Milí priatelia,

blíži sa nám koniec roka. Ako jest obvyklé, na konci roka nám načim hodnotiť, čo bolo. Tentoraz máme však pred sebou aj koniec storočia, dokonca tisícročia. Zo-staňme však pri tom storočí – málokto z nás si pamätá udalosti spred tisíc rokov, ťažko nám ich hodnotiť.

V tomto storočí – okrem iných významných udalostí – začali vychádzať naše iička. I prišlo nám v redakcii zahodno zamyslieť sa nad tým, či má tento “samizdatový” časopis ešte stále čo povedať čitateľom. Chceme sa zamyslieť nad tým, či s koncom milénia neukončiť aj jeho vydávanie.

Pravdu povediac, k tejto myšlienke nás priviedla núdza. Redakcia v praxi pozostáva z jedného človeka – Katky. Ja som z rodinných dôvodov nepoužiteľný, Miro odpočíva v pokoji na mlyne. To vás však asi nemusí zaujímať. Naše zamyslenie tiež išlo ďalej.

Iička boli pôvodne naozaj samizdatom, keď to inak nešlo. Slovo “Interné” bolo na oklamanie boľševika. Dnes je toto slovíčko zbytočné, aj keď z historických dôvodov zostalo. Charakter i ičiek však zostal – dôraz je na aktuálnom informovaní o tom, čo sa deje. Články beletristické (mlynské zápisky) či úvahové t voria vedľajšiu líniu časopisu. Forma je stále jednoduchá, časopis je kopírovaný na obyčajnej kopírke

Avšak informačné technológie nás predbehli. Kto je “in”, je dnes informovaný cez iné médiá, než na papieri. A kto nemá e-mail a chce aspoň vedieť, čo sa deje, má iné možnosti. Skrátka, zdá sa, že iička sú už prežité.

Priatelia, obraciame sa na Vás s otázkou: byť či nebyť? Môj osobný názor je, že treba vedieť odísť v pravý čas, zvlášť, keď námaha pri vydávaní časopisu je obrovská a reálny význam vydávania neveľký. Dajte nám vedieť svoj názor.