, ale informuje i o legislative, aktualnych kampaniach, sleduje environmentalne dianie vo svete, poskytuje navody, fakty, zoznamy ekoliteratury, kontakty, ponuka slobodny priestor pre nazory, vyzyva k aktivite prostrednictvom environmentalnych projektov a sutazi.

Doposial vysli EKOKOMPASy: Odpad, Les, Voda, Atmosfera (globalne a klimaticke zmeny), Energia, Biodiverzita, Doprava, Priehrady, Zvierata, Zivotny styl a GMO. V pripade zaujmu je mozne si jednotlive cisla doobjednat za cenu nakl adov (12 Sk/cislo + postovne). Elektronicka podoba casopisu je k dispozicii na stranke: www.tutok.sk .

Adresa redakcie: Ekokompas, L. Milonova, Okolicne 552, 031 04 Lipovsky Mikulas, tel.: 0849/5514404.

Lenka Milonova, OZ TATRY

Citanka pre pokrocile MVO

PDCS - Centrum prevencie a riesenia konfliktov vydalo pred dvomi rokmi Citanku pre neziskove organizacie. Jej v ypredanie signalizuje hlad po tomto type literatury, a tak je v sucasnosti pripravena "dvojka" - Citanka pre pokrocile nezi skove organizacie. Je urcena ludom z neziskovych organizacii, podnikatelskych subjektov, statnej spravy i samospravy, ktori chcu lepsie rozumiet tretiemu sektoru a hladat prilezitosti na spol upracu.

Kniha pozostava z troch okruhov. Prvy sa venuje korenom filantropie a zdruzovania vo svete a na Slovensku. Druhy okruh opisuje vztah tretieho sektora k statu, samosprave, biznisu a sebe samemu a treti tematicky okruh je viac navodovy, radi ako sa ma spravat obcan, ako moze vstupovat do verejneho rozhodovania a obhaj ovat verejny zaujem.

Uvodna kapitola Globalna revolucia v zdruzovani vysvetluje, co sa deje s tretim sektorom v celosvetovom rozsahu. Z1 perspektivy poslednych desiatok rokov a s "neslovenskym odstupom" vysvetluje, co boli styri krizy a dve revolucie, ktore sposobili celosvetovy vzostup tretieho sektora. Kapitola je neromantickou, odmytizovanou a vecnou interpretaciou postavenia tretieho sektora. Je to mozno najvseobecnejsia a najnarocnejsia kapitola, ostatne uz filozofuju menej. V kapitole Filantropia vo svete a na Slovensku sa prelina historicky, sociologicky a ciastocne i politologicky pohlad na vnimanie do brocinnosti od antiky az po sucasnost. Analyzuje, ci sme na Slovensku svedkami novej vlny filantropie alebo este stale jej "zamrznutia" v 19. storoci. K apitola Tradicia spolkovej ci nnosti na Slovensku s mnozstvom prikladov a zaujimavosti op isuje ulohu spolkov na Slovensku a suvislosti, ktorych dosah dodnes citit v kazdodennej praci v tretom sektore. Venuje sa hlavne otazkam majetku spolkov, premenlivemu vztahu pol itickej moci a spolkovej cinnosti. Tiez popisuje doteraz malo preskumane otazky tradicii zenskych spolkov. Kapitola Treti sektor a charitativne organizacie na Slovensku je mozaikou autentickych informacii predstavitelov roznych cirkevnych charitativnych organizacii, opisuje oblasti, o ktorych sa malo vie tak v tretom sektore ako aj v cirkvach. Uvazuje o vztahu cirkvi a obcianskej spolocnosti, o socialnom uceni cirkvi a l egislativnych formach charitativnych cirkevnych organizacii.

Tri sektory spolocnosti: konkurencia ci spolupraca je uvod k "vztahovym" kapitolam, ktory opisuje, ako je mozno p ostupovat v procese medzisektorovej spoluprace a pri rozvoji partnerstiev. Kapitola Treti sektor a treti sektor je akymsi kritickym pohladom do zrkadla. Uvadza typologiu neziskovych organizacii na Slovensku pre tych, co beru treti sektor (prilis) vazne, aj pre tych, co ho beru (prilis) nevazne. Info rmacne "husta" je kapitola Treti sektor a biznis. Zameriava sa na javy, ktore zatial v tretom sektore nie su vseobec ne rozsirene. Rozobera trendy v ziskavani zdrojov pre treti sektor. Vysvetluje moznosti a limity samofinancovania. Pozornost v enuje zakladinam i fundraisingu prostrednictvom internetu. Kapitolu uzatvara prehlad foriem partnerstva medzi neziskovymi organizaciami a biznisom, tiez uvahy o buducnosti socialne zodpovedneho podnikania. Takmer ucebnicovu podobu ma k apitola Treti sektor a stat. Obsahuje charakteristiky demokratickeho a pravneho statu a vymedzenie vztahov medzi statom a tretim sektorom. Podrobne vysvetluje, v com spociva priama a nepriama financna podpora statu tretiemu sektoru a ako sa v tomto smere Slovensko odlisuje od susediacich krajin alebo celosvetovych trendov. Zaver kapitoly upozornuje na pote ncialne nebezpecenstva, ktore popri vyhodach prin asa partnerstvo medzi statom a tretim sektorom. Kapitola Treti sektor a samosprava vychadza z u nas noveho spolocenskeho ko ntextu, ktoreho dosledkom je decentralizacia moci a priestor pre obciansku sebarealizaciu. Prinasa namety ako uplatnovat o bciansky vplyv pomocou rozvijania vztahov samospravy s tretim sektorom.

Kapitola Obcania a verejne rozhodovanie otvara tretiu cast knihy venovanu verejnemu rozhodovaniu, advokacii a pravnym aspektom. Od vseobecnych filozofujucich principov sa tato kapitola dostava az k velmi konkretnym, v praxi vyuz itelnym postupom, ako napriklad metodika "Diagnozy kom unity" a "Obciansky index", ktore su v instruktaznej podobe uvedene v prilohe. V kapitole Obcianska advokacia je opisany rozvoj obcianskej advokacie na Slovensku a pat zakladnych oblasti pohladu na obciansku advokaciu. Prakticke cvicenia predstavuju pripravu a planovanie advokacnej akcie, pricom vacsia pozornost je venovana etikete koalicie a krizovym m omentom v kampaniach.

Zaverecna kapitola Pravne aspekty obcianskej aktivizacie ma sluzit ako rukovat pri organizovani peticie, vyjadrovani sa formou obcianskych pripomienok, stanovisk a namietok, org anizovani verejnych zhromazdeni a inych institutov obcianskej aktivizacie. Sucasne sluzi ako pravny poradca a ponuka aj viacero vzorov dolezitych dok umentov.

Kniha sa da kupit v PDCS za 225,- Sk alebo objednat na http://www.pdcs.sk , pdcs@pdcs.sk . Viac informacii: PDCS, Maria Zelenakova 0905/707 150, Katarina Oveckova 0905/452 849.

Dusan Ondrusek a Maria Zelenakova


OZNAMY

Ochranarske Vianoce

V sobotu 16. decembra v budove kina Nivy (Sutazna ul.) na 1. poschodi v zasadacke budu Ochranarske Vianoce. Mies tnost mame k dispozicii od 17. do 23. hodiny. Bude cas na ro zhovory nielen vazne (miestne problemy, ako dalej?), ale i la hsie (davno sme sa nevideli, Hubaci sa vratili z Ameriky) pri Hrkutovom vinku i dobrotach, ktore donesiete. A nezabudnite na tombolu.

Katarina Simoncicova

Blahozelanie

Na svete je dalsi Miniopterus, Blanke a Romanovi Lehotskym sa 30.10. narodila dcera Lenka. Tesime sa dalsej ochranarskej dievcinke a rodicom i Lenke zelame vsetko dobre.

Redakcia

INFORMATORIUM

  • 5.12. - Stretnutie obcanov a Metro Bratislava, a.s. k pripravo-vanej stavbe "Most Kosicka", Miestny urad Ruzinov, Mierova 21, zac. 17. hod.

  • 6.12. - Obaly - problem zivotneho prostredia a nasich penaz eniek, Ladislav Hegyi (Spolocnost priatelov Zeme Kosice), DK Liptovsky Mikulas, Holleho 4, 16.30.

  • 7.12. - Schodza ZO 6, Godrova ul., zac. o 18. hod.

  • 16.12. - Ochranarske Vianoce v Nivach, zac. o 17. hod..

  • 16.-17.12. - Stretnutie expedicnych turistov, DK Vetvar Poduna jske Biskupice.


Z d r o j:
Nazov casopisu: Informacie bratislavskych ochranarov
Vydavatel: MV SZOPK Bratislava Rok : 2000 , Cislo : 11 - november

ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa