Mestská organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, Godrova 3/b, 811 06 Bratislava 1, tel./fax: 07/5441 3968, 5441 3291

www.fns.uniba.sk/zp/mvszopk, www.seps.sk/zp/mvszopk; e-mail: mvszopk@internet.sk

Milí priatelia,

blíži sa nám koniec roka. Ako jest obvyklé, na konci roka nám načim hodnotiť, čo bolo. Tentoraz máme však pred sebou aj koniec storočia, dokonca tisícročia. Zo-staňme však pri tom storočí – málokto z nás si pamätá udalosti spred tisíc rokov, ťažko nám ich hodnotiť.

V tomto storočí – okrem iných významných udalostí – začali vychádzať naše iička. I prišlo nám v redakcii zahodno zamyslieť sa nad tým, či má tento “samizdatový” časopis ešte stále čo povedať čitateľom. Chceme sa zamyslieť nad tým, či s koncom milénia neukončiť aj jeho vydávanie.

Pravdu povediac, k tejto myšlienke nás priviedla núdza. Redakcia v praxi pozostáva z jedného človeka – Katky. Ja som z rodinných dôvodov nepoužiteľný, Miro odpočíva v pokoji na mlyne. To vás však asi nemusí zaujímať. Naše zamyslenie tiež išlo ďalej.

Iička boli pôvodne naozaj samizdatom, keď to inak nešlo. Slovo “Interné” bolo na oklamanie boľševika. Dnes je toto slovíčko zbytočné, aj keď z historických dôvodov zostalo. Charakter i ičiek však zostal – dôraz je na aktuálnom informovaní o tom, čo sa deje. Články beletristické (mlynské zápisky) či úvahové t voria vedľajšiu líniu časopisu. Forma je stále jednoduchá, časopis je kopírovaný na obyčajnej kopírke

Avšak informačné technológie nás predbehli. Kto je “in”, je dnes informovaný cez iné médiá, než na papieri. A kto nemá e-mail a chce aspoň vedieť, čo sa deje, má iné možnosti. Skrátka, zdá sa, že iička sú už prežité.

Priatelia, obraciame sa na Vás s otázkou: byť či nebyť? Môj osobný názor je, že treba vedieť odísť v pravý čas, zvlášť, keď námaha pri vydávaní časopisu je obrovská a reálny význam vydávania neveľký. Dajte nám vedieť svoj názor.

Ešte niečo z Bratislavy: S Rastíkom sme zapálili tatinovi sviečku, dali na loďku z fľaše a pustili dolu Dunajom. Keď som to pri lúčení povedal babičke, rozplakala sa. Aj Mária plakala, uvidíme sa až na Vianoce, príde na pár dní z Paríža. Mala nový kabát, vošla so mnou do vlaku, no potom znovu vyšla von. Pr iniesla mi drumbľu a čínsku mastičku. Celú cestu pršalo.

Veľa špecialít: Vagón, v ktorom nekúrili, vagón popísaný writermi, od Malého Borového sám v autobuse. A ešte dážď a hmla (jeseň): Moje obľúbené poč asie.

Na mlyne Pentek a Tomáš, rozhovory o medveďoch, miestnych ľuďoch a organizácii života na mlyne. Čaj s medom a šošovicový prívarok: Pentekov zbytok zo včerajška. Vonku stále prší. Popíjame a Tomáš pečie zemiaky: Šošovica mu n estačila. Pentek je tu už od pon-delka s frajerkou, akurát keď som išiel z auto-busu, stretol som ho, ako ju odprevádzal na z astávku. Tomáš nemal kľúče a s Pentekom sa minul: Bol v krčme. Pred mlynom ruksak a jeho nikde. Odomkli sme a n ašli ho dnu. Je to že vraj jedno z tajomstiev, na ktoré časom pr ídeme.

V pohyboch dedinčanov je čosi hranaté, čosi typické a r ázovité (ako krajina). Už cítim meditatívnu silu tohto prostredia. Vonku hučí vodopád. Je pol deviatej: Pentek a Tomáš od-išli do krčmy a ja (rád osamelý) sa chystám fajčiť tabak Caledonian, čo je vyhlásená špe-cialitka.

V noci mi niekto zabetónoval nos (mám podozrenie, že o krem nádchy aj Mao). Dýchal som teda ústami: Hrozne sa mi vysušovali: Musel som piť: Celú noc som behal na záchod. Ráno: Mlieko s cibuľou, čaj, bromhexin, kvapky do nosa atď. A čudné nápady: Chorobu tr eba vyležať.

Takmer celý deň sme s Pentekom vláčili drevo. Naozaj by ma na tomto mieste nenapadlo nosiť ho do lesa: Je to hore ko pcom. STRMINOU! Najhorší zážitok: Vykrivené a doničené nohy. Všetko sa podo mnou rúcalo, Pentekovi tento pohyb robil zjavne menej problémov. Domnievam sa, že je to vo váhe (Ja: 95 kg, Pentek, odhadujem: 75 kg).

Vo vodopáde žijú hlasy: Jeden mužský, jeden ženský a je dno popiskovanie (dá sa povedať, že bezstarostné).

Pentek si na prípecku kreslí a vyzerá to, akoby lúštil krížovku.

Prišla Justyna od Veľkého Borového, Tomáš ju išiel čakať do Kvačian, teda: Prehnal sa. Okrem toho aj stále preháňa, al ebo aj nie, len ostatných nenápadne postrkuje k tomu, aby si o ňom mysleli, že je drsňák (a možno aj je). Hral som na dru mbľu a zrazu ma napadlo: Možno hrám falošne a nepočujem to.

Hoci nás Tomáš navádza na prepojenie s Kvačanmi, Veľké Borové je nám oveľa sympatickejšie. Je bližšie a zaujímavé práve tým, že je osirelé a že sa v ňom nič nedeje.

Dobrý sen: Idem domov, treba mi čurať. Na námestí pred naším domom sedí kŕdeľ pubertiakov a všetci sú TICHO. Vo dverách je kľúč, zabudol som ho tam. Na chodbe je hromada vecí, sestra robí poriadky. Už nie sen: Turisti mi ponúkli k oňak, no nevypil som ho všetok, tvrdý alkohol mi akosi nejde. A tak ten zbytok ponúkli P entekovi, ktorý išiel akurát s obrov-ským brvniskom na pleci okolo.

Vonku hučí hať (nie vodopád!!!), je tma. Tomáš s Justynou si v posteli šepkajú niečo po poľsky.

Pokus o haiku:

Robenie dreva I Robenie dreva II.

V hustej strmine V lese je ticho!

pracujú mlčky, Ach, aký je osamelý

len z úst sa im parí zvuk sekery

Robenie dreva III.

Opretý o palicu,

spúšťa sa vlhkou trávou

drevorubač

a za ním jeho strom

Ermi (náš pes - v sobotu prišla moja mama a sestra) tak vystrašil Maa, že ho Tomáš pri odchode nemohol chytiť. Najprv sa však naježil a vypol chrbát do oblúku, možno takého ako kamenný most. Tomáš ho nakoniec chytil a zazipsoval do pl átenej tašky.

V noci dali pokoj aj potkany: Cítili psa.

Pentek celý deň vyrábal porisko na malú sekeru. Nabral o dvahu a nasadil železo zdola, čiže šírka otvoru určovala šírku poriska. Respektíve: Rozmer určoval rozmer. Ja som stiahol dva menšie stromky a nakrájal za náruč triesok na podpaľ. Za celý deň iba jeden turistický párik, postarší manželia, mudr ovali a mudrovali, že vraj, prečo sme ne dali alternátor pod vodopád!!!

Pentek si číta Listy z môjho mlyna od Daudeta. Keď som babičke sľuboval, že jej budem písať, tiež si na ne spomenula.

Musím pohľadať ihlu a niť. Okrem nohavíc sa mi totiž ro ztrhlo aj vrecko na bunde.

Opäť len jedna turistická dvojica: Tichý a nenápadný mladý pár. Kúpili sme si štyri litre mlieka a hneď večer dva vypili. Stopa medveďa v blate: Mohol ísť pár minút pred nami, zrazu išli lesom namiesto nás dvaja hulákajúci opilci. Už cez deň bol vietor: Hora hučala. Pentek to nazval spravodlivosťou: Niekde hučí more a niekde les. Večer sa rozpútal šialený fučák, narážal do mlyna tak, že otváral vnútorné okná, hnal sa do trávnatého svahu a rozfúkaval vodopád opačným smerom.

Pentek si na medveďa doniesol petardy a kaser. Asi je to lepšie ako na neho ísť s nunčakmi, lebo aj také nápady som z ažil. “Hučia hory hučia, že Janíka mučia, ešte viacej hučať budú, keď ho vešať budú.”

Krčmárka tvrdila, že sem-tam sa objavia aj vlci.

Mama volala k Mikušákovcom, tam sme si mali prísť po mlieko: Babička umrela. Pred šiestimi dňami som sa s ňou lúčil (idúc na mlyn) a pri tej príležitosti aj povedal, čo pre mňa zn amená: Vzácny dych starého sveta. Mám obavu, že zomrela na opustenosť, ako rodina sme zlyhali: Bola v starobinci. Každý mal nejakú výhovorku: Ja takú, že mi pred rokom umrel tatino.

Len čo sa zotmie, mám chuť ísť spať. Aspoň dnes: Drevo nám dalo zabrať.

Hučanie hate si už nevšímam, no zrejme má dosť výrazný podiel na pokojnom každodennom dvanásťho dinovom spánku. Popíjame rum.

Fučalo celú noc. Ráno sa to utíšilo a hneď začalo pršať. Aj sa oteplilo: 9°C. Na túto ročnú dobu nezvyklé, už sme tu dávno mali mať sneh. Pentek sa ráno vybral na záchod a zistil, že vietor v noci rozrazil dvere a porozvláčal záchodový papier po celom okolí (ak to nebol medveď, že áno). Načo išiel vietor k nám na latrínu, naozaj neviem dosť dobre pochopiť (medv eďa by som možno aj).

Veľmi sa mi páči pohľad cez jediné bočné okienko: Vždy ma prekvapí, že sa v ňom niečo hýbe: Potok. Aj riady sa pri ňom umývajú skvelo a aj pohľadnicu z neho máme, je to sk utočne ojedinelý zjav medzi oknami.

Spočítali sme pohľadnice a letáky a Pentek sa pokúšal stružlikať darček pre frajerku na narodeniny. No v tom sa zotmelo. Kašlem, pokašliavam, avšak iba ráno a večer.

Veľa vecí je tu deravých: Pec, dvere, moje nohavice, Pent ekova vetrovka, pamäť...

Potkany popapali jed, ktorý mal zaúčinkovať do troch dní, čiže je už zrejme po nich. Pre mňa prekvapenie: Ak sme nechali pri potoku nezavreté mydlo, do hodiny zmizlo. Najprv som si myslel, že idú iba na voňavé, no nebola to pravda.

Počasie si svoj štýl naozaj drží: Ráno zase pršalo a tak sme rozbehli deň do pohody. Čítal som si Kö rnera: Smrt svatého Vojtěcha. Pentek písal text k pesničke, ktorý začínal slovami: Nebojím sa medveďa (čo je klamstvo ako veža!!!).

Najnovšia zbraň na medveďa: Drumbľa. Asi by však na jlepšia bola píšťalka, taká normálna, pastierska (otĺkaná, to sme však zatiaľ iba my dvaja: Možno z nás budú píšťalky).

Skočili sme do Veľkého Borového po chlieb a ku gazdovi Vraštiakovi popýtať zemiaky. Gazda nebol doma a jeho žena nám len porozprávala, že jeden syn jej umrel v 41 rokoch na následky práce v Líbyi a druhý v 23 havaroval na motorke: Je z neho doživotný mrzák. Teta Mikušáková mala zase na ná všteve vnuka, vyučeného kuchára a čašníka bez roboty, ktorý vyplnil nejaký dotazník do Írska. Ako kedysi: Za prácou do Ameriky. Večer sa ukázala modrá obloha.

Už sa teším, ako z BA zamailujem Márii do Paríža. Tajne dúfam, že bude v systéme a že si spolu zachatujeme. To tu vlastne robíme aj s Pentekom: Chatujeme. Alebo: Drevenic ujeme, čím samozrejme nemyslím, že jeme drevenicu (táto v ysvetlivka je určená predovšetkým ZO 6).

Pri stmievaní zrazu pocit: Na toto miesto patrím.

Opäť ma zviedlo k haiku - pahaiku:

Buky List

Za dažďa. Oranžová jeseň!

Buky majú Na koženej topánke

guľaté kvapôčky prilepený list

namiesto listov

Nejaké listnaté stromy bez listov vytvárajú v ihličnatej hore tmavofialové plochy. A samozrejme ešte smrekovec opadavý: Oranžová do žlta. Nečakal by som tu takú krásnu jeseň. Naviac sa dolinou stále plazia nejaké hmly, či útržky oblakov, väčš inou sa pohybujeme tak na ich úrovni.

Inak kopa drobností. Napr. prišiel Janko Tribulík a priniesol nám enalkán. Ponúkli sme ho rumom, potom na chvíľu zaspal, zobudil sa na zimu a tak nám zakúril. Na kapustník nepočkal a odišiel do Veľkého Borového, kde že vraj u niekoho býva. Ešte sa nám stihol pochváliť, že pozdrav z Oblazov fotil on. Naozaj pekná fotka.

Večer zase vyšlo slnko. Podľa miestnych zákonitostí to znamená, že ráno bude pršať (to však bude aj vtedy, keď večer prší). A... je naozaj dosť vysoká voda: V prietoku nie je rozdiel m edzi pravou a ľavou časťou hate (aspoň nie viditeľný).

Ráno: - 3°C. V noci spln: Rúbať drevo by sa dalo.

Zimná krajina má v sebe neuveriteľné ticho.

Šlapem do V. B. na autobus o 10.00 a Pentek za mnou kričí: “A vráť sa!” Pokiaľ viem, tak nikto z našej rodiny nebol d ezertér. No niekto to začať musí .

Cesta, ako inak, opäť plná zvláštností: Najprv inverzia. Liptovská kotlina pod mrakmi a z nich sa šplhajú do slnka m ohutné a biele chrbáty Nízkych Tatier. Potom päť pštrosov v ohrade pri trati. A napokon hustá hmla. Ďalšiu zvláštnosť mi porozprával Pentek: Lesík a na každom vrcholci stromu sedí bocian a dohora klepoce zobákom. Taký bocianí snem, to sa vidí raz za život.

A ešte filozofické protesthaiku o tzv. poznávaní iných krajov:

Kamienok

Ani ten kamienok,

ktorý máš celý deň pred sebou

nepoznáš

O Bratislave písať nebudem, hneď ako som vystúpil z vlaku do nočného mesta v hmle, chytila ma strašná clivota...

Oficiálne medzinárodné vyjednávania o zmene klímy prebiehajú pod záštitou OSN od roku 1992. Ich cieľom je zastaviť globálne otepľovanie a s ním spojené negatívne javy. Hoci predchádzajúce jednania vždy hrozili tým, že sa zástupcovia krajín nedohodnú, až to posledné – COP 6 konané od 13. do 23.11. v Haagu – sa skončilo úplným fiaskom. Ministri živo tného prostredia znechutene odišli bez toho, aby podpísali záverečný dokument. Bez neho nebude možné ratifikovať dohovor z Kyota, kde sa vyspelé krajiny zaviazali znížiť do roku 2008-2012 em isie skleníkových plynov o 5% v porovnaní s rokom 1990.

Došlo k tomu hlavne preto, že COP 6 nebolo o klíme, ale o peniazoch. Peniaze sú kľúčové, keď ide o znižovanie emisií. Znížiť emisie CO ₂ znamená hlavne znížiť spotrebu fosílnych palív, alebo nahradiť ich obnoviteľnými zdrojmi. To sú však riešenia, ktoré nehrajú do karát energetickým gigantom (typu Exxon, BP, Shell, Texaco), krajinám OPEC a všetkým, ktorí na fosílnych palivách profitujú a tých je mnoho, veď fosílne palivá predstavujú až 90% spotreby en ergie najvyspelejších krajín. Politici, jednajúci o zmene klímy, sú len bábkami v ich rukách, o čom presvedčili environmentálne MVO a málo informovanú verejnosť už viackrát. Záväzok z Kyota je totiž úplne nedost ačujúci. OSN si na sledovanie klimatických zmi en vytvorila osobitnú skupinu vedcov (IPCC), zastrešujúcich viac ako 2000 renomovaných klimatológov, ktorých úlohou je raz za niekoľko rokov zhodnotiť stav klímy. Podľa záverov IPCC, ktoré je možné nájsť aj na internete ( http://www.ipcc.ch ) by na stabil izovanie klímy bolo potrebné znížiť emisie až o 50-70%, a to ok amžite.

Doterajšie jednania boli o realizácii minimálneho záväzku (vyspelé krajiny majú rôzne záväzky zníženia emisií pohybuj úce sa od 5% do 8%). Pri týchto jednaniach sú krajiny ideologicky zoskupené do blokov. Na jednej strane USA (silne podporované Kanadou, Japonskom, Saudskou Arábiou a Novým Zélandom), sem-tam v opozícii nachádzajúca sa bezfarebná EÚ a na druhej strane rozvojové krajiny, ktoré sa bránia akýmkoľ vek vlastným záväzkom s poukazom na to, že majú právo na vlastný rozvoj, teda spaľovanie uhlia a ropy, tak ako to robili vyspelé krajiny doteraz. Rozvojové krajiny tvrdia, že klimati cké zmeny spôsobili krajiny “Severu” (čo je pravda) a teda nech to dajú do poriadku oni. Medzi krajinami “Juhu” je aj malá skupina tzv. ostrovných štátov (Tuvalu, Maledivy a iní), ktorí budú vďaka zmene klímy najviac postihnutí – zmiznú totiž z mapy zemského povrchu. Podľa predpovede IPCC to spôsobí nárast hladiny morí, ktorý je inak pozorovaný už dnes. Vyst úpenia týchto krajín sú často veľmi emotívne a napriek tomu, že nikto závery IPCC na konferencii nespochybňuje, nič sa ned eje. Emisie stále rastú. Na prvej konferencii v Riu (1992) krajiny odsúhlasili stabilizáciu emisií do roku 2000. Keď bolo jasné, že to nemôžu splniť (emisie vzrástli o 6%) prišli s Dohovorom z Kyota. Dnes všetci vidia, že emisie rastú rovnako ako globá lna teplota a nie sú schopní to politicky zvrátiť. Nahlas to však nikto nepovie.

Faktom je, že USA ako hlavná mocnosť s 25% celosv etových emisií skleníkových plynov sa už dávnejšie vyjadrili, že nebudú robiť nič, čo by mohlo ovplyvniť ich ekonomický ro zvoj. Majú to aj v rozhodnutí Kongresu. Do konferencie v Kyote (1997) trvali na tom, že sa nezaviažu k zníženiu emisií, pokiaľ tak neurobia aj rozvojové krajiny (hlavne Čína a India), ktorých emisie v blízkej budúcnosti budú vyššie ako emisie rozvinutých krajín. Keď bolo jasné, že krajiny “Juhu” sa k ničomu zaväz ovať nebudú a hrozilo, že žiadny dohovor nebude, priletel na p osledný deň do Kyota Al Gore a podpísal dohovor za podmienky, že ostatní budú súhlasiť s tým, aby tam boli možnosti, ktoré im umožnia splniť záväzky bez znižovania emisií doma (z áchy-ty CO₂, obchodovanie s emisiami, spoločné zavádzanie atď.). Preto sa USA a ich spojenci snažili presadiť v záveroch COP 6 svoju, z hľadiska väčšiny MVO (niektoré americké MVO s tým súhlasia), absolútne neakceptovateľnú pozíciu o záchytoch CO ₂. Záchyty sú totiž najlacnejšou alternatívou znižovania emisií, ale súčasne aj najproblematickejšou a najmenej kontrolovateľnou. Ako záchyty sa charakterizuje napr. výsadba str omov (stromy pohlcujú CO₂ z atmosféry pri svojom raste) alebo zlepšený manažment lesov. Takéto, v porovnaní s opatreniami na znižovanie spotreby energie, veľmi lacné projekty už pr ebiehajú. Jedným z nich bola aj výsadba stromov na Sibíri, ale aj v iných kútoch sveta. Tragédiou je, že tie isté krajiny, ktoré sa o presadenie záchytov snažia, prispievajú najviac k odlesňova-niu na celom svete. Keďže zvyšok sveta nechcel pristúpiť na am erické návrhy o záchytoch – nedohodli sa a 10 tisíc delegátov odišlo domov. Ale ani EÚ, ktorá akože vystupovala proti USA, nikdy nemala úprimnú snahu o stabilizovanie klímy. V minulosti účinne zabránili zavedeniu uhlíkovo/energetickej dani, v súčasnosti boj ujú proti Nemecku, ktoré prijalo zákon podporujúci obnoviteľné zdroje energie. (Výsledkom zákona bolo inštalovanie 1600 MW veterných elektrární za jeden rok a Nemecko sa stalo “lokomotívou” celého priemyslu s obnoviteľný-mi energiami v Európe.) Jednania o klíme sú jedna vec a hospodárska politika je niečo iné. Dnes je jasné, že klimatické v yjednávania budú pokračovať ďalej. Súčasný priebeh však n asvedčuje tomu, že zo Zeme sa vyťaží skôr posledný liter ropy, ako sa politici dohodnú.

Zišlo sa tam postupne 75 ľudí. Diskusia začala doobedím venovaným využitiu genetických modifikácií v poľnohospodár-stve. Geneticky modifikované (GM) poľnohospodárske plodiny predstavujú v súčasnosti najväčší sektor komerčného využitia genetických technológií. Zatiaľ sú to GM plodiny “prvej gen erácie”, vyznačujúce sa odolnosťou voči škodcom alebo voči herbicídom. Európska únia schválila pre pestovanie zatiaľ 18 rôznych modifikácií. Vzťah jej občanov k nim je však značne skeptický. Spotrebitelia ich väčšinovo odmietajú. Iste to súvisí aj s úspešnosťou kampaní, ktoré vedú Priatelia Zeme, Green-peace, strany zelených a množstvo ďalších, menších a menej známych organizácií. Ich argumenty nielen znejú presvedčivo, niektoré z nich sa už stihli aj osve dčiť v praxi.

Podľa ich oponentov, GM plodiny už tým, že sú voľne vysadené na poli, ohrozujú ekosystém. Prostredníctvom peľu sa môže gén, ktorý bol do nich vložený, preniesť na rovnaké alebo príbuzné rastliny v okolí. Už sa stalo: túto sezónu sa vo viac erých európskych štátoch objavila repka olejná, v ktorej semenách bola primiešaná geneticky modifikovaná odroda, odolná voči herbicídu Round Up. Pochádzala od kanadskej firmy Advanta Seeds. Ku kontaminácii vraj prišlo prenosom peľu z poľa, na ktorom firma pestovala GM odrodu, a to napriek d održaniu bezpečnostnej vzdialenosti medzi poľami 800 m.

V rešpektovaných vedeckých časopisoch sa objavilo ni ekoľko prác, ktoré treba brať ako seriózne varovanie. Po tom, čo sa ako-tak podarilo spochybniť prácu, dokumentujúcu, že peľ GM kukurice poškodzuje larvy motýľa Monarcha, objavila sa ďalšia práca, znovu ukazujúca, že motýľ môže utrpieť. Iná pr áca ukázala, že nadužívani e herbicídov, ku ktorému vedie pestovanie rastlín voči nim odolných, povedie v konečnom dôsledku k vyhynutiu drobného spevavého vtáctva, ktoré sa semenami burín živí. A napokon ďalšia práca ukázala, že pestovanie GM plodín, ktoré obsahujú gén pre produkciu pesticídu, povedie k vzniku hmyzu, ktorý bude voči nemu odolný. Ak budú polia GM plodín obklopené pásmi polí tradičných plodín, môže to trvať až 80 generácií (hmyzu, nie roľníkov). Bez ochranných pásiem s tradičnými plodinami získa hmyz úplnú odolnosť už po 10 generáciách.

USA sa medzitým potýkajú s ďalším škandálom, ktorý sa už dotýka priamo spotrebiteľov. Do kukurice spracovávanej na múku sa dostala aj kukurica odrody Starlink, produkovanej firmou Aventis SA. Tá je geneticky modifikovaná, obsahuje proteín Cry9C, pôvodom z baktérie Bacillus Thuringiensis. Ten chráni kukuricu proti škodcom, môže ale vyvolať alergie u ľudí. Preto je povolené pestovať ju len na krmivo pre hosp odárske zvieratá a na priemyselné spracovanie. Pestovatelia o tom neboli predajcami semien dostatočne informovaní a kukuricu netriedili. Už niekoľko firiem stiahlo z obchodov výro bky z kukuričnej múky, obsahujúce Starlink. USA vyvážajú 5 miliárd ton kukurice ročne a nepovolenú prímes v dovážanej kukurici už našlo i Japonsko a Južná Kórea. Japonsko, ktoré je najväčším dovozcom americkej kukurice, dovoz pozastavilo. Z kukurice plánovanej na potraviny sa primiešaním Starlinku stala kukurica na kŕmenie alebo spracovanie na lieh. A tá je lacnejšia. Reakcia výrobcu? Na jednej strane je ochotný odškodniť pestovateľov, ktorí utrpeli straty, na druhej strane sa pokúša získať dodatočné povolenie predávať odrodu Starlink ako potravinu.

Nedôverčiví európski spotrebitelia požadujú značenie potravín, ktoré obsahujú GM plodiny. USA pomaly tejto poži adavke ustupujú. Nútia ich k tomu ťažkosti, ktoré majú s vývo-zom GM plodín do Európy. Problémy s kanadskou GM repkou a s kukuricou Starlink ale ukazujú, že systém kontroly nie je účinný. Ak urýchlene nesprísnime podmienky, plodiny neko ntaminované GM odrodami pomaly ale iste zmiznú z polí. Vnucuje sa otázka: sú všetky tie kontaminácie nešťastné náhody, alebo sú to pokusy zvyšovať prah citlivosti spotrebiteľa postupne až nad prah rezignácie?

Pravdu povediac, už ani spoločnosti, ktoré GM plodiny p rvej generácie vyvinuli a predávajú, sa príliš nesnažia presve dčiť o ich výhodnosti. Momentálne najmä sľubujú svetlú budú cnosť: možno, že teraz to ešte nie je celkom ono, ale ďalšie g enerácie GM plodín sa už určite vyplatia! Druhá generácia GM plodín má byť zameraná na úžitok spotrebiteľa. Budú napr. o bsahovať vitamín A a budú určené pre krajiny, kde je rozšírená avitaminóza A. Pre Tretí svet budú určené aj plodiny obsahuj úce vakcíny, ktoré nahradia hromadné očkovanie, alebo rastliny, prispôsobené zlým prírodným podmienkam. Pre spotrebiteľov z Prvého sveta vytvorí tzv. funkčné jedlo (jedlo s prídavkom, výhodným pre zdravie konzumenta) ideálnu výživu.

Napriek problémom sú GM plodiny v USA považované za štandard. Ich podiel dosahuje pri niektorých druhoch až 60% osevnej plochy. Odrody rezistentné voči škodcom majú pri pe stovaní obrovských plôch monokultúr svoj význam – vhodný škodca zničí všetko široko-ďaleko. Že odpoveďou na tento problém by mohla byť väčšia diverzita plodín, je už dávno z abudnuté. Producenti GM semien sú dokonca potichu zmierení s tým, že škodcovia odolnosť voči ich toxínom vyvinú. Pre dpokladajú, že dovtedy budú mať k dispozícii nové odrody s novými toxínmi.

USA svojich občanov – a svojich spotrebiteľov – pripravujú už od detstva. Už na základných školách sa deti dozvedajú o genetike a jej možnom využití a sú zvyknuté na jej neško dnosť. Dôvera Američanov voči novým technológiám je vysoká. Podľa prieskumu verejnej mienky v USA očakáva v priebehu nasledujúcich 20 rokov zlepšenie spôsobu života vyše 50% účastníkov od genetického inžinierstva, vyše 60% od výskumu vesmíru, približne 70% od internetu a 40% od nukleárnej ene rgie.

Európania sú skeptickejší. Podľa výsledkov Eurobarometra, prieskumu verejnej mienky v členských štátoch EU, v roku 1999 43% respondentov považovalo používanie moderných biotechnológií na produkciu potravín za užitočné, ale 59% ho považovalo za rizikové a iba 37% ho považovalo za morálne prijateľné. Naproti tomu používanie genetických testov na zi sťovanie dedičných ochorení považovalo 72% respondentov za užitočné, iba 38% za rizikové a až 63% za morálne prijateľné. Počet oponentov geneticky modifikovaných poľnohospodá rskych plodín nepresiahol 50% respondentov v Portugalsku (45% oponentov), Írsku (44%), Fínsku (31%), Španielsku (30%) a Holandsku (25%). Najvyšší bol v Grécku (81%). Počet oponentov genetického testovania naopak iba zriedkavo dosi ahol (Belgicko a Nemecko) či presiahol 10% - stalo sa tak v Lu-xemburgsku (16%), Rakúsku a Nórsku (oba 22%).

Humánna genetika a najmä genetické testovania sa teda tešia vysokej dôvere. Pritom je to oblasť síce veľmi dynamická, ale ešte vždy veľmi v začiatkoch. Nevieme, koľko genetických ochorení si ľudstvo odovzdáva. Mc Kusickov katalóg ich obs ahuje 10 000, ale môže ich byť aj desaťnásobne viac. Gén, ktorý danú chorobu prenáša, sa odteraz podarilo určiť pre menej než 1 000 ochorení. Nedávno publikované dešifrovanie všetkých báz ľudského genómu samo osebe veľa pre diagnostiku nepr ináša. Bázy treba usporiadať do správnej postupnosti a potom medzi nimi hľadať gény. Zatiaľ sa to podarilo na dvoch na jkratších chromozómoch číslo 21 (bolo ich tam 225) a 22 (má ich 545). Že niektorý gén unikol ich pozornosti autori analýzy nevylučujú. Ďalších dvadsaťjeden chromozómov je momentá lne “v práci”. Očakáva sa, že obsahujú 40 000 – 80 000 génov. Až budú k dispozícii ich zápisy, bude treba hľadať funkcie bielkovín, ktoré jednotlivé gény kódujú. Potom bude možné uvažovať o chorobách, spôsobených poruchami jednotlivých g énov. Zatiaľ genetici nachádzajú zdroje dedičných ochorení hľa-daním rozdielov v genóme zdravých a chorých členov rodín, v ktorých sa daná choroba vyskytuje.

Medicínske využitie genetiky, či už testovanie dedične pr enášaných chorôb, génová terapia alebo terapeutické i reproduk-čné klonovanie sú nielen vedecko-technickým, ale i etickým problémom. Dnes je možné a štandardne používané len to prvé – testovanie chorôb. Génová terapia je v počiatkoch klinických pokusov. Klonovanie zatiaľ možné nie je a vo väčšine štátov nie je zatiaľ ani zákonom povolené. Práve o tie záko ny dnes ide. To, ako a či vôbec je a bude využívanie genetických tec hnológií zákonmi regulované, odráža predovšetkým našu škálu hodnôt. Hodnotový systém nie je absolútny, je vždy súčasťou života konkrétnej spoločnosti. To, ako ho tá-ktorá spoločnosť sformuluje, ako ho prenesie do systému záväzných zákonov, by malo vyplynúť z celospoločenskej diskusie. Tá dnes prebieha nielen vo väčšine vyspelých západných zemí, ale i v krajinách Tretieho sveta, najmä v juhovýchodnej Ázii. Na Slovensku ale nie je a nie sme v tom výnimkou medzi postkomunistickými štátmi. Nemáme bioetickú komisiu, ktorá by predstavovala široké fórum ľudí rôzneho vzdelania a vyznania – nehovoriac o pohlaví – v ktorom by žiadna skupina nemala výraznú prev ahu a teda by nemohla presadiť svoje poňati e sveta ako absolútne. Nám na Slovensku hrozí, že celú etickú diskusiu si pre seba “ukradne” jedna skupina, ktorá svoju predstavu hodnôt vnúti nášmu zákonodarstvu.

Na seminári bolo ťažisko diskusie sústredené na otázky testovania dedičných ochorení. Testy môžu predpovedať vážne ochorenie, ktoré sa ohlási v neskoršom veku. Má zdravotná poisťovňa právo vedieť a reštriktívne reagovať? Má zamestnávateľ právo vedieť? Testy sa často robia už na plode. Ak je v ýsledok testu pozitívny, kto a aké rozhodnutie má urobiť? Pri eskum medzi genetickými poradcami ukázal, že v západnej E urópe a USA prevláda názor, že rodičia sa majú dozvedieť v čo možno najneutrálnejšom tóne, čo ich budúceho potomka čaká a majú sa sami rozhodnúť. V postkomunistických štátoch pr evláda názor, že poradca má rodičov presvedčiť o ukončení t ehotenstva. Aj na seminári boli názory pestré a mali by zaznievať čím častejšie a čím verejnejšie. Dokážem si totiž veľmi dobre predstaviť scenár, pri ktorom v rámci ochrany každého života slobodu voľby rodičia s tratia a v rámci ochrany vševedú-ceho trhu bude chránená sloboda podnikania poisťovní, ktoré, správajúc sa trhovo, vyslovene stratové prípady proste nepoi stia.

O genetických technológiách v poľnohospodárstve diskut ovali Ing. Pavel Filkorn z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho; Karel Jech zo STUŽ ČR; Martin Hojsík z Greenpeace Slovensko a RNDr. Č estmír Hrdinka z Greenpeace Čechy.

Súčasný stav humánnej genetiky vysvetlil Doc. RNDr. Ľ udovít Kadási, CSc., z Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV, doplnili Doc. Ing. D. Haľama a MUDr. V. Haľamová..

O etických problémoch hovorili Doc. RNDr. Peter Sýkora, PhD a Mark Lovas, PhD, obaja z Centra interdisciplinárnych štúdií UK; Pavel Šremer zo STUŽ ČR a mnohí účastníci.

Občianska iniciatíva Ľudia proti rasizmu organizovala na mesiac november celoslovenskú kampaň proti rasizmu. Spätná väzba a záujem verejnosti predčil očakávania organizátorov a skoro spôsobil kolaps pri organizácii podujatí. Na výzvy totiž reagovali stovky skupín z rôznych miest s cieľom zapojiť sa do aktivít proti rasizmu.

Do akcií na Svetový deň proti fašizmu a antisemitizmu sa v celkovom súhrne zapojilo 372 skupín vo viac ako 79 mestách na Slovens ku!

Do dnešného dňa prichádzajú odozvy na kampaň a odozvy ukazujú, že kampaň dosiahla svoj cieľ – prebudiť záujem v erejnosti o problém rasizmu. Na adresu iniciatívy prišlo viac ako 1200 listov a návratiek z letákov, internetová stránka za dva týždne zazna menala vyše 5000 návštev, vyše 350 dotazov prišlo e-mailami. Z niektorých vyberáme:

MUDr. Abdul Mohammad: “Pochádzam z Afghanistanu a žijem na Slovensku už vyše 16 rokov, pracujem 8 rokov ako lekár. Páčila sa výzva vyjadrená tým plagátom s tými mozg ami. Týmto mailom vyjadrujem svoju sympatiu s Vami a držím Vám pa lce.”

Ing. Rastislav Pecniak: “O Vašej stránke som sa dozvedel z billboardu, stránka ma veľmi zaujala, myslím, že našej spoločnosti bolo treba takéto billboardy a celkovo osvetu už dávno. Veď podľa mňa je medzi skínmi mnoho mladých ľudí, ktorí vlastne ešte ani poriadne nechápu o čom hovoria, čo robia. D ržím Vám palce a želám veľa úspechov do ďalšieho ozdravovania našej populácie.”

Anton Binder: “Ja som bol niekedy rasista, ale už nie som. Rasisti sú tvrdohlaví debilkovia ktorí si myslia, že sú hrdin ovia.”

Braňo z Ružomberka napísal: “Tie billboard’s po Slovensku sú super, keby neboli, ani by som o Vás nevedel. Konečne je tu niekto, kto v tomto štáte robí niečo, čo stojí za reč. Musel som sa ozvať, lebo pred mesiacom ma napadli 7 skinhead’s a dokopali ma. Mal som veľké šťastie, že boli okolo ľudia a skíni ušli...”

Štefan Maršala: “Milo ma prekvapilo, že i na Slovensku sa niekto venuje tak pálčivej téme, akou nesporne rasizmus je. Som kresťan (evanjelik-metodista) a zaráža ma, že sú i u nás na Slove nsku rasistické názory.”

Samozrejme prišli aj negatívne ohlasy, väčšinou z anonymných adries a plné vulgarizmov a vyhrážok. Obsahy niektorých boli, alebo budú podané polícii. Rovnako aj materiály, ktoré ľ udia poslali s informáciami o aktívnych rasistoch.

Počas akcie sa nezaznamenali konflikty, alebo útoky. Proti náznakom akcií skinheadov (napr. v Bratislave a Košiciach) polícia promptne zasiahla. Kampaň proti rasizmu pokračuje až do konca novembra. Organizátori uvažujú o predĺžení kampane až do Vianoc vzhľadom na neustále prichádzajúce ohlasy. Rovnako sa pripravuje dotlač brožúr, letákov a ostatných materiálov, ktoré boli aj napriek vysokému nákladu rozobrané.

P.O.BOX 18, 840 08 Bratislava, tel./fax: 6595 6071, antirasist@changenet.sk, www.rasizmus.sk

Milí priatelia,

chcela by som všetkým aktívnym záujemcom o tému zákona o prístupe k informáciám ponúknuť: Monitoring impleme ntácie zákona o prístupe k informáciám.

Zisťujeme predbežný záujem o výcvikové kurzy, v rámci ktorých Vás zoznámime so samotným zákonom a rôznymi pr ístupmi, ako možno systematicky sledovať proces jeho zavádzania do praxe, čo by zásadne malo zmeniť pozície nás obč anov.

Ide najmä o to, aby občania od prvých mesiacov účinnosti zákona efektívne spolupracovali medzi sebou i s médiami a vytvárali siete občianskych aktivistov - monitorov po celom území SR.

Séria podujatí, ktorú plánujeme uskutočniť na prelome r okov 2000-2001, je zameraná na rozšírenie vedomostí o zákone, ale tiež na rozvíjanie zručnosti pri uplatňovaní zákona a mon itorovaní postojov a aktivít verejnej správy.

V rámci plánovaného výcvikového programu sa uskutočnia dva 2,5-dňové výcvikové kurzy (predbežný termín prvého stretn utia je 12.1.-14.1.2000).

Tento projekt bol finančne podporený z programu Tvoja Zem, ktorý zabezpečujú nadácia Ekopolis a ETP-S a financuje United States Agency for International Development spolu s ďa lšími súkromnými i verejnými darcami.

V prípade vášho záujmu nás prosím kontaktujte najneskôr do 10. decembra 2000 na adrese: Nadácia Občan a demokracia, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, tel: 07/5292 0426, 5292 5568, e-mail: mezianova@changenet.sk

Japonská nadácia Sasakawa Peace Foundation (SPF) a Sasakawa Central Europe Fund (SCEF) vyhlasujú podľa § 847 - 849 Občianskeho zákonníka verejnú súťaž o Cenu Sasakawa Peace Foundation za životné prostredie s cieľom podporiť neziskové organizácie, ktoré pôsobia v oblasti životného pro stredia v Slovenskej republike.

V súlade s globálnou víziou trvalo udržateľného života, kt orú SPF podporuje, sa cena za životné prostredie udeľuje od r oku 1994 každoročne. Od roku 2000 sa cena bude udeľovať i v Poľsku a Maďarsku.

Sasakawa Peace Foundation bola založená v roku 1986 s cieľom podporiť medzinárodné porozumenie, výmenu a spol uprácu. Finančné prostriedky pre svoju činnosť získava zo súť aženia motorových lodí v Japonsku. V roku 1990 SPF založila fond pre strednú Európu - Sasakawa Central Europe Fund, kt orý rozvíja svoju činnosť v Českej republike, Maďarsku, Poľsku a Slovenskej republike. Jedným z jeho cieľov je i prispievať k rozvoju neziskového sektora a podporovať ochranu a tvorbu životného prostredia. SCEF poskytuje finančné prostriedky a rozvíja svoje vlastné operačné projekty.

Žiadateľ - žiadateľom môže byť akákoľvek nezisková organizácia registrovaná v slovenskej republike ako nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca verejn oprospešné služby alebo združenie občanov, ktorá do súťaže prihlási jeden projekt spĺňajúci určené podmienky. V prípade, že sa na realizácii projektu zúčastňovalo viacero organizácií, prihlasujú ho spoločne. Organizácie, ktoré sa zahŕňajú pod je dnu strešnú organizáciu, môžu svoje projekty prihlásiť sam ostatne. Ocenené organizácie z predchádzajúceho ročníka sa nemôžu prihlásiť do tohtoročného kola súťaže.

Projekty – Cena vyhlásená v roku 2000 sa udeľuje za projekt netechnologického a nekomerčného charakteru realizovaný v roku 1999. Daný projekt podporuje víziu trvalo udržateľného života, prispieva k zmene alebo kladie základy zmeny v prís-tupe k ochrane a tvorbe životného prostredia. Projekty prihl ásené v minulom ročníku ceny nebudú prijaté do súťaže. Neoc enené projekty s dlhodobým charakterom budú prijaté len v tom prípade, ak realizácia projektu postúpila do vyššieho štádia. Žiadateľ musí túto skutočnosť náležite podložiť v dokumentácii predloženého projektu.

Ceny – Prvá cena: 6 000 USD, druhá cena: 4 000 USD, tretia cena: 2 000 USD. Reprezentant nominovaný víťaznou organizáciou má možnosť zúčastniť sa na študijnom pobyte v J aponsku na pozvanie SCEF.

Hodnotenie projektov – projekty prihlásené do súťaže b udú hodnotiť národná výberová porota. Tá odporučí päť proje ktov, ktoré budú odoslané do sídla SCEF. Z nich budú vybraté tri projekty a udelená prvá, druhá a tretia cena. S rozhodnutím národnej výberovej poroty a SCEF budú oboznámené všetky prihlásené organizácie. Pri posudzovaní prihlásených projektov sa bude prihliadať na tieto kritériá: výsledky projektu, po trebnosť projektu, účasť verejnosti na projekte, nápaditosť pr ojektu, spolupráca s neziskovými alebo inými organizáciami a perspektívy organizácie.

Členovia národnej výberovej poroty : Zora Pauliniová, trénerka a konzultantka a predsedníčka národnej poroty, Brat islava; Michaela Galvánková, konateľka, občianske združenie Vydra, Čierny Balog; Dušan Bevilaqua, riaditeľ správy, N árodný park Slovenský raj, Spišská Nová Ves; Peter Medveď, vedúci projektov, Nadácia Ekopolis, Banská Bystrica; Jaromír Šíbl, vysokoškolský pedagóg, Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava.

Podmienky a pravidlá: Priložená prihláška musí byť vyplnená v slovenčine a doručená na uvedenú adresu do 15. decembra 2000 (rozhoduje pečiatka na obálke). Súčasťou pr ihlášky je charakteristika projektu v maximálnej dĺžke 3 strán a životopis manažéra projektu, ktoré musia byť doručené v šie stich vyhotoveniach. Doplňujúce materiály (napr. fotografie, ilustrácie) môžu byť priložené k charakteristike projektu, čím sa zároveň stávajú jej neoddeliteľnou súčasťou.

Rozhodnutia národnej poroty a SCEF sú konečné. Zástu pcovia oboch posudzovacích tímov majú právo navštíviť miesto realizácie projektu alebo vyžiadať si ďalšie informácie a materiály v prípade, že predložené materiály sú pre ich rozhodnutie nedostačujúce. Po udelení ceny budú víťazi vyzvaní podať do marca 2001 správu o uskutočnených projektoch v roku 2000 v anglickom a slovenskom jazyku.

Bližšie informácie: Jana Kadlecová, regionálna zástup-kyňa SCEF, Baštová 5, 811 03 Bratislava, tel./fax: 5441 7940, kadlecova@changenet.sk

Klub slovenských turistov, DK Vetvár, OZ Karpaty a CVČ na Chlumeckého 12 pozývajú horských športovcov, prírod ovedcov, ďalších milovníkov prírody, cestovateľov a všetkých, ktorí sa dobre cítia v spoločnosti nadšencov, čo vedia pre tvor ivé nekonzumné záujmy obetovať čas, pohodlie a lákadlá m odernej doby, na XIII. ročník medzinárodného stretnutia exp edičných turistov, ktoré sa uskutoční 16. - 17. decembra 2000 (v sobotu od 9. do 19.30 hod a v nedeľu od 8.30 do 15. hod) v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice v Dome kultúry Vetvár na Biskupickej ul. 15. Ťažiskom programu budú prednášky a besedy z 20 úspešných výprav do necivilizovaných a málo civilizovaných horských oblastí 5 kontinentov sveta (napr. Aljaš ka, Peru, Altaj, Irán, Himaláje) spojené s premieta-ním diapozitívov. Novinkou bude gramiáda novej knihy Petra Holúbka Za jaskyňami Číny, Mongolska a ruského Ďalekého východu.

Pre nebratislavčanov sa pripravuje skromné ubytovanie (nutné prezuvky, spacák a karimatka). Vhodná doprava: z hl. žel. stanice a) os. vlak o 7.38 h. do Podunajských Biskupíc, b) trolejbusom 201 do PB, vystúpiť za Malým Dunajom na K omárovskej ul., odtiaľ pešo 10 min. cez Nákovnú ul., c) autobus č. 74 na konečnú v Slovnafte, odtiaľ bus č. 70, vystúpiť na zast. Miestny úrad, ďalej 3 min. pešo po Biskupickej ul. (bus č. 70 ide od Nového mostu, stojí tiež pri aut. stanici Nivy). Z Petržalky busom č. 97 na Kovovú ul.

Tak, ako aj v minulosti, nejeden účastník na stretnutí získa tip i partiu pre netradične strávené leto.

Vážená pani architektka,

dovoľte, aby sme sa Vám v mene Združenia občanov lokality Fialkové údolie a ďalších obyvateľov Starého Mesta poď akovali za Vašu činnosť a ústretovosť v o funkcii hlavnej architektky Mestskej časti Staré Mesto, z ktorej rozhodnutím Miestneho zastupiteľstva odchádzate.

Nie je dnes u nás vôbec samozrejmé, že by vrchnosť pov ažovala za potrebné komunikovať priebežne s komunitou, ktorá jej dala mandát spravovať jej záležitosti. Veľmi sme ocenili, že sme vo Vás našli partnerku, ktorá z vlastnej iniciatívy nadvi azala s nami dialóg a vyvinula maximálnu snahu nájsť východ is-ko zo sporných situácií, ktoré by bolo pre všetky strany prijateľné.

Nepríjemne nás preto prekvapilo, že Vás Miestne zastup iteľstvo z funkcie hlavnej architektky Starého Mesta odvolalo. Je paradoxné, že dôvodom odvolania boli “vážne chyby pri styku s verejnosťou” – teda práve tá zložka Vašej činnosti, kt orú obyvateľstvo oceňuje. Dostali azda posla nci od svojich voličov podnety, poukazujúce na Vaše prehrešky pri styku s nimi? Máme o tom pochybnosti, inak by sotva boli odvolanie usk utočnili tak narýchlo bez toho, aby predložili akékoľvek dôkazy a umožnili Vám, či prítomným zástupcom obyvateľstva sa k veci vyjadriť.

Ak volení zástupcovia komunity a samotná komunita má na tú istú vec diametrálne odlišný názor, nie je čosi v poriadku - a to sotva s komunitou. Je celkom prirodzené, že nás to vedie k domnienke, že naši volení zástupcovia majú dôvody čosi pred nami skrývať, čo je v príkrom rozpore s ich poslaním sprav ovať veci v prospech nás všetkých. Zdá sa, ako keby sa poslanci Miestneho zastupiteľstva na Vás vyvŕšili za to, že ste ich po stup vystavili nepohodliu verejnej kontroly. Svojím krokom vyslalo zlý signál zásadovým pracovníkom, ktorí svoju funkciu chápu ako poslanie spravovať veci verejné tak, aby prospech z nich bol všeobecný.

Vďaka Vášmu pôsobeniu nadobudla funkcia hlavného a rchitekta Starého Mesta opäť vážnosť a dôveryhodnosť. Veríme, že sa svojimi schopnosťami, entuziazmom a skúsenosťami b udete aj naďalej zasadzovať za záchranu nadosobných a nadč asových hodnôt.

V Bratislave 13.11.2000

Predstavitelia siedmich bratislavských občianskych organizácií upozornili primátora hlavného mesta na skutočnosť, že možnosť oboznámenia sa verejnosti s návrhom nového Územného plánu (ÚP) Bratislavy je prakticky nereálna.

Za súčasných podmienok záujemca o ÚP musí prísť v je dnom z troch pracovných dní v týždni od 13 do 16. hod. do je dnej z kancelárií magistrátu a tam sa s ÚP môže oboznámiť a prípadne ho pripomienkovať (do 22.12. 2000). Je nereálne oč akávať od zamestnaného, radového občana, že sa za takýchto okolností s ÚP oboznámi. Navyše skrátená verzia textovej časti má byť sprístupnená na internete až 30.11.2000 a verejné pr erokovanie má byť už 4.12.2000.

Pri takomto jednaní zo strany magistrátu ma nechtiac napadá situácia opisovaná na začiatku knihy Stopárov sprievodca po galaxii, kde v konečnom dôsledku prišlo k zničeniu Zemegule za účelom budovania transgalaktickej diaľnice. Pozemšťania sa však mohli s jej stavbou oboznámiť a návrh pripomienkovať na Alfa Centauri počas niekoľkých svetelných rokov. Že tak n espravili komentoval šéf Vogonov slovami: “S tak apatickým národom sa netreba babrať...” O niekoľko minút sa zistilo, že jej zničenie nebolo nevyhnutné, nakoľko vynález mimodime nzionálneho cestovania pochoval potrebu budovania diaľnic.

Aby veci v Bratislave nenabrali podobný spád ako v spomínanej knihe sa sedem občianskych organizácií obracia na pr imátora mesta so žiadosťou zásadnej zmeny postoja magistrátu k sprístupneniu ÚP verejnosti. Požadujú zverejniť celú verziu ÚP (nielen skrátenú) vrátane výkresovej časti na internete, l ehotu na pripomienkovanie ÚP predĺžiť o tri mesiace, verejne vystaviť návrh ÚP na viacerých miestach (t.j. aby bol prístupný i v mimopracovnom čase) a zabezpečiť komplexnú prezentáciu ÚP odborníkmi vo všetkých mestských častiach na verejných stretnutiach a v médiá ch.

Iniciátori zmien sú presvedčení, že akceptáciou ich poži adaviek primátor prejaví ústretovosť v informovaní občanov, skvalitní proces tvorby ÚP a predíde mnohým potenciálnym konfliktom v budúcnosti, ak by sa mal ÚP realizovať v rozpore s vôľou obyvateľs tva.

Zoznam organizácií, ktoré vyjadrili nespokojnosť s jedn aním magistrátu: Združenie občanov lokality Fialkové údolie, OI Kalvária-Slavín, OZ Koliba, Nadácia Horský park, OZ Za zdravú Patrónku, MV SZOPK, OI Naše me sto.

Pozn. red.: Ak našej žiadosti vyhovejú, všetky zmeny vám oznámime.

V minulom čísle ii-čiek sme si rozobrali problém fosfátov a eutrofizácie vôd. Možno Vás bude zaujímať, že denne človek vylúči asi 1,5g P, ktorý odíde splaškovými vodami. Ale to je len polovica P, ktorý odchádza z našich domácností. Tú druhú tvorí P z pracích a čistiacich prostriedkov. Viete si predstaviť 20-tonový kamión? Určite áno. A 165 obrovských 20-tonových kamiónov v rade za sebou? To už asi ťažko. Ja nie. Nevy rovnajú sa im ani dlhé kolóny na hraniciach vytvárajúce sa pri rôznych colných problémoch. Predstavte si, že obsah všetkých týchto obrovských áut vypustíte do vôd. Blbosť? Nie. Robíme to každý rok (postupne rozdelené v denných dávkach). U susedov v ČR je to približne 335 kamiónov. A koľko u ďalších susedov? V minulom čísle sme si povedali, že P je biogénny prvok. Bola tam aj veta, že problém je v tom, že niečoho sa n ahromadilo na nesprávnom mieste v nesprávnom čase v nesprávnom množstve. Myslím si, že pri “kamiónovom strašidle” nadobúda problém konkrétnejšie obrysy. A kým sa vyrieši v našej krajine legislatívne, môžeme začať sami od seba. L egislatíva nebude postupovať míľovými krokmi dobrovoľne, tvoria ju zas len ľudia a tých treba postrčiť. Pokiaľ výrobcov nebude nikto nútiť, aby sa správali k prírode šetrnejšie, bude len málo takých, ktorí uprednostnia zdravie ľudí a čistú vodu pred svojimi ziskami. Navyše budú znevýhodnení v konkuren-čnom boji. A kto môže výrobcov k niečomu prinútiť? Spotrebitelia? Vláda?... Spomínate si na výrok: “Každý národ má takú vládu, akú si zaslúži?”

Túžime, aby do každej domácnosti tiekla čistá voda. Ale aká voda z každej domácnosti odteká? A koľko je u nás domá cností?

A aby to nebolo také jednoduché, ešte si to trochu skomplikujeme. Pamätáme si z minulého čísla, že okrem tenzidov o bsahujú detergenty aj prídavné látky. Prídavné látky (prísady) delíme na: aktivačné (aktívne) prísady, pomocné prísady a pl-niace prísady. Práve v aktívnych prísadách býva často ukrytý P, aj keď v inej forme. Pamätám sa na tabuľky brnenskej ekologickej poradne Veroniky, kde boli rozbory rôznych práškov a aj v niektorých bezfosfátových bol zistený obsah P, i keď v menšom množstve. Dumali sme, odkiaľ sa vzal. Bol schov aný v aktívnych prísadách. A viete, čo všetko v nich môže byť ešte schované?

Nedávno sa mi pochválila kamarátka: “Kúpila som bezfosfátový prášok. Názov bezfosfátový bol vytlačený veľkými pí smenami. Ale nevieš, prečo tam bolo dole malými písmenami napísané: nevhodné pre krajiny EÚ?” Neviem, nevidela som prášok, nemohla som si prečítať jeho zloženie. Niekedy nestačí ani to. Môžem len tušiť...

Keď sa zistilo, že fosfátové prášky spôsobujú eutrofizáciu vôd a problém narastá do veľkých rozmerov, mnohí výrobcovia nahradili fosfáty zeolitmi. Po 1. príspevku v iičkach mi prišiel e-mail: “Učili nás, že zeolity sú ekologickou surovinou, žerú ich aj prasce, v čom sú rizikové?”

Zeolit je svojou podstatou ionomenič. Pri praní je schopný naviazať na seba ióny vápnika (Ca ₂⁺), zmäkčuje vodu. Po v ypustení obsahu práčky odchádza do vody skoro štvrtina dávky prášku vo forme zeolitov, ktoré sú vo vode nerozpustné. Okrem toho, že zanášajú práčky a ČOV, usadzujú sa vo vodných t okoch na určitých miestach (vnútorná strana meandru), zanášajú vodné diela. Tu sa dostávajú do kontaktu so zlúčeninami ťažkých kovov. Ťažké kovy vzhľadom na svoju afinitu vytesnia vápnik a naviažu sa na zeolit. (Predstavte si pórovú – okienk ovú štruktúru, kde niečo “sedí”.) Tento proces je ale vratný. St ačí, ak sa zmenia pomery vo vode, napr. do nej vylejete vedro slanej vody (dostane sa tam obyčajná kuchynská soľ ), alebo na svojej púti všetko dorazí až do mora. Dôjde k uvoľneniu ťažkých kovov. Položili sme časovanú bombu. Nevieme, kde a ke-dy. Vypomstí sa nám, našim deťom, našim vnukom...? Ťažko dnes odhadneme, aké vážne environmentálne problémy spôs obíme. Koľko bude toho nesprávneho množstva v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a kde to vlastne bude. U nás, u susedov?

Fosfáty v pracích práškoch boli na vrchole v roku 1978, v západnej Európe sa ich spotrebovalo 1 mil. t a kvôli eutrofizácii stojatých vôd bol pentanatriumtrifosfát (STP) nahradzovaný zeolitmi. S vedľajšími vplyvmi zeolitov sme sa práve oboznámili. Nápisy bezzeolitové prášky ešte nepoznáme. Prečo by sa tým aj výrobcovia zaťažovali? Do povedomia verejnosti sa zeolity ešte nedostali. Ľudia bežne ani nevedia, že existujú.

Ďalším problémom sú plnidlá. Sú to hlavne anorganické soli, rozpúšťadlá a pod. Používajú sa na dosiahnutie vhodnej predajnej formy, koncentrácie detergentov a úpravy podmienok pri výrobe. Spôsobujú zbytočné zasoľovanie ŽP. Obsahujú ich fo sfátové aj zeolitové pracie prostriedky.

Odhaduje sa, že celosvetová spotreba syntetických tenzidov bude stúpať do roku 2005 s ročnými prírastkami 3,2% a dosiah-ne 7,4 mil. t. Ako sa s tým vysporiada naša planéta? Nie je rozumnejšie používať na výrobu čistiacich a pracích prostriedkov prírodné suroviny z obnoviteľných zdrojov?

Pod týmto názvom vydala Rosa – ekologická poradňa v Českých Budejoviciach v spolupráci s Veronikou Brno v lete t.r. letáčik. Doporučujú pri výbere pracieho prostriedku riadiť sa napr. značkou “Ekologicky šetrný výrobek”, ktoré prepož ičiava MŽP ČR (u nás je to značka “Environmentálne vhodný výrobok”). Ďalej doporučujú dávať prednosť bezfosfátovým prostriedkom, kompaktným pracím prostriedkom a mydlovým pr acím prostriedkom.

Obsahuje o.i. tabuľku s pracími práškami pre automatické práčky a množstvom fosforu (P) v jednej dávke, t.j. pri vypraní 5 kg slabo zašpineného prádla v mäkkej vode, ktoré sa dostane do odpadových vôd (obsah fosforu bol zisťovaný laboratórnym rozborom). Z tabuľky vyberáme:

0 g P: Ariel liquid activ (Procter & Gamble), Azur nový (Henkel), Lanza tekutá (Benckiser), Permon* (Missiva), Persil color gel a Persil kraft gel (Henkel), SA8 Premium* a SA8 Premium color* (Amway); 0,1 g: Ariel futur* (Procter & Gamble), Frosch* (Kromus), Lanza tabs (Benckiser), Palmex citrus síla (Henkel); 0,2 g: Persil green power (Henkel); 0,3 g: Persil ocean fresh (Henkel); 0,5 g: Palmex 2 fázy (Henkel); 1,1 g: Laser plus (Fresh Cosmetics); 1,7 g: Tesco (Qalt); 2,2 g: Color bio aktiv (Benckiser), Senza pro děti nová (Dedra); 2,6 g: Kronstar (Kronstar); 3,4 – 3,8 g: Batole (Qalt), Senza (Dedra), Titan baby (Setuza), Toto (Setuza); 4,1 – 4,8 g: Mimino (Dúbrava), Tix bio alpine fresh (Procter & Gamble), Merkur bílá síla (Setuza), Ariel automat (Procter & Gamble); 5,0 – 6,0 g: Lanza color (Benckiser), Tix bio color (Procter & Gamble), Omo (Unilever), Biomat bonux (Procter & Gamble), Tix citron (Procter & Gamble).

*) označuje kompaktné pracie prostriedky, t.j. také, ktoré neobsahujú soli (soli pre pranie nemajú žia den význam, zbytočne však zasoľujú povrchové vody). (Žiaľ, tabuľka neobs ahuje informácie o zeolitoch, toxicite a biodegradabilite jednotlivých práškov – pozn. red.)

Podrobnejšie informácie nájdete na http://www.ecn.cz/rosa

Projekt “Aktívne mládežnícke ekovzdelávanie” je iniciovaný skupinou mladých ľudí zo stredných škôl z regiónu Liptova. Mládežnícka skupina pod vedením koordinátora R. Pada (OZ TATRY) pripravuje do decembra 2000 ďalšie čísla Enviro nmentálneho mesačníka pre mládež “EKOKOMPAS”, zamerané na tematiky: trvalo udržateľný rozvoj, globalizácia, energia a dobrovoľníctvo, a ktoré sú bezplatne distribuované na 50 liptovských škôl.

Časopis poskytuje aktuálne informácie nielen z danej pro blematiky, ale informuje i o legislatíve, aktuálnych kampaniach, sleduje environmentálne dianie vo svete, poskytuje návody, fakty, zoznamy ekoliteratúry, kontakty, ponúka slobodný priestor pre názory, vyzýva k aktivite prostredníctvom environmentálnych projektov a súťaží.

Doposiaľ vyšli EKOKOMPASy: Odpad, Les, Voda, Atmosféra (globálne a klimatické zmeny), Energia, Biodiverzita, Doprava, Priehrady, Zvieratá, Životný štýl a GMO. V prípade záujmu je možné si jednotlivé čísla doobjednať za cenu nákl adov (12 Sk/číslo + poštovné). Elektronická podoba časopisu je k dispozícii na stránke: www.tutok.sk .

Adresa redakcie: Ekokompas, L. Milonová, Okoličné 552, 031 04 Lipovský Mikuláš, tel.: 0849/5514404.

PDCS – Centrum prevencie a riešenia konfliktov vydalo pred dvomi rokmi Čítanku pre neziskové organizácie. Jej v ypredanie signalizuje hlad po tomto type literatúry, a tak je v súčasnosti pripravená “dvojka” – Čítanka pre pokročilé nezi skové organizácie. Je určená ľuďom z neziskových organizácií, podnikateľských subjektov, štátnej správy i samosprávy, ktorí chcú lepšie rozumieť tretiemu sektoru a hľadať príležitosti na spol uprácu.

Kniha pozostáva z troch okruhov. Prvý sa venuje koreňom filantropie a združovania vo svete a na Slovensku. Druhý okruh opisuje vzťah tretieho sektora k štátu, samospráve, biznisu a sebe samému a tretí tematický okruh je viac návodový, radí ako sa má správať občan, ako môže vstupovať do verejného rozhodovania a obhaj ovať verejný záujem.

Úvodná kapitola Globálna revolúcia v združovaní vysvetľuje, čo sa deje s tretím sektorom v celosvetovom rozsahu. Z1 perspektívy posledných desiatok rokov a s “neslovenským odstupom” vysvetľuje, čo boli štyri krízy a dve revolúcie, ktoré spôsobili celosvetový vzostup tretieho sektora. Kapitola je neromantickou, odmýtizovanou a vecnou interpretáciou postavenia tretieho sektora. Je to možno najvšeobecnejšia a najnáročnejšia kapitola, ostatné už filozofujú menej. V kapitole Filantropia vo svete a na Slovensku sa prelína historický, sociologický a čiastočne i politologický pohľad na vnímanie do bročinnosti od antiky až po súčasnosť. Analyzuje, či sme na Slovensku svedkami novej vlny filantropie alebo ešte stále jej “zamrznutia” v 19. storočí. K apitola Tradícia spolkovej či nnosti na Slovensku s množstvom príkladov a zaujímavostí op isuje úlohu spolkov na Slovensku a súvislosti, ktorých dosah dodnes cítiť v každodennej práci v treťom sektore. Venuje sa hlavne otázkam majetku spolkov, premenlivému vzťahu pol itickej moci a spolkovej činnosti. Tiež popisuje doteraz málo preskúmané otázky tradícií ženských spolkov. Kapitola Tretí sektor a charitatívne organizácie na Slovensku je mozaikou autentických informácií predstaviteľov rôznych cirkevných charitatívnych organizácií, opisuje oblasti, o ktorých sa málo vie tak v treťom sektore ako aj v cirkvách. Uvažuje o vzťahu cirkví a občianskej spoločnosti, o sociálnom učení cirkví a l egislatívnych formách charitatívnych cirkevných organizácií.

Tri sektory spoločnosti: konkurencia či spolupráca je úvod k “vzťahovým” kapitolám, ktorý opisuje, ako je možno p ostupovať v procese medzisektorovej spolupráce a pri rozvoji partnerstiev. Kapitola Tretí sektor a tretí sektor je akýmsi kritickým pohľadom do zrkadla. Uvádza typológiu neziskových organizácií na Slovensku pre tých, čo berú tretí sektor (príliš) vážne, aj pre tých, čo ho berú (príliš) nevážne. Info rmačne “hustá” je kapitola Tretí sektor a biznis. Zameriava sa na javy, ktoré zatiaľ v treťom sektore nie sú všeobec ne rozšírené. Rozoberá trendy v získavaní zdrojov pre tretí sektor. Vysvetľuje možnosti a limity samofinancovania. Pozornosť v enuje základinám i fundraisingu prostredníctvom internetu. Kapitolu uzatvára prehľad foriem partnerstva medzi neziskovými organizáciami a biznisom, tiež úvahy o budúcnosti sociálne zodpovedného podnikania. Takmer učebnicovú podobu má k apitola Tretí sektor a štát. Obsahuje charakteristiky demokratického a právneho štátu a vymedzenie vzťahov medzi štátom a tretím sektorom. Podrobne vysvetľuje, v čom spočíva priama a nepriama finančná podpora štátu tretiemu sektoru a ako sa v tomto smere Slovensko odlišuje od susediacich krajín alebo celosvetových trendov. Záver kapitoly upozorňuje na pote nciálne nebezpečenstvá, ktoré popri výhodách prin áša partnerstvo medzi štátom a tretím sektorom. Kapitola Tretí sektor a samospráva vychádza z u nás nového spoločenského ko ntextu, ktorého dôsledkom je decentralizácia moci a priestor pre občiansku sebarealizáciu. Prináša námety ako uplatňovať o bčiansky vplyv pomocou rozvíjania vzťahov samosprávy s tretím sektorom.

Kapitola Občania a verejné rozhodovanie otvára tretiu časť knihy venovanú verejnému rozhodovaniu, advokácii a právnym aspektom. Od všeobecných filozofujúcich princípov sa táto kapitola dostáva až k veľmi konkrétnym, v praxi využ iteľným postupom, ako napríklad metodika “Diagnózy kom unity” a “Občiansky index”, ktoré sú v inštruktážnej podobe uvedené v prílohe. V kapitole Občianska advokácia je opísaný rozvoj občianskej advokácie na Slovensku a päť základných oblastí pohľadu na občiansku advokáciu. Praktické cvičenia predstavujú prípravu a plánovanie advokačnej akcie, pričom väčšia pozornosť je venovaná etikete koalície a krízovým m omentom v kampaniach.

Záverečná kapitola Právne aspekty občianskej aktivizácie má slúžiť ako rukoväť pri organizovaní petície, vyjadrovaní sa formou občianskych pripomienok, stanovísk a námietok, org anizovaní verejných zhromaždení a iných inštitútov občianskej aktivizácie. Súčasne slúži ako právny poradca a ponúka aj viacero vzorov dôležitých dok umentov.

Kniha sa dá kúpiť v PDCS za 225,- Sk alebo objednať na http://www.pdcs.sk , pdcs@pdcs.sk . Viac informácií: PDCS, Mária Zelenáková 0905/707 150, Katarína Ovečková 0905/452 849.

V sobotu 16. decembra v budove kina Nivy (Súťažná ul.) na 1. poschodí v zasadačke budú Ochranárske Vianoce. Mies tnosť máme k dispozícii od 17. do 23. hodiny. Bude čas na ro zhovory nielen vážne (miestne problémy, ako ďalej?), ale i ľa hšie (dávno sme sa nevideli, Hubáci sa vrátili z Ameriky) pri Hrkútovom vínku i dobrotách, ktoré donesiete. A nezabudnite na tombolu.

Na svete je ďalší Miniopterus, Blanke a Romanovi Lehotským sa 30.10. narodila dcéra Lenka. Tešíme sa ďalšej ochranárskej dievčinke a rodičom i Lenke želáme všetko dobré.

• 5.12. – Stretnutie občanov a Metro Bratislava, a.s. k pripravo-vanej stavbe “Most Košická”, Miestny úrad Ružinov, Mierová 21, zač. 17. hod.

• 6.12. – Obaly – problém životného prostredia a našich peňaž eniek, Ladislav Hegyi (Spoločnosť priateľov Zeme Košice), DK Liptovský Mikuláš, Hollého 4, 16.30.

• 7.12. – Schôdza ZO 6, Godrova ul., zač. o 18. hod.

• 16.12. – Ochranárske Vianoce v Nivách, zač. o 17. hod..

• 16.-17.12. – Stretnutie expedičných turistov, DK Vetvár Poduna jské Biskupice.